alt : header1.swf



Sat08172019

Posledná aktualizácia16:25:19

Pripomínajú si 65. výročie presídlenia

galanta1O výmene obyvateľstva medzi Československom a MaďarskomV rokoch 1946 - 1948 z Maďarska do Československa repatriovalo viac ako sedemdesiattisíc Slovákov. Väčšina z nich sa usadila v obciach okresov Komárno, Nové Zámky, Šaľa, Levice a Galanta. Pripomínajú si 65. výročie presídlenia

Slávnostná akadémia
Spolku Slovákov z Maďarska

Slováci, presídlení roku 1947 z Maďarska na Slovensko, si tento rok pripomínajú 65. výročie tejto dejinnej udalosti. Oficiálny transfer obyvateľstva v Československu, Maďarsku a Poľsku bol dohodnutý po skončení druhej svetovej vojny medzi víťaznými mocnosťami na Postupimskej galanta2konferencii v dňoch 17. 7. - 2. 8. 1945. Ešte predtým 5. 4. 1945 bol v Košiciach prijatý vládny program, v ktorom bola zahrnutá koncepcia budovania jednotného štátu Čechov a Slovákov. V tomto smere sa na Slovensku javila ako problémová maďarská otázka, ktorej vyriešenie malo vyústiť k výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. K podpísaniu dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom došlo po prieťahoch z maďarskej strany 27. 2. 1946 v Budapešti, ale ratifikačné listiny si vlády vymenili až 15. mája 1946. Oficiálne sa výmena obyvateľstva začala 11. apríla 1947. Prvý výmenný transport Slovákov z Maďarska (z obce Pitvaroš) prišiel 13. apríla 1947 do železničnej stanice Sereď. Na tomto mieste si pri každom jubileu členovia Spolku Slovákov z Maďarska slávnostným aktom pripomínajú návrat prvých Slovákov z Maďarska do starej vlasti. Tak to v Seredi bolo aj tento rok. V rokoch 1946 - 1948 z Maďarska do Československa, v prevažnej väčšine na Slovensko, repatriovalo viac ako sedemdesiattisíc Slovákov. Väčšina z nich sa usadila v obciach okresov Komárno, Nové Zámky, Šaľa, Levice, Galanta a dodnes v nich žijú Slováci prisťahovaní prevažne z dolnozemských maďarských žúp. Žiada sa pripomenúť, že usídlení sú vo väčšine obcí s maďarským obyvateľstvom a tvoria tam menšinu.

galanta3Kým na jar prebehlo v Seredi iba spomienkové stretnutie navrátilcov z Maďarska, v jesenných mesiacoch si v jednotlivých obciach a mestách pripomínajú Slováci z Maďarska 65. výročie slávnostnejšie. Matičiari v Diakovciach boli medzi prvými, ktorí za veľkej účasti svojich členov a významných hostí - medzi ktorými nechýbal predseda Matice slovenskej Marián Tkáč, ani nitriansky župan Milan Belica - si bohatým kultúrnym, cirkevným a spoločenským programom pripomenuli svoj návrat z Čanádalbertu. Pri zabezpečovaní slovenskej kultúry a celého spoločenského diania, štafetu od svojich rodičov v tomto preberá už stredná a mladšia generácia. Tak to bolo nielen v Diakovciach, ale následne aj v Kolárove, kde žijú Slováci pochádzajúci z Poľného Berinčoku, ktorí sa združujú v Spolku milovníkov slovenskej kultúry, organizujú rôzne podujatia, medzi ktorými bola už aj spomienka na 65. výročie presídlenia. Podobné spomienky boli galanta4aj vo Veľkých Úľanoch a v Tešedíkove. V novembri sa na túto udalosť pripravujú v Sládkovičove a v Juri nad Hronom v okrese Levice, kde sa zídu presídlení Slováci z viacerých obcí, pochádzajúci prevažne z Níreďházy.

V tomto nezaostáva ani Spolok Slovákov z Maďarska, ktorého sídlo je v Galante a na jeho čele od založenia stojí neúnavná organizátorka kultúrnych a spoločenských podujatí dolnozemských Slovákov Dr. Anna Piláriková, ktorá má po oboch rodičoch dolnozemské korene. Spolok eviduje viac ako štyristo členov, a to nielen z juhozápadného Slovenska, ale z celej Slovenskej republiky. Po spomenutom sereďskom spomienkovom podujatí spolok v spolupráci s mestom Galanta a Domom Matice slovenskej v Galante pripravil koncom októbra k tomuto výročiu v Mestskom kultúrnom stredisku slávnostnú akadémiu. Na podujatí s názvom Teplo domova, ktorého program bol zostavený k spomínanému výročiu a určený pre členov spolku, účinkujúcimi boli herec SND v Bratislave Jozef Šimonovič, domáci textár a interpret populárnych piesní Peter Fahn, hosť z Vojvodiny - textár a interpret ľudových piesní z Báčky Janko Kulík z Kysáča a tanečno-spevácka folklórna skupina Jelenka z Jelenca.

galanta5galanta6Dramaturgia programu zostavená predsedníčkou spolku bola ladená tak, aby vystihovala spomienkový charakter navrátilcov a udomácnenie sa v starej vlasti. Výber básní, ktoré recitoval Jozef Šimonovič, pripomínali účastníkom lásku k rodnému jazyku, rodine, chlebe a slobode, za ktorými Slováci odchádzali na Dolnú zem. Spevák Peter Fahn, ktorý žije medzi potomkami dolnozemcov a dobre pozná ich mentalitu, spieval nielen o rodnej zemi, ale aj o láske medzi ľuďmi a ich vzájomnými vzťahmi, ktoré tvoria teplo domova. Hosť z Vojvodiny, textár a spevák vojvodinských ľudových piesní Janko Kulík bol pre štýl svojho spevu s typickou dolnozemskou melodikou oživením podujatia, pretože mnohým svojim vystúpením pripomenul ich voľakedajšie dolnozemské prostredie. Spojivom Dolná zem a Slovensko je pre Galanťanov aj nehynúci spevák slovenských populárnych piesní Karol Duchoň. Jeho matka, rodená Lačoková, pochádzala z Báčskeho Petrovca, on sa už narodil v Galante a keď mal trinásť rokov, rodina sa presťahovala do otcovho rodiska v Jelenci pri Nitre. To bol dôvod, prečo si autorka programu vybrala na spestrenie podujatia práve Folklórnu skupinu Jelenka z Jelenca, ktorá má v regióne výbornú povesť. Folkloristi z Jelenca nielen svojim spevom, tancom a pásmom slovenskej svadby dobre zabávali prítomných divákov, ale aj tým, že si na záver podujatia spoločne s nimi zaspievali pieseň Daj Boh šťastia.., ktorá sa Slovákom v Maďarsku tak zapáčila, že si ju zvolili za svoju hymnu.

Eva Jančovicová

galanta7galanta8galanta9