alt : header1.swf



Thu09192019

Posledná aktualizácia14:01:23

Nevidiaci farár Štefan Kiss so zadunajskými koreňmi

fararki1Keď som ho spoznal, mal iba trinásť rokov. Bolo to v roku 1990 v Nových Zámkoch, kde som sa podieľal na organizácii prvého stretnutia Slovákov presídlených z Maďarska, žijúcich v južných okresoch Nitrianskeho kraja...

Dolná zem a Zadunajsko, sú dve od seba odlišné geografické územia Uhorska, kde sa začiatkom 18. storočia začali osídľovať Slováci pochádzajúci zo severných stolíc bývalého Uhorska. Sťahovali sa v rovnakom období v rámci jedného štátu, ale z rozdielnych prírodných a životných podmienok a rovnako aj prišli do nových rozdielnych podmienok. Kým na rovinatú Dolnú zem prichádzali prví osadníci prevažne z južných stolíc stredného Slovenska, do zadunajskej Stolnobelehradskej a Vesprémskej stolice prišli zase Slováci zo severozápadnej časti Nitrianskej stolice, väčšinou z obcí ležiacich v Myjavskej pahorkatine.

Po dvesto rokoch osadenia v týchto priestoroch sa významná časť potomkov prvých tam osídlených Slovákov začala v rokoch 1947- 48 v rámci povojnovej presídľovacej akcie vracať do krajiny svojich predkov. Takými zadunajskými rodinami boli napríklad Kissovci, Bajzovci a Drškovci z Černe (Bakonycsernye), a na druhej strane z dolnozemskej Békešskej Čaby (Békéscsaba) popri tisíckach iných to bola aj rodina Kerepecká. Tieto rodiny som vybral preto, že majú súvislosť s meritom môjho článku o nevidiacom evanjelickom farárovi Štefanovi Kissovi. Rodina Kissovcov, do ktorej patria aj Bajzovci a Drškovci sa v roku 1948 z Černe presídlila do Modran pri Komárne a neskôr sa z nich Štefan Kiss presťahoval do neďalekých Nových Zámkov. Z dolnozemskej Békešskej Čaby zase roku 1948 sa do Nových Zámkov presídlila rodina Kerepecká. fararki2Či už popri láske bola aj rozhodujúca súdržnosť evanjelických rodín, určite sa stalo skutočnosťou, že zadunajský rodák Štefan Kiss v novozámockom kostole sľúbil vernosť čabianskej rodáčke Judite Kerepeckej a z ich vydareného manželstva prišlo na svet dievča Erika (1970) a chlapec Štefan (1977).

Tým mužským pokračovateľom rodu je dnes už 35-ročný nevidiaci farár Štefan Kiss. Keď som ho prvý raz spoznal, mal iba trinásť rokov. Bolo to v roku 1990 v Nových Zámkoch, kde som sa podieľal na organizácii prvého stretnutia Slovákov presídlených z Maďarska, žijúcich v južných okresoch Nitrianskeho kraja. Pokiaľ ja som mal prednášku, on v rámci kultúrnej časti stretnutia sa predstavil v hre na klavíri. Vtedy nevidiaci Števko Kiss bol ešte žiakom základnej školy a svojou hrou očaril všetkých účastníkov stretnutia. Jeho predvedené umenie a jeho meno mi natrvalo utkvelo v pamäti, čo som mu aj pri našom stretnutí po 21 rokoch pripomenul. Prečo sa stal Števko zrakovo postihnutým? Od detstva bol krátkozrakým a ako každý mladý chlapec sa chcel vo všetkom vyrovnať úplne zdravým. Bolo to aj vtedy, keď rodičia budovali rodinný príbytok a on nechcel stať bokom. Pri nosení ťažších stavebných dielcov sa presilil a prestal vidieť na jedno oko. Ďalšia rana na jeho videnie prišla o dva roky neskôr, kedy mu na konci zimy (1988) šarvanec hodil do tváre snehovú guľu. To spôsobilo odlúpenie sietnice aj z druhého oka. Niekoľkokrát opakované operácie mu už zrak nevrátili. Stal sa členom Únie nevidiacich a slabozrakýcha tým aj užívateľom jej služieb. A aký bol jeho ďalší vývoj ? Najväčšiu starostlivosť, oporu a lásku dostával od svojich rodičov. Od malička ho sprevádzali nielen na služby Božie, ale aj na detskú besiedku cirkevného zboru. Tam ho zaujala atmosféra a pokoj kostola. Od začiatku sa v ňom zaujímal o priebeh služieb Božích, chrámovú hudbu a na tomto svätom mieste si predsavzal, stať sa evanjelickým farárom. Už v roku 1986 vlastnil elektrofonický organ. V novozámockom evanjelickom cirkevnom zbore sa postupne stal jedným zo zakladateľovmládežníckeho spoločenstva, neskôr vedúcim mládeže a potom viedol aj detskú besiedku.

fararki3Už ako tretiak na základnej škole navštevoval hudobnú školu, kde si osvojil hru na viacerých hudobných nástrojoch. Nielen zo záujmu ale aj zo zdravotných dôvodov zostal pri klavíri. Vďaka vtedajšej zborovej farárke Daniele Horínkovej dostal možnosť hrať v kostole aj na organe, pri čom ho v tom sama podporovala. Najskôr hral len na nešporných službách Božích, potom neskôr už aj na hlavných. Aj keď kantorskú skúšku absolvoval až v roku 1997, riadnym kantorom novozámockých evanjelikov sa stal už v roku 1991 a bol v tom čase najmladším evanjelickým kantorom na Slovensku. Popri hre na tradičných nástrojoch ho zaujímala aj hra na elektrických klávesových nástrojoch, preto si v roku 1992 zakúpil nástroj značky YAMAHA PSR 200 (neskôr YAMAHA PSR 4 600) a pokúsil sa aj o vlastné skladby, ktoré nahral na CD. V decembri roku 1997 vydal prvé CD s názvom „Spojení vierou a láskou“ s kresťanskými piesňami a v júli roku 2000 druhé CD s názvom „Cesty ku šťastiu“. Sila vôle a príkladná starostlivosť a obetavosť rodičov mu zabezpečila, že základnú školu, ktorú pre úraz absolvoval od 5.ročníka striedavo denným a domácim štúdiom, ukončil s vyznamenaním.

Na gymnázium nastúpil v školskom roku 1991/92 ako riadny študent a absolvoval na ňom okrem telesnej výchovy a laboratórnych cvičení všetky hodiny a roku 1995 úspešne zmaturoval. V tom istom roku začal študovať na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Pre nevidiaceho to bola ďalšia skúška, ako toto štúdium zvládnuť. Kým mu doma pomáhala celá rodina, v Bratislave mu pomáhali spolužiaci a na ulici - keď s bielou palicou kráčal mestom - ochotní ľudia. Už pri nástupe na fakultu našiel v Bratislave pomoc v Podpornom centre pre zrakovo postihnutých študentov, kde mu v mnohom pomohli. Okrem iného naučil sa tam pracovať aj s počítačom, ktorý je dodnes jeho nenahraditeľným pomocníkom. fararki4Počas štúdia vzplanulo medzi ním a Silviou Závodskou citové a krajanské spojenie, s ktorou sa dlhé roky poznal z práce s evanjelickou mládežou v Nových Zámkoch. Možno aj preto, že Silvia má tiež zadunajské korene v Černi (Drška, Bajza). Vyústilo to tým, že sa ešte počas Štefanovho štúdia roku 1999 vzali. Štúdium na EBF UK v Bratislave Štefan Kiss ukončil roku 2000 štátnou skúškou a hneď nato bol v Liptovskom Mikuláši ordinovaný za evanjelického kňaza. Je zaujímavé, že svoje prvé služby Božieako študent slúžil v starom evanjelickom kostole pri farárke Alžbete Nobikovej v Sarvaši.

Po ordinovaní nastúpil za seniorálneho kaplána Hontianskeho seniorátu v Krupine. Prišiel tam už nielen s manželkou, ale aj so štvortýždňovou dcérkou Radoslavou a po poldruha roku im tam v rodine pribudol syn Rastislav. Manželka Silvia absolvovala štúdium na UKF v Nitre, dlhšie učila biológiu a chémiu na ZŠ v Dubníku, teraz je učiteľkou náboženstva. V Krupine začal Štefan Kiss svoju praktickú farársku službu. Počas zastupovania farára a seniora ako nevidiaci slúžil v nejednom cirkevnom zbore nielen služby Božie, ale aj pohreby, krsty a sobáše. Okrem toho plnil všetky úlohy, čo s výkonom tejto služby súvisia. Je len samozrejmé, že na všetko sa musel dôkladne pripraviť, naučiť sa všetko naspamäť, aby svoje poslanie k spokojnosti veriacich a to často v odľahlých obciach Krupinskej planiny odslúžil. Pripomeňme, že naučiť sa a zapamätať si najmä pri pohrebných rozlúčkach mená a roky a pri službách Božích oznamy, milodary, poďakovania, to si vyžaduje dôslednú prípravu a dobrú pamäť. A to tento nevidiaci farár, potomok zadunajských Slovákov vtedy a aj teraz obdivuhodne zvláda.

fararki5Žiada sa dodať, že významným pomocníkom v jeho práci sa stal počítač. Veď nevidiaci človek nemôže používať nielen knihu, ale ani pero a papier. V polovici roka 2004 prijal farár Štefan Kiss ponuku Generálneho biskupského úradu ECAV na Slovensku k vykonávaniu práce tajomníka vnútornej misie pre prácu s deťmi, s ktorou má bohaté skúsenosti ešte z mladosti. Túto prácu mu umožňujú vykonávať na detašovanom pracovisku v Nových Zámkoch s tým, že raz do týždňa pracuje na GBÚ ECAV v Bratislave. Popri tom podľa potreby vykonáva službu zastupovaním farárov v cirkevných zboroch, keď títo majú počas plánovaných služieb Božích iné povinnosti. Často evanjelické služby Božie slúži aj v kaplnke Úradu vlády SR. V tretiu adventnú nedeľu roku 2011 takto zastupoval v nitrianskom evanjelickom cirkevnom zbore farára a seniora Ivana Eľka, ktorý bol v tú nedeľu na ordinácii dozorcu CZ v Pribete. O tom, že služby Božie odslúžil k mimoriadnej spokojnosti veriacich svedčili mnohé poďakovania a gratulácie veriacich. Tam po dlhom čase nášho prvého stretnutia vznikli aj moje nové poznatky o jeho živote, rodine a profesijnom raste. Do cirkevných zborov a za inými povinnosťami ho vozí manželka na aute a pomáha mu aj v úradníckej práci. Od času, kedy sa mu manželia Sadloňovci z Toronta (sprostredkoval reverend L. P. Kozák) postarali o prenosný ozvučený kufríkový počítač, sa jeho práca stala ľahšou. Výpočtovú techniku má možnosť využívať na informácie, výučbu, sledovania diania vo svete, prípravu na služby Božie, biblické hodiny a vyučovanie. Farár Štefan Kiss má svoju súkromnú webovú stránku a s pomocou výpočtovej techniky môže surfovať aj na internete. Rodinné zázemie mu umožňuje skladať aj svoje melódie, ktoré nielen veriaci, ale aj ostatní ľudia radi počúvajú.

Príbeh farárskej rodiny Kissovcov z Nových Zámkov najlepšie a najvýstižnejšie charakterizuje názov jednej jeho CD platne „Spojení vierou a láskou“. Svedectvom ich harmonického rodinného života, ktorý nie je celkom bez problémov, je cez ne ich „Cesta ku šťastiu“, čo je zase názov ďalšieho CD nevidiaceho evanjelického farára.

Ján Jančovic
Foto: autor

fararki6fararki7fararki8