Skúsenosti zakladateľa portálu luno.hu

NoVinyPowerPoint - Prezentácia - Nešťastná štruktúra: majiteľ zároveň vydavateľom - Neuznané práva, diktatorický postup, politická čistka - Vierohodný zdroj nielen pre Slovákov v Maďarsku - Vzájomné virtuálne prepojenie menšiny - Čaro internetu a skúsenosti z prvej ruky - Právo menšín na masovokomunikačné prostriedky

Prísľub kultúrnej autonómie a tzv. etnobiznis

V Maďarsku žijú príslušníci 13 oficiálnych národnostných menšín, postavenie ktorých legislatívne upravuje osobitný zákon o národnostných a etnických menšinách. Národnosti tvoria cca. 3 až 5 % celkového obyvateľstva krajiny, pričom slovenská menšiny je (po rómskej a nemeckej) treťou najväčšou národnostnou skupinou. Zákon LXXVII. z roku 1993 o právach národných a etnických menšín, ktorý vychádza predovšetkým z novej právnej inštitúcie menšinových samospráv, napriek všetkým svojim slabostiam priniesol kvalitatívnu zmenu do verejného života menšín. Poslanecké zbory, pôsobiace už nie na spolkovom základe, ale vznikajúce v dôsledku volieb a z hľadiska uplatňovania menšinových záujmov vybavené istými oprávneniami či právomocami, stelesňovali nové východisko, v určitom zmysle prísľub novej formy kultúrnej autonómie. V Maďarsku žijúce národné a etnické menšiny však prakticky doposiaľ neboli schopné - zväčša nie z vlastnej viny - účinne a uspokojivo plniť úlohy, ktoré naďalej stoja pred nimi v oblasti formovania demokratického verejného života a vôbec na poli samosprávnosti. Jedna z najdôležitejších príčin toho spočíva v chronickom nedostatku financií menšinových samospráv, ktoré majú svoje reálne spoločenské pozadie, seriózne pristupujú k svojim úlohám a chcú ich plniť.
Menšinoví, ale aj tzv. väčšinoví politici sa už dlhé roky skôr s menším ako väčším úspechom pokúšajú vystupovať proti javu, ktorý sa označuje ako „etnobiznis”. Napriek istým sprísneniam - z čírych hmotných pohnútok alebo z postranných politických úmyslov - naďalej takmer ktokoľvek sa môže stať poslancom niektorej z trinástich uznávaných menšín. V takomto prípade ide o pseudosamosprávy, pôsobiace bez bázy, bez skutočného menšinového spoločenského zázemia, s „poslancami“, ktorí sa nanajvýš sami „spravujú”. Národnostné pseudosamosprávy, počet ktorých sa odhaduje celkovo na maximálne desať percent, spôsobujú obrovské morálne škody, a to nielen autentickým menšinám, ale aj väčšinovej pospolitosti. Vzhľadom na stále vyššiu mieru straty jazyka národnostných menšín v Maďarsku, ako aj na známu skutočnosť, že nielen národ, ale aj národnosť žije vo svojom jazyku, bolo by žiaduce, aby do centra pozornosti a aj systému podpôr sa dostali aktivity napomáhajúce zachovanie jazykov menšín. Už aj preto, lebo bez upevnenia svojej jazykovej identity minority ako Ústavou Maďarska uznaní štátotvorní činitelia sa budú môcť čoraz ťažšie hodnoverne, autenticky, aj pre väčšinovú pospolitosť prijateľným spôsobom presadzovať v záujme ochrany svojich národnostno-politických a kultúrnych hodnôt.

„Príkladné“ odumieranie materinského jazyka

Slovenská minorita v Maďarsku bezpochyby patrí medzi najohrozenejšie menšiny na svete, keďže tempo straty materinského jazyka v kruhu Slovákov v Maďarsku v druhej polovici 20. storočia patrí priam do Guinessovej knihy rekordov. V uplynulých desaťročiach na úrovni deklarácií a čiastočne aj legislatívy príkladná národnostná politika krajiny, lojálnymi občanmi a autochtónnymi obyvateľmi ktorej príslušníci tejto menšiny rozhodne sú, v reálnej praxi, v oblasti podstaty národnostného bytia, teda jazyka, žiaľ, veľa pozitívneho nepriniesla. Po spoločensko-politických zmenách vytvorenie systému menšinových samospráv a s ním úzko súvisiace založenie vlastných inštitúcií síce prinieslo isté oživenie aktivít, odumieranie materinského jazyka však nedokázalo zastaviť. V neposlednom rade preto, lebo politika o. i. národnostný zákon nešila na mieru v Maďarsku žijúcich menšín, snažila sa skôr o ponúknutie receptu pre okolité štáty s početnou maďarskou národnostnou menšinou. Vo svete riadne prezentovaná akási kvázi-kultúrna autonómia Slovákov v Maďarsku na papieri možno vyzerá nádejne, v praxi však krváca z tisícich rán, charakterizujú ju napríklad inštitúcie na polovičný úväzok (teda často bez jediného riadneho zamestnanca), no a najmä všeobecný a chronický nedostatok financií a jednoznačných garancií, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie oprávnených nárokov či potrieb Slovákov v Maďarsku, pričom zo strany štátu je neraz narušené aj status quo. Maďarská politika, žiaľ, venuje oveľa menšiu pozornosť svojim daňovým poplatníkom z radov príslušníkov národných a etnických menšín v samotnom Maďarsku, než Maďarom žijúcim v okolitých štátoch.
Nepriaznivá ekonomická situácia v Maďarsku má dosah aj na fungovanie menšinových volených zborov. Základná podpora v prípade miestnych menšinových samospráv poklesla o viac než polovicu, predstavuje ročne už iba 200-tisíc forintov (750 EUR). Slováci v Maďarsku si zvolili 122 miestnych slovenských samospráv a výrazný pokles už beztak nízkych financií na ich fungovanie možno vnímať veľmi negatívne. Žiaľ, podobná situácia je aj v prípade financovania miestnych, regionálnych a celoštátnych občianskych organizácií Slovákov žijúcich v Maďarsku. Osobitne nepriaznivo sa vyvíja situácia vo vzdelávaní Slovákov v Maďarsku v ich materinskom jazyku. Ako výrazne znepokojujúcu možno vnímať už výučbu slovenčiny detí v predškolskom veku. Dieťa v tzv. národnostnej materskej škole sa učí hodinu denne po slovensky a zvyšok dňa sa s ním tá istá vychovávateľka rozpráva len po maďarsky. V desiatkach tradične Slovákmi obývaných malých obciach sa výučbe slovenčiny vôbec nikto nevenuje. Základné školy, v ktorých sa vyučuje slovenčina ako predmet (prevažne je to iba štyri hodiny týždenne), sú finančne podvyživené a metodika vyučovania slovenského jazyka je napriek obetavosti slovenských pedagógov nevyhovujúca. Navyše, populácia pedagógov starne a v najbližšom období značná časť učiteľov slovenského jazyka odíde do dôchodku. Následne hrozí, že dotknuté školy nesplnia podmienky, aby mohli naďalej dostávať národnostné normatívy a vyučovanie slovenčiny na nich pravdepodobne zanikne. Od nepriaznivej situácie v základných školách sa odvíja aj situácia na gymnáziách v Békešskej Čabe a Budapešti a na jestvujúcich katedrách slovenčiny na vysokých školách. Už v súčasnosti sa vyskytuje prípad, keď v prvom ročníku na vysokoškolskej katedre slovenčiny v Maďarsku nie je ani jeden študent.

Právo menšín na masovokomunikačné prostriedky

Jedným z najdôležitejších prostriedkov zachovania národnostnej identity sú národnostné masovokomunikačné prostriedky, ktoré v prípade ich funkčného pôsobenia môžeme právom nazvať nositeľmi menšinovej kultúrnej autonómie. Menšinová tlač verejnoprávneho charakteru zohráva významnú, ničím nenahraditeľnú úlohu vo vytváraní, resp. napĺňaní kultúrnej autonómie národných a etnických menšín. Z hľadiska zachovávania a sprostredkovania kultúrnych hodnôt menšín v Maďarsku, v prvom rade v oblasti pestovania a zveľaďovania materinského jazyka národností, má menšinová verejnoprávna tlač rovnako kľúčovú úlohu ako menšinové programy elektronických médií, presnejšie verejnoprávneho rozhlasu a televízie.
Vydávanie menšinových periodík s celoštátnou distribúciou je spoločným záujmom deklarovaným tak menšinami, ako aj vládou. Zabezpečenie prevádzkových podmienok menšinových médií, resp. tlač na vysokej odbornej a kvalitatívnej úrovni, je zároveň spoločnou zodpovednosťou a úlohou každej maďarskej vlády a volených zborov menšín. Materiálne zázemie, finančné prostriedky na vydávanie celoštátnej menšinovej tlače sa v uplynulých necelých dvoch desaťročiach snažila zo štátneho rozpočtu - v rámcoch svojich možností - zabezpečovať verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku. Prístup k médiám v materinskom jazyku má v Maďarsku svoje zákonné záväzky, fungovanie a prevádzkovanie médií v materčine národných a etnických menšín garantujú a sčasti aj regulujú právne predpisy. Príslušné právne formuly pritom používajú takmer výlučne iba výraz „médiá”. Vo väčšine prípadov vôbec nie je pritom jednoznačné, ako chápe pojem „menšinové médiá” zákonodarca, resp. orgány zapojené do výkonu. Je rovnako možný užší aj širší výklad pojmu, čo v spojitosti s klasickou „papierovou tlačou” pôsobí značne rušivo. Podľa nášho názoru by v budúcnosti bolo oveľa šťastnejšie a presnejšie používať formuláciu „elektronické a tlačené menšinové masovokomunikačné prostriedky”, a to vo väčšine prípadov spoločne, v odôvodnených prípadoch však oddelene.
Národné a etnické menšiny v Maďarsku majú rovnaké právo na prístup k informáciám (samozrejme vo svojej materčine) ako väčšinový národ. Právo menšín na masovokomunikačné prostriedky v ich materinskom jazyku logicky vyplýva aj z duchu Ústavy. Toto právo veľmi úzko súvisí so základnými ľudskými a občianskymi právami, ktoré sa rovnako vzťahujú na každého štátneho príslušníka, bez ohľadu na akékoľvek národné (národnostné) alebo jazykové odlišnosti. „Maďarský štát podporuje, aby menšiny mali prístup k masovokomunikačným prostriedkom. (...) Celoplošná štátna podpora bude udelená na vydávanie aspoň jedného, celoštátne distribuovaného časopisu každej etnickej skupiny.” Citát pochádza z webovej stránky Ministerstva zahraničných vecí MR, ale figuruje aj v oficiálnych súhrnných materiáloch o menšinách žijúcich v Maďarsku.

Medzinárodné záväzky - Nezneužívať svoje postavenie

Maďarsko prijalo aj medzinárodný právny záväzok v oblasti informovania svojich národných a etnických menšín v ich materinských jazykoch. Otázkam spojeným s médiami menšín sa venujú aj samostatné kapitoly dvoch významných dokumentov Rady Európy o menšinovej politike (ratifikované aj Maďarskou republikou), a to Rámcového dohovoru o ochrane národných menšín a Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Podpísaním Charty v r. 1995 sa Maďarsko zaviazalo, že umožní založenie a prevádzkovanie tlačového orgánu, používajúceho jazyk menšín, ďalej že uhradí zvyšné náklady masovokomunikačných prostriedkov a bude podporovať školenie menšinových novinárov. Maďarská republika do svojho záväzku zahrnula šesť jazykov (chorvátsky, nemecký, rumunský, srbský, slovenský a slovinský). Ratifikovaním Rámcového dohovoru o ochrane národných menšín Rady Európy sa Maďarsko zaviazalo uznať, že „sloboda prejavu každej osoby, patriacej k akejkoľvek národnej menšine, zahŕňa v sebe slobodu tvorby názoru a slobodu poznania a oznámenia informácií a ideí, a to v jazyku menšiny, bez ohľadu na štátne hranice a bez zákroku úradného orgánu”. Maďarská republika musí okrem toho zabezpečiť, „aby osoby patriace k národným menšinám neboli diskriminované v prístupe k masovokomunikačným prostriedkom”. Rámcový dohovor zakazuje, aby sa bránilo osobám patriacim k národným menšinám v zakladaní a používaní tlačených masovokomunikačných prostriedkov, a podpisujúce strany nabáda k tomu, aby umožnili, resp. uľahčili zakladanie a používanie vlastných masovokomunikačných prostriedkov menšín.
Štátne financovanie menšinovej tlače, „produkujúcej straty” pre svoj (skromný) náklad a iné objektívne dôvody - jednak pre vyššie uvedené medzinárodné záväzky Maďarska, jednak pre oprávnené a do určitej miery aj zákonmi podložené nároky menšín - je neodvratnou nevyhnutnosťou. Keďže väčšia časť menšín disponuje jediným celoštátne distribuovaným časopisom, zánik ktoréhokoľvek z nich (napríklad pre absenciu potrebného finančného pozadia) by znamenal popri nemalej morálnej škode doma aj to, že Maďarská republika neplní svoje medzinárodné zmluvné záväzky. Na druhej strane však zakladatelia, majitelia a redaktori novín majú veľkú zodpovednosť v tom, aby túto situáciu nijakým spôsobom nezneužívali. Menšinová tlač, vzhľadom na svoje prevádzkovanie, je jednak vydaná napospas štátnemu financovaniu, ktoré sa mení z roka na rok, na druhej strane však je v priaznivejšej situácii než iné noviny a časopisy, ktoré sú nútené denne navzájom súperiť v rámci trhovej súťaže. Relatívna ochrana pred skutočnými trhovými vplyvmi, absencia trhových podmienok nemôže znamenať, že zainteresované strany nebudú mať záujem o nachádzanie a realizáciu riešení, ktoré sú úspornejšie než súčasne zaužívané.

Portál luno.hu - Čaro internetu a skúsenosti z prvej ruky

altAutor tohto príspevku v roku 2004 ako šéfredaktor jediného celoštátneho periodika Slovákov v Maďarsku založil ako v kruhu národnostných menšín v Maďarsku, tak aj Slovákov vo svete „na naše kruhy a pomery“ úplne nové médium: ojedinelý, denne (viackrát) aktualizovaný internetový portál www.luno.hu. Behom krátkeho času sa ukázalo, že tento portál v nemalej miere prispieva k zachovaniu a rozvíjaniu identity, materinského jazyka a kultúry podľa odhadov viac ako 100 tisíc Slovákov v Maďarska, no a v neposlednom rade k ich zviditeľneniu doma a v zahraničí. V uplynulých siedmych rokoch pisateľ týchto riadkov pri vedení, redigovaní a aktualizovaní internetových novín luno.hu nadobudol bohaté skúsenosti, dovoľte mu teda venovať tejto téme - skôr subjektívne než vedecky - trochu viac priestoru.
Odpusťte mi teda osobnejšie ladený prístup, chcem sa s vami totiž podeliť o čosi, čo si takéto riešenie odo mňa priam vyžaduje. Inak by som sotva mohol objasniť, prečo ma zlákali nové, nevyskúšané možnosti, perspektívy neznámeho, v ktorých som určite videl aj príležitosť na experimentovanie a sebarealizáciu. Stálo ma to na hodiny, dni, týždne či mesiace nezrátateľnú energiu, nemálo námahy a tzv. voľného času, aby tie vysnívané noviny na internete naozaj (o)žili; to znamená, aby boli aktualizované každý deň niekoľkokrát. V októbri r. 2004 pri odštartovaní portálu sa naozaj nedalo vedieť, či nám experiment vyjde a úprimne povediac ani sme nesnívali o tom, že o niekoľko rokov sa budeme blížiť k zaznamenaniu desaťmiliónovej návštevy našej webovej stránky. Náš portál bol jedinečný už aj tým, že predstavoval jediné skutočne (nie iba deklarovane) denne aktualizované internetové periodikum ako medzi domácimi menšinami, tak aj v kruhu slovenských komunít v zahraničí. Ide o elektronické médium, ktoré má priemernú týždennú návštevnosť okolo 25 až 30 tisíc. Samozrejme, jeden návštevník sa môže vrátiť aj viackrát, ale ak toto číslo delíme povedzme piatimi, aj tak to znamená minimálne 5-6 tisíc verných čitateľov za týždeň, pričom náklad tzv. papierovej podoby našich Ľudových novín (týždenníka Slovákov v Maďarsku) dosahuje maximálne tisíc kusov týždenne.
Bez zbytočnej a falošnej skromnosti môžem konštatovať: z toho, čo som - samozrejme, pomocou svojich kolegov - v uplynulých rokoch vytvoril, najväčší zmysel má práve portál luno.hu. Dovoľte mi aj ďalšiu subjektívne ladenú poznámku. Často si kladieme otázku, prečo sa vlastne namáhame so záchranou svojho vraj „strateného rodu“, načo predlžovať agóniu, krajšie povedané: údajne nezastaviteľnú (ne)prirodzenú asimiláciu našej národnosti a vôbec má ešte zmysel hocičo v tomto smere? Podľa mňa aj prípad nášho portálu svedčí o tom, že v prípade Slovákov v Maďarsku zďaleka nie je ešte všetko stratené...

Vzájomné virtuálne prepojenie menšiny

Skúsme sa zato na to pozrieť - nakoľko sa to z mojej strany vôbec dá - aj trochu vecnejšie a objektívnejšie. Už aj preto, aby sme nezabudli priblížiť podstatu onoho nového druhu novinárstva a vzájomného virtuálneho prepojenia príslušníkov slovenskej národnosti v Maďarsku. V roku 2004 sa prakticky zmenila periodicita týždenníka Slovákov v Maďarsku, pravda, iba vo virtuálnom svete, na celosvetovej počítačovej sieti. Spolu s informatikom Lászlóm Zellesom a pomocou niektorých ďalších kolegov, najmä redaktorky-reportérky Evy Patayovej Fábiánovej a jazykovej redaktorky Vlasty Zsákaiovej sme totiž začali pripravovať denne aktualizované internetové noviny, portál Slovákov v Maďarsku plný aktualít z rôznych oblastí nášho (prevažne národnostného) života. Špecifikom webovej stránky luno.hu v porovnaní s našou tlačenou podobou bolo a dodnes je popri dennej periodicite možnosť vyhľadávania v čoraz väčšom množstve príspevkov, vrátane nášho elektronického archívu, ktorý obsahuje o. i. staršie vydania novín. Za nemenej dôležité pokladám - tiež vlastnoručne zhotovovaný - aktuálny (no a, samozrejme, aj archivovaný) prehľad - monitoring slovenskej a maďarskej tlače, pochopiteľne, s dôrazom na Slovákov v Maďarsku, ako i sprístupnenie rozsiahlejších dokumentov. Obsahová štruktúra jednotlivých rubrík pritom odráža v našich novinách už desaťročia zaužívané členenie: politika, kultúra, ekonomika, školy, deti a mládež, žena a spoločnosť, náboženstvo, literatúra, atď...
Hlavné poslanie nášho portálu je totožné s najdôležitejšími cieľmi a úlohami týždenníka Ľudové noviny. Konkrétne ide o zachovanie a rozvíjanie identity, materinského jazyka a kultúry podľa odhadov viac ako 100 tisíc Slovákov, žijúcich (pokiaľ ide o početnejšie skupiny) asi v 110 osadách a 11 župách Maďarska. Majiteľom tlačového orgánu, ktorý vznikol v roku 1957, je Celoštátna slovenská samospráva, vydavateľom Verejnoprospešná spoločnosť Legatum. Okrem zaujímavého a užitočného čítania v slovenčine náš týždenník magazínového a informačného rázu prináša veľa fotografií a širokú ponuku článkov z kultúry, politiky, náboženského života, literatúry, hospodárstva a iných oblastí, ktoré sa prihovárajú čitateľom všetkých vekových vrstiev predovšetkým o živote Slovákov v Maďarsku. Pri zachovávaní písaných i nepísaných pravidiel vecného, pluralistického, nestraníckeho a etického novinárskeho prístupu ako týždenník Ľudové noviny, tak aj portál luno.hu popri tunajších slovenských samosprávach a občianskych organizáciách, slúžia ako otvorené fórum každému, komu leží na srdci osud Slovače v Maďarsku. Týždenník a aj internetový denník poskytujú reálny obraz situácie a života tunajšej slovenskej menšiny: prinášajú nielen správy, reportáže a rozhovory, ale dávajú priestor aj materiálom, ktoré odhaľujú pozadie udalostí a analyzujú ich súvislosti. Tvorcom týždenníka a portálu sa donedávna viac-menej úspešne darilo pracovať v duchu týchto správnych základných princípov, v poslednom čase sa však objavujú v tomto smere negatívne tendencie a nebezpečenstvá, o ktorých sa zmienim podrobnejšie v záverečnej časti príspevku.
Štatistiky našej slovenskej webovej stránky, ktoré máme k dispozícii, prezrádzajú o. i. to, že väčšina návštevníkov je z Maďarska, a len menšia časť zo zahraničia, pochopiteľne, zväčša zo Slovenska. Pritom určitý okruh ľudí už tlačenú verziu Ľudových novín veľmi ani nesleduje a nemôžeme im to ani zazlievať, veď na internet sa oveľa skôr dostanú materiály, netreba X dní čakať na to, kým vyjdú. Nehovoriac o tom, že náš portál nie je iba akousi internetovou verziou týždenníka, veď obsahuje celý rad úplne odlišných materiálov, ako napríklad denné alebo predbežné správy, ktoré sa do týždenníka nedostanú, ale aj spomínané prehľady tlače, archivované čísla, rozsiahlejšie príspevky a podobne. Musíme dodať, že (našťastie) nesplnili sa obavy, ktoré sprevádzali vznik nášho portálu, totiž, že kvôli bezplatnému sprístupneniu podstatnej časti obsahu týždenníka jeho náklad rapídne poklesne. Určite sme stratili časť predplatiteľov (ktovie, či by k tomu beztak nedošlo), vďaka istej spätnej väzby však práve pomocou portálu sme získali nových, a tak napokon počet predplatiteľov týždenníka sa nám (aspoň v prvých štyroch - piatich rokoch) výraznejšie nemenil.

Vierohodný zdroj nielen pre Slovákov v Maďarsku

Stránka luno.hu má jednoduchý, priehľadný dizajn, ľahko sa dá na nej orientovať. Hlavná stránka obsahuje úvodné vety, resp. krátke citáty z najaktuálnejších materiálov aj s príslušnými fotografiami. Zobrazených býva približne posledných 20 najaktuálnejších príspevkov, ostatné môžu čitatelia nájsť kliknutím na niektorú z rubrík zoradených pod sebou v osobitnom stĺpci. Rubriky portálu sa sčasti zhodujú s rubrikami nášho týždenníka. Obsah jednotlivých rubrík je naozaj iba sčasti identický s obsahom týždenníka, je však medzi nimi aj množstvo príspevkov, ktoré v periodiku neboli uverejnené. Príčinou býva o. i. skutočnosť, že niektoré udalosti by vyšli v týždenníku často až s dvojtýždňovým oneskorením a neboli by aktuálne. Vymoženosti internetu sa snažíme využiť do maximálnej miery. Preto na stránke nájdeme popri najnovšom čísle Ľudových novín v PDF formáte aj ich staršie čísla - rovnako ako archív príspevkov uverejnených na portáli luno.hu. Stránka ponúka možnosť vyhľadávať príspevky podľa kľúčových slov. Na stránke sú umiestnené aj rôzne dokumenty súvisiace s činnosťou redakcie a s národnostným životom Slovákov v Maďarsku, teda dokumenty zo zasadaní slovenských zastupiteľských orgánov, či z národnostného verejného života. Pre uľahčenie orientácie na mediálnom poli Slovákov v Maďarsku stránka uvádza aj internetové adresy slovenského vysielania Maďarského rozhlasu i Maďarskej televízie.
Teší nás, že naše internetové noviny sa ukazujú ako vierohodný zdroj nielen pre Slovákov v Maďarsku. Je to veľmi dobrý pocit, keď sme zdrojom informácií nielen pre náš tradičný okruh návštevníkov portálu, ale povedzme niekedy aj pre celé Slovensko. V tejto súvislosti by som mohol spomenúť napríklad tzv. tabuľovú vojnu, keď v Slovákmi obývaných lokalitách Maďarska vandali začiernili slovenské tabule a kolegovia na Slovensku, vrátane tlačových agentúr SITA a TASR, prakticky doslova preberali naše materiály. A to sme ešte ani nehovorili o kauze Mlynky, v súvislosti ktorej Dag Daniš v bratislavskom denníku Pravda (1. 4. 2008) zrejme nie náhodou písal o tom, že pri hrozbe likvidácie Slovenského domu v obci Mlynky (maď.: Pilisszentkereszt) rolu záchrancu nezohrali politici, ale čaro internetu: „Rozruch sa začal článkom slovenských internetových novín v Maďarsku luno.hu. Redaktor Imrich Fuhl kritizoval zámer starostu vyhnať Slovákov zo Slovenského domu...“

Nešťastná štruktúra: majiteľ zároveň vydavateľom

Už aj vzhľadom nato, že autor tohto príspevku pred niekoľkými mesiacmi z čisto politických dôvodov bol odstránený z redakcie Ľudových novín, nemôže sa nezmieniť aj o problémoch so slobodou prejavu a tlače, o potrebe rešpektovať pluralitu názorov, základné princípy a pravidlá demokracie. V živote týždenníka a portálu Slovákov v Maďarsku prvé vážnejšie problémy v tomto smere nastali v roku 2009, a to v súvislosti so zmenou vydavateľa, ktorá skrývala v sebe nebezpečenstvo narušenia relatívnej stability a nezávislosti Ľudových novín. Skutočnosť, že „vydávanie nášho periodika preberá naša komunita“, by mohla byť aj radostná, keby to neznamenalo ukrátenie Slovákov v Maďarsku o ťažké milióny a v neposlednom rade ohrozovanie (finančnej a inej) nezávislosti a stability jediných celoštátnych novín tejto menšiny. V otázke zníženia financií pre Ľudové noviny o značnú sumu, ktorú dovtedy poskytoval štátny vydavateľský podnik, autor tohto príspevku navrhoval mini-parlamentu Slovákov v Maďarsku prijať rázne protestné vyhlásenie: „Z našej strany v tejto situácii by bolo hriechom neobrátiť sa so svojou sťažnosťou na kompetentné domáce (a podľa potreby aj medzinárodné) fóra. Ako poslanci najvyššieho voleného zboru Slovákov v Maďarsku musíme poukázať na jednoznačné narušenie súčasného status quo, ktoré znamená porušenie záujmov našej menšiny. Ak tak neurobíme, ak budeme taktne mlčať, ak nebudeme rázne požadovať korektný prístup a uspokojivé riešenie problému, sami prispejeme k tomu, aby sa podobné prípady stali bežnou praxou.“ K protestu, žiaľ, nedošlo, namiesto toho sa vytvorila a podľa všetkého natrvalo zabetónovala veľmi nešťastná, neželateľná a nebezpečná nová štruktúra. Celoštátna slovenská samospráva (CSS) ako majiteľ novín - resp. spoločnosť Legatum, stopercentným vlastníkom ktorej je tiež CSS - sa stala zároveň aj vydavateľom týždenníka. Nie náhodou sme sa snažili včas, vopred upozorniť nato, že takéto „riešenie“ bez ohľadu na osoby zastávajúce jednotlivé posty, už samotným koncentrovaním finančných a iných prostriedkov môže viesť k postupnému obmedzovaniu pôsobenia redakcie Ľudových novín ako „nezávislej tvorivej dielne“. Smernice činnosti novín hovoria o tom, že „redakcia svoje aktivity vyvíja nezávisle /.../ žiaden vonkajší faktor nemá právo usmerňovať každodennú prácu redakcie /.../ objektívne (nestranne) informuje o každej iniciatíve, ktorá slúži prospechu Slovákov v Maďarsku“.

Neuznané práva, diktatorický postup, politická čistka

Naše obavy z toho, že nová štruktúra môže ohroziť uplatňovanie týchto správnych zásad v praxi, sa v pomerne krátkom čase naplnili. A to napriek tomu, že CSS spomedzi návrhov autora tohto príspevku akceptovala ten, cieľom ktorého bolo zriadiť Redakčnú radu Ľudových novín ako poradný orgán za účasti všeobecne uznávaných expertov a osobností verejného života Slovákov v Maďarsku. Nedemokratické vedenie CSS totiž nedovolilo, aby Redakčná rada nielen napomáhala činnosť redakcie, ale aby garantovala jej nezávislosť. Členovia Redakčnej rady rovnako ako šéfredaktorka týždenníka nič netušili o pripravovanej politickej čistke, o zámere bez akýchkoľvek konzultácií s nimi - dva dni po ustanovujúcom zasadnutí Valného zhromaždenia CSS - prepustiť redaktora, bývalého šéfredaktora týždenníka a zakladateľa portálu Slovákov v Maďarsku. „Nedemokratický, až diktatorický postup predsedu CSS a vedúceho spoločnosti Legatum ohrozujú už aj také základné ľudské práva, akými je sloboda prejavu a tlače“ - píše sa v proteste piatich občianskych organizácií Slovákov v Maďarsku a členov Klubu poslancov CSS Spolu, podľa ktorých ide „o politickú čistku, prenasledovanie nepohodlného novinára stojaceho v ceste tých, ktorí túžia po nekontrolovateľnej moci“. Signatári protestného vyhlásenia 1. februára 2011 sa rozhodli obrátiť sa na verejnosť, ako aj na domáce a medzinárodné syndikáty novinárov a organizácie pre ľudské práva a požiadať ich o pomoc.
Vedenie CSS na čele so staronovým predsedom Jánom Fuzikom úplne ignoruje opozíciu, ktorá zastupuje zhruba polovicu voličov parlamentu Slovákov v Maďarsku. Tesný víťaz volieb CSS namiesto hľadania kompromisov pokračuje vo svojej doterajšej praxi a v znamení zásady „víťaz berie všetko“ všetky posty najvyššieho voleného zboru Slovákov v Maďarsku obsadil výlučne nominantmi svojej organizácie. Predseda a ďalší vedúci CSS nie sú ochotní osvojiť si základné princípy a pravidlá demokracie, neznášajú kritiku a rôznorodosť názorov a ani formálne nechcú rešpektovať práva 49-percentnej opozície.

Imrich Fuhl