alt : header1.swf



Sun08182019

Posledná aktualizácia12:11:32

F. Skurčák - Goralský gajdoš spod Babej Hory

gajdos01„Chce to veľkú trpezlivosť...“ Gajdošská tradícia ostáva integrálnou súčasťou kultúry viacerých národov Európy „Keď chceš moju dcéru mať, musíš sa naučiť hrať...“ Oravská Polhora - najsevernejšia obec na Slovensku (na severnom okraji Oravy, na hranici s Poľskom) je preslávená gajdošskými tradíciami.

Aj z toho dôvodu je táto goralská obec ležiaca pod majestátnou Babou Horou známa organizovaním medzinárodného gajdošského festivalu „Gajdovačka“. Tunajším rodákom je aj výrobca gájd a, samozrejme, aj hráč na nich František Skurčák (1959), ktorého bydliskom je už dlhšie neďaleká obec Rabča. Po absolvovaní základnej školy v rodisku sa vyučil za sústružníka a hneď na to začal pracovať v námestovskom strojárskom závode. Po základnej vojenskej službe sa priženil do Sihelného, ďalšieho známeho strediska gajdošov. Medzi najznámejších hudobníkov tam v tom čase patril aj jeho svokor Ján Fernéza, pri ktorom sa naučil vyrábať tento čarovný nástroj gajdos03gajdos02tanečnej hudby. Fernézovci v Sihelnom boli všetci hudobníkmi, ktorí ovládali hrať okrem gájd na viaceré hudobné nástroje, medzi nimi najmä na harmonike a husliach. Ich kapela bola známa po celej hornej Orave. Jeden z nich bol dokonca jednoruký a pri tom dokázal výborne hrať na harmonike.

- Keď som sa uchádzal o dcéru Fernézovcov, prvé slová môjho budúceho svokra boli: „Ferko, keď chceš moju dcéru mať, musíš sa naučiť hrať na náš tradičný nástroj - gajdy“. - To som sa postupne nielen naučil, ale po svokrovi som pokračoval v ich výrobe - zalistoval v pamäti František Skurčák. Prezradil aj to, že začiatky gajdos05gajdos04výroby gájd boli ťažké, lebo ich tajomstvo mu nechcel nikto prezradiť, dokonca také vychytené veci ani jeho svokor. Medzi ne patril aj výber vhodného dreva. A tak sa prihlásil do cechu gajdošov so sídlom v Malej a Veľkej Lehote, kde ho v roku 1990 prijali za tovariša. Na majstra bolo potrebné nielen vyrobiť gajdy, ale aj na nich zahrať a na fašiangy po dedine vykoledovať slaninu, prípadne aj inú potravinu. Až keď toto všetko splnil, v roku 1993 zložil skúšky na majstra gajdošského cechu. Odvtedy vie, že najlepším drevom na výrobu gájd je z tisu, hrušky, jablone a orechu. Potom už v ďalšom roku vyrobené gajdy vystavoval spolu s ďalšími deviatimi majstrami na výstave v Detve. Tam jeho a ďalším dvom výrobcom gajdy odkúpili a dostali na ich výrobu certifikát. Odvtedy ich vyrobil desiatky a viaceré z nich sa okrem Hudobného múzea v Banskej Bystrici nachádzajú u záujemcov a gajdošov vo viacerých krajinách. V ich výrobe a hre na nich sa tak zdokonalil, že už v roku 2005 učil ich gajdos08gajdos06výrobu a hru nielen v Oravskej Polhore, ale aj v Poľsku.

Ako tento nástroj František Skurčák vyrába? - Vybrané kvalitné drevo je nutné dobre prírodne vysušiť, čo trvá až tri roky. Dobrý výrobca by mal ovládať viac zručností zo sústružníctva, zváračstva, klampiarstva, kožiarstva, vyrezávačstva a vybíjačstva. Výber dreva závisí od toho aké gajdy chcem vyrobiť. Vzdialenosť, veľkosť a počet dierok (8 dierkové) sa na nich vyvŕta podľa stupnice. Na drevených častiach sa ozdoby vylejú cínom. Nasleduje vybrusovanie, natieranie parafínom a niektoré časti na gajdici sa povypaľujú. Hlava na gajdici a na base (huku) sa povyrezuje a ozdobí. Nasleduje výroba kolena z mosadze a ozvučenie (trúbka). Keď sú tieto časti vyrobené, nasleduje nasadenie mechu, ktorý sa vyrába zo stiahnutej kože 6-7 mesačného kozľaťa. Po stiahnutí sa mech posolí a nasadí na hlavu gajdice. Na nafúknutie mechu sa prirobí gajdos07„chlipák“ a potom už prichádza to najdôležitejšie vyrobiť do gajdice a do basu piskor. To je práca, kde sa z desať pokusov podarí vyrobiť jeden piskor. Chce to veľkú trpezlivosť. Na záver prichádza ladenie podľa ladičky a potom už samotná hra... - Pokúsil sa v krátkosti priblížiť svoje skúsenosti z výroby gájd oravský gajdoš František Skurčák.

Dnes tento známy slovenský gajdoš popri svojej práci v strojárskej firme hrou na tomto prastarom ľudovom hudobnom nástroji zaujal už aj poslucháčov na Sicílii, vo Francúzsku, Poľsku a Česku. Doma pravidelne vo februári v Malej a Veľkej Lehote a v septembri na festivale v Oravskej Polhore nechýba medzi slovenskými a zahraničnými gajdošmi. Svojou tvorbou a hrou aj on takto potvrdzuje, že gajdošská tradícia ostáva integrálnou súčasťou národnej kultúry viacerých národov Európy.

Text a foto: Ján Jančovic