alt : header1.swf



Fri08232019

Posledná aktualizácia01:40:42

Rozhovor s predsedom MS Mariánom Tkáčom

tkacmat1Matica je tu na to, aby zjednocovala doslova všetkých, teda Slovákov doma a v zahraničí, ale i občanov SR rozprávajúcich sa doma inak ako po slovensky. - Činia sa aj Slováci v zahraničí (napr. v Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku), v Užhorode je nová škola, na ktorej má zásluhu aj MS, v Maďarsku žije agilný Rudo Fraňo...

Znovuzrodenie Matice

Rozhovor s predsedom Matice slovenskej Mariánom Tkáčom pripravil Ľuboš Jurík

- Aj keď vášho nástupu do funkcie predsedu Matice slovenskej ešte neprešlo veľa času, predsa je tu už dostatočný odstup, aby ste mohli hodnotiť vašu činnosť. Najskôr však otázka: v akom stave ste našli Maticu slovenskú keď ste nastupovali do funkcie?

- Stretol som sa na konci roku 2010 so starou dámou so vznešeným pôvodom, konkrétne v tom čase mala viac ako 147 rokov, i zistil som, že jej vznešené meno i bohaté veno medzitým stihli jej márnotratní synovia prehajdákať, čiže riskantne preinvestovať. Našiel som ju v agónii, už ani najbližší susedia nešípili, že je ešte vôbec medzi nami. Dokonca jej najbližší už nevedeli ani to, koľko má ešte príbuzenstva, hovorili akoby do vetra, že okolo 60-tisíc. Čoskoro som zistil, že mýlili sa, veľmi sa mýlili, lebo „a čo mladé zutekalo...” a „čo staré nevládalo”, a teda ešte viac zostarlo.

Takže našiel som ju na sklonku roku 2010 obratú o členstvo (reálne ich mala už len polovicu), o majetky i o meno. Našťastie sa ku starej dáme hlásili ešte desiatky nadšených mladých vlastencov. Tu je jej budúcnosť.

Zrejme si pamätáte, že v tom čase sa médiá zapĺňali hrôzostrašnými informáciami o strate národného pokladu, na ktorý sa ľudia skladali pri vzniku samostatného štátu a ktorý zverili Matici. Veľmi sa mi tomu ani nechcelo veriť, veď môj predchodca tvrdil, že všetko je v poriadku. Ale nebolo: 26 miliónov peňazí z pokladu spravovaného Nadáciou Matice slovenskej (teda nie Maticou, pretože nadácia sa stala samostatným subjektom, ktorý sa v roku 2002 od Matice „odtrhol”) zhltlo krachujúce Podielové družstvo Slovenské investície, obrazy z pokladu sú uložené v Martine, ale železný trezor v prízemí Matice, v ktorom je vraj uložená „kovová” časť pokladu, teda zlato, nevieme otvoriť. Tak ani nevieme, čo v ňom je.

Najradšej by som urobil za tým všetkým hrubú čiaru a začínal od nuly - v zmysle poškodenia mena Matice, straty členstva i majetku, to napokon od tej „nuly” vlastne aj je. Hrubú čiaru však urobíme až po tom, keď sa matičiari i verejnosť dozvedia o týchto temných veciach celú pravdu, keď príslušné orgány veci vyšetria, a tak, ako mi píšu napríklad Slováci zo Švajčiarska, ktorí na národný poklad významne prispeli, „tí, ktorí to zapríčinili, budú spravodlivo potrestaní”. Nemám krvavé oči, nie, ale rád by som bol, keby v tomto morálnom marazme, ktorý sa lepí na celú spoločnosť, bola MS prvá, ktorej štít sa očistí.

tkacmat2- Pri voľbe predsedu Matice slovenskej ste delegátov presvedčili nielen výrečnosťou a dynamickosťou, ale aj programom, ktorý ste im predostreli. Mohli by ste povedať, s akými predsavzatiami ste nastupovali do funkcie?

- Môjmu programu v nijakom prípade nechýbala ambicióznosť. Chcel som, a pravdaže aj naďalej chcem, aby sa MS vrátila ku svojim koreňom, akurát formy práce aby sa zmodernizovali. Korene, to je prísľub sudičiek, ktoré vyriekli pri matičnej kolíske, a matičné sudičky presne pred 150 rokmi (5. februára 1862) zapísali do jej prvých stanov, že má byť jednotou milovníkov národa a života slovenského, usilujúcou sa o vzdelanosť a kultúru, ako predpoklad dobrobytu národa. Matičným cieľom bola dobrá literatúra, umenie a kultúra, ale aj hmotný blahobyt národa. Nie však riskantné operácie na finančnom trhu, isteže nie. To všetko, teda kultúru, vzdelanosť, blahobyt a veľmi, veľmi vlastenectvo, potrebuje aj slovenská súčasnosť, pravdaže v inom šate, ako v čase cisára Františka Jozefa, ktorý je zakladajúcim členom Matice s poradovým číslom 111. Ten iný šat - a to som prisľúbil - to sú moderné formy práce, moderné médiá, internet, facebook, to je aj Inštitút vzdelávania či audiovizuálne štúdio pomenované po zakladateľovi slovenskej kinematografie, matičiarovi Karolovi Plickovi. No a je to otváranie sa svetu, najmä mladým, je to prvok súťaživosti, zapojenie budúcich učiteľov do písania esejí, prienik Matice do škôl, a tak ďalej.

Prišiel som, ak to tak možno povedať, s občianskym princípom: Matica je tu na to, aby zjednocovala doslova všetkých, teda Slovákov doma a v zahraničí, ale i občanov Slovenska rozprávajúcich sa doma inak ako po slovensky. My všetci môžeme byť slovenskými vlastencami a prehlbovať svoj vzťah k slovenskej štátnosti. Tak to napokon hovorí zákon.

Matici som teda ponúkol nielen národ, ale aj „život slovenský”, slovenskosť, to, čo je v našich génoch, a čo môže a má byť - napokon vyzýval nás k tomu aj Ján Pavol II. - príkladom pre Európu tretieho tisícročia. To sú naše nenapodobiteľné vlastnosti: dobro, ohľaduplnosť, spravodlivosť, trpezlivosť. Matica by teda mala byť vzorom pre slovenskú spoločnosť, že je nielen potrebné, ale aj možné konať vo vzťahu k nakladaniu s verejným majetkom otvorene, čestne a poctivo. Že iná cesta k morálnemu obrodeniu slovenskej spoločnosti nevedie. Nie sme stranícka ustanovizeň, ale budeme apelovať na politikov, aby si boli vedomí svojej osobnej zodpovednosti, aby nepodliehali „zvieracím” (teda konkrétne gorilím) pudom, teda mamone, ale aby dbali o ochranu a zachovanie tej časti kultúrnej tradície, ktorá je živým vyjadrením skutočných potrieb ľudí, skutočného šťastia a naplnenia zmyslu života.

Sľúbil som, že zo Slovenských národných novín urobím mienkotvorný týždenník. A keby sme mali peniaze, ale tie nemáme, aj národný denník, ktorý tak veľmi chýba! Možno časom, po tom, ako si to odskúšame na internete. Prisľúbil som očisťovať mysle našich mladých i starších, odkrývať a pestovať tradície, hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo, ktoré akoby mali v dnešných časoch prekryť cudzie, v podstate komerčné tradície.

Prisľúbil som rozprúdiť spoluprácu s univerzitami, cirkvami, samosprávou na úrovni miest, obcí i žúp. Ponúkol som čitateľnejšie výsledky zo strany vedeckých pracovísk v Martine - čo je zákonom určené hlavné mesto národnej kultúry Slovákov uprostred bájnej turčianskej záhrady -, ale aj oživenie matičného hnutia. Sľúbil som, že počas funkčného obdobia navštívim všetky miestne odbory Matice a nestanovil som si menší cieľ, ako 100-tisícovú členskú základňu. Jedným slovom: sľúbil som vynovenú Maticu slovenskú.

tkacmat3- Ktoré z týchto plánov sa vám už podarilo realizovať?

- Nie, 100-tisíc nás ešte nie je, je to beh na dlhšie trate. Pribúdajú nám však v mestách a dedinách nové matičné odbory, niektoré sa oživujú, počet členov však priveľmi nerastie, pretože pri „čistení” evidencie je aj úbytok reálneho členstva.

Precestoval som za rok veľký kus Slovenska, stretol som sa so vzácnymi ľuďmi v sto i viac slovenských mestách a dedinách. A na vlastné oči som uvidel, že Slováci prežívajú krásne matičné sviatky predovšetkým na vidieku bez toho, žeby sa o tom unúvali informovať naše - aj verejnoprávne - médiá. Len úchytkom: v Cíferi doktor Hafner organizuje pravidelne koncerty vážnej hudby, v Jasovej a Budmericiach si pripomínajú Juraja Holčeka, v Lakšárskej Novej Vsi Šimona Klempu, v Šali organizuje doktor Hikkel Šalianskeho Maťka, v Nitre profesor Švihel vzácne vianočné koncerty našich svetových interpretov, v Komárne rok čo rok predvádzajú mladí Slováci vlastný muzikál, v Drážovciach sú slávnosti chleba, v Dolnom Kubíne si uctievajú 5. júl pri najväčšom dvojramennom kríži na Slovensku, v Dubnici, ale nielen tam, pomáha Matici sám primátor, v Poprade organizuje čulý matičný život profesorka Hrehorčáková a jej pravá ruka pani Lackovičová, v Trnave neúnavná doktorka Horváthová úspešne organizuje akcie na počesť Učeného slovenského tovarišstva, v Cejkove horí v júli vatra zvrchovanosti s bohatým kultúrnym programom, vo Vranove a v Čičave si pripomenuli 180. výročie roľníckeho povstania, v Kojšove sa stretávajú heligonkári z celého Slovenska, v Sebechleboch sa modlia za úrodu vína, doktorovi Dragijskému sa darí na námestí Rimavskej Soboty budovať panteón, a činia sa na premnohých iných miestach, v Horných Šalibách, Trnave pri Laborci, Lučenci, Kremnici, Tlmačoch, Psiaroch, Žiari nad Hronom a tak ďalej. A činia sa aj Slováci v zahraničí, osobitne v Srbsku, ale máme 16 Matíc slovenských, aj v Chorvátsku, v Užhorode je nová slovenská škola, na ktorej má zásluhu aj naša, aj ich Matica slovenská, v rumunskom Nadlaku udeľujú ceny, v maďarskom Senváclave žije agilný Rudo Fraňo, a tak ďalej. Všade tam a ešte aj inde - kde som bol i nebol - naši oduševnení vlastenci-matičiari doslova čarujú. Organizujú často aj za vlastné akcie, na ktorých vládne oduševnenie, optimizmus, aj dobrá nálada, predovšetkým sa udržiava duch v národe, tak ťažko skúšanom chudobou hmotnou, ale aj morálnou.

tkacmat4Vydarili sa aj oslavy 150 výročia Memoranda slovenského národa, aj keď počas nich sa ukázala naša bieda v plnej nahote. Zatiaľ čo napríklad v Budapešti by pri takej príležitosti pochodovala armáda a nastúpení by boli všetci ústavní činitelia, u nás to bola akoby súkromná párty. Pozval som do Martina predstaviteľov všetkých parlamentných politických strán, ako aj predstaviteľov menšín. Prišiel len zástupca Rusínov pán Protivňák, z politikov prišli všetci až na Bugára, ale usilovali sa navzájom sa nestretnúť. Prezident bol práve v Taliansku na oslavách Garibaldiho. Na môj návrh, aby v roku 2013 na oslavy 150. výročia MS pozval on do Martina stredoeurópskych kolegov, posťažoval si na nedostatok peňazí. Aj médiá mali inú prácu, žiaden priamy prenos, nevyrástli sme ešte veru z provinčných gatí a vlastenci sme iba pri športe. Martinský amfiteáter sme však zaplnili aj cez Národné matičné oslavy začiatkom augusta, spojené s matičnou kvapkou krvi.

Vážim si, že prebudili sa aj bratislavská a aj košická MS. Prvý raz v histórii sme si v Bratislave vedno s primátorom Milanom Ftáčnikom pripomenuli pri príležitosti 200. narodenín Franza Liszta - hudobného génia so slovenskými koreňmi, na čo upozornil aj rakúsky prezident Heinz Fischer. S nie veľkým nadšením si to všimol iba Vásarnap, maďarsky písaný časopis. Liszt iniciovaním rímskych osláv 1000. výročia príchodu Konštantína a Metoda medzi našich predkov a skomponovaním skladby Slavimo Slavno Slaveni stál vlastne aj pri základoch MS, vznikajúcej práve v tom čase. Bránili sme bronzového Svätopluka na Bratislavskom hrade a Štúra na jeho bratislavskom námestí. Vyhlásili sme verejnú súťaž na postavenie cyrilo-metodského pamätníka v našom hlavnom meste. V Košiciach sme v súčinnosti s primátorom Richardom Rašim inštalovali pamätné tabule dvom výrazným osobnostiam košických i slovenských dejín, Samuela Timona a Jána Bocatia.

Pred niekoľkými dňami sme zvolali do starej budovy SNR na Župnom námestí v Bratislave matičný okrúhly stôl k aktuálnym problémom spoločnosti, ktoré sa dajú pomenovať ako chudoba hmotná i duchovná, morálny marazmus, veľký odklon od našich tradičných hodnôt. Asi 200 účastníkov povedalo jasne: nie, takto ďalej nie. Prijali sme vyhlásenie, ktoré predložíme národu i politikom, a v ňom žiadame zvýšiť vzdelanie a kultúrnosť národa, dohovoriť sa všade po slovensky, v prístupe k menšinám využiť uznávané európske spôsoby, a na tej báze uplatňovať reciprocitu. Treba nám rozhýbať ekonomiku podporou domácich podnikateľov, investičnými aktivitami, efektívnym a ekologickým využívaním našich vzácnych zdrojov, pôdy, vody a dreva.

Aj keď kára s menom „vynovená MS”, ktorú tlačím do kopca, sa občas zadrháva, mám pocit, že nestojí na mieste. No často je cesta od slov k činom pridlhá. A aj keď sme pokročili pri zmienkotvorňovaní Slovenských národných novín, nezáujem médií je evidentný.

tkacmat5- Spoločenské pomery sa zmenili, historicky je iná situácia, žijeme v samostatnej Slovenskej republike. Postavenie a úlohy Matice slovenskej sa v týchto podmienkach zmenili. Ako by ste definovali jej postavenie a poslanie v súčasnosti?

- Podľa zákona má MS upevňovať slovenské vlastenectvo, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti a plniť ďalšie kultúrne a vedecké úlohy. Má na to členskú základňu a vedecké ústavy zamerané na históriu, literatúru, krajanské múzeum a skúmanie života národnostných menšín. Po mojom zvolení do funkcie predsedu som vo Výbore NR SR pre kultúru a média odôvodňoval potrebu MS v treťom tisícročí. Vymenoval som jej štyri základné piliere a výbor som presvedčil „do nohy”. Je to medzinárodný dohovor UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva z roku 2003, potreba zjednocovania občanov Slovenska v záujme vlastenectva, nezastupiteľná starostlivosť o Slovákov na zmiešanom území, ako aj spolupráca so Slovákmi v zahraničí. Ja MS zaraďujem medzi významné fenomény dokonca hodné zápisu do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstvo nášho národa. Mimochodom, Matice majú aj v niektorých iných slovanských štátoch a sú plne závislé od štátnej podpory (napríklad v Srbsku, Slovinsku), resp. Matici podobné ustanovizne financované z verejných zdrojov pracujú vo Švajčiarsku, Rakúsku či Nórsku.

Na sklonku minulého roka som napísal, že bol to pre našu generáciu posledný rok s dvoma jednotkami. Ďalší taký príde o 90 rokov, keď my už nebudeme. Ktovie, či bude vôbec čo i len „pamiatka” po nás, lebo rodí sa nás - Slovákov a Sloveniek - čoraz menej, naše dediny a všetko to, čo dediny pre náš národ znamenajú, akoby spelo k zániku, a napokon - ktovie, ako sa preinačí svet po 20. 12. 2012. A ktovie, či mocní sveta sa nezbláznia a nevypustia džina všeobecného zabíjania pod falošnými heslami v „záujme” tých najvznešenejších ideálov, teda peňazí. Dosť však pesimizmu! Matica je tu na to, aby pomáhala národu. Keď človek vidí, ako tisíce matičiarov doma i vo svete dúchajú do pahrieb, chránia plamienok našich tradícií, nášho vlastenectva a nemá pritom otrčenú ruku, je to v čase všeobecnej chudoby nielen hmotnej zázrak. Som presvedčený, že aj vďaka Matici takých zázrakov bude toľko, že sa budúcnosti nemusíme báť.

Ľuboš Jurík
Euroreport plus