Sze04172024

Posledná aktualizáciaK, 09 ápr. 2024 9am

Zmeny zákonov sa dotkli aj slovenskej menšiny

8marcne2Nové a zmenené právne predpisy národnostnej politiky, zmeny v oblasti verejnej výchovy a financovania boli témou schôdzky, ktorá sa konala 8. marca v Budapešti. Vlani bolo prijatých množstvo dôležitých zákonov, počnúc ústavou cez zákon o národnostiach, zákon o školstve, až po zákon o samosprávach.

Nové a zmenené právne predpisy národnostnej politiky, zmeny v oblasti verejnej výchovy a financovania boli témou schôdzky zástupcov Slovákov žijúcich v Maďarsku, ktorá sa konala 8. marca na pôde budapeštianskeho Slovenského inštitútu. „Chceme urobiť takú sumarizáciu, že čo toto pre nás znamená v praxi, aké nové výzvy nás čakajú, aké nové úlohy, či už vo volebnej sfére, v každodennom živote miestnych, teritoriálnych samosprávach, ako aj v celoštátnej samospráve, v živote našich organizácií a spolkov a v neposlednom rade, samozrejme, v školstve“ - zdôvodnil usporiadanie akcie v rozhovore pre TASR predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik. Organizátori pozvali zástupcu vedúceho odboru pre menšiny a národnostnú politiku Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti Antona Paulika, zástupcu odboru školstva Ministerstva národných zdrojov Štefana Kraslána a predstaviteľku Správy fondu Sándora Wekerleho Ildikó Balázsovú. Fuzik dodal, že účastníkmi podujatia boli prevažne poslanci miestnych slovenských samospráv, CSS, zástupcovia občianskych organizácií a vedúci inštitúcií CSS. Podobné schôdzky už zorganizovala CSS nedávno na regionálnej úrovni v Békešskej župe a v Novohradskej župe.

8marCss28marCss68marCss5

„V národnostnom zákone máme niektoré novinky, pochopiteľne, najmä čo sa týka nastávajúcich volieb národnostných samospráv. Budú priame voľby a nie elektorské, ako doteraz. Musíme si pohovoriť o voľbách národnostných poslancov do Národného zhromaždenia, teda či budeme mať parlamentného poslanca, či máme na to šance,“ podčiarkol predseda CSS. Podľa jeho slov v školstve budú základné zmeny, od 1. januára budúceho roka totiž prevádzku základných a stredných škôl preberá štát. „Otázkou je, ako sa to bude týkať škôl, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet. Máme do 40 takýchto škôl. Ďalšou otázkou je, aké majú kompetencie aj naďalej slovenské samosprávy v týchto záležitostiach,“ poznamenal Fuzik a dodal, že citlivou otázkou je vždy financovanie. V Maďarsku prijali nový školský zákon, nielen zákon o regionálnych školách, ale aj o vysokých školách. Vyzerá to tak, že sa zmení celý systém. Z menšinového hľadiska tie zmeny až tak radikálne nebudú. Tie výdobytky, ktoré menšinové školstvo vybojovalo v predošlej ére, sa v podstate zachovávajú, povedal TASR Štefan Kraslán. „Napríklad menšinové samosprávy budú môcť naďalej udržiavať školy, štátne úrady musia zriadiť školu v prípade, ak najmenej osem rodičov iniciuje menšinovú výučbu, tak, ako tomu bolo doteraz. Najdôležitejšie je, že miestne samosprávy aj naďalej budú mať právo súhlasu s uzneseniami týkajúcimi sa školstva,“ dodal zástupcu odboru školstva Ministerstva národných zdrojov, ktorý zdôraznil, že v oblasti menšinového školstva veľmi úzko spolupracuje rezort s CSS, aby sa zrodili predpisy, ktoré sú v súlade s potrebami slovenskej menšiny v Maďarsku. V Maďarsku majú Slováci podľa jeho slov zhruba 40-45 základných škôl, okolo 30-35 materských škôl. Do materských škôl chodí približne 3000 detí, do základných škôl 4000 žiakov. „Máme dve gymnáziá /v Budapešti a v Békešskej Čabe/, do týchto škôl chodí 100-150 detí. Máme päť dvojjazyčných škôl, kde nielen jazyk sa vyučuje ako predmet, ale aj zhruba polovica predmetov sa vyučuje v slovenskom jazyku,“ uzavrel Štefan Kraslán.

(tasr)

8marCss38marCss4