alt : header1.swf



Mon10212019

Posledná aktualizácia03:47:59

Zdemokratizovať našu menšinovú spoločnosť

sipmaz01Matej Šipický: Mohli by sme sa zamyslieť nad tým, či sme si vytvorili dostatočne účinné spoločenské brzdy a protiváhy, ktoré by nám zaručili, že národnostná samospráva sa nedá zmonopolizovať, vyvlastniť... - Občianska sféra by mohla urobiť veľa pre demokratizáciu našej menšinovej spoločnosti...

Vedec, pedagóg a bývalý predseda Zväzu Slovákov v Maďarsku Matej Šipický na oslavách 65. výročia založenia ZSM (30. 11. 2013)

Vážená pani predsedníčka a vážené slávnostné zhromaždenie,

aj mne sa dostalo tej cti byť medzi prvými, ktorí môžu zagratulovať, blahoželať pani predsednícke a cez jej osobu všetkým členom a aktivistom Zväzu Slovákov v Maďarsku k tomuto krásnemu jubileu. K jubileu slovenskej organizácie s najdlhšou históriou na území Maďarska. K jubileu organizácie, ktorá bola po dlhé desaťročia jediným združením Slovákov v našom spoločnom štáte maďarského národa a viacerých národnostných menšín.

Uplynulo šesť a pol desaťročia od založenia Zväzu Slovákov v Maďarsku. Neviem, a bol by som zvedavý, či niekto zo zakladateľov tušil, že zakladá organizáciu na takúto dlhú dobu, či tušil, že zakladá organizáciu, ktorá dokáže prežiť toľko rokov a toľko politických zmien. Asi každý sipmaz02uzná, že 65 rokov je už dlhšie obdobie, je to už kus histórie.

Málokto v tejto miestnosti je autentickejšie ako ja hovoriť o dĺžke 65 rokov, lebo v tom istom roku, v ktorom vznikol Zväz, prišiel som aj ja na svet. Takže aj ja som mal 65. jubileum v tomto roku, ale kým som ja nič neoslavoval, skôr som bol z tých mojich narodenín hodne smutný, zatiaľ na tomto podujatí máme všetky dôvody na radosť a na oslavu.

So Zväzom ma spája nielen spoločný vek, ale aj kus spoločnej histórie, lebo istú dobu, len takú veľmi krátku, kratulinkú dobu som zastával funkciu predsedu Zväzu a potom som bol aj jeho podpredsedom. Boli to krásne časy, samozrejme, veď sme boli všetci oveľa mladší a plní očakávania, oduševnenia. Je už tomu možno aj viac než 25 rokov, že ma zvolili za predsedu Zväzu. V čase, keď Maďarsko opúšťalo ľudovú demokraciu a spolu s ostatnými krajinami celého regiónu sa vybralo smerom k demokracii bez prívlastku, k demokracii západného typu.

Krátko po týchto politických zmenách, ešte som bol vo funkcií podpredsedu, keď tak z ničoho nič sa vyhútalo tam hore, niekde okolo parlamentu, že menšinám treba dať zákon. Aj sa dal, aj ho máme. Nevybojovali sme ho, dostali sme ho. Prečo? Nuž, o tom by sa dalo povedať všeličo, ale nie teraz, lebo teraz oslavujeme.

Hlavné je, že ten zákon sme dostali, že ten zákon máme. Ten zákon nám poriadne zmenil celú situáciu. Jednak vďaka tomu zákonu sa rozšírili možnosti na menšinové aktivity, a to aj v takých osadách, kde predtým už dávno neboli. A to je v každom prípade veľké pozitívum toho zákona. Pritom vznikla tzv. menšinová autonómia, ktorej nositeľmi sú zvolené miestne menšinové samosprávy a zvolené celoštátne samosprávy. Nuž, že do akej miery je tá autonómia ozajstnou autonómiou, a do akej miery slúži aj iné ciele, nuž aj to sú otázky, o ktorých by sa dalo veľa rozprávať, sipmaz03ale nie teraz.

Teraz sa obmedzujem len na to, že aký dopad tieto politické zmeny, tento nový zákon mal na tzv. menšinovú občiansku sféru. Občianske organizácie, akou je aj náš Zväz, sa zrazu ocitli na periférií, na okraji udalosti. Stratili význam, atraktivitu pre tzv. vysokú politiku. Politici pomaly prestali chodiť po funkcionároch Zväzu. Zaujímavé je, že boli časy, keď sme mali takú akciu, na ktorú prišiel aj prezident Maďarskej republiky, ale to bolo dávno, ešte pred zákonom. Občianske združenia sa zrazu, ako som povedal, dostali na okraj udalosti, stratili význam, stali sa veľmi vzdialené, takmer neviditeľné pre štátnu správu. Štátna správa totiž berie za partnerov v týchto časoch len menšinové celoštátne samosprávy a nie občianske združenia. Povedal by som pritom, že aj tie menšinové samosprávy len mierou.

Vznik menšinových samospráv síce drasticky zhoršil možnosti občianskej sféry na tzv. participáciu, na účasť v politike, ale to samo o sebe by nemalo byť veľký problém, lebo podľa spomenutého zákona a v zmysle osobitnej, tzv. strategickej dohody, ktorá sa uzavrela (tuším vlani) s ministerstvom verejnej správy, celoštátne menšinové samosprávy by mali reprezentovať aj občiansku sféru, mali by fungovať ako sprostredkovatelia záujmov celých menšinových komunít a nielen záujmov vlastných. Tento model by mohol fungovať aj veľmi dobre, keby tá ochota na takéto sprostredkovanie bola silná na strane toho sprostredkovateľa, ktorého berie za partnera štátna správa. Ale čo, ak táto ochota oslabne? Niečo také môžeme vidieť v nasej komunite. Koľko prstov by som potreboval na to, aby som spočítal konzultácie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku s občianskou sférou pred svojimi rokovaniami s predstaviteľmi vlády alebo pred rokovaniami v rámci medzivládnej sipmaz04zmiešanej komisie? Obávam sa, že aj jedna ruka by bola veľa.

Ak sa pozrieme na západ, ktorým smerom sa pustil tento náš región pred 25. rokmi, môžeme vidieť, že tam je samozrejmosťou dialóg medzi politikmi a občianskou sférou. Niekedy je ten dialóg hádam príliš hlučný. Ale v každom prípade je jednou z najdôležitejších záruk, ktoré zaručujú dobré fungovanie demokracie západného typu, ktorá sa nazýva aj konsenzuálnou demokraciou. Konsenzuálna, lebo sa zakladá na hľadaní konsenzu v širšej spoločnosti. Oproti tej konsenzuálnej existuje tzv. väčšinová demokracia, v ktorej veľmi často sa nehľadá konsenz. Politológovia tvrdia, že ten konsenzuálny prvok je najsilnejší v západnej Európe, najmä v Škandinávii, a najslabší v stredoázijských post-sovietskych republikách, na čele ktorých stoja demokraticky zvolení autokrati, preslávení vysokými príjmami zo štátnych zdrojov, rodinkárstvom a absolútnou kontrolou tlače.

Bolo by poučné pokúsiť sa uložiť celoštátne samosprávy tunajších menšín medzi týmito pólmi. Paleta by bola určíte veľmi pestrá. A potom by sme sa mohli zamyslieť nad tým, či máme v nasej menšinovej spoločnosti dostatočné garancie na to, že sa nedostaneme veľmi rýchlo a veľmi blízko k tomu stredoázijskému modelu. A či sme si vytvorili dostatočne účinné spoločenské brzdy a protiváhy, ktoré by nám zaručili, že menšinová samospráva sa nedá zmonopolizovať, vyvlastniť, a že nikto nemá mať strach o svoj chlebíček, keď sa opováži povedať kritické slovo.

Som presvedčený, že občianska sféra by mohla veľa urobiť v tomto smere, pre demokratizáciu našej menšinovej spoločnosti. Len sa treba ozvať. Nebojme sa ozývať, ak sa nám niečo nepozdáva. Treba iniciovať verejné diskusie, zvolať verejné diskusné fóra, na ktorých každý názor dostane priestor na prejavenie sa, ale pozor, na takýchto fórach by mala existovať možnosť aj na to, že každý názor môže byt pokritizovaný predstaviteľmi sipmaz05ostatných názorov. Hovorím o kritizovaní, nie o umlčaní súdnou cestou alebo inými praktikami.

Je to, samozrejme, nová výzva nových čias pre občiansku sféru a na to nie sme zvyknutí, iné aktivity sme mali v minulosti. Ale teraz tieto časy vynútia, aby sme začali byt aktívni aj v tomto smere, lebo každý musí uznať, že rezignovaním sa svet nedá zmeniť. Som presvedčený, že náš Zväz dokáže nájsť adekvátne odpovede na túto novú výzvu nových čias. Dobrým príkladom toho je už tradičná konferencia Zväzu v Mlynkoch s názvom „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“. Aj včera sme mali takúto konferenciu, na ktorej sme si mohli vypočuť prednášky a mali sme možnosť na to, aby sme nesúhlasili s prednášateľmi. Bola tam zaujímavá diskusia, v rámci ktorej sme sa viacerí prihlásili z obecenstva a povedali vlastné mienky a názory, pritom veľmi často bolo aj také, že prihovoriaci nesúhlasil s tým, čo povedal predtým prednášateľ.

Na záver ešte raz úprimne blahoželám všetkým „Zväzákom“ k tomuto krásnemu výročiu a chcel by som vyjadriť poďakovanie všetkým, ktorí vlastnou účasťou na akciách a programoch Zväzu prispeli k jeho úspechom. Lebo určite nepreháňam, ak tvrdím, že úspech Zväzu je úspechom celej nasej slovenskej komunity v Maďarsku. Teda: drahí „Zväzáci“, len tak ďalej po tejto ceste, smerom k 130. výročiu, ktoré oslávime tiež spolu, ak s tým súhlasíte.

Matej Šipický

sipmaz06ZSM oslávil 65. výročie svojho založenia
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/157-kultura3-kultura3/1100-zsm-oslavil-65-vroie-svojho-zaloenia

Fotogaléria:
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.506799639419017.1073741871.147596498672668&;;type=3&uploaded=122

M. Šipický o slovenskom prebudení v Maďarsku
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/788-m-ipick-o-slovenskom-prebudeni-v-maarsku

Národnosti v štáte Maďarov - Kde je naše miesto?
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/604-narodnosti-v-tate-maarov-kde-je-nae-miesto

Kritické poznámky k menšinovému zákonu
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/576-kriticke-poznamky-k-meninovemu-zakonu

Genetik, mikrobiológ a pedagóg Matej Šipický
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/152-aktuality2-aktuality2/1092-genetik-mikrobiolog-a-pedagog-matej-ipick