alt : header1.swf



Tue08202019

Posledná aktualizácia06:28:14

Protiústavné predpisy národnostného zákona

SegUstNoSegedínska slovenská samospráva protestuje, obracia sa na predsedu CSS, verejného ochranca práv a maďarského prezidenta, domáha sa pozmenenia alebo zrušenia protiústavných právnych predpisov. - A Szegedi Szlovák Önkormányzat szerint az új nemzetiségi törvény alkotmányellenes előírásokat tartalmaz. - Stiahnite si

Segedínska slovenská samospráva
Adresa: Dom národností
ul. Osztróvszkeho č. 6, H-6721 Segedín, Maďarsko
Tel: +36 / 62 / 424-248, 424-249  Fax +36 / 62 / 547-966
Web: www.segedinskislovaci.hu
E-mail: Ez az e-mail cím a spamrobotok elleni védelem alatt áll. Megtekintéséhez engedélyeznie kell a JavaScript használatát.

SegUstN2

V ý p i s
zo zasadnutia zastupiteľstva Segedínskej slovenskej
samosprávy (SSSp.) konaného 27. januára 2012

U Z N E S E N I E
č. 1/2012 z. SSSp

(A) Zastupiteľstvo Segedínskej slovenskej samosprávy protestuje proti nasledujúcim pravidlám zákonu č. 179/2011 NZ MR o právach národnosti (ZPN) a iných spojených nových právnych noriem, so zreteľom na to, že tieto pravidlá sú v rozpore s novou ústavou MR z roku 2011 (NÚ).

(1) Podľa § 51 ods. 1 ZPM „počet poslancov obecnej národnostnej samosprávy a) je tri, ak počet zaregistrovaných národnostných voličov je menej ako sto v deň vypísania volieb“. V prípade trojčlenného zastupiteľstva je veľmi ťažko dosahovať uznášaniaschopnosť a zabezpečiť počet podpisovateľov vyžadovaných zákonom o štátnom rozpočte. Povinnosti pochádzajúce z hlavného zamestnania a iné prípadné prekážky (napr. choroba) môžu znemožniť činnosť samosprávy v prípade takého nízkeho poctu poslancov, a prekaziť uskutočnenie práva určeného v čl. XXIX ods. 2 ÚN. Okrem toho sa vynára otázka, či zbor, ktorý funguje s dvoma osobami, sa môže pokladať za legitímnu samosprávu miestnej komunity?

(2) ZPM určuje, že len národnostná organizácia môže postaviť kandidátov [§ 58 ods. 1] vo forme kandidátnej listiny a nie individuálnou kandidáciou [§ 61]. Voliči však môžu podporiť iba kandidáta, a nie listinu [§ 59 ods. 2]. Keďže voliči majú len jeden odporúčací lístok, aj kandidátom tej istej listiny treba zbierať lístky proti sebe. Jediná kandidátna listina (v prípade trojčlenného zastupiteľstva) má získať odporúčacie lístky od najmenej 15 - 30 % národnostných voličov (3 - 6 kandidátov × 5 %). Všetko toto spolu môže v praxi znemožniť, aby miestna komunita utvorila svoju samosprávu podľa čl. XXIX ods. 2 NÚ.

(3) Pravidlá v § 2 ods. 14 a § 58 ods. 1 ZPN spolu nariaďujú, že len verejnoprospešný spolok môže nominovať kandidátov. Predpisy v § 32 ods. 4 - 5 zákonu č. 175/2011 NZ MR však viažu verejnoprospešný stav na majetkový cenzus. Preto národnostné komunity bez takýchto podmienok nemôžu využiť svoje právo vyplývajúce z čl. XXIX ods. NÚ.

(4) Podľa § 54 ods. c) za poslanca môže kandidovať len ten volič, ktorý „hovorí jazyk národnostnej komunity“. To vylučuje voliteľnosť občanov s poruchou reči a je v rozpore s čl. XV ods. 2 NÚ. (5) Čl. XXIX ods. 1 NÚ ustanovuje, že „každý občan MR, ktorý patrí k niektorej národnosti, má právo na slobodné priznanie a udržiavanie svojej identity“. To pripúšťa dvojitú identitu napr. v prípade dieťaťa rodičov s odlišnými národnosťami. Ale ZPN vylučuje túto možnosť hlavne so zreteľom na § 53 ods. 2, § 54 ods. b) a § 59 ods. 2.

(6) Podľa § 12 ods. 2 zákonu č. 203/2011 NZ MR: „Zaregistrovaný menšinový volič, ktorý má trvalý pobyt na území MR, môže hlasovať […] b) na listinu svojej národnosti, alebo na listinu strany, ak sa daná národnostná listina nezostavila“. Toto pravidlo viaže národnostného voliča k rodnej hrude, nedovolí mu, aby slobodne rozhodoval, čí chce voliť podľa politických alebo národnostných záujmov. To je v rozpore so zákazom diskriminácie [čl. XV ods. 2 NÚ] a so slobodným vyjadrením vôle voličov [čl. 35 ods. 1 NÚ].

(7) II. kapitola ZPN nariaďuje povinnosti v súvislosti so základnými právami národností len v prípade obecných samospráv. Neurčuje však také povinnosti pre ústredné a územné orgány, úrady štátnej správy. Týmto pádom národnosti si nemôžu uplatniť svoje jazykové právo proti vládnym úradom ani na tom území, kde bývajú v značnom počte. Tým sa obmedzuje výkon základných práv bez rozdielov [čl. XV ods. 2 NÚ].

(8) Len finančné a ekonomické nepravidelnosti sú vymenované v § 107 ZPN ako dôvody nedôstojnosti poslancov. Neuvádza však prípad, keď kandidát predložil falošné vyhlásenie podľa § 54 ods. c) o tom, že „poznáva kultúru a tradície národnostnej komunity“. Čl. XXIX NÚ spája národnostné samosprávy s pestovaním svojej kultúry, tak vynechanie falošného vyhlásenia je v rozpore NÚ.

(9) Podľa § 95 ods. 1 ZPN: „Zápisnica sa píše v maďarčine a v rokovacom jazyku zasadnutia“. To znamená dvojité byrokratické zaťaženie pre neplateného predsedu (členov zastupiteľstva), keď nie maďarčina sa používa na zasadnutí. Táto bezpodmienečná povinnosť dovedie k tomu, že rokovacím jazykom zasadnutia nebude národnostný jazyk, ak sa dá predpokladať, že nebude dosť prostriedkov na včasné dvojjazyčné vyhotovenie zápisnice. Tak následky tohto pravidla sú v rozpore s právom používania materinského jazyka [čl. XXIX ods. 1 NÚ].

(10) Podľa § 80 ods. 4 ZPN: „notár alebo jeho zmocnenec - ktorý má kvalifikáciu potrebnú pre notársku prácu - sa zúčastňuje na zasadnutiach národnostného zastupiteľstva z poverenia a v zastúpení obecnej samosprávy“. II. kapitola ZPN však nenariaďuje, že obecná samospráva je povinná delegovať osobu, ktorá hovorí jazyk danej národnosti. Preto bude nátlak na národnostné samosprávy, aby rokovacím jazykom bola maďarčina, a to môže porušiť právo používania materinského jazyka [čl. XXIX ods. 1 NÚ].

Tomáš Račko - predseda Segedínskej slovenskej samosprávy(11) Podľa § 95 ods. 3 ZPN: „zápisnicu podpisuje predseda zasadnutia (poslanec predsedajúci zasadnutiu) a - v prípade zápisnice len v maďarčine - overovateľ vyznačený zastupiteľstvom z poslancov. Zápisnicu vyhotovenú aj v národnostnom jazyku overuje poslanec vyznačený zastupiteľstvom, ktorý nie je totožný s overovateľom zápisnice v maďarčine“. Toto pravidlo spolu s predpismi v bodoch (1) a (9) tohto uznesenia znamená, že nie je možné vyhotoviť zápisnicu po zasadnutí, už v prípade jedného neprítomného poslanca, keď rokovacím jazykom nie je maďarčina. Tento právny rozpor vážne porušuje právo používania materinského jazyka [čl. XXIX ods. 1 NÚ].

(B) Zastupiteľstvo Segedínskej slovenskej samosprávy poveruje predsedu, aby informoval predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy, verejného ochranca práv (a jeho zodpovedného zástupcu) a prezidenta MR o tomto protestnom uznesení, aby sa domohli pozmenenia alebo (cez ústavný súd) zrušenia protiústavných právnych predpisov.

 

A Szegedi Szlovák Önkormányzat szerint
az új nemzetiségi törvény alkotmányellenes előírásokat tartalmaz

A Szegedi Szlovák Önkormányzat képviselőtestülete szerint a nemzetiségek jogairól szóló 2011. évi CLXXIX. törvény (az új nemzetiségi törvény) alkotmányellenes előírásokat tartalmaz. „Úgy tartjuk, ezek az előírások a gyakorlatban veszélyeztetik a nemzetiségi önkormányzatok létrehozását, működését és nyelvhasználatukat, és ez gyengíti a helyi nemzetiségi közösségek jogérvényesítését és helyzetét. (…) A Szegedi Szlovák Önkormányzat képviselő-testülete megbízza az elnököt, hogy a jelen határozatba foglalt tiltakozó álláspontjáról értesítse az Országos Szlovák Önkormányzat elnökét, az alapvető jogok biztosát (annak illetékes helyettesét), valamint a köztársasági elnököt azzal, hogy érjék el a fenti alaptörvény-ellenes jogszabályi helyek megváltoztatását, illetve az alkotmánybíróság általi megsemmisítését.”

www.oslovma.hu/XXX/SegUstNo.pdf

A nemzetiségi törvény szegedi visszhangjai