alt : header1.swf



Tue08202019

Posledná aktualizácia08:39:04

Na 15. fašiangovom plese pilíšskych Slovákov

balpil01Fotogaléria Okolo štyristo Slovákov (nielen) spod Pilíša sa zúčastnilo v druhú februárovú sobotu v Športovej hale Pilíšskej Čaby tradičného, v poradí už 15. fašiangového plesu, ktorý spolu so Združením a regionálnym kultúrnym strediskom pilíšskych Slovákov usporiadala Slovenská samospráva v Pilíšskej Čabe.

Početných hostí batôžkového bálu z viac než 15 lokalít svojou príležitostnou zdravicou privítal miestny ľudovo-insitný básnik Anton Drevenka, ku ktorému sa pridali aj vedúce dámy hostiteľskej samosprávy Anna Füstiová a Štefánia Floriánová. Nechýbali však ani povzbudzujúce a zároveň varovné slová (Pozor, vraj nás čakajú neľahké, aj volebné mesiace!) predsedníčky Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženky Egyedovej Baránekovej a predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Jána Fuzika. Ples, ktorého sa zúčastnili o. i. poslanec Národného zhromaždenia za región Zsolt Csenger-Zalán a primátor balpil02hostiteľského mesta Csaba Gáspár, napokon slávnostne otvorila nová predsedníčka Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Marta Demjénová. V úvodnej časti vydareného plesu sa nakrátko predstavilo spoločné teleso ľudových spevákov Mlynkov, Santova a Čívu, teda Spevácky zbor Pilíš a spolu s Pilíšskou hymnou zaznela aj naša dobre známa hymnická pieseň Daj Boh šťastia. Potom sa už miešali modernejšie DJ-ovské, ale zato naozaj večne zelené slovenské melódie s „ľudovkami“ v podaní Dychovej hudby Lapášanka z Veľkého Lapáša, družobnej obce Pilíšskej Čaby. Príjemným prekvapením bolo rock and rollovské vystúpenie školených tanečníkov formácie Kolibri, ktoré každému poriadne pridalo chuť do tanca. Bezstarostná zábava bola prerušená potom už iba kvôli polnočnému losovaniu tomboly. No a tradične losovaním sa Pilíšania rozhodujú aj o tom, ktorá obec bude usporiadateľom ďalšieho bálu. Tentokrát sa šťastie usmialo na Senváclavčanov, ktorí to o rok dozaista zvládnu tiež na úrovni. Máme sa načo tešiť...

Fotogaléria
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.539752006123780.1073741886.147596498672668&;type=3

balpil05Rýchlo na rýchlik do Štúrova a potom „ťa ho“ cez Pilíšske vrchy do Pilíšskej Čaby. Koná sa tu 15. fašiangový ples pilíšskych Slovákov. Je to pravidelné podujatie Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov. Tohoročný bál organizačne zabezpečuje Obecná samospráva Pilíšskej Čaby spolu so Slovenskou národnostnou samosprávou tejto obce. Pilíšska Čaba leží na spojnici miest Ostrihom a Budín, v druhej polovici 19. storočia tvorili Slováci takmer štvrtinu obyvateľstva, aj teraz sa niektorí z nich hrdo hlásia ku svojim koreňom. Dnes je Pilíšska Čaba známa predovšetkým ako sídlo Pázmaňovej (katolíckej) univerzity.

Ples sa koná v Športovej hale, vstup je len s pozvánkami, a potešia sa, keď prídete v krojoch. balpil10(A boli takí, dokonca v pokuse o kroj aj autor týchto riadkov.) Plesajúci z jednotlivých slovenských dedín Pilíša sedia na laviciach pri spoločných dlhých stoloch. Pri dverách vás vítajú kalíškom pálenky a darčekom, malou keramikou pripomínajúcou túto chvíľu. Ples je takzvaný batôžkový a tak hneď, ako sa zložíte, vybaľujete košíky a škatule s poživňou a pijatikou. Po celý večer a časť noci sa vzájomne núka a odmieta, máte len jeden žalúdok. Okrem disko-hudby do tanca a na počúvanie hrá kapela z Veľkého Lapáša, družobnej to obce. Predstaví sa aj zbor ľudových spevákov. Samozrejme, zaznejú pozdravné a iné príhovory, no a veľkú pozornosť púta bohatá tombola. Po celú noc dominuje najmä tanec a dobrá nálada. Ako jazykovo nešikovný človek nemám problém s dorozumením. Domáci vyťahujú zo všetkých šuplíkov znalosti slovenčiny a čas ubieha veľmi rýchlo, veselo až radostne.

Okolo tretej nad ránom opúšťame pohostinných Čabanov z Pilíša, všetkých pilíšskych Slovákov a nielen ich. Tešíme sa na 16. ročník „slovenského pilíšskeho fašiangu“, ktorý budúci rok zorganizujú Senváclavčania balpil07(maď.: Pilisszentlászló). Je to pre mňa dobrá zvesť o to viac, že už roky sa považujem za pilíšskeho Slováka voľbou a domovské právo cítim práve v tejto obci. Predovšetkým preto, že skoro desať rokov mám tu veľmi dobrého priateľa - Ruda Fraňa. Človeka, Slováka, dobrého maďarského občana, ktorý je so svojou obcou skutočne zžitý. Tri obdobia bol jej starostom, teraz je predstaviteľom jej slovenskej samosprávy, píše a vydáva knihy o obci a širšom pilíšskom okolí, snaží sa zachovať aj slovenskú pamäť kraja a krajiny. Nech žijú Slováci z Maďarska a všetci ľudia dobrej vôle na oboch brehoch Dunaja!

Slovenský zahraničný deň a slovenská zahraničná noc skončili. Nadišla všedná, aj keď nedeľná realita. Bez krojov a klobúkov, bez našej pesničky a tanca. Bol včerajšok len okamihom pretrvávajúcej slovenskosti, kašírovaná slovenská radosť? Alebo možno v tom vidieť aj akési ponaučenie? Udrží sa slovenský život v budúcnosti mimo Slovenska? A vôbec, udrží sa slovenskosť aj na Slovensku? V tom súčasnom myšlienkovom prívale, ktorý by som nenazval globálnym či kozmopolitným, skôr prívalom našej slovenskej ľahostajnosti? Odpoveď nie je jednoduchá a už vôbec nie radostná. Závisí od každého z nás. Ak budeme chcieť, tak určite slovenskú pridanú hodnotu nenecháme natrieť na inakô!

(schwarz-fuhl)

Fotogaléria: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.539752006123780.1073741886.147596498672668&;type=3