alt : header1.swf



Thu09192019

Posledná aktualizácia14:07:01

Znotované piesne z Čaby - Zachytené v poslednej chvíli

1PiesnB1Spevník „Keď som išla včera večer z túlania“ - Klenoty dolnozemských Slovákov už vyšli aj v knižnej podobe - Čo sa ešte z povedomia ľudí celkom nestratilo: Babičkine dolnozemské klenoty

Po druhej svetovej vojne sa tisícky slovenských rodín presťahovali z Dolnej zeme do krajiny dávnych predkov. Do nového domova si doniesli plnú nošu spomienok, ktoré však s vymieraním pamätníkov rýchlo blednú - práve tak, ako ich piesne a zvyky. Málo je už ľudí, ktorí si dokážu spomenúť na piesne vytvorené ľudovými skladateľmi z Békešskej Čaby a okolia. Navyše, moderná doba nežičí folklóru, preto už mnohé klenoty sa načisto stratili v prepadlisku času. Tým viac treba oceniť zberateľov, ktorí sa podujali zachrániť všetko, čo sa ešte zachrániť dá. Výsledkom ich hľadačstva je knižka so šteklivým názvom Keď som išla včera večer z túlania. 1PiesnB2Vydala ju síce Slovenská samospráva župného mesta Békešská Čaba, no všetci autori sú z južného Slovenska. Komárňanská hudobná pedagogička Eva Kerepeczká zozbierala a znotovala osemdesiat slovenských ľudových piesní z Dolnej zeme. Kolárovčan Michal Kocziszki - rovnako rodák z Békešskej Čaby - k nim pridal ďalších osem pesničiek. Sú väčšinou o láske, ale aj vojenské, dožinkové a smútočné, zachytené v neopakovateľnom, trocha archaickom nárečí. Zvláštnosťou spevníka sú pesničky slovensko-maďarské, teda také, v ktorých je melódia rovnaká, len text je rozdielny.

Čo sa ešte z povedomia ľudí celkom nestratilo, zhrnula Helena Vicianová do ďalšej knižky s názvom Babičkine dolnozemské klenoty. Vydali ju s prispením Nitrianskeho samosprávneho kraja, Matice slovenskej a obce Iža. Aj tieto piesne znotovala Eva Kerepeczká. Listovanie v knižke pripomína dávnu minulosť, ktorá sa sprítomnila zásluhou štyroch žien z Iže - Márie Štefánikovej, Márie Husárovej, Žofie Bartovej a Márie Varsányiovej. 1PiesnB3V pamäti našli 32 piesní, ktoré sa na Dolnej zemi spievali nielen často, ale aj s oduševnením. Sú to nôty najmä o láske, ale aj svadobné, regrútske, detské, pohrebné a príležitostné (zakáľačka, dožinky, priadky a podobne). Okrem piesní boli do knižky zakomponované popisy zvykov dolnozemských prarodičov, ktoré však už väčšinou pohltil čas na Slovensku aj v Maďarsku. Pozoruhodné sú aj múdrosti niekoľkých generácií o počasí či o zdraví. Na ukážku odcitujme aspoň jedno z receptov stáreže na šťastný život: „Kto pridlho bdeje a pridlho spáva, tupým sa na duchu a tele stáva.”

František Buda
(Naše novosti)

Zbierka ľudových piesní pozbieraných v kruhu čabianskych repatriantov