Plodný dolnozemský básnik a učiteľ
„Jediný národovec na ohromných pustatinách od Pešti po Báčku“ Ľudovít Žello (1809-1873) myšlienkovo i formálne nadviazal na poéziu Jána Kollára. Vydal lyrickú zbierku Básně, v almanachoch Zora, Lipa a v čsp. Orol, Květy, Pešťbudínske vedomosti a i. uverejnil viaceré vlastenecky ladené básne. - Pád Miliducha
Národovec a mecenáš Juraj Holček (1811-1869)
V uplynulých dňoch sme si pripomenuli 201. výročie narodenia jednej zo známych osobností slovenského národnobuditeľského hnutia Juraja Holčeka. - Dráhu rímsko-katolíckeho duchovného začínal v roku 1835 ako administrátor v Slovákmi osídlenej obci Kostelec (Kestúc, maď.: Kesztölc) pri Ostrihome.
Zakladateľ Matice slovenskej z Pitvaroša
Napísali sme na novú budovu obyčajný nápis „Škola“, a kážu nám ho zotrieť a napísať „Oskola“. Škola je predsa naša, mozole sú naše, reč je na Pitvaroši naša... ● Zakladajúci člen Matice slovenskej a jej predseda pre Dolnú zem, publicista, evanjelický farár Ján Kutlík st. sa narodil 9. mája 1806 vo Vyšnom Kubíne.
Martin Morháč prežil v Budapešti ťažké roky
Osud slovenského evanjelického farára, literárneho a osvetového pracovníka Martina Morháča, ktorý v hlavnom meste prežil ťažké a zložité roky (1906-1941) ● Odporca nariadenej maďarizácie ● Po vykonštruovanom obvinení internovaný ● Literárna a publicistická činnosť ● Ako ho videli zainteresovaní?
Stopy Forgáčovcov na vývoji obce Halič
Rodisko prvých evanjelických farárov v Pilíši a Alberti ● Obec Halič, ležiaca v susedstve mesta Lučenec, vznikla v 12. storočí a bola sídlom panstva rodu Tomajovcov. ● Halič a jej dávna sláva ● Dejiny obce sú úzko späté s históriou zámku (pôvodne hradu). ● Remeslá a manufaktúra, kde sa tkal aj kašmír ● Klenot Novohradu
K 140. výročiu úmrtia Michala Godru (1801-1874)
Michal Godra ako pedagóg a kultúrny dejateľ dolnozemských Slovákov sa zaslúžil o vysokú úroveň výučby. ● Bol jedným z priekopníkov udomácňovania slovenského názvoslovia. ● Na Dolnej zemi rozširoval slovenské knihy, almanachy a časopisy. ● Dosahoval úspechy aj v botanike a matematike
K 150. výročiu narodenia Jána Alojza Wagnera
Ján Alojz Wagner patril medzi najvýznamnejších slovenských popularizátorov prírodných vied. V slovenských novinách a kalendároch uverejňoval články hlavne z astronómie a meteorológie. Vydával prvý slovenský populárno-vedecký časopis Svet s cieľom „otvoriť aj národu tatranskému svet vedecký“.
Čriepky zo života Michala Francisciho (1905-1980)
Národne uvedomelý Komlóšan pôsobil medzi Slovákmi v Cinkote a Békešskej Čabe ● Desaťročie redigoval Čabiansky kalendár ● Stál na čele Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku ● Písal o nepriaznivom národnom položení Slovákov v Maďarsku ● Bohatá dokumentačná a rukopisná pozostalosť
Haanovci vyorali hlboké dolnozemské brázdy
Novohradčania Ján a Ľudovít Haan ● Popularizátor prírodných vied ● Ľ. Haan sa prejavil už ako prešovský študent ● Vo svojej literárnej práci rovnako používal maďarský a slovenský jazyk. Jeho snažením bola spolupráca a dobré spolužitie... ● „Cithara sanctorum, její história, její původce a tohoto spolupracovníci“