alt : header1.swf



Tue08202019

Posledná aktualizácia06:42:18

Spisovateľ Pavel Michalko medzi Slovákmi pri Pešti

michal01Medzi významné slovenské osobnosti patriace do skupiny ľudovo-výchovných osvietencov, literárne činných najmä v počiatkoch národného obrodenia, ktorí pôsobili pri Pešti, sa zaraďuje aj učiteľ, farár a spisovateľ Pavel Michalko. - Príspevok Jána Jančovica obsahuje aj novoobjavené údaje o jeho pôsobení a živote...

Osvetový spisovateľ Pavel Michalko medzi Slovákmi pri Pešti

Novoobjavené údaje o jeho pôsobení a živote

V súčasnosti 12-tisícové mesto Albertirša, ležiace na juhovýchod od Budapešti sa skladá z dvoch - do roku 1950 samostatných a blízkych obcí - Alberti a Irše. Dnes tvoria urbanistický celok a len miestni obyvatelia vedia, že ktorá ulica ich rozdeľuje. Od svojho vzniku majú veľa spoločného. Do oboch voľakedajších osád, ako aj do ďalších nachádzajúcich sa v blízkom susedstve, sa už na začiatku 18. storočia prisťahovali evanjelickí Slováci. Hneď v prvých rokoch svojho príchodu si založili okrem obecnej správy aj svoje evanjelické zbory. Dá sa zjednodušene povedať, že popri uvedených dvoch michal02aj v iných blízkych obciach tohto mesta (Pilíšu, Bíni, Peterky, Monoru, Mende, Maglódu...), kde evanjelici majú svoje zbory a kostoly, pôvodne ich založili a dodnes v nich žijú Slováci. V Alberti to bol rok 1711 a v Irši rok 1713. Kým v Alberti v septembri 2011 už oslávili trojsté výročie založenia obce a evanjelického zboru, roku 2013 čakajú také jubilejné oslavy aj Slovákov v Irši a v Bíni.

Obidve časti mesta majú dodnes svoje evanjelické cirkevné zbory, kostoly a cintoríny. Vo všetkých spomenutých obciach sa o ich vzdelanosť a duchovný život od prvopočiatku starali evanjelickí učitelia, farári a notári, ktorí pochádzali zo Slovenska. Takmer plných dvesto rokov sa bohoslužobný život a vzdelanosť tunajších evanjelikov viedli v slovenskom materinskom jazyku. Svedčia o tom aj zachované dokumenty, najmä protokoly cirkevných zborov vedené v slovakizovanej češtine.

Medzi významné slovenské osobnosti patriace do skupiny ľudovo-výchovných osvietencov, literárne činných najmä v počiatkoch národného obrodenia, ktorí tu pôsobili, sa zaraďuje aj učiteľ, farár a osvetový spisovateľ Pavel Michalko. Slovenské encyklopédie a biografické slovníky uvádzajú nesprávny rok jeho narodenia 1752 a aj miesto narodenia Važec, uvádzajú iba za pravdepodobné. Pokiaľ sa týka roku narodenia, ten som zisťoval na mieste jeho posledného pôsobiska a tým aj mieste jeho umretia, teda v mestskej časti Albertirše - Irše.

michal03Moje osobné zistenia v miestach jeho pôsobenia v Pilíši a Irši hovoria, že sa narodil roku 1774 a za miesto jeho pôvodu sa v niektorých v Maďarsku publikovaných dokumentoch uvádza aj Starý Smokovec. Toto tatranské mesto len v roku jeho narodenia vznikalo. Rok jeho narodenia 1774 potvrdzuje nielen nápis na jeho pomníku na cintoríne v Irši, ale aj v matrike zachytený údaj o jeho smrti. V iršanskej matrike zomrelých je z roku 1825 latinský písaný záznam, že 23. februára zomrel vo veku 51 rokov bývalý pilíšsky učiteľ a od roku 1821 iršansky farár Pavel Michalko. Smútia za ním jeho vdova, syn Karol a Ján a dievča Zuzana. Uvedený dožitý vek takto potvrdzuje, že správny rok jeho narodenia je 1774.

Pavel Michalko začal svoje učiteľské povolanie vo Važci a Nemeckej Ľupči (teraz Partizánska Ľupča). Z Liptova bol peštianskym seniorátom roku 1800 pozvaný za evanjelického učiteľa medzi Slovákov do okolia Pešti. Jeden rok odslúžil v Tápiószentmártone a na jeseň roku 1801 prešiel učiť do Slovákmi obývaného Pilíšu, kde vyučoval plných dvadsať rokov. Tu sa aj oženil a za manželku si vybral dcéru svojho v Pilíši nadriadeného - farára Pavla Bartholomaeidesa (1764-1834), pred tým farára v Irši - Teréziu. michal04Od začiatku svojho pôsobenia medzi tunajšími Slovákmi, kde všetky tri za sebou idúce dediny Pilíš, Alberti a Irša boli v tom čase výlučne osídlené jeho súkmeňovcami, ako evanjelický učiteľ mal k nim blízko, dokonale poznal ich ťažký život poddaných, povahu, ľudové zvyky a obyčaje. Aj keď žiakov vyučoval v ich rodnej zrozumiteľnej reči, učiteľské zápisy a svoje diela písal v slovakizovanej češtine - bibličtine. Zastával aj funkciu školského dekana škôl pilíšskeho obvodu. Hneď po príchode do Pilíša vyšlo v roku 1802 v Bratislave jeho najvýznamnejšie dielo s prírodovedným obsahom a názvom Rozmlouvání učitele s nekolika sedláky o škodlivosti pověry... Pôvodným editorom knihy bol Michal Institoris Mošovský. Michalko ju pre zrozumiteľnosť pre Slovákov viac písal po slovenský ako český. (Toto dielo z českého originálu preložil Ján Haras, doslov napísal Jozef Ambruš a v reedícii ho vydal Tatran, Bratislava, 1977). Učiteľské vedomosti a skúsenosti zúročil v ďalšom diele s názvom Fyzika, aněb Učenj o Přirození... Kniha vyšla roku 1819 v Budíne a bola prvou príručkou - učebnicou fyziky napísanou vo vtedy používanom jazyku evanjelických Slovákov. Učebnica, ktorú používali ešte dvadsať rokov po jeho smrti, obsahovala poznatky o ľudskom tele, zemi, vode, povetrí, ohni, elektrine, hviezdach.

Pavel Michalko ako dlhoročný učiteľ medzi Slovákmi v Pilíši a okolí, pozoroval a zaznamenával aj ich národopisné údaje. V roku 1815 napísal popis slovenskej svadby s názvom Spůsob pítání a odávaní nevěst. Zbieral aj ľudové piesne, ktoré chcel pôvodne vydať v Pešti v tlačiarni G. Ruttkaya, ale potom sa rozhodol poslať dve zbierky Jánovi Kollárovi do jeho Národních zpievaniek. Ako uznávaná osobnosť nechýbal medzi členmi Učenej spoločnosti banského okolia michal05v Banskej Štiavnici, ktorej zakladateľom bol Bohuslav Tablic.

Pavel Michalko udržiaval medzi slovenskými učiteľmi a farármi pôsobiacimi v peštianskom evanjelickom senioráte blízke priateľské vzťahy. V susednom Alberti sa priatelil s rodinou učiteľa Juraja Jančovica, keď Michalko a jeho manželka Terézia boli krstnými rodičmi ich dvoch synov Štefana (farára a spisovateľa) a Pavla (kráľovského radcu a podžupana). Sám mal štyri deti, z ktorých Ján, keď sa roku 1832 vrátil z viedenskej akadémie, bol kaplánom a po ordinovaní v Tisovci roku 1834 Pavlom Jozeffym, v susednej Slovákmi obývanej Bíni (Bénye) stal sa zborovým farárom. Ďalší syn Karol bol zase v rokoch 1837 - 44 notárom v Pilíši.

Text a foto: Ján Jančovic

Pavel Michalko:
Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier
panujúcich medzi pospolitým ľudom

michal07michal06michal09