alt : header1.swf



Thu12122019

Posledná aktualizácia21:03:55

Kostoly a zvonice v severnom Novohrade

marcik01FotogalériaEvanjelické kostoly a zvonice v severnom Novohrade na fotografiách Milana Marcika Spokojne a tvorivo pracovať a žiť, nikomu neublížiť a nikoho neuraziť Roľník, ktorý v Rovňanoch dokumentuje dedičstvo predkovŠportovec, poľnohospodár, publicista, kronikár a dokumentarista

Dokumentuje a publikuje dedičstvo predkov
Priameho predka našiel aj v Békešskej Čabe

V obci Rovňany dnes žije sotva tristo obyvateľov a medzi nimi 63-ročný nenápadný poľnohospodár, športovec a publicista Milan Marcik. Táto obec je aj jeho rodiskom, kde v roľníckej rodine medzi štyrmi súrodencami vyrastal. Od malička sledoval náročnú roľnícku prácu rodičov a ostatných obyvateľov a sám rodine v tejto činnosti často aj pomáhal. Po marcik02ukončení základnej školy pokračoval v štúdiu na stavebnej priemyslovke a po jej ukončení pracoval väčšinou ako technik lučeneckého stavebného bytového družstva. Všestrannosť tohto slobodného a skromného šesťdesiatnika je obdivuhodná, aj preto si za výsledky svojej všestrannej činnosti a tvorivej práce zaslúži obdiv.

Športovec - Od mladosti športoval, a to aj závodne, najmä v cyklistike a lyžovaní. Tejto záľube sa turisticky venuje dodnes. Aj teraz ešte patrí medzi organizátorov a účastníkov od roku 1977 organizovanej cyklistickej cesty z Poltára na Duklu. Kým v začiatkoch túto cyklistickú cestu sprievodným vozidlom sponzoroval podnik Stredoslovenské sklárne Poltár, neskôr túto úlohu prevzalo pre 35-40 cyklistov absolvujúcich túto náročnú trasu mesto Poltár. Okrem cyklistiky sa Milan Marcik donedávna venoval aj lyžiarskemu športu. Medzi inými lyžiarskymi podujatiami, najdlhšie (31 rokov) behával Bielu stopu SNP. Aj keď sa už aj u neho objavujú zdravotné problémy, predsa na bicykel sadá denne, aspoň na jednu hodinu turistickej jazdy. Jeho dávnym cieľom bolo zorganizovať cyklistickú výpravu Novohradčanov za krajanmi na Dolnú zem, cez Békešskú Čabu do cieľového mesta Báčsky Petrovec v Srbsku. Viackrát sa Petrovčanom, prostredníctvom sprostredkovateľov marcik03zo susednej obce Málinec, ktorý má s Petrovcom priateľské vzťahy ohlasoval, ale odozva neprichádzala. Tento zámer však ešte celkom nezavrhol. Verí, že túto trasu za rodákmi pochádzajúcich z Novohradu absolvujú jeho mladší cyklistickí priatelia.

Poľnohospodár - Keď po transformácii poľnohospodárstva a zmenách spoločensko-politických pomerov na Slovensku prestala aj výstavba bytov pre poľnohospodárov, jeho podnik zanikol a tým aj on stratil dovtedajšiu prácu. Milanovi Marcikovi, ktorý poznal roľnícky život a hospodárenie už z detstva, nebol problém pokračovať v rodinnej tradícii, reštituoval poľnohospodársky majetok a začať súkromne hospodáriť. Žiada sa pripomenúť, marcik04že Milan Marcik je slobodný a po minuloročnej smrti matky, o ktorú sa tri roky ležiacu musel so sestrou starať, a s ktorou spoločne v rodinnom dome žil, je aj teraz sebestačný. Hospodári na ôsmych hektároch ornej pôdy, na ktorej pestuje obilie, zemiaky a vo dvore pre svoju potrebu chová hospodárske zvieratá. Aby prácu okolo hospodárstva bez problémov zvládol, vlastní poľnohospodárske stroje a náradie potrebné pre úspešné hospodárenie. Ako sme sa mali možnosť viackrát presvedčiť, na všetku prácu na poli a okolo domu vystačí sám. Pre potešenie a úžitok má v záhrade vysadený aj vinič a rodiace ovocné stromy, kde sa staré aj o svoje včelstvo.

Kronikár a dokumentarista - Pritom všetkom stačí spracúvať a zapisovať históriu a genealógiu svojich predkov, a to za ostatných tristo rokov. Keď má viac času, a to najmä v zimných mesiacoch, hrabe sa v okresných a krajských archívoch a dopĺňa zistené fakty o svojich predkoch. Podstatná časť ich tristoročnej kroniky je už spracovaná a chýba ju už len skompletizovať a pripraviť pre tlač. Dôkladným bádaním dospel k tomu, že má 44 priamych predkov a že zakladateľom rodu bol v roku 1724 v Rovňanoch narodený Michal Eliaš - Marcikove. Od tohto priezviska sa postupne v obci, kde bolo viac Eliášovcov, od roku 1840 vyvinulo marcik05priezvisko Marcik. Milan Marcik svojim bádaním dospel prostredníctvom archívu v Banskej Bystrici a archívu evanjelickej cirkvi v Békešskej Čabe, že jeden jeho priamy predok Michal Eliáš, narodený v Rovňanoch roku 1724, zomrel 12. 8. 1789 v Békešskej Čabe, kam odišiel roku 1782 za vydatou dcérou. Rodinná kronika zaznamenáva aj rôzne rodinné príhody, napríklad jeho otec ako vojak bol počas druhej svetovej vojny zajatý v šarišskej obci Ráztoky Nemcami, ktorým ušiel a tri mesiace na ceste do svojho bydliska pracoval v dedinách Šariša a Spiša za ubytovanie a stravu, až kým sa nedostal k rodine v Rovňanoch. Z kroniky sa dozvedáme aj to, že rovnianski Marcikovci žijú vo viacerých slovenských mestách a dedinách.

Publicista - Nový deň Milana Marcika v Rovňanoch začína nachovaním a ošetrením zvierat, marcik06potom si pripraví raňajky, po nich si prehodnotí plán ďalšej práce na poli a dvore, a takmer žiadny deň, podľa počasia nevynechá na hodinovú jazdu na bicykli. Je len samozrejmé, že dopredu si pripraví obed a večeru a keď zostane čas, vždy niečo dopĺňa do rodinnej kroniky alebo do iného diela. Pri tom si svoj tvorivý život spestruje aj zhotovovaním drevorezieb. Veľa dokumentačného materiálu zo skoršej činnosti, ktorý zachytával kamerou, magnetofónmi a fotoaparátom, zhromažďuje a uchováva dodnes. Nikdy nezaháľa a hovorí, že jeho oddychom je pohyb, fyzická a duševná práca. Vlastní nielen bohatý rodinný archív, ale aj archív starých tlačí a dokumentov týkajúcich sa celého novohradského regiónu. V ostatnom zimnom období sa venoval prepisu zo zvukového archívu a spolu s fotografiami to zapracoval do počítača. Je šťastný, že piesňový a textový národopisný materiál zozbieraný za ostatných dvadsať rokov má už digitalizovaný. Medzi nim nechýbajú nahraté matkou spievané ľudové piesne a tiež jej spev z evanjelického kancionála Tranoscius. Výsledky jeho tvorivej činnosti však nezostali uložené v skriniach a truhliciach rodinného domu, ale uzreli svetlo sveta vo viacerých publikáciách. Pre svojich verných čitateľov, ktorí prevažne pochádzajú z novohradského regiónu, lebo nich sa tematika, ktorú spracoval a vydal, marcik07predovšetkým týka. Od roku 1993, kedy sa začal intenzívnejšie zaoberať spracovaním zberateľskej a tvorivej činnosti, vydal roku 2006 tlačou Malý slovník hornohradského nárečia, roku 2007 knižku Chlieb každodenný, roku 2008 matkine kuchárske recepty s názvom Recepty našej starkej Eleny Marcikovej, roku 2010 druhý diel Malého slovníka hornohradského nárečia, doplnený o ďalších 500 slov. A v tom istom roku ďalšiu knižku s názvom Hornohradské príhody. Teraz ho čaká dokončenie ilustrovanej rodinnej kroniky, ktorú zaznamenáva a spracúva plných štyridsaťpäť rokov. Jeho ďalším zámerom je spracovať a vydať spoločne s evanjelickou cirkvou Dejiny novohradského evanjelického seniorátu, ktorého čiastočná história už v rukopise existuje.

Roľník, športovec, publicista Milan Marcik si zaslúži veľké uznanie, že svojou tvorivou marcik08činnosťou zachováva pre budúce generácie kultúrne dedičstvo nielen svojej rozšírenej rodiny, ale celého regiónu. Jeho životným krédom je spokojne a tvorivo pracovať a žiť, nikomu neublížiť a nikoho neuraziť, a to vyžaduje aj od ostatných, lebo podľa neho zlo nemožno nechať prerásť do väčších rozmerov.

Prinášame časť fotografií z evanjelických kostolov a obcí, z ktorých z každej sa v čase feudalizmu vysťahovala na Dolnú zem značná časť ich obyvateľov.

Ján Jančovic

Fotogaléria
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.516902708408710.1073741878.147596498672668&;type=1

Evanjelické kostoly a zvonice v severnom Novohrade
marcik09NA FOTOGRAFIÁCH MILANA MARCIKA

Základný kameň terajšieho kostola v Ábelovej bol položený v roku 1826, ale jeho stavba bola dokončená roku 1829. Je to klasicistický jednopriestorový chrám so segmentovým uzáverom a predstavenou vežou, pred ktorou je pristavená malá predsieň. Najstaršou pamiatkou v interiéri je klasicistický vyrezávaný oltár. Kazateľnica je polygonálna a je vyzdobená portrétmi štyroch evanjelistov. V ábelovských fíliach stoja len zvonice pri ktorých boli školské budovy.

Evanjelici v Budinej si postavili kostol roku 1808 za účinkovania farára Michala Petiana. Kostol klasicistický stojí na vyvýšenom mieste. Jeho prestavba sa uskutočnila roku 1909. Je marcik10to sieňová stavba s polkruhovým oltárnym priestorom a predstavenou vežou. Oltár je klasicistický z 19. storočia a rovnako aj drevená kazateľnica s polygonálnym parapetom a baldachýnom.

V Cinobani bol pôvodný kostol postavený v gotickom slohu, čo sa ukázalo pri jeho obnovení roku 1937. Pôvodný kostol začali obnovovať už roku 1820 a roku 1860 aj vežu, na ktorú umiestnili hodiny. Oltár z roku z roku 1718 premaľoval roku 1773 Michal Medzibrodský. Drevená krstiteľnica pochádza z roku 1798. Prvý organ z roku 1736 pochádzal od organára Martina Podkonického a trval do roku 1885, kým si nezabezpečili nový.

V Českom Brezove si pôvodný kostol roku 1787 prebudovali od základu na tolerančný. Z pôvodného kostola sa zachoval len oltár s reliéfom Večere Pánovej z roku 1550. Ten sa nachádza v Slovenskom národnom múzeu v Martine. Nový kostol bol postavený v rokoch 1920 - 1922 podľa projektu dolnozemského rodáka Michala Milana Harminca. Ide o sieňový priestor s polygonálnym uzáverom, zaklenutý valenou klenbou s lunetami. marcik11Exteriér má novorománske prvky a združené okná.

Najväčšou udalosťou evanjelikov v Hornej Strehovej bola roku 1776 výstavba nového kostola, ktorý s pomocou členov cirkvi dal postaviť zeman Juraj Sudy. Predtým od zemana Jána Baltzera dostali do daru drevený oltár s kazateľnicou. Kostol bol dôkladnejšie obnovený roku 1897 a roku 1911 bola k nemu pristavená veža. Starší organ roku opravil Jozef Metzerz z Kutnej Hory. Na zvonici boli dva počas vojny zrekvírované zvony, nahradené novými.

Ranogotický kostol v Dobroči bol postavený na prelome 13. a 14. storočia, prebudovaný v 17. storočí a opravený roku 1923. Je to jednoloďová stavba s presbytériom a polygonálnym uzáverom, s pristavanou sakristiou, južnou predsieňou. Presbytérium a sakristia sú zaklenuté marcik12lomenou valenou klenbou, loď má rovný strop.. Vo víťaznom oblúku z oboch strán pätková rímsa románskej profilácie prezrádza veľmi skorý pôvod kostola. Barokový oltár pochádza z polovice 18.storčia, neskorobaroková kazateľnica z polychrómovej drevorezby z roku 1772 a klasicistická krstiteľnica z polovice 18. storočia.. Pri kostole stojí drevená zvonica, hrázdená stavba z 2. polovice 18. storočia, so štvorcovým pôdorysom a šindľovou ihlancovou strechou.

Zaujímavú a dramatickú históriu si nesie stavba kostola v Dolných Strhároch. Keď evanjelici počas rekatolizácie prišli o svoj kostol, vyslali do Viedne deputáciu o povolenie stavby nového kostola. Po prísľube zemepána Pavla Balašu panovníčke, že evanjelikom poskytne zdarma pozemok a odstupné za odobratý pôvodný kostol, dostali povolenie k stavbe. Zemepán k stavbe dal takmer nesplniteľné podmienky, že má byť postavený za 40 dní a 40 nocí. S pomocou okolitých obcí začali stavať kostol 4.6.1756 a dokončili ho za nepriaznivých podmienok za 56 dní. Dokončili ho 4.6.1756. V rokoch 1793-1794 bola k nemu pristavená veža. Roku 1822 kostol ohradili kamenným múrikom.

marcik13Začiatky evanjelického cirkevného zboru a výstavba kostola v Dolnej Strehovej, je úzko a spojená so šľachtickou rodinou Madáčovcov, ktorá konvertovala ku katolíkom neskôr po rekatolizačnom období. Evanjelický kostol začali stavať v roku 1652 a dokončili ho roku 1657. Kým kostol financovali poddaní, jeho zariadenie financovali zemania. Neskorogotický kostol nebývalých rozmerov, bez veže bol na tie časy ojedinelý. Kostol roku 1758 vyhorel a v roku 1819 bol klasicistický prestavaný a prefasádovaný. Dodnes stojí na vŕšku v blízkosti Madáčovho kaštieľa. Jednoloďový priestor s trojstrannou drevenou emporou s presbytériom so segmentovým uzáverom a pruskou klenbou, má v lodi valenú klenbu s lunetami. Dominantou interiéru je drevený vyrezávaný barokový oltár s ťažiskovými stĺpmi z roku 1654. Je v ňom osadených sedem olejomalieb s biblickými výjavmi. Vnútrajšok dotvára marcik14kamenná krstiteľnica z 18. storočia a drevená kazateľnica baroková s baldachýnom z 17. storočia. Sedem registrový organ pochádza z roku 1753. Kostol prešiel niekoľkými prestavbami, z ktorých najvýznamnejšia bola prístavba veže v roku 1926 a opatrená tromi zvonmi.

Medzi vzácne historické pamiatky patrí aj kostol v Kalinove. Jeho najstaršia časť (románska), pochádza z 13. storočia. V rokoch 1703 - 1711 bola predĺžená loď a pristavená drevená veža. Ku obnovenému kostolu z roku 1763 bol a v rokoch 1781 - 83 pristavená priečna loď. V roku 1785 pristavená nová murovaná veža. V roku 1800 bol pokrytý šindľom, ale v roku 1904 bola strecha pokrytá plechom. V rokoch 1971 - 1972 bol zvonka i z vnútra obnovený, najmä jeho najstaršia časť. Oltár je barokový z roku 1744, renovovaný roku 1783 a v rokoch 1965 reštaurovaný. Klasicistická kazateľnica z roku 1771 bola vyhotovená stolárom Nikolajdesom z Balašských Ďarmôt. Nápis na víťaznom oblúku románskej časti kostola pochádza z roku 1820, keď bol obnovený z vnútra a zvonka. Barokovo-klasicistická zvonica v strede obce je z druhej polovice 18. storočia.

V Lovinobani na základoch starého kostola začali roku 1863 budovať nový väčší kostol. Na bočných stranách marcik15má tri okná a rovnako aj troje dvere. Na masívnom mramorovom oltári, na vyvýšenom mieste je umiestnený oltárny olejomaľbový obraz, ktorý pochádza od Petra Michala Bohúňa. Vedľa oltára stojaca kazateľnica je vybudovaná z kameňa. Do kostola bol osemregistrový organ z roku 1801. Veža pochádza z roku 1808, ale v roku 1874 ju zničil požiar, ten vtedy postihol aj domy v obci a tiež kostol, ktorý obnovili. Roku 1907 si zabezpečili nový organ, značky Rieger.

V Ľuboreči stál kostol na začiatku 14. storočia, ktorý bol upravený v polovici 17. storočia a reštaurovaný v rokoch 1889, 1960, 1997 a 2004. Je to gotická jednoloďová stavba s predstavenou vežou, má polygonálne presbytérium, spojené lomeným oblúkom s loďou, marcik16strop je drevený. Keď starú drevenú vežu zrútili, roku 1899 pristavili ku kostolu novú murovanú. Steny presbytéria pokrývajú gotické nástenné maľby z konca 14. storočia. Gotické fresky v presbytériu kostola dopĺňa barokový oltár z roku 1722. Stĺpový oltár s točitými stĺpmi zobrazuje veľkonočné posolstvo. Oltárny obraz Ukrižovanie namaľoval dolnostrhársky rodák Ľudovít Kubáni.

Evanjelici z Málinca patrili na začiatku k Ozdínu, neskôr sa osamostatnili. Už pred osamostatnením mali svoju zvonicu. Kostol začali stavať roku 1794. Kostol je klasicistický jednopriestorový s polkruhovým uzáverom a do štítového priestoru s pristavenou vežou, zakončenou barokizujúcou kopulou.. Roku 1798 si zadovážili organ od Michala Podkonického, novší si zakúpili roku 1895. Oltár klasicistický je z roku 1820, roku 1895 doplnený obrazom Diabol pokúša Ježiša od Ľudovíta Kubániho. Krstiteľnica klasicistická je kamenná, kalichovitého typu z roku 1820.

Kostol v Malých Zlievciach stojí na stredovekých základoch. Z pôvodného sa zachovali iba gotické múry. V roku 1770 bol obnovený klasicistický so vstavanou murovanou emporou na pilieroch. Roku pristavili k marcik17západnému priečeliu vežu, ktorá prispela ku klasicistickému vzhľadu kostola. Do presbytéria je vsadený ranobarokový oltár s obrazom Ukrižovania a s nadsadcom z roku 1663. Mnohé zásadné úpravy spôsobili, že stratil stredoveký výraz. Vo fílii Zombor je kostol postavený roku 1845 za pomoci šľachtickej rodiny Prónai.

V rokoch rekatolizácie bol roku 1674 evanjelikom v Maškovej gotický kostol odobratý a neskôr spustošený. V rokoch 1793-94 bol rozšírený a dostal podobu kríža. Má drevenú maľovanú kazateľnicu. Krstiteľnica je tesaná zo skaly a ozdobená rezbami. Organ z roku 1722 opravil roku 1834 banskobystrický organár Michal Kiseľ. Drevený chór je rozdelený na marcik18tri časti. Veža bola postavená skôr ako kostol. Počas vojnových udalostí roku 1945 bol kostol značne poškodený a vyžiadal si stavbu nového. Tá sa uskutočnila v rokoch 1969 -1973.

Na návrší nad Ozdínom stojí starobylý kostol, ktorý stál už roku 1688, keď ho vizitoval archidiakon Žigmund Ordodi. Vtedy bola pri kostole iba drevená zvonica. Stavbu novej murovanej veže uskutočnili v rokoch 1744-45. V roku 1793 tento starobylý chrám obnovili., čím stratil gotický ráz.

Evanjelici v Polichne si postavili prvý kostol roku 1668, ktorý v čase v čase náboženského prenasledovania im odobrali katolíci. Zo starého kostola zostal len oltár, ktorý bol obnovený roku 1775. Kostol má dva chory, z nich jeden pochádza zo starého kostola s datovaním 1698. 1862 si zakúpili od balašaďarmotského zboru organ, ktorý opravil Karol Bakoš z Ciglédu. V roku 1813 postavili vežu, ktorú roku 1862 pokryli plechom. V roku 1870 zhotovený oltárny obraz od Božetecha Klemensa, znovu roku 1875 namaľoval Ľudovít Kubáni. Vtedy dali marcik19vyhotoviť kazateľnicu. Tolerančný Kostol je tolerančný sieňový s plochým stropom s polkruhovým uzáverom.

Kostol v Poltári sa nachádza v strede bývalej dediny. V roku 1834 bol obohnaný múrom. Organ so šiestimi mutáciami z roku 1780 sa používal ešte v starom kostole a do nového bol prestavaný roku 1792. Drevený vyrezávaný oltár, z časti pozlátený maľoval roku 1795 lučenský maliar František Šostčic. Je prizdobený dvomi sochami Mojžiša a Pavla. V kostole je niekoľko nápisov v bibličtine a v latinčine a to nad kazateľnicou, pamätných doskách, pod organom a v exteriéri. Nápisy obsahujú údaje o výstavbe a obnove chrámu.

Terajšia stavba kostola v Pôtri pochádza pravdepodobne z 15. storočia., ktorý bol gotický marcik20obnovený roku 1505. Začiatkom 17. storočia dostal výraznú protestantskú úpravu. V roku 1667 opravili a doplnili aj vnútro chrámu. Okrem iného vymaľovali strop presbytéria a mramorom obložili strop lode. Roku 1693 bola opravená aj vonkajšia časť kostola. Oltár je z roku 1681 je z dreva, pekne maľovaný a pozlátený s primeraným nápisom. Organ bol postavený roku 1764 a pochádza od banskobystrického organára Martina Podkonického. Roku 1747 upevnili piliere kostola a opravili porušený obvodový kamenný múr okolo kostola. Samostatne stojaca murovaná zvonica pokrytá šindľom pochádza z roku 1599.Kostol je v zozname kultúrnych pamiatok SR.

V Uhorskom majú kostol so sieňovým priestorom a segmentovým uzáverom, zaklenutý krížovou klenbou s medzipásmi. V priečelí je predstavená veža, členená pilastrami. Oltár je klasicistický stĺpový z prvej polovice 19. storočia a obrazom Bohúňa. Murovanú kazateľnicu daroval miestny cirkevník. Organ z roku1864 je dielom bystrického organára Kiseľa. Starú vežu zrútili a novú postavili roku 1885.

Marcik52Vo Veľkom Lome postavili kostol z pevného materiálu až roku 1806. Zo starého kostola zostal oltár z roku 1787 a organ z toho istého roku, ktorý bol dielom kremnického organára Mateja Hanúseka. Roku 1889 kostol generálne opravili. Do oltára vytvoril maliar Paul Gerhrd z Berlína dva obrazy.. Roku 1926 sa uskutočnila ďalšia oprava kostola.

V Tomášovciach majú nový kostol, ktorého základný kameň položili roku 1991 a dokončili ho roku 1995. Postavený je na mieste starého kostola. Do kostola vedú tri centrálne vchody. Prvý z nich smeruje ku krstiteľnici, druhý stredový do oltárnej časti ku kľačadlu a tretí smeruje ku kazateľnici.. Symbolikou je hrubo tesaný dubový kríž, ktorý korešponduje s postrannými krížmi, tvoriacimi základy bočných stien.. Kostol ma 250 miest na sedenie. Vo fílii Točnica postavili kostol v rokoch 1806-1809. Je to sieňová stavba s predstaveným portikom. Interiér je zaklenutý krížovými klenbami. Má sedlovú strechu. Oltár murovaný neoslohový s obrazom Krista na Olivovej hore od lučenského maliara F. Ďurkoviča. Drevená zvonica je zozačiatku 20.storčia v tvare ihlanca pokrytá šindľom.

Fotogaléria
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.516902708408710.1073741878.147596498672668&;type=1