alt : header1.swf



Sun12152019

Posledná aktualizácia19:45:22

Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ aj o televíznom vysielaní pre krajanov

altZviditeľňovanie Slovenska v zahraničí, ako aj aktivít Slovákov v rôznych krajinách, úlohy Zboru poradcov predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), nový dotačný systém, ktorý úrad pripravuje, otázka zriadenia slovenského televízneho vysielania pre krajanov - patria medzi aktuálne témy ÚSŽZ a jeho zboru poradcov.

Novinárov o tom informoval predseda úradu Milan Vetrák. Súčasne vyslovil názor, že zbor poradcov by mal byť partnerom nielen predsedu ÚSŽZ, ale aj pre vládu SR či poslanecké kluby NR SR. Zdôraznil takisto, že podpora národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí je prioritou úradu. Ako informoval podpredseda zboru poradcov Dušan Klimo, žijúci v Nemecku, tento poradný zbor funguje od marca tohto roku a má 13 členov. Sú v ňom zastúpení krajania nielen z európskych krajín, ale prakticky z celého sveta - z Austrálie, Libanonu, USA či Kanady. „Pôsobenie v Zbore poradcov ÚSŽZ je čestná funkcia, za svoju prácu nedostávame žiadnu finančnú odmenu,” zdôraznil D. Klimo. Reagoval tak na dezinformácie, ktoré sa objavili na Slovensku, že údajne títo poradcovia poberajú veľké odmeny. Ako ďalej povedal, chcú vytvoriť pracovné skupiny a sústrediť sa na to, aby sa krajania stali aktívnou súčasťou podpory Slovenska v zahraničí spolu s ÚSŽZ.

altPrítomní zástupcovia poradcov, medzi ktorými boli krajania z Austrálie, Libanonu, Nemecka a iných krajín, vyslovili ľútosť, že Slováci v zahraničí na rozdiel od ľudí pochádzajúcich z iných štátov, napríklad Slovincov, Maďarov či Poliakov a ďalších, nemajú možnosť sledovať televízne vysielanie zo svojej krajiny. SR je jediná z postkomunistických krajín, ktorá nemá TV vysielanie pre krajanov, z čoho sú veľmi sklamaní. V tejto súvislosti sa na tlačovej besede spomenulo aj rokovanie predstaviteľov ÚSŽZ a poradcov s generálnou riaditeľkou RTVS Miloslavou Zemkovou. Predseda úradu M. Vetrák uviedol, že podľa neho ochota zo strany RTVS vysielať pre krajanov je, treba však na to vytvoriť legislatívne a finančné podmienky. Napriek všetkým problémom verí, že sa nájde riešenie tejto otázky. Na stretnutí s novinármi sa hovorilo aj o úsilí Slovákov v zahraničí zaviesť vysielanie cez internet, o spolupráci ÚSŽZ s inými médiami na Slovensku, chystanej koncepcii úradu o vysielaní do vzdialených krajín, ako je Argentína či Austrália a iných otázkach.

(tasr)

Koľko Slovákov žije v zahraničí? Nik nevie

altPredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák a koordinátor pre kultúrne aktivity úradu Dušan Mikolaj boli v uplynulé dni na Medzinárodnom výtvarnom festivale v Snine. Úrad, ktorý v roku 2006 zriadila vláda, finančne podporil účasť na festivale výtvarníkov z Čiech a Poľska. „Udržiavame kontakty so Slovákmi žijúcimi po celom svete. Za ich migráciou je práca, u mladších štúdium,” uviedli. Slovensko zažilo najväčšiu vlnu vysťahovalectva na prelome 19. 20. storočia. Z východného Slovenska odišlo najviac ľudí za prácou do Ameriky. „Doteraz žije silná komunita Slovákov z východného Slovenska a Kysúc v Severnej Amerike. Odhadujeme, že v tých rokoch sa vysťahovalo do celého sveta približne 2 až 2,5 milióna Slovákov. Ak si k nim pripočítame generácie ich potomkov, môžeme sa domnievať, že teraz žije v zahraničí možno troj až štvornásobok ľudí, ktorí sa stále cítia byť Slovákmi,” povedal Mikolaj. Vetrák uviedol, že Američania presne mapujú etnické skupiny žijúce v USA. Kým tam v roku 1980 evidovali 1,6 milióna Slovákov, v súčasnosti sa k slovenskému pôvodu aktívne hlási len zlomok z nich. „Žiaľ, neoficiálne sme boli informovaní, že prvýkrát od roku 1980 sa k slovenskému pôvodu prihlásilo v Amerike približne len 500- tisíc ľudí,” povedal. Je to prejav asimilácie. Väčšina z nich žije v zmiešaných manželstvách a ich deti sa už za Slovákov nepovažujú. Dobrovoľné prihlásenie sa k slovenskému pôvodu neprináša reálne výhody. Samostatnou kapitolou sú Slováci, ktorí v Amerike žijú a pracujú nelegálne. „Slovensko neviedlo žiadne presné štatistiky o vysťahovalectve do USA a doteraz nevedie ani presné štatistiky o súčasnej migrácii Slovákov do zahraničia,” povedali. Štatistiky robí Veľká Británia. Podľa nich tam za posledné roky prišlo stotisíc Slovákov. Dve pätiny z nich pracujú v bankovníctve, manažmente, vo výskume. Údaje potvrdili odliv kvalifikovanej pracovnej sily zo Slovenska. „Teoreticky je možné, že do Británie odišiel za prácou dvojnásobok ľudí. Štatistiku vypracovali úrady na základe legálneho prihlásenia k pobytu. Mnoho Slovákov tam ale žije a pracuje bez toho, aby o nich vedeli úrady,” dodali. Mikolaj pripomenul, že podobne je to tak aj v Amerike. Tým, že po prvej vlne vysťahovalectva sú v Amerike silné slovenské komunity, sú rodiny častým cieľom ciest Slovákov do zámoria. Mnohí si počas návštevy nájdu prácu, vytvoria si tam zázemie a zostanú. „Ako v minulosti tak ani teraz nemáme presné štatistiky vysťahovalectva do USA,” podotkol. Nosnou úlohou Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí bude už na budúci rok sledovanie migrácie Slovákov. „Budeme spolupracovať s ministerstvom práce a spoločne sa podieľať na presných štatistikách. Sú potrebné aj pre presné štatistiky o vývoji našej ekonomiky,” povedal Vetrák. Presné štatistiky sú cieľom stratégie migrácie do roku 2020, ktorú prijala vláda. Milan Vetrák povedal, že úrad chce vytvoriť komunikačný uzol, oficiálny internetový super portál pre Slovákov v zahraničí. Oslovili Slovákov v Čechách, Kanade, USA, Nemecku a Maďarsku, Austrálii, Írsku, Srbsku, Švajčiarsku, ktorí tam už vytvorili vlastné internetové portály. l Tento týždeň budú v Bratislave. Spoločne budú diskutovať o budúcej komunikácii v internetovom priestore. Komunikácia na internete je rýchla a omnoho efektívnejšia než vydávanie časopisov.

Anna Kornajová (ZK)