alt : header1.swf



Fri09202019

Posledná aktualizácia19:46:14

Ako ďalej, naše občianske organizácie?

altAnton Paulik: V zákone o právach národností dochádza aj k zmenám podmienok zostavenia kandidačných listín nominujúcich organizácií - Nový zákon o spolčovacom práve, o verejnoprospešnosti a o fungovaní a podpore občianskych organizácií má vylúčiť zo systému takzvané „spiace” organizácie, ktoré prakticky nefungujú - Vznikne nová, hodnoverná databáza registrovaných občianskych organizácií - Úprava nabáda spoločenské organizácie, aby si sami získavali financie zbieraním donácií a darov - Nový Fond národnej spolupráce by mal fungovať aj ako istá „spoločenská banka”

Budúcnosť slovenskej občianskej sféry v Maďarsku

Môj príspevok nesie názov Ako ďalej, občianske organizácie Slovákov v Maďarsku? Tento názov som si vybral preto, lebo - ako pravdepodobne väčšina tu prítomných už o tom vie - v rámci základných a podstatných spoločensko-politických zmien menia sa aj dva zákony, ovplyvňujúce ich činnosť priamo a bezprostredne. Jednak ide o nový národnostný zákon a o zákon opravujúci vznik, fungovanie, hospodárenie, zánik a podporu aj menšinových občianskych organizácií.

Prečo je potrebné, aby naše občianske organizácie sledovali tieto zmeny? Predovšetkým preto, lebo v zákone o právach národností dochádza aj k zmenám podmienok zostavenia kandidačných listín nominujúcich organizácií, ale aj preto, lebo zákon o občianskej sfére obsahuje celý rad takých zmien, ktoré takisto určujú podmienky činnosti aj našich organizácií.

Keďže zákon o právach národností poznám oveľa lepšie, rád by som začal so zhrnutím tých bodov tohto zákona, ktoré by vám, predstaviteľom nádejných nominačných organizácií, ktoré na svojich kandidátkach budú aj v nasledujúcich národnostných voľbách chcieť dostať do zastupiteľských zborov svojich ľudí, nemali ujsť. Hlavne preto, lebo prípravami na možnosť zúčastniť sa nasledujúcich volieb by ste mali začať čoskoro, po prijatí nového zákona, teda prakticky od začiatku budúceho roka.

Národnostný zákon naďalej uznáva právo národností na dobrovoľné zakladanie občianskych organizácií. („Národnosti k ochrane svojich záujmov môžu zriaďovať podľa ústavných úprav spolky, strany a spoločenské organizácie.“) Dokonca na začiatku zákona sa nachádza až dvojaký výklad pojmu „národnostný spolok”. Jeden je všeobecný a druhý sa vzťahuje na prípad, že organizácia sa chce aktívne zúčastniť volieb. Rozdiel je v tom, že tá druhá možnosť si vyžaduje získanie štatútu verejnoprospešnosti. („Národnostný spolok: organizácia podľa svojich stanov vykonávajúca zastupovanie, ochranu záujmov jednej národnosti, činnosť priamo súvisiacu s kultúrnou autonómiou danej národnosti; alebo: verejnoprospešná organizácia, cieľ ktorej je zastupovanie záujmov konkrétnej národnosti, uvedenej v tomto zákone.“)

Takže tieto by boli tie hlavné body, ktoré sa priamo vzťahujú na národnostné spoločenské organizácie. Môže sa zdať, že je to málo, ale snáď nemusím zdôrazniť, že ťažiskom ochrany národnostných práv naďalej sú národnostné samosprávy. Teda od chvíle, keď sú zvolení ich členovia, závisí len od nich, aký vzťah chcú a budú mať s organizáciami, ktorým môžu ďakovať svoje mandáty.

Prejdime na zákon o spolčovacom práve, o verejnoprospešnosti a o fungovaní a podpore občianskych organizácií. Hlavným poslaním tohto nového zákona je jednak vrátiť pojmu „občianska iniciatíva” pôvodnú podstatu, vymedziť presné hranice štátnej starostlivosti, alebo inak povedané: štátnej podpory poskytnutej tejto oblasti. Štát v oblasti spolčovacieho práva a občianskych organizácií, spoločenskej sféry môže mať úlohu zabezpečenia takého právneho zázemia, ktoré v záujme zdokonaľovania slobody spolčovania poskytuje občanom čo najviac možností.

altPre dosiahnutie tohto cieľu nový zákon spája v sebe základné otázky týkajúce sa občianskeho sveta. Predovšetkým konkretizuje pojem občianskej organizácie. Je to spoločenstvo osôb, registrované súdom na základe dotyčného zákona, alebo nadácia. Podstatným cieľom novej úpravy je, aby zo systému vylúčila takzvané „spiace” organizácie, ktoré prakticky nefungujú, resp. osoby, ktoré ich pozakladali, využívajú ich na krytie činnosti, nesúvisiacej s občianskou sférou. Pritom sú medzi nimi aj také, ktoré prestali pracovať prirodzenou cestou, ich zakladatelia po dosiahnutí cieľov, vytýčených pri vzniku, sa vzdali aktivít, pričom predchádzajúca právna úprava túto možnosť vôbec nebrala do úvahy, a doteraz zánik občianskej organizácie bol prakticky nemožný. Nový zákon v takýchto prípadoch núka viac možností: od zahlásenia krachu danej organizácie po konečné vyúčtovanie v záujme usporiadaného zániku organizácie. Po vyrovnaní doterajších dlhov takto dostaneme čistejší obraz o fakticky fungujúcich organizáciách.

K zníženiu byrokratických predpisov platných v súčasnosti pre občianske organizácie má prispieť vznik novej, hodnovernej databázy registrovaných občianskych organizácií. Registráciu vykonávajú naďalej župné súdy. Avšak následkom predpisu o povinnom uložení svojich správ občianske organizácie budú zbavené značného administratívneho zaťaženia.

Keďže spomínaný register bude v budúcnosti hodnoverný, štátne orgány, samosprávy alebo organizácie poskytujúce rôzne dotácie majú možnosť dostať sa k potrebným informáciám o činnosti danej organizácie z tejto databázy, teda občianske organizácie nebudú musieť posielať dodatočné informácie k svojím žiadostiam. Sprístupnenie potrebných údajov bude kompletné a prístup k týmto údajom bude voľný a bezplatný.

Nový zákon spresní doteraz tak rôznorodé predpisy týkajúce sa hospodárenia občianskych organizácií. Aj v tejto oblasti zníži ich administratívne zaťaženie, pričom napomáha zodpovedné hospodárenie týchto organizácií. To všetko umožní v dlhšej dobe posilnenie právneho fungovania organizácií, čo je nevyhnutné k vytvoreniu silnej, účinnej občianskej sféry.

Dôležité je, že občianske organizácie naďalej majú možnosť vykonávať hospodársku - podnikateľskú činnosť, avšak len v tom prípade, ak to neohrozuje dosiahnutie cieľov vytýčených a uvedených v zakladajúcich dokumentoch. Pokiaľ ich hospodárska činnosť nie je zodpovedná, daňový úrad má možnosť iniciovať kontrolný proces.

Účelom spomínaných nariadení upravujúcich hospodárenie občianskych organizácií je, aby sa predišlo takým, v posledných rokoch rozšíreným nežiaducim javom, ako zneužívanie občianskymi organizáciami poskytnutej voľnosti v hospodárení na financovanie iných, neraz ilegálnych iniciatív. Pritom presné rámce hospodárenia umožnia aj to, aby občianske organizácie boli schopné zabezpečiť - spoločensky žiaducu - finančnú stabilitu pri financovaní svojej činnosti.

Nemenej dôležité je aj to, že v zmysle nového zákona občianske organizácie budú povinné uložiť svoje hlásenie o účtovníctve. Týmto sa znižuje administratívne zaťaženie organizácií, veď tejto povinnosti poskytovania informácií bude musieť každá organizácia vyhovieť raz do roka, v danom termíne.

Asi najdôležitejším pokrokom zákona je, že posilní zázemie, a tým dáva aj vyššiu hodnotu pojmu verejnoprospešnosti. Doteraz prakticky všetky organizácie, súčasne so súdnou registráciou mohli získať postavenie verejnoprospešnej organizácie. To znamená, že táto kategória bola bez obsahu, strácala svoje pôvodné zameranie. Namiesto starých predpisov nový zákon umožní organizáciám získať titul verejnoprospešnosti z dvoch základov. Jednak uvádza tri alternatívy súvisiace s možnosťou mobilizácie finančných prostriedkov pre občiansku činnosť, a na druhej strane takisto tri kategórie „spoločenského významu”. Z týchto - dvakrát troch - kategórií k dosiahnutiu štatútu verejnoprospešnosti každá organizácia musí vyhovieť jednej - jednej. A keďže každá verejnoprospešná organizácia spolu so svojou ročnou finančnou správou bude musieť uložiť aj prílohu o svojej verejnoprospešnosti, bude zabezpečená aj kontrola nad celkovou občianskou sférou.

Aby každý, kto sa zaujíma o činnosť ktorejkoľvek občianskej organizácie mal možnosť získať pre neho potrebné informácie zo spomínanej databázy, štát sa postará o vybudovanie Občianskych informačných centier, ktoré okrem informácií budú poskytovať aj možnosti spolupráce jednotlivých organizácií a v záujme celkového rozvoja tejto oblasti i infraštrukturálne služby pre menšie a technicky slabšie vybavené organizácie.

A na záver snáď niekoľko slov o financovaní občianskej sféry. Nový zákon vychádzajúc zo skutočnosti, že občianske organizácie za posledné roky sa stali značne závislé na štátnej dotácii, uprednostňuje organizácie, schopné mobilizovať finančné prostriedky pre svoje ciele aj samostatne, z mimoštátnych fondov. Úprava nabáda spoločenské organizácie, aby si sami získavali financie zbieraním donácií a darov.

altAko štátny fond na podporu občianskych iniciatív namiesto doterajšieho Občianskeho fondu vznikne Fond národnej spolupráce. Fungovanie tohto fondu má byť prehľadné a organizácie, ktoré delegujú členov jednotlivých kuratórií, by vôbec nemali možnosť uchádzať sa o podporu z Fondu. Oproti praxe bývalého Občianskeho fondu v budúcnosti by mala vzniknúť možnosť aj návratnej podpory, čiže nový Fond by mal fungovať aj ako istá „spoločenská banka”. Samozrejme, to neznamená, že v budúcnosti nebudú možnosti na získanie nevratných podpôr, ale pre tých, ktorí majú len prechodné problémy v získavaní potrebných financií, Fond môže poskytnúť túto prechodnú pomoc.

Pri Fonde vznikne aj monitoring, ktorý bude skúmať predovšetkým celospoločenské zužitkovanie štátnych podpôr, plynúcich do občianskej sféry. Zákon predpisuje ministrovi zodpovednému za občianske vzťahy vytvorenie a spravovanie monitoringu, ktorého úlohou však bude okrem kontroly aj podávanie návrhu na podporný rámec pre občianske organizácie.

Z uvedeného snáď jasne vyplýva, akým smerom sa uberá štátna politika voči občianskej sfére. Isté je, že podmienky - ktoré možno na prvý pohľad sa zdajú byť oveľa prísnejšie ako doteraz - umožnia, aby organizácie, ktoré vykonávajú zo spoločenského hľadiska potrebnú činnosť, po zvládnutí nových podmienok činnosti mali širšie možnosti jednak na spoluprácu, na zorganizovanie svojej činnosti a, dúfajme, aj na získanie dotácií.

Anton Paulik
zástupca riaditeľa Odboru národnostných vzťahov
Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti MR

Odznelo na konferencii
„Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“
v Mlynkoch 3. decembra 2011