alt : header1.swf



Fri09202019

Posledná aktualizácia20:02:30

Zo slovenskej tlače - Január (V.) 2012

amonitn2Maďarsko na kolenách - Gyurcsány o nedemokratickom režime - Podpora Fideszu klesá - Svätopluk v Budapešti - Spoločné účty - Papriková demokracia - Obmedzované médiá v čase dvojtretinovej revolúcie - Maďarov frustruje, že sú na tom Slováci lepšie - Brusel chce od Orbána činy

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Maďarsko na kolenách

29. januára 2012 - (Juraj Červenka - Nový Čas Nedeľa)

Správy z Maďarska sú za posledné mesiace veľmi nepríjemné. Krajinu trápia ťažká hospodárska situácia, prepad forintu i napätie na politickej scéne. Chýba práca a ľudia nevedia splácať svoje úvery. Niektorí ekonómovia hovoria aj o hroziacom krachu našich južných susedov. Redaktori nedeľníka navštívili Budapešť a zisťovali, ako dnes žijú jej bežní obyvatelia. Maďarsko zápasí s politickými aj hospodárskymi problémami. Na verejných priestranstvách pravidelne demonštrujú stúpenci i odporcovia premiéra Viktora Orbána a jeho vlády. Prvej skupine prekážajú výhrady Európskej únie, ktorá obviňuje ich miláčika z nedodržiavania základných občianskych a sociálnych práv. Druhí kričia, že keď Orbán zmizne, vráti sa do krajiny demokracia. Mnohí ekonómovia tvrdia, že Maďarsko je tesne pred krachom. Dlh štátu predstavuje závratných 80 miliárd eur. Naši južní susedia navyše platia až 27 % DPH - najvyššiu spomedzi krajín Európskej únie. Korešpondenti z Budapešti vyratúvajú desiatky problémov obyvateľov, napríklad nezamestnanosť, cenzúru médií, potláčanie práv národnostných menšín či otrasný stav dopravy. Do Budapešti prichádzame diaľnicou smerom od Bratislavy a hneď, ako zídeme z autostrády, míňame zafúľaný autobus značky Ikarus. Hlučné vozidlo vychádza zo zastávky a do ovzdušia vypúšťa modrastý dym. Naša prvá návšteva bude u zamestnancov dopravného podniku. - HROZÍ VYKOĽAJENIE - Na konečnej zastávke vo štvrti Ferencváros sa šoféri rozprávajú o každodenných problémoch. „V autobusoch sa nekúri a ani peniaze na ich údržbu nie sú. Niekedy cestujúci cez zaprášené okná nič nevidia,” posťažuje si vodič odstaveného Ikarusu a dodá: „Len žiadne fotenie, nechcem zostať bez práce.” V súčasnosti zamestnáva budapeštiansky dopravný podnik vyše 10-tisíc ľudí a jeho dlh sa vyšplhal už na 300 mil. eur. Cena cestovného sa za posledné roky zdvojnásobila, meškanie výplat zamestnancov je na pravidelnom poriadku. „Medzi kolegami sa hovorí, že budú prepúšťať a zredukujú intervaly. Či sú šumy pravdivé, neviem. Isté však je, že technický stav vozidiel a koľají je zúfalý. Na niektorých úsekoch musíme jazdiť veľmi pomaly, aby sme sa nevykoľajili,” tvrdí staršia šoférka električky v modrej uniforme. „Chcete vidieť našu krízu v praxi? Vyhnite sa centru mesta a vyberte si nejakú z okrajových štvrtí. Skúste Józsefváros,” pridá sa do debaty ďalší zo šoférov. - ČÍŇANOM SA DARÍ - Maďarskí vodiči hovorili pravdu. Na prízemí honosných, no dnes už väčšinou ošarpaných domov postavených začiatkom 20. storočia ešte donedávna fungovali desiatky malých obchodíkov. Mnohé sú zatvorené, po cukrární, kvetinárstve alebo potravinách zostali iba cedule. V porovnaní s Bratislavou sú domáci skromnejšie oblečení, aj vozový park pripomína obdobie päť až sedem rokov dozadu. Na voľných priestranstvách sa váľajú kopy smetí. Napokon vstúpime do prevádzky, ktorej sa však darí dobre - do záložne. „Nežije sa tu ľahko. Navyše, do Budapešti prichádzajú za prácou tisíce ľudí z chudobnejších kútov Maďarska, no najmä z Rumunska. Rumunskí Maďari si myslia, že tu nájdu lepší život, no zostanú sklamaní,” vysvetľuje smutnú realitu majiteľ záložne György a pokračuje v rozprávaní. „Ľudia chodia nakupovať k lacným čínskym trhovníkom, tak ako to bolo v móde pred dvadsiatimi rokmi.” Veľký čínsky trh blízko štadióna klubu MTK pripomína bratislavskú Miletičku, no rozkladá sa na oveľa väčšej ploche. Okrem maďarčiny tu naozaj často počuť aj rumunčinu. Ľudia nakupujú predovšetkým šatstvo a topánky, vo švíkoch to tu však nepraská. - ZLÉ ČASY - Život v centre hlavného mesta prebieha na prvý pohľad po starom. Pracovníci prevádzok rýchleho občerstvenia sa nezastavia, ulicami prechádzajú vyhliadkové autobusy so zahraničnými návštevníkmi, ulice a námestia sú čisté. Aj vo Veľkej mestskej tržnici je rušno. „Pravda je taká, že sme stratili polovicu zákazníkov. Turisti, ktorí si kúpia jednu paprikovú klobásu ako suvenír, nás z biedy nevytrhnú. Časy, keď Budapešťania v tržnici robili veľké sobotňajšie nákupy, sú preč. Ľudia nemajú peniaze na kvalitu,” hovorí vedúca predajne s údeninami pani Kovácsová-Miklósová. Oveľa optimistickejší nie je ani personál budapeštianskych reštaurácií. Prevádzkari sa zhodujú, že domácej klientely je oveľa menej. „Keď mám porovnať tieto dni a obdobie napríklad spred dvoch rokov, tržby nám poklesli o tretinu. Ale stále to je nič oproti životnej úrovni v mojom rodnom Debrecíne. Tam sú ľudia naozaj zúfalí,” tvrdí Péter, čašník štýlovej reštaurácie blízko dunajského Mosta slobody. - CHORÝ STAV - „Problém Maďarska sa začal už veľmi dávno. Pamätáte si na časy, keď v Československu ľudia čakali pred obchodmi v dlhých radoch a pulty v Maďarsku sa prehýbali pod tovarom zo Západu? Už vtedy sme boli veľmi zadlžení, v roku 1989 napríklad trojnásobne viac ako ČSSR,” začne rozprávať o problémoch svojej vlasti finančný analytik Gergely Suppan a na svojom monitore ukazuje rôzne grafy maďarskej ekonomiky. Všetky majú klesajúcu tendenciu. Podľa odborníka na financie je súčasný stav chorý. Platy v štátnej sfére sú na úrovni spred piatich rokov. Bývalá vláda Ferenca Gyurcsánya bola až nebezpečne sociálna, veď v Maďarsku odišlo do predčasného dôchodku jedenásťkrát viac ľudí ako na Slovensku. Maďari sa tešili z 13. aj 14. platov, zatiaľ čo ekonomická situácia štátu bola stále vážnejšia. Viac než milión ľudí si zobralo pôžičky vo švajčiarskych frankoch, následne však rapídne klesla hodnota forintu. „Som však optimista. Tento rok začnú v Kecskeméte vyrábať 100-tisíc mercedesov ročne. Budúci rok spustí veľkú výrobu automobilka v Győri. Azda to bude veľká vzpruha pre našu ekonomiku,” nádeja sa Suppan. - OPTIMIZMUS TRVÁ - Budapešť okrem skvelého jedla a množstva historických pamiatok preslávili aj početné kúpele. Maďari radi tvrdia, že ich metropola je vlastne najväčším kúpeľným mestom na svete. Sme teda zvedaví, či sa kríza odzrkadlila aj v slávnych rekreačných zariadeniach. Recepčné v Széchenyiho kúpeľoch, ktoré fungujú už takmer sto rokov, si to nemyslia. Pohodová nálada vládne aj. v bazénoch medzi honosnými secesnými budovami. Studeným vzduchom sa šíri pach síry, z 38-stupňovej termálnej vody stúpa para. Okrem maďarčiny počuť množstvo ďalších svetových jazykov. „Chodím sem pravidelne už dvadsať rokov. Kým kedysi v Széchenyiho kúpeľoch prevládali Maďari, dnes sa misky váh priklonili na stranu cudzincov. Napriek ťažkým časom sa sem chodíme kúpať stále. Možno nie päťkrát týždenne, ale dvakrát. Nikdy nebude tak zle, aby Budapešťan nemal na kúpele,” s nadhľadom povie jeden z návštevníkov.

Kruté časy pre bezdomovcov

28. januára 2012 - (Uršuľa Kovalyk - Pravda)

Vyzerá to tak, že pre bezdomovcov v niektorých krajinách Európy nastávajú kruté časy. Aj napriek miernej zime a nekonečnej práci mimovládok, ktoré im poskytujú pomoc. V Prahe dostal námestník primátora zrejme po preflámovanej noci „geniálny” nápad. Chce ich „akoby deportovať” (ak nie sú Pražania) mimo hlavného mesta. Presne ako v stredoveku. Spomenula som si pritom, ako z indického Díllí odvážajú na nákladiakoch kravy, ktoré sa premnožené potulujú po uliciach. Pán námestník v rozhovore ešte oznámil, že takýto prístup nepovažuje za porušovanie ľudských práv a načrtol ďalšie „veľkolepé plány”. Keď v Maďarsku policajti nachytajú „bezďáka” spiaceho na ulici, dostane napomenutie. Ak sa to stane druhýkrát, vyfasuje pokutu 135-tisíc forintov (447 eur) alebo pôjde za mreže. Naozaj „pomáhajúci” prístup. Určite sa tým naplní štátna kasa, lebo maďarskí „bezďáci” bežne „sušia” vo vrecku toľké prachy. Alebo sa budú musieť zlepšiť v žobraní. Možno 11 susedov majú také prázdne basy, že ich núkajú bezdomovcom. U nás je zatiaľ ticho, pretože je pred voľbami. Lenže mám isté obavy. Predvolebné bilbordy už hovoria o bielom Slovensku a cynicky sľubujú riešiť bytovú otázku. Už vidím, ako novozvolení populisti vykrikujú svoje „vizionárske” riešenia. Keby si aspoň raz všetci tí, čo chcú o bezdomovcoch rozhodovať, sadli na stoličku do výdajne Nota Bene. A vypočuli aspoň tri príbehy o tom, KTO a PREČO sa dostal na ulicu. Možno by nedostávali také neľudské a neúčinné nápady.

Maďari sa zbavujú forintov

28. januára 2012 - (Transport)

Tržby pouličných zmenární v Maďarsku výrazne vzrástli, niektorým až na trojnásobok. Čoraz viac Maďarov mení svoje úspory vo forintoch na valuty pod vplyvom poklesu hodnoty maďarskej národnej meny v uplynulých dňoch. Informuje o tom internetové vydanie maďarského denníka Népszabadság. Odvolávajúc sa na výkonného riaditeľa člena siete skupiny Exclusive Change Lászlóa Körmendyho denník uviedol, že silný je predaj aj nákup valút, pričom predaj je takmer totožný s predchádzajúcim obdobím. Za rastom tržieb tejto siete však stojí nákup valút obyvateľstvom. Najväčší záujem je o eurá, americké doláre a v menšej miere o anglické libry a švajčiarske franky. V poslednom období prejavujú ľudia záujem o nórske koruny, ktoré považujú za bezpečnú valutu. Podľa vyjadrenia nemenovaného pokladníka inej siete zmenární je u obyvateľstva evidentne cítiť paniku. Ľudia sa snažia svoje úspory vo forintoch zameniť za bezpečnejšie valuty, aj keď vo veľmi slabom kurze. Americký dolár už v niektorých zmenárňach nie je možné kúpiť. Už pred Vianocami sa objavili informácie, že Maďari svoje úspory ukladajú v zahraničných bankách, najmä v rakúskych. Maďarský bankový zväz uverejnil podrobnosti o stratách, ktoré úverovým ústavom spôsobí transformácia úverov v zahraničných menách. Viceprezident zväzu Daniel Gyuris ich vyčíslil najmenej na 952 miliónov eur. Uvádza to na svojej internetovej stránke rakúsky denník Die Presse. Straty bánk sa však môžu vyšplhať až na tri miliardy eur. Podľa Gyrusovho odhadu sa na konci minulého roka asi 20% ľudí, ktorí majú úvery vo švajčiarskych frankoch, rozhodlo zmeniť ich na priaznivejší eurový kurz. Banky boli k tomuto kroku prinútené vládou. Okrem toho sa ústavy v polovici decembra dohodli s kabinetom Viktora Orbána na možnosti, že rovnaký krok môžu urobiť aj ich klienti, ktorí doteraz nemali a nemajú problémy so splácaním dlhov vo frankoch. Gyuris odhaduje, že to bude stáť banky ďalších 1,58 miliardy eur. Doterajší program zmeny zahraničných úverov sa vzťahoval len na súkromné osoby. Avšak o rovnakú možnosť už žiadajú aj obce a vyššie územné celky. Pred Vianocami sa viaceré obce písomne obrátili na ústavy, od ktorých si požičali, aby im zmenu umožnili. Maďarský finančný dohľad uvádza, že obce si zobrali úvery asi za 1,5 miliardy švajčiarskych frankov. Od bánk chcú, aby im odpustili asi tretinu dlžôb. Ak na to banky pristúpia a ak by sa zarátali aj ďalšie straty ústavov v tejto akcii, potom maďarskému finančnému sektoru vzniknú náklady do troch miliárd eur. Vláda chce uľahčiť bankám situáciu tým, že zníži ich daňové zaťaženie. Rakúske banky majú v Maďarsku trhový podiel asi 20 %.

O slovenské občianstvo prišli najmä noví Česi

29. januára 2012 - (sita)

Do 20. januára prišlo o štátne občianstvo nadobudnutím iného štátneho občianstva 206 osôb. Slovensko tak od 17. júla 2010, keď začala byť účinná novela zákona o štátnom občianstve, prišlo o občianstvo 93 mužov a 113 žien. Ako uviedla Ľubomíra Miklovičová z komunikačného odboru rezortu vnútra, najčastejšie išlo o občanov, ktorí získali štátne občianstvo Českej republiky, konkrétne 45 mužov a 58 žien. Druhý najvyšší počet dnes už bývalých občanov SR 24, získalo občianstvo Nemeckej spolkovej republiky, maďarské občianstvo získalo 23 ľudí a rakúske 22 ľudí. Slovenské občianstvo vymenili tiež za britské (12 ľudí), americké (9 ľudí), holandské (6 ľudí) a islandské (2 ľudia). Oficiálne sa o jedného bývalého občana SR rozrástlo Francúzsko, Kanada, Nórsko, Taliansko a Ukrajina. Ministerstvo vnútra nepátra po občanoch SR, ktorí získali iné štátne občianstvo. Informácie má len od ľudí, ktorí zmenu občianstva sami oznámili. „Občan má povinnosť túto informáciu oznámiť bezodkladne po získaní iného štátneho občianstva. V opačnom prípade sa dopúšťa priestupku, za ktorý mu hrozí pokuta 3 319 eur,” upozornila Miklovičová. Podľa zákona je strata nášho občianstva automatická. Súčasný platný zákon o štátnom občianstve, ktorý prijala koalícia vedená Robertom Ficom v máji 2010, neumožňuje ľuďom mať dve občianstva, ak to druhé prijal dobrovoľne. Bola to reakcia na maďarský zákon o dvojakom občianstve. Ten umožňuje získať maďarské občianstvo aj tým, ktorí v Maďarsku nemajú trvalý pobyt a nikdy tam nežili, stačí, že ich predkovia mali maďarský pôvod. Na zmenu Ficovho zákona sa pred niekoľkými mesiacmi v parlamente nenašla zhoda. Minulý rok zákon nakoniec napadla skupina poslancov koaličných strán na Ústavnom súde SR.

Občania Slovenska sú Európania

30. januára 2012 - (Pravda / Sme)

Majú občania Slovenska aj inú ako slovenskú identitu? Jednoznačne. Sú Európania. A nie je to iba preto, lebo Slovensko leží na kontinente, ktorý sa volá Európa. Občania Slovenska sú Európanmi geograficky, ale aj kultúrne a, čo je dôležité, politicky. Čo znamená, že sme kultúrne Európanmi? Kultúrne sme Európanmi preto, lebo história európskej kultúry od náboženstva a umenia až po politiku, vedu a filozofiu, a to od antiky až po dnešok, je zapísaná do spôsobu, ako vnímame svet a ako v ňom konáme. Je v nás zapísané antické Grécko aj Rím, kresťanský stredovek aj s náboženskými vojnami, boj o život a kultúrnu identitu s expandujúcim osmanským islamom, gotika, renesancia, barok aj moderna, osvietenstvo i tragické totalitné ideológie 20. storočia - fašizmus a komunizmus, ale aj zrod liberálnej demokracie z myšlienok o slobode, rovnosti a bratstve. To všetko je súčasť našej európskej kultúrnej identity, na ktorú je potom navrstvené to, že sme Slovákmi, Maďarmi, Čechmi, Poliakmi či Francúzmi. Čo je naše politické európanstvo? Do kultúrneho európanstva sme sa narodili, pre politické európanstvo sme sa rozhodli. Bolo to v okamihu, keď sme sa rozhodli pre členstvo v Európskej únii. Stačí krátky pohľad na uplynulých sto rokov našich dejín, aby bolo jasné, že to bolo dobré a prezieravé rozhodnutie. To, že sme politickými Európanmi, znamená, že máme identitu, ktorá potláča staré európske vojny o teritóriá, bohatstvo a vplyv. Dôležitým rozmerom nášho európanstva je sloboda. Slobodní ľudia nepotrebujú nepriateľov a nehľadajú ich. Spolupracujú s inými, ktorí sú tiež slobodní.

Ferenc Gyurcsány hovorí o nedemokratickom režime v Maďarsku

28. januára 2012 - (sita)

Maďarský premiér Viktor Orbán vybudoval v Maďarskú „systém nedemokratického nacionalizmu”. V sobotu to vyhlásil bývalý predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a niekdajší predseda vlády Ferenc Gyurcsány. Expremiér svoj prejav predniesol na prvom sneme svojej novozaloženej Demokratickej koalície (DK). Gyurcsány svojho hlavného politického rivala vyzval na odstúpenie. Podľa vlastných slov si však zároveň uvedomuje, že pre „mierové spolužitie Maďarov” je nevyhnutné, aby socialisti spolupracovali aj s pravicou. Gyurcsánovou hlavnou prioritou bude v prípade úspechu v ďalších voľbách zrušenie kontroverznej novely maďarskej ústavy. Tú už kritizovala aj Európska komisia a voči Budapešti začala v tejto súvislosti formálne konanie pre porušenie európskej legislatívy. Gyurcsány požiadal o registráciu Demokratickej koalície len tento týždeň. V súčasnosti disponuje už 3800 členmi.

„Úlohou nového parlamentu bude zrušiť terajšiu ústavu“

28. januára 2012 - (tasr)

Prvou úlohou nového maďarského parlamentu bude zrušiť terajšiu ústavu. Vyhlásil to dnes v Budapešti na prvom zjazde Demokratickej koalície (DK) jej predseda Ferenc Gyurcsány pred zhruba 2000 členmi a priaznivcami novej strany. Podľa jeho slov k prijatiu novej ústavy bude potrebná aj podpora časti budúcej opozície. Predsedove slová o zrušení ústavy, ktorú vlani schválila dvojtretinová parlamentná väčšina Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) a ktorá začala platiť 1. januára 2012, ocenili prítomní mohutným potleskom, uviedla maďarská tlačová agentúra MTI. Gyurcsány, ktorý bol predsedom maďarskej vlády v období rokov 2004-2009 vo farbách Maďarskej socialistickej strany (MSZP), vo svojom 40-minútovom vystúpení dlho kritizoval vládu Viktora Orbána, najmä jeho politiku vzdelávania. Podľa Gyurcsánya sa terajšia vláda snaží zbaviť časť mladých ľudí možnosti študovať. Orbán vytvoril antidemokratický nacionalizmus. Oponenti jeho režimu však chcú demokratický republikanizmus, chcú Maďarsko západného a občianskeho typu, dodal Gyurcsány. „Orbán sa postavil proti záujmom krajiny, zboril ústavný poriadok, pričom presadzuje iba záujmy kresťansko-národnej strednej vrstvy, preto musí odísť,” konštatoval predseda DK. Nová strana má 3800 členov. Gyurcsány vlani 22. októbra oznámil, že odchádza z MSZP. Avizoval, že DK založí spolu s ďalšími odchádzajúcimi ľavičiarmi na báze formálne už existujúcej Demokratickej strany, pretože nedôverujú generálnemu prokurátorovi Péterovi Poltovi a o registrovaní novej strany rozhoduje prokuratúra. Predseda DK dnes uviedol, že súd novú stranu právoplatne zaregistroval v uplynulých dňoch.

Podpora Fideszu klesá, opozícia však stagnuje

27. januára 2012 - (tasr)

V januári pokračoval pokles preferencií vládnuceho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz, zatiaľ čo podpora opozičných strán mierne stúpla. V skupine rozhodnutých by Fidesz volilo ešte stále takmer dvakrát toľko voličov, než najsilnejší opozičný subjekt Maďarskú socialistickú stranu (MSZP). Vyplýva to z aktuálnych výsledkov prieskumu inštitútu Századvég. Vládnuci blok Fidesz - Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) by v januári volilo 26 percent všetkých voličov, MSZP 14 percent, ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik desať percent a stranu Politika môže byť iná (LMP) sedem percent. Demokratická koalícia (DK) ľavicového expremiéra Ferenca Gyurcsánya má trojpercentnú podporu voličov. V decembri by Fidesz-KDNP volilo 30 percent, MSZP 12 percent, Jobbik desať percent, LMP päť percent a DK dve percentá opýtaných. V skupine rozhodnutých voličov v januári podporilo Fidesz 44 percent, MSZP 23 percent, Jobbik 19, LMP osem percent a DK štyri percentá voličov. Ochotu pristúpiť k voličských urnám v prípade, že by sa túto nedeľu konali parlamentné voľby, prejavilo 48 percent respondentov.

„Dlhé“ 19. storočie a prvá svetová vojna

V spolupráci Historického ústavu SAV a Univerzitnej knižnice v Bratislave sa v rámci cyklu „Historia magistra” 26.01.2012 uskutočnil seminár s pracovníkmi Oddelenia 19. storočia HÚ SAV. S krátkymi prezentáciami vystúpili: Eva Kowalská, Vojtech Dangl, Dušan Kováč, Elena Mannová a Peter Macho.

Svätopluk v Budapešti

Drak a policajt, Horthy na koni, Televízne hodnoty, Vkus dôchodcov - Výstava ilustrácií k novej maďarskej ústave ukazuje, ako si Orbán predstavuje pravé umenie

27. januára 2012 - (Peter Morvay - Sme)

Maďarská národná galéria v honosnej budove budínskeho hradného paláca ponúka dve veľmi poučné výstavy. Prvá pod názvom Hrdinovia, králi a svätci zozbierala najznámejšie výtvory národne romantického maliarstva 19. storočia. O poschodie nižšie je druhá, ktorá je napriek viac ako storočnému skoku organickým pokračovaním prvej: pätnásť obrazov objednaných osobným premiérovým splnomocnencom ako obrázkový sprievod novej maďarskej ústavy predstavuje národne romantické maliarstvo začiatku 21. storočia. Spoločné majú obe výstavy ešte niečo - ukazujú, ako si pravé umenie predstavuje vláda Viktora Orbána a ako sa tento nový oficiálny umelecký kánon snaží presadiť. Podobne ako sa snažila Ficova vláda ustanoviť staronový záväzný model svojím Svätoplukom na Bratislavskom hrade. Aj keď sú medzi ilustráciami k ústave aj kvalitnejšie diela, je zjavné, že talent pri výbere nerozhodoval. Oveľa dôležitejšie bolo ideové súznenie kultúrneho komisára a službukonajúceho angažovaného autora. Poverenec Imre Kerényi (pred rokom 1989 sa vyznamenal režírovaním komunistických mítingov) sa chválil tým, že autorov usmerňoval aj pri procese tvorby a žiadal ich o rôzne zmeny a doplnenia. Ilustrácie zobrazujú kľúčové body maďarských dejín. Vrcholia kompozíciou so svätým Štefanom, na ktorej zakladateľ uhorského štátu ukazuje na novú ústavu. A to mečom symbolizujúcim odhodlanie, „lebo prijatie novej ústavy nie je nič pre váhavcov a bojkov“, vysvetľuje maliar. Orbána vraj na obraz medzi hrdinov národných dejín neprimaľoval len preto, lebo to nechcela premiérova manželka. Ako svätec symbolizujúci trpiaci národ stojí uprostred ďalšieho obrazu Albert Apponyi, vedúci maďarskej delegácie na mierových rokovaniach ukončených trianonským mierom. Symbolickými katmi sú cudzí politici rozhodujúci o rozdelení Uhorska. Krajne nesympaticky zobrazená postava na ľavom okraji je najskôr československý politik (a v očiach maďarských nacionalistov jedno z prevtelení diabla) Edvard Beneš. Obraz dopĺňajú slobodomurárske symboly, aby bolo aj najtupším divákom jasné, kto za všetkým stojí. Regent Horthy ako symbol medzivojnového obdobia sedí na koni, ktorý nemôže ísť vlastnou cestou, lebo mu uzdu zvierajú tajomné ruky vynárajúce sa z príšeria. Je to jasný odkaz na trápenie Orbánovej vlády, ktorej v konaní dobra tiež bránia len temné sily zo zahraničia a domáci zradcovia. Najväčšie pobúrenie i pobavenie však vyvolalo stvárnenie pouličných nepokojov z roku 2006. S využitím motívu svätého Juraja prebodávajúceho draka zobrazil autor (pôvodne maliar ikon) čierno oblečeného policajta prepichujúceho zo sedla koňa ležiacu bielu ženskú postavu - podľa umelca princeznú symbolizujúcu maďarský národ pošliapavaný „démonickou“ mocou cudzou národu. Tento obraz najlepšie ukazuje, že nový povinný umelecký kánon je tiež len nástrojom - na presadenie jediného správneho oficiálneho výkladu histórie i aktuálneho politického diania. Presnejšie povedané nahradenie histórie a reality politicky motivovanou straníckou mytológiou. Výstavy na Budínskom hrade sú pritom len najviditeľnejším príkladom. Novú - pravú maďarskú kultúru a národnú mytológiu presadzujú všetkými prostriedkami. V ústave, ktorá platí od začiatku roka, je na úroveň úctyhodnej Maďarskej akadémie vied postavená takzvaná Maďarská umelecká akadémia. Napriek honosnému názvu išlo dovtedy len o súkromný spolok národne orientovaných a Orbánovi verných tvorcov. Je to niečo podobné, ako keby Vladimír Mečiar svojho času do ústavy zakotvil, že musí štát ako hlavnú národne kultúrnu inštitúciu na večné časy podporovať, financovať a vybaviť kanceláriami Združenie slovenskej inteligencie Korene, tvorené jeho dvornými umelcami. Znormalizovaná verejnoprávna televízia akoby sa riadila Ficovým vlasteneckým zákonom, deň čo deň divákovi všemožne vtĺka lásku k národu a rodnej hrude. Zvláštny program sa napríklad venuje prezentácii toho, čo všetko Maďari svetu dali a čo vynašli. V inom nazvanom programe Maďarsko, milujem ťa družstvá zložené z hopsánd zábavného priemyslu súťažia v pozitívnych dojmoch z rodnej krajiny. A aby naprázdno neobišiel ani druhý v ústave zakotvený pilier vládnej ideológie, šírenie vlastenectva dopĺňa rodinná súťažná šou o Biblii. To všetko v gýčovitom vyhotovení prevzatom z komerčných televízií, ktoré je však ešte trápnejšie, lebo sa urputne snaží tváriť ako nositeľ tradičných hodnôt. Aby nedošlo k omylu. Maďarsko, najmä Budapešť a vidiecke univerzitné centrá sú stále skvelými miestami s výbornou a mnohostrannou ponukou kvalitnej kultúry, bohatou sieťou artkín, kvalitných galérií, divadiel a kníhkupectiev. Plus vedy fungujúcej na svetovej úrovni. Táto kultúra a veda sú však stále viac umelo zatláčané do úzadia, krátené o financie a podriaďované politickým komisárom, aby urobili miesto doteraz väčšinou nie príliš úspešným vládnym „umelcom“ a ideológom. Dobrým meradlom ich reálnej hodnoty je pritom aj ohodnotenie obrazov z Kerényiho zbierky na bežnom umeleckom trhu. Podľa médií, ktoré obišli znalcov a obchodníkov s umením, by autori ústavných ilustrácií za tieto diela dostali len zlomok zo sedemtisíc eur, čo má byť priemerný honorár za vládnu zákazku. Teda tí, o ktorých by niekto vôbec stál. Oficiálna vládna kultúra je pritom čoraz viac na smiech. Jej maniakálne (seba)presadzovanie pripomína zakomplexovaného paranoika, čo potrebuje byť neustále presvedčovaný o vlastnej dôležitosti a nestrpí žiadnu kritiku, spochybnenie ani alternatívu. Navyše sa to pravidelne deje s výrazovými prostriedkami na úrovni dychovkovej estrádnej kultúry a jej obdôb v iných „umeleckých“ odvetviach. Čo súvisí aj s tým, že sa poslednou baštou vládnej strany stáva voličská generácia nad päťdesiat rokov a dôchodcovia. Vidieť to bolo i na minulotýždňovom pochode na Orbánovu podporu. To sú ľudia, ktorých vláda zatiaľ najviac šetrila, nedotýkajú sa ich škrty vo vysokom školstve, odlev investícií ani zoštátnenie vkladov súkromných penzijných fondov. A dnes sa ich vkusu prispôsobuje aj kultúrna politika. Táto väčšinou béčková a vždy režimová kultúra je pritom cez vládne kultúrne inštitúcie a spriatelené krajanské spolky šírená aj do zahraničia. Vlani v rámci nej vyslali na Slovensko niekoľko národniarskych veršotepcov na festival Pohoda alebo bývalého Orbánovho hovorcu a šéfredaktora vládou založeného a masívne dotovaného týždenníka na besedu o stave maďarských médií. Neinformovanému zahraničnému obecenstvu sú predstavení ako reprezentatívne osobnosti kvalitnej maďarskej kultúry. Našťastie nimi nie sú, aspoň zatiaľ.

Maďarsko pred bránami vážnej krízy

Hrozí recesia, nárast nezamestnaných, nízky rast platov

27. januára 2012 - (aktuality.sk)

Maďarsko je pred bránami vážnej krízy. Medzinárodný menový fond (MMF) ho kritizuje za nedôveryhodné politické prostredie, ktoré je mnohými investormi považované za nepredvídateľné a diskriminačné. Ak sa v tomto roku prehĺbi kríza eura a maďarská ekonomika skĺzne do recesie, budú naši južní susedia zrejme pod veľmi vážnym tlakom v súvislosti so splácaním svojich dlhov. MMF prognózuje pre tento rok v súvislosti s Maďarskom rast na úrovni 0,3 percenta HDP, alebo v krízovom scenári otvorene hovoria o možnej recesii krajiny. „Maďarsko sa z poslednej krízy reálne nikdy nedostalo. Rast bol v krajine nízky, predovšetkým, keď si to porovnáme s regionálnymi partnermi. V roku 2012 očakávame, že ekonomika Maďarska bude v dôsledku domácich aj vonkajších faktorov stagnovať a obnovovať sa bude len veľmi pomaly,“ tvrdí vedúci misie MMF pre Maďarsko Cristoph Rosenberg. Maďarsko sa v súčasnosti snaží oživiť rokovania s MMF a Európskou úniou, pričom aktuálne vzťahy nie sú momentálne najlepšie. Krajina požiadala MMF a EÚ o pomoc v novembri minulého roku, ale rokovania sa zastavili kvôli obavám, že nové maďarské zákony ohrozujú nezávislosť centrálnej banky. Predstavitelia EÚ okrem toho hovorili o svojich obavách o slobodu tlače a súdnictva v Maďarsku. „Veľmi dôležité je to, že utrpela dôvera v politické prostredie, ktoré je mnohými investormi vnímané ako nepredvídateľné a diskriminačné,“ dodáva Rosenberg: „ Dôležitým krokom je zlepšovanie hospodárskej správy, čo sa týka predvídateľnosti politiky. Najviditeľnejším príkladom je diskusia o nezávislosti centrálnej banky. Podľa legislatívy, ktorá bola prijatá v závere roku 2011, je dojem, že vláda sa snaží ovplyvňovať rozhodovanie centrálnej banky. Vláda by mala urobiť všetko preto, aby tento dojem rozptýlila zmenou zákona tak,. Aby to bolo v súlade s najlepšou medzinárodnou praxou. Mali by mať jasné v tom, že menová politika sa vykonáva tými, ktorí sú poverení, nie vládou.“ Ministri financií EÚ upozornili, že Maďarsko musí urobiť rázne kroky, aby sa fiškálny deficit krajiny dostal pod 3-percentnú hranicu. V roku 2013 by mal deficit Maďarska podľa odhadov Európskej komisie (EK) dosiahnuť 3,25 percenta HDP. Európske inštitúcie pritom Maďarsku radia, aby sa sústredilo na dlhodobé opatrenia. V roku 2011 sa maďarskej ekonomike podarilo rásť na úrovni 1,25 %, čo podľa MMF súvisí s ich veľmi pružnými väzbami na nemecký exportný sektor. „ Maďarsko má jeden z najväčších podielov HDP na export v regióne, je to malá krajina s otvorenou, proexportnou ekonomikou, čím je veľmi exponované na dianie v Európe. Je integrované na nemeckú ekonomiku. Spomalenie rastu v Európe podľa všetkého zmenší objem exportu z Maďarska, čo bol hlavný zdroj na prekonanie krízy v krajine. Maďarsko je závislé na zahraničnom financovaní.V tomto zložitom prostredí je potrebné podporovať rast. Zahraničný dopyt slabne, zároveň však slabne aj domáca spotreba a investície. Následkom toho môže byť nárast nezamestnanosti, zvyšujúci sa dlh, nízky rast reálnych miezd...,“ vysvetľuje šéf misie MMF pre Maďarsko: „ V Maďarsku je bankový systém z veľkej časti vo vlastníctve rakúskych, talianskych, nemeckých a belgických bánk, ktoré sú ovplyvnené tým, čo sa deje v eurozóne. V celej Európe sa zavádzajú nové kapitálové požiadavky. Maďarsko okrem toho zaznamenáva za ostatné roky negatívny rast úverov, čo je veľmi znepokojujúce, pretože to predstavuje brzdu v raste.” Podľa ekonómov je pre našich južných susedov mimoriadne dôležité udržať stabilnú ekonomiku. Tohtoročný rozpočet považujú za veľmi ambiciózny. Cestu vidia v rovnej dani, ale upozorňujú na to, že Maďarsko zaostáva za regionálnymi partnermi aj v otázke získavania zahraničných investícií, čo je veľmi dôležité pre rast.

„Rokovania s MMF a EÚ o pôžičke nie sú ničím podmienené“

27. januára 2012 - (tasr)

Rokovania Maďarska s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou o finančnej pomoci nie sú ničím podmienené. Vláda je pripravená na rokovania, ktoré by sa mohli kedykoľvek začať, vyhlásil dnes hovorca maďarskej vlády András Giró-Szász. V rannej relácii verejnoprávnej televízie Giró-Szász povedal, že ani zmena maďarských zákonov, voči ktorým vzniesla námietky Európska komisia (EK), nie je podmienkou úverových rokovaní. Podľa jeho slov v Európskej únii sa zrušenie systému rovnej dane z príjmu fyzických osôb v Maďarsku ako podmienka rokovaní o pôžičke vôbec neobjavilo. „MMF v uplynulých dvoch až troch rokoch poskytol pôžičku najmenej štyrom krajinám, v ktorých funguje systém rovnej dane, z týchto krajín dve sú členmi EÚ,” dodal. Šéf maďarskej misie MMF Christoph Rosenberg vo štvrtok vyhlásil, že Maďarsko musí udržať svoju ekonomickú stabilitu, zlepšiť rozpočtovú politiku a hospodárske riadenie krajiny. Rosenberg v súvislosti s maďarským systémom rovnej dane z príjmu vytkol nárast byrokracie a zvýšenie zaťaženia pre najohrozenejšie vrstvy. MMF v stredu zverejnil kritické hlásenie, v ktorom vyjadril „vážne obavy” súvisiace s maďarskou centrálnou bankou a povzbudil maďarskú vládu k reštrikciám. Fond tiež konštatoval, že „by bolo dobré, keby Maďarsko prestalo improvizovať”.

Orbán sa stretol s libanonským prezidentom Sulajmánom

27. januára 2012 - (tasr)

Zachovanie celistvosti Libanonu, jeho úlohu v regóne a hospodárske výsledky krajiny ocenil dnes v Bejrúte maďarský premiér Viktor Orbán na stretnutí s libanonským prezidentom Michelom Sulajmánom. Orbánov hovorca Péter Szijjártó pre agentúru MTI uviedol, že maďarský premiér informoval svojho hostiteľa o hospodárskych výzvach, ktoré stoja pred Európskou úniou. Orbán sa s libanonským prezidentom zhodol, že je potrebné zintenzívniť hospodárske vzťahy medzi Maďarskom a Libanonom. Sulajmán pozval na oficiálnu návštevu maďarského prezidenta Pála Schmitta. Maďarský premiér na záver svojej dvojdňovej návštevy vystúpi s prejavom na konferencii Zmeny v arabskom svete: demokracia a pluralizmus.

Orbán v Libanone hovoril o otvorenosti Maďarska arabskému svetu

Maďarsko je otvorené arabskému svetu, vyhlásil v Bejrúte maďarský premiér Viktor Orbán (na snímke), ktorý vo štvrtok začal dvojdňovú návštevu Libanonu a stretol sa s libanonským premiérom Nadžíbom Míkátím. Agentúra MTI citovala Orbánovho hovorcu Pétera Szijjártóa, podľa ktorého sa predsedovia vlád Maďarska a Libanonu zhodli v tom, že je potrebné prehĺbiť vzájomnú hospodársku spoluprácu. V blízkej budúcnosti preto navštívia túto arabskú krajinu dve maďarské hospodárske delegácie. Delegácie budú už konkrétne rokovať o spôsobe motivovania a podpory investícií, uviedol hovorca. Míkátí, ktorý hosťa informoval aj o priebehu arabskej jari, povedal, že arabský svet teraz očakáva od Európy v prvom rade pomoc v oblasti ekonomiky a v oblasti vzdelávania. Orbán libanonskému premiérovi prisľúbil sprostredkovanie v tejto záležitosti. Maďarský ministerský predseda sa ešte zúčastní rokovania výkonného výboru Centristickej demokratickej internacionály (CDI), ktorá združuje vyše 100 európskych, juhoamerických, afrických a arabských politických strán.

Tankovacia turistika na juhu neletí

27. januára 2012 - (Pravda)

Historicky najdrahší benzín a nafta nevyhnali vodičov z juhu stredného Slovenska tankovať do Maďarska. Ak nemajú maďarskú pumpu blízko bydliska, neoplatí sa im to. Včera by na jednom litri benzínu Normál 95 ušetrili v Maďarsku iba desať centov. Cena nafty je v týchto dňoch v oboch krajinách porovnateľná. Aj napriek tomu podľa prevádzkovateľa čerpacích staníc v Slovenských Ďarmotách a Šahách Miroslava Kukolíka je domácich tankujúcich menej. „Skôr ako tankovacia turistika je príčinou tohto stavu životná úroveň ľudí,” nazdáva sa Kukolík. Hovorca spoločnosti Slovnaft Anton Molnár povedal, že skúsenosti z minulých rokov ukazujú, že v januári ľudia tankujú menej. Zvýšený záujem o tankovanie za hranicou podľa Molnára trvá vždy krátko. Objavuje sa v období, keď sú výhodné kurzy meny.

Maďari sa boja o úspory. Vkladajú ich v našich bankách

26. januára 2012 - (Jozef Tvardzík - Sme)

Maďari sa boja zmrazenia svojich osobných účtov v bankách. Zo strachu pred možným bankrotom krajiny a následným znárodnením ich účtov na možnú záchranu krajiny si ľudia vyberajú z maďarských bánk peniaze a presúvajú ich na Slovensko a do Rakúska. Zvýšený záujem o zakladanie účtov už zaregistrovali prakticky všetky naše banky. VÚB banka to využila a preto od dnes ponúka termínované vklady vo forintoch. „Maďarských občanov vedú k týmto krokom aj obavy pred znehodnotením ich úspor,” tvrdí hlavný analytik VÚB banky Zdenko Štefanides. Neistota podľa neho vyplývajú z aktuálnych politických a hospodárskych udalostí v krajine. Napriek tomu, že forint zaznamenáva voči euru svoje historické minimá, očakáva sa, že v blízkom období dôjde k jeho posilneniu. „Maďari preto nemusia v nevyhnutných prípadoch vymieňať forinty za cudziu menu, ale môžu využiť na sporenie bankové produkty vedené vo forintoch,“ tvrdí Štefanides. Lenka Bónová z oddelenia Depozitných produktov VÚB banky tvrdí, že ak sa napríklad klient rozhodne zriadiť si termínovaný vklad s ročnou viazanosťou a vloží naň 1,5 milióna forintov, teda v prepočte asi 5-tisíc eur, dostane úrok 3,25 percenta. Navyše tým, že si môže klient otvoriť účet priamo vo forintoch a nemusí si ich vymieňať za iné meny napríklad eurá, vyhne sa možnej kurzovej strate v budúcnosti. Forint je v súčasnosti slabý, ale očakáva sa jeho posilnenie. Zvýšený záujem registruje aj Tatra banka. „Je hlavne v niektorých regiónoch južného Slovenska,” tvrdí hovorca banky Boris Gandel. Maďari si tam otvárajú účty zatiaľ len v eurách. „O prípadnom rozšírení portfólia o akékoľvek iné meny, teda aj o forinty, budeme včas informovať,” dodal Gandel. Rovnako reagovala aj UniCredit Bank. OTP Banka tvrdí, že Maďari vyhľadávajú ich pobočky hlavne na juhu Slovenska. „Majú záujem o termínované vklady a bežné účty vo forintoch a eurách,” potvrdila hovorkyňa banky Zuzana Krenyitzká. Pri minimálnom vklade 50-tisíc forintov (170 eur) a viazanosti na rok im banka ponúka úrokovú sadzbu tri percenta. Slovenská sporiteľňa priznáva, že na pobočkách v blízkosti maďarských hraníc denne obslúžia niekoľko maďarských klientov. Maďarsko sa ocitlo v ťažkej situácii. Nutne potrebuje peniaze na splácanie dlhu a chod verejného sektora. Podľa analytikov preto krajinu môže zachrániť len pôžička od Medzinárodného menového fondu. Ľudia sa obávajú, že ak sa premiér Viktor Orbán s fondom nedohodne, siahne nielen na devízové rezervy centrálnej banky, ale aj na súkromné účty občanov. Ešte začiatkom mesiaca ľudí upokojoval, že nič také jeho kabinet neplánuje. Orbán si však dobre uvedomuje, že ak peniaze nedostane, krajine zrejme hrozí bankrot. Ešte pred týždňom Budapešť dostala ultimátum od Európskej komisie, že ak nezmení tri sporné ústavné zákony, tak skončí pred najvyšším súdom únie a peniaze neuvidí. Brusel od maďarského kabinetu požaduje opätovnú nezávislosť centrálnej banky. Problém vidí aj v zmenách zákonov, ktoré môžu donútiť k predčasnému odchodu do dôchodku sudcov, ktorí nie vždy súhlasili s rozhodnutiami vlády. Brusel kritizuje aj zákon, ktorý oslabuje úrad ombudsmana pre ochranu osobných údajov. Včera v Bruseli maďarský premiér ubezpečoval predsedu Európskej komisie José Barrosa, že je ochotný ustúpiť. „Som absolútne pripravený otvorene diskutovať o všetkých otázkach, bez ohľadu na to, aké ťažké sú tieto problémy, vyvodiť závery a nájsť spoločnú dohodu, „ vyhlásil včera Orbán pred schôdzkou. Maďarský forint na Orbánove slová reagoval posilnením na 295 forintov za euro. K posilneniu prispelo aj rozhodnutie menového výboru centrálnej banky, ktorý včera prekvapujúco ponechal úrokovú sadzbu bez zmeny. Očakávalo sa jej zvýšenie aspoň o jeden percentuálny bod na osem percent. Maďari naposledy zvýšili sadzby tesne pred Vianocami, kedy základný úrok posunuli o pol percentuálneho bodu na rovných sedem percent. Tak vysoko boli sadzby v Maďarsku naposledy za finančnej krízy v roku 2009. V eurozóne je pritom základná úroková sadzba na historickom minime jedného percenta a je možné, že kvôli relatívne nízkej inflácii Európska centrálna banka úroky ešte zníži. Orbánov kabinet by najneskôr v apríli chcel dosiahnuť s Bruselom a Medzinárodným menovým fondom dohodu o „záchrannej sieti”, ktorá by jej mala pomôcť vyhnúť sa bankrotu. Záručný úver vo výške 17 až 20 miliárd eur by jej mal pomôcť brať si pôžičky na trhoch za nižšie úroky ako v súčasnosti. Premiér ubezpečil Orbána aj o tom, že krajina sa pripojí k zmluve Európskej únie o rozpočtových pravidlách. reagoval tak na hrozby Európskej únie, ktorá chcela uvaliť krajine sankcie, keďže už od roku 2004 prekračuje trojpercentný deficit.

Spoločné účty

26. januára 2012 - (Peter Morvay - Sme)

Oznámenie VÚB, že začne ponúkať termínované vklady aj vo forintoch, povie o realite viac, než všetky heslá z minulotýždňového provládneho pochodu v Budapešti dohromady. Slovenská banka určite nie je súčasťou nejakého svetového sprisahania proti Maďarsku a jeho aktuálnej vláde. Snaží sa len zarobiť a využiť príležitosť, ktorá sa jej na ťažko skúšanom trhu ponúka. Presnejšie povedané príležitosť, ktorú jej ponúka budapeštianska vláda svojou hlúpou ekonomickou politikou a neúctou k právu. Rovnako, ako ju na tanieri svojou nedôveryhodnosťou ponúkla devízovým obchodníkom, ktorí v prvej polovici januára zarábali na rekordnej slabosti forintu. Tiež nechceli zvrhnúť maďarskú vládu, len zarobiť na jej chybách. A teraz sa snažia zarobiť na tom, že forint pre zmenu posilňuje, lebo tá istá vláda žobre v Bruseli a u Medzinárodného menového fondu o peniaze a aby ich dostala, tak sa prechodne tvári, že bude trochu rozumnejšia. Vlastne je vedľajšie, či by v Pešti naozaj boli ochotní zájsť až tak ďaleko, že by vláda zmrazila individuálne účty obyčajných ľudí v domácich bankách. (Ak jej zostalo aspoň trochu pudu sebazáchovy, tak nie.) Podstatné je, že mnohí veria tomu, že je schopná urobiť to a že to aj urobí, ak už nebude mať kde inde brať. Navyše už vedia, že vládu nejaké právne istoty a posvätnosť súkromných zmlúv nebudú ani za mak zaujímať, ak sa jej to práve nebude hodiť. Na základe vlastnej trpkej skúsenosti jednoducho veria skôr činom vládnych politikov, než ich ubezpečovaniu, že vklady sú nedotknuteľné. Nápor maďarských obyvateľov na prihraničné slovenské banky tiež ukazuje, o čo ťažšie dnes môže byť v globalizovanom svete a v Európskej únii pre nepoctivých politikov aj nepoctivých obchodníkov ľudí podviesť. Tak ako sa môžu mnohí obyvatelia Slovenska brániť predraženým nehnuteľnostiam a tovarom u nás tým, že si dom či elektroniku kúpia hneď za hranicami, môžu sa aj obyvatelia Maďarska ďalšej trpkej skúsenosti s vlastnou vládou a strachu o svoje úspory vyhnúť tým, že si urobia krátky výlet na druhú stranu komárňanského mosta. Pre zmenu nielen na bryndzové halušky a plzenské.

M. Dzurinda odhalil tabuľu s názvom nového mosta cez Ipeľ

27. januára 2012 - (tasr)

Tabuľu s názvom nového mosta cez rieku Ipeľ odhalil dnes v obci Kováčovce, časti Peťov, minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda. Most ponesie meno Katalin po prvej predsedníčke Občianskeho združenia na obnovu ipeľských mostov Katalin Molnár, ktorá zomrela vlani vo februári. „Tabuľu sme umiestnili na jednej o obecných budov v blízkosti cesty, ktorá vedie na nový most,” povedal pre TASR starosta Kováčoviec Jozef Filip. Text na tabuli hovorí, že obecné zastupiteľstvo rozhodlo o tom, že most ponesie meno jednej z iniciátoriek obnovy ipeľských mostov. Výstavba mosta a príjazdových ciest bola realizovaná z Programu cezhraničnej spolupráce Maďarska a Slovenska. Projekty podporuje Európsky fond regionálneho rozvoja, certifikačný orgán programu je v Maďarsku. Investorom na slovenskej strane sa stal Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) a úspešný bol aj projekt na financovanie výstavby z prostriedkov Európskej únie. Premostenie dlhé 75,1 metra a príjazdovú komunikáciu v dĺžke asi 1 km na konci s okružnou križovatkou, naprojektovala Slovenská technická univerzita. S výstavbou mosta sa začalo koncom roka 2010. Povodne a tuhá zima ju však zabrzdili. Dodávateľ tak ukončil výstavbu v decembri 2011 a momentálne prebieha proces odovzdávania do prevádzky. Podľa hovorcu BBSK Petra Hajnalu by mali most odovzdať do užívania 24. februára 2012. Obec Kováčovce očakáva, že vďaka mostu prestane byť obcou a regiónom „na konci sveta”. „Hoci na oboch stranách hranice sú chudobné regióny, tento rozvoj infraštruktúry naštartuje užšiu spoluprácu hlavne v oblasti hospodárskej, ale aj v oblasti kultúry a turizmu. Bude dobrým príkladom na spoluprácu medzi oboma národmi v strede Európy,” uviedol starosta.

Archivár spochybnil verziu Kremľa o osude Wallenberga

27. januára 2012 - (sita)

Bývalý vysokopostavený pracovník ruského archívu KGB uviedol, že videl spis, ktorý by mohol objasniť osud hrdinu holokaustu Raoula Wallenberga. Ruská tajná služba pritom tvrdí, že nemá žiadne dokumenty týkajúce sa švédskeho diplomata, ktorý zachránil v Maďarsku tisíce Židov predtým, než padol do rúk sovietskej KGB. Sedemdesiatosemročný Anatolij Prokopenko pre tlačovú agentúru AP povedal, že v roku 1991 videl hrubý spis s početnými odkazmi na Wallenberga, ktoré naznačujú, že ho špehovali.”Spis je nesmierne zaujímavý, pretože by umožnil určiť dôvody jeho zatknutia,” povedal Prokopenko a dodal, že mal pred rokmi len pár minút na to, aby prebehol stovky strán dokumentu. Podľa jeho názoru mohli Stalinovi agenti Wallenberga podozrievať z tajných kontaktov medzi západnými spojencami a nacistami a chceli sa o týchto konexiách dozvedieť. Keď sa im to nepodarilo, Švédovi do hrobu pomohli, uviedol Prokopenko s odvolaním sa na súkromné rozhovory s príslušníkmi KGB. Dokumenty, ktoré sa prípadu týkali, zničili pravdepodobne ešte v 50-tych rokoch. Wallenberg ako švédsky diplomat v Maďarsku zachránil 20-tisíc Židov tým, že im vydal švédske cestovné doklady alebo ich presunul na bezpečné miesta. Podarilo sa mu tiež odradiť nacistických dôstojníkov od zmasakrovania 70-tisíc obyvateľov v budapeštianskom gete. Tridsaťdvaročného Švéda zatkli Sovieti v januári 1945, keď Červená armáda obsadila Budapešť a poslali ho do väzenia v Moskve. Tam v júli 1947 údajne zomrel na infarkt, presné okolnosti jeho smrti však ostávajú dodnes neobjasnené. V piatok si svet pripomína Medzinárodný deň spomienky na obete holokaustu. Tento rok je venovaný deťom.

MS a vyše 10.000 občanov odmieta premiestnenie súsošia štúrovcov

27. januára 2012 - (tasr)

Matica slovenská je proti premiestneniu súsošia štúrovcov z Námestia Ľudovíta Štúra v Bratislave. Rovnaký postoj má aj 10.273 občanov, ktorí podpísali petíciu proti jeho preloženiu. Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč ju dnes odovzdal v podateľni bratislavského Primaciálneho paláca. Matica predpokladá, že v najbližších dňoch sa petíciou budú zaoberať príslušné orgány hlavného mesta Bratislavy. Pripomína, že s nápadom premiestniť súsošie štúrovcov a nahradiť ho súsoším Márie Terézie prišiel Bratislavský okrášľovací spolok. Matica slovenská protestuje proti tomuto zámeru. Argumenty, že na odhalení sochy Márie Terézie na vtedajšom Korunovačnom námestí sa zúčastnil panovník František Jozef a že o tom vtedy písali aj New York Times, považuje za nedostačujúce. „Svedčia skôr o ideologickom zámere urobiť z Bratislavy, vtedy už provinčného trojrečového mesta a dnes hlavného mesta Slovenska, symbol maďarsko-rakúskeho spojenectva,” uviedol predseda Tkáč. Matici slovenskej podľa neho neprekáža osvietená panovníčka z druhej polovice 19. storočia, ktorá svojimi reformami uľahčovala život aj slovenským poddaným a Bratislave. „Naopak, sme presvedčení, že do nášho hlavného mesta patria aj sochy ďalších kráľov, kniežat či palatínov, počnúc Pribinom a končiac napríklad Jurajom Turzom, ale aj sochy významných národných dejateľov a osobností Slovenska,” myslí si Tkáč. Zároveň zdôrazňuje, že každá zo sôch by však mala mať primerané miesto svojmu významu.

Papriková demokracia

Orbánov režim sa zahráva s ideami revízie horthyovského Maďarska

26. januára 2012 - (Anka Lučaiová - Plus 7 dní)

Maďarsko je na nohách. Po tom, ako premiér Orbán zrušil republiku a čelí politickému tlaku zo strany Európskej únie, do ulíc organizovane vyrukovali státisíce ľudí, aby všetkým demonštrovali podporu vodcovi národa. „Dosť bolo desaťročia trvajúceho útlaku, či už vojenského, alebo finančného! Práve preto dve tretiny národa vytrvajú pri Viktorovi Orbánovi. Ľud jasne vidí, že Maďarsko má konečne premiéra, ktorý bojuje za vlasť, za jej záujmy, ktorý chce pozdvihnúť maďarský národ. Táto demonštrácia nech slúži Európe, svetu aj každému Maďarovi dobrej vôle ako dôkaz, že keď je zle a vlasť je v ohrození, každý patriot dokáže so sebou stiahnuť nie jedného, nie piatich, nie desiatich, ale hoci aj sto ďalších ľudí,” píšu nacionalistické noviny Magyar Hírlap. Tieto slová vystihujú nálady dnešného Maďarska. Európa s obavami sleduje vzostup nacionalizmu a davovej hystérie, ktorá rastie priamo úmerne tomu, ako sa krajina prepadá do finančnej mizérie. Neslobodná krajina: „Z toho pochodu išla hrôza. Naozaj ich bolo hádam dvestotisíc. Nenormálna masa ľudí. Najhoršie na tom bolo, že medzi tými chudákmi, ktorých doviezli autobusy z vidieka, zo Sedmohradska, z Vojvodiny a južného Slovenska, kráčali aj blahobytne vyzerajúci a dobre oblečení obyvatelia Budapešti. Pripomína to Nemecko tridsiatych rokov,” hovorí šesťdesiatnička Katarína Ledererová peknou slovenčinou, do ktorej sa občas primiešajú české výrazy. Na provládnej demonštrácii 21. januára sa bola zo zvedavosti pozrieť. Podľa maďarských vládnych zdrojov prišlo Orbána podporiť milión demonštrantov. Na stránke sociálnej siete venovanej „mierovému pochodu za Maďarsko” si diskutéri uťahovali z účastníkov sprievodu, že išli ako dobytok na porážku. Na reakcie organizátorov, aby si porátali, koľko ľudí pochodovalo v uliciach, kontrovali posmešným: „Ovce rátam, iba keď nemôžem zaspať!” Námezdní demonštranti dostali podľa niektorých medializovaných informácií peniaze za účasť a tí cezhraniční aj občerstvenie. Do sprievodu vraj pod hrozbou straty zamestnania museli nastúpiť aj zamestnanci viacerých podnikov. Mnohí z nich poriadne nevedeli, prečo v sprievode kráčajú, do hlavného mesta ich doviedla vidina príjemného výletu zadarmo. Demonštrácia bola profesionálne zorganizovaná a v mnohých črtách pripomínala na Slovensku známe mítingy z čias mečiarizmu. Nad hlavami sfanatizovaného davu demonštrantov sa vznášali maďarské vlajky, portréty milovaného vodcu a bojovné heslá. Nápisy ako Milujeme Viktora! či On za nás, my za neho! sa striedali s transparentmi proti Európskej únii či Medzinárodnému menovému fondu, ale aj mapami zobrazujúcimi hranice 64 žúp veľkého Uhorska. Demonštrácia sa veru v mnohom nelíšila od zhromaždení, ktoré organizovane prevolávali na slávu sovietskym vodcom, kubánskemu diktátorovi Fidelovi Castrovi či venezuelskému prezidentovi Hugovi Chávezovi. Prívrženci maďarského ministerského predsedu však v médiách ostro protestujú proti tvrdeniam, že stovky autobusov zvážajúcich vidiečanov do hlavného mesta niekto zaplatil. Príde exodus?: Pani Ledererová sa narodila v Budapešti. Jej mama bola Slovenka z Trenčína, otec zasa bratislavský Maďar. Do školy chodila v Prahe a ostatných štyridsať rokov žije v Budapešti. Vzdelaná dáma, ktorá bola korešpondentkou francúzskych médií, už toho zažila veľa, ale z dnešných udalostí v Maďarsku má strach. „Znásilnili ústavné práva, justíciu, snažia sa umlčať médiá. Medzi ľuďmi vládne neistota. Kto má peniaze, vyváža ich do zahraničia. Do Švajčiarska, Rakúska, ale aj do slovenských bánk. Nikto nevie, čo bude. A mladí ľudia, ktorí môžu, odchádzajú za hranice,” krúti hlavou elegantná dáma. Rozčuľuje ju tvrdenie, že dve tretiny Maďarov podporujú vládny režim. „Nie je to pravda, ani zďaleka. V reáli ich nie je ani polovica.” Rozprávame sa v hluku ďalšej demonštrácie, ktorá sa koná len deň po státisícovej demonštrácii pre Orbána. Na Batthyányho námestí v Budapešti sa zišlo asi dvadsaťtisíc odporcov Orbánovho režimu, aby vyjadrili podporu zrušenému opozičnému Klubu rádia a slobodným médiám. Stojíme v dave na okraji námestia, iba kúsok od budovy maďarského parlamentu. Okolo nás sa pokojne zhromažďujú účastníci protivládnej demonštrácie. Postupne sa zapĺňajú bulváre vedúce z námestia, ktorého centrálnym bodom je štylizovaná lampa s večným ohňom. Demonštranti nesú doma vyrobené nápisy Nám nikto nemusí platiť za demonštrovanie! či Viktor, prac sa! Zmizni aj so svojimi ministrami! alebo v tvare hákového kríža prerobené logo Orbánovej strany Fidesz. Rečníci na pódiu pripomínajú, ako Orbánova vláda zapchala médiám ústa. Stačilo iba ovládnuť radu pre vysielanie a dosadiť do nej svojich ľudí. Ozýva sa skandovanie davu, ktorý kričí Had sóljon! - čo voľne preložené znamená - Nech znie ďalej! Na mysli majú umlčanie Klubu rádia. Postupne sa pridáva zvuk rapkáčov a trúbok. Spoločníčky pani Ledererovej, distingvované dámy, spisovateľky či feministky, zrazu vyťahujú píšťalky a hlučným spôsobom dávajú najavo, čo si myslia o vládnej politike. Raz darmo, Maďari demonštrovať vedia - netreba ich dvakrát prehovárať, aby vyrazili do ulíc a povedali nahlas, čo si myslia. Rádio ako nepriateľ: „Vzali im frekvenciu. Príliš nahlas hovorili o tom, čo sa v tejto krajine deje. Naše médiá sú dnes podobné alebo ešte horšie, ako boli tie u vás za Mečiara. Verejnoprávna televízia informuje o Orbánovi na novoročnom koncerte na počesť ústavy, ani slovom sa však nezmieni o niekoľkotisícovom dave, ktorý vonku pred divadlom protestuje. Aj ostatné médiá sa boja. Za neposlušnosť im hrozí strata príjmov z inzercie, čo znamená ekonomickú likvidáciu. Klubu rádia vzali frekvenciu. Oficiálne nie preto, že bol liberálny a opozičný. Vypísali na tú frekvenciu tender a ten vyhral niekto provládny. Takto sa to robí,” prekrikuje sociologička Erika Törzsöková hučanie davu a rečníkov v reproduktoroch. Erika sa venuje menšinovej politike a znepokojuje ju, že terčom útokov nacionalistov sa stáva všetko, čo je liberálne, európske, židovské či menšinové. Desia ju verejné výzvy na ničenie nemaďarských kníh, ktoré predniesol spisovateľ Ádám Pozsonyi na stránkach Magyar Hírlap. V kultúrnej oblasti sa režim skutočne snaží. Za intendanta jednej z tradičných ustanovizní, Nového divadla, vymenovali nacionalistu a antisemitu Istvána Csurku. Vedením divadla zasa poverili Györgya Dörnera, spájaného s neofašistickou stranou Jobbik. Niektorí dramatici, medzi nimi aj rodák zo Slovenského Komlósa Pál Závada, na protest proti Csurkovmu vymenovaniu stiahli svoje hry z divadelného repertoáru. „Opäť sa k slovu dostáva nacionalizmus, vláda hlása tézy o jednote národa a láske k vlasti. Vraciame sa späť do devätnásteho storočia. To nie je dobré,” trpko podotýka Erika. Maďarská cesta: Pod rúškom boja za slobodu a národ sa skrývajú skutočné problémy, ktoré trápia Maďarsko. Orbánova vláda pri svojom nástupe pred rokom a pol deklarovala, že chce krajinu ekonomicky pozdvihnúť a zastaviť „výpredaj maďarských hodnôt”. „Orbánov kabinet dúfal, že pre krízu bude Európska únia zhovievavejšia k neštandardným nástrojom maďarskej hospodárskej politiky,” myslí si publicista Tamás Mellár. Maďarská vláda vlani zoštátnila dôchodkové úspory obyvateľstva v sume tritisíc miliárd, teda tri bilióny forintov, prijala opatrenia, ktoré priniesli do kasy ďalších vyše dvoch tisíc miliárd. Napriek tomu sa jej nepodarilo znížiť štátny dlh. Vláda skoncentrovala moc do svojich rúk, parlament schválil kontroverzný mediálny zákon a zaviedol povinnú prácu pre príjemcov sociálnych dávok pod policajným dohľadom. Bezdomovectvo je trestné. Podľa novej ústavy sa z Maďarskej republiky stalo Maďarsko, čo v preklade znamená to isté, čo Uhorsko. Obmedzila sa nezávislosť súdov. „Je to absurdné, ak vláda vydá príkaz, že všetci sudcovia starší ako 62 rokov musia odísť do dôchodku. A na ich miesta vymenuje mladých, ani nie tridsaťročných ľudí bez akejkoľvek skúsenosti. Ale lojálnych. To je hanba,” hnevá sa pani Ledererová. Vláda zasiahla aj do nezávislosti centrálnej banky. Čerešničkou na šľahačke ostáva, že si vládne strany objednali a zarezervovali prenájom všetkých významných verejných priestranstiev v hlavnom meste až do ďalších volieb v roku 2014. Hovorca Viktora Orbána Péter Szíjjártó na tom nevidí nič zlé, ide vraj iba o obyčajné plánovanie v predstihu. V praxi to však znamená, že opozícii vláda úplne znemožnila organizovať masové verejné mítingy. Ohrozené sú tak aj všetky nevládne verejné zhromaždenia, ktoré sa mali konať v deň štátneho sviatku 15. marca. „Krajina potrebuje radikálnu zmenu hospodárskej politiky, nie boj za národnú slobodu. Ak by si to však vláda priznala, znamenalo by to pre ňu stratu prestíže a voličskej podpory. A toto vládnuce strany nikdy nepripustia. Preto sa za každú cenu - a nie neúspešne - snažia „predať” heslá o tom, že krajinu napadli špekulanti, že ich chcú zničiť zahraničné finančné kruhy, že diktát EÚ a MMF je neprijateľný,” píše Mellár. Krajinou sa podľa neho dokonca šíri konšpiračná teória, že Orbánova vláda sa snaží cielene dostať krajinu do bankrotu, pretože tým by sa zbavila obrovského zahraničného dlhu. „Orbánovo Maďarsko vedome rezignovalo na liberálno-demokratický režim. Vidíme, že Budapešť sa s nefalšovaným záujmom pozerá na mestá Pozsony, Kassa a Temesvár a dnes už je diskusia o veľkom Uhorsku úplne štandardnou témou. Najhorší možný scenár je, že Maďarsko sa stane opovrhovaným vydedencom Európskej únie, vystúpi z únie a uzavrie sa. To bude katastrofický scenár aj pre jeho susedov,” uzatvára slovenský sociológ Michal Vašečka.

Bruselský pohár trpezlivosti sa naplnil

25. januára 2012 - (Attila Tibor Nagy - Pravda)

Maďarsko síce nepatrí medzi vplyvné štáty Európskej únie, ale aj tak od polovice decembra zapĺňa stránky zahraničnej tlače. Okolo južného suseda Slovenska zúri búrka plná napätia a sporov. Na západ od Maďarska je veľmi zriedkavé, aby jedna strana dokázala sama získať čo i len nadpolovičnú väčšinu, nehovoriac o dvojtretinovej. Druhou špecialitou je, že sa Orbánova vláda pustila - podľa jej vlastných slov - do reorganizácie štátu. Fidesz pri preberaní vládneho kormidla musel čeliť nielen rozpočtovým, ale aj vážnym systémovým problémom: zadlženiu vo výške nad 80 percent HDP, veľmi zlým ukazovateľom zamestnanosti, prestarnutiu obyvateľstva (každý tretí je dôchodca), zlému zdravotnému a mentálnemu stavu, verejnej správe vyžadujúcej si obnovu, legendárnemu pesimizmu Maďarov a vážnej rozpoltenosti zakorenenej v politickej kultúre. Aj z tohto neúplného zoznamu vidno, že Maďarsko na jar 2010 naozaj volalo po obnove. Orbánovu vládu od jej nástupu za mnoho vecí možno a treba kritizovať, no sotva sa jej dá vyčítať nečinnosť či bezradnosť. Vlani vytvorila novú ústavu a popri tom parlament v úžasnom tempe a množstve fabrikoval zákony - celkovo 213. Viktor Orbán sa už v roku 2010 pustil do budovania nového systému politicko-verejného práva. V rámci toho dosadil „spoľahlivých” do významných štátnych pozícií, zúžili sa právomoci Ústavného súdu a nedávno zrušili samosprávu sudcov. Úloha štátu od zmeny režimu v rokoch 1989 a 1990 nikdy nebola až taká veľká. Za niekoľko týždňov vláda zrazila na kolená súkromné penzijné fondy presmerovaním ich majetku do štátneho systému. Po vážnych vnútorných sporoch sa premiérovi podarilo dosiahnuť prevzatie škôl, ktoré patrili pod samosprávy, do rúk štátu. Riaditeľov škôl, ktorých predtým volili miestne samosprávy, má odteraz vymenúvať minister. Pod štát prešli aj župné nemocnice a rôzne osvetové zariadenia. Začala sa reorganizácia štátnej správy, miestne samosprávy prechádzajú pod prísnejší štátny dozor. Čoskoro majú obnoviť okresy, administratívne centrá medzi župou a dedinami, typické sídelné malomestá. Nie je núdza ani o spoločenské reformy, ktoré vyvolávajú napätie. Začalo sa prehodnocovanie systému invalidných dôchodkov, parlament nedávno odhlasoval školskú reformu. Nevylučuje sa, že sa budú zatvárať, či prinajmenšom pretvárať nemocnice, univerzity a vysoké školy. Aj z neúplného výpočtu zmien vidno, že sa sotva dajú nazvať kozmetickými. Obrovskú úlohu „reorganizácie krajiny” chce Fidesz zvládnuť zhruba za dva roky, aby sa v druhej polovici cyklu už mohol sústrediť na uskutočňovanie reforiem a konsolidáciu svojej moci. Na presadenie zmien však musel udržať na uzde spoločenský odpor aj spôsob vnímania právneho štátu spred éry Fideszu. Zahraničná kritika sa čiastočne zamerala aj na toto. Proti Orbánovej vláde sa ozvala už v roku 2010 po oslabení Ústavného súdu a prijatí mediálneho zákona, ktorý zavedením vysokých pokút a zriadením mediálnej rady zloženej z nominantov jedinej strany vyvolal poplach u stúpencov liberálnejšie chápanej slobody tlače. Prijímanie škodlivých zákonov so spätnou platnosťou vážne narušilo dôveru k právnym istotám. Po vyostrených udalostiach mnohí zverujú svoje, neraz i miliardové úspory do bezpečia najmä rakúskych a čiastočne aj slovenských bánk. Súčasná mohutná zahraničná kritika pramení aj z obáv o právny štát, ktoré Orbánova vláda ignoruje. Pritom politika je bojiskom nielen ideí, ale aj tvrdých hospodárskych záujmov. Mnohé podnikateľské skupiny, ktoré sa neváhali so sťažnosťami obrátiť na Brusel, si maďarská vláda pohnevala vyrubením špeciálnej dane postihujúcej najmä nadnárodné spoločnosti. Pritom banky osobitne zaťažila povinnosťou prijímať splatenie devízových úverov pre ne v nevýhodnom kurze. Pohár trpezlivosti sa v Bruseli naplnil, keď v decembri parlament napriek napomenutiu predstaviteľov EÚ odhlasoval zákon o centrálnej banke. Boj medzi EÚ a maďarskou vládou sa vyostril. Hoci vláda, túžobne očakávajúca úver od Medzinárodného menového fondu, je pre nedobrý stav domácej ekonomiky náchylná spraviť ústupky Európskej komisii, Orbán si vo viacerých otázkach ponecháva voľné ruky. Ani ostatné štáty nemajú nevyhnutne záujem o úplné poníženie Maďarska, mohol by tak aj pre ne do budúcnosti vzniknúť nebezpečný precedens: Európska komisia aj s nimi tvrdo zatočí, ak sa jej to teraz podarí s Budapešťou. V dnešnej situácii ide o to, či vyjde Orbánova kalkulácia a či sa mu podarí so značne neštandardnou politikou dosiahnuť výsledky, ktoré by mu zabezpečili dôveru voličov a dlhodobé udržanie sa pri moci. Alebo vykrváca v boji vedenom na viacerých frontoch? Aj manévrovací priestor novej slovenskej vlády, ktorá sa dostane k moci po marcových voľbách, bude ovplyvnený tým, či bude mať do činenia s pozične posilnenou, alebo zoslabnutou maďarskou vládou.

Maďarsko a jeho Viktátor

25. januára 2012 - (Pavol Demeš - Pravda)

Minulý týždeň sa Orbánovo Maďarsko opäť prepracovalo na stránky svetových médií. V stredu v Európskom parlamente v Štrasburgu grilovali poslanci sebavedomého premiéra za politické a právne zmeny v jeho krajine, ktoré sa odchyľujú od európskych noriem. Akože inak, odolával statočne a obratne prisľúbil nápravu chybičiek krásy v celkom novej legislatíve, ktorá bráni namrzenej Európskej únii poskytnúť Budapešti takú prepotrebnú finančnú pôžičku. Americká ľudskoprávna organizácia Freedom House uverejnila svoju výročnú správu Sloboda vo svete v roku 2012. Ako na potvoru tam neprajníci vypichli Maďarsko ako jediný štát z našej časti sveta, kde došlo k zhoršeniu situácie v oblasti občianskych slobôd a demokracie. Mnohých Maďarov to parádne vykrútilo a v sobotu sa vybrali do ulíc hlavného mesta povedať „amíkom” aj „euíkom”, čo si o nich myslia. Vyše stotisícový pokojný sprievod prejavil vrúcny cit a dôveru svojmu Viktorovi a cez transparenty oznámil svetu, že Maďarsko nebude kolóniou, že Európska únia je ako Sovietsky zväz, a keď to inak nepôjde, nech ide EÚ i USA domov. V čase, keď zaznamenávame v demokratických krajinách množstvo demonštrácií proti politike vlád, Maďarsko predviedlo v predvečer spanilej jazdy Viktora Orbána do Bruselu unikátny provládny happening. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, a najmä ráznejší šéf Európskeho parlamentu Martin Schulz predvčerom zopakovali Orbánovi, že ak chce získať podporu EÚ, musí v legislatíve urobiť zmeny a predovšetkým neblufovať. Vývoj v Maďarsku je v mnohom prekvapujúci a zamestnáva Brusel nielen ako zvláštna odchýlka od noriem jedného menšieho členského štátu. Náš južný sused testuje viaceré základné princípy EÚ, ako je súdržnosť, rešpekt pre spoločne zdieľané hodnoty, nepreceňovanie historických tém, dobré susedské vzťahy a podobne. Preto je dôležité, že vedúce osobnosti únie neuhýbajú a vytyčujú superdominantnému maďarskému premiérovi jasné mantinely. Pre správcov vecí európskych ide v mnohom o novú situáciu. EÚ má dostatočné skúsenosti s nastavovaním podmienok a hodnotením ich plnenia v kandidátskych krajinách. Zasielanie demaršov a umravňovanie plnohodnotných členov, ktorí začnú schádzať z koľají, to je iná disciplína. Málokto totiž predpokladal, že nový členský štát začne okrem zavádzania politických a právnych odchýlok trucovať a dupať, ako to predvádza dnešné Maďarsko. Európska únia, ako aj Slovensko, sa musí pripraviť na zložitú šachovú partiu. Viktor Orbán je schopný a skúsený politik, ktorý má napriek masívnej domácej a medzinárodnej kritike guráž ísť za svojím „historickým” poslaním. V duchu slávnych predkov, ktorí sa nebáli obety. Podľa jeho vlastných slov, zatiaľ postavil s kolegami pre budúcnosť žulový základ, na ktorom ide budovať nové, sebavedomé Maďarsko. Pre susedné európske Slovensko, ktoré si v minulom desaťročí odskúšalo, ako chutí mať na čele štátu muža, čo heroicky nadväzoval na predkov a postavil sa zoči voči európskym i americkým demaršom, je to dostatočná výzva. Znalci slovensko-maďarských reálií pritom tvrdia, že Vladimír Mečiar vo funkcii slovenského premiéra nesiahal v narábaní s mocou dnešnému ministerskému predsedovi Orbánovi ani po pás. Asi aj preto ho trúfalí maďarskí opozičníci pomenovali neobvyklým novotvarom - Viktátor.

Obmedzované médiá v čase dvojtretinovej revolúcie

25. januára 2012 - (Karel Hvížďala - Pravda)

Po vlaňajšom víťazstve Viktora Orbána v parlamentných voľbách sa situácia v Maďarsku značne zradikalizovala. Tento trend sa nevyhol ani médiám. Azda najbadateľnejšie sa pomery vyostrili vo verejnoprávnej televízii. V poslednom týždni minulého roka prepustili ďalších dvoch novinárov, ktorí sú zároveň funkcionármi filmových a televíznych odborov. Balázs Navarro a Aranka Szávulyová držia od 10. decembra hladovku na protest proti cenzúrnym zásahom vedenia televízie do spravodajstva. V uliciach sa medzitým začalo demonštrovať. V centre Budapešti sa 2. januára zhromaždilo okolo stotisíc ľudí. V Maďarsku totiž zriadili štátny mediálny holding MTVA, ktorý združil všetkých novinárov vo verejnoprávnych médiách a zároveň sa stal výlučným výrobcom všetkých programov, čím má štát zasa všetko pod kontrolou. Na jeho čele stoja ľudia z Fideszu a tí obsadili aj všetky miesta editorov. Holding prepustenie novinárov zdôvodnil tým, že protest je nezákonný a je provokáciou voči zamestnávateľovi. Už sama formulácia naznačuje, že nejde o verejnoprávnu inštitúciu, pretože podľa medzinárodných kódexov, ktoré platia vo verejnoprávnych televíziách v Európe, nemôže byť nikto nútený k nejakému postoju a má, samozrejme, aj právo protestovať: kvôli tomu preto nemôže byť ani prepustený. Posledný spor novinárov s vedením MTVA sa začal pre televízny rozhovor s radikálnym predstaviteľom maďarskej menšiny v Rumunsku Lászlóom Tőkésom. Odvysielané zábery totiž zmanipulovali: vyretušovali z nich bývalého predsedu najvyššieho súdu Zoltána Lomnicu, pretože je u súčasnej vlády v nemilosti za odsudzovanie jej autokratických metód. To prezrádza, že Orbánova vláda sa uchyľuje k starým totalitným praktikám a pripomína to manipuláciu s fotografiami z pohrebu diktátora Kim Čong-ila zo Severnej Kórey, z ktorej koncom roka 2011 tiež vyretušovali televízny štáb, aby nerušil smútočnú atmosféru. Na druhej strane treba dodať, že pod tlakom verejnosti museli z redakcie odísť už dvaja ľudia. Šéfredaktor redakcie spravodajstva Dániel Papp, kvôli ktorému novinári protestovali od začiatku, pretože je členom extrémistickej strany Jobbik, a z funkcie riaditeľa spravodajstva tlačovej agentúry MTI musel odstúpiť aj Gábor Élő. Podobne neobratne ako médií sa Fidesz zmocnil aj štátneho kontrolného úradu, zlikvidoval súkromné dôchodkové spoločnosti, obmedzil pôsobnosť ústavného súdu a pokúsil sa obmedziť aj činnosť asi 300 náboženských organizácií, pretože v nich vidí nátlakové skupiny ako vo všetkých občianskych združeniach, ktorá ho nepodporujú a majú iný názor. Navyše 1. januára 2012 začala v Maďarsku platiť nová ústava a zmenil sa jeho názov: vypadlo z neho slovo republika. Maďarsko nám názorne predvádza, ako aj po vyše dvadsiatich rokoch je návrat totalitných či silne autoritárskych praktík v krehkých demokraciách najmä v krízových situáciách jednoduchý a ako by sme mali byť aj my pripravení na obranu slobody médií a demokracie vôbec. Situácia je nebezpečná práve preto, že Moc a Trh súčasne premieňajú mediálne krajinu v celej našej civilizácii podobne: trivializujú ju. To má za následok zhoršenie kvality informácií vo verejnom priestore, ktorý vždy otvára väčší priestor na ľahšiu manipuláciu s občanmi, čo najmä v čase krízy vždy ohrozuje obzvlášť mladé a krehké demokracie.

Odborná komisia preskúma dizertačnú prácu prezidenta

25. januára 2012 - (tasr - mti / atv.hu / apa)

Dekan Fakulty telesnej výchovy a športu na Semmelweissovej univerzite v Budapešti Miklós Tóth informoval dnes v maďarskej metropole o svojom rozhodnutí zriadiť odbornú komisiu, ktorej úlohou bude objasniť podozrenie z plagiátorstva v prípade dizertačnej práce súčasného maďarského prezidenta Pála Schmitta. Mená piatich členov komisie, ktorých vybrali výlučne na princípe odbornosti, nezverejnia skôr, ako budú 28. marca známe výsledky práce grémia. Cieľom tohto postupu je zabezpečenie nerušenej a nestrannej práce odborníkov, vyplynulo z dekanovho vyjadrenia. Ide o expertov z rôznych vedných odborov. V komisii zatiaľ nie sú zahraniční experti, ktorých prizvanie v nasledujúcich týždňoch však dekan nevylúčil. Výsledkom práce odborníkov by mala byť správa, na základe ktorej vyvodí potrebné závery aj univerzita, odznelo na tlačovej konferencii v Budapešti. Na otázku, o aké konzekvencie by mohlo ísť, Tóth uviedol, že sa skôr, ako bude hotová správa, nemieni púšťať do špekulácií. Osobne si však v dejinách univerzity nepamätá na prípad odobratia doktorského titulu. Maďarský týždenník hvg na svojej internetovej stránke pred dvoma týždňami informoval, že takmer 180 strán Schmittovej dizertačnej práce je doslovným prekladom a prevzatím štúdie bulharského športového historika Nikolaja Georgieva napísanej vo francúzskom jazyku. Najvyšší maďarský predstaviteľ 18. januára vo vysielaní verejnoprávneho rozhlasu podozrenie z plagiátorstva odmietol. „Podľa vtedajších pravidiel bolo dovolené, aby odborná literatúra použitá v dizertačnej práci bola uvedená iba na konci práce a nie na každej jej strane,” povedal na svoju obhajobu prezident, podľa ktorého preto neobstojí podozrenie z plagiátorstva. Vyjadril nádej, že sa mu podarí očistiť svoje meno. Ako dodal, rada vtedajšej Telovýchovnej vysokej školy (ktorá je medzičasom súčasťou Semmelweissovej univerzity - pozn. TASR) mu určila oponenta a konzultanta, ani jedného si nevyberal sám. „Nemali námietky voči práci po formálnej stránke, teda ani voči označeniu zdrojov. Dovedna som použil 21 zdrojov,” konštatoval. Pál Schmitt, ktorý bol v rokoch 1990-2010 predsedom Maďarského olympijského výboru (MOV), svoju doktorskú prácu s názvom Analýza programu olympijských hier novodobých dejín predložil v roku 1992 a získal za ňu najvyššie hodnotenie. Jeho argumentáciu, že spolupracoval s Georgievom, s ktorým ho spájalo úzke priateľstvo, spochybnila pre maďarské médiá Georgievova dcéra, ktorá o tom nič nevie.

Zadlženie Maďarska je zvládnuteľné, tvrdí MMF

25. januára 2012 - (tasr)

Zadlženie Maďarska bude zvládnuteľné aj v prípade, že tamojší ekonomika bude stagnovať. Riziko však hrozí, ak kríza v eurozóne stiahne maďarskú ekonomiku do recesie. Uviedol to dnes Medzinárodný menový fond (MMF) v správe, ktorá sumarizuje poznatky jeho zástupcov po rokovaní s maďarskými činiteľmi. Ak by sa maďarská ekonomika dostala do recesie, potom by krajina podľa MMF mohla mať problémy zaistiť si vonkajšie financovanie. Maďarsko sa teraz snaží s Európskou úniou a MMF dojednať záložný úver, ktorý by malo k dispozícii práve pre prípad, že zhoršenie podmienok mu znemožní zaistiť si financovanie v dostatočnom objeme a za priaznivých podmienok. Maďarsko tento rok musí takzvane preklopiť zahraničný dlh v objeme takmer piatich miliárd eur, vedľa toho má ale aj bežné splátky úveru v domácej mene. Rokovania s EÚ a MMF ale viaznu, pretože Maďarsko zaviedlo ústavné zmeny, s ktorými zahraničné inštitúcie nesúhlasia. Ide hlavne o zmenu zákona o centrálnej banke. MMF na tento rok Maďarsku predpovedá rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 0,3 percenta, zrejme ho ale bude musieť podrobiť revízii. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) v najnovšej prognóze počíta v Maďarsku s prepadom HDP o 1,5 percenta. Ministri financií EÚ varovali, že by Maďarsku mohli pozastaviť čerpanie rozvojových fondov, ak Budapešť nebude schopná dostatočne znížiť deficit rozpočtu. „Hoci Maďarsko nad radom externých faktorov nemá kontrolu, vhodná kombinácia politických krokov, ktorá zabráni náhodným intervenčným krokom z vlaňajška a posilní ekonomické inštitúcie, môže znížiť pravdepodobnosť nepriaznivého scenára, kedy by Maďarsko stratilo prístup na trh, „píše sa vo správe MMF.

„Maďarsko má záujem na dohode“

Rokovania maďarskej vlády a Medzinárodného menového fondu

25. januára 2012 - (tasr)

(MMF), respektíve Európskej únie (EÚ) sa môžu začať kedykoľvek. V rozhovore pre spravodajskú televíziu HírTV to po utorkových rokovaniach v Bruseli uviedol premiér Viktor Orbán. Podľa jeho slov po utorku nezostala žiadna otázka, v ktorej by maďarská vláda a Európska komisia (EK) nepoznali postoje druhej strany. Orbán zároveň poznamenal, že osobne nepovažuje žiadnu diskutovanú otázku za tabu. Pri utorkovej schôdzke v Bruseli požiadal predsedu EK Josého Manuela Barrosa, aby všetky výhrady Európskej únie podporil argumentmi. V interview, ktoré predseda maďarskej vlády poskytol na palube lietadla počas návratu z Bruselu, na margo rokovaní s MMF a EÚ povedal, že ich termín je ešte otázny, avšak vo svetle udalostí uplynulých hodín sa v podstate môžu začať kedykoľvek. Nezávisí to od maďarskej strany, dodal Orbán. Ukončenie týchto rokovaní závisí od toho, aké otázky bude chcieť prerokovať MMF. „O tom v súčasnosti nejestvujú ani špekulácie, nič oficiálneho, respektíve istého o tom nemôžeme vedieť a púšťať sa do špekulácií nemá význam,” povedal maďarský premiér. „Maďarsko má každopádne záujem na rýchlych rokovaniach a dohode,” zdôraznil Viktor Orbán. Aj v otázkach, na ktoré nemáme rovnaký názor, sú stanoviská jasné, uviedol predseda maďarskej vlády na adresu rokovaní s predsedom EK. Zdôraznil, že už niet otázok, v ktorých by obe strany nepoznali stanovisko partnera. „Dal som najavo, že Maďari sú v Maďarsku hrdí na to, čo sme dosiahli v uplynulom poldruha roku, sú hrdí na ústavu, na zákony prijaté dvojtretinovou väčšinou a na prácu, vďaka ktorej sme za 1,5 roka stvorili 365 zákonov,” vyhlásil Orbán. Maďarsko je podľa jeho slov otvorenou krajinou, v ktorej niet tabuizovaných otázok. Budapešť je o všetkom ochotná hovoriť, ale žiada, aby za všetkými postojmi EÚ boli argumenty, ku ktorým môže Maďarsko pripojiť svoje, aby sa potom dali porovnať. Viktor Orbán sa domnieva, že postoje sa vo väčšine otázok približujú. V niekoľkých prípadoch došlo už k riešeniu, v iných Maďarsko podľa Orbána bez právneho konania neustúpi. Na margo spojenia Maďarskej národnej banky a Štátneho dozoru finančných organizácií Viktor Orbán uviedol, že spôsob, ktorý navrhol Brusel, je pre maďarskú stranu neprijateľný, voči tomu, ktorý navrhuje Budapešť, majú výhrady v EÚ. Keďže sa obe strany zhodli, že nejde o kľúčovú otázku z hľadiska maďarskej ekonomiky, považujú za najjednoduchšie, ak obe inštitúcie zostanú aj v budúcnosti oddelené. Orbán konkretizoval, že sa vyskytli jedna až dve nepodstatné otázky, v ktorých v záujme pokoja ustúpi. Takou je napríklad účasť zástupcov vlády na zasadaniach rady centrálnej banky. Podľa jeho slov však jestvujú aj otázky, v ktorých maďarská vláda vzhľadom na suverenitu krajiny nemá priestor na zmenu postoja. Takou je aj prísaha najvyššieho predstaviteľa Maďarskej národnej banky (MNB). Výnimkou nemôže byť ani mzda šéfa MNB, na ktorého sa vzťahujú rovnaké predpisy, ako na iných verejných činiteľov. Ako konštatoval Viktor Orbán, diskusia o niekoľkých bodoch ešte pokračuje, avšak „body, považované v minulosti za najťažšie, sú za nami”.

Maďarská terapia

26. januára 2012 - (Vladimír Vaňo - Trend)

Podobne ako na konci roku 2008 si stabilizácia kurzových turbulencií forintu vyžaduje bolestivé zvyšovanie úrokov. - Susedné stredoeurópske meny začali tento rok posilnením. Hoci to môže zahmlievať skutočnosť, že ekonomiky regiónu sú oslabované prepojením na problémovú západnú Európu. Nielen intenzívnym zahraničným obchodom, ale i kapitálovými tokmi. Pozornosť púta v ostatných mesiacoch hlavne Maďarsko. Cenou za kurzovú stabilizáciu je zvýšenie úrokových sadzieb (na 7 %) spôsobom, ktorý v tomto roku domácemu dopytu ani investíciám firiem nepridá. Záznam z rokovania výboru pre menovú politiku Magyar Nemzeti Bank naznačuje, že pokiaľ sa pre rozhodnutia domácich politikov nezlepší vnímanie krajiny v očiach investorov, „môže byť nevyhnutné pokračovať v zvyšovaní úrokov aj ďalej”. Tento týždeň zostali nezmenené. No podľa 20 z 21 analytikov zúčastnených v prieskume agentúry Bloomberg môže ďalšie zdraženie forintových úrokov prísť už v posledný januárový týždeň. V prvých troch týždňoch nového roka sa maďarský forint dočkal posilnenia o takmer päť percent, poľský zlotý k euru spevnel o 4,5 percenta a česká koruna o necelé percento. Dlhšie obzretie sa späť ukazuje iný obraz: napriek tejto korekcii je oproti začiatku vlaňajšieho júla forint slabší o 12 percent, zlotý o osem a koruna o vyše štyri percentá. Zvyšovanie kľúčových úrokových sadzieb (4,50 %) je tento rok potenciálnym rizikom aj v Poľsku. Hoci aj v tomto prípade k jastrabiemu tónu menotvorcov prispeli koncoročné turbulencie výmenného kurzu, na rozdiel od Maďarska nie je prísnejšia menová politika v Poľsku ani tak paradoxnou, ani pre reálnu ekonomiku priťažujúcou. Hoci aj tam bude rok 2012 rokom hospodárskeho spomalenia, Poľsko bude s najväčšou pravdepodobnosťou (podobne ako v roku 2009) vďaka veľkému domácemu trhu vyčnievať ako krajina s jedným z najvyšších reálnych rastov HDP. Po lanských viac než štyroch percentách by ochladenie aktivity mohlo poľskú ekonomiku spomaliť na +2,5 až tri percentá. Česká národná banka udržuje úrokový status quo na rekordne nízkych úrovniach (0,75 %). Hoci jej guvernér Miroslav Singer v závere roka naznačil, že pokiaľ by cenovú stabilitu ohrozilo neprimerané oslabenie výmenného kurzu koruny, zasiahli by aj zmenou základných sadzieb. Praha sa v tomto roku neobáva dopytových inflačných tlakov, no varuje pred potenciálne vyššou novoročnou infláciou, ale aj rizikom oslabenia výmenného kurzu. Podľa takzvanej alternatívnej prognózy nemožno v tomto roku v Česku vylúčiť miernu recesiu. Aj v predvianočnom stanovisku preto pražskí menotvorcovia zdôraznili, že „sa zosilňujú riziká v smere nižšieho HDP a slabšieho kurzu koruny v duchu alternatívneho scenára”. No najviac rozkolísaný bude v tomto roku pravdepodobne forint. Bez dohody o preklenovacej pomoci Medzinárodného menového fondu (MMF) ostáva kurz zraniteľný odlevom portfóliových investorov. Napriek tomu, že Maďarsko čaká v tomto roku mierna recesia, priestor pre skoré uvoľnenie menovej politiky sa nečrtá. Dôvodom je, podobne ako v roku 2009, vplyv oslabeného výmenného kurzu na ceny dovozov. A sprostredkovane aj vývoj domácich spotrebiteľských cien. Ďalším úderom pre infláciu bude pritom januárové zvýšenie DPH o dva percentné body na 27 percent. To ju pravdepodobne posunie späť k päťpercentným úrovniam. Na rozdiel od Slovenska podlamuje nohy maďarskej konečnej spotrebe domácností aj oslabenie forintu. Nezamestnanosťou, slabým kurzom a infláciou oslabený disponibilný príjem domácností, ako aj nevyhnutná rozpočtová reštrikcia a vysokými úrokmi odradené investície firiem vysvetľujú dôvod negatívneho očakávania maďarského reálneho HDP v tomto roku. Do pozície fundamentálne najzraniteľnejšej ekonomiky regiónu, ako ju pripomína neinvestičný stupeň ratingu, dostali Maďarsko najmä minulé rozhodnutia domácich politikov. Napríklad už zabudnuté dvojciferné zvyšovania miezd vo verejnej správe - ktoré naštartovali eróziu konkurencieschopnosti prostredníctvom prílišnej dynamiky miezd predbiehajúcej vývoj produktivity práce. Snaha centrálnej banky udržať dôveru investorov a výmenný kurz naráža aj teraz na sériu populistických vládnych opatrení. Tie silne torpédujú prípadný záujem priamych zahraničných investícií. Napríklad selektívnym zdaňovaním firiem. Alebo snahou oklieštiť nezávislosť centrálnej banky. Stredoeurópske Grécko je bližšie, než by sa zdalo.

Maďarov frustruje, že sú na tom Slováci lepšie

25. januára 2012 - (Martin Novák - Aktuálně.cz)

Vitajte v slovenskom nákupnom raji. Nie je na Slovensku, ale za hranicami, v maďarskom mestečku Mosonmagyaróvar, tridsaťpäť kilometrov od Bratislavy. Pred miestnym Tescom na parkovisku tvoria automobily s maďarskou poznávacou značkou asi len polovicu. O miesta sa delia so slovenskými a rakúskymi autami. Od chvíle čo sa forint hlboko prepadol, Slováci vo veľkom mieria do prihraničných miest, pretože nakupovanie v maďarskej mene je pre nich oveľa lacnejšie. V januári bolo euro za 324 forintov, ešte minulý rok v lete za 270. Teraz je to okolo 306 forintov. Slovenské autá odchádzajú s naplnenými kuframi aj zadnými sedadlami. Medzi regálmi vo vnútri je počuť viac slovenčinu ako maďarčinu. Padajúci forint zariadil, že niektoré tovary v maďarských obchodoch sú pre Slovákov lacnejšie ako doma až o desiatky percent. Manželský pár z Bratislavy vystupuje na parkovisku z Peugeotu. Prišli tiež na nákupy. „Chodíme sem neďaleko do bazéna, a keď sme tu, aj si nakúpime. Neviem presne o koľko je to lacnejšie, ale viem že sa vyplatia napríklad mäso a syry, tiež oblečenie. Aj s benzínom za cestu z Bratislavy sa nám to vyplatí,” hovorí žena. Predavač kebabu v stánku pred nákupným centrom sa ako jeden z mála Maďarov široko ďaleko usmieva. „Dnes je to tak pol na pol, ale cez víkend sú tu Slováci a Rakúšania vo väčšine.” Maďarsko má veľké problémy. Bojuje so zadlžením a hrozbou recesie, chce si vziať v prípade najväčšej núdze úvery od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu. Ľudia sa musia oproti minulosti uskromniť. Najmä tí, ktorí si vzali hypotéky v eurách alebo švajčiarskych frankoch, teraz majú problémy ich splácať. Gregor Martin Papucsek je Slovák, ktorý v Maďarsku žije viac, ako dvadsať rokov. Pracuje ako spravodajca Českého rozhlasu v Budapešti. Podľa neho vládne momentálne v krajine veľká frustrácia a dezilúzia. „Od začiatku deväťdesiatich rokov boli braní ako premianti v strednej Európe, a tiež sa tak cítili. Teraz sú na tom najhoršie z Vyšehradskej štvorky. Ale zatiaľ čo s Čechmi alebo Poliakmi sa veľmi neporovnávajú, fakt, že životná úroveň je teraz v Maďarsku horšia ako na Slovensku, Maďarov veľmi frustruje,” hovorí Papucsek. Vláda Viktora Orbána sa snaží krajinu pozdvihnúť z dlhov a slabého hospodárskeho rastu niektorými neortodoxnými krokmi. Ťažké údery dostávajú banky. Kabinet vyrokoval, že ľuďom, ktorí si vzali pôžičky v eurách alebo v švajčiarskych frankoch, banky prevedú splátky na forinty alebo na výhodnejší kurz, pričom štvrtinu dlhov si majú banky odpísať. Orbán tiež presadil veľmi vysoké zdanenie bankového sektoru, najvyššie v Európe. To sa dotklo napríklad Erste, Raiffeisen aj Unicredit, pôsobiacich vo veľkej miere v Maďarsku. „Vysoké zdanenie bánk je jednou z najpopulárnejších a ľuďmi najvychvaľovanejších vecí, ktoré kedy maďarské vlády urobili. Podľa prevládajúcej mienky sú banky príliš bohaté a navyše zavinili krízu, do ktorej sa krajina dostala,” hovorí Gábor Takács, analytik výskumného centra Nezőpont, spojeného s vládnucou pravicovou stranou Fidesz. Od svojho vstupu do Európskej únie Maďarsko nikdy nedostalo rozpočtový schodok pod požadované tri percentá. Až tento rok, ale len vďaka tomu, že Orbán nariadil previesť peniaze zo súkromných penzijných fondov do štátneho fondu. Štát tak získal v prepočte okolo trinásť miliárd dolárov. V Bruseli to považujú za dosť neštandardný krok, alebo priamo podvod. V Maďarsku ale proti tomu veľké protesty neboli. „Maďarské vlády v deväťdesiatich rokoch privatizovali v podstate všetko, čo sa dalo. Neosvedčilo sa to, štát stratil vplyv na niektoré strategické odvetvia a v niektorých prípadoch to skrátka nebolo v prospech krajiny,” tvrdí Gábor Takács. Všetky tri hlavné ratingové agentúry ale zrazili Maďarsku hodnotenie, pretože hospodársku politiku Orbánovej vlády považujú za nečitateľnú a odradzajúcu investorov. Európska komisia sa dostala s Viktorom Orbánom do sporu aj v otázke centrálnej banky. Vláda chcela rozšírením jej rady a zlúčením banky s regulátorom finančných trhov PSZAF, oslabiť postavenie guvernéra banky, ktorý premiéra kritizuje. Medzi tými, ktorí sa sťažovali, bol dokonca aj francúzsky prezident Nicholas Sarkozy, sám po otcovi pôvodom Maďar. V liste prejavil obavy o pôsobenie francúzskych firiem v Maďarsku. Orbán je kritikmi pranierovaný ako autoritársky politik. Najmä potom, čo jeho strana Fidesz v posledných voľbách pred dvomi rokmi dostala viac ako polovicu hlasov a v parlamente obsadila viac ako dve tretiny kresiel. S takouto väčšinou si môže prakticky robiť, čo chce. Jeho obhajcovia ale tvrdia, že Maďarsko v súčasnom marazme nikoho lepšieho nemá a krajinu nemôže viesť zdiskreditovaná a roztrieštená ľavica (za vlády socialistov sa v minulom desaťročí drasticky zvýšilo zadlženie), ani nacionalistická a antieurópska krajná pravica. „Orbán je na maďarské pomery šikovný politik. Volí správne heslá, vytvára pocit, že Európska únia Maďarsku ubližuje, a vie presviedčať, aj keď napríklad oproti predvolebným sľubom zvýšil dane,” hovorí Gregor Martin Papucsek. Na začiatku januára ale premiér Maďarom zrejme hovoril pravdu, keď ich varoval, že ich čaká ťažký, búrlivý rok. To platí aj pre slabý forint. V rýchliku z Budapešti do Viedne, ktorý sa zastavuje v Mosonmagyaróvare, stevardka za kávu nechcela forinty, trvala na eurách. Na poznámku, že pri cestách z jednej krajiny do druhej sa zvyčajne vo vlakoch akceptujú meny oboch (vo vlakoch z Prahy do Berlína či Mníchova predsa s korunami nie je problém), len zopakovala: „Forinty nechcem.”

Maďarská horúčka

26. januára 2012 - (Vanda Jakubová - Plus 7 dní)

Obyvatelia južného Slovenska vykupujú maďarské supermarkety. Najväčšiu úsporu možno docieliť pri akciových tovaroch a väčších množstvách. - Slováci okupujú supermarkety v Maďarsku. Najväčším lákadlom sú popri výhodnom kurze, ktorý však v posledných dňoch zaznamenal posun v neprospech eura, najmä povianočné, často až päťdesiatpercentné zľavy. Úspora na bežnom nákupe je podľa opýtaných Slovákov citeľná. Aj po odpočítaní cestovných nákladov rátajú ušetrené eurá v desiatkach. Prvý dojem z lacného nákupu však môže byť „vďaka” stúpajúcim cenám a pohyblivému kurzu klamlivý. Nakupovať sa oplatí najmä akciové tovary a vo veľkom. Výhody po maďarsky: Miškovec s niekoľkými supermarketmi je od Košíc vzdialený približne osemdesiat kilometrov, čo možno zvládnuť za menej ako pol druha hodiny. Košičania preto chodia na nákupy podvečer alebo cez víkendy. Väčšina najprv preštuduje reklamné letáky so zľavami na internete a do obchodu sa už vyberie so zoznamom. Pozitívom je prístup maďarských predajcov - viacerí ovládajú niekoľko slov po slovensky a keď treba, dohovoria sa hoci aj rukami-nohami. Urobia všetko, aby sa zákazník vrátil. Zrejme i preto je parkovisko v Miškovci v bežný pracovný podvečer plné áut. Sú tu ečevéčka z Košíc, Prešova, Michaloviec, Bardejova aj Vranova nad Topľou. Pri nakupovaní v Maďarsku nepotrebujete nevyhnutne hotovosť. Vo veľkých reťazcoch a v značkových predajniach bez problémov zaplatíte kartou, v menších obchodíkoch prijmú i platby v eurách. Hypermarkety majú aj zmenárne, kde si pohodlne zameníte euro za maďarské forinty. Kolísavý forint: Jedným z častých návštevníkov maďarských hypermarketov je Košičan Peter Hronský, podľa ktorého sa oplatí sledovať akcie i kurzový lístok. V čase uzávierky bol kurz 302,11 forinta za euro, no pár dní predtým to bolo 305 forintov a začiatkom roka ste za euro dostali zhruba 320 forintov. Hronský pripomína, že aj ceny boli lepšie. „Teraz ich zdvihli, no aj tak sú prijateľné. Mimoriadne výhodné sú najmä výpredajové zľavy,” dodáva. Jeho košík sa plní kozmetikou, žiletkami vo výpredaji, telovými šampónmi rôznych značiek a najmä mliečnymi výrobkami. „Majú úžasnú smotanu. Aj zeleninu, väčšina je z vlastnej produkcie, nie tak ako tá naša - dovozová,” nedá dopustiť na maďarské výrobky. K nákupu prihodí ešte suchú salámu, neodmysliteľnú maďarskú paštétu i obrovský biely chlieb. Akcie: Medzi regálmi asi najväčšieho hypermarketu v Miškovci sa mieša maďarčina so slovenčinou každý deň. „Majú ryžu v akcii. Ja ju zoberiem, ty choď po almapapriku (zaváraná paprika plnená kyslou kapustou v náleve, poznámka redakcie),” komanduje Slovenka manžela. Okrem pracích práškov majú v košíku akciový toaletný papier i detské oblečenie z výpredaja. „Vajíčka nekupujte, na Slovensku ich zoženiete lacnejšie. Rovnako džúsy, kolu a múku. No červené víno egri bikavér sa oplatí, cukor je lacnejší o desať centov,” radí skúsená nakupujúca. Postupne do košíka vkladá mlieko i trojkilovú tehlu eidamu, pri pokladnici kupuje aj dva kartóny cigariet. Na niektorých značkách možno ušetriť až euro. Ani Pavel Herman z Michaloviec nedá na nákupy v Maďarsku dopustiť. K južným susedom chodí najmä kvôli čerstvému mäsu. „Neláka ma iba cena, vynikajúca je hlavne kvalita. Žiaľ, v slovenských obchodoch nájdete kurence z Poľska, hovädzinu z Česka a len málokde ponúkajú slovenské mäso. V Maďarsku predávajú v prvom rade vlastné výrobky a ich mäso je skutočne chutné,” hodnotí Michalovčan. Chladené hovädzie stehno vyjde na 6,75 eura za kilogram, kilogram kuracích stehien stojí 3,61 eura a kilogram labsáru - hovädzieho mäsa na polievku - možno kúpiť za 4,71 eura. Ponuka mäsa je široká, nechýbajú hovädzie držky, mozočky, kuracie paprčky či domáce kačky a sliepky. Hneď vedľa ponúkajú veľké kusy surovej slaniny. Všetko v akcii. Výlety: Nie všetci Slováci však chodia k južným susedom len na nákupy. Maďarskí podnikatelia sa snažia našincov zaujať aj inými službami. Tí, ktorí prídu do Miškovca, si zvyknú zájsť do časti Tapolca, vzdialenej desať kilometrov, kde je jaskynné termálne kúpalisko. Mimo sezóny stojí celodenný vstup čosi vyše šesť eur, rodiny môžu využiť zľavu. Všetky potrebné informácie si možno nájsť vopred na internete i v slovenčine. „Na nákupy spojené s kúpaním chodievame s manželom raz do mesiaca. Inak väčšinou zájdeme len do dediny Forró na zákusky,” prezrádza Eva Mikulová. Obec je od Košíc vzdialená maximálne päťdesiat kilometrov, v tamojšej cukrárni si dáva kávu s chutným krémešom. „Potom sa pár kilometrov vrátime a nakúpime v supermarkete v Encsi. Je tam síce menší výber ako v Miškovci, ale majú výhodné akcie,” dodáva. Na maďarskú kvalitu sa spolieha aj pri sladkostiach. Keď vraj narýchlo potrebuje tortu, netrápi sa s jej pečením a zabehne do maďarskej cukrárne. „Je minimálne o tretinu lacnejšia ako u nás a mne osobne ich čokoládové a karamelové torty mimoriadne chutia,” pochvaľuje si. Francúzske krémeše sú ani nie za sedemdesiat centov, čokoládové a medové rolády i medové rezy za päťdesiat centov. Vychytený hrad: Mimoriadne obľúbeným miestom nakupujúcich Slovákov je hrad Boldogköi, vzdialený od Košíc asi štyri desiatky kilometrov. Viac ako hrad však našincov zaujíma tunajšia kuchyňa. Pod hradom je stredoveká reštaurácia, ktorá východniarov úplne dostala. Návštevníci sa oblečú do stredovekých šiat, sedia na obyčajných drevených laviciach, namiesto honosných svietnikov horia sviečky a objednané delikatesy sa konzumujú rukami. Po stenách sú povešané meče a stredoveké helmy sú položené priamo na laviciach. Kto chce, môže si ich vyskúšať. „Menu je jednoduché. Pečená kačica, pečený zajac, jedlá, ktoré nepotrebujú príbor,” hovorí Košičan Vladimír. Varená pohánka alebo polievka sa jedia drevenou lyžicou, podobnou, akou kedysi dávno jedávali aj naši predkovia. „Porcie s prílohami sú také veľké, že z jednej kačky s kapustou a z prílohy za 3 200 forintov, čo je zhruba 10,6 eura, sa naje celá rodina. Čo nezjete, zabalia vám domov,” vymenúva pozitíva stredovekej reštaurácie. V lete je tam vždy plno, v zime sú silné najmä víkendy. Ani tam však jazyková bariéra neexistuje. Cez internet láka na návštevu webová stránka v slovenčine. „Kdeže by sa tu preberala maďarská otázka. Veď už aj ten čašník sa kvôli hosťom zo Slovenska naučil niekoľko fráz v našom jazyku. Aj jedálny lístok je v slovenčine a platiť nemusíte forintmi - vystačíte si s eurami. Nad nacionalizmom tu jednoducho zvíťazila snaha zarobiť,” smeje sa Vladimír. Netvrdí, že v Maďarsku sa dá najesť za babku, no kvalita ponúkaných služieb i jedla vraj stojí za to. V Maďarsku sa podľa neho oplatí nakupovať najmä potraviny a oblečenie. Tvrdí, že to, čo ušetrí nákupom v Miškovci, rád nechá v reštaurácii na hrade. Cezhraničná súťaživosť: Na zľavy však nelákajú iba maďarskí obchodníci. Aj slovenské obchody presviedčajú zákazníkov povianočnými výpredajmi a zľavami. Keď sme porovnali ceny v Maďarsku a na Slovensku, výsledkom nebol markantný cenový rozdiel. Výraznú úsporu možno dosiahnuť jedine vtedy, keď sa zameriate len na akciové ceny a budete nakupovať vo väčších množstvách.

Maďarský finančník Soros predpovedá:

Čaká nás kolaps a triedny boj!

25. januára 2012 - (topky.sk)

Európu aj Spojené štáty čakajú zlé časy. Myslí si to americký miliardár maďarského pôvodu George Soros. Vyhlásil, že v týchto nepriaznivých časoch je najdôležitejšie jediné - prežiť. Ako sa vyjadril v rozhovore pre magazín Newsweek, svet čelí jednému z najnebezpečnejších období vo svojej modernej histórii. Nazval ho „dobou zla”. Európa sa podľa Sorosa rúti do chaosu a bude sa musieť vysporiadať s mnohými konfliktmi. Pre USA zas predpovedá, že tam už čoskoro dôjde ku vzburám, po ktorých potlačení nastne výrazné obmedzenie občianskych slobôd. „Nie som tu preto, aby som vás povzbudil. Situácia je veľmi vážna, horšiu som ešte vo svojom živote nezažil,” uviedol obchodník. „Čelíme extrémne ťažkým časom, ktoré sú porovnateľné s rokom 1930. V rozvinutých krajinách znižujú výdavky. V najlepšom prípade nás čaká deflačné prostredie, v najhoršom kolaps finančného systému.” Soros porovnal globálnu ekonomickú krízu s pádom komunizmu. „Zrútenie sovietskeho systému bola mimoriadna udalosť a v súčasnej dobe zažívame niečo podobné v rozvinutom svete bez toho, aby sme si naplno uvedomili, čo sa vlastne deje,” povedal finančný magnát.

George Soros varoval pred desaťročím krízy a blížiacou sa triednym bojom v USA

27. januára 2012 - (tasr)

Americký finančník maďarského pôvodu George Soros označil situáciu, ktorá sprevádza svetovú hospodársku krízu, za takú vážnu a zložitú, s akou sa doteraz vo svojej kariére nestretol. Podľa neho čaká Spojené štáty triedna vojna. „Čakajú nás ťažké časy, ktoré sa v mnohom dajú porovnať s 30. rokmi minulého storočia, s Veľkou hospodárskou krízou. Čaká nás obmedzovanie výdavkov v celom rozvinutom svete, čo nás uvrhne do desaťročia prinajmenšom ďalšej stagnácie. V najlepšom možnom prípade nás čaká deflácia. V najhoršom prípade skolabuje finančný systém,” povedal Soros v rozhovore pre časopis Newsweek. Miliardár, ktorý je známy ako liberálny aktivista, v interview pred svojim vystúpením na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose konštatoval, že svetová hospodárska kríza je taká významná a nepredvídateľná, ako bol koniec komunizmu a celého socialistického bloku. „Kolaps sovietskeho systému bol vskutku výnimočnou udalosťou, podobnou tomu, čo teraz prežívame v rozvinutom svete, ale bez toho, aby sme si to plne uvedomovali,” uviedol Soros. Podľa neho odhalenie falošnosti ekonomickej poučky o racionálnosti trhovej ekonomiky a jej schopnosti sa ozdraviť, je „porovnateľné s kolapsom marxizmu ako politického systému”. Podľa Sorosa nedokáže Západ úspešne zápasiť s následkami zla, spôsobeného nedokonalosťou finančného systému, rovnako ako sa niekdajšie krajiny východného bloku s týmto problémom nevedeli vysporiadať politicky. V Spojených štátoch, kde mu pravica stále neodpustila jeho vystupovanie proti politike bývalého prezidenta Georga W. Busha, očakáva Soros rozpútanie pouličných nepokojov, ktoré sa podľa neho už začínajú a môžu vyústiť do triedneho boja. Kritici Sorosa obviňujú z toho, že financuje kanadskú environmentalistickú a protikonzumnú neziskovú organizáciu Asbusters, ktorá podporuje celoamerické protestné hnutie Occupy. Soros to odmietol, ale povedal, že otvorene podporuje Demokratickú stranu a prezidenta Obamu. Pokiaľ ide o Európu, je Soros presvedčený, že ak sa neriadene rozpadne eurozóna a zanikne euro, pravdepodobne sa „obnovia politické konflikty, ktoré Európu rozdeľovali po stáročia”. Sprevádzať to podľa Sorosa bude nacionalizmus so zjavnými prejavmi xenofóbie, vyčleňovania cudzincov a príslušníkov etnických skupín. V období nacizmu sa na mušku dostali Židia, dnes podobná nevraživosť podľa Sorosa hrozí Rómom a moslimským prisťahovalcom. Soros povedal časopisu Newsweek, že je pripravený v Davose upozorniť lídrov na pravdepodobný krach Grécka v tomto roku. Chce predniesť aj kritiku na adresu európskych predstaviteľov, ktorí podľa neho vedia len „upokojovať situáciu, ale nie riešiť problémy”. Po svojej nedávnej návšteve Číny upozornil nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, že pokiaľ bude chcieť Európa nájsť riešenie svojich problémov mimo svojich hraníc, s určitosťou to nemôže očakávať od Pekingu. Napriek všetkým turbulenciám však Soros predpokladá, že euro predsa napokon len tak-tak prežije. Nádej na oživenie svetovej ekonomiky v tomto roku vidí Soros v rozvíjajúcich sa trhoch. Demokratické reformy, ktoré sa rozšírili na Blízkom východe, taktiež demokratizácia v Afrike a jej hospodársky rast, ako aj reformy v Rusku, môžu pomôcť vyviesť svet z krízy.

Raiffeisen môže v Maďarsku prísť až o 60 miliónov eur

26. januára 2012 - (sita)

Rakúska Raiffeisen Bank International (RBI) očakáva, že príde o financie do sumy 60 miliónov eur v dôsledku rozhodnutia Maďarska umožniť dlžníkom, ktorí si vzali úvery v zahraničných menách, splatiť ich pri výrazne výhodnejšom kurze v porovnaní s aktuálnym kurzom na trhu. V rozhovore pre štvrtkové vydanie denníka Wirtschaftsblatt to povedal generálny riaditeľ RBI Herbert Stepic. „Po dohode s maďarskou vládou očakávame, že škoda bude zhruba v rozmedzí 55 až 60 mil. eur, ale urobili sme si vyššie rezervy,” konštatoval Stepic. Šéf RBI zároveň zopakoval, že Raiffeisen neplánuje odchod z Maďarska. Raiffeisen Bank International (RBI) je majoritným akcionárom Tatra banky s podielom na hlasovacích právach vo výške 74,39 %, Tatra Holding drží 14,48 % akcií, zvyšok vlastnia menšinoví akcionári.

Mimovládky kritizujú postup EÚ pri spornom maďarskom mediálnom zákone

25. januára 2012 - (sita)

Mimovládnym organizáciám sa nepáči postup Európskej komisie (EK) v súvislosti so sporným mediálnom zákonom v Maďarsku. Podľa Human Rights Watch (HRW) boli kroky EK v tomto smere príliš mäkké a exekutívnemu orgánu EÚ sa nepodarilo „splniť si svoju povinnosť a presadzovať dodržiavanie základných práv”. HRW o tom informovala v utorok prostredníctvom svojej výročnej správy. Podobný názor má aj Medzinárodný tlačový inštitút (IPI). Jeho zástupca Anthony Mills vyhlásil, že organizácia je „sklamaná” ignorovaním ohrozovania slobody médií v Maďarsku. Mediálny zákon z dielne vládnej koalície pod vedením premiéra Viktora Orbána začal platiť 1. januára 2011. Maďari ho pod tlakom eurokomisárky pre digitálnu agendu Neelie Kroesovej čiastočne upravili, podľa kritikov však nie dostatočne. HRW tvrdí, že zmeny sa netýkali najproblematickejších častí zákona. Predovšetkým ide o astronomické pokuty, ktoré môžu médiá dostať a problémom je aj príliš úzka prepojenosť regulačných úradov s vládou.

Brusel chce od Orbána činy

25. januára 2012 - (Pravda)

Maďarský premiér zahral na európsku nôtu a vyslúžil si pevnejší forint. Týždeň po tom, čo Budapešť dostala ultimátum od Európskej komisie, že ak nezmení tri sporné ústavné zákony, tak skončí pred najvyšším súdom únie, sa Viktor Orbán prišiel do Bruselu udobriť. Maďarský premiér Viktor Orbán sa v utorok prišiel do Bruselu uzmieriť. Predseda Európskej komisie José Barroso ho však upozornil, že najskôr musí zmeniť sporné zákony. Maďarský premiér zahral na európsku nôtu a vyslúžil si pevnejší forint. Týždeň po tom, čo Budapešť dostala ultimátum od Európskej komisie, že ak nezmení tri sporné ústavné zákony, tak skončí pred najvyšším súdom únie, sa Viktor Orbán prišiel do Bruselu udobriť. S predsedom Európskej komisie Josém Barrosom dohadoval Orbán podmienky zastavenia právnych krokov aj začatia rokovaní s EÚ a Medzinárodným menovým fondom o poskytnutí úveru Maďarsku. „Som absolútne pripravený otvorene diskutovať o všetkých otázkach, bez ohľadu na to, aké ťažké tieto problémy sú, a vyvodiť závery - pokiaľ je možné vyvodiť závery - a nájsť spoločnú dohodu, „ vyhlásil Orbán pred schôdzkou s Barrosom. Maďarskú menu Orbánova ústretovosť posilnila, a to napriek tomu, že menový výbor centrálnej banky v utorok prekvapujúco ponechal úrokovú sadzbu bez zmeny. Kurz sa na chvíľu ocitol dokonca pod psychologickou hranicou 300 forintov za euro, kým ešte pred tromi týždňami dosahoval až 324 forintov. Maďarskú menu neoslabilo ani utorkové očakávané rozhodnutie ministrov financií dvadsaťsedmičky, ktorí potvrdili nedávny verdikt Európskej komisie, že Budapešť nerobí dosť pre znižovanie rozpočtového schodku pod predpísanú úroveň. Ministri tak otvorili cestu k zmrazeniu kohéznych fondov od budúceho roku, čím by Maďarsko mohlo prísť ročne až o pol druha miliardy eur. Barroso od rozhovoru s Orbánom neočakával, že prinesie konečné rozhodnutia. „Stretnutie nemôže nahradiť právne konanie, ktoré sa začalo proti Maďarsku,” citovala ho agentúra MTI. Aj Barrosov hovorca potvrdil, že slová Bruselu nebudú stačiť, potrebné sú činy, na ktoré má Budapešť už len niečo vyše troch týždňov. Naponáhle však má predovšetkým maďarská vláda. Šéf Európskej komisie ju opakovane upozornil, že kým neprehodnotí svoj nový zákon o centrálnej banke, dovtedy sa s ňou nezačnú rokovania o finančnej pomoci. Budapešť by najneskôr v apríli chcela dosiahnuť s EÚ a Medzinárodným menovým fondom dohodu o „záchrannej sieti”, ktorá by jej mala pomôcť vyhnúť sa bankrotu. Tento záručný úver vo výške 17 až 20 miliárd eur by jej mal pomôcť brať si pôžičky na trhoch za nižšie úroky. Podľa analytikov práve táto núdza vedie Orbána k tomu, aby sa s Bruselom pokúsil čo najskôr dohodnúť. Výhrady Európskej únie už najnovšie nenazýva pokusom o diktát a prestal aj s prirovnávaním dnešného Bruselu k niekdajšej komunistickej Moskve. Pravda, jeho stúpenci s touto protieurópskou rétorikou neprestali. Bolo to vidno aj na budapeštianskej masovej demonštrácii v uplynulú sobotu, ktorej účastníci únii svojimi heslami odkazovali, že „Maďarsko nie je kolónia”. Orbán na stretnutí s predsedom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom v utorok povedal, že tlak, ktorý zahraničie vyvíja na Maďarsko, vyvoláva v jeho krajine protieurópske nálady. „Mne sa to nepáči. Pokúsim sa stredopravých voličov udržať na proeurópskej línii, ale je to obrovská úloha, ktorá je čoraz ťažšia,” povedal. Schulz však maďarského premiéra do očí obvinil, že „hrá na dvoch klavíroch”. „V Bruseli si osvojil európsku rétoriku, v Budapešti však rovnakú rétoriku odsudzuje... Európania nie sú hlupáci,” povedal Schulz.

Maďarsku možno zadržia eurofondy

25. januára 2012 - (euractiv.sk)

V utorok si maďarský premiér vypočul kritiku EÚ pre zlú rozpočtovú politiku. Pôžičku MMF tak Maďarsko pravdepodobne v najbližšom čase nedostane - okrem toho mu hrozí zablokovanie eurofondov. Maďarský premiér Viktor Orbán sa v utorok pokúsil zmierniť napätie s EÚ. Maďarsko potrebuje podporu únie na získanie úverovej linky Medzinárodného menového fondu. Cena, za ktorú si dnes Budapešť požičiava na finančných trhoch, je neudržateľne vysoká. Šanca na rýchlu dohodu je však nízka. Budapešti okrem toho hrozí zablokovanie platieb z eurofondov. Pár hodín pred rokovaním Orbána s Barrosom sa komisárka pre médiá Neelie Kroes stretla so zástupcami maďarského opozičného rádia, ktorému vzali vysielacie frekvencie. Predseda Komisie zas pripomenul, že maďarská vláda musí reagovať na „širšie politické obavy“. Exekutíva minulý týždeň (17. januára) začala právne konanie voči Maďarsku pre porušovanie záväzkov členskej krajiny Európskej únie. Týka sa troch oblastí - ústavy, justície a ochrany osobných údajov. Otvorená je otázka decembrových zákonov, ktoré podľa Komisie ohrozujú nezávislosť Maďarskej centrálnej banky. Sú hlavnou prekážkou v rokovaniach s Medzinárodným menovým fondom. Sudcovia, ktorí nie sú vždy konformní s rozhodnutiami centrálnej moci, môžu byť po znížení ich dôchodkového veku zo 70 na 62 rokov nútení k predčasnému odchodu z funkcie. Komisia sa zároveň obáva oslabenia úradu ombudsmana pre ochranu osobných údajov. Podľa maďarského ministra financií sa žiaden radikálny prelom na stretnutí Orbána s Barrosom neočakával. Predpokladá, že rokovania o pomoci začnú v horizonte niekoľkých týždňov, a budú trvať niekoľko mesiacov. Budapešť zdôrazňuje, že nežiada o pôžičku Medzinárodného menového fondu, úverovú linku chce len ako poistku. Týmto spôsobom sa snaží opätovne získať dôveru investorov. Maďarská vláda čelí ďalšej hrozbe. Ministri financií EÚ prijali správu komisára Olliho Rehna, podľa ktorej krajina nedokázala napraviť dlhodobý rozpočtový deficit. Podľa ministrov ho Budapešť zrazila pod vyžadovanú trojpercentnú hranicu len jednorazovými trikmi, akým bolo znárodnenie súkromných penzijných fondov. Z dlhodobého hľadiska je však neudržateľný. Olli Rehn už skúma možnosti pozastavenia časti európskych fondov. Ak Maďarsko rozpočtovú politiku nenapraví, eurofondy môžu byť zablokované už od začiatku budúceho roka. Podľa zdroja z prostredia európskych inštitúcií komisár Rehn chce, aby Komisia rozhodla už 14. februára. V samostatnom vyhlásení Rady ECOFIN k Maďarsku sa píše, že proti Budapešti nemožno postupovať podľa procedúry nadmerného deficitu, pretože nie je členom eurozóny. Zároveň však upozorňuje: „Pre prijímateľov Kohézneho fondu EÚ, ako je Maďarsko, môže nesplnenie odporúčaní Rady viesť k pozastaveniu záväzkov Kohézneho fondu.”

Tržby maďarského maloobchodu posilnili

25. januára 2012 - (sita)

Kalendárne upravené tržby maďarského maloobchodu v novembri medziročne posilnili o 1,1 % po tom, ako v októbri vzrástli o 0,6 %. Informoval o tom v stredu štatistický úrad krajiny KSH. Medzimesačne sa maďarské maloobchodné tržby v novembri zväčšili o 0,2 % po tom, ako v októbri stagnovali. Tržby maloobchodu krajiny za január až november minulého roka boli oproti rovnakému obdobiu predošlého roka vyššie o 0,1 %. Tržby za potraviny, nápoje a tabak v novembri medziročne posilnili o 1 %. Tržby za nepotravinársky tovar sa zväčšili o 3,7 %. Predaj pohonných hmôt však pokračoval v poklese a v novembri sa medziročne zmenšil o 4,9 %. Predaj motorových vozidiel a dielcov po dlhom období opäť začal rásť a v novembri medziročne posilnil o 1,3 %.

Podľa Belousovovej má Slovensko akútny problém s „Cigánmi“

Dôveryhodnosť považuje za jednu z hlavných devíz strany Národ a Spravodlivosť - naša strana (NaS-ns) jej líderka Anna Belousovová. „Som v politike dvadsať rokov, ale za dvadsať rokov nikto nenájde jednu kauzu, ktorá by bola so mnou spojená,“ vyhlásila na tlačovej besede pri predstavovaní volebného programu strany, ktorú prezentuje ako jedinú skutočne národnú stranu bez zašpinenej minulosti. (...) V zahraničnopolitickej oblasti si má SR podľa NaS-ns plniť povinnosti, ktoré prijala vstupom do medzinárodných štruktúr, ale nezakrývať si oči pred tým, kam ide svet. Chceli by podporovať aj dobré vzťahy s Ruskom a Čínou. Rovnako tak so susedmi, ak sa v ich politike budú odrážať hodnoty 21. storočia a nebudú pozerať niekoľko storočí dozadu. Ako Belousovová dodala, naráža na južných susedov - Maďarsko.

Most-Híd chce v národnostných školách lepšiu výučbu slovenčiny

25. januára 2012 - (tasr)

Strana Most-Híd chce v národnostných školách lepšiu výučbu slovenčiny. „Aby deti vedeli dobre komunikovať v štátnom jazyku, rozumeli textu, ktorý sa naučia a neučili sa ho len naspamäť. Aby sa nestalo, že sa napríklad naučia naspamäť básničku, ale nebudú jej rozumieť,” povedal pre TASR šéf kampane bugárovcov László Solymos. V súčasnosti sa podľa neho slovenčina v národnostných školách neučí najlepšie. Pripomenul, že pre príslušníkov národnostnej menšiny je slovenčina v podstate cudzí jazyk, preto by sa mala učiť podľa toho. Upozornil, že angličtinu, ktorej majú deti v škole menej ako slovenčiny, sa vedia naučiť, ale slovenčinu poriadne nie. Bugárovci si myslia, že by pomohla práve zmena metodiky výučby slovenčiny. Vo svojom volebnom programe zároveň presadzujú vytváranie čo najširších možností vzdelávania národnostných menšín v materinskom jazyku na všetkých stupňoch výchovno-vzdelávacieho systému. Most-Híd chce ďalej pokračovať v modernizácii škôl na každom stupni, systematicky liberalizovať tvorbu učebníc a otvoriť trh s učebnicami. Plánuje tiež nastaviť štruktúru stredných škôl a ich odborov vo vzťahu k potrebám trhu. Bugárovci tak chcú zvýšiť uplatniteľnosť absolventov škôl na trhu práce. Zasadzovať sa mienia aj za kvalifikovaný servis rodičom žiakov pri voľbe povolania prostredníctvom zavedenia systému kariérneho poradenstva prepojeného so zamestnávateľmi regiónu.

Most-Híd podľa analytika hľadá rovnováhu

29. januára 2012 - (sita/para)

Volebný program strany Most-Híd podľa analytika Jána Baránka charakterizuje dilemu strany ako neodstrašiť maďarského voliča a prilákať slovenského. „Nevnímam to kriticky. Sú v tejto oblasti priekopníci. Vnímam to ako hľadanie rovnováhy,“ povedal pre agentúru SITA Baránek. Podľa neho je však v programe málo konkrétnych riešení, je všeobecný. „Program má však špecifiká, ktoré by mal mať program strany so zameraním na národnostné menšiny. Prináša isté myšlienky, ktoré však nie sú nové. Napríklad v oblasti školstva,“ konštatoval. Na programe strany Most-Híd ocenil, že sa venuje vidieku, pôdohospodárstvu, čo je ale logické, pretože táto strana mala vo vláde ministra pôdohospodárstva. Strana sa venuje aj jednotnému volebnému kódexu, hoci to nie je niečo akútne, čo by podľa Baránka zaujímalo voliča, keď rezonuje kauza Gorila. „Program sa venuje juhu Slovenska ako takému, infraštruktúre. Je to logické, pretože je to nasmerované hlavne na toho voliča. Môžem to oceniť, ale pre takúto stranu je to povinná jazda,“ povedal. Baránkovi chýba v programe výraznejšie deklarovanie boja proti korupcii. „Je tam len zmienka o transparentnosti. Úplne mi chýba posolstvo ľuďom v čase krízy eurozóny, v čase hroziacich rôznych delení eurozóny, prepadu eura, zvyšovania nezamestnanosti. Chýba mi nejaký plán do krízy. To je zásadná chyba tohto programu,“ vyhlásil. Prekvapilo ho špeciálne spomínanie žien a plán na ich zamestnanosť. „Na druhej strane hovoria o zmysle klasickej rodiny. Trochu sa to vylučuje,“ upozornil. Zdravotníctvo, ktoré je vážnym problémom, spomína volebný program podľa Baránka len vo vágnej rovine. „Čo sa mi páči, je zámer redukovať vysoké školy, to je naozaj myšlienka, ktorú musím podporiť, lebo vysokých škôl je na Slovensku veľa,“ povedal. Ocenil, že program hovorí o podpore cestovného ruchu, čo je zbytočne marginalizovaná téma, ktorá nie je využitá a má potenciál. Za „pikošku” považuje Baránek doživotnú rentu pre medailistov na olympiádach. „Sú to ľudia, ktorí veľmi zviditeľnili Slovensko. Je to malá špecifická vrstva, ale je mi to sympatické. Sú to ľudia, ktorí podstatne viac zviditeľnia Slovensko ako ktorýkoľvek politik,“ dodal.

Program bugárovcov? Juh ako povinná jazda

Volebný program strany Most-Híd podľa analytika Jána Baránka charakterizuje dilemu strany ako neodstrašiť maďarského voliča a prilákať slovenského. „Nevnímam to kriticky. Sú v tejto oblasti priekopníci. Vnímam to ako hľadanie rovnováhy,“ povedal Baránek. Podľa neho je však v programe málo konkrétnych riešení, je všeobecný. „Program má však špecifiká, ktoré by mal mať program strany so zameraním na národnostné menšiny. Prináša isté myšlienky, ktoré však nie sú nové. Napríklad v oblasti školstva,“ konštatoval.

Rovnakí v iných jazykoch

24. januára 2012 - (Peter Morvay - Sme)

Netreba pochybovať o tom, že ak by „SNS mala ministra vnútra“, ako si to predstavuje jej podpredseda Andrej Danko, všetci, čo sa zo Slovenska zúčastnili na sobotňajšej demonštrácii na podporu Viktora Orbána v Budapešti, by naozaj išli do väzby. A že by sa tak stalo „rovno na hraniciach a boli by konfrontovaní s trestným zákonom a preskúmaná podstata trestného činu vlastizrady“, ako dodal náš mladý nádejný nacionalista. Nám zasa treba dodať, že by ich vzápätí museli s veľkou hanbou prepustiť. Aspoň ak by sa SNS medzitým nepodarilo Slovensko vyviesť z Európskej únie a zrušiť tu právny štát. Podpora Orbánovej politiky je rovnaký prejav tuposti a vypočítavosti ako jeho politika sama. V žiadnej civilizovanej krajine to však nie je trestný čin, ale súčasť slobodného vyjadrenia názoru, kam patrí aj právo vyjadriť hlúpe názory. A to aj v prípade etnickej menšiny, ktorej názory sa nezhodnú s názorom etnickej väčšiny. Zradou štátu či národa sa vyslovenie odlišných názorov môže javiť len tomu, kto sám seba stotožňuje s nejakým národom a štátom. To však majú Orbán a jeho prívrženci spoločné práve s Dankom, Ficom a ich prívržencami, keď sa snažia kritiku osoby veľkého vodcu, jeho vlády a politiky vydávať za kritiku celého národa a štátu. V Budapešti za Orbána pochodovali práve tí, čo sú mentálne a názorovo Dankovi najbližší, len svoje v podstate rovnaké heslá vykrikovali v inom jazyku. Ak by teda bolo šírenie či podľahnutie nacionálnej či sociálnej demagógii trestným činom, museli by aj slovenské väzenia naozaj praskať vo švíkoch. Najviac miest by však v nich museli zabrať politici a sympatizanti SNS s Dankom na čele.

Exposlanec SMK Pál Csáky po dopravnom priestupku:

Oháňal sa starým poslaneckým preukazom

25. januára 2012 - (Nový Čas)

To je neuveriteľná drzosť! Aby sa vyhol pokute, policajtom sa preukázal neplatným poslaneckým preukazom! Reč je o bývalom šéfovi SMK a exposlancovi Pálovi Csákym. Ten sa v pondelok na svojej oktávii otáčal na svetelnej križovatke na Vajnorskej ulici v Bratislave smere na Ivanku pri Dunaji. Muži zákona ho chytili, no on im začal pred očami mávať takmer dva roky neplatným preukazom poslanca! Novému Času pritom klamal, že žiadny taký preukaz nemá! Rušná svetelná križovatka v Bratislave. Blíži sa k nej modrá Škoda Octavia. Tá sa zrazu otáča. To si všíma policajná hliadka a auto zastavuje. Šofér vyťahuje poslanecký preukaz. Vďaka nemu poslanci nemusia platiť pokuty za priestupky. Problém však je, že šofér už poslancom viac než rok a pol nie je. Je ním totiž bývalý predseda Strany maďarskej koalície Pál Csáky. Ten včera potvrdil, že ho policajti v pondelok pokutovali. „Áno, zaplatil som pokutu 60 eur na Vajnorskej ulici v Bratislave,” priznal exposlanec SMK. Novému Času však niekoľkokrát poprel, že by sa snažil preukázať poslaneckým preukazom. „Nie, ja nie som poslanec,” zasmial sa Csáky. „Ako sa môžem preukázať? Čo to je za nezmysel? Ako môžem mať preukaz, keď nie som poslancom? Na každé volebné obdobie sa vydáva zvlášť preukaz,” odmietal tvrdošijne. Na otázku, či ukázal policajtom starý poslanecký preukaza odpovedal: „Nie. Nemám ani nový, ani starý,” vyhlásil Csáky. Z klamstva ho však usvedčuje sama polícia! „Priestupca preukázal svoju totožnosť na mieste preukazom poslanca Národnej rady SR, pričom bol policajtom upozornený, že predmetný preukaz je neplatný. Priestupca sa policajtom na mieste ospravedlnil a preukázal svoju totožnosť preukazom totožnosti, teda občianskym preukazom,” potvrdil bratislavský krajský policajný hovorca František Peczár. Policajti podľa neho nemajú v kompetencii neplatný poslanecký preukaz odobrať, preto len spísali správu o tom, že ho Csáky po skončení volebného obdobia neodovzdal a poslali ju do parlamentu. „Riaditeľ krajského dopravného inšpektorátu danú vec preveril a následne metodicky usmernil policajtov, ako majú v danej situácii postupovať,” uzavrel Peczár. „Politici sú na konci volebného obdobia písomne vyzvaní, aby vrátili všetky doklady, ktoré dostali - poslanecký preukaz, diplomatický pas, hlasovaciu kartu. Poslanecké preukazy sa v každom volebnom období odlišujú farbou,” informovala Darina Jahelková z tlačového oddelenia Národnej rady Slovenskej republiky. Nikto však bývalých zákonodarcov nepotrestá, ak preukaz nevrátia. „Či výzvu poslúchnu, je na nich,” dodala Jahelková.

Gól do vlastnej bránky - Na margo udelenia ceny ADL J. Esterházymu

Prednedávnom zaskočilo slovenskú spoločnosť udelenie ceny americkej Ligy proti ohováraniu (Anti-Defamation League, ADL) platenému agentovi Horthyho režimu, vysokoaktívnemu iredentistovi, ktorý pomáhal v r. 1938 - 1939 Hitlerovi pri jeho ovládnutí stredoeurópskeho priestoru, aktívnemu účastníkovi dejov na Slovensku v rokoch 1939 - 1945 a na území Slovenska riadne odsúdenému politickému kriminálnikovi Jánosovi Esterházymu. Jeho aktívni stúpenci (na Záhorí im hovoríme iredentisti) doma i v blízkej cudzine zaplesali a hneď sa vyrútili na slovenskú verejnosť, aby si uvedomila, akú významnú osobnosť tu stále považuje za vydedenca.

Nezvestná Maďarka z Concordie je už tri roky mŕtva

26. januára 2012 - (sita)

Maďarská polícia začala vyšetrovať pokus o podvod v súvislosti s oznámením o nezvestnej Maďarke, ktorá mala cestovať stroskotanou výletnou loďou Costa Concordia. O začiatku konania vo štvrtok informovala budapeštianska polícia, ktorá však zatiaľ nenariadila zatknutie podozrivých osôb. Polícia začala konať na základe pondelkových informácii ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého žena nemohla cestovať luxusným plavidlom, keďže je už tri roky mŕtva. Políciu na celý prípad upozornil americký právnik maďarského pôvodu, ktorého údajní pozostalí kontaktovali. Ich správanie považoval za veľmi čudné, keďže ich zaujímali iba informácie o prípadnom odškodnom. Costa Concordia havarovala piatok 13. januára na pobreží toskánskeho ostrova Giglio. Aktuálnou bilanciou tragickej nehody je 16 mŕtvych, 16 nezvestných a desiatky zranených. Záchranári vo štvrtok uviedli, že už neexistuje nádej na nájdenie živých ľudí vo vraku lode. Jej kapitánovi Francescovi Schettinovi hrozí za niekoľkonásobné neúmyselné zabitie a predčasné opustenie lode 15 rokov za mrežami.

Páchatelia, pokúšajúci sa o lúpež, ušli v smere na Slovensko

29. januára 2012 - (tasr)

Dvaja neznámi muži sa pokúsili v sobotu v noci o ozbrojené lúpežné prepadnutie mladíka v Balašských Ďarmotách (Balassagyarmat), ležiacom na maďarsko-slovenských hraniciach. Poškodenému spôsobili strelné poranenie ruky a ušli smerom na Slovensko. Po dvojici páchateľov intenzívne pátra polícia. Informáciu priniesla dnes maďarská tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na hovorkyňu Novohradského župného veliteľstva polície. Nóra Lászlóková uviedla, že podľa doterajších poznatkov došlo k útoku na 19-ročného mladíka v podchode neďaleko maďarsko-slovenskej štátnej hranice, kde ozbrojení útočníci vyzvali pod hrozbou zbrane obeť, aby im odovzdala cennosti. Pri trme-vrme zbraň vystrelila a spôsobila terču útoku spomínané zranenie, ktoré však po prevoze do nemocnice označili lekári za ľahké. Dvojica útočníkov sa po výstrele dala na útek.

Sochu Mórica Beňovského odhalia počas Dní Vrbového

28. januára 2012 - (tasr)

Sochu najznámejšieho rodáka grófa Mórica Beňovského odhalia vo Vrbovom počas septembrových Dní mesta. Pôvodný plán bol máj 2012. - Osadenie sochy urobí bodku za revitalizáciou centrálnej zóny, ktorá začala v roku 2010. Podľa vyjadrenia vedúceho útvaru kultúry Mestského úradu vo Vrbovom Ľubomíra Bosáka je nový termín lepší a nesie v sebe symboliku. Základný kameň pamätníka Matúša Mórica Michala Františka Serafína Augusta Beňovského položili v októbri 2011. Dielo Igora Piačku a Antona Gábrika tvorí bronzová postava Beňovského sediaceho na zemeguli. Na bronzovej obruči okolo nej budú zobrazené najdôležitejšie momenty života tohto svetobežníka, dobrodruha a tiež spisovateľa (1746-1786), ktorý sa z Vrbového docestoval až na Madagaskar, kde ho zvolili za kráľa, na dobrodružných výpravách sa dostal do väzenia na Sibíri a zomrel v boji s francúzskymi vojakmi. Socha bude zároveň fontánou. Financie na realizáciu dostalo mesto darom od jednej z miestnych firiem. Nová socha bude osadená v blízkosti Kúrie Mórica Beňovského, ktorá je jeho rodným domom, o čom hovorí pamätná tabuľa z roku 1908. Bude aj kúsok od kostola, známeho svojou nakláňajúcou sa vežou. V rámci modernizácie celého centra Vrbovčania obnovili priestor a doplnili o nové plochy pre oddych a relax obyvateľov. Len pred niekoľkými dňami odhalili pamätník Beňovského aj v meste Antalaha na severovýchode Madagaskaru. Je osadený na novopomenovanom Beňovského námestí, autorom je Stanislav Machovčák.

Na Madagaskare stojí námestie Mórica Beňovského

17. januára 2012 - (sita)

V meste Antalaha na severovýchodnom pobreží Madagaskaru v pondelok 16. januára slávnostne otvorili nové námestie Mórica Beňovského, ktorého súčasťou je aj pamätník privezený zo Slovenska. Pamätník Mórica Beňovského, ktorého autorom je Stanislav Machovčák z Kysúc, predstavuje dva prvky - plachtu a sťažeň lode. Plachta má klasický tvar, sťažeň lode je v tvare slovenského dvojkríža. Reliéf, bronzová tabuľa s textom, je dielom akademického sochára Vojtecha Pohanku. Na príprave priestoru námestia sa podieľal aj nemecký lekár Bernd Zschocke, ktorý žije na Madagaskare už 25 rokov. Pred otvorením námestia bolo potrebné základňu pre pamätník ako aj samotné dielo stavebne upraviť. Na posledné úpravy osobne dohliadal jeho autor so synom a ďalšími nadšencami, ktorí na miesto prišli zo Slovenska. Počas ceremónie vztýčili vlajky Madagaskaru a Slovenska a prítomní zaspievali štátne hymny oboch krajín. Za slovenskú stranu po prejave starostu Antalahy predniesli prejav Miroslav Musil a Stanislav Machovčák. V rámci kultúrneho programu vystúpila miestna malgašská folklórna skupina s piesňou venovanou Móricovi Beňovskému. Autorom pamätníka Mórica Beňovského je Stanislav Machovčák z Kysúc, bronzová tabuľa s textom, je dielom akademického sochára Vojtecha Pohanku. Súčasťou podujatia bolo zasadenie dvoch stromov na znak priateľstva oboch krajín. Na záver zaspievali slovenskí účastníci ľudovú pieseň Na Kráľovej holi. Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský bol rodákom z Vrbového a bol prvým Európanom, ktorý sa plavil v severnej časti Tichého oceánu. Stalo sa tak sedem rokov pred Jamesom Cookom. Počas svojho ani nie 40-ročného života navštívil štyri kontinenty (Európu, Áziu, Afriku a Ameriku) a bol tiež prvým slovenským autorom celosvetového bestselleru (Pamäti a cesty). V roku 1776 ho na Madagaskare vyhlásili za kráľa kráľov, čím získal mocenský vplyv v severovýchodnej časti tohto ostrova. Na Madagaskare strávil štyri roky svojho života. Padol v boji s francúzskym komandom na Východnom myse pri meste Antalaha.

Práva národnostných menšín sú aj právami Rusínov

27. januára 2012 - (sita / pr)

Slovensko, ako mnohonárodnostný štát, poskytuje všetkým občanom bez rozdielu národnosti či príslušnosti k etnickým skupinám rovnaký štandard ochrany práv. Umožňuje to článok 12 Ústavy SR, ktorý hovorí o základných právach a slobodách a ich garantovaní všetkým občanom bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, sociálny pôvod, národnosť alebo etnickú skupinu, majetok, rod alebo iné postavenie. „Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu,” píše sa v Ústave SR. Tieto záruky sa týkajú aj občanov rusínskej národnosti. Rusíni dosahujú na Slovensku 0,4-percentný podiel na populácii a sú tu štvrtou najpočetnejšou národnosťou - prvou je maďarská (9,7 % obyvateľstva), druhou rómska (1,7 %) a treťou česká (0,8 %). Celkove je pre náš štát príznačný nielen veľký počet menšín a ich podiel na počte obyvateľov, ale aj ich rôznorodosť a početná odlišnosť. Štát na takú situáciu musí reagovať aj diferencovaným prístupom k menšinám a etnikám podľa toho, aké majú potreby a záujmy. Postaveniu ľudí inej národnosti na našom území sa venuje Ústava SR v niekoľkých článkoch. „Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu,” uvádza článok 33. Článok 34 presne definuje: „Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie.” Slovenské zákony ďalej umožňujú menšinám a etnikám nielen právo na osvojenie štátneho slovenského jazyka, ale aj právo na vzdelanie vo svojom jazyku (teda aj v rusínčine), ďalej právo používať svoj jazyk (teda aj rusínčinu) v úradnom styku a napokon aj právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa danej menšiny. Rozmenené na drobné to znamená, že na určitých štátnych úradoch sú zriadené príslušné oddelenia s kompetenciou národnostnej problematiky, prípadne tam vznikli poradné orgány, v ktorých pôsobia aj zástupcovia za rusínsku národnosť. Ako informuje vládny portál, najvyššie kompetencie má v tomto smere predovšetkým Úrad vlády, a to najmä vicepremiér Rudolf Chmel. Odborným pracoviskom pre túto problematiku je na Úrade vlády Sekcia ľudských práv a menšín, poradným orgánom - Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť vedená spomínaným vicepremiérom. Pri Rade je zriadený Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny, v ktorom v súčasnosti pôsobia za rusínsku národnosť Ján Kaliňák a Ján Lipinský. Od roku 1998 sa do mozaiky ústredných štátnych orgánov, ktoré majú pracovisko s národnostnou problematikou, včlenilo aj ministerstvo kultúry, kde vznikla sekcia menšinových a regionálnych kultúr. Toto pracovisko zastrešuje napríklad financovanie kultúry národnostných skupín prostredníctvom samostatného grantového programu určeného pre rozvoj menšín - vo forme umeleckej tvorby či vydávania kníh a periodickej a neperiodickej tlače. Svoje nároky si národnostné menšiny, teda aj Rusíni, môžu uplatňovať aj vďaka právam, ktoré im zaručuje celý rad ďalších zákonov. Napríklad zákony upravujúce podmienky verejnoprávneho televízneho a rozhlasového vysielania. Z tých vyplýva, že subjekty zastupujúce menšiny, vrátane rusínskych združení, môžu navrhovať svojich kandidátov do televíznej či rozhlasovej rady. Ďalšou - pre život Rusínov - taktiež dôležitou normou je aj v poslednom čase už viackrát novelizovaný zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ďalej zákon o geodézii a kartografii, ako aj zákon o označovaní obcí, známy tiež pod ľudovým názvom „tabuľový” zákon. V nejednej oblasti, do ktorej siaha aj spomenutá legislatíva, však Rusíni prejavili nespokojnosť s tým, ako sa uplatňuje. Napríklad, kým bývalá STV začala po prechodnom období už v 90. rokoch minulého storočia rešpektovať zákon a rusínske magazíny vysiela v rusínčine aj „v rusínskom duchu”, národnostné vysielanie Slovenského rozhlasu určené Rusínom to roky nerešpektovalo. Vysielalo v „rusínsko-ukrajinskom” duchu s dominanciou ukrajinčiny. Zmenilo sa to až od roku 2003. Najnovším prípadom je diskriminácia vyplývajúca z najčerstvejšej novely „tabuľového” zákona, ktorá sa opiera o staré údaje o početnosti Rusínov (sčítanie ľudu z roku 1991) a ďalšie neaktuálne informácie. Okrem spomínaných noriem a zákonov platia na našom území aj medzinárodné zmluvy zaručujúce menšinové práva. Je to najmä Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín (platí u nás od roku 1998) a Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov (platí u nás od roku 2001).

Poslanci schválili zjednodušenie dotácií

25. januára 2012 - (uszz.sk)

Gestorský Výbor Národnej rady SR pre financie a rozpočet schválil na svojom rokovaní dňa 24. 1. 2012 v druhom čítaní pozmeňujúci návrh k novele zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý významným spôsobom zjednoduší podávanie žiadostí o dotácie zo strany Slovákov žijúcich v zahraničí. Pozmeňujúci návrh k novele zákona vypracoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v spolupráci s poslancom za Kesťansko-demokratické hnutie (KDH) Antonom Marcinčinom, ktorý ho na rokovanie výboru aj predložil. V zmysle platnej legislatívy boli doteraz krajania povinní pricestovať na Slovensko a vyžiadať si od príslušných úradov (napr. Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, konkurzné súdy) potvrdenia, ktoré prikladali k žiadostiam o dotácie poskytované ÚSŽZ. Po novom už bude stačiť len čestné vyhlásenie zaslané poštou. Za pozmeňujúci návrh hlasovali všetci poslanci výboru bez ohľadu na ich politickú príslušnosť, čo svedčí nielen o dobrej spolupráci medzi ÚSŽZ a Národnou radou Slovenskej republiky (NR SR), ale aj o úprimnom záujme súčasného vedenia ÚSŽZ a poslancov NR SR pomôcť Slovákom žijúcim v zahraničí.

160. výročie úmrtia Jána Kollára v Prahe

27. januára 2012 - (uszz.sk)

Autorka: Janka Haluková, tajomníčka Spoločnosti Jána Kollára

V nedeľu 22. januára 2012 sa konala v Prahe Pripomienka 160. výročia od úmrtia evanjelického farára, literárneho vedca, básnika i archeológa - slovenského rodáka Jána Kollára. Slávnosť pripravili Spoločnosť Jána Kollára v ČR, Slovenský evanjelický a.v. cirkevný zbor v Prahe, Slovenský inštitút v spolupráci s Spoločnosťou M. R. Štefánika, OÚ Mošovce pod záštitou slovenského veľvyslanca v ČR Ing. Petra Brňu. Súčasťou programu boli aj Slávnostné služby Božie v Chráme sv. Michala V Jirchářích, Praha 1. Kázňou Slova Božieho na nich poslúžil Mgr. Milan Krivda, biskup Západného dištriktu ECAV v SR a liturgovali domáca farárka Jana Gregerová spolu s farárkou Evanjelického a.v. cirkevného zboru v Mošovciach. Biskup Krivda pripomenul v kázni životnú púť Jána Kollára, jeho pôsobenie v Budapešti, vo Viedni i v Prahe. Súčasťou Služieb Božích boli aj Kollárove piesne z evanjelického spevníka. V kostole bola aj početná delegácia z rodnej obce Jána Kollára z Mošoviec. Jej starosta Ing. Peter Mojtek pozdravil prítomných a odovzdal dar Slovenskému zboru v podobe zarámovanej fotografie rodného domu Jána Kollára, ktorý sa podarilo v Mošovciach obnoviť. Čestné členstvo Spoločnosti Jána Kollára odovzdal jej predseda Ing. Vojtech Vecán predchádzajúcemu starostovi Ing. Jánovi Žirkovi. O osobnosti Jána Kollára a jeho diele pohovoril PhDr. Jozef Beňovský, riaditeľ Slovenského literárneho múzea SNK Martin. V zborovej miestnosti po skončení služieb Božích, predniesla dlhý úryvok z Kollárovho eposu Slávy dcéra, jedna z najstarších členiek Slovenského zboru, rodáčka z Mošoviec prof. Blažena Urbanová-Šikurová. Pripomienka pokračovala odpoludnia pietnym aktom pri náhrobku Jána Kollára na Olšanských cintorínoch. Po položení kytíc, zazneli Kollárove verše v podaní pracovníčky OÚ Mošovce pani Danuše Lúdikovej. Česko-slovenský rozmer Kollárovho diela a jeho odkaz pre dnešok, pripomenul prof. PhDr. Miloš Zelenka. Za Slovenský inštitút a Veľvyslanectvo SR pozdravila zhromaždenie pani Viera Kučerová a modlitbu predniesla mošovská farárka Mgr. Andrea Cabadová. Na záver zaspievali prítomní hymnickú pieseň Kto za pravdu horí. Usporiadateľov potešilo, že sa podarilo pripraviť dôstojnú spomienku na významnú osobnosť slovensko-českých dejín a že vďaka Bohu, sa uprostred upršaných dní, napokon konala slávnosť pod rozjasnenou pražskou oblohou.

ÚSŽZ spolupracuje so srbským Ministerstvom pre cirkvi a diaspóru

27. januára 2012 - (uszz.sk)

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák sa počas svojej pracovnej cesty v Srbsku stretol dňa 25. januára 2012 so svojim partnerom v Srbskej republike, ktorým je Ministerstvo pre cirkvi a diaspóru (MCD). MCD na rokovaní zastupovali obaja štátni tajomníci, Miodrag Jakšić a Predrag Tojic. Predmetom rokovania bolo nadviazanie vzájomnej spolupráce pri starostlivosti o krajanov vo svete, výmena skúseností a dobrej praxe (tzv. „best practices“) ako aj diskusia o vytvorení novej platformy. Jej členmi by boli predstavitelia úradov štátov Európskej únie a kandidátskych krajín, ktorých poslaním je starostlivosť o krajanov žijúcich mimo územia ich vlastného štátu. V súčasnosti žijú mimo územia Srbska približne 4 milióny Srbov, ktorých postavenie upravuje osobitný zákon. Tento rozlišuje medzi tzv. autochtónnymi Srbmi s priznaným postavením národnostnej menšiny a Srbmi, ktorí žijú v zahraničí v postavení komunít, toto rozlišovanie však nemá priamy vplyv na všetky aspekty starostlivosti o zahraničných Srbov (napr. na poskytovanie dotácií). Otázkam starostlivosti o Srbov žijúcich v zahraničí sa na ministerstve, ktoré sa pretransformovalo z niekdajšieho úradu pre zahraničných Srbov, venuje 30 zamestnancov. Srbský zákon na rozdiel od slovenského neupravuje priznávanie postavenia Srba žijúceho v zahraničí vo forme vydávania osvedčení alebo preukazov. MCD však zveruje právomoc poskytovať dotácie vo výške približne 300 000 eur, pričom financovanie cirkví, cirkevných misií a zborov v zahraničí nie je riešené formou dotácií alebo financovaním prostredníctvom osobitnej nadácie, ktorej imanie tvoria príspevky štátu prostredníctvom MCD a dobrovoľné príspevky fyzických a právnických osôb najčastejšie vo forme darov. Zákonom je zriadené aj zhromaždenie, v ktorom sú zastúpení predstavitelia srbskej diaspóry podľa jednotlivých štátov, pričom kritériom je počet Srbov žijúcich v danom štáte. Okrem zhromaždenia je zákonom zriadená aj rada (zbor poradcov ministra) zložená z 9 osôb, ktorých úlohou je radiť ministrovi v otázkach starostlivosti o Srbov žijúcich v zahraničí. Predseda ÚSŽZ sa so štátnymi tajomníkmi MCD dohodli na spolupráci a pravidelnej výmeny informácií medzi oboma úradmi, pričom sa obaja zhodli, že vytvorenie platformy, kde by sa vzájomne mohli stretnúť predstavitelia úradov jednotlivých štátov Európskej únie a kandidátskych krajín by bolo prospešné nielen pre skvalitnenie starostlivosti o ich vlastných krajanov žijúcich mimo územia materskej krajiny, ale by úspešne nadviazalo na závery summitu európskych diaspór, ktorý sa uskutočnil počas gréckeho predsedníctva Európskej únie v Solúne v roku 2003 a bol zameraný aj na starostlivosť o Európanov vo svete. Na záver rokovania predseda ÚSŽZ M. Vetrák pozval štátneho tajomníka M. Jakšića na návštevu Slovenskej republiky.

Srbský minister kultúry ocenil ÚSŽZ

26. januára 2012 - (uszz.sk)

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák sa počas svojej pracovnej návštevy Srbska stretol dňa 25. januára 2012 v Belehrade s ministrom kultúry, informovania a informačnej spoločnosti Republiky Srbska Predragom Markovićom. Premetom rokovania boli otázky ochrany a zachovania kultúrneho dedičstva vytvoreného Slovákmi žijúcimi v Srbsku. K takým patrí Múzeum Slovákov vo Vojvodine, na ktorého rekonštrukciu by malo prispieť Srbské ministerstvo kultúry a ÚSŽZ celkovou sumou 200 000 Eur. Takisto aj Pamätný dom Martina Jonáša v obci Kovačica, ktorého náklady na odkúpenie a rekonštrukciu budovy, odkúpenie umeleckých diel, nábytku a zariadenia domu a takisto na technický projekt adaptácie budovy na múzeum sú vo výške 223 707 Eur. Vzhľadom na práve prebiehajúci proces reštitúcií v Srbsku a s tým spojené otázky vlastníckych vzťahov bola zo strany Srbského ministra kultúry prisľúbená ÚSŽZ pomoc kvôli úspešnej implementácii dotačných zmlúv týkajúce sa oboch veľkých projektov. Milovníkov umenia a osobitne diel Martina Jonáša určite poteší fakt, že sa predsedovi ÚSŽZ Milanovi Vetrákovi podarilo so srbským ministrom kultúry Predragom Markovićom dohodnúť preferenčný režim výpožičky umeleckých diel tohto významného umelca na kultúrne účely na Slovensku. Srbský minister kultúry na záver rokovania vyzdvihol doterajšiu politiku ÚSŽZ týkajúcu sa starostlivosti o Slovákov žijúcich v Srbsku v oblasti kultúry. Osobitne ocenil úsilie Milana Vetráka pri záchrane a obnove kultúrneho dedičstva vytvoreného našimi krajanmi v Srbsku. Pri tejto príležitosti mu podaroval pamätnú pečať, tzv. poskuvnik.

Slováci v Srbsku z aspektu kultúry

27. januára 2012 - (uszz.sk)

Autorka: Anna Struhárová z Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vydal jedinečnú publikáciu ponúkajúcu prehľad tridsiatich štyroch lokalít, v ktorých Slováci mali alebo majú organizované formy kultúrneho života. V Srbsku žije početná slovenská menšina už vyše dvestošesťdesiat rokov. Koncom 17. storočia Slováci opustili severnejšie slovenské stolice v niekoľkých vlnách. Prvý doklad o osídľovaní Báčky, Banátu a Sriemu (najjužnejších oblastí vtedajšieho Uhorska), datuje z roku 1745. Vtedy Matej Čáni, slobodník priviedol stodvadsaťosem slovenských rodín na územie dnešného Petrovca. Slovenská menšina počas vyše dvoch a pol storočí verne zachovávala, zároveň s veľkou snahou aj zveľaďovala vlastné kultúrne dedičstvo, o čom svedčí skutočnosť, že sú Slováci vo Vojvodine mimo hraníc Slovenska dnes najorganizovanejšou menšinovou komunitou. S cieľom čím lepšej a rozsiahlejšej prezentácie kultúrnych špecifík tejto komunity, profesionálna ustanovizeň kultúry - Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorú v roku 2008 založilo Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny s cieľom zachováva, zveľaďovať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov, vydala publikáciu pod názvom Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. V aule vlády Autonómnej pokrajiny Vojvodiny sa 18. januára 2012, v deň tretieho výročia práce tejto ustanovizne, uskutočnila prezentácia spomenutej obsiahlej a obsahovo dôkladne spracovanej knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Kniha je výsledkom dlhodobejšej práce, terénnych výskumov a rešeršov rozličných literárnych diel a je venovaná vyše 260 - ročným kultúrnym dejinám slovenskej menšiny na území Vojvodiny. Keďže jedným zo zakladateľov Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov je i vláda AP Vojvodiny k udalosti sa niekoľkými slovami vyjadril i samotný predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić,” Kniha, ktorú dnes prezentujeme, má bez váhania historický význam. Má historický význam preto, lebo je to najrozsiahlejšie dielo, ktoré hovorí o vojvodinských Slovákoch žijúcich na priestoroch Vojvodiny viac ako dve a pol storočia. Vojvodinskí Slováci sú jednou z najpočetnejších menšín, ktorí žijú v až 34. mestách na území celej pokrajiny tak v Srieme, Banáte, Báčke a každý kto sa aspoň okrajovo zaoberal tým čo slovenská menšina v kultúrnom zmysle obsahuje vie, že tie ich mestá sa navzájom rozlišujú už či dialektom, obyčajami alebo dedičstvom, ktoré so sebou priniesli z rozdielnych krajov Slovenska pri sťahovaní na tieto priestory. Preto je toto dielo také cenné a prekračuje pokrajinový a národnostný význam, čo je dôležité nielen pre Vojvodinu, Srbsko a Slovákov žijúcich vo Vojvodine a v Srbsku, ale hovorí i v omnoho širšom kontexte, ktorý i v súčasnosti žije a existuje. My sme hrdí na fakt, že slovenská menšina je najväčšia kompaktná slovenská menšina mimo Slovenska zároveň aj naorganizovanejšia a rovnako aj v oblasti práva, kvality zachovávania národnostnej a kultúrnej identity. My ako pokrajinská vláda sa sústreďujeme na ten cieľ, sústreďujeme sa na zachovávanie takej identity a ukázalo sa, že sme pred tromi rokmi mali pravdu, keď sme založili Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ale aj iné Ústavy pre kultúru, a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v úplnosti ospravedlňuje svoju prácu realizáciou projektov akým je tento a ďalšie podobné. Ústavy pre kultúru sú inštitúcie, ktoré poukazujú na to čo je doposiaľ získané, uskutočnené v rozdielnych národnostných menšinách na našich priestoroch, ale zároveň sú i inštitúciami, ktoré projektujú smer, ktorým sa menšiny budú uberať a spôsob ako budú vyjadrovať svoju identitu tiež i spôsob akým budú uspokojovať svoje kultúrne potreby v modernej dobe globálnej komunikácie. Preto sú ústavy také dôležité a preto aj dnes poukazujú, že pred tromi rokmi sme mali pravdu. Ako jedna z priorít, ktorú si pokrajinská Vláda vytýčila je zachovávanie identity národnostných menšín v tom kulturologickom zmysle a som si istý, že táto kniha umožní, aby slovenská menšina odo dneska bola čoraz bohatšou a úspešnejšou.“ Predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová Makanová prítomným pripomenula „Dovoľte mi na samom začiatku, aby sme si najprv sprítomnili čas, a to dnešný deň pred deviatimi rokmi. Na dnešný deň pred deviatimi rokmi sme založili Národnostnú radu, potom to už ďalej šlo. Pred tromi rokmi, na dnešný deň sme založili Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Ja využívam príležitosť povedať, že sme včerajším dňom dostali aj riešenie keď sme registrovali, ďalšiu pre nás významnú inštitúciu alebo ustanovizeň, a to je Múzeum vojvodinských Slovákov. Teda čo na to povedať, nielen že je dobre, že sme založili národnostné rady, ktoré zastupujú a predstavujú kultúrnu autonómiu našej národnostnej menšiny, ale jednoducho začíname stavať inštitúcie, ustanovizne a čoskoro, ja predpokladám do konca tohto nášho štvorročného mandátu, budeme mať vybudovaný aj systém činnosti, ako zachovať naše kultúrne dedičstvo a ako vytvoriť podmienky pre nielen zachovávanie našej tradície, ale jednoducho budovania aj nových kultúrnych a umeleckých výdobytkov vo všetkých oblastiach, či už muzeologickej, výtvarnej, literárnej, folklórnej, speváckej, divadelnej. Teda inštitúcie budeme mať, ustanovizne budeme mať. Urobíme systém keď naši ochotníci budú mať podmienky vo všetkých prostrediach, kde budú môcť aj naďalej sa zaoberať aktívne svojou kultúrnou - umeleckou činnosťou. K tomu táto publikácia, dáva nielen prehľad tomu kde sme, ale otvára dvere všetkým novým bádateľom, ktorí po nás prídu, aby vedeli ešte serióznejšie nakuknúť do každého aspektu alebo zložky pôsobenia života našej menšiny v Srbsku totiž vo Vojvodine. Samým tým chcem vyjadriť slová vďaky, tak Ústavu ako samozrejme aj Slovenskej republiky s ktorou výnimočne spolupracujeme, keď ide o vytváranie optimálnych podmienok pre zachovávanie slovenskej kultúrnej tradície, ale aj všetkých projektov, ktoré podporuje vláda Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Samozrejme z vlastných prostriedkov do produkcie a vytvárania optimálnych podmienok života a práce našich Slovákov vo všetkých prostrediach sa pričiní aj Národnostná rada. Takže verím, že spoločnými silami, ak poviem že budeme tuná ešte ďalších 260 rokov, tak potom verím že optimisticky poviete, že áno, lebo verím že všetci pretrvávame v tom, aby sme sa tuná zachovali, teda ako Slováci so všetkými rozličnosťami, ktoré naša menšina má a bude mať. Ja vám veľmi pekne ďakujem a verím, že spoločne zotrváme na ceste, ktorú si sami určíme a v spoločnosti so všetkými inštitúciami a ustanovizňami, lokálnou samosprávou, vládou Vojvodiny a republikovou vládou, teda republikovými orgánmi spravovania budeme kliesniť cestu ďalšieho pretrvávania a životaschopného každodenného uplatňovania našej menšiny nielen v oblasti kultúry, ale aj zachovávania jazyka, kultúry, identity v oblasti informovania, školstva, proste budeme uplatňovať naplno všetky zákonné možnosti, ktoré nám náš štát umožňuje.“ Na realizáciu publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry v značnej miere prispelo aj Slovensko, keď bola prostredníctvom grantu Slovak aid podporená jej tlač. Zástupca Veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Rastislav Kostilník s nadšením v predslove poznamenal. „Je to pre mňa osobná pocta stáť tu pri tomto mikrofóne a zdieľať túto slávnosť spolu s vami. Pokladám túto chvíľu za historickú. Dnes, podľa môjho názoru uvádzame do života jedno dieťa, ktoré nás bezpochyby všetkých ako tu sedíme, prežije. Som presvedčený, že z tejto studne historických faktov budú čerpať generácie, ktoré prídu po nás. Osobne som po príchode do Srbska hľadal ucelenú publikáciu, v ktorej by som našiel informácie hutné a dobre spracované a fotograficky zdokumentované, ktoré by v nejakej podobe vyobrazovali zobrazujúce život a osudovú cestu Slovákov žijúcich v Srbsku. Využijem túto príležitosť, aby som poďakoval predovšetkým vlády pokrajinnej oblasti, ktorá zafinancovala tento projekt bez jej finančnej pomoci by neuzrel svetlo sveta. Rovnakým dielom by som rád poďakoval a vyjadril slová vďaky všetkým, ktorí akoukoľvek formou na tejto knihe participovali či už písali hutný text alebo faktograficky sprítomnili čo sa tu vo vzdialenej minulosti dialo, či to boli fotografi ktorí doplnili tento úžasný text výstižnými fotkami alebo to boli recenzenti textu respektíve všetci, ktorí akoukoľvek formou na tejto publikácii participovali. Jedným dychom by som využil túto príležitosť a zablahoželal všetkým, ktorí dnes oslavujú narodeniny predovšetkým Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov ako aj Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a zaželal im veľa zdravia a elánu a entuziazmu do ďalšej práce.“ Mnohopočetní návštevníci prezentácii mohli odsledovať i video zhotovené Borisom Havranom, cestou ktorého bol v krátkosti predstavený prehľad všetkých miest obývaných Slovákmi resp. krátke portréty lokalít podrobnejšie popísaných a ilustrovaných v knihe. Kúsok kultúrneho života Slovákov bol dotvorený i prednesom pianistky Ivany Novákovej z Báčskeho Petrovca, spevom mládežníckeh ozboru Agapé z Nového Sadu a za hudby Miroslava Baka scénickým pohybovým výstupom súčasnú divadelnú tvorbu vojvodinských Slovákov predstavila skupina Miroslava Kožíka zo Starej Pazovy.

http://www.youtube.com/watch?v=hrsUt1T94cs
http://www.youtube.com/watch?v=9eNvzvsRuTE
http://www.youtube.com/watch?v=9eNvzvsRuTE&;feature=related

Kniha Slováci v Srbsku z aspektu kultúry je v poradí prvým knižným vydaním obsahujúcim trojročné výsledky vedecko-výskumnej, informačnej, dokumentačnej a prezentačnej činnosti ustanovizne kultúry Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Publikácia na 400 stranách ponúka ucelený, tak textuálny ako aj vizuálny záznam o dejinách, súčasnosti a komplexnosti kultúrnej infraštruktúry tejto menšiny. Na tvorbe textov sa podieľali početní autori. Publikáciu zostavili Milina Sklabinská a Katarína Mosnáková, pod recenzentskú prácu sa podpisujú Vladimír Valentík a Ladislav Čáni. Odborným poradcom pri tvorbe knihy, ktorý osobitne prispel k zvýšeniu kvality bol Dr. Samuel Čelovský a pre vizuálnu pútavosť respektíve design vydania sa postaral Đula Šanta. Badateľná je vizuálna zastúpenosť v knihe, ktorá ilustruje a zároveň i dokresľuje textovú časť. Autormi väčšieho počtu fotografií sú Michal Madacký, Đula Šanta a Igor Bovdiš. „Kultúra je v tejto publikácii chápaná v tom najširšom zmysle ako spôsob života a ako vedomý zásah jednotlivca do jeho okolia. Usilovali sme sa definovať základy, na ktorých sa rozvíjala a podoby, do ktorých vyústila. V publikácii mapujeme náboženský život, formy ľudovej kultúry, ako aj umelecké prejavy jej príslušníkov. Vyváženosť týchto oblastí bola azda najväčšia výzva pri príprave publikácie. Všetky oblasti sa rozvíjali vďaka jednotlivcom - nositeľom slovenskej kultúry, ich tvorivému dielu, ktorým poznačili tep rozvoja tejto kultúry.“ poznamenala v knihe vydavateľka Milina Sklabinská. Výsledný tvar tejto veľavravnej publikácie, čitateľom poskytuje svojrázny prehľad a promóciu kultúrneho života a dedičstva vojvodinských Slovákov. V tomto roku by mala byť publikovaná i verzia knihy v srbskom jazyku, a tak bohatstvom kultúry Slovákov vo Vojvodine svojráznym spôsobom prispeje k bohatstvu a rôznorodosti kultúr Vojvodiny a Srbska.