alt : header1.swf



Tue12102019

Posledná aktualizácia09:36:31

Slovenský farmár z Kanady venoval traktor SPM

Ján Gavora zostal z rodiny v Kanade sám, ale na Slovensku má veľa sesterníc a bratrancov. Na Slovensko ako rodák prvýkrát zavítal po 65 rokoch už trikrát za sebou a navštívil aj Prahu, Budapešť a Krakov. - Zbierka traktorov Jána Gavora, ktorá pochádza z rodinného farmárčenia a kúpy od ďalších farmárov a zberateľov, predstavuje 22 traktorov rôznych typov a tried. Zo svojej zbierky traktorov venoval jeden Slovenskému poľnohospodárskemu múzeu (SPM) v Nitre.

Prvé vysťahovalecké cesty Slovákov na americký kontinent, smerujúce najmä do USA a Kanady, sú zaznamenané už v druhej polovici 19. storočia. Podľa kanadsko-slovenskej literatúry v roku 1878 bol prvým Slovákom v Kanade údajne Jozef Belan z Trenčína. V roku 1902 žilo v Kanade už viac ako päť tisíc Slovákov. Najviac Slovákov prišlo do Kanady v prvej väčšej vlne v roku 1913. Lákala ich tam lacnejšia pôda, ktorá dokonca v neosídlených oblastiach bola takmer zadarmo. Kým začiatkom dvadsiatych rokov USA prisťahovalectvo obmedzovalo, Kanada naopak prijala prisťahovalecký zákon a začala uprednostňovať výber kvalifikovaných poľnohospodárskych robotníkov. Na základe tohto zákona vysťahovalecký prúd zo Slovenska preto v tomto čase smeroval do Kanady. Roku 1925 začala krajina javorového listu akciu na získanie poľnohospodárov z Európy a pre jednotlivé krajiny určila kvóty. Pre Československo to bolo najprv 4 500, potom 8 500 takýchto prisťahovalcov. Prísun poľnohospodárskych robotníkov organizovali kanadské železničné a parolodné spoločnosti. Kanada roku 1930, v čase hospodárskej krízy, začala podľa vládneho nariadenia prijímať už iba ženy a deti osôb, ktoré už boli v Kanade usadené a tiež so samostatným kapitálom. Po tomto období už prichádzali do Kanady ďalší Slováci iba sporadický.Maloroľník Ján Gavora z Tekoldian pri Hlohovci mal v Ontáriu svojich vzdialenejších príbuzných udomácnených už dlhšie. V listoch z predvojnového obdobia ho oboznamovali o dobrých možnostiach farmárčenia a tak v hodine dvanástej, keď už končila vlna vysťahovalectva a nad Európou sa objavovali mračná možnej druhej svetovej vojny, začal Ján Gavora vybavovať pre celú rodinu vysťahovalecké pasy. Písal sa však rok 1938 a keď už držal v rukách tieto povolenia na vysťahovanie rodiny za svojimi krajanmi, prišla mobilizácia a musel narukovať. Domov sa vrátil v tom roku pred Vianocami a hospodáril doma až do leta 1939. Agent parolodnej spoločnosti Canadian Pacific Railway mu však odporučil ak chce skutočne odísť, aby sa na túto zámorskú cestu vybral čím rýchlejšie. Ján Gavora poslúchol a hneď, keď v auguste pozberal svoju úrodu, koncom mesiaca sa definitívne rozhodol pre vysťahovanie do Kanady, spolu s manželkou a dva a polročným synom Jánom. Cestovali cez Antverpy a Liverpool loďou Montclare a keď už boli dva dni na mori, pasažierom lode kapitán oznámil správu, že 1. septembra hitlerovské Nemecko napadlo Poľsko a že tým vlastne začala svetová vojna.

- Agent mal dobrú predtuchu, keď otcovi poradil, že ak chce skutočne emigrovať, aby sa rýchlo poberal - zaspomínal si počas druhej životnej návštevy rodiny v apríli roku 2008 na Slovensku 75-ročný farmár Ján Gavora, rodák z Tekoldian, žijúci od svojho detstva roku 1939 v Kanade. So svojimi spomienkami na začiatky prisťahovania a hospodárenia, ale aj so súčasným životom v Kanade, sa tento starousadlík ochotne s obdivuhodne dobrou znalosťou materčiny sa s nami podelil. - Loď nás v auguste roku 1939 priviezla do prístavu Halifax a stadiaľ sme cestovali vlakom do Toronta a odtiaľ tiež vlakom do Smithwille, kde nás čakala slovenská rodina z Welanportu, ktorá nás do júna budúceho roku prichýlila na svoju farmu. Keďže v tom čase bola depresia, farmy boli lacné, a tak v neďalekom Campden rodičia kúpili za 3 100 dolárov vlastnú farmu. Na tejto farme sme zotrvali až do roku 1957, kým sme nekúpili novú, doterajšiu farmu pri Smithwille s budovami a pôdou o rozlohe 68 hektárov. Ja som po vychodení základnej školy a strednej školy zostal pracovať na rodinnej farme - pripomenul.

Z ďalšieho rozhovoru som sa dozvedel, že ich farma bola zameraná na chov dojníc a výkrmového hovädzieho dobytka. Rozhodujúca plocha pôdy bola určená na dopestovanie krmovín, kukurice a obilnín. Gavorovci tam vlastnili dobre vybavený strojový park s výkonnou technikou: obilnými kombajnmi, samohybnými rezačkami krmovín, väčším počtom traktorov značky John Deere a iných menších strojov a zariadení. Gavorova farma bola klasickou kanadskou farmou, ktorej súčasťou okrem hospodárskych budov bol rodinný dom, sklady, silážne veže, prístrešky na stroje a okolo celej farmy upravená zeleň. Keď Jánovi Gavorovi zomrel v roku 1997 otec a roku 1998 aj matka, zostal na farme sám a rozmýšľal ako ďalej s farmárčením.

altTreba pripomenúť, že dovtedy sa v rodine rozprávali výlučne po slovensky a s touto rečou sa vo svojom okolí mali možnosť rozprávať aj s ďalšími farmármi. Mojou ďalšou otázkou bolo, ako sa tento slobodný Slovák po smrti svojich rodičov rozhodol pokračovať ďalej. - Už v roku 1986 sme predali všetky dojnice a ponechali sme si len dobytok na výkrm. Ja som sa s nim zaoberal ešte sám do roku 2000 a potom som si povedal, že mám už 64 rokov a je potrebné prehodnotiť si svoje sily a možnosti. Potom som ešte krátko pestoval kukuricu, sóju a pšenicu na predaj. Nakoniec som predal aj výkrmový hovädzí dobytok a celú pôdu prenajal susedovi, ktorého starý otec s priezviskom Dinga bol Slovák od Myjavy, stará matka Poľka a ich dcéra, čiže susedova matka má za muža Ukrajinca. Ja som sa začal venovať svojmu koníčku - veteránom traktorov značky John Deere - zdôraznil a celú zbierku ukázal na fotografiách. Zbierka traktorov Jána Gavora, ktorá pochádza z rodinného farmárčenia a kúpy od ďalších farmárov a zberateľov, predstavuje už 22 traktorov rôznych typov a tried od začiatku Gavorovcov do Kanady. Ján Gavora zostal z rodiny v Kanade sám, ale na Slovensku v dedinách pri Nitre, Hlohovci a Topoľčanoch (Nitra, Malé Zálužie, Tekolďany, Hajná Nová Ves) má dosť pokrvnej rodiny - sesterníc a bratrancov.

Na Slovensko ako rodák prvýkrát zavítal po 65 rokoch už trikrát za sebou. Po trojtýždňovom pobyte okrem návštev rodín, ho príbuzní ochotne svojimi automobilmi povozili nielen po slovenských pamätihodnostiach, ale i do Prahy, Budapešti a Krakova. - Najlepšie som si však oddýchol a vystrábil svoje boľavé nohy niekoľkými kúrami v piešťanských kúpeľoch. Slovensko je moja rodná vlasť a musím priznať, že všetko čo som navštívil, sa mi veľmi páčilo a obdivoval som. Iste že som videl aj neporiadky, ale tie sa vyskytnú aj u nás. Pobudol som dosť času u viacerých príbuzných a stretol veľa zaujímavých ľudí. Som rád, že všetci majú zabezpečenú kvalitu života, majú spokojný dôchodok a mladší dobrú a zaujímavú prácu. Za významné pokladám, že som sa stretol aj s riaditeľom Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre, Ing. Mariánom Švikruhom a ponúkol som múzeu, že zo svojej zbierky traktorov, venujem jeden do tohto celoslovenského múzea. Bude potrebné ešte dohodnúť najvhodnejší spôsob prepravy a múzeum môže byť obohatené o jeden exponát - povojnový traktor značky John Deere - podotkol tento slovenský farmár z Kanady. Po pobyte plných dojmov a poznaní, sa spokojný vrátil z pobytu rodnej zeme do kanadského Ontária, do dediny Smithville, ležiacej medzi Hamiltonom a Niagara Flls, kde sa rodina Gavorovcov v predvojnovom období usadila. Bolo to mieste, kde už v tom čase vlastnili farmy viacerí Slováci. Podľa jeho rozprávania, aj teraz ešte v okolí farmy Jána Gavoru žijú potomkovia krajanov, pochádzajúcich väčšinou z veľkej časti z okolia Myjavy. Ešte tam doteraz žijú: Štefánikovci, Bosákovci, Kostelní, Kováčovci, Maťašeje, Madzovci, Dingovci, Krajčíkovci, Vdoviakovci, Dankovci...

Dnes je už Ján Gavora na svojej farme v Kanade, kde v ostatnom čase sa najviac venuje svojim miláčikom, ktorými sú veteráni traktorov, ale iste v dobrom spomína aj na návštevu svojej rodnej zemi, ktorú len nedávno navštívil a z ktorej si aj podľa jeho slov, vyslovených v Nitre, vďaka všestrannej starostlivosti a pozornosti príbuzných, odniesol veľa príjemných a zaujímavých spomienok a dojmov. O nich sa delí aj s ostatnými Slovákmi, žijúcimi v jeho blízkom okolí. A čo je podstatné na svoj sľub, ktorý dal vlani riaditeľovi Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre nezabudol. V polovici tohtoročného mája prekvapil riaditeľa múzea telefonát z Poľska. Volali ho z varšavského colného skladu, že sa u nich nachádza nákladná zásielka, ktorou je traktor dopravený z Kanady loďou do prístavu Gdyňa a odtiaľ do Varšavy. Malo to byť prekvapenie darcu, ktorý o tom múzeum dopredu neinformoval. Po komplikovaných colných medzištátnych vybavovaniach je traktor značky John Deere - model 40 S Standard z roku 1952 venovaný Johnom Gavorom už v depozite múzea. Jeho doterajší starostlivý majiteľ ho tak pripravil a poslal na Slovensko, že vyzerá akoby len pred pár dňami opustil výrobnú linku závodu. Na augustovom poľnohospodárskom veľtrhu Agrokomplex v Nitre, tento zelenožltý technický exponát už tretí rok vzbudzuje záujem mnohých návštevníkov. Aj tento rok bol súčasťou Traktor parády na ktorej sa zúčastnilo dvadsať historických traktorov z celého Slovenska.

Ján Potran