K08042020

Posledná aktualizáciaV, 02 aug. 2020 10am

Sviatok zahraničných Slovákov v Bratislave

blavde01Viac ako sto ľudí prišlo 5. júla k základnému kameňu Pamätníka slovenského vysťahovalectva v bratislavskom Sade Janka Kráľa, aby sa zúčastnili na oslavách Dňa zahraničných Slovákov. Súčasťou programu boli kultúrne vystúpenia, recitovanie poézie a slávnostné príhovory. - Počet Slovákov v zahraničí klesá...

Na tradičnej slávnosti nechýbali osobnosti krajanskej komunity aj z takých krajín, ako je Libanon či Sýria. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Igor Furdík prízvukoval na rešpekt k našim dejinám, ktoré vytvárali a spolutvorili naši predkovia nielen na území súčasného Slovenska, ale aj v cudzine. K slávnostnému zhromaždeniu sa prihovoril aj riaditeľ odboru zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta SR Ján Šoth, ktorý odovzdal úprimný pozdrav krajanom od Ivana Gašparoviča. Hlava štátu si podľa jeho slov vysoko cení úspechy a dobrý chýr Slovákov vo svete, rovnako ako ich neutíchajúci úprimný vzťah k svojej vlasti. Stretnutie krajanov sa tradične blavde02koná pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Ide o 4,5-tonový kus neopracovaného červeného mramoru z Tardošského lomu, ktorý darovali krajania z Maďarska. Pamätník má pripomínať ľuďom osudy Slovákov, ktorí v rozličných časoch a z rôznych príčin opustili rodnú vlasť. Deň zahraničných Slovákov sa oslavuje ako pamätný od roku 1993.

Slovenský rozhlas: www.oslovma.hu/XXX/SRo-Pred-Furdik.mp3

Pamätný deň zahraničných Slovákov v Sade Janka Kráľa

ÚSŽZ si aj v tomto roku v snahe spájať krajanov nielen za hranicami Slovenska, ale aj priamo vo vlasti ich predkov či v ich niekdajšej domovine, pripomenul 5. júla Pamätný deň zahraničných Slovákov slávnostným stretnutím pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke. K prítomným krajanom blavde03a hosťom vo svojom príhovore predseda ÚSŽZ Igor Furdík akcentoval rešpekt k našim dejinám, ktoré vytvárali a spolutvorili naši predkovia nielen na území súčasného Slovenska, ale svojím osobnostným vkladom, pracovným a profesijným fortieľom, významom a úspechmi v oblasti politiky, vedy, vynálezcovstva a techniky, ako aj spoločensko-kultúrnymi i duchovnými odkazmi, aj v cudzine. I. Furdík okrem iného podčiarkol „vedomie spolupatričnosti, ktoré nás všetkých - Slovákov v našej vlasti, ale aj kdekoľvek vo svete, spája atribútom, ktorý je pre náš národ najpríznačnejším - slovenskosťou a preniknutým duchom národného povedomia“. Zdôraznil fakt, že „vedomie našej slovenskosti má svoj racionálny aj emocionálny obsah, je potrebné tieto dve strany našej identity chápať komplexne, hlásiť sa k nim, udržovať ich.“ Podľa predsedu ÚSŽZ, Slováci, oduševnení láskou k vlasti svojich predkov, či k blavde04svojej niekdajšej domovine, vytvárajú svoje malé, ale nepochybne obdivuhodné dejiny zahraničných Slovákov. Oni sú nedeliteľnou súčasťou nášho slovenského sveta.

Zjednotiť krajanov v duchu vzájomného rešpektovania sa

K slávnostnému zhromaždeniu sa prihovoril aj riaditeľ odboru zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta SR Ján Šoth, ktorý odovzdal úprimný pozdrav krajanov od Ivana Gašparoviča, človeka vysoko si ceniaceho úspechy a dobrý chýr Slovákov vo svete, zároveň však aj ich neutíchajúci úprimný vzťah k svojej vlasti. Stretnutia s krajanmi pri cestách do zahraničia pokladá pán prezident za vždy neoddeliteľnú a mimoriadne významnú súčasť svojho programu. Zástupca starostu Mestskej časti Petržalka Martin Miškov sa vyznal k hrdosti na skutočnosť, že práve v Sade Janka Kráľa, teda v Petržalke, leží základný kameň Pamätníku slovenského vysťahovalectva. Slovák, žijúci v Českej republike a predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský vyzval na zjednotenie krajanov v celom slovenskom blavde05zahraničí v duchu vzájomného rešpektovania sa a vytvárania pozitívneho obrazu o Slovensku v ich domovských krajinách, v ktorých žijú a tvoria.

V programe slávnosti, ktorý bol spestrený poéziou dolnozemského básnika a publicistu žijúceho v rumunskom Nadlaku Ivana Miroslava Ambruša v prednese člena umeleckého súboru činohry SND Františka Kovára, sólovým vystúpením v hre na fujare v podaní Daniela Compagnona z Francúzska (rodený Francúz, ktorý sa pri manželke slovenského pôvodu naučil po slovensky a stal sa vytrvalým propagátorom a pestovateľom slovenskej kultúry vo Francúzsku) a tancom folklórneho súboru novej generácie našich krajanov v zámorí - Tatra Slovak Dancers z Milwaukee (USA), sa postupne prihovorili ďalší zástupcovia slovenských krajanských komunít: Ján Fuzik z Maďarska (predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy), Dušan Daučík zo Švédska, Ľudomír Molitoris z Poľska, Jozef blavde06Pomichal z Veľkej Británie, Andrej Kuric z Chorvátska a poetickým slovom z vlastnej tvorby Joseph Soltes z Nemecka. Na slávnosti sa okrem zástupcov slovenských komunít zo spomínaných krajín zúčastnili aj Slováci z Rumunska, Srbska, Talianska, Kanady, Libanonu a Sýrie.

Základný kameň Pamätníka slovenského vysťahovalectva, pri ktorom sa slávnostná pripomienka Dňa zahraničných Slovákov uskutočnila, položili v petržalskom parku v roku 2000, pričom predstavuje 4,5-tonový kus neopracovaného červeného mramoru z Tardošského lomu. Kameň, ktorý v priestore korešponduje so sochou štúrovského básnika Janka Kráľa, darovali Slovensku Slováci z Maďarska. ÚSŽZ ho vníma aj ako symbolický základ budúceho Múzea slovenského vysťahovalectva ako aj Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí chcel týmto stretnutím zdôrazniť význam úcty ku všetkým Slovákom žijúcim v zahraničí aj tohtoročným stretnutím práve pri Pamätníku slovenského vysťahovalectva.

Text: (tasr/uszz) - Foto: Imrich Fuhl (oslovma.hu)

Ivan Miroslav Ambruš: Byť Slovákom... v podaní Františka Kovara (Video: VDolinay)

blavde07Počet Slovákov v zahraničí klesá

Počet zahraničných Slovákov podľa predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimíra Skalského pomaly klesá. „Hovorievame, že v zahraničí žijú asi dva milióny Slovákov, teda tretina slovenského národa,“ povedal V. Skalský agentúre SITA. V súčasnosti môžeme podľa neho hovoriť o dvoch proti sebe idúcich trendoch. Na jednej strane dochádza k asimilácii krajanov, keď najmä mladšie generácie už nemusia mať slovenskú identitu. „Na druhej strane stále pokračuje migrácia do zahraničia. S krízou sa však niektorí aj vracajú, napríklad z Veľkej Británie a Írska,“ doplnil. V. Skalský tak odhaduje, že dochádza k neveľkému poklesu počtu Slovákov v zahraničí. Najviac zahraničných Slovákov žije v USA, podľa odhadov ÚSŽZ je ich približne 1,2 mil. Za blavde08oceán ľudia odchádzali už na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia, neskôr za veľkej hospodárskej krízy a ďalšie vlny prišli s každým politickým otrasom. Okolo 375-tisíc Slovákov žije v susednom Česku, približne 110-tisíc v Maďarsku a zhruba stotisícové sú aj komunity v Kanade a vo Veľkej Británii. Slovákov dnes podľa Skalského núti opustiť svoju rodnú zem najmä nedostatok práce. „Ďalší odchádzajú za štúdiom a často tam medzitým nadviažu toľko pracovných i súkromných vzťahov, že je pre nich logické pokračovať v živote v danej krajine,“ vysvetľuje V. Skalský. Ako dodal, je však potrebné ujasniť si, kto to Slovák žijúci v zahraničí je. Podľa zákona je to osoba slovenskej národnosti, ktorá nemá trvalé bydlisko na Slovensku. „Ako sa však pozerať na ľudí, ktorí žijú kvôli práci či štúdiu viacero rokov v zahraničí, avšak trvalé bydlisko a mnoho väzieb majú stále na Slovensku?“ pýta sa šéf krajanskej organizácie. Svetové združenie Slovákov v zahraničí preto chce, aby sa pripravila novela zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, v ktorej by sa popri iných dôležitých zmenách novo pomenovali aj tieto skutočnosti. „Možno, aby sme pracovali aj s dvoma rôznymi pojmami - napríklad Slovák žijúci v zahraničí pre ľudí, ktorých som zmieňoval a zahraničný Slovák pre tých, ktorí žijú v zahraničí naozaj trvalo, často aj viac generácií. Odlišný musí byť k týmto blavde09skupinám aj prístup štátu, lebo majú iné potreby,“ uzatvoril V. Skalský.

(sita)

Hosť v štúdiu TA3: I. Furdík o Dni zahraničných Slovákov

Sviatok svätého Cyrila a Metoda

Slovenská republika si 5. júla štátnym sviatkom pripomenula kresťanských vierozvestov svätých Cyrila a Metoda. Deň slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda je 5. júla štátnym sviatkom aj v Českej republike. Pod názvom Deň slovanskej písomnosti a kultúry slávia sviatok sv. Cyrila a Metoda 24. mája v Ruskej federácii aj na Ukrajine. Štátnym sviatkom pod názvom Deň Cyrila a blavde10Metoda je 24. máj i v Bulharsku. Pápež Ján Pavol II. v decembri 1980 vyhlásil svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a tento cirkevný sviatok sa slávi 14. februára. TASR pri príležitosti štátneho sviatku SR priniesla pohľad na činnosť vierozvestov v regióne strednej Európy v súvislosti s územím Slovenska.

Na území dnešného Slovenska bolo kresťanské učenie rozšírené už pred príchodom Cyrila a Metoda. Kresťanstvo do tejto oblasti preniklo v období Rímskej ríše, čo dokazujú viaceré archeologické nálezy, napríklad z Bratislavy-Rusoviec, alebo odkrytie ranokresťanskej kaplnky na Devíne pochádzajúcej zo 4. storočia. Príchod Slovanov na súčasné naše územie sa datuje minimálne na začiatok 6. storočia. Kresťanstvo začína výraznejšie prenikať medzi Slovanov, žijúcich na území súčasného Slovenska, v prvej tretine 9. storočia. Už jeho relatívne zakorenené pozície dokazoval kostol v Nitre vysvätený v roku 828 salzburským biskupom Adalrámom, kde vládlo pohanské knieža Pribina. Okolo roku 833 dobytím Nitrianskeho kniežatstva moravským Mojmírom I. vznikla Veľká Morava.

blavde11Učenie Ježiša Krista nadobúda medzi Slovanmi čoraz významnejší dosah. Kresťanský panovník Veľkej Moravy Rastislav ponímal toto náboženstvo ako silný fenomén, ktorý bude schopný podporiť existenciu ranostredovekého štátu. Veľkú Moravu stále ohrozovala rozpínavosť Frankov. V ich službách boli aj duchovní preferujúci latinskú liturgiu. Viacerí z nich chceli svojou činnosťou oslabiť Veľkú Moravu a dostať ju do priameho područia Východofranskej ríše. Obmedzili by tým postavenie Rastislava. Ten sa obrátil na pápeža, aby mu poslal učiteľa, ktorý by uprednostňoval šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Učiteľ by mal ďalej vychovať miestny klérus a bol by oddaný vládnucej dynastii. Posolstvo nenašlo odozvu u pápeža, ale kladne naň reagoval byzantský cisár Michal III. Na Veľkú Moravu vyslal dvoch vierozvestov. Na misiu išli Konštantín a Metod. Pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého v tom blavde12čase žila početná slovenská menšina a jej jazyk obaja ovládali. Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril písmo, prispôsobené pre slovanskú reč, hlaholiku a preložil základné state súvisiace s kresťanskou vieroukou: výber evanjeliových čítaní - Evanjeliár. Po takejto príprave prišli obaja zvestovatelia viery v roku 863 na Veľkú Moravu. Obyvateľstvo spolu s miestnou vládnucou mocou byzantskú misiu prijalo. Východofranskí mocenskí predstavitelia a ich klérus sa na to pozerali s nevôľou. Po trojročnom pôsobení na Veľkej Morave na spiatočnej ceste do Byzancie oboch šíriteľov Kristovho učenia zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Vo Večnom meste ich už však vítal nový pápež Hadrián II., pred ktorým obhájili svoje dielo. Dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho blavde13liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora, prijal meno Cyril a v roku 869 skonal.

Slovanské knieža v Panónii Koceľ krátko po Cyrilovej smrti požiadal pápeža, aby sa Metod vrátil ako učiteľ. Druhý z vierozvestov sa vracia na Veľkú Moravu. Pri návrate v Blatnohrade v Panónii, kde vládol Pribinov syn Koceľ, sa zastavil a na základe jeho žiadosti o obnovenie panónskej diecézy (s vedomím blavde14Rastislava i Svätopluka), sa vracia späť do Ríma. Pápež ho vo Večnom meste vysvätil za panónskeho, respektíve moravsko-panónskeho arcibiskupa a pápežského legáta pre kraje ovládané Rastislavom, Svätoplukom (Nitriansko) a Koceľom okolo roku 870. Metod sa už ako arcibiskup vracia na Veľkú Moravu. Počas cesty ho zajali Frankovia. Po necelých troch rokoch ho intervenciou pomohol vyslobodiť pápež Ján VIII., pravdepodobne na žiadosť Svätopluka I. V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Po jeho smrti v roku 885 však postupne získava rozhodujúci vplyv latinský klérus a Metodovi žiaci, obhajujúci slovanskú liturgiu, museli z Veľkej Moravy odísť. Usadili sa najmä na území vtedajšej Bulharskej ríše.

Duchovný odkaz vierozvestov a patrónov Európy je silný aj v súčasnosti. Konštantín (Cyril) a Metod sú zdrojom nábožnosti, solidarity a slovanskej vzájomnosti, najmä pre Slovákov, Moravanov, Čechov, Bulharov i Macedóncov.