alt : header1.swf



Tue08202019

Posledná aktualizácia06:27:40

Recenzia - Z novohradských vrchov a dolín

novrch-1Jána Jančovica poznáme najmä ako autora obsažnej monografie o jeho rodnej obci Pôtor. Po Jánovi Siráckom sa zaradil aj k najlepším znalcom vysťahovaleckej tematiky, zameranej na územie historického Novohradu, ktorej sa intenzívne venuje niekoľko desaťročí.

Nová kniha Jána Jančovica

Výsledkom bádania publicistu a spisovateľa Jána Jančovica (1941) v archívnych prameňoch a priamo v prostredí, kde dodnes žijú potomkovia novohradských vysťahovaleckých rodín, boli štyri monografické diela a úctyhodné množstvo publicistických príspevkov z vidieckeho prostredia Slovenska, Maďarska, Srbska, Rumunska a iných krajín.

Jeho zámer, vydať svoje, v rôznych časopisoch publikované príspevky, v súbornom diele výstižne nazvanom Z novohradských vrchov a dolín, sa mu vydaril. Na sklonku roka 2011 kniha s uvedeným názvom uzrela svetlo sveta vo Vydavateľstve Matice slovenskej v Martine. Symbolické je, že vyšla v roku jeho životného jubilea a tiež, že je jeho desiatou vydanou knihou. Jána Jančovica svojimi vydanými dielami dnes už možno zaradiť za spisovateľa literatúry faktu.

NoVrch-2Fabulou tejto ostatnej knihy je malebný novohradský kraj s jeho obyvateľmi, ktorí, parafrázujúc autora, sa ako usilovné včely vyrojili na všetky svetové strany, aby časť z nich na iných miestach založila nové, plodné rody. Tieto autor ďalej sleduje a zaznamenáva jedinečné životné príbehy vysťahovalcov a ich potomkov, ktorí po storočiach hľadajú nitky spojení s rodným krajom svojich predkov.

Aj keď je vysťahovalectvo akoby hlavnou témou publicistiky Jána Jančovica, takmer na tristo stranách textu, doplneného ilustráciami, autor jednotlivých častí podáva množstvo faktografie a údajov aj z ostatnej novovekej histórie novohradského regiónu. A to na obidvoch stranách Ipľa. Rozdelené sú do štyroch tematických okruhov.

V prvej, úvodnej časti s podtitulom Faktografia z novohradskej histórie upozorňuje na zaujímavosti z minulosti regiónu, ktorý prostredníctvom príspevkov spracovaných prameňov z 18. - 20. storočia čitateľovi predstavuje. K zaujímavým patria články o Učenej spoločnosti banského okolia, ktorá vznikla začiatkom 19. storočia síce v Honte, ale k jej zakladajúcim členom patrili viaceré osobnosti z Novohradu. Na informácie o živote roľníkov v novohradských obciach upozorňujú sondy do starších slovenských novín a časopisov z 19. storočia (Obzor D. Licharda, Slovenskie národnie noviny Ľ. Štúra). S menami prispievateľov sa neskôr čitateľ v knihe J. Jančovica stretne (a nie raz) aj v nasledujúcich častiach v kapitolách Z našich koreňov a Významné osobnosti. Najmä v tejto časti, sa nachádza veľa doposiaľ neznámych, nespracovaných údajov, dopĺňajúcich doteraz publikovanú historiografiu regiónu (napr. Praví žobráci boli označení plieškom, Dokument o intervencii maďarskej červenej armády....).

Druhú časť knihy s podtitulkom Z našich koreňov akoby uvádzal posledný príspevok prvej časti o Slovákoch zo Selenče, ktorí sa počas druhej svetovej vojny zúčastnili na oslobodzovaní dediny svojich predkov. Celá kapitola je venovaná vysťahovaleckej téme, vývoju slovenských komunít na Dolnej zemi a na ľavej strane Ipľa, výnimočným osobnostiam z radov potomkov Novohradčanov v zahraničí, v Európe i v Kanade.

Je známe, že s územím Novohradu sa spája veľa mien výnimočných osobností, vzdelancov, ktorých význam prekračuje teritoriálny rámec. Ján Jančovic v tretej časti knihy publikuje životopisy viacerých významných osobností akými boli napr. maďarský spisovateľ slovenského pôvodu Kálmán Mikszáth, pôvodne Mixadt, August Horislav Škultéty... Údaje obohatil genealogickým výskumom a tak môžeme sledovať ako sa „z našich koreňov“ zo zelených ratolestí našej slovenskej inteligencie v nežičlivom čase a prostredí stávali suché ratolesti.

novrch-3novrch-4novrch-5
novrch-7novrch-8novrch-9

Svoje prechádzky Novohradom a jeho históriou končí autor knihy štvrtou časťou, do ktorej zaradil publicistické príspevky o ľudovej kultúre, súčasnosti a minulosti obcí (Sondy do minulosti obcí alebo Zo zašlých čias obcí). S autorom zavítame do Políchna, Ábelovej - vrchárskeho kraja spisovateľky Boženy Slančíkovej - Timravy, navštívime dnes už takmer vymierajúce obce Madačku, Prahu, Lentvoru, Šuľu, na juhu pri Ipli Zombor, Želovce, Peťov s unikátnym mlynom - k zániku odsúdenou (?!) jedinečnou technickou pamiatkou, ktorú by sa ešte dalo zachrániť možno aj vďaka informáciám, ktoré o nej prináša príspevok J. Jančovica...

Publikáciu dopĺňa zoznam použitej literatúry. V prílohe knihy nachádzame z matriky evanjelickej cirkvi v Békešskej Čabe vytiahnuté mená prvých prisťahovalcov z Novohradu, ktorí začiatkom 18. storočia patrili medzi prvých obyvateľov tejto „slovenskej dolnozemskej metropoly“.

Zvláštnosťou a jedinečnosťou tohto ostatného (iste nie posledného) diela Jána Jančovica je, že autor čerpal z mnohých originálnych písomných prameňov, ktoré na svojich cestách po dedinkách Novohradu i za jeho hranicami našiel. A nielen to, ale ich aj zachránil a mnohé z nich už odovzdal na zachovanie archívom. Je veľkou zásluhou J. Jančovica, že sa mu podarilo zaznamenať aj spomienky ľudí, jedinečné príbehy, vymieraním starších generácií pre súčasníkov už stratené.

Autorovi, pôtorskému rodákovi a Novohradčanovi sa vcelku homogénne podarilo spojiť mozaiku príspevkov a článkov, ktoré vznikali v rôznom čase. V uvedenom tematickom a chronologickom usporiadaní, iste zaujme čitateľa nielen na Slovensku. Jednotlivé príspevky zaznamenávajú mnohé známe, ale i zabudnuté epizódy zo života novohradských obcí na Slovensku a ich obyvateľov, prepojených s bližším okolím i vzdialenejším svetom. Napriek množstvu mien a iných faktografických údajov, sú napísané zrozumiteľným, brilantným štýlom, príznačným pre autora. Kniha je výsledkom náročnej, ťažko merateľnej a málo ocenenej výskumnej práce autora. Iste bude prínosom pre poznávanie histórie nielen oblasti Novohradu, ale aj Slovenska ako celku.

PhDr. Marta Kamasová

PhDr. Marta Kamasová pracuje ako riaditeľka pobočky štátneho archívu vo Veľkom Krtíši. Zaoberá sa regionálnou históriou (dejiny obcí, inštitúcií, biografie osobností a i.). Publikuje odborné články, príspevky a štúdie z archívnictva, pomocných vied historických. Je autorkou, resp. spoluautorkou monografie mesta Veľký Krtíš (vyd. r. 1997), zaniknutej obce Turie Pole (r. 2001) a ď.

NoVrch-6