alt : header1.swf



Wed10162019

Posledná aktualizácia21:15:57

Jozef Pozdech - Preslávil Slovákov v Budapešti

pozdjam1Medzi najvýznamnejších slovenských priemyselných podnikateľov, ktorí v druhej polovici 19. storočia úspešne začali podnikať v uhorskej metropole Pešti, patrí Jozef Pozdech. Vďaka častým článkom, ktoré mu vo svojom Obzore venoval D. Lichard, môžeme dokonale poznať jeho životnú a podnikateľskú dráhu.

Vynálezca a podnikateľ z Hrnčiaroviec pri Trnave

Narodil sa 23. 2. 1811 v Hrnčiarovciach pri Trnave v rodine roľníka. Keď v rodisku vychodil päť tried ľudovej školy, rodičia ho zapísali do latinskej školy v Trnave, ktorú pre nedostatok finančných prostriedkov zanechal. Rodičia ho potom dali v Hrnčiarovciach najprv za kolárskeho učňa a nakoniec sa vyučil za kováča. V roku 1830 sa stal tovarišom a začal svoju vandrovku v Modre a pokračoval v Rábe, Pákozde a inde. Keď v roku 1831 vypukla cholera pozdjam2pozdjam4a následne v tom istom roku mu zomrela matka, sestra a dvaja bratia, bol nútený vrátiť sa domov. Týmto mu nastala povinnosť postarať sa o pozostalých súrodencov a otca. Oženil sa a krátko hospodáril na rodinnom majetku, ale už v roku 1832 si v Hrnčiarovciach otvoril kováčsku dielnu. Začínal veľmi skromne, keď si zakúpil jeden starý dotrhaný mech a najpotrebnejšie náradie za 95 zlatých. Usadil sa v jednom chatrnom príbytku a jeho prvou prácou bolo opraviť si zakúpený mech, čomu sa podučil na vandrovke. V roku 1834 zhotovil si úplne nový mech, s ktorým vzbudil pozornosť u iných kováčov, ktorí si začali u neho mechy objednávať. Pritom vykonával aj bežné kováčske práce, ktoré potrebovali miestni roľníci, najmä pri opravovaní a zhotovovaní náradia a strojov. V roku 1846 jeho mechy boli hľadané a tak sa rozhodol vystavovať ich v Pešti. Keď aj tam mali úspech, rozhodol sa zriadiť dielňu so skladom pozdjam3kováčskych výrobkov v centre Pešti. Prácu si rozdelil tak, že polovicu mesiaca pracoval v Hrnčiarovciach a druhú polovicu pracoval a ponúkal svoje výroby v hlavnom meste Uhorska. Už v roku 1847 dostal prvé ocenenie za svoje výrobky - čestný diplom Uhorského priemyselného spolku. Úspech Slováka chceli neprajníci pribrzdiť a v revolučnom roku 1848 ho udali, následkom čoho potom šestnásť mesiacov si odsedel v bratislavskom žalári. O rok neskôr ho postihlo ďalšie nešťastie, vyhorel mu dom aj so zariadením. Postavil si nový dom, ale neskôr ho dal do prenájmu aj s pozemkami a s celou rodinou sa odsťahoval v roku 1849 do Pešti. Popri rôznych druhoch kováčskych mechov začal vyrábať aj pluhy, prenosné vyhne a kotvy pre dunajské riečne lode. Svoju dielňu postupne rozširoval, aby sa mohol lepšie venovať inovácii výrobkov a tiež aj vynálezom. Roku 1857 zhotovil prístroj na princípe pozdjam6pozdjam8mechu, slúžiaci na pretáčania vína, za ktorý dostal vyznamenanie na peštianskej priemyselnej výstave. O tri roky pribudli jeho ďalšie zlepšenia a vynálezy. Bol to patent na kováčske oválne mechy a na poľnú kuchyňu. Najväčší úspech, ktorý prekročil hranice monarchie bol vynález železnej zvonovej stolice, s novým spôsobom zavesenia zvonov. V roku 1863 si postavil v Pešti nový dom a tak svoju prevádzku stále rozširoval. V tom istom roku pracovalo v nej už 15 zamestnancov. Na výrobu a montáž kovovej zvonovej stolice dostal v roku 1863 pätnásťročné výlučné privilégium. Takúto ním skonštruovanú zvonovú stolicu si objednávali do veží mestá: Viedeň, Banská Bystrica, Košice, Debrecín, Kluž, Oradea a na Slovensku aj menšie mestá a dediny, ako napríklad Stará Turá, Hájniky... Tento jeho vynález vzbudil veľkú pozornosť aj na svetovej výstave roku 1868 v Paríži. Vtedy si francúzske mesto Nancy objednalo túto stolicu na pozdjam5päť zvonov. Po úspechu na tejto výstave ho francúzsky cisár Ľudovít Napoleon pozval do Francúzska. Jeho vynález našiel odberateľov aj v USA, Nemecku a Srbsku. Zvonovú konštrukciu dodával aj so zvonmi, ktoré si nechal odlievať väčšinou vo Viedenskom Novom Meste. Roku 1862 boli jeho výrobky ocenené diplomom na svetovej výstave v Londýne, 1868 zlatým krížom na svetovej výstave v Paríži, 1872 bronzovou medailou na polytechnickej výstave vo Viedni, 1874 zlatou medailou na výstave v Kecskeméte. Jeho dosiahnuté výsledky si všimli aj panovníci a v roku 1873 dvakrát bol vyznamenaný Radom Františka Jozefa záslužným krížom s korunou.

Prvý slovenský profesionálny novinár a vydavateľ Daniel Lichard napísal, že Jozef Pozdech a Jozef Zarzétzky, majiteľ továrne na zápalky, boli mohutné stĺpy slovenského života v Pešti, pozdjam7o ktorých sa opierali slovenskí chudobní ľudia. Ďalšou významnou stránkou života Jozefa Pozdecha v Pešti je jeho národno-kultúrna činnosť. Ako je už uvedené, do Pešti prišiel s celou svojou rodinou. S manželkou Annou Uhlíkovou mal dvoch synov, ktorí zomreli a šesť dcér. Zakladal si na rodinnom charakter svojej firmy, v ktorej účtovníctvo mali na starosti dve jeho dcéry. Jeho traja zaťovia boli v Pešti spolupracovníci v podnikateľskej a národno-kultúrnej činnosti. Martin Jurašič bol správcom jeho dielne, druhý zať Ján Thury pokračoval v jeho profesii a nakoniec mal samostatnú zvonársku firmu spolu so synom a tretím najvýznamnejším bol politik, redaktor a podnikateľ v Pešti, liptovský rodák Ján Nepomuk pozdjam9-tartpozdechBobula. Jozef Pozdech bol uvedomelým Slovákom a popredným predstaviteľom Novej školy slovenskej, ktorú viedol jeho zať Ján N. Bobula. Ten začal spolu s J. Thurym v Pešti roku 1868 za podpory Jozef Pozdecha vydávať Slovenské noviny. Hrnčiarovský rodák Jozef Pozdech bol aj zakladajúcim členom Matice slovenskej, a v Pešti sa angažoval v slovenskom spolkovom živote. Patril medzi zakladateľov Slovenského národno-demokratického spolku, ktorému začas aj predsedal. Keď si tam roku 1871 Slováci založili Spevácky slovenský spolok, zvolili si ho za svojho prvého predsedu. Ako člen Novej školy slovenskej bral účasť vo všetkých delegáciách k predstaviteľom uhorskej politiky a štátu ohľadne práv Slovákov. Napríklad bol členom deputácie k ministrovi školstva Eötvösovi ohľadne slovenských škôl.

Podnikateľ Jozef Pozdech po vypuknutí hospodárskej krízy roku 1873, ktorá sdc13804zasiahla aj jeho prevádzku, sa z politického života utiahol. Na druhej strane v podobnej činnosti prevzali štafetu úspešnej podnikateľskej činnosti jeho nástupcovia. Jozef Pozdech patril v Pešti medzi najúspešnejších slovenských priemyselných podnikateľov. Na desiatkach katolíckych a evanjelických kostolných veží na Slovensku a kostolných veží Slovákov na Dolnej zemi nachádzame dodnes znaky Pozdechovskej dielne a tiež dielne jeho zaťa Jána Thuryho. Slovenský vynálezca a konštruktér patentovanej zvonovej stolice, priemyselník Jozef Pozdech zomrel po ťažkej chorobe 22. 6.1878 v Budapešti.

Ján Jančovic

Zvony živých volajú, mŕtvych oplakávajú a blesky lámu
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1090-zvony-ivch-volaju-mtvych-oplakavaju

Podnikatelia Mišurovci sa v Budapešti presadili
http://www.oslovma.hu/index.php/hu/historia/164-historia1/1195-podnikatelia-miurovci-sa-v-budapeti-presadili

Pozdech József, a szlovák harangfelszerelés-gyáros
Az 1860-as évek elején kifejlesztette az új, öntöttvas jármot, amely felváltotta az addig használatos fából készített harangjármokat (a harang felfüggesztését és mozgását biztosító szerkezet). Ő maga harangot nem öntött, hanem saját gyárában a kész harangokra szerelte fel az öntöttvas tartószerkezetet. Az ország számos templomában a mai napig használják az általa készített szerkezeteket, többek között a debreceni Nagytemplomban is.
http://reformatus.hu/mutat/8419/