alt : header1.swf



Mon09232019

Posledná aktualizácia08:26:15

Zo slovenskej tlače - November (III.) 2011

altNedotknutí realitou - Maďarsko smeruje do bankrotu - Orbánova ekonomika dostala zaucho - Štatistickí Maďari - K spoločnej minulosti by sa mal hľadať spoločný jazyk - Politici radi vykladajú históriu - „Nestrpíme, aby Maďarom brali občianstvo“ - Diplomatická vojna s Maďarskom pokračuje - „Nás sa volebný zákon v Maďarsku netýka“ - „Odmietame zastrašovanie Maďarov žijúcich v SR“ - Voľby podľa Orbána - Víťaz vyhrá dvakrát - Maďarské akcie, dlhopisy aj forint čelia tlaku - Orbán hrá o čas

 

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Nedotknutí realitou

26. novembra 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Niečo také tu bolo naposledy vo fašistických novinách, kde písali o neustálych víťazstvách, o skracovaní frontu a pružnom odpútavaní sa od protivníka hrdinských nemecko-maďarských vojsk na východnom fronte. Len tie správy prichádzali deň čo deň zo stále západnejšie ležiacich miest, napriek tomu, že sa v každom čísle sľubovalo aj nasadenie nových zázračných zbraní, píše o komunikačnej stratégii maďarskej vlády a jej slúžiacich médií komentátor internetových novín Hírszerző. Zníženie ratingu Maďarska agentúrou Moody's a preradenie krajiny do špekulatívnej zóny na tom čo do kvality nič nezmenilo. Dočasné zlepšenie a spevnenie kurzu forintu po oznámení nových rokovaní s MMF rýchlo vyprchali, lebo sama Orbánova vláda okamžite spochybnila možnosť dohody, keď pokračovala v ubezpečovaní národa, že na svojej doterajšej hospodárskej politike vôbec nič nezmení. Čo si v zahraničí správne preložili ako potvrdenie, že od nej zodpovednejšie hospodárenie (základnú podmienku MMF) naďalej nemožno očakávať. Ani Maďari však nezískavajú informácie len z vládnych médií. Navyše alternatívna realita, ktorej sugerovanie je pomaly hlavnou náplňou vládnej politiky, je v stále príkrejšom rozpore s ich každodennou skúsenosťou. Vládni politici a propagandisti však pôsobia, ako keby ozajstný svet vôbec nevnímali, alebo im to už bolo úplne jedno. Namiesto toho, aby sa začali od vlastných klamstiev odpútavať, pritvrdzujú. Štátne médiá tak okrem seriálov pod názvami ako „Kvitnúce Maďarsko” či celebritného kvízu „Maďarsko, milujem ťa” stále dokola nakrúcajú najmä vystúpenia vládnych hovorcov a politikov rečniacich o „ekonomickom boji za slobodu” maďarského národa proti medzinárodným finančným silám snažiacim sa ho zahrdúsiť. „My pracujeme podľa učebníc, ktoré ešte ani nenapísali,” obhajuje minister financií György Matolcsy kroky odporujúce základným poučkám ekonómie. A vždy je po ruke nejaký expert ochotný vysvetliť, že akékoľvek kritické ohlasy na adresu vlády sú len prejavom zloby finančného sveta, že by sa Maďarsko mohlo svojou samostatnou politiku stať príkladom aj pre iné utlačované národy a vybudiť ich na podobné kroky. Takto to vyzerá, keď politika a s ňou aj veľká časť spoločnosti úplne zošalejú.

Maďarsko možno bude potrebovať ďalšie rozpočtové opatrenia

28. novembra 2011 - (sita)

Maďarsko je pripravené prijať potrebné opatrenia v prípade nepriaznivého ekonomického vývoja v budúcom roku. Maďarská vláda verí, že rezerva 300 miliárd forintov (HUF) plánovaná v rozpočte na rok 2012 bude dostatočná na pokrytie rizík, ak však ekonomický rast krajiny klesne pod 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), bude potrebovať ďalšie opatrenia. Povedal to v pondelok vysoký vládny predstaviteľ. „Prekvapivé rozhodnutie našej vlády, obrátiť sa začiatkom novembra opäť na Medzinárodný menový fond so žiadosťou o pomoc, čiastočne spôsobili obavy zo zníženia ratingu,” povedal minister financií Zoltán Cséfalvay. Minister ďalej uviedol, že tento krok bol tiež reakciou na situáciu v Európe. Podľa jeho slov Maďarsko potrebuje záchrannú sieť bez ohľadu na hodnotenia ratingových agentúr. Medzinárodná ratingová agentúra Moody's Investors Service v piatok znížila rating maďarských vládnych dlhopisov o jeden stupeň na Ba1 z úrovne Baa3. Cséfalvay informoval, že napriek zhoršenému výhľadu rastu ekonomiky v budúcom roku, ktorá má posilniť v intervale 0,5 % HDP až 1 % HDP, návrh rozpočtu stále počíta s odhadovaným rastom na úrovni 1,5 % HDP. Vláda dúfa, že rezervy budú dostatočné, aby vyriešili problémy s ekonomickým rastom aj riziko spojené s menovým kurzom. Minister v nedeľu povedal, že v prípade poklesu ekonomiky, vláda podnikne kroky na zvýšenie príjmov.

Už aj Maďarsko smeruje do bankrotu

26. novembra 2011 - (čtk)

Medzinárodná ratingová agentúra Moody's znížila hlavný rating Maďarska a krajina sa tak dostala do špekulatívneho pásma. Zlou správou je, že aj výhľad do budúcnosti je negatívny, lebo hrozí ďalšie zníženie. Táto správa prišla len pár dní po tom, ako Budapešť požiadala Medzinárodný menový fond o pomoc. Agentúra Moody's uviedla, že dôvodmi zníženia ratingu sú vysoké zadlženie a nejasná fiškálna konsolidácia. „Moody's sa domnieva, že dosahy týchto faktorov budú mať negatívny vplyv na finančnú silu vlády a zhorší sa jej schopnosť absorbovať šoky,” píše sa v aktuálnom hodnotení. Negatívny výhľad agentúra ponecháva v dôsledku vplyvov, ktoré môže mať na maďarskú ekonomiku dlhová kríza v eurozóne. Maďarskí predstavitelia prijali správu o znížení ratingu veľmi podráždene. Ministerstvo hospodárstva uviedlo, že tento krok agentúry je neprofesionálny a je súčasťou finančných útokov proti Maďarsku. Oslabovanie kurzu forintu vraj nezodpovedá sile ekonomiky a stavu rozpočtu. Budapešť sa v posledných dňoch obrátila na Medzinárodný menový fond s požiadavkou, aby krajine poskytol záchrannú sieť. Maďari sa pritom vlani s MMF rozišli v zlom a odmietli jeho predchádzajúcu pomoc dohodnutú už na začiatku finančnej krízy v roku 2008. Maďarom sa vtedy zdali podmienky prísne. Rating je kľúčovým ukazovateľom pre investorov. Čím je vyšší, tým lepšie vnímajú dlžníka veritelia, a tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, že si bude schopný zaistiť lacnejšie pôžičky. V prípade štátnych ratingov je to aj kľúčový parameter na plánovanie rozpočtu a dlhovej služby.

Orbánova ekonomika dostala zaucho

26. novembra 2011 - (Pravda / Reuters)

Maďarsko je ďalšou krajinou, ktorej pôžičky dostali nálepku špekulatívne. Agentúra Moody`s mu znížila rating o jeden stupeň na Bal s možnosťou ďalšieho zhoršenia. Vláda Viktora Orbána to označila za súčasť silnej série útokov proti forintu. „Krok Moody's nepovažujem za opodstatnený, lebo maďarské základy nie sú zlé, ba dokonca lepšie ako majú v niekoľkých susedných krajinách,” povedal šéf hospodárskeho výboru parlamentu Antal Rogán z vládneho Fideszu pre TV2. Opozícia Fideszu odkázala, aby si hľadal nového premiéra. „Okrem Orbána a (ministra hospodárstva Györgya) Matolcsyho všetci vidia, že Maďarsko nie je obeťou sprisahania, ale hlúposti dvoch ľudí,” citoval predsedu socialistov Attilu Mesterházyho portál denníka Népszabadság. „Neortodoxná hospodárska politika „maďarskej cesty” privádza rodiny zo dňa na deň do ťažšej situácie, preto je protinárodná,” dodal s tým, že Orbána a Matolcsyho musí Fidesz nahradiť ľuďmi, ktorí majú vo svete kredit. Rozhodnutie Moody`s prišlo napriek tomu, že premiér ohlásil obnovenie rokovaní s Medzinárodným menovým fondom, ktoré zastavil po vlaňajšom mohutnom volebnom víťazstve s heslom obnovenia ekonomickej suverenity. Všetky tri hlavné ratingové agentúry však už skôr varovali, že Orbánova politika, ktorá pred úsporami uprednostnila mimoriadne dane pre banky a znárodnenie súkromných dôchodkov, ohrozuje verejné financie zadlženého Maďarska. Vďaka kritizovaným agresívnym krokom sa síce kabinetu podarilo skrotiť deficit, ale nenaštartovala rast. Moody's preto pochybuje, že Maďarsko pri rastúcich nákladoch na dlh a pri nedôvere investorov rozpočtové ciele dodrží. Po zhoršení úverového hodnotenia výnosy maďarských štátnych dlhopisov opäť výrazne vzrástli a za kľúčový desaťročný dlh platí vláda 9,4 percenta. Ešte vo štvrtok stačil investorom výnos 8,9 percenta. Dlh zvyšuje aj klesajúci forint, ktorý sa včera oslabil až na 316,74 za jedno euro. Forint od začiatku júla stratil 16,3 percenta, kým poľský zlotý sa oslabil oproti euru o 12,6 percenta a česká koruna len o necelých sedem percent. Včera však problémy Maďarska oslabili korunu na 17-mesačné dno a zlotý sa priblížil dva a štvrťročnému minimu. Aj keď stredoeurópske ekonomiky sú na tom zväčša lepšie ako juh kontinentu, obavy o vývoj v eurozóne spolu so znížením ratingu Maďarska ovplyvňuje celý región, vysvetlil Nicholas Spiro, riaditeľ Spiro Sovereign Strategy. Pre Slovákov platiacich eurom to však znamená, že sa im Oplatí vycestovať na väčšie nákupy za hranice. Prepadli sa aj maďarské akcie, pričom výrazne stratili aj matky slovenských firiem - OTP bank vyše päť percent a vlastník Slovnaftu MOL 3,6 percenta.

Miera nezamestnanosti v Maďarsku dosiahla 10,8 %

28. novembra 2011 - (tasr / rttnews)

Miera nezamestnanosti v Maďarsku za tri mesiace od začiatku augusta do konca októbra 2011 mierne vzrástla. Oznámil to dnes štatistický úrad v Budapešti. Podľa najnovších údajov v Maďarsku bolo na konci októbra bez práce 468.000 ľudí, čo predstavuje 10,8 % obyvateľov v produktívnom veku. Analytici pritom očakávali, že nezamestnanosť zostane na úrovni 10,7 %, ktorú dosiahla na konci septembra. Zo štatistík tiež vyplýva, že približne 48 % nezamestnaných nemá prácu už viac ako jeden rok. Priemerná dĺžka nezamestnanosti v Maďarsku je 17,7 mesiaca.

Výnosy z maďarských dlhopisov klesli

28. novembra 2011 - (sita)

Výnosy z maďarských dlhopisov boli v skorom pondelňajšom obchodovaní o zhruba 50 bázických bodov nižšie ako piatkové záverečné hodnoty. Podľa agentúry Reuters sa trhy čiastočne upokojili po šoku, ktorý vyvolala agentúra Moody's znížením ratingu Maďarska. V Európe sa nálada výrazne upokojila, pričom trhy očakávajú, že Francúzsko a Nemecko predložia spoločný návrh zásadných opatrení na vyriešenie dlhovej krízy, uviedol obchodník na dlhopisových trhoch v Budapešti, ktorého citovala agentúra Reuters. Rozhodnutie agentúry Moody's, ktorá minulý týždeň zaradila úverové ratingy Maďarska do špekulatívneho pásma, otriaslo maďarskými akciami, vládnymi dlhopismi aj forintom. Výnosy z dlhopisov prekročili 9 % a v blízkosti historických maxím sa ocitli aj náklady na poistenie vládneho dlhu.

OECD očakáva krátku recesiu v eurozóne

Hospodársky prepad čaká podľa organizácie Maďarsko aj Taliansko

28. novembra 2011 - (čtk)

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) výrazne znížila odhad rastu globálnej ekonomiky na tento i budúci rok a varovala, že dopady európskej dlhovej krízy na Spojené štáty budú možno výraznejšie, než sa čakalo. Eurozónu zrejme čaká recesia, aj keď asi len plytká. Záležať bude od postoja Európskej centrálnej banky, ktorej OECD odporúča ďalej znížiť sadzby. ECB znížila svoju základnú úrokovú sadzbu 3. novembra o štvrť percentuálneho bodu na 1,25 percenta. Odhad tohtoročného rastu hrubého domáceho produktu hlavných svetových ekonomík OECD znížila na 3,8 percenta, zatiaľ čo v májovej prognóze ešte počítala s rastom 4,2 percenta. Odhad na budúci rok OECD znížila na 3,4 z doterajších 4,6 percenta. Eurozóna by mala na budúci rok porásť len o 0,2 percenta. V poslednom tohtoročnom štvrťroku by sa jej HDP podľa organizácie malo prepadnúť o percento a v prvom kvartáli 2012 o 0,4 percenta. Potom sa krajiny eura zas vrátia k hospodárskemu rastu. Pred možnosťou recesie OECD varuje aj Spojené štáty, hoci v prognóze im ešte na rozdiel od eurozóny predpokladá rast. Americkej ekonomike hrozí popri dlhovej kríze v eurozóne aj nejasný postoj ku znižovaniu zadlženia. Americkí politici už niekoľko mesiacov hľadajú zhodu vo výdavkových škrtoch, ktoré umožnia znížiť v priebehu desiatich rokov výdavky o 1,2 bilióna dolárov. Spomaleniu hospodárskeho rastu sa nevyhne ani Čína, ale ani krajiny strednej a východnej Európy. Slovensku OECD predpokladá na budúci rok rast o 1,8 percenta, čo je mierne viac, ako odhaduje ministerstvo financií. Úrad Ivana Mikloša totiž počíta s rastom o 1,7 percenta. Z regiónu strednej a východnej Európy si zrejme najhoršie povedie Maďarsko, ktorého ekonomika podľa novej prognózy OECD na budúci rok klesne o 0,6 percenta. Až doposiaľ organizácia počítala s rastom o 3,1 percenta. Tento rok Maďarsko ešte rast udrží, bude ale predstavovať len 1,5 percenta namiesto očakávaných 2,7 percenta. Maďarsko minulý týždeň nečakane oznámilo, že bude potrebovať asistenciu Medzinárodného menového fondu a Európskej únie, aby prekonalo ťažkosti, s ktorými sa teraz potýka. Najlepšie si v regióne podľa OECD povedie Estónsko, ktorého ekonomika tento rok vzrastie o osem percent. Na budúci rok sa síce tempo jeho rastu spomalí na 3,2 percenta, v roku 2013 by sa ale malo zrýchliť na 4,4 percenta. OECD však upozorňuje, že dlhodobá nezamestnanosť sa drží vysoko, čo svedčí o tom, že Estónsku hrozí trvalý rast štrukturálnej nezamestnanosti. Pozorne sledovaná čínska ekonomika tento rok ešte vykáže rast 9,3 percenta, na budúci rok ale OECD počíta so spomalením tempa rastu na 8,5 percenta. Počítať sa ale dá s poklesom inflácie, čo by malo tamojšej centrálnej banke umožniť, aby do polovice budúceho roka znížila úrokové sadzby. Rizikom pre ekonomiku zostáva útlm realitného sektora.

Kubiš sa stal osobitným vyslancom OSN pre Afganistan

28. novembra 2011 - (tasr)

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun menoval slovenského diplomata Jána Kubiša do funkcie svojho osobitného predstaviteľa pre Afganistan a vedúceho pomocnej misie OSN v Afganistane (UNAMA). V tejto pozícii nahradí Staffana de Misturu zo Švédska, ktorý viedol UNAMA od februára 2010. Ján Kubiš pôsobí ako výkonný tajomník Európskej hospodárskej komisie OSN (ECE) a v minulosti zastával viacero významných funkcií, vrátane pozície Generálneho tajomníka OBSE, či ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky. Novú funkciu prevezme v januári 2012. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky túto informáciu víta. Je to dôkaz toho, že Slovensko má diplomatov, ktorí môžu svoje skúsenosti zúročiť vo významných medzinárodných funkciách. Pomocná misia OSN v Afganistane UNAMA je politickou misiou zriadenou na žiadosť afganskej vlády s cieľom pomôcť afganskému ľudu pri budovaní základov pre udržateľný mier a rozvoj. Mandát misie stanovuje rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 1974 prijatá 22. marca 2011. Slovensko kladie veľký dôraz na úlohu UNAMA ako koordinátora medzinárodného úsilia v Afganistane.

Štatistickí Maďari

25. novembra 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Nie je správne vziať niekomu občianstvo len preto, že požiadal aj o občianstvo ďalšieho štátu. Zastrájanie sa Viktora Orbána proti Slovensku, že Budapešť nestrpí, aby akémukoľvek Maďarovi vzali jeho pôvodné občianstvo, však má rovnakú váhu ako tvrdenie, že jeho vláda pri obnove krajiny dosahuje jeden úspech za druhým. Oba výroky však spolu súvisia nielen tým, že zazneli počas rovnakej inštruktáže pre krajanských lídrov a že ich nemožno brať vážne. Klesajúca schopnosť Budapešti čokoľvek seriózne pre krajanov urobiť, priamo súvisí s tým, ako Orbán v rámci budovateľských „úspechov” likviduje domácu ekonomiku a dostáva sa pre svoje autoritárske metódy do medzinárodnej izolácie. Namiesto silného Maďarska, o ktorom blúznil aj včera, vytvoril akurát tak smiešne Maďarsko, ktoré je krajanom nanič. Jediné, čo pre nich v poslednom čase urobil, je, že im oslabením forintu zlacnil nákupy južne od Dunaja. Zaujímavé z včerajšieho Orbánovho prejavu bolo len to, ako si pochvaľoval, že napriek úbytku obyvateľstva Maďarska počet maďarských občanov do konca roka vzrastie možno až o 200-tisíc. Už v roku 2001 sa Orbán preriekol, že jedným z cieľov vtedajšieho krajanského zákona je pomôcť maďarskému pracovnému trhu, aby mohol načrieť s demografických zásob tvorených Maďarmi v susedných krajinách. Včerajší výrok, zdá sa, potvrdzuje špekulácie, že jedným z dôvodov dvojakého občianstva môže byť aj snaha podnietiť masovú migráciu do Maďarska. Ak o tom Orbán naozaj uvažuje, je silne mimo reality. Práve preto, kam domácu ekonomiku doviedol - tá dnes viac pracovníkov rozhodne nevyužije. Na čachrovanie so štatistikami sa však môžu hodiť stále.

Prekvapenia

26. novembra 2011 - (Oliver Bakoš - Pravda)

Žijeme v časoch, keď sa navonok o slovenských občanov už takmer nik nezaujíma. Prirodzene, okrem maďarskej vlády. Ale aj tá sa momentálne zaujíma iba o jedného nášho spoluobčana, ktorý je však už vlastne maďarským, takže tento záujem nie je celkom úprimný. „Prečo nie je ich občan, keď je náš?” kladie si otázku maďarská vláda a povolala nášho veľvyslanca, aby jej to skúsil vysvetliť. Preto je mimoriadne potešiteľné, že (dokonca vo vládnej pozícii) ešte stále pôsobí na Slovensku strana, ktorú občania zaujímajú. Ak vyjdeme zo situácie bežného obyvateľa, ktorý pod ťarchou obrovských zásob vlastných financií jednoducho vie, že Vianoce sú v nedohľadne a že ich teda v najbližšom čase vôbec nebude mať kde minúť, potom sa nemôžeme čudovať, že iba strana Sloboda a Solidarita má razantné heslo, ktoré to rieši: „Už nijaké euro! Ani cent!” Nepriatelia Richarda Sulíka sa síce usilujú spoluobčanom nahovoriť, že to je akože iba proti eurovalu, no každému je jasné, že sa tu sleduje osobný záujem každého občana. Ak nebude mať euro a euroval, potom ich nebude mať nikto v Európe, a preto viac záľahou eur nebudú trpieť ani naše rodiny. Tým sa však záujem SaS o občana vôbec nekončí, lebo strana sa nezaujíma len o to, čo občania tu a tam hovoria, ale priamo ich odpočúva aj za pomoci tajných služieb. Chce totiž objektívne vedieť, po čom ľudia túžia, a to azda ešte skôr ako oni samotní. Odpočúvanie je teda politická aktivita SaS, ktorá siaha až na korene štátu. V jej réžii je totiž odpočúvanie celkom demokratické, keďže popri bežných občanoch (napríklad novinároch) je vraj jeho predmetom aj predsedníčka vlády Iveta Radičová. Je teda vo svete najdemokratickejšie, lebo SaS (s využitím príslušných inštitúcií) odpočúva bez ohľadu na vek, rasu, pohlavie, spoločenské postavenie, náboženstvo a politickú orientáciu. Dokonca aj bez ohľadu na zdravý ľudský rozum. Volič strany si vďaka tomu už nemusí klásť otázku, prečo voliť SaS. Je to podobná otázka, akú si položil poľský humorista Stanislaw Jerzy Lec: „A čo keď si ma Boh vybral za ateistu?”

K spoločnej minulosti by sa mal hľadať spoločný jazyk

26. novembra 2011 - (István Veres - Új Szó)

Hľadajme spoločný jazyk k spoločnej minulosti. Pod týmto názvom sa včera v hlavnom meste Slovenska začala dvojdňová konferencia historikov. Cieľom konferencie je, aby priblížila k sebe mladú generáciu slovenských a maďarských historikov. Odborníci v týchto dvoch dňoch v prvom rade rozoberajú historické mýty a vzájomné stereotypy, nové výzvy bývalého chápania pri písaní histórie oboch národov. Osobitná časť sa zaoberá bojom za identitu v dnešnom multikultúrnom prostredí, ako aj novými témami objavujúcimi sa v komparatívnych historických výskumoch. Minulosť neraz spôsobuje komplikácie aj v súčasnosti, zdôraznil v úvodom slove slovenský minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ). „Toto by však nemal byť dôvod, aby sme zakrývali veci, ktoré sa predtým s nami stali,” dodal. Dzurinda konštatoval: štúdium a vysvetľovanie histórie by politici mali zveriť historikom. „Naša spoločná minulosť do začiatku 21. storočia priniesla veľa neželaných nánosov. Preto ak sa na tejto konferencii podarí aspoň časť týchto nánosov odstrániť, môžeme už povedať, že sme prispeli k zlepšeniu slovensko-maďarských vzťahov,” uviedol vedúci rezortu. Ako povedal, často sa do popredia dostávajú historické témy s cieľom, aby pozornosť ľudí odviedli od dôležitých každodenných aktuálnych tém. „História je historikov. Úloha politikov je, aby sa starali o každodenné problémy ľudí,” konštatoval. Podľa Dzurindu čím viac sa takýchto konferencií historikov uskutoční, čím viac do vedomia spoločnosti preniknú názory historikov, tým menej priestoru bude mať nacionalistický populizmus na Slovensku. „Čím som starší, tým viac som presvedčený, že sa odvážnejšie treba stavať aj k československej histórii a platí to aj na roky Rakúsko-Uhorskej monarchie. Nemáme sa za čo hanbiť, sme susedia. Sused pri tom má rovnaký záujem, aby aj jeho sused sa tešil uznaniu, veď ak susedný dom je v poriadku, zvyšuje to uznanie aj nášho domu,” citoval minister zahraničných vecí bývalého veľvyslanca v Budapešti spisovateľa Ladislava Balleka, pochádzajúceho zo Šiah. Medzinárodný vedecký seminár organizuje ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky a Katedra histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Slovenskí i maďarskí politici radi vykladajú históriu

27. novembra 2011 - (tasr)

Slovenskí aj maďarskí politici majú podľa slovenského ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) niekedy nedostatky v histórii, alebo dokonca „zlý záujem” vyvolávať národnostné vášne. „Miestami mám pocit, že na slovenskej strane aj na strane Maďarskej republiky tu a tam pozorujem to klasické politické divadlo s cieľom odpútať pozornosť od ťaživých problémov. Ale o čo viacej budú spolu sedieť historici a oboznamovať verejnosť so svojimi náhľadmi, a to nemusia byť vo všetkom identické, o to sa bude priestor pre nacionalistický populizmus na Slovensku aj v Maďarsku zužovať,” povedal Dzurinda pri príležitosti otvorenia konferencie mladých slovenských a maďarských historikov. Dzurinda považuje práve slobodný dialóg medzi historikmi, očistený od politických objednávok, za dobrý spôsob prekonávania rôznych mýtov a stereotypov, ktoré zaťažujú vzťahy medzi oboma štátmi. „Dá sa prejaviť úprimný a dobrý záujem. Tešme sa z toho, na čom sa zhodneme. A to, čo vnímame kontroverzne, položme do priestoru a vytvorme čas a inštrumenty, ako je napríklad táto konferencia,” poznamenal. „Keď budeme viesť takýto dialóg, aj keď sa nedohodneme na všetkom, dokážeme vedľa seba žiť s tým, že budeme vedieť, že niektoré historické etapy a osobnosti vnímame rozdielne,” dodal šéf diplomacie. Zlepšenie vzťahov so susedom podľa neho zvyšuje atraktivitu krajiny podobne, ako má dom vo štvrti s dobrými susedmi vyššiu hodnotu, ako podobný v problémovej časti obce. „Čím som starší, tým mi je viac zrejmé, že sa treba smelšie pozrieť aj na našu česko-slovenskú vzájomnosť a spolužitie, ale aj na spolužitie v rámci Rakúsko - Uhorska. Netreba sa báť našej histórie, nemáme sa za čo hanbiť,” zdôraznil Dzurinda. Spoluorganizátorka konferencie Slávka Otčenášová z katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach dodala, že veľmi podobné výsledky majú výskumy slovenských a maďarských historikov napríklad pri skúmaní kultúry, alebo života bežných ľudí v minulosti, viac rozdielnych výkladov je v prípade politických dejín. „Myslíme si, že cenné je aj to, keď prezentujeme odlišné pohľady. Nie je našim cieľom hľadať úplne spoločné pohľady, to sa ani nedá, vychádzame z iných východísk. Pre nás je skôr podstatné pochopiť, prečo existuje určitý historiografický kánon a ako dochádza k politickej inštrumentalizácii dejín. Snažíme sa reagovať na tieto procesy a vysvetľovať ich ako historici,” dodala.

Najlepším riešením dvojakého občianstva by bola medzištátna zmluva

25. novembra 2011 - (tasr)

Optimálnym riešením problémov s dvojakým občianstvom by bola medzištátna zmluva s Maďarskom, ktorá by mala prednosť pred domácou legislatívou. Pre TASR to dnes uviedol minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS). „Tak ako nie je reálne očakávať, že Fidesz alebo Viktor Orbán zmení svoj vlastný zákon, tak sa mi zdá, že v slovenskom politickom prostredí dnes nie je priechodná aplikácia mojej myšlienky urobiť zákon, aký existuje v celom rade krajín, kde jednoducho neuznáme účinky iného zákona na území Slovenskej republiky,” priznal Dzurinda. „Ako praktický človek chápem, že ani Orbán nemá silu, ani ja nemám silu v tomto zmysle veci zmeniť na úrovni národnej legislatívy,” dodal šéf rezortu diplomacie. „Ale tam, kde si myslím, že by to mohlo ísť - a nakoniec aj ten posledný signál, kedy konečne Maďarská republika súhlasí so stretnutím zmiešanej komisie, to naznačuje - je spôsob, ktorý by som naozaj videl v tom, že si sadneme a budeme sa rozprávať o tom kľúčovom - čo je to tá 'skutočná väzba',” povedal Dzurinda. Pre Slovenskú republiku je totiž problémom najmä prideľovanie maďarského občianstva aj ľuďom, ktorí nikdy nežili a ani nežijú v Maďarsku a nemajú na Maďarskú republiku žiadnu inú väzbu okrem svojej národnosti. „My sa trošku pohneme, nech sa Budapešť trošku pohne a zadefinujeme si rámec, v rámci ktorého nikoho nebude vyrušovať, keď Slovensko udelí štátne občianstvo občanovi Maďarskej republiky a Maďarsko udelí štátne občianstvo občanovi Slovenskej republiky,” zdôraznil Dzurinda. „Toto už sa mi teraz vidí ako optimálne riešenie. Nikto nemusí zaraďovať spiatočku, nikto nemusí meniť svoju národnú legislatívu a konštruktívnym spôsobom vyriešime problém,” uzavrel Dzurinda. Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán 24. novembra v rámci druhého dňa desiateho plenárneho zasadania Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT) v Budapešti zdôraznil, že vytvorenie inštitútu dvojakého občianstva je historickým úspechom Maďarska. Zároveň vyhlásil, že nestrpí, aby Maďari prichádzali o svoje občianstvo vo svojej krajine. „Nemôžeme strpieť, aby zbavili občianstva čo len jediného Maďara v krajine, v ktorej žije,” konštatoval predseda maďarskej vlády, podľa ktorého Maďarsko musí byť v rámci Karpatskej kotliny akčným štátom a musí sa zastať všetkých Maďarov. Na Slovensku prišiel kvôli zisku maďarského občianstva o slovenské občianstvo podnikateľ Olivér Boldoghy, ktorý o zisku občianstva iného štátu informoval listom slovenskú predsedníčku vlády Ivetu Radičovú (SDKÚ-DS).

Odpovedá minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda

26. novembra 2011 - (Új Szó)

- Slovensko-maďarské rokovania o dvojakom občianstve sa opäť môžu pohnúť. Aké riešenie by ste vy považovali za ideálne?

- Ideálny stav by bol ten, keby sa nám bolo už podarilo podpísať spoločnú slovensko-maďarskú zmluvu, ktorá by bola nad zákonmi oboch štátov. Na nasledujúcom rokovaní zmiešanej komisie by sme mali hovoriť o tom, čo obe strany rozumejú pod skutočnou väzbou (genuine link). V takom prípade by sa stanoviská oboch strán mohli pohnúť z miesta a môže sa začať zbližovanie. Výsledkom toho môžeme vymedziť, ktoré rámce sú pre obe strany prijateľné v tom, že jeden štát poskytne občanovi druhého štátu štátne občianstvo a naopak. Keby sa toto realizovalo, ani jedna strany by takpovediac nemusela vložiť „suk” a dodatočne novelizovať svoj zákon o štátnom občianstve.

- Čo očakávate od rokovania zmiešanej komisie, ktoré by sa malo konať 14. decembra?

- V prvom rade dobrý úmysel je tým čo očakávam a z oboch strán konštruktívny prístup. Delegácia Slovenska na rokovanie príde dobre pripravená.

- Na slovenskú ponuku predloženú vo februári maďarská strana odpovedala len toľko, že ju nepovažujú za vyhovujúci základ na rokovanie. Teraz by oni mali prísť s inou ponukou?

- Nerád sa k tomuto konkrétne vyjadrujem, nerád by som totiž zužoval manévrovací priestor. Najšťastnejšie by bolo, keby sme na tomto prvom stretnutí vedeli nájsť spôsob ako by sme sa mohli dohodnúť na tom, čo považujeme za skutočný vzťah medzi jedným štátom a jednou osobou. Čo je skutočný a čo nie je skutočný vzťah. Ak sa na tomto dohodneme, o ďalších rámcoch zmluvy už môžeme diskutovať hoci aj celé hodiny.

- Prvá verzia maďarského volebného zákona je dokončená. Považujete za šťastné, že slovenská volebná kampaň a téma maďarského volebného práva bude spoločne figurovať vo vzťahu medzi oboma štátmi?

- Mne to ani trochu nevadí.

- Olivér Boldoghy a aj ďalší argumentujú tým, že na základe piateho článku slovenskej Ústavy naďalej trvajú na svojom slovenskom štátnom občianstve.

- Podľa ústavných právnikov a odborníkov na ľudské práva tento argument vychádza z nedorozumenia. Nie som právnik, mne to takto vysvetlili. Ja som síce navrhoval iné riešenie ako v tom čase vláda Roberta Fica, uvedomoval som si, že aj ich návrh je legitímny.

- Viktor Orbán v týchto dňoch na zasadnutí MÁÉRT (Stála maďarská konferencia - pozn. prekl.) vyhlásil, že treba posilniť spoluprácu so silami v susedných štátoch, ktoré sú ochotné spolupracovať. Medzitým však jednu zo slovenských vládnych činiteľov, stranu Most, naďalej ignorujú.

- Na túto otázku môžem odpovedať len to, že ja sa naďalej teším nášmu vzťahu so stranou Most a Bélom Bugárom, ako aj z úspešnej spolupráce.

Zsolt Németh sa stretol s Olivérom Boldoghym

26. novembra 2011 - (mti)

Štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh sa včera stretol s Olivérom Boldoghym, komárňanským podnikateľom, ktorému kvôli prijatiu maďarského štátneho občianstva odobrali jeho slovenské občianstvo. Preskúmali, akú pomoc môže maďarská vláda Boldoghymu poskytnúť. Informoval o tom na včerajšom budapeštianskom ustanovujúcom zasadnutí Výskumného ústavu pre národnú politiku podpredseda vlády Zsolt Semjén. Maďarskí ľudia nikde nemôžu byť druhoradými občanmi a je neprijateľné, aby z toho, čo je pre iné národy prirodzené, časti maďarského národa boli vylúčené - konštatoval Semjén. „Nemôžeme prijať to, že čo je všade v Európe prirodzeným ľudským právom, to v prípade Maďarov obmedzujú,” formuloval Semjén.

Maďari nepatria do druhej kategórie, vraví vicepremiér

25. novembra 2011 - (sita)

S Maďarmi sa nesmie nikde na svete zaobchádzať ako s občanmi druhej kategórie, povedal v piatok maďarský vicepremiér Zsolt Semjén na konferencii organizovanej nedávno založeným Inštitútom pre národnú politiku. „Nemôžeme akceptovať, že to, čo je prirodzeným ľudským právom všade na svete, má byť v prípade Maďarov zakázané,” povedal Semjén na podujatí nazvanom Právna pomoc v praxi. Semjén povedal, že štátny tajomník ministerstva zahraničia Zsolt Németh sa v piatok stretne s Olivérom Boldoghym, etnickým Maďarom z južného Slovenska, ktorý prišiel o slovenské občianstvo po tom, ako mu bolo udelené občianstvo maďarské. Na stretnutí sa zamerajú na možnosti právnej pomoci v prípade straty občianstva, povedal Semjén. Podľa vicepremiéra je Inštitút pre národnú politiku míľnikom a bude fungovať ako výskumný inštitút, ktorý sa sústredí na ochranu ľudských práv, a tiež ako kultúrne fórum. Maďarská vláda v utorok odsúdila konanie slovenských úradov, ktoré odobrali občianstvo podnikateľovi maďarského pôvodu žijúcemu na Slovensku. Odobratie občianstva Olivérovi Boldoghymu umožnil zákon, podľa ktorého osoba po prijatí občianstva inej krajiny príde o to slovenské. Budapešť však označila konanie Bratislavy voči Boldoghymu za „neakceptovateľné” a je pripravená podnikateľovi všemožne pomôcť. V reakcii na tieto informácie si ministerstvo zahraničných vecí predvolalo slovenského veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa. Maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi v tejto súvislosti vyjadril vieru, že krok slovenských úradov nesúvisí s prebiehajúcou predvolebnou kampaňou a že ide o „ojedinelý krok a nie politickú provokáciu”. Podľa maďarskej vlády je tento postup v rozpore so základnými pravidlami fungovania Európskej únie a vníma ho ako zastrašovanie maďarskej menšiny na Slovensku. „Princíp zániku štátneho občianstva dobrovoľným nadobudnutím ďalšieho občianstva nie je v rozpore s európskymi normami a hodnotami, naopak, predpokladá ho i Európsky dohovor o občianstve a obsahuje ho i príslušná legislatíva viacerých členských krajín Európskej únie,” reagoval náš rezort diplomacie. Podľa MZV súčasná situácia a prípad Olivéra Boldoghyho sú dôsledkom neštandardnej úpravy štátneho občianstva Maďarskej republiky, ktoré je prideľované na etnickom základe, bez skutočnej väzby občana s daným štátom.

Dvojaké občianstvo je pre Maďarsko historickým úspechom

24. novembra 2011 - (sita)

Vytvorenie právneho inštitútu dvojakého občianstva pre príslušníkov maďarských národnostných menšín v zahraničí je pre Maďarsko historickým úspechom. Premiér Viktor Orbán to vo štvrtok vyhlásil v rámci plenárneho zasadnutia Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT), ktorá združuje domácich politikov a maďarské politické organizácie v zahraničí. Zavedením udeľovania štátneho občianstva zahraničným Maďarom v zrýchlenom konaní podľa neho Budapešť splnila jeden z dôležitých cieľov svojej národnej stratégie a skoncovala s právnou diskrimináciou maďarského národa v Karpatskej kotline. Ako ďalej zdôraznil, Maďarsko by „nemalo tolerovať odopieranie občianstva ktorémukoľvek etnickému Maďarovi v krajine jeho bydliska”. Orbán si tiež myslí, že Budapešť musí posilniť svoje vzťahy s vládnymi a opozičnými stranami v susedných krajinách, ktoré „sú pripravené a schopné spolupracovať”. O dvojaké občianstvo sa môžu zahraniční Maďari uchádzať od 1. januára 2011. Maďarská vláda pritom predpokladá, že za prvý rok požiada o dvojaké občianstvo 250- až 400-tisíc osôb.

„Chcem žiť v právnom štáte a nie Absurdistane“

24. novembra 2011 - (József Szilvássy - Népszabadság)

Bratislavské ministerstvo vnútra zbavilo štyridsaťdvaročného komárňanského herca Olivéra Boldoghyho slovenského občianstva lebo vyhlásil, že získal občianstvo maďarské. Opýtali sme sa ho: Aj Slovensko je členským štátom Únie, prečo ste teda požiadali o maďarské občianstvo?

- Pre mňa to je vec symbolickej hodnoty. Starí rodičia aj moji predkovia boli maďarskými občanmi a keďže tu bola možnosť, vrátil som sa k svojim koreňom. Hlásim sa k univerzálnemu maďarskému národu. Zároveň ako čestný občan Slovenska, teda v súlade s európskymi hodnotami, chcem žiť vo svojom rodnom meste ako dvojaký občan.

- Prečo práve vás chce ministerstvo vnútra dávať za príklad?

- Nedávno som predsedníčke vlády Ivete Radičovej napísal otvorený list, v ktorom som jej oznámil, že som získal maďarské občianstvo, ale nemienim sa vzdať slovenského. Pani premiérke som pripomenul, že minulý rok osobne sľúbila: nikomu proti jeho vôli štátne občianstvo neodoberú. Zároveň som ju požiadal, aby umožnili, aby každý slovenský občan v súlade s európskou praxou mohol využívať inštitúciu dvojakého alebo viacnásobného občianstva. Môj list úrad vlády postúpil ministerstvu vnútra, ktoré konalo. Prekvapilo ma, že si nepočkali ani na rozhodnutie košického Ústavného súdu o tom, či zákon o štátnom občianstve prijatý za vlády Roberta Fica, ktorý dodnes nie je novelizovaný, neporušuje základný zákon, ktorý stanovuje, že proti vôli nikomu nie je možné odňať slovenské štátne občianstvo. Bola by to absurdná situácia, keby som na základe zákona ako cudzinec požiadal, aby som mohol žiť vo svoje vlasti, vo svojom rodnom meste. Táto svojská slovenská právna norma poukazuje aj na absurditu. Tým by som zradil našu petičnú iniciatívu, ktorú sme spustili 1. septembra v záujme zmeny slovenského zákona o štátnom občianstve.

- Sú takí, ktorí váš postoj považujú za trik v rámci kampane.

- Nikdy som nebol členom strany a ani teraz sa nechcem dostať na žiadnu kandidátku. Bojujem ako Maďar, ako európsky občan, veriac v slovenský právny štát, ktorého ochrancom je Ústavný súd. Čakám na ich rozhodnutie, ktoré, dúfam, bude prijaté čo možno najskôr a potvrdí sa, že Slovensko predsa len nie je Absurdistanom.

- Na základe terajšej situácie vás môžu aj vyhostiť?

- Teoreticky to môžu urobiť ak sa domnievajú, že som pre Slovensko bezpečnostné riziko. Dúfam, že situácia tak ďaleko nedôjde. Aj vďaka nášmu petičnému hnutiu, ktoré podpisuje stále viac ľudí to bude mať stále väčšiu politickú váhu.

- Ako herec hosťujete v Slovenskom národnom divadle v jednej Čechovovej dráme. Čo vám hovoria slovenskí kolegovia?

- Nepočul som od nich ani jedno zlé slovo. Ani oni nie sú proti dvojakému občianstvu, veď kedykoľvek sa môžu dostať do situácie, že to budú potrebovať.

Vzťahy s Maďarskom sú vyhrotené, Béla Bugár súri ústavný súd

24. novembra 2011 - (sita)

Predseda strany Most-Híd Béla Bugár sa obrátil na predsedníčku Ústavného súdu SR listom, v ktorom prosí o urýchlenie rozhodnutia o protiústavnosti ustanovení Zákona o štátnom občianstve. „Je to citlivá a vážna téma. Občania Slovenskej republiky strácajú slovenské štátne občianstvo a obávam sa, že tieto prípady sa stanú obsahom volebnej kampane. Nemyslím si, že zbytočná eskalácia emócií okolo tejto veci prospeje Slovensku. Preto som sa rozhodol obrátiť sa na predsedníčku Ústavného súdu SR a požiadal som ju o urýchlené rozhodnutie o protiústavnosti zákona,” povedal Bugár. Most-Híd sa obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na posúdenie ústavnosti Zákona o štátnom občianstve koncom septembra. „Vychádzali sme z toho, že Ficov zákon o občianstve je v rozpore s ústavou Slovenskej republiky, ale aj s medzinárodnými zmluvami,” povedal vtedy poslanec za Most-Híd Gábor Gál, ktorý navrhovateľov zastupuje v konaní pred Ústavným súdom SR. Návrh podporili aj viacerí poslanci bývalej vládnej koalície. Podanie skupiny poslancov bolo na Ústavnom sude SR zaregistrované 22. septembra 2011. Bolo pridelené sudcovi spravodajcovi, ktorý pracuje na príprave podkladov na predloženie tejto veci na prerokovanie v pléne ústavného súdu, uviedla pre SITA hovorkyňa ÚS SR Anna Pančurová. Nevyjadrila sa, či predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková vyhovie žiadosti o urýchlenie rozhodnutia, keďže zatiaľ takúto žiadosť nedostala.

Maďari považujú slovenské konanie za neakceptovateľné

Situácia medzi Slovenskom a Maďarskom v súvislosti so štátnym občianstvom sa vyhrotila po medializovaní informácií o odobratí občianstva Olivérovi Boldoghymu. Umožnil to zákon, podľa ktorého osoba po prijatí občianstva inej krajiny príde o to slovenské. Budapešť však označila konanie Bratislavy voči Boldoghymu za „neakceptovateľné” a je pripravená podnikateľovi všemožne pomôcť. V reakcii na tieto informácie si maďarské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo slovenského veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa. „Princíp zániku štátneho občianstva dobrovoľným nadobudnutím ďalšieho občianstva nie je v rozpore s európskymi normami a hodnotami, naopak, predpokladá ho i Európsky dohovor o občianstve a obsahuje ho i príslušná legislatíva viacerých členských krajín Európskej únie,” reagoval náš rezort diplomacie s tým, že Slovenská republika sa od počiatku usilovala vyriešiť problém dvojakého štátneho občianstva bilaterálnym dialógom.

Orbán útočí na náš zákon

25. novembra 2011 - (tasr)

Viktor Orbán chce zabrániť tomu, aby susedné krajiny vrátane Slovenska odoberali Maďarom svoje občianstvo, ak získajú maďarský pas. „Nemôžeme strpieť, aby zbavili občianstva čo len jediného Maďara v krajine, v ktorej žije,“ vyhlásil predseda maďarskej vlády na stretnutí so zástupcami Maďarov v susedných krajinách. Pobúrila ho správa, že Slovensko odobralo občianstvo podnikateľovi Olivérovi Boldoghymu z Komárna. Ten sám v otvorenom liste informoval slovenskú premiérku Ivetu Radičovú, že maďarské občianstvo získal. Orbán reagoval na slovenský krok vystúpením počas Stálej maďarskej konferencie v Budapešti. Zároveň vyzdvihol inštitút dvojakého občianstva, ktoré označil za historický úspech Budapešti. „Maďarsko musí byť v rámci Karpatskej kotliny akčným štátom a má sa zastať všetkých Maďarov, ktorým by hrozila diskriminácia,“ zdôraznil Orbán. Maďarsko pôjde podľa neho i naďalej svojou vlastnou cestou hospodárskej politiky. Zahraniční Maďari sa v nadchádzajúcich rokoch budú môcť podľa jeho vyjadrenia spoľahnúť na postupne silnejúcu materskú krajinu. „Na stretnutí so zástupcami Maďarov sa zúčastnil aj predseda SMK József Berényi,“ potvrdila hovorkyňa strany Helena Fialová. Zástupcu Mosta-Híd organizátori nepozvali. Po skončení včerajšieho zasadania Berényi pre TASR povedal, že pripravovaný volebný zákon v Maďarsku, ktorý ráta aj s možnosťou účasti vo voľbách pre držiteľov maďarského občianstva žijúcich v zahraničí, sa Maďarov na Slovensku netýka. „Platí to pre Maďarov žijúcich v Rumunsku, v Srbsku a v iných štátoch, keďže my nemôžeme získať maďarské občianstvo bez toho, aby sme stratili slovenské občianstvo. Tým pádom sa nás to vôbec netýka, lebo nemôžme hlasovať, ak nie sme občania Maďarskej republiky,“ povedal predseda SMK.

„Nestrpíme, aby Maďarom brali občianstvo“

24. novembra 2011 - (tasr)

Vytvorenie inštitútu dvojakého občianstva je historickým úspechom Maďarska. Vyhlásil to dnes v rámci druhého dňa desiateho plenárneho zasadania Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT) v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, ktorý zdôraznil, že Maďarsko nestrpí, aby Maďari prichádzali o svoje občianstvo vo svojej krajine. „Nemôžeme strpieť, aby zbavili občianstva čo len jediného Maďara v krajine, v ktorej žije,” konštatoval predseda maďarskej vlády, podľa ktorého Maďarsko musí byť v rámci Karpatskej kotliny akčným štátom a musí sa zastať všetkých Maďarov. Podľa premiérových slov sa dvojakým občianstvom popri tom, že sa dosiahol národno-strategický cieľ, zároveň zlikvidovala aj diskriminácia v rámci Karpatskej kotliny. Maďarská vláda bude posilňovať vzťahy s politickými silami susedných krajín, ktoré sú vo vláde či v opozícii a ktoré sú v znamení stredoeurópskej spolupráce ochotné a schopné spolupracovať, dodal premiér. Orbán zdôraznil, že Maďarsko pôjde i naďalej svojou vlastnou cestou hospodárskej politiky. Zahraniční Maďari sa v nadchádzajúcich rokoch budú môcť podľa jeho vyjadrenia spoľahnúť na postupne silnejúcu materskú krajinu, ktorej hospodárstvo síce nebude rásť tempom ako v období rokov 1998-2002, ale „nepochybne bude rásť”. Hlavnými témami dvojdňového zasadania MÁÉRT, ktoré sa začalo v stredu v Budapešti, je príprava národnej stratégie Maďarov a podpora inštitúcií národného významu. Schôdzky, ktorá sa koná v budove parlamentu, sa zúčastní zo Slovenska predseda SMK József Berényi. Zástupcu Mosta-Híd nepozvali. MÁÉRT - maďarsko-maďarský summit - vznikol 20. februára 1999. Vláda Ferenca Gyurcsánya prerušila v roku 2004 sériu zasadnutí a hľadala iné formy konzultácií maďarskej vlády s organizáciami zahraničných Maďarov. MÁÉRT napokon po šesťročnej pauze zasadla vlani prvýkrát.

„Nás sa volebný zákon v Maďarsku netýka“

24. novembra 2011 - (tasr)

Pripravovaný volebný zákon v Maďarsku, ktorý ráta aj s možnosťou účasti vo voľbách pre držiteľov maďarského občianstva žijúcich v zahraničí, sa Maďarov na Slovensku netýka. Povedal to dnes v Budapešti pre TASR predseda SMK József Berényi po skončení desiateho zasadania Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT). „Nás sa to netýka. Týka sa to Maďarov, ktorí žijú v Rumunsku, v Srbsku a v iných štátoch, nakoľko my nemôžeme získať maďarské občianstvo bez toho, aby sme stratili slovenské občianstvo, a tak tým pádom sa nás to vôbec netýka, lebo nemôžme hlasovať, ak nie sme občania Maďarskej republiky,“ povedal predseda SMK. Zároveň však podotkol, že zahraniční Slováci sa môžu zúčastňovať parlamentných volieb na Slovensku. V rokoch 1997 a 2005 podľa jeho slov mohli zahraniční Slováci získať občianstvo SR bez obmedzení, na základe toho sa môžu zúčastňovať aj parlamentných volieb. „V minulých voľbách najväčšie politické strany rôznymi videoodkazmi aj oslovili zahraničných Slovákov, aby za nich hlasovali. Pravdepodobne to bude aj teraz. Myslím si, že je to jednoznačným príkladom dvojakého prístupu slovenskej politiky. Účasť Maďarov žijúcich na Slovensku na maďarských voľbách by totiž považovali už za zasahovanie do vnútorných záležitostí SR,“ dodal. Účastníci MÁÉRT dnes jednomyseľne prijali Rámec národnej stratégie Maďarov. V ňom sa okrem iného uvádza, že dvojaké občianstvo je novou šancou pre Maďarov. Konferencia vyjadrila jednoznačnú podporu autonómii, ktorú označila za „najdôležitejšiu záruku zachovania Maďarov v Karpatskej kotline“. „Maďarská vláda touto stratégiou opakovane deklarovala, že chce napomáhať k rozvíjaniu maďarskej identity Maďarov žijúcich v zahraničí s tým, že rešpektuje status quo v strednej Európe, rešpektuje štátne hranice, ale zároveň chce napomáhať všetkými možnými prostriedkami tomu, aby maďarská identita bola zachovaná v susedných štátoch Maďarska,“ konštatoval Berényi. Na margo autonómie predseda SMK povedal, že kolegovia zo Sedmohradska a z Vojvodiny sú oveľa ďalej ako Maďari na Slovensku. „Tam už konkrétne boli naformulované návrhy ohľadom rôznych možných alternatív autonómie. My sme zatiaľ návrhy takto konkrétne nenaformulovali, napriek tomu sme neustále atakovaní s tým, že chceme presadiť niečo, čo rozbije SR,“ podotkol. Podľa jeho slov je to veľký paradox a domnieva sa, že rôzne formy menšinovej samosprávy aj v Európskej únii fungujú, pričom fungujú práve tak, že jednotlivé štáty sú s menšinovými samosprávami silnejšími štátmi ako bez týchto inštitúcií. „Takže netreba sa báť jednotlivých takýchto možných alternatív a zároveň ešte raz opakujem, napriek tomu, že aj v Rumunsku, aj v Srbsku maďarské menšinové strany sú súčasťou rumunskej a srbskej vlády, presadzujú vo svojich politických programoch autonómie bez toho, aby boli vylúčené z politickej scény, ako napríklad na Slovensku,“ povedal. MÁÉRT k otázke straty občianstva podľa Berényiho nezaujala stanovisko, ale vo všeobecnosti konštatovala, že to je neakceptovateľné, aby občanom odňali štátne občianstvo na základe toho, že zobrali občianstvo susedného štátu. „Zástupcovia maďarskej vlády nás informovali o tom, aké kroky chcú v tejto záležitosti podniknúť. Najprv pán Olivér Boldoghy sa musí rozhodnúť, či sa obráti na slovenské súdy, respektíve na medzinárodné organizácie a na základe toho sa dá špecifikovať, že akú pomoc môže dostať, alebo akú vôbec potrebuje,“ uzavrel predseda SMK.

Diplomatická vojna s Maďarskom pokračuje

23. novembra 2011 - (tasr)

Štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie Zsolt Németh si v utorok povolal na „koberec” slovenského veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa Na čo šéf ministerstva zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda reagoval slovami, že je to „dôsledok zlého, neeurópskeho a nepekného zákona z dielne Maďarskej republiky”. Šéf slovenskej diplomacie chce veriť, že Maďarská republika si je „konečne” vedomá toho, že by bolo pre obe strany dobré sa dohodnúť. Maďarská republika sa dlhé mesiace bránila rozhovorom o spomínanej dvojstrannej slovensko-maďarskej zmluve. „Až zrazu sa dozvedám, že 14. decembra by zmiešaná komisia mohla zasadnúť. Tam je riešenie,” uviedol dnes Dzurinda pred novinármi. Maďarský zákon o dvojakom občianstve je potrebné upraviť tak, aby spĺňal medzinárodné štandardy. Maďarská vláda s pohoršením prijala informáciu, že slovenské orgány zbavili komárňanského podnikateľa Olivéra Boldoghyho slovenského občianstva po tom, ako prijal maďarské.

„Boldoghyho nezbavili občianstva, stratil ho v zmysle zákona“

23. novembra 2011 - (topky.sk)

Slovenský zákon o občianstve je v súlade s medzinárodnými predpismi a praxou. Olivér Boldoghy nebol zbavený slovenského občianstva, ale stratil ho v zmysle zákona, povedal dnes pre maďarskú tlačovú agentúru MTI veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss. Veľvyslanec tieto skutočnosti tlmočil ešte v utorok (22.11.) štátnemu tajomníkovi maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsoltovi Némethovi, ktorý ho predvolal, aby vyjadril nesúhlas s krokom slovenských orgánov v kauze „zbavenia“ komárňanského podnikateľa Olivéra Boldoghyho slovenského občianstva. Weiss zdôraznil, že predstaviteľovi rezortu maďarskej diplomacie tiež povedal, že slovenský občiansky zákon je v súlade so všetkými medzinárodnými záväzkami Slovenska, najmä so siedmym paragrafom európskej dohody o občianstve a s európskym právom. Ako dodal, niekoľko európskych krajín má totožné alebo podobné ustanovenia. Veľvyslanec zopakoval maďarskému štátnemu tajomníkovi bratislavskú prosbu, aby Maďarsko a Slovensko viedli dvojstranné rokovania v záležitosti občianstva. „Je poľutovaniahodné, že naše prosby takéhoto charakteru doposiaľ neboli zohľadnené,“ konštatoval. „Výmena názorov prostredníctvom médií ne je vhodným spôsobom, aby takéto citlivé záležitosti bolo možné priaznivo riešiť. Považujeme za dôležité, aby sa čo najskôr začali konzultácie expertov v tejto otázke. Žiaľ, pán štátny tajomník na to nereagoval,“ povedal Weiss na margo rozhovoru s Némethom. „Maďarská vláda považuje za neprijateľné oznámenie slovenského rezortu vnútra, podľa ktorého komárňanský herec Olivér Boldoghy stratil kvôli maďarskému občianstvu slovenské občianstvo. Tento proces podľa nás nie je v súlade so základnými hodnotami Európskej únie a čo najrozhodnejšie odmietame zastrašovanie Maďarov žijúcich na Slovensku,“ povedal v utorok Németh slovenskému veľvyslancovi. Komárňanský občiansky aktivista Boldoghy v piatok oznámil, že po tom, ako prijal občianstvo Maďarska, nedobrovoľne prišiel o svoje slovenské občianstvo.

„Predvolanie veľvyslanca spôsobil zlý maďarský zákon“

23. novembra 2011 - (tasr)

Utorkové (22. 11.) predvolanie slovenského veľvyslanca v Maďarsku štátnym tajomníkom maďarského rezortu diplomacie je podľa ministra zahraničných vecí SR Mikuláša Dzurindu dôsledkom zlého, neeurópskeho a nepekného zákona z dielne Maďarskej republiky. Slovenského veľvyslanca Petra Weissa si štátny tajomník Zsolt Németh predvolal, aby vyjadril nesúhlas s krokom slovenských orgánov, ktoré zbavili komárňanského podnikateľa Olivéra Boldoghyho slovenského občianstva po tom, ako prijal maďarské. Ako ďalej poznamenal Dzurinda, Slovensko vo februári navrhlo riešenie, ktoré by predchádzalo „podobným” príbehom. SR vtedy maďarskej strane odovzdala návrh Slovensko-maďarskej dohody, ktorá by upravovala spôsob udeľovania dvojakého občianstva v súlade s uznávanými princípmi medzinárodného práva. Šéf slovenskej diplomacie chce veriť, že Maďarská republika si je „konečne” vedomá toho, že by bolo pre obe strany dobré sa dohodnúť. „Medzinárodné štandardy hovoria celkom presne ako,” doplnil. Ťažké je podľa Dzurindových slov pochopiť, že Maďarská republika sa dlhé mesiace bránila rozhovorom o spomínanej dvojstrannej slovensko-maďarskej zmluve. „Až zrazu sa dozvedám, že 14. decembra by zmiešaná komisia mohla zasadnúť. Tam je riešenie, treba sa dohodnúť v dobrej vôli, ktorá by mala byť na obidvoch stranách a upraviť maďarský zákon tak, aby spĺňal medzinárodné štandardy, potom nebude žiadny problém,” zhrnul.

Podľa Jána Slotu Béla Bugár by mal prestať s nátlakom na Ústavný súd SR

27. novembra 2011 - (tasr)

Slovenská národná strana (SNS) považuje list predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára predsedníčke Ústavného súdu SR Ivette Macejkovej, v ktorom ju vyzýva na urýchlenie rozhodnutia o protiústavnosti ustanovení zákona o štátnom občianstve, za „drzý a bezprecedentný návrh, ktorý uráža nielen každého slovenského občana, ale aj zbytočne zaťažuje Ústavný súd SR”. Pre TASR to dnes uviedol predseda SNS Ján Slota. Dodal, že platná právna úprava o odnímaní štátneho občianstva SR osobám, ktoré prijmú občianstvo inej krajiny, je plne v súlade so všetkými medzinárodnými právnymi predpismi Európskej únie (EÚ), ako aj predpismi, ktoré upravuje Rada Európy. „Slovenská republika teda má plné právo upraviť odňatie občianstva voči komukoľvek, kto získa občianstvo inej krajiny,” vyhlásil Slota. Béla Bugár podľa neho „opakovane klame verejnosť a vyvoláva etnické napätie, do ktorého sa nechali zatiahnuť aj 44 poslanci NR SR”, ktorí sa podpísali pod podanie na Ústavný súd. „Vyzývame Bugára, aby okamžite prestal so spochybňovaním legislatívy SR aj s politicko-etnickým tlakom na ÚS SR. Takéto správanie je nielen nedôstojné, ale v prípade poslanca Národnej rady SR ide naozaj až o absurdne arogantné konanie,” dodal Slota. „Chce sa zrejme zapáčiť (maďarskému premiérovi, pozn. TASR) Viktorovi Orbánovi, ktorý na aktuálne zasadnutie Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT) v Budapešti nepozval jeho, ale Józsefa Berényiho,” uzavrel Slota. „Je to citlivá a vážna téma. Občania Slovenskej republiky strácajú slovenské štátne občianstvo a obávam sa, že tieto prípady sa stanú obsahom volebnej kampane. Nemyslím si, že zbytočná eskalácia emócií okolo tejto veci prospeje Slovensku. Preto som sa rozhodol obrátiť sa na predsedníčku Ústavného súdu SR a požiadal som ju o urýchlené rozhodnutie o protiústavnosti zákona,” vysvetlil 24. novembra Bugár v stanovisku, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Mosta-Híd Nora Czuczorová. Most-Híd podal návrh na posúdenie ústavnosti súčasného zákona o štátnom občianstve na Ústavný súd SR v septembri. Na základe tejto právnej normy, ktorú presadil vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD), prichádza o slovenské občianstvo ten, kto dobrovoľne požiada o občianstvo iného štátu. Minulá vláda prijala právnu normu v reakcii na maďarský zákon o dvojakom štátnom občianstve. Ten umožňuje prijať maďarské občianstvo aj ľuďom, ktorí nikdy nežili v Maďarsku, avšak ich predkovia mali maďarský pôvod. Súčasná koalícia sa už snažila Ficov zákon zmeniť, avšak nedokázala sa dohodnúť na podobe novely. Ako posledný bol zatiaľ medializovaný prípad podnikateľa z Komárna Olivéra Boldoghyho, ktorý prijal maďarské štátne občianstvo a prišiel tak o slovenské. Maďarská strana tento postup našich orgánov kritizovala a tamojšie ministerstvo si predvolalo aj slovenského veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa.

„Orbán je novým agresorom Európy a nevydrží sa už dlho ovládať!“

25. novembra 2011 - (Ján Slota - janslota.blog.sme.sk)

Vytvorenie inštitútu dvojakého občianstva je historickým úspechom Maďarska, vyhlásil aktuálne na zasadnutí Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT) v Budapešti premiér Viktor Orbán. Orbán takto frajersky vystúpil iba deň potom, čo si Budapešť oficiálne predvolala slovenského veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa kvôli odobratiu slovenského občianstva komárňanskému hercovi O. Boldoghymu. Orbán ešte dodal, že v Maďarsku nemôžu strpieť, aby zbavili občianstva čo len jediného Maďara v krajine, v ktorej žije. Všetci vieme, že Orbánova drzosť miešať sa do interných záležitostí a legislatívy okolitých krajín je bezhraničná, rovnako ako jeho deklarovaná snaha pripraviť „odvetu pre Slovensko” za toto odobratie občianstva. Nepoznám žiadneho iného politika na svete, ktorý by si len tak dovolil takýmto hrubým spôsobom intenzívne sa miešať do výsostne vnútorných záležitostí iného štátu - samozrejme, okrem svetoznámych agresorov, ktorí bez mihnutia oka zaútočia na akúkoľvek krajinu plnú nerastného bohatstva, v ktorej čo i len trochu zacítia - alebo sami vyvolajú - politické oslabenie. Orbán je brzdený už azda iba tým, v akom geopolitickom priestore sa nachádza, no neverím, že sa dlho vydrží ovládať. Veď si to len zhrňme: akčnosť Maďarska v oživovaní armády, miliónové nákupy zbraní, tankov, stíhacobombardovacích lietadiel, vrtuľníkov, využitie bezradnosti dnes už bývalého ministra obrany SR Galka a natískanie sa do vzdušného priestoru Slovenska vlastnými stíhačkami - to všetko hovorí o plánoch a cieľoch Viktora Orbána a jeho hadov, rozplazených aj po Slovensku, veľmi veľa. Exminister Galko slovenskú armádu zničil, sme úplne paralyzovaní, dosluhujúca vláda by sa teda mala okamžite zaoberať tým, ako túto situáciu, ktorej sa smeje celá Európa, vyriešiť a nevystavovať svojich občanov nebezpečenstvu. Keď ekonomicky krachujúca krajina, ktorej rating dnes presunuli do špekulatívneho pásma, takto hyperaktívne zbrojí, nejde o normálne správanie ani náhodu, a už vôbec nie v prípade Orbána, ktorý je novodobým agresorom Európy.

Ján Slota k predvolaniu veľvyslanca Weissa v Budapešti

23. novembra 2011 - (sns.sk)

SNS ostro protestuje proti arogantnému postupu maďarského ministerstva zahraničných vecí voči veľvyslancovi SR v Budapešti Petrovi Weissovi, ktorého si predvolali v súvislosti s odobratím slovenského občianstva aktivistovi Boldoghymu, ktorý priznal maďarské občianstvo. Dokonca aj maďarský vicepremiér Semjén tak podrobne sleduje slovenskú politiku, že na takýto detail s občianstvom na Slovensku hneď reagoval. Týmto provokatívnym spôsobom vyjadrila Budapešť opäť výsmech zo Slovenska, ktoré sa prostredníctvom tejto vlády zabúda správať ako suverénny štát. Minister zahraničných vecí SR reaguje len veľmi slabo a vlažne, zrejme aby si zachoval dobré vzťahy s priateľmi z Budapešti a niekoho z nich sa, nedajbože, nedotkol. Vyzývame vládu SR i pána Dzurindu, aby proti tomuto postupu maďarského ministerstva zahraničných vecí ostro protestovali, aby eliminovali zvyšujúci sa nátlak na Slovensko, zabránili ďalšiemu miešaniu sa do našich interných záležitostí a urobili razantné a adekvátne kroky proti tomuto drzému a nediplomatickému správaniu. Vyzývam našu politickú reprezentáciu, aby pozvala veľvyslanca Weissa na konzultáciu a aby spoločne zdôrazňovali maďarským politikom - keďže v Budapešti zrejme neovládajú fakty, že Slovenská republika je suverénny štát a voči každému občanovi pri porušení zákona postupuje vždy podľa platnej legislatívy a nikdy sa nebudeme riadiť ani podriaďovať neofašistickým manierom Budapešti.

Maďarsko sa hnevá na Slovensko, na koberčeku bol veľvyslanec

22. novembra 2011 - (sita)

Súčasná situácia a prípad Olivéra Boldoghyho sú podľa slovenského rezortu diplomacie dôsledkom neštandardnej úpravy štátneho občianstva Maďarskej republiky. To je prideľované na etnickom základe, bez skutočnej väzby občana s daným štátom, uvádza sa v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytol tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí. Maďarská vláda v utorok odsúdila konanie slovenských úradov, ktoré odobrali občianstvo podnikateľovi maďarského pôvodu žijúcemu na Slovensku. Odobratie občianstva Olivérovi Boldoghymu umožnil zákon, podľa ktorého osoba po prijatí občianstva inej krajiny príde o to slovenské. Budapešť však označila konanie Bratislavy voči Boldoghymu za „neakceptovateľné” a je pripravená podnikateľovi všemožne pomôcť. V reakcii na tieto informácie si ministerstvo zahraničných vecí predvolalo slovenského veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa. „Princíp zániku štátneho občianstva dobrovoľným nadobudnutím ďalšieho občianstva nie je v rozpore s európskymi normami a hodnotami, naopak, predpokladá ho i Európsky dohovor o občianstve a obsahuje ho i príslušná legislatíva viacerých členských krajín Európskej únie,” reaguje náš rezort diplomacie s tým, že Slovenská republika má záujem a od počiatku sa usilovala vyriešiť problém dvojakého štátneho občianstva bilaterálnym dialógom. Vo februári sme maďarskej strane odovzdali návrh slovensko-maďarskej dohody, ktorá by upravovala spôsob udeľovania dvojakého občianstva v súlade s uznávanými princípmi medzinárodného práva. Po viacerých urgenciách maďarská strana akceptovala slovenský návrh na rokovania v dohodnutom formáte, ktoré by sa mali uskutočniť 14. decembra. „Sme presvedčení, že v budovaní slovensko-maďarských vzťahov budeme úspešní len vtedy, ak budú postavené na vzájomnej dôvere a rešpektovaní medzinárodných noriem a štandardov. Máme záujem o to, aby občania Slovenskej republiky všetkých národností mali a využívali všetky podmienky k plnohodnotnému rozvoju, napĺňaniu svojich potrieb, zachovaniu svojej identity tak, aby Slovensko bolo vlasťou všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich národnosť. Tento záujem je naďalej trvalý a nespochybniteľný,” uzavreli z tlačového odboru.

„Odmietame zastrašovanie Maďarov žijúcich v SR“

22. novembra 2011 - (tasr)

Štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh dnes v Budapešti predvolal veľvyslanca SR Petra Weissa, aby vyjadril nesúhlas s krokom slovenských orgánov, ktoré zbavili komárňanského podnikateľa Olivéra Boldoghyho slovenského občianstva. „Maďarská vláda považuje za neprijateľné oznámenie slovenského rezortu vnútra, podľa ktorého komárňanský herec Olivér Boldoghy stratil kvôli maďarskému občianstvu slovenské občianstvo. Tento proces podľa nás nie je v súlade so základnými hodnotami Európskej únie a čo najrozhodnejšie odmietame zastrašovanie Maďarov žijúcich na Slovensku,“ povedal Németh. Podľa dokumentu, ktorý rezort maďarskej diplomacie poskytol TASR, štátny tajomník dodal, že Maďarsko uplatní svoje ústavné povinnosti voči zahraničným Maďarom. Preto bude podporovať všetky dostupné vnútorné, dvojstranné a medzinárodné právny kroky v záujme toho, aby osoba zbavená občianstva získala späť svoje právo na život vo svojej rodnej vlasti, aby diskriminačná právna norma nebola uplatnená a aby túto normu upravili v súlade s demokratickými právnymi princípmi. „Úprimne dúfame, že kauza občianstva sa nestane témou začínajúcej volebnej kampane na Slovensku, ako aj to, že to nebude mať vplyv na nádejne sa vyvíjajúce naše dvojstranné vzťahy,“ uvádza sa vo vyhlásení podpísanom šéfom komunikačného odboru Józsefom Tóthom. Komárňanský občiansky aktivista Boldoghy v piatok oznámil, že po tom, ako prijal občianstvo Maďarska, nedobrovoľne prišiel o svoje slovenské občianstvo.

V maďarskej metropole prebieha 13. ročník vianočných trhov

25. novembra 2011 - (tasr)

Na budapeštianskom Vörösmartyho námestí prebieha 13. ročník tradičných vianočných trhov, ktoré patria medzi desať najkrajších v Európe. Námestím až do konca decembra bude rozvoniavať trdelník, závin, pečené gaštany, pečienka, varené víno, ale aj punč. Maďarskí aj zahraniční návštevníci si v obnovených drevených domčekoch môžu vybrať z ponuky 130 výrobcov ľudovoumeleckých predmetov vyrobených z prírodných materiálov. Ponúkaný tovar preveruje porota zložená z členov Združenia ľudovoumeleckých spolkov. O vianočnú atmosféru sa starajú aj bábkari a folklórne súbory.

Do strany maďarského expremiéra sa hlásia tisíce ľudí

23. novembra 2011 - (tasr)

Do strany Demokratická koalícia, ktorú vedie maďarský ľavicový expremiér Ferenc Gyurcsány, sa doposiaľ prihlásilo vyše 4000 ľudí. Z nich 1300-1500 bolo - podobne ako Gyurcsány - predtým členom Maďarskej socialistickej strany (MSZP), píše dnes maďarský denník Népszabadság. Periodikum poznamenáva, že DK je silná najmä v Budapešti. Podporuje ju aj bývala ľavicová kandidátka na post starostu mesta Erzsébet Gy. Némethová a do DK prestupujú z MSZP aj jej priaznivci. Lídri DK teraz chodia po celej krajine, aby získavali nových členov. Do polovice decembra plánujú navštíviť vyše 50 miest a obcí. Riaditeľ strany László Varju Népszabadságu povedal, že proces zakladania strany zavŕšia kongresom koncom januára. Vtedy podľa jeho slov bude zrejmé, koľko ľudí sa k DK pridalo. Organizačný riaditeľ MSZP Zsolt Molnár denníku oznámil, že o vystúpení kompletných základných organizácií z MSZP nie je vôbec reč. „Na denné fungovanie MSZP a na určenie politických cieľov strany odchod niektorých socialistov do DK vôbec nemá vplyv,“ dodal Molnár. Gyurcsánya, ktorý spolu s ďalšími ľavičiarmi v októbri avizoval vystúpenie z MSZP a ohlásil založenie novej strany, zvolili za predsedu DK 6. novembra. Rozhodli o tom členovia Demokratickej strany, ktorú v ten deň premenovali na Demokratickú koalíciu.

Demonštráciu maďarských gardistov rozpustili protiprávne, rozhodol súd

21. novembra 2011 - (tasr)

Najvyšší súd v Budapešti dnes rozhodol, že rozpustenie budapeštianskej demonštrácie priaznivcov Maďarskej gardy 4. júla 2009 bolo protiprávne. Demonštranti protestovali proti tomu, že dva dni predtým súd Maďarskú gardu právoplatne rozpustil. Ako dnes informovala maďarská tlačová agentúra MTI, priaznivci gardistov sa v uvedený deň zhromaždili na nenahlásenej, pokojnej demonštrácii. Policajti predviedli vyše 200 ľudí a iniciovali niekoľko desiatok priestupkových konaní voči demonštrantom, okrem iných aj voči predsedovi Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Gáborovi Vonovi. Najvyšší súd potvrdil právoplatné rozhodnutie Súdu hlavného mesta spred roka, podľa ktorého bol policajný zásah protiprávny. Poslanec parlamentu za Jobbik Tamás Gaudi-Nagy, ktorý zastupoval v súdnom procese demonštrantov, po vyhlásení rozsudku novinárom povedal, že budú požadovať rehabilitáciu a odškodnenie demonštrantov, ako aj vyvodenie zodpovednosti polície za protiprávne kroky.

Fidesz predložil parlamentu návrh novely volebného zákona

21. novembra 2011 - (sita)

Maďarská vládna strana Fidesz predložila do parlamentu návrh novely volebného zákona, ktorá mení komplikovaný dvojkolový systém na jednokolový a znižuje počet poslancov parlamentu zo súčasných 386 na 199. Zrušiť sa má aj minimálna účasť voličov stanovená na 50 percent. Návrh tiež hovorí o volebnom práve pre etnických Maďarov žijúcich v zahraničí, ak sa predtým zaregistrujú. Novela by po schválení v parlamente mala platiť od 1. januára 2012. Nasledujúce parlamentné voľby, ktoré by sa mali riadiť novými pravidlami, sa budú konať v roku 2014.

Voľby podľa Orbána - Víťaz vyhrá dvakrát

22. novembra 2011 - (Pravda)

Vlani mu 53 percent získaných hlasov zabezpečilo dvojtretinovú parlamentnú väčšinu. Ak by maďarský premiér Viktor Orbán so svojím Fideszom v budúcich voľbách zopakoval výsledok z jari 2010, v Národnom zhromaždení by mu patrilo vyše štyroch pätín kresiel. Fidesz v nedeľu večer posunul do parlamentu návrh zákona, ktorý od základov zmení dve desaťročia platné volebné pravidlá. Parlament sa takmer o polovicu zmenší, namiesto doterajších 386 poslancov v ňom bude sedieť iba 199. Namiesto doterajších dvoch kôl bude len jedno. Hlasovať budú môcť aj Maďari žijúci v zahraničí, ak prijmú maďarské občianstvo. A prvý raz dostanú možnosť vyslať do parlamentu svojich zástupcov aj v Maďarsku žijúce menšiny vrátane Slovákov. Parlament sa má voliť približne z polovice z celoštátnych straníckych kandidačných listín a z polovice v individuálnych volebných obvodoch. Hlasy odovzdané za nezvolených individuálnych kandidátov sa tak ako doteraz budú prerozdeľovať podľa ich straníckej príslušnosti. Novinkou je, že kompenzácia má stranám prislúchať aj za víťazného kandidáta. Ak napríklad víťaz získa 45-tisíc hlasov a druhý v poradí 20-tisíc, tak 25-tisíc hlasov, o ktoré zvolený poslanec dostal viac, ako potreboval, sa priráta na celoštátne konto jeho strany. Tento exotický model narazil na kritiku nielen opozičných strán, ale aj viacerých volebných expertov. „V medzinárodnej praxi je bezprecedentné, aby ,nadmerné’ víťazstvo v individuálnom volebnom obvode bolo honorované kompenzáciou,” tvrdí pre Inforádió znalec volebných systémov Zoltán Tóth. „Je to ako keby ste riaditeľovi banky dali sociálnu pomoc,” uviedol podľa MTI socialistický poslanec Zsolt Molnár. Pol druha roka po voľbách si Fidesz napriek úbytku stúpencov stále zachováva postavenie strany so suverénne najvyššou podporou. Modelom, ktorý má ešte viac zvýhodniť víťazov, sa Orbánova strana chce „zabetónovať pri moci”, tvrdí opozícia. Tá sa obáva aj prekresľovania volebných obvodov, ktoré namiesto nestranných odborníkov robia politici vládnej strany. Podľa kalkulácie spravodajského portálu stop.hu, keby sa vlani volilo podľa navrhovaného zákona, tak Fideszu by patrilo 80 až 85 percent parlamentných kresiel a opozičné strany, ktoré dohromady získali bezmála polovicu odovzdaných hlasov, by sa podelili nanajvýš o pätinu poslaneckých mandátov. Fideszu by malo pomôcť aj udelenie hlasovacieho práva zahraničným Maďarom. Tí síce nebudú voliť v individuálnych volebných obvodoch a vyberať si budú môcť len z celoštátnych straníckych listín, čo znamená, že ich hlas bude mať fakticky iba polovičnú váhu oproti voličom žijúcim v Maďarsku, pri ich počte však aj tak môžu zamiešať karty. Podľa prognóz by maďarské občianstvo do volieb v roku 2014 mohlo mať až pol milióna krajanov. Denník Népszabadság odhaduje, že ak by sa potvrdili prieskumy, že až 75 percent krajanov sympatizuje s Fideszom, potom Orbánova strana by sa od nich mohla dočkať troch mandátov a štvrtý by pravdepodobne pripadol extrémistickému Jobbiku. Návrh Fideszu ráta aj s parlamentným zastúpením národnostných menšín, ktoré už pred osemnástimi rokmi nariadil ústavný zákon. Podľa jedného z hlavných tvorcov nového zákona, europoslanca Jánosa Ádera, „početnejšie menšiny ako Rómovia, Nemci a Slováci budú mať šancu získať parlamentný mandát, ak poriadne zmobilizujú svojich voličov”. Háčik je však v tom, že príslušníci menšín si musia vybrať, či budú voliť maďarské politické strany, alebo svojich zástupcov a musia to vopred nahlásiť. Ak národnostný kandidát nezíska dostatočný počet hlasov, potom by príslušnú menšinu mal v parlamente zastupovať ako národnostný hovorca bez práva hlasu.

Slovensko má prepojiť svoje potrubia so susedmi

25. novembra 2011 - (hn / tasr)

Výstavba ropovodu Bratislava - Schwechat a ďalších prepojení s energetickými sieťami susedných krajín je bližšie k realite. Predstavitelia deviatich členských krajín Európskej únie - Slovenska, Rakúska, Bulharska, Česka, Nemecka, Maďarska, Poľska, Rumunska, Slovinska - a zástupcovia Chorvátska a Európskej komisie v stredu 23. novembra v Bruseli podpísali Memorandum o porozumení na severo-južné energetické prepojenie. Projekty severo-južného plynárenského prepojenia vrátane prepojenia Slovensko - Maďarsko a Slovensko - Poľsko, projekty prepojenia elektrizačných sústav Slovenska a Maďarska a projekt prepojenia Bratislava - Schwechat boli takto zaradené do Akčného plánu pre severo-južné prepojenia, ktorý je súčasťou podpísaného memoranda. Cieľom týchto aktivít je zahrnúť tieto projekty do procesu posudzovania podľa nového nariadenia, ktoré bude prijaté pravdepodobne počas budúceho roka a ktoré nahradí doterajší mechanizmus posudzovania projektov transeurópskych sietí v oblasti energetiky (TEN-E). Následne bude môcť získať podporu eurokomisie pre ich realizáciu v rámci budúcej finančnej perspektívy únie. Ministerstvo očakáva, že spoločná aktivita prinesie výsledky v podobe realizácie v memorande identifikovaných projektov a zvýši tak energetickú bezpečnosť Slovenska a regiónu ako celku. Memorandum za účasti zástupcu Stáleho predstaviteľa Slovenskej republiky pri Európskej únii veľvyslanca Petra Javorčíka za slovenskú stranu podpísal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Kristián Takáč. Oznámilo to komunikačné oddelenie rezortu hospodárstva.

Banky v Maďarsku zdražili hypotéky, začali ich vyšetrovať

23. novembra 2011 - (čtk)

Maďarský úrad pre hospodársku súťaž (GVH) začal v stredu vyšetrovanie siedmich finančných inštitúcií vrátane rakúskych Erste Bank a Raiffeisen kvôli hypotekárnym úverom. Úrad podozrieva banky z kartelu z koordinovaného zvýšenia hypotekárnych úrokov. K nemu banky siahli po tom, čo im vláda a parlament svojim krokom pri devízových hypotékach spôsobili vysoké straty. Úrad uviedol, že sedmička vyšetrovaných inštitúcií od 22. septembra zvýšila hypotekárne úroky o 0,50 až 2,0 percentuálne body. „Pravdepodobným vysvetlením tohto zvýšenia uskutočneného v rovnakom čase bola dohoda medzi bankami,” uviedol GVH. Banky k tomu pristúpili po tom, čo 19. septembra parlament schválil kontroverzný devízový zákon, ktorý umožňuje domácnostiam splatiť hypotekárne úvery v cudzích menách výrazne pod trhovými kurzami. Krok maďarskej vlády a parlamentu spôsobil bankám vysoké straty. Skupina Erste Group Bank, do ktorej patrí Slovenská sporiteľňa, napríklad čiastočne kvôli odpisom týchto nákladov vykázala tento rok do septembra stratu takmer miliardu eur. Úrad okrem Erste a Raiffeisen vyšetruje Bank Austria z talianskej skupiny UniCredit, MKB zo skupiny Bayerische Landesbank a domáce inštitúcie OTP a Fundamenta. „Predpokladaná dohoda stanovuje, že menované banky budú ponúkať produkty pri vyšších úrokových sadzbách a obmedzia prístup k produktom s nižšími sadzbami,” uviedol úrad. OTP v reakcii na oznámenie vyhlásila, že bude s úradom pri vyšetrovaní spolupracovať, obvinenia z účasti na kartelovej dohode však dôrazne poprela. Bank Austria chce tiež plne spolupracovať a uviedla, že si nie je vedomá žiadneho pochybenia. Maďarská banková asociácia krok úradu ostro kritizovala. Podľa nej totiž „vyvoláva zásadné pochybnosti” o zámere vlády dospieť s bankami k dohode o zmiernení dopadov vládneho zvýhodnenia splátok devízových hypoték na bankový sektor. Vláda svoj plán na zníženie nákladov domácností na splácanie devízových hypoték s bankami nekonzultovala a následné zvýšenie úrokov vládni politici silno kritizovali. Vláda potom začala s bankami o probléme devízových pôžičiek pod tlakom Európskej komisie rokovať. Devízové hypotéky v nízkoúročených eurách a najmä vo švajčiarskych frankoch sa pre Maďarsko stali vážnym problémom v roku 2008 po prudkom poklese kurzu forintu a boli jednou z príčin, prečo si muselo Maďarsko vtedy vziať stabilizačný úver od Medzinárodného menového fondu a Európskej únie. Teraz majú maďarské domácnosti na devízových hypotékach dlh okolo piatich biliónov forintov. Do sporu medzi bankami a Budapešťou sa vložila aj Európska komisia a na vládne zvýhodnenie splátok devízových hypoték podali banky sťažnosti na súdoch. Maďarská vláda na banky po svojom nástupe uvalila osobitnú dočasnú daň a podľa zdroja agentúry Reuters by ju mohla ešte zvýšiť, ak súdy nariadia, aby bankám nahradila straty spôsobené zvýhodneným splácaním devízových hypoték.

Maďarsko vyšetrí banky pre kartelovú dohodu

23. novembra 2011 - (Jozef Tvardzík - Sme)

Maďarsko začne vyšetrovanie siedmich veľkých bánk pre podozrenie z kartelovej dohody pri poskytovaní hypoték domácnostiam. Podľa serveru Patria.cz si protimonopólny úrad posvieti hlavne na OTP banku a Fundamenta-Lakaskassza. Podozrenie je nasmerované aj na maďarskú pobočku Erste Group, banky Intesa Sanpaolo, Unicredit či Bayerische Landesbank. Úrad uviedol, že v niektorých bankách už vykonal vopred neohlásené kontroly. Erste Group kontroly v jej kanceláriách potvrdila. Banky mali podľa úradu výrazne zvýšiť úroky na hypotekárnych úveroch pre fyzické osoby krátko po tom, ako 22. augusta maďarský parlament schválil zákon o možnosti predčasného splatenia hypoték v zahraničnej mene. Šéf vládného Fideszu Viktor Orban tak dovolil Maďarom splatiť nevýhodné pôžičky vo forintoch v starom výhodnejšom kurze. Tento krok nazval „plánom na záchranu krajiny“. Týkal sa ľudí, ktorí si v minulosti zobrali úver vo frankoch, vtedy s kurzom 160 forintov. Ako švajčiarsky frank zosilnel, schopnosť ľudí splácať úvery sa vytrácala. „Pravdepodobných vysvetlením zhodného kroku bánk je kartel. Banky začali ponúkať produkty s vyšším úročením a znemožnili tak prístup k produktom s atraktívnejším úročením v súvislosti s predčasným splatením hypoték v cudzej mene,” dopĺňa vysvetlenie úrad. Banky podľa neho zvýšili úročenie hypoték v rozmedzí 0,5 až dva percentuálne body. Vyšetrovanie má trvať pol roka s tým, že ho úrad môže predĺžiť o ďalší rok. „Raiffeisen je pripravená zodpovedať všetky otázky, pretože dodržiavala a dodržiava všetky zákony,” uviedla banka. Akúkoľvek nezákonnosť odmietla aj UniCredit Bank. Banky sa proti zákonu na predčasné splatenie hypotéky postavili a dali Európskej komisii podnet na prešetrenie. Tá do Budapešti zaslala svoje otázky a vláde dala desať týždňov na ich zodpovedanie. Zároveň vyslovila podozrenie z porušenia legislatívy Európskej únie. Európska centrálna banka dokonca varovala pred ohrozením celého bankového systému v krajine. Začiatkom mesiaca Orbánov kabinet odklepol ďalší zákon pri poskytovaní hypoték, ktorý mal obmedziť silu bánk. Celkové náklady na hypotéku môžu vo všeobecnosti presiahnuť základnú úrokovú sadzbu centrálnej banky o 24 percentuálnych bodov. Tá je vo výške šiestich percent jedna z najvyšších v Európe. „Parlament týmto krokom núti banky, aby hrali čestnú hru,“ povedal vtedy pre agentúru Reuters poslanec Fideszu Antal Rogan. Devízové hypotéky v nízkoúročených eurách a najmä švajčiarskych frankoch sa pre Maďarsko stali vážnym problémom v roku 2008 po prudkom poklese kurzu forintu a boli jednou z príčin, prečo si muselo Maďarsko vtedy vziať stabilizačný úver od Medzinárodného menového fondu a Európskej únie. Teraz majú maďarské domácnosti na devízových hypotékach dlh okolo piatich biliónov forintov.

Fidesz žiada zodpovednosť socialistov za zločiny komunizmu

21. novembra 2011 - (sita)

Maďarská vládna strana Fidesz predložila do parlamentu návrh ústavného zákona, podľa ktorého by bola opozičná Socialistická strana Maďarska zodpovedná za zločiny spáchané bývalým komunistickým režimom pred rokom 1989. Podľa návrhu totiž stále existuje spojenie medzi vedením Maďarskej socialistickej strany pracujúcich (MSZMP) a jej nasledovníčkou Socialistickou stranou Maďarska (MSZP). Obe strany popisuje návrh zákona ako „kriminálne organizácie”. „Maďarský štát nemôže byť založený na prehreškoch komunistického režimu,” píše sa v návrhu, ktorý predložil Fidesz v nedeľu Fidesz v zákone konštatuje, že zločiny komunizmu zatiaľ unikli pred spravodlivosťou. „Bude príležitosť vykonať spravodlivosť,” uvádza. Zákon bude po schválení v parlamente súčasťou novej ústavy, ktorá má platiť od 1. januára budúceho roku. Očakáva sa, že návrh v parlamente prejde, keďže Fidesz v ňom má dvojtretinovú väčšinu. Text zákona hovorí, že komunistickí funkcionári boli zodpovední za riadenie represívneho režimu, porušovanie zákonov ako aj zradu voči národu. Nesú zodpovednosť za potláčanie demokracie s podporou Sovietskeho zväzu, za zabíjanie a mučenie občanov Maďarska, za diskrimináciu na základe politických názorov, za špehovanie a krvavé potlačenie protikomunistického povstania v roku 1956. Socialistická strana Maďarska je podľa návrhu „dedičom nelegálne nadobudnutého majetku a výhod komunistov”.

Vládne strany predložili v Maďarsku návrh zákona, ktorým by stíhali komunistov

21. novembra 2011 - (tasr)

Vládne strany Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana predložili v nedeľu parlamentu návrh zákona o prechodných ustanoveniach ústavy. Nimi by sa deklarovalo, že Maďarská socialistická strana (MSZP) je nástupníckou stranou Maďarskej socialistickej robotníckej strany (MSZMP) a preto by mala zdieľať zodpovednosť, ktorá ťaží bývalú štátostranu. Ako uviedla maďarská tlačová agentúra MTI, v ustanoveniach by sa zakotvilo, že doposiaľ vodcovia komunistickej diktatúry neboli vzatí na zodpovednosť, ale vstupom novej maďarskej ústavy do platnosti 1. januára 2012 sa otvorí možnosť „k uplatneniu spravodlivosti“. Návrh, ktorého text v úvode konštatuje, že dnešný právny štát nemôže byť založený na hriechoch komunistického režimu, tiež umožní znížiť dôchodky bývalým komunistickým pohlavárom. Ustanovenia by konkrétne stanovili zodpovednosť komunistických strán za potlačenie pokusu o vybudovanie demokratického systému postavenom na systéme viacerých strán po druhej svetovej vojne prostredníctvom sovietskych vojsk, za zadlženie a zhoršenie konkurencieschopnosti Maďarska, za vraždy ľudí a za ďalšie činy. Podľa návrhu by terajšia MSZP bola označená za nástupnícku stranu MSZMP, od ktorej nezákonne zdedila majetky a po ktorej zdedila aj ilegálne výhody získané počas diktatúry.

Rast maloobchodného predaja v Maďarsku sa spomalil

24. novembra 2011 - (tasr / rttnews)

Tempo rastu maloobchodného predaja v Maďarsku sa v septembri spomalilo. Podľa údajov štatistického úradu v Budapešti sa tržby maloobchodníkov v krajine po očistení od sezónnych vplyvov zvýšili v septembri medziročne o 0,3 %. Na porovnanie, v auguste vzrástli o 0,4 %. Analytici ale očakávali, že septembrový odbyt maďarských obchodov bude ešte slabší a klesne medziročne o 0,1 %. Zo štatistík tiež vyplýva, že zatiaľ čo predaj potravín, nápojov a tabakových výrobkov sa v sledovanom období zvýšil o 1,5 %, odbyt nepotravinárskych produktov klesol medziročne o 0,6 %. V medzimesačnom porovnaní tržby maďarských maloobchodníkov zostali v septembri na rovnakej úrovni ako v auguste, keď vzrástli o 0,4 %. Aj za prvých 9 mesiacov tohto roka maloobchodný predaj v Maďarsku v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška stagnoval.

Čína skupuje už aj maďarské dlhy

22. novembra 2011 - (čtk)

Maďarská agentúra pre riadenie dlhu (ÁKK) potvrdila, že Čína kupuje maďarské štátne dlhopisy. Nový šéf agentúry István Töröcskei však tamojšiemu portálu index.hu povedal, že ide zatiaľ len o zanedbateľný objem. Ten sa vraj pohybuje od jednej do dvoch miliárd forintov. Ceny maďarských dlhopisov niekoľko mesiacov vytrvalo klesali, podporu im poskytli až komentáre vládnych činiteľov, že maďarský dlh začali nakupovať investori z Číny. Objem, o ktorom sa Töröcskei zmienil, predstavuje len zlomok objemu dlhopisov denominovaných vo forintoch, ktoré držia zahraniční investori. Čína už predtým niekoľkokrát deklarovala, že sa nemieni podieľať na záchrane zadlžených európskych krajín, pripustila však, že bude selektívne investovať do dlhopisov vybraných štátov. Töröcskei tiež povedal, že pre maďarskú ekonomiku by bol ideálny kurz forintu v pásme 260 až 280 HUF / EUR. Aby sa však mena na túto úroveň dostala, musela by výrazne spevniť. V súčasnej dobe totiž Maďari platia za jedno euro okolo 307 forintov.

Maďarsko možno zvýši bankovú daň

23. novembra 2011 - (sita)

Maďarsko možno zvýši mimoriadnu bankovú daň, aby získalo zdroje na prípadné odškodnenie bánk v spore o podmienky splácania úverov v cudzej mene. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters, pričom sa odvolávala na zdroj oboznámený so situáciou. S možnosťou, že bližšie nešpecifikované rozhodnutia maďarského ústavného súdu, resp. Európskeho súdneho dvora (ECJ), prinútia vládu k zvýšeniu daní, počíta návrh zákona z dielne strany Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána. „Pokiaľ rozhodnutie Ústavného súdu alebo ECJ spôsobí štátu výdavky nad rámec zákona o štátnom rozpočte, bude potrebné zaviesť novú daň, ktorá bude slúžiť výlučne na splnenie týchto povinností,“ uvádza sa v dokumente, ktorý zverejnil maďarský parlament na svojej internetovej stránke. Podľa zdroja agentúry Reuters návrh zákona reaguje na možné dôsledky prehry v sporoch s bankami. V septembri Orbánov kabinet presadil zmenu podmienok hypotekárnych úverov v cudzej mene a maďarským domácnostiam umožnil ich splatenie pri úradne stanovenom výmennom kurze hlboko pod trhovými hodnotami. Banky napadli zákon na maďarskom ústavnom súde a predstavitelia ôsmich najväčších úverových ústavov v krajine sa zároveň obrátili so žiadosťou o podporu aj na Európsku komisiu. Mimoriadne zdanenie finančného sektora má v rokoch 2010 až 2012 zvýšiť príjmy maďarského štátneho rozpočtu každoročne o zhruba 187 mld. HUF.

Brusel dal Maďarsku 10 týždňov na riešenie sporných otázok s bankami

21. novembra 2011 - (tasr)

Európska komisia (EK) dala Maďarsku desať týždňov na to, aby reagovalo na znepokojenie veľkých európskych bánk v súvislosti so zákonom umožňujúcim Maďarom s hypotékami v zahraničnej mene splácanie dlhov za výhodnejších podmienok. Pre rakúsku agentúru APA to dnes v Bruseli uviedol komisár EÚ pre vnútorný trh Michel Barnier. Práve tomuto členovi EK adresovali predstavitelia ôsmich veľkých európskych bánk 14. novembra list, v ktorom označili rozhodnutie Budapešti umožniť dlžníkom splatiť úvery hlboko pod trhovým kurzom za „flagrantné porušenie” ich práv. Súčasne vyzvali EK, aby ich podporila v predmetnom spore s Maďarskom. „Vyzývame Európsku komisiu, aby prijala rázne a okamžité kroky s cieľom zastaviť toto porušovanie základných slobôd a základných princípov Európskej únie,” uvádza sa podľa agentúry Reuters v liste, ktorí signovali šéfovia alebo finanční riaditelia bánk BayernLB, Erste Group, Intesa Sanpaolo, KBC, Raiffeisen Bank International a jej materskej spoločnosti Raiffeisen Zentralbank, Šsterreichische Volksbanken a UniCredit. Podľa signatárov kontroverzný zákon povedie na maďarskom trhu so zahraničnými úvermi v objeme 18,3 miliardy eur k okamžitej strate pri úveroch denominovaných v eurách vo výške 15 % a v prípade úverov, ktoré si Maďari zobrali vo švajčiarskych frankoch, vo výške 25 %. Tieto straty pritom zasiahnu bankový sektor práve v čase, keď sa sprísňujú pravidlá v oblasti kapitálovej primeranosti, čo prispieva k súčasnej nestabilite na európskom bankovom trhu. Brusel reagoval na maďarský zákon, ktorý vyvolal najväčšie pobúrenie v Rakúsku, so znepokojením. Práve rakúske banky patria k najväčším poskytovateľom úverov v krajinách strednej a východnej Európy.

Maďarsko bude bojovať proti kríze najvyššou DPH v únii

22. novembra 2011 - (sita)

Maďarsko bude mať najvyššiu daň z pridanej hodnoty (DPH) v celej Európskej únii. Jej úroveň dosiahne 27 percent, čo predstavuje dvojpercentný nárast. Vládny návrh na zvýšenie DPH v utorok večer veľkou väčšinou schválil maďarský parlament, ktorý kontroluje strana premiéra Viktora Orbána. Zákonodarný zbor taktiež schválil zvýšenie dane z čistých príjmov pre malé podniky, ktorá stúpne z 30 na 37 percent. Maďarsko aj prostredníctvom týchto opatrení hľadá cestu z ekonomických problémov, ktoré Budapešť v pondelok prinútili oficiálne požiadať o pomoc Medzinárodný menový fond.

Maďarské akcie, dlhopisy aj forint čelia tlaku

25. novembra 2011 - (sita)

Rozhodnutie agentúry Moody's, ktorá vo štvrtok zaradila úverové ratingy Maďarska do špekulatívneho pásma, otriasa maďarskými akciami, vládnymi obligáciami aj forintom. Maďarský akciový trh klesol o 2,7 % a cena päťročných derivátov CDS (credit default swap) na poistenie záväzkov maďarskej vlády v piatok poskočila o 25 bázických bodov na 613,5 bázických bodov. Na historickom maxime 625 bázických bodov sa päťročné maďarské CDS ocitli v marci 2009. Výnosy z maďarských vládnych dlhopisov v piatok prekročili hranicu 9 %. Výnosy z trojročných dlhopisov poskočili o 70 bázických bodov na 9,1 %. Päťročné obligácie sa obchodovali s výnosom 9,3 %, čo bolo o 60 bázických bodov viac ako štvrtkový záver. Výnosy desaťročných cenných papierov maďarskej vlády vzrástli o 45 bázických bodov na 9,4 %. Na devízových trhoch maďarský forint do 10:27 SEČ klesol voči euru o 1,53 % na 315,85 forintov za euro. V skoršej časti obchodovania strácal oproti spoločnej mene 1,8 % a voči americkému doláru sa ocitol na 17-mesačnom minime. Podľa údajov agentúry Reuters historické dno 317,90 forintov za euro zaznamenal forint voči euru 14. novembra. Maďarská centrálna banka medzitým vyhlásila že k rozhodnutiu agentúry Moody's nezaujme stanovisko. „Tak ako v minulosti, Maďarská národná banka ani tento raz nebude komentovať rozhodnutia jednotlivých ratingových agentúr,” uviedla inštitúcia vo vyhlásení. Medzinárodná ratingová agentúra Moody's Investors Service znížila rating maďarských vládnych dlhopisov o jeden stupeň na Ba1 z úrovne Baa3. Zároveň ratingu pridelila negatívny výhľad. Úverová spoľahlivosť krajiny na stupni Ba1 tak už nezodpovedá investičnému pásmu.

Maďari hneď pocítili nižší rating, požičiavajú si za 9 percent

25. novembra 2011 - (sita)

Výnosy z maďarských vládnych dlhopisov v piatok prekročili hranicu 9 %. Trhy reagovali na rozhodnutie ratingovej agentúry Moody's, ktorá zaradila úverové ratingy Maďarska do špekulatívneho pásma. Výnosy z trojročných dlhopisov poskočili o 70 bázických bodov na 9,1 %. Päťročné obligácie sa obchodovali s výnosom 9,3 %, čo bolo o 60 bázických bodov viac ako štvrtkový záver. Výnosy desaťročných cenných papierov maďarskej vlády vzrástli o 45 bázických bodov na 9,4 %. „Všetko sa to zbehlo dokopy... Európske trhy idú nadol, v Amerike sú viac-menej zatvorené a maďarské trhy znevýhodňuje neprítomnosť penzijných fondov. V tomto okamihu nevidíme hranicu, kde by mohlo oslabovanie skončiť. Je to čierna diera,” uviedol obchodník na dlhopisovom trhu v Budapešti, ktorého citovala agentúra Reuters. Medzinárodná ratingová agentúra Moody's Investors Service znížila rating maďarských vládnych dlhopisov o jeden stupeň na Ba1 z úrovne Baa3. Zároveň ratingu pridelila negatívny výhľad. Úverová spoľahlivosť krajiny na stupni Ba1 tak už nezodpovedá investičnému pásmu. Rozhodnutie agentúry Moody's zasiahlo aj maďarský forint, ktorý do 08:07 SEČ oslabil voči euru o takmer 1 % na 315,35 HUF/EUR. Vo štvrtok uzatváral na úrovni 312,37 HUF/EUR. Podľa údajov agentúry Reuters forint dosiahol 14. novembra voči euru historické minimum, a to na úrovni 317,90 HUF/EUR. „Obchodovanie na trhu ešte úplne nezačalo, avšak nevidíme žiadny dôvod, prečo by forint nemohol oslabiť na nové historické minimum voči euru,” povedal nemenovaný díler v Budapešti. Agentúra Moody's ako dôvod zníženia ratingu maďarských vládnych dlhopisov uviedla rastúcu neistotu týkajúcu sa schopnosti krajiny plniť svoje strednodobé fiškálne ciele, znižovať dlh verejného sektora a čoraz slabší výhľad ekonomického rastu. Verejný dlh maďarskej vlády za rok 2010 na úrovni 81 % hrubého domáceho produktu (HDP) je výrazne vyšší ako medián krajín s ratingom na stupni Baa3, tvrdí agentúra Moody's. Tá ďalej uviedla, že bude zvažovať ďalšie zníženie ratingu vládnych dlhopisov Maďarska, ak bude pozorovať výrazný pokles finančnej sily vlády v dôsledku nedostatočného plnenia štrukturálnych reforiem a strednodobých plánov. Taký pokles finančnej sily bude podľa agentúry sprevádzaný rastúcimi nákladmi pri získavaní finančných prostriedkov na trhu a pretrvávajúcim tlakom na výmenný kurz národnej meny.

Maďarská vláda vidí za znížením ratingu útok

25. novembra 2011 - (tasr)

Keďže hodnotenie ratingovej agentúry Moody's, ktorá znížila vo štvrtok 24. novembra rating štátnych dlhopisov Maďarska, nemá žiadne reálne podklady, maďarská vláda to nedokáže chápať inak, ako súčasť finančných útokov voči Maďarsku. Uvádza sa to vo vyhlásení maďarského ministerstva národného hospodárstva, ktoré v piatok zverejnila maďarská tlačová agentúra MTI. V uplynulom roku a pol došlo vo väčšine oblastí maďarského hospodárstva aj napriek vonkajším ťažkostiam k pozitívnym zmenám, píše sa vo vyhlásení rezortu hospodárstva, podľa ktorého v tomto roku sa v rámci 7-ročného členstva Maďarska v Európskej únii podarí udržať deficit štátneho rozpočtu pod tri percentá HDP, čo potvrdzuje aj aktuálna prognóza Európskej komisie. Podobný výsledok z 27 členov EÚ dosiahne iba šesť krajín. Maďarsko do budúcoročného rozpočtu zabudovalo významný systém rezervy vo výške jedného percenta HDP vzhľadom na čoraz ťažšiu dlhovú krízu v eurozóne a pre prípad nižšieho rastu maďarskej ekonomiky tak, aby maastrichtský rámec nebol ohrozený. Ministerstvo tiež poukázalo na takmer 10-percentné zníženie verejného dlhu v tomto roku. „Oslabenie forintu nie je odôvodnené zrejme ani výkonom maďarskej ekonomiky, ani stavom rozpočtu, v pozadí teda môže stáť iba špekulatívny útok voči Maďarsku, ku ktorému poskytujú živnú pôdu práve takéto odborne nepodložené hodnotiace názory,” uzatvára vyhlásenie rezortu maďarského hospodárstva. Agentúra Moody's znížila rating štátnych dlhopisov Maďarska o jeden stupeň z úrovne Baa3 na Ba1, pričom ponechala v platnosti negatívny výhľad úverového hodnotenia krajiny. Moody's označila za hlavné dôvody rozhodnutia znížiť rating Maďarska pod investičné pásmo rastúcu neistotu v súvislosti so schopnosťou krajiny splniť fiškálne ciele, vysokú úroveň dlhov i podľa agentúry čoraz menšie vyhliadky strednodobého rastu. Forint v reakcii na tento krok v noci oslabil.

Moody´s znížila rating Maďarska do špekulatívneho pásma

25. novembra 2011 - (sita)

Medzinárodná ratingová agentúra Moody's Investors Service znížila rating maďarských vládnych dlhopisov o jeden stupeň na Ba1 z úrovne Baa3. Zároveň ratingu pridelila negatívny výhľad. Úverová spoľahlivosť krajiny na stupni Ba1 tak už nezodpovedá investičnému pásmu. Agentúra ako dôvod zníženia uviedla rastúcu neistotu týkajúcu sa schopnosti krajiny plniť svoje strednodobé fiškálne ciele, znižovať dlh verejného sektora a čoraz slabší výhľad ekonomického rastu. Verejný dlh maďarskej vlády za rok 2010 na úrovni 81 % hrubého domáceho produktu (HDP) je výrazne vyšší ako medián krajín s ratingom na stupni Baa3, tvrdí agentúra Moody's. Tá ďalej uviedla, že bude zvažovať ďalšie zníženie ratingu vládnych dlhopisov Maďarska, ak bude pozorovať výrazný pokles finančnej sily vlády v dôsledku nedostatočného plnenia štrukturálnych reforiem a strednodobých plánov. Taký pokles finančnej sily bude podľa agentúry sprevádzaný rastúcimi nákladmi pri získavaní finančných prostriedkov na trhu a pretrvávajúcim tlakom na výmenný kurz národnej meny. Ďalšia ratingová agentúra Standard & Poor's Ratings Services krátko predtým oznámila, že ponecháva rating Maďarska v zahraničnej a domácej mene, ktoré sú v súčasnosti na stupni BBB- resp. A-3, v procese revízie s možnosťou jeho zníženia. Tento proces agentúra začala 11. novembra tohto roka. Dokončenie revízie agentúra očakáva vo februári budúceho roka po tom, ako Budapešť plánuje uzatvoriť rokovania s medzinárodnými veriteľmi.

Zníženie ratingu ako súčasť útokov

Zníženie ratingu maďarských vládnych dlhopisov do špekulatívneho pásma je odborne nepodložené a je súčasťou finančných útokov voči Maďarsku. Vyhlásilo to v piatok maďarské ministerstvo hospodárstva. To ďalej uviedlo, že oslabovanie forintu neodzrkadľuje výkon ekonomiky a stav rozpočtu. Poslanec stredopravicovej strany Fidesz Antal Rogan povedal, že zníženie ratingu nie je odôvodnené stavom rozpočtu a krajina eviduje prebytky bežného účtu. Do 08:07 SEČ forint v reakcii na zníženie ratingu maďarských vládnych dlhopisov oslabil voči euru o takmer 1 % na 315,35 HUF/EUR. Vo štvrtok uzatváral na úrovni 312,37 HUF/EUR. Podľa údajov agentúry Reuters forint dosiahol 14. novembra voči euru historické minimum, a to na úrovni 317,90 HUF/EUR. „Obchodovanie na trhu ešte úplne nezačalo, avšak nevidíme žiadny dôvod, prečo by forint nemohol oslabiť na nové historické minimum voči euru,” povedal nemenovaný díler v Budapešti.

Maďarsko ustupuje, je ochotné rokovať s EÚ a MMF

26. novembra 2011 - (tasr)

Maďarská vláda sa rozhodla poopraviť narušené vzťahy s Európskou úniou (EÚ), Medzinárodným menovým fondom (MMF) a domácimi bankami s cieľom stabilizovať ekonomiku. Urobila tak potom, ako ratingová agentúra Moody's znížila rating krajiny do špekulatívneho pásma. Toto rozhodnutie znamenalo nepríjemnú ranu pre predsedu vlády Viktora Orbána, ktorý ignoroval varovania, že jeho neortodoxné metódy na podporu rastu ekonomiky - ako zavedenie vysokej bankovej dane či zoštátnenie súkromného dôchodkového piliera - sú neudržateľné. Vo štvrtok večer (24. 11.) Moody's znížila Maďarsku rating o jeden stupeň na Ba1, čím krajinu zosunula do špekulatívneho pásma. Zároveň jej ponechala negatívny výhľad, čo znamená, že sa môže dočkať ďalšieho poklesu ratingu. Výsledkom bol prudký pokles hodnoty forintu a podráždené reakcie maďarskej vlády, že tento krok je súčasťou „finančných útokov proti Maďarsku”. Rozhodnutie maďarskej vlády začať spolupracovať s EÚ a MMF znamená pre Orbána obrat o 180 stupňov, keďže ešte v lete 2010 odmietal spoluprácu s fondom s tým, že jeho podmienky sú nevýhodné a Maďarsko si nedá zobrať „ekonomickú suverenitu”. No deň potom, ako forint vo štvrtok klesol oproti euru o 1,5 %, minister hospodárstva György Matolcsy povedal, že maďarská vláda bude s EÚ, MMF a maďarskými bankami spolupracovať. „Maďarsko potrebuje nový rastový plán a súčasne určitú ochrannú sieť. V súčasnej situácii iba MMF a Európska únia môžu tento typ zabezpečenia poskytnúť,” povedal Matolcsy novinárom na pôde parlamentu. Tentoraz súhlasil aj s tým, že Maďarsko bude rokovať o akomkoľvek type preventívnej úverovej linky, aký MMF ponúkne, zatiaľ čo Orbán ešte pred pár dňami hovoril o tom, že Maďarsko prijme len takú dohodu, ktorá bude bez dodatočných podmienok. Takým je nástroj známy ako Flexible Credit Line. „Samozrejme, že by sme mali záujem najmä o Flexible Credit Line, no pravdepodobne sa nám takúto dohodu dosiahnuť nepodarí. Budeme sa preto snažiť vybrať si výhodnejší z ďalších programov, ktorými sú Precautionary Credit Line a Precautionary Standby Agreement,” dodal Matolcsy.

„Útočia nám na forint“

26. novembra 2011 - (Marianna Onuferová - Sme)

Za útok na maďarský forint a aj proti Maďarsku označila maďarská vláda včerajší posun ratingu krajiny z investičného do špekulatívneho pásma. Agentúra Moody's zhoršenie ratingovej známky vysvetlila vysokým zadlžením krajiny a nejasnými plánmi Orbánove) vlády, ako chce ozdravovať verejné financie. Moody's známke navyše dala negatívny výhľad, čím si ponechala priestor na ďalšie zníženie ratingu. Pre investorov je to signál, že krajina nie je spoľahlivým úverovým dlžníkom a za pôžičky si budú pýtať ešte vyššie úroky. Hneď sa to, samozrejme, odrazilo na úročení maďarských dlhopisov. Úroky pri viacerých splatnostiach vyleteli nad deväť percent. Približne toľko by maďarská vláda zaplatila dlhopisovým investorom, ak by si chcela na trhu požičať nové peniaze. To sa jej však v poslednom období viackrát nepodarilo. Člen vládnej strany Fidesz Antal Rogán zdôraznil, že zníženie ratingu nezodpovedá stavu štátneho rozpočtu. Vláda sa doteraz k tomu postavila tak, že znížila dane občanom a menším firmám, no viac zdanila banky aj energetický a telekomunikačný sektor. Forint sa po zhoršení ratingu oslabil zo štvrtkovej úrovne 311 forintov za euro na hodnotu 317 forintov. Potom sa mierne posilnil. Tlaku na oslabenie meny však čelia aj Poliaci a Česi. Hovorca vlády András Giro-Szász podľa Dow Jones povedal, že vláda urobí všetko, čo je potrebné na obranu forintu, a to aj metódami spravodajských služieb. Zníženie ratingu prišlo o niečo skôr, ako investori čakali. Agentúra S&P nedávno ohlásila, že maďarský rating prehodnotí až po dohode krajiny s Medzinárodným menovým fondom (MMF). Budapešť sa pred niekoľkými dňami obrátila na MMF, aby krajine poskytol akúsi preklenovaciu poistku. Jeho pomoc predtým viackrát odmietla. Rogán včera zopakoval, že nový úver nechcú. Maďarsko požiadalo v októbri 2008 o finančnú pomoc MMF aj Európsku komisiu. Orbánova vláda sa však vlani v lete dostala s fondom do konfliktu. Odmietla jeho pomoc, lebo jeho podmienky sa jej zdali príliš tvrdé.

Maďarsko chce lepšie podmienky pomoci

25. novembra 2011 - (čtk)

Maďarsko si chce s Medzinárodným menovým fondom (MMF) dohodnúť voľnejšie podmienky pomoci, než na aké pristúpilo na začiatku finančnej a hospodárskej krízy v roku 2008. Budapešť vraj chce mať voľnejšie ruky, ale zároveň ochranu pred znehodnotením forintu a poklesom trhových cien dlhopisov. Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor 's medzitým uviedla, že so zmenou ratingu počká práve na to, až čo si Maďari s menovým fondom dohodnú. Maďarsko sa vlani s MMF rozišlo v zlom, pretože politikom sa zdalo, že dohodnuté podmienky pomoci sú veľmi prísne. Zhruba rok krajina fungovala bez pomoci a kde mohla, improvizovala. Zaviedla napríklad neobvyklé opatrenia v bankovom sektore, s ktorým je teraz na ostrie noža. Výrazným zvýšením daní a vynútenými úrokmi mimo realitu chcela znížiť deficit rozpočtu, pomôcť ľuďom a podporiť hospodársky rast. Doterajšie kroky vlády však len poškodili povesť krajiny, odohnali investorov a viedli k tomu, že ratingové agentúry začali upozorňovať na možné zníženie úverového ratingu. Minulý týždeň Budapešť znovu kontaktovala MMF a orgány Európskej únie, aby ich požiadala o pomoc. Dohnal ju k tomu vytrvalý pokles kurzu forintu, ktorý sa priblížil historicky najnižšej úrovni z marca 2009. Situáciu skomplikoval aj postoj spomínanej agentúry Standard & Poor 's, ktorá varovala, že by Maďarsku mohla vziať rating v investičnom pásme. Agentúra teraz dá krajine priestor na rokovania s MMF ao zmene ratingu rozhodne do konca februára budúceho roka. Finančné trhy sú z vývoja v Maďarsku nervózey, k čomu prispieva celkovo napätá situácia v eurozóne a dopady na celý stredoeurópsky región. Výnosy maďarských štátnych dlhopisov so splatnosťou jeden rok dnes vzrástli na 7,07 percentá, a dostali sa tak najviac od jari 2009.

Orbán hrá o čas

23. novembra 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Celý rok a pol trvajúce panovanie Viktora Orbána bolo vlastne hrou o čas. Takzvaná neortodoxná ekonomická politika, ktorou sa chválil, je založená na viere, že skôr či neskôr sa opäť začne silný ekonomický rast, ktorý sám vyrieši všetky problémy. Vďaka nemu nebudú potrebné nijaké reformy ani škrty. Stačí sa dovtedy nejako pretĺcť aj za cenu toho, že vyžerieme všetky dostupné zdroje, napríklad ukradneme peniaze tých, čo si sporia v súkromných dôchodkových fondoch. A pre istotu, aby nás potom nikto nemohol volať na zodpovednosť, ak by sa veci zvrtli, si podriadime justíciu a médiá a politický systém i volebný zákon upravíme tak, aby nás od moci už nikto nemohol odstaviť. Pokračovaním hry o čas je (aspoň zatiaľ) najskôr aj oznámenie o obnovení rokovaní s Medzinárodným menovým fondom. Dohodnúť sa s MMF by bolo pre orbánovcov veľmi ťažké a prijatie jeho podmienok by doma ťažko vysvetlili aj svojim najoddanejším prívržencom, ktorí inak zožerú čokoľvek. Doteraz totiž ľud masírovali vojnovou rétorikou: bojujeme na život a na smrť proti nadnárodnému kapitálu, ktorého zosobnením je práve MMF. Ak by sme ho k nám opäť pustili, nebol by to len koniec štátnej suverenity, ale prvý krok ku koncu našej národnej existencie. Rokovať však ešte neznamená dohodnúť sa a ochotu rokovať možno navonok predstierať celé mesiace v nádeji, že to trhy aspoň na nejaký čas upokojí. Než zasa vymyslia niečo iné, než skončí eurozóna a s ňou aj všetky ako-tak záväzné rozpočtové pravidlá, než sa stane zázrak alebo si aspoň orbánovci svoju moc zo všetkých strán obšancujú tak pevne, že prežijú akékoľvek silné domáce prejavy nespokojnosti.

Maďari otočili, stoja o pomoc

23. novembra 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Návrat k Medzinárodnému menovému fondu (MMF) by bol jednoznačne prejavom slabosti, tvrdil pred necelým mesiacom maďarský minister financií a hospodárstva György Matolcsy. „Nechceme, aby akákoľvek medzinárodná finančná organizácia diktovala opatrenia maďarskej vláde a vnútila jej reštriktívne opatrenia,” odmietal dohodu minulý týždeň hovorca premiéra Péter Szíjjártó. Korunu všetkému nasadil sám Viktor Orbán, ktorý podľa denníka Népszabadság v uzavretom kruhu svojim prívržencom povedal, „ak sa do Maďarska vráti MMF, pôjdem preč ja”. Nezávislí odborníci a zahraniční pozorovatelia už niekoľko týždňov tvrdili, že sa Budapešť musí dohodnúť s MMF, ak chce Maďarsko obnoviť dôveru vo svoju ekonomiku. Prepad forintu oproti euru lámal historické rekordy a Budapešť bola pre nezáujem nútená jednu za druhou rušiť aukcie na predaj štátnych dlhopisov. Do konca minulého týždňa napriek tomu vládni predstavitelia tvrdili, že Maďarsko pomoc MMF nepotrebuje. Nepriaznivé zahraničné ohlasy a hrozba zníženia ratingov sú podľa vlády len snahou nadnárodného kapitálu potrestať Maďarsko za jeho samostatnú politiku, ktorá by sa mohla stať príkladom aj pre iné národy. Náhly obrat a oznámenie o začatí nových rokovaní s MMF preto spôsobili sympatizantom vládnucej strany Fidesz poriadny šok. Vládna komunikácia význam rokovaní zľahčuje, hovorí o „spolupráci nového typu” a tvrdí, že v žiadnom prípade nepôjde o podobnú dohodu, akú uzavrela s MMF predchádzajúca vláda v roku 2008, aby sa krajina vyhla bankrotu. Opozícia naopak hovorí o definitívnom krachu vládnej ekonomickej politiky. Myslia to vážne? Doma aj v zahraničí však vládnu pochybnosti o tom, či Orbánova vláda myslí rokovania s MMF naozaj vážne. Okolnosti nasvedčujú tomu, že o ich začatí rozhodol premiér bez toho, aby o tom informoval väčšinu svojich ministrov. Aj mnohých poslancov vládnej strany oznámenie prekvapilo a utekali pred novinármi, ktorí sa z nich snažili vydolovať nejaké stanovisko. „Nepočítame s dohodou o úvere či s finančnou možnosťou, ktorá by nám umožnila čerpať nejaké peniaze, ide len o bezpečnostnú ochrannú sieť,” upokojoval voličov Fideszu včera šéf poslancov strany János Lázár. Podľa internetových novín Index začne vláda novú presvedčovaciu kampaň, ktorá má voličom vysvetliť, že sa nič nezmenilo a „boj o slobodu” vedený proti medzinárodným finančným silám pokračuje.

Maďarsko žiada menový fond a Európu o finančnú pomoc

21. novembra 2011 - (sita)

Medzinárodný menový fond (MMF) dostal žiadosť maďarských vládnych predstaviteľov o finančnú pomoc. Informovala o tom šéfka MMF Christine Lagardeová v správe, ktorá bola zverejnené v pondelok. V nej sa ďalej uvádza, že maďarskí vládni predstavitelia zaslali podobnú žiadosť aj Európskej komisii a naznačili, že prípadnú pomoc od MMF a EK budú považovať za preventívnu. EK potvrdila, že prijala od Maďarska žiadosť o finančnú pomoc a uviedla, že ju bude konzultovať s členskými štátmi EÚ a MMF. Maďarská vláda očakáva, že novú dohodu s MMF a Európskou úniou podpíše začiatkom budúceho roka. V piatok o tom informovalo maďarské ministerstvo hospodárstva. Maďarsko v roku 2008 muselo prijať finančnú pomoc od MMF, aby sa tak vyhlo hroziacemu bankrotu. Záväzky vyplývajúce z dohody s fondom sa však po nástupe do premiérskeho kresla znepáčili Viktorovi Orbánovi a ďalšiu spoluprácu medzi Budapešťou a fondom so sídlom vo Washingtone tak poznamenalo napätie.

Na vianočných nákupoch v Maďarsku ušetríte až 23 eur

27. novembra 2011 - (Nový Čas Nedeľa)

Vycestujte za vianočnými nákupmi k južným susedom! Klesajúci maďarský forint spôsobil, že nákupy v tamojších obchodoch sú pre Slovákov oveľa výhodnejšie. Veď za jedno euro dostanú okolo 309,60 forintov. Nový Čas porovnal ceny vybraných druhov tovaru, rozdiel je až šokujúci. Na predvianočnom nákupe v Maďarsku ušetríte v porovnaní s tým na Slovensku až 23 eur. Do susedného Maďarska smeruje v týchto dňoch množstvo áut zo Slovenska. Dôvod je jednoduchý - klesajúci forint spôsobil, že nákupy sú pre Slovákov mimoriadne výhodné. „Forintu tento rok dochádza dych a priblížil sa k najslabším úrovniam z roku 2009,” hovorí analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Odborníci upozorňujú, že oslabenie národných mien v okolitých krajinách voči euru, môže do veľkej miery pomôcť všetkým nakupujúcim Slovákom. Ak si budú chcieť domáci predajcovia udržať konkurencieschopnosť, budú musieť svoje ceny prispôsobiť. Do Šalgótarjánu chodia najmä obyvatelia Lučenca, ktorý je vzdialený iba necelých 30 kilometrov, ale aj z iných vzdialenejších miest. Dojčenské mlieko pre dcérku Sofinku (1,5) chodia pravidelne nakupovať do Maďarska manželia Vojtekovci z Vidinej (okr. Lučenec). Podľa ich slov sa tam oplatí oveľa viacej, pretože väčšie balenie je za 9 eur, a na Slovensku menšie za takmer 16 eur. Rovnako ich zaujala aj cena plienok, zaplatili za ne 22 eur, u nás ich pritom kupujú za 26 eur. Do maďarského Mosonmagyaróváru je zas blízko z Bratislavy. „Chodíme sem pravidelne, pretože sa to naozaj oplatí. Teraz pred Vianocami sú však ceny ešte nižšie, ako kedykoľvek počas roka,” hovorí pani Andrea z Bratislavy.

V Maďarsku môžu vyjsť Slovákov nákupy lacnejšie

23. novembra 2011 - (aktualne.sk)

Vyberú sa Slováci koncom tohto roka nakupovať za hranice? Dlhová kríza, ktorá spôsobuje, že meny našich susedov slabnú, by k tomu mohla nabádať. Najvýhodnejšie vyjde nákup v Maďarsku, forint sa totiž výrazne oslabil, dostal sa takmer na kurz, za ktorý sa predával na jar roku 2009. Práve vtedy sa Slováci hromadne vyberali na nákupy za hranice. Susedné meny oslabujú Dlhová kríza v Európe posiela nadol kurz maďarského forintu, poľského zlotého aj českej koruny. „Stredoeurópske meny sú klasickými rizikovými aktívami, darí sa im v čase pozitívnej nálady na trhoch a, naopak, nedarí sa im v čase negatívnej nálady. V prvom polroku tak rástli, prípadne stagnovali, v posledných mesiacoch sa naopak dostali pod predajný tlak,” vysvetľuje analytik X-Trade Boros Kamil Boros. V blízkej budúcnosti sa rozuzlenie dlhových problémov neočakáva a odborníci nevylučujú ani ďalší pokles mien. Lepšie by sa mohlo dariť len českej korune. „Podľa môjho názoru by si koruna do konca roka mohla pripísať zisky a posilniť na úroveň okolo 25 korún za euro. Rozhodujúci ale bude vývoj európskej dlhovej krízy,” hovorí analytik Patria Finance Rostislav Plíva. Okolité meny sa podľa analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej v súčasnosti blížia k minimám z jari roku 2009. „Práve na jar 2009 slovenská ekonomika pocítila negatívny dopad zvýšeného záujmu Slovákov o nákupy v okolitých krajinách,” upozorňuje Sadovská. Najbližšie je pritom k týmto hodnotám maďarský forint. Oslabila sa síce aj česká koruna, oproti roku 2009 ale menej než forint a zlotý. Práve preto bude Česko pre slovenských „nákupných turistov” zrejme menej lákavé. „Z tohto pohľadu zvýšená nákupná turistika je pravdepodobná viac v Maďarsku či Poľsku. Samozrejme, že je potrebné mať prehľad o tom, či mi oslabenie napríklad forintu o 14 percent zlacní ten-ktorý tovar zakúpený v Maďarsku natoľko, aby sa mi za ním oplatilo vycestovať,” hovorí analytička. V prípade, ak by sa Slováci rozbehli na nákupy k susedom, trpeli by slovenské obchody. Podľa Sadovskej by to ale mohlo vyvolať bitku obchodníkov o zákazníka, čo by mohlo zatlačiť aj na ceny na Slovensku. Maďarská ekonomika Maďarský forint sa začal prudko oslabovať na jeseň tohto roka. „Keď Maďarsko prijalo veľmi kontroverzný zákon umožňujúci svojim občanom splatiť svoje hypotéky v eurách a švajčiarskych frankoch za lepší ako trhový kurz,” pripomína Plíva. Do konca roka ešte očakáva, že forint oslabí až k úrovniam 310 až 320 forintov za euro. Maďarskú menu tlačí nadol zlá ekonomická situácia. Krajina je závislá od pomoci Medzinárodného menového fondu. „Na ďalší vývoj forintu bude mať vplyv predovšetkým hospodárenie maďarskej vlády a v súčasnosti zhoršujúce sa ekonomické vyhliadky Maďarska,” dodáva Plíva.

Maďarskí poslanci rozhodnú o reforme justície

21. novembra 2011 - (tasr)

Poslanci maďarského parlamentu rozhodnú dnes o zákonoch týkajúcich sa reformy justície, o daniach a o zoštátnení majetku zadlžených samospráv, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Podľa návrhu vlády sa najvyšší súd premenuje na kúriu, pričom kompetencie doterajšieho predsedu najvyššieho súdu rozdelia medzi budúceho predsedu kúrie a šéfa sudcovského riadiaceho orgánu. Celoštátna rada pre justíciu zanikne. Jej právomoci prevezme predseda Celoštátneho sudcovského úradu, ktorého bude voliť parlament. Jeho činnosť by mala kontrolovať Celoštátna sudcovská rada. Systém justície by mal zostať štvorstupňovým. Sudcov podľa vládneho návrhu budú môcť trojročne na jeden rok poslať na iné služobné miesto. Návrh ráta aj so zjednotením systému prokuratúry. Do všeobecnej prokuratúry by tak zaradili aj prokuratúru vojenskú. Poslanci budú rozhodovať i o pozmeňujúcich návrhoch zákonov týkajúcich sa budúcoročného štátneho rozpočtu, ako aj o majetku samospráv. Vláda sa začiatkom októbra dohodla so šéfmi samosprávnych orgánov na prevzatí zdravotných, školských, sociálnych a kultúrnych zariadení k 1. januáru 2012. Štát okrem majetku prevezme úlohy uvedených inštitúcií a aj ich dlh zhruba vo výške 180 miliárd forintov (579,7 milióna eur).

Vinohradníci z Tokaja potvrdzujú sabotáž Zsolta Simona

24. novembra 2011 - (tasr)

Slovenská národná strana (SNS) podľa slov exministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu (SNS) pred niekoľkými dňami upozornila, že minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Zsolt Simon (Most-Híd) po celý čas zámerne zdržiava legislatívny proces súvisiaci s registráciou špecifikácie odrôd občianskeho združenia vinárskej oblasti Tokaj a za peniaze slovenských daňových poplatníkov pracuje pre maďarských vlastníkov Tokaja, aby si tu mohli uplatňovať vlastné záujmy. Občianske združenie Tokaj Regnum preto podľa Jureňu zobralo svoj osud do vlastných rúk a obrátilo sa v rámci registrácie na Úrad pre priemyselné vlastníctvo v Banskej Bystrici, čím potvrdili, že ministrovi Simonovi nedôverujú, respektíve potvrdili jeho sabotovanie ich úsilia pri tejto registrácii. „Pýtam sa, dokedy bude pani premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) tolerovať takúto situáciu, neriešenie problému jej ministrom a dokedy bude kryť takéto konanie ministra Zsolta Simona, ktorým poškodzuje záujmy Slovenskej republiky,” dodal dnes v reakcii na stredajšie (23. 11.) vyjadrenia Simona k Tokaju Jureňa. Simon 23. novembra 2011 informoval, že do systému Európskej únie (EÚ) bola v 21. novembra tohto roka zapísaná špecifikácia za SR Vinohradnícka oblasť Tokaj. Registráciu vykonal Úrad priemyselného vlastníctva (ÚPV) SR na základe požiadavky Občianskeho združenia Tokaj Regnum, ktoré zastupuje slovenských výrobcov vína Tokaj. Podľa neho je však problémom, že registrácia prebehla na základe zákona 182 z roku 2005. „Dnes píšeme rok 2011 a Slovenská republika nemá platný tento zákon. Nemá platné ani vyhlášky, ktoré boli vydané k tomuto zákonu,” povedal Simon. Združenie sa podľa ministra malo najprv obrátiť na rezort pôdohospodárstva, ktoré žiadosť o takúto registráciu musí najprv posúdiť a schváliť. „Toto sa neudialo,” podotkol Simon a dodal, že plnú zodpovednosť za ochranu značky Tokaj tak na seba preberá ÚPV a ľudia, ktorí si na seba zobrali túto kompetenciu bez toho, aby vec konzultovali s rezortom pôdohospodárstva. Najväčším problémom podľa ministra je, že v rámci noriem EÚ pre registráciu špecifikácie existuje aj paragraf, na základe ktorého môže Európska komisia (EK) zrušiť ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia. Môže sa tak stať, pokiaľ nie je zaručený súlad s príslušnou špecifikáciou produktu, čo je v tomto prípade značka Tokaj.

Jureňa vyzýva Simona, aby pre Tokaj odstúpil

21. novembra 2011 - (sita)

Bývalý minister pôdohospodárstva a šéf sekcie pôdohospodárstva odborného a poradného kabinetu SNS Miroslav Jureňa vyzýva súčasného ministra Zsolta Simona, aby pre kauzu Tokaj odstúpil. „Pán Zsolt Simon za peniaze daňových poplatníkov SR koná proti SR, koná proti pestovateľom vína v oblasti Tokaj a koná v prospech Maďarskej republiky.” Obyvatelia siedmich obcí v júli podpísali petíciu, v ktorej požiadali vládu, aby ukončila rokovania s Maďarskom o agende Tokaj. Podľa nich je z historického hľadiska slovenská oblasť Tokaja rovnocenná s Maďarskou a oprávnené sú aj požiadavky slovenskej strany, zakotvené v prístupovej zmluve SR k EÚ. Jureňa upozornil na vyjadrenie hovorcu ministerstva pôdohospodárstva, že sa k Tokaju nebudú vyjadrovať a že Simon sa v januári stretol s maďarským kolegom Sándorom Fazekasom a dohodli sa, že sa táto citlivá téma má uzavrieť do konca tohto roka. „Neudialo sa nič,” tvrdí Jureňa a dodal, že až 11. novembra si Simon pozval vinárov a predložil im dotazník, aby sa vyjadrili, aké riešenie preferujú. Podľa Jureňu nie je potrebné, aby malo Slovensko zmluvu s Maďarskom. Výmeru slovenskej tokajskej oblasti s rozlohou vyše 908 hektárov Slovensku garantovala už prístupová zmluva s EÚ. Podľa neho má len občianske združenie Tokaj-Regnum podať žiadosť EK o registráciu obchodnej značky pre tokajské vína a špecifikáciu Tokajskej oblasti. „Ministerstvo má prístupové kódy, aby túto žiadosť zúradovalo, to je celá úloha ministerstva,” vyhlásil Jureňa. Ak by to ministerstvo neurobilo, je podľa neho aj náhradná cesta - vinohradníci by dali žiadosť cez Úrad priemyslového vlastníctva. Jureňa žiada Simona, aby zverejnil záver rokovania s maďarským kolegom a prípis, v ktorom nás žiada EK, aby sme nepoužívali názov Tokaj - podľa exministra ale taká žiadosť neexistuje. Maďarská strana podľa Jureňu nemôže stanovovať Slovensku, na akej výmere môže pestovať Tokaj. Jureňa vyzval aj prezidenta, aby nepodpisoval zmluvu s Maďarskom. Simon po spomínanom stretnutí s vinohradníkmi konštatoval, že by bolo lepšie, keby sa Slovensko dohodlo s Maďarskou republikou o používaní značky Tokaj a určení výmery vinohradníckej oblasti, čo by akceptovala aj Európska komisia. Aj za cenu, že by Tokaj mal výmeru len 565 hektárov, čomu je naklonená aj maďarská strana, ktorá doteraz nechcela súhlasiť s výmerou vyše 900 hektárov slovenského Tokaja. O spore Maďarska a Slovenska o Tokaj rozhodujú aj európske súdy (žalobu podávala maďarská strana - pozn. SITA) a nie je zrejmé, kedy a aký verdikt vynesú. Simon si nemyslí, že verdikt padne do konca tohto roka. „Lepší je dnes vrabec v hrsti, ako zajtra holub na streche. Pokiaľ sa nedohodneme, hrozí, že slovenskí vinohradníci nebudú môcť predávať víno pod značkou Tokaj. Veľmi by na tom stratili, pretože je rozdiel, či predávate víno za 15 až 20 eur, alebo za dve eurá,” argumentoval vtedy Simon. Podľa neho je dôležité, aby sa zachránila značka Tokaj pre Slovensko. „Ak ju budeme mať, môžeme požiadať o rozšírenie tejto výmery o dvesto hektárov po vzájomných rokovaniach s maďarskou stranou, ktorá má tiež záujem na rozšírení,” tvrdil Simon. Slovenským vinohradníkom a vinárom sa toto riešenie príliš nepozdávalo. Mnohí si myslia, že sa do záležitosti zbytočne vnáša politikum namiesto odborného prístupu.

Vína značky Tokaj môžu prísť o svoju hodnotu

23. novembra 2011 - (sita)

Slovenské vína pod značkou Tokaj môžu výrazne stratiť na hodnote a ich cena môže prudko klesnúť. Dôvodom je postup Úradu priemyselného vlastníctva (ÚPV), ktorý na žiadosť občianskeho združenia Tokaj Regnum zaregistroval do elektronického registra vín Európskej únie E-Bacchus špecifikáciu „vinohradnícka oblasť Tokaj” na základe dnes už neplatného zákona o vinohradníctve a vinárstve. „Oblial ma studený pot, lebo dnes píšeme rok 2011 a Slovenská republika nemá platný tento zákon a nemá platné ani vyhlášky, ktoré boli vydané k tomuto zákonu,” povedal na dnešnej tlačovej konferencii minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon. „Plnú zodpovednosť za ochranu značky Tokaj preberá na seba Úrad priemyselného vlastníctva a tých pár ľudí, ktorí si zobrali túto kompetenciu bez toho, aby to konzultovali s ministerstvom, do svojich rúk,” doplnil minister. Úrad priemyselného vlastníctva podľa Simona zaregistroval toto označenie aj napriek tomu, že podľa zákona musí na takýto krok získať súhlas ministerstva. „Úprimne musím povedať, že tak urobili bez toho, aby sa obrátili na ministerstvo pôdohospodárstva, do ktorého kompetencie takýto krok spadá,” vyjadril sa Simon. Podľa ministra krok úradu môže znížiť cenu slovenských vín vyrábaných pod značkou Tokaj a dokonca hrozí, že nám Európska únia zakáže označovať vína touto značkou. Pôvodne malo Slovensko totiž čas na predloženie špecifikácie značky Tokaj do konca tohto roku, avšak po zaregistrovaní špecifikácie ÚPV už ministerstvo podľa Simona nemôže do systému vstúpiť, ani ak by prijalo nový zákon, ktorým by úradom zaregistrovaná špecifikácia získala legislatívnu oporu. „Keď pre mňa ten zákon a vyhlášky boli zrušené a boli nahradené a je tam iné názvoslovie, iné označenie, tak ako ja zabezpečím, že to bude správne označené,” vysvetlil Simon. Ešte raz špecifikáciu do tohto systému už totiž podľa jeho slov nikto nemôže zadať ani v prípade prepísania neplatného zákona na platný. „V tejto chvíli musím povedať, že kam ďalej, ani sám neviem,” dodal Simon.

Vyšetrovanie ekologickej kastrofy v Maďarsku je ukončené

21. novembra 2011 - (tasr)

Vyšetrovanie tragickej ekologickej katastrofy s únikom červeného kalu, pri ktorej zahynulo vlani v októbri desať ľudí, je už ukončené. Tvrdí to utorkové vydanie maďarského denníka Népszava, podľa ktorého polícia údajne obviní 14 podozrivých. Denník na základe informácií Gábora Magyara - jedného z právnych zástupcov poškodených - uviedol, že Maďarský Národný úrad vyšetrovania sa začne v stredu oboznamovať so spisom prípadu. Všetkých 14 podozrivých pracuje, alebo bolo zamestnancom hlinikárne Magyar Alumínium Termelö és Kereskedelmi (Mal) Zrt., píše Népszava a dodáva, že ani jeden z nich nie je vo vyšetrovacej väzbe. Väčšina z nich čelí podozreniu z trestného činu verejného ohrozenia z nedbanlivosti s následkom úmrtia, prípadne z poškodenia prírody, z porušenia pravidiel hospodárenia s nebezpečným odpadom alebo zo spôsobenia verejnej hrozby so zvlášť veľkou majetkovou ujmou. Právny zástupca hlinikárne György Ruttner pred časom pripomenul, že úrad ochrany životného prostredia udelil spoločnosti pokutu vo výške 135 miliárd forintov, čo je v prepočte 439,6 milióna eur. Viaceré postihnuté rodiny iniciovali súdny spor voči spoločnosti Mal, pričom Súd hlavného mesta vlani v rámci dočasných opatrení na prvom stupni prisúdil poškodenému z Devecseru odškodnenie vo výške 10 miliónov forintov, čo je v prepočte 32.565,9 eur. Hlinikáreň sa však proti rozsudku odvolala. Ekologická katastrofa na západe Maďarska vo Vesprémskej župe, pri ktorej sa 4. októbra 2010 pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala desať obetí a vyše 120 ľudí utrpelo zranenia. Približne 400 domov bolo zničených. Obrovské škody vznikli najmä v obciach Kolontár a Devecser; zničený bol celý ekosystém rieky Marcal.

Maďarsko nacvičuje poplach pre prípad katastrofy

21. novembra 2011 - (tasr)

Riaditeľstvo maďarskej Celoštátnej ochrany proti katastrofám dnes spolu s médiami organizuje cvičenie vyhlásenia poplachu pre prípad katastrofy. Okrem sirén na uliciach zaznejú v médiách oznamy s fiktívnym obsahom. Ako uviedla maďarská tlačová agentúra MTI, do večera zaznie päť oznamov, ktoré odvysielajú vo všetkých verejnoprávnych elektronických médiách a vo viacerých komerčných rozhlasoch a televíziách. Aby sa zabránilo prípadným nedorozumeniam, v oznamoch budú figurovať ako miesta fiktívnej katastrofy názvy planét z filmu Hviezdne vojny. Súčasťou akcie je aj mobilizovanie velenia zložiek ochrany proti katastrofám a profesionálnych požiarnikov, ktoré sa uskutoční na všetkých úrovniach operatívnych orgánov. V druhej fáze otestujú komunikačné kanály, ktoré pre prípad katastrofy určuje mediálny zákon, a v tretej fáze zmobilizujú orgány civilnej ochrany, pričom v krajine zaznie takmer 2500 sirén.

Kritika Orbánovho mediálneho zákona

23. novembra 2011 - (čtk)

Nový mediálny zákon v Maďarsku podkopáva slobodu slova. Opatrenia, ktoré obsahuje, sú v rozpore s európskym a medzinárodným právom. Skonštatovala to medzinárodná misia zložená zo zástupcov mediálnych organizácií a spoločností na ochranu slobody tlače. Tá hovorila s právnikmi, redaktormi, profesijnými združeniami a predstaviteľmi maďarskej vlády v Maďarsku. Kontroverzný mediálny zákon, ktorý platí u našich južných susedov od 1. januára, zavádza miliónové pokuty za poškodenie verejného záujmu, narušenie verejného poriadku či morálky a za zverejnenie zaujatej informácie. Tieto pojmy však nie sú v zákone jasne definované, čím sa podľa kritikov otvára cesta k cenzúre médií.

Sziget festival, Volt a Balaton Sound spustili predpredaj

25. novembra 2011 - (sita)

Organizátori troch najväčších hudobných festivalov v Maďarsku spustili predpredaj na najbližšie ročníky týchto podujatí. Permanentky i jednodňové lístky na Sziget festival v Budapešti, Volt festival v Šoproni a Balaton Sound v Zamárdi sa na Slovensku dajú v súčasnosti kúpiť na webstránke tixy.sk. Dvadsiaty ročník Volt festivalu sa bude konať 27. až 30. júna 2012, šiesty ročník podujatia Balaton Sound 12. až 15. júla a 20. ročník Sziget festivalu sa uskutoční 6. až 8. augusta budúceho roka. Pre rok 2012 zatiaľ nie sú ani na jeden z troch festivalov potvrdené žiadne mená. Sziget festival, jeden z najväčších európskych hudobných podujatí, navštívilo vlani v súčte siedmich dní 380-tisíc ľudí. Najväčšou hviezdou festivalu bol americký hudobník Prince. Na ostrove Óbudai sa predstavili aj Manic Street Preachers, Gogol Bordello, The National, White Lies, Kid Cudi, Kaiser Chiefs, La Roux, Pulp, Interpol, Kasabian, Dizzee Rascal, Judas Priest, Motörhead, The Chemical Brothers, Hurts alebo Skunk Anansie. Týždňová permanentka s kempingom na 20. ročník festivalu stojí v predpredaji 195 eur, päťdňová permanentka bez kempingu 165 eur. Jednodňovú vstupenku si záujemcovia môžu zakúpiť už za 40 eur. Pre návštevníkov Szigetu zo Slovenska je výhodou, že Budapešť je pomerne prístupná a to autom, vlakom i autobusom. Cesta z Bratislavy až k areálu Szigetu trvá autom dve hodiny, z Košíc sa dá do maďarskej metropoly dostať pohodlne za tri hodiny. Permanentka na Volt festival, ktorý v ostatných dvoch rokoch hostil napríklad The Massive Attack, Air, 30 Seconds to Mars, My Chemical Romance, Sum 41, The Ting Tings, Paula Kalkbrennera, Pendulum či Billyho Idola, stojí v predpredaji 75 eur. VIP permanentka sa dá zadovážiť za 140 eur a jednodňová vstupenka 32 eur. Balaton Sound, ktorý je zameraný najmä na elektronickú hudbu, láka návštevníkov na permanentku za 110 eur. VIP permanentka sa dá kúpiť za 250 eur a jednodňový lístok za 45 eur. Balaton Sound sa za päť rokov svojej existencie vypracoval na najdôležitejšiu udalosť v regióne a to aj vďaka vystúpeniam Underworld, Beastie Boys, Magnetic Man, Basement Jaxx, Orbital, Goldfrapp, Röyksopp, Nouvelle Vague, Kraftwerk, The B-52's, Davida Guettu, Mobyho, Armina Van Buurena, Carla Coxa, Erica Morilla, Richieho Hawtina, Fatboya Slima, Rogera Sancheza, Ferryho Corstena či Tiësta

Premiéra nových častí seriálu ovce.sk

Na internetovej stránke ovce.sk boli zverejnené štyri nové časti animovaného seriálu o nástrahách internetu. Okrem tejto slovenskej premiéry portál spustil jazykové verzie seriálu v nemčine, slovinštine, poľštine a estónčine. Nové časti sa venujú témam: „Tisíc priateľov“ rozoberá fenomén priateľstva na Facebooku, „Druhý breh“ je o túžbe detí mať najlepšie mobily, „Fašiangová maska“ rozpráva o nebezpečenstve napodobňovania akčných hrdinov z internetu alebo z televízie a posledná novinka „Ohňostroj“ upozorňuje na časté poranenia detí pri výrobe a použití výbušnín, čo je aktuálna téma blížiacich sa novoročných osláv.

 

Nízka hladina Dunaja komplikuje plavbu po maďarskom úseku

22. novembra 2011 - (tasr)

Mimoriadne nízka hladina Dunaja v Maďarsku v týchto dňoch komplikuje plavbu po maďarskom úseku rieky. Plavebné spoločnosti majú vážne straty, povedal pre maďarskú komerčnú spravodajskú rozhlasovú stanicu predseda Maďarského celoštátneho plavebného združenia (MAHOSZ) Botond Szalma. Podľa jeho slov v prístave v Dunaújvárosi sa spomalil prísun tovaru a lode odtiaľ plávajú iba so zníženým zaťažením. Pri Budapešti dosahuje hladina iba 92 centimetrov. Nákladné lode potrebujú najmenej 200 cm na nakládku. Do plavidiel s kapacitou 1500 ton môžu v terajších podmienkach naložiť iba 400 ton, pričom náklady na plavbu zostávajú rovnaké. Predseda MAHOSZ-u poznamenal, že najväčší problém vidí v tom, že plavebné dráhy nie sú udržiavané tak, ako letiská, diaľnice alebo cesty, preto riečna plavba z tohto hľadiska má zlú perspektívu. MAHOSZ chce presadiť upravovanie a udržiavanie koryta Dunaja. Celoštátna služba na sledovanie hladiny riek predpovedá v Maďarsku ďalší pokles hladiny Dunaja.

Maďarskom otriasol škandál s eutanáziou

22. novembra 2011 - (Oľga Gľuštíková - hnonline.sk)

Maďarsko šokovala aféra s eutanáziou desiatok chorých ľudí. Lekári na onkológii jednej z nemocníc v Budapešti mali usmrtiť podľa odhadov až 70 nevyliečiteľne chorých pacientov s rakovinou tým, že ich predávkovali morfiom. „Ak lekári zabíjali svojich pacientov, je to nielen protiprávne. Ani čo sa týka morálky to nijako neobstojí,“ povedala pre HN slovenská onkologička Oľga Szegheová. Prípady podozrivých úmrtí už u našich južných susedov prešetruje polícia. Niekoľkonásobok povolenej dávky morfia údajne podávali smrteľne chorým ľuďom na onkológii budapeštianskej nemocnice na Ulici Uzsoki. Podozrenie vzniklo po smrti jedného pacienta chorého na rakovinu po predávkovaní liekom proti bolesti. Jeden z lekárov budapeštianskej nemocnice maďarským médiám potvrdil, že pacienti v poslednom štádiu rakoviny ho občas v nemocnici žiadali, aby ukončil ich trápenie. Ďalší z jej bývalých pracovníkov praktiky eutanázie oficiálne potvrdil. „Keď sa stav pacienta zhoršoval a lekári videli, že za dva až tri týždne zomrie, na vizite zaznela veta, že môžeme začať, alebo, že dáme MO. Chorý následne dostával vnútrožilovo dávky morfia, ktoré štvor- až päťnásobne prekračovali normálnu dávku proti bolesti,“ uviedol onkológ Attila Márkus. Čo sa v takomto prípade stalo s pacientom? „Človek predávkovaný morfiom zomiera na zástavu dýchania. Nedusí sa však pri vedomí. Zaspí a prestane dýchať. Nie je to síce drastická smrť, ale rozhodne je neetická. Lekári predsa nemôžu zabíjať ľudí,“ tvrdí Szegheová.

Let Malévu do Moskvy sa vrátil do Budapešti

23. novembra 2011 - (tasr)

Lietadlo maďarskej leteckej spoločnosti Malév smerujúce do Moskvy sa dnes popoludní vrátilo do Budapešti. Rozhodol o tom kapitán po tom, čo sa po 30 minútach letu aktivovali kyslíkové masky, informovala tlačová agentúra MTI. Cestujúcim letušky nariadili nasadiť si masky, ktoré mali niekoľko minút na tvári, aj keď si to situácia nevyžadovala. Tlak v kabíne totiž bol v poriadku. Kapitán prerušil stúpanie a po preverení tlaku v kabíne sa rozhodol v súlade s predpismi pre návrat na budapeštianske letisko. Stroj typu Boeing 737-800 o 15.47 h v poriadku pristál. Cestujúcich vzápätí presadili do iného lietadla a dopravili do cieľovej destinácie. Prípad preverujú experti Malévu.

Maďar sa priznal k prenikaniu do počítačov spoločnosti Marriott

24. novembra 2011 - (tasr / Associated Press)

Občan Maďarskej republiky sa v USA priznal, že prenikal do počítačov hotelovej spoločnosti Marriott International Inc. a vymáhal od firmy zamestnanie. Oznámili to v stredu americkí federálni prokurátori. Dvadsaťšesťročný Attila Németh sa priznal, že poslal do počítačov spoločnosti škodlivý kód a vyhrážal sa, že odhalí jej dôverné informácie. Rozsudok a výška trestu budú známe 3. februára. Za zaslanie škodlivého kódu hrozí páchateľovi desať rokov väzenia a za vyhrážanie zverejnením dôverných informácií môže dostať päť rokov väzenia. Podľa znenia Némethovej dohody o vine a treste páchateľ v novembri 2010 oznámil spoločnosti Marriott, že do jej počítačov sa nabúraval celé mesiace. Tvrdil, že vlastní jej chránené informácie, a vyhrážal sa, že ich zverejní, ak mu Marriott nedá prácu. Marriott a Tajná služba Spojených štátov spoločne vytvorili falošné konto na internetovej sociálnej sieti a komunikovali s Némethom. Ten v januári tohto roka pricestoval z Maďarska na medzinárodné letisko Dulles pri Washingtone D.C. na letenku, ktorú mu kúpila spoločnosť Marriott - mladík si myslel, že za účelom pracovného pohovoru. Namiesto toho ho však zatkli.

Lendvai, známy z kauzy Slovenský dom, sa stal opäť starostom Mlynkov

28. novembra 2011 - (tasr)

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/politika/150-politika2-politika2/587

-j-lendvai-sa-stal-opa-starostom-mlynkov

V severomaďarskej obci Mlynky (Pilisszentkereszt), v ktorej sa väčšina obyvateľstva hlási k slovenskej národnosti, zvolili 27. novembra 2011 v predčasných voľbách za starostu opäť nezávislého kandidáta Józsefa Lendvaiho. Lendvai bol starostom aj v období, keď obecná samospráva 25. marca 2008 rozhodla o vysťahovaní organizácií Slovákov zo Slovenského domu. Odvtedy postavili s finančnou podporou slovenskej a maďarskej vlády nový Slovenský dom, ten však zatiaľ oficiálne ešte neotvorili. „Naši Slováci - napríklad predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová alebo bývalý starosta Jozef Havelka - v týchto voľbách nekandidovali, pričom prisťahovalci a členovia Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz boli veľmi aktívni...” - komentoval pre TASR voľby člen Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Imrich Fuhl. Záujmy Slovákov v Mlynkoch bude podľa jeho slov presadzovať necelá polovica členov novozvolenej samosprávy. Na margo možného vývoja situácie Slovákov v obci konštatoval, že neočakáva, že by niekto v novej obecnej samospráve mal záujem na vyostrení slovensko-maďarských vzťahov. Vyzdvihol skutočnosť, že neuspel kandidát blízky ultrapravicovej strane Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik. „Taká kauza, aká vznikla okolo Slovenského domu, by sa už nemala zopakovať,” poznamenal Imrich Fuhl a dodal, že dôvodom rozpustenia samosprávy neboli etnické, ale ekonomické záležitosti. „O účasť na práci obecnej samosprávy ľudia už jednoducho nemajú záujem, pretože je obrovský nedostatok financií. Pre mňa bola prekvapujúca veľmi nízka účasť. K urnám prišlo iba 45,5 percenta Mlynčanov, pričom účasť sa v minulosti pohybovala zvyčajne okolo 70 percent,” povedal člen Slovenskej samosprávy v Mlynkoch. Poslanci obecného zastupiteľstva rozhodli o rozpustení samosprávy 13. septembra 2011. Dôvodom boli nezhody medzi poslancami, starostom a notárkou v hospodárskych aj národnostných otázkach.

Ako sa vyvíjala kauza Mlynky

- 1997 až 2000 obecná samospráva v Mlynkoch priznala výlučné právo na využívanie Slovenského domu slovenskej samospráve a združeniu pilíšskych Slovákov

- 25. marca 2008 starosta Mlynkov József Lendvai predložil kontroverzný návrh, podľa ktorého by sa mali všetky slovenské spolky a organizácie z budovy vysťahovať. Poslanci mlynskej obecnej samosprávy väčšinou hlasov návrh schválili

- 31. marca 2008 maďarský ombudsman pre menšiny Ernő Kállai vyhlásil rozhodnutie o vysťahovaní Slovákov zo Slovenského domu za protiprávne. Zastupiteľstvo dostalo mesiac na to, aby rozhodnutie zrušilo.

- 29. apríla 2008 samospráva v Mlynkoch definitívne rozhodla, že slovenské spolky sa musia vysťahovať jún 2008

- Slovensko a Maďarsko sa dohodli, že na nový dom prispejú rovnakým dielom september 2010 v Mlynkoch položili základný kameň Slovenského domu

- August 2011 stavba domu je po prieťahoch dokončená

Maďarsko nedodržiava sľuby o slovenskom dome

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/?option=com_content&view=article&id=460:maarsko

-nedodriava-suby-o-slovenskom-dome&catid=150:politika2&Itemid=524&lang=sk

Protislovenský útok - Vyháňajú Slovákov zo Slovenského domu

http://www.luno.hu/index.php?option=content&task=view&id=6675&Itemid

Na okraj aféry Mlynky - Nemyslel som...

http://www.luno.hu/index.php?option=content&task=view&id=6701&Itemid

Pilíšania, Slováci, toto ste chceli?

http://www.cez-okno.net/clanok/slovensko/o-starom-a-novom-slovenskom-dome-v-mlynkoch

Povedali o Mlynkoch

Robert Fico:

V Mlynkoch sa rozhoduje o osude, respektíve o úrovni ochrany práv príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku.

Dušan Čaplovič:

Ak by sa to dialo na Slovensku, už by o tom vedeli v Európskej únii. Budeme rázne žiadať, aby sa tieto veci riešili.

László Sólyom:

Ak sa na to pozeráme z právneho hľadiska, všetko je v poriadku. Existujú však aj pocity, a v prípade menšín máme byť v oblasti citov veľmi pozorní.

Pál Csáky:

Slovákov v Mlynkoch vysťahovali Slováci, lebo je to obec, kde je oficiálne 54 percent obyvateľov slovenskej národnosti a ďalších 15 percent sa hlási k slovenským koreňom. Súčasný starosta vyhral voľby dvojtretinovou väčšinou.

Kinga Gönczová:

Slovenská vláda tým, že zasiahla do kauzy Mlynky, uznala, že záležitosť menšín žijúcich mimo materskej krajiny nie je iba vnútornou záležitosťou danej krajiny. Slovensko týmto krokom tiež uznalo kolektívne práva menšín.

Marek Maďarič:

Mlynky sú najslovenskejšia obec v Maďarsku. Rozhodnutiu o presťahovaní zo Slovenského domu predchádzali iné kroky. Je to diskriminujúci, zlomyseľný krok. Ide tu o šovinistickú líniu. Bol to bezprecedentný krok a chcelo to rázny krok z našej strany.

Pavol Hrušovský:

Sú tu viaceré znaky radikalizovania niektorých skupín v Maďarsku. Slovensko nemôže trpieť a súhlasiť s takouto politikou. Slováci sú výnimočne tolerantný a veľkorysí voči menšinám.

Vladimír Mečiar:

Maďarsko chce vyučovať, ale nemá dostatočný rámec. V Maďarsku nastupujú polovojenské rasistické gardy. Pozeráme sa na politiku, ktorá je v kríze. Vďaka nej vystupujú tu radikálne elementy. Reakcia zo strany Slovenska a EÚ je v kauze Mlynky nedostatočná.

Ján Fuzik:

CSS dúfa, že obecná samospráva v Mlynkoch, ktorá v prospech zabezpečenia vhodných priestorov pre menšinové samosprávy a organizácie vyvinula už nemalú prácu a odhlasovala značné finančné prostriedky, bude obozretne rozhodovať...

Ruženka Egyedová Baráneková:

Zväz Slovákov v Maďarsku vyjadruje kategorický a zásadný nesúhlas so zámermi Obecnej samosprávy v Mlynkoch ohľadne Slovenského domu.

http://www.pilisszentkereszt.hu/idokozi/idokozi/erdmeny.html

http://www.pilisszentkereszt.hu/data/cms668891/egyeni_listas_kepvered_jkv002.pdf