alt : header1.swf



Fri12062019

Posledná aktualizácia22:03:19

Zo slovenskej tlače - August (I.) 2012 - Monitor

amonitn3„Slovenské národnostné školstvo“ - Bijú sa o ázijské korene - Slovensko je výnimkou v eurozóne - Maďarsko sa prepadlo do recesie - Potrestá Orbán voličov za neúčasť? - Maďarskí benediktíni si robia nároky na kaštieľ v Rusovciach - „Novinka“ z 19. stor.: Dejiny kráľovstva uhorského - Slovenčina je sladučká: Studia Academica Slovaca

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

http://www.facebook.com/plugins/likebox.php?href=http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&width=310&colorscheme=light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#

Prečo nie je ľahké byť Slovákom v Maďarsku II. - Školstvo

14. augusta 2012 - (Pavol Žibrita - pavolzibrita.blog.sme.sk)

Tak toto je téma, ktorej „rozumie” snáď každý. Ako futbalu. Spravidla najväčším odborníkom býva ten, kto ho nikdy nehral alebo kto nikdy neodučil ani jednu hodinu. A tak sa dozvedám, že slovenské školstvo v Maďarsku prakticky neexistuje, že ho Maďari už dávno zlikvidovali a ďalej likvidujú, že aj tie deti čo sa ešte v Maďarsku učia po slovensky nič nevedia, a v porovnaní s deťmi z Rumunska alebo Srbska sú úplné nuly, atď. atď. Pritom porovnávať v tejto oblasti situáciu Slovákov v Rumunsku a Srbsku, so stavom v Maďarsku, je prinajmenšom netaktné, ba až neslušné, lebo každé takéto prirovnanie svedčí o neznalosti pomerov, a preto musí zákonite krívať na obidve nohy. Keď počúvam takéto reči, je mi hrozne ľúto všetkých učiteľov, ktorí sa tu v Maďarsku s vypätím síl snažia o to, aby si slovenčinu osvojila a udržala aj tá jedenásta generácia tu narodených Slovákov. Teda aspoň niektorí z nich. Ak za súčasných neradostných podmienok dokážu títo učitelia vychovať žiakov, ktorí sa dostanú na slovenské univerzity a úspešne na nich študujú, tak aká pridaná hodnota sa ukrýva za ich namáhavou prácou? Nesmierna, nevyčísliteľná... Tak ako to s tým „slovenským” školstvom v Maďarsku v skutočnosti vyzerá? Čo sú to za školy, koľko ich je, kto na nich vyučuje a kto do nich chodí? a chodí tam vôbec niekto? a prečo tam vlastne chodí? Dopredu upozorňujem, že to bude trochu na dlhšie lakte. Ale... ak si to prečítate do konca, bude Vám aspoň jasné, ako to v tom „Magyarországu” s tým slovenským školstvom skutočne vyzerá. Môžete mi veriť, alebo aj nie, ako chcete. Jedno je isté, futbalu rozumiem oveľa menej... Najprv suché fakty. So slovenčinou sa deti v Maďarsku môžu stretnúť: v Materských školách, na Základných školách, na Gymnáziách a na Vysokých školách. Zdá sa, že to nemá chybu. Kto chce, a má záujem učiť sa po slovensky, môže... kontinuita je zabezpečená. Na prvý pohľad. Lenže... tento, na papieri takmer dokonalý systém, do ktorého je dnes zapojených okolo 4000 žiakov, je v skutočnosti nefunkčný, a predovšetkým neefektívny. Z uvedeného počtu sa totiž do stredného školstva dostáva každoročne len okolo 15-20 žiakov, a na vysoké školy, na ktorých môžu ďalej študovať v slovenskom jazyku (v HU alebo SK) sa hlásia iba 3-4 žiaci! A tak sa zdá, že hrozí zánik slovenskej inteligencie v Maďarsku, čo by v konečnom dôsledku mohlo znamenať zánik celej slovenskej národnosti. Tak sa na ten systém školstva pozrime trochu bližšie.

Materské školy

Teraz ich je okolo 50. Sú roztrúsené po celom Maďarsku a po ich ukončení sa v slovenčine v mieste bydliska obyčajne nedá pokračovať. Tak načo je v nich tá slovenčina? Okrem toho majú nedostatok kvalifikovaných učiteliek; samosprávy, ktoré MŠ prevádzkujú sú bez peňazí; záujem rodičov sa znižuje; a tak sa bude, z roka na rok, prirodzene znižovať aj ich počet. Niet sa čomu čudovať.

Základné školy

Do r.1961 bolo v Maďarsku 6 jednojazyčných Slovenských základných škôl. Dnes je, kvázi jednojazyčná, iba jedna (Budapešť). Ostatné, s výnimkou tej ktorá je v Békešskej Čabe, patria do kategórie tzv. jazykových škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet v 4 hod. týždenne. Dnes je takýchto škôl v celom Maďarsku iba (až?) 37, no pred rokom 1961 ich bolo vyše 100! Len v Čabe ich bolo viac ako 10! Aj tu badať citeľný pokles, ktorý bude naisto pokračovať. Niektoré zaniknú paradoxne nie kvôli zníženiu počtu hodín slovenčiny, ale čuduj sa svete práve naopak! Kvôli ich zvýšeniu!! K slovenskému jazyku má totiž začiatkom tohto školského roku pribudnúť nový predmet - Slovenská vzdelanosť- čo znamená plus jednu hodinu v slovenskom jazyku navyše. Školy to však nechcú lebo vraj na úkor čoho, koho? Veď ide vlastne o maďarské školy. Tu by mohli zasiahnuť Miestne národnostné samosprávy, ale často svoje právo nevyužívajú (nechcú?!), a tak sa môže stať (také signály už sú), že namiesto zvýšenia, hrozí úplný zánik výučby slovenčiny. Takže dnes 37 a zajtra?

Gymnáziá

Nakoľko v celom Maďarsku sú len dve, zaslúžia si viac pozornosti. Tá hŕstka slovenskej inteligencie, ktorá tu v Maďarsku žije a aktívne pôsobí, sa navzájom veľmi dobre pozná. Nečudo. Nie len preto, že ich je tak biedne málo, ale hlavne preto, že všetci chodili do toho istého gymnázia. Jedného alebo druhého. V Budapešti alebo v Čabe. Rozdiel medzi nimi bol minimálny. Od tých čias (70.-80. roky) sa však veľa zmenilo...

Budapešť

Má MŠ aj ZŠ, a napriek tomu gymnázium nemá svojich odchovancov. Teda česť výnimkám! Posledné roky v ňom totiž vysoko prevládajú študenti zo Slovenska. Samozrejme maďarskej národnosti, so slovenským pasom, pre ktorých sa „Slovenské” gymnázium v Budapešti stáva odrazovým mostíkom pre štúdium na maďarských univerzitách. Nečudo, že Celoštátna slovenská samospráva toto gymnázium neprichýlila pod svoje ochranné krídla. Veď ako by to vyzeralo, keby tu študujúci Maďari zo Slovenska, využívali finančnú podporu určenú pre slovenskú národnosť, potom išli do maďarského vysokého školstva, a všetko by to ešte zastrešovala Celoštátna slovenská samospráva. Tak to by bol „vlastenec” ako sa patrí! Chváli sa však tým, že je jednojazyčné. Všetky predmety sú v slovenčine. Áno, a napriek tomu, každoročne vypísanú celoštátnu súťaž pre slovenský jazyk a literatúru, vyhrávajú študenti čabianskeho gymnázia. Takže, tak...

Békešská Čaba

Aj tu sa toho veľa zmenilo. Vzhľadom na súčasný stav celej spoločnosti našťastie k lepšiemu. Aspoň ja to tak vidím. Som síce fanúšik svojho klubu, no snažím sa byť objektívny. Súdiť budú aj tak iní. Napr. Vy! Tak sa na to pozrime. Zlepšili sa nielen materiálne podmienky, ale z roka na rok rastie aj celkový počet žiakov školy. V Čabe tá spomínaná postupnosť skutočne existuje. Z MŠ do ZŠ a odtiaľ do Gymnázia. Nebyť tejto prezieravej, dobre vybudovanej a v praxi overenej koncepcie, ktorá už funguje niekoľko rokov, neviem, neviem...Všetci sú tu vlastní odchovanci. Na ZŠ 100% a na gymnáziu okolo 8O%. Zvyšok, asi 20-30%, dopĺňajú deti zo Sarvaša a Slovenského Komlóša. V posledných rokoch žiaľ skôr menej (Komlóš) ako viac, ale aspoň je čo zlepšovať do budúcnosti. Aj učiteľský zbor pozostáva takmer výlučne z bývalých žiakov, a vlastne už aj z ich žiakov...S menami ako: Brhlík, Knyihár, Lopušny, Ondrejcsik, Petrovszky, Pluhár, Szekerka či Szrnka sa slovenský pôvod jednoducho nedá zatajiť. Napriek tomu sa tu skutočne začína úplne od nuly. Preto tá hrdosť na každý dosiahnutý úspech. Napríklad teraz. Na prijímacích pohovoroch k univerzitnému štúdiu na Slovensku, sa všetky tri študentky z čabianskeho gymnázia umiestnili oveľa lepšie, ako množstvo uchádzačov zo Slovenska. Klobúk dolu pred nimi i pred ich učiteľmi! A je tu ešte niečo sympatické. Možno ste už na to prišli aj sami. Ktože to dáva v Maďarsku svoje deti do slovenských škôl? Kto sú tí blázni? Verte, že to môžu byť len tí, ktorí majú k tej našej slovenskosti, ešte stále nejaký vzťah! Bez bývalých žiakov - dnes už babičiek, dedkov, ocinkov a mamičiek, ktorí do nej chodili a dobre sa v nej cítili - by boli dvere tejto školy, tohto gymnázia, už dávno zatvorené! Som presvedčený, že také čosi v blízkej budúcnosti nehrozí, a brány slovenskej školy v Čabe budú ešte dlho otvorené. Dokonca verím, že aj budúca generácia potetovaných babičiek, ktorá nám aj tu v Čabe práve utešene vyrastá, bude v tejto tradícii pokračovať. Tá z Budapešti určite taká nebude. Stavme sa!

No... ešte by toho bolo neúrekom, ale už nechcem unavovať. Možno sa k tejto téme niekedy vrátim. O vysokom školstve na záver hádam len toľko, že katedra slavistiky v Segedíne pomaly zaniká lebo nemá poslucháčov, v Ostrihome už výučba slovenského jazyka zanikla, ako tak funguje ešte Vysoká škola Samuela Tešedíka v Sarvaši, ktorá vychováva učiteľky do MŠ, a ešte sa drží katedra slavistiky v Budapešti na ELTE.

Tak toľko o slovenskom školstve v Maďarsku, ktoré, ako sa Vám môže zdať, melie (ostatne ako celá národnosť) z posledného. Ak máte chuť zvaliť vinu za tento stav ako obyčajne na Maďarov, spokojne tak urobte. Viem, že mnohým z Vás to nedá. Ale skôr ako tak urobíte, mi musíte z voleja povedať príklad na príčastie trpné minulé. Mňa totižto nič nenapadá, a preto nekydám. Lebo verte-neverte, tie spomínané študentky z Čaby by Vám taký príklad povedali hneď. Ak ich náhodou stretnete v Bratislave, len sa ich spokojne spýtajte! Volajú sa Ági, Katka a Rita...

Prečo nie je ľahké byť Slovákom v Maďarsku I. - Jazyk

Hneď na začiatku pripomínam, že to nebude o mne. Teda, klamal som. Tak trochu to bude aj o mne. O nás. Keby mi v Maďarsku, v Čabe, nebolo dobre, tak tu už dávno nie som. Bude to však predovšetkým o tých Slovákoch, vďaka ktorým som to tu tak dlho vydržal. A ešte čosi... musím podotknúť, že v súčasnosti to v Maďarsku nemá ľahké nikto, ani samotní Maďari nie. Ale tu narodení a tu žijúci Slováci to majú predsa len o čosi ťažšie...

Maďari sa bijú o ázijské korene

14. augusta 2012 - (ik - Pravda)

Maďarská pusta pripomínala ázijskú step z čias sťahovania národov. Spod kopýt jazdcami štvaných koní stúpali kúdoly prachu, lukostrelci stovkami naraz vystrelených šípov takmer zatienili oblohu nad jurtovým táborom... Osemdesiattisíc Maďarov prišlo cez predĺžený víkend do obce Bugac, asi 125 kilometrov južne od Budapešti oslavovať spolupatričnosť kočovných národov hlásiacich sa k hunskému a turkickému pôvodu. Prehliadka tradičného bojového umenia však bola viac než len obyčajná šou. Pod jej povrchom zvádzal ostrý boj vládnuci Fidesz s extrémistickým Jobbikom. V Maďarsku to bol už tretí kurultaj, zraz kmeňov, ktoré za svoju kolísku považujú bájny stredoázijský Turán. Tentoraz ich bolo zastúpených rekordných 24 vrátane Madjarov, tritisícového etnika, ktoré horliví maďarskí bádatelia objavili v ďalekom Kazachstane iba pred niekoľkými rokmi a hneď ho označili za stratený bratský národ. Prišli aj potomkovia Avarov z Azerbajdžanu a ruského Dagestanu. Kurultaj bol doteraz doménou krajnej pravice, ktorá po vzore Šípových krížov, maďarských nacistov z čias vojny, hlása pseudovedeckú teóriu etnickej spriaznenosti turánskych národov a popiera ugrofínsky pôvod Maďarov. Šéf Jobbiku Gábor Vona aj tento rok vyzýval svojich stúpencov, aby do Bugacu prišli „načerpať silu turánskych národov”. Prvý raz sa však k podujatiu otvorene prihlásila aj strana premiéra Viktora Orbána. Patronát nad festivalom prevzal fideszácky podpredseda parlamentu a vláda naň napriek prísnej úspornej politike vyčlenila vyše štvrť milióna eur. „Fidesz je v panike pre zmenšovanie svojej voličskej základne, pokúša sa ju rozšíriť, preto sa postavil za Kurultaj,” myslí si politológ Attila Ágh. „Dobre to ilustrujú Orbánove slová o tom, že sme poloázijská tlupa,” dodal pre televíziu ATV. Premiér Orbán skutočne koncom minulého mesiaca predniesol prekvapujúci výrok, ktorý by ešte nedávno väčšina Maďarov brala ako urážku. „Taká poloázijská tlupa, ako sme my, sa dokáže zomknúť, len keď je sila,” citovala ho agentúra MTI. Orbán to povedal v súvislosti s tým, že Maďari sa nepodobajú na škandinávske národy, schopné vzdorovať krízovým situáciám aj bez toho, aby nad nimi niekto stál s bičom, a dodal: „Dúfajme, že namiesto demokracie nebudeme musieť zaviesť nový politický systém.” Patronát nad aziatskym kmeňovým zrazom zobral Fidesz skutočne vážne. Zahraničných účastníkov oficiálne prijali na vysokej úrovni v parlamente. „Otec zakladateľ” Kurultaju András Zsolt Bíró, antropológ, ktorého mnohí kolegovia považujú za šarlatána, na pôde zákonodarného zboru rojčil o tom, že Maďarsko sa môže stať centrom duchovného spojenia etník s hunskou a turkickou identitou. „Mali sme veľkých spoločných predkov a teraz si môžeme spoločne pripomínať Attilu a vojvodcu Arpáda,” citoval ho denník Magyar Hírlap. S jeho myšlienkami úplne súzvučal príhovor ministerského splnomocnenca Ernőa Keskenya, jedného z najvyšších predstaviteľov maďarskej diplomacie. „Usporiadanie Kurultaja je v úplnom súlade súčasnej stratégie maďarskej vlády, napomáha uskutočňovať politiku otvorenia sa Východu,” citoval ho denník Népszabadság.

Hedvigu Malinovú nebudú pozorovať v ústave, rozhodol súd

14. augusta 2012 - (sita)

Duševný stav Hedvigy Malinovej Žákovej nebudú pozorovať v ústave. Okresný súd v Nitre zamietol žiadosť Generálnej prokuratúry SR na preskúmanie jej duševného stavu takýmto spôsobom. Potvrdil to obhajca Hedvigy Malinovej Roman Kvasnica, ktorý dostal uznesenie súdu. „My to analyzujeme, sami nevieme, ako si to máme všetko vysvetliť,” komentoval uznesenie Kvasnica. Okresný súd v Nitre sa k uzneseniu ani k jeho dôvodom zatiaľ vyjadrovať nechce, pretože nie je právoplatné, prokurátor aj obhajca sa môžu odvolať. „V tejto trestnej veci sudkyňa pre prípravné konanie uznesením rozhodla o návrhu prokurátora 7. augusta. Uznesenie nie je doposiaľ právoplatné, preto aj z dôvodu zabezpečenia riadneho priebehu trestného konania bližšie informácie o uvedenom rozhodnutí v tejto fáze konania neposkytneme,” uviedol hovorca súdu Oliver Kolenčík. Dozorujúci prokurátor podal žiadosť, aby duševný stav Hedvigy Malinovej Žákovej dal súd preskúmať pozorovaním v ústave. Napísal o tom denník Sme a pripomenul, že je to šesť rokov po útoku. Hedviga Malinová Žáková nebude podľa jej advokáta Romana Kvasnicu hovoriť s nikým, koho vyberie terajšie vedenie Generálnej prokuratúry SR. Prokurátor sa obrátil na súd po tom, ako Malinová odmietla po súdnom príkaze v ambulancii hovoriť s psychiatrom. Takýto postup umožňuje Trestný poriadok, už v júni psychiater Malinovú varoval, že návrh na ústavné pozorovanie môže prísť. Kvasnica tvrdí, že nič neodmietli. „Povedali sme, že sa vždy dostaví. Odmieta ako obvinená vypovedať a nemôžu ju k tomu donútiť ani tým, že jej bude klásť otázky psychiater.” Za nezmyselný považuje návrh prokuratúry aj psychiater Jozef Hašto, ktorý s Malinovou spolupracoval. Podľa neho si stačí prečítať, čo je vo vyšetrovacom spise a posúdiť to zdravým rozumom. „Vnímam to ako pokračovanie jej šikanovania,” povedal Hašto, ktorý je presvedčený, že Malinová hovorí pravdu, že ju pred šiestimi rokmi v Nitre zbili cestou na skúšku za to, že hovorila po maďarsky. Prokuratúra trvá na tom, že si skutok vymyslela a viní ju z krivej výpovede. Generálna prokuratúra SR vydala v utorok stanovisko, podľa ktorého súd vydal písomný príkaz na vyšetrenie duševného stavu Malinovej preto, lebo „obhajca obvinenej JUDr. Roman Kvasnica predložil do vyšetrovacieho spisu lekárske správy od ošetrujúcich lekárov - psychiatrov, z ktorých vyplynulo, že u obvinenej bola v čase spáchania skutku diagnostikovaná duševná porucha”. K tomuto kroku prokurátor pristúpil „v záujme zabezpečenia všetkých práv obvinenej”, uvádza sa v stanovisku generálnej prokuratúry.

Hedvigu posielajú na pozorovanie do ústavu

13. augusta 2012 - (Monika Tódová - Sme)

Šesť rokov po útoku požiadala prokuratúra, aby duševný stav Hedvigy Malinovej preskúmali pozorovaním v ústave. Hedviga Malinová Žáková nebude podľa jej advokáta Romana Kvasnicu hovoriť s nikým, koho vyberie terajšie vedenie Generálnej prokuratúry. Reagoval tak na novú žiadosť dozorujúceho prokurátora, aby dal súd Malinovej duševný stav preskúmať pozorovaním v ústave. Sudca na prvom stupni podľa hovorkyne súdu už rozhodol, nechcela však povedať ako. Rozhodnutie nie je právoplatné, prokurátor aj obhajca sa môžu odvolať. Dôkazmi prokuratúry sú aj nápis, ktorý vraj nezanechal stopy na koži, či suchá blúzka, hoci bolo mokro. Prokurátor sa obrátil na súd potom, ako Malinová odmietla po súdnom príkaze v ambulancii hovoriť s psychiatrom. Takýto postup umožňuje Trestný poriadok, už v júni psychiater Malinovú varoval, že návrh na ústavné pozorovanie môže prísť. Kvasnica tvrdí, že nič neodmietli. „Povedali sme, že sa vždy dostaví. Odmieta ako obvinená vypovedať a nemôžu ju k tomu donútiť ani tým, že jej bude klásť otázky psychiater.“ Za nezmyselný považuje návrh prokuratúry aj psychiater Jozef Hašto, ktorý s Malinovou spolupracoval. Podľa neho si stačí prečítať, čo je vo vyšetrovacom spise a posúdiť to zdravým rozumom. „Vnímam to ako pokračovanie jej šikanovania,“ povedal Hašto, ktorý je presvedčený, že Malinová hovorí pravdu, že ju pred šiestimi rokmi v Nitre zbili cestou na skúšku za to, že hovorila po maďarsky. Prokuratúra trvá na tom, že si skutok vymyslela a viní ju z krivej výpovede. Vyšetrenie, ktoré nariadil súd, je pre obvineného podľa šéfky trestnej sekcie ministerstva spravodlivosti Lucie Kurilovskej povinnosťou, ktorú musí strpieť. Ak by súd vyšetrenie v ústave potvrdil a Malinová by ho odmietla, mohla by dostať pokutu až 1650 eur. Vyšetrenie v ústave neprebieha pod policajným dozorom, pacientov ani nestrážia. Elena Žigová z Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku hovorí, že pacient príde na príjem ako na hospitalizáciu. Súdy takéto vyšetrenia nariaďujú zriedka, častejšie sa vykonajú v ambulancii. „Po šiestich rokoch nemôžu existovať dôvody na obmedzenie jej osobnej slobody,“ tvrdí Kvasnica. Považoval by to za drastické aj preto, že Hedviga má dve malé deti. „Verím, že slovenské súdy sa nenechajú vtiahnuť do tejto nechutnej hry Generálnej prokuratúry.“ Kvasnica apeluje na sudcov, aby si dôkladne preštudovali spis.

Dvojjazyčnosť na koľaji

13. augusta 2012 - (János Fiala-Butora - Týždeň)

V júni minulého roku zaznelo na železničnej stanici v Štúrove hlásenie o príchode rýchlika aj po maďarsky. Maďarské hlásenie bolo dielom hnutia za Dvojjazyčné Južné Slovensko. Svojou akciou chceli upozorniť na ignorovanie jazykov menšín v železničnej doprave. Všetky nápisy na staniciach sú totiž len v slovenčine, aj v obciach s výraznou prevahou maďarského obyvateľstva. V iných európskych krajinách železniciam nerobí problém komunikovať dvojjazyčne. Dvojjazyčné nápisy sú aj v Poliakmi obývanej českej časti Sliezska alebo Maďarmi obývaných častiach Slovinska, Srbska a Rumunska. Slovenské nápisy sú aj na stanici v maďarskom Komárome. Na severnej strane Dunaja, v Komárne, fúkajú iné vetry. Skupina miestnych aktivistov sa nedávno obrátila na vedenie ŽSR, aby stanica dostala dvojjazyčný názov. Boli odmietnutí, zákony to vraj neumožňujú. Mnohí zrejme nechápu, prečo by tam maďarský názov vôbec mal byť. Sme na Slovensku, nedeľme sa podľa národnosti. Lenže Maďari hovoria inou rečou ako Slováci, preto ich nazývame Maďarmi. Je to ich objektívna vlastnosť, nie nejaký politický postoj. Práve ignorovaním ich jazyka delíme občanov do dvoch kategórií: na plnohodnotných a tých, ktorí sú prijateľní len vtedy, keď komunikujú po slovensky. Nikdy som nechápal, prečo práve železnice musia byť baštou ochrany štátneho jazyka. Maďari tvoria takmer deväť percent obyvateľstva, takže z ich daní by sa hádam na dvojjazyčné nápisy ušlo. A keďže predpokladám že aj medzi zamestnancami sú v podobnom pomere, hlásenie po maďarsky alebo komunikácia s dopravcami tiež nemá objektívne prekážky. Maďarom by to určite pomohlo v tom, aby mali pocit, že tento štát patrí aj im, nielen oni jemu. V júni tohto roku aktivisti z hnutia za Dvojjazyčné Južné Slovensko vyviedli ďalší kúsok. Z vlastných síl zrenovovali ošarpanú a železnicami roky zanedbávanú stanicu v Okoličnej na Ostrove (po maďarsky: Ekel). Stanicu vymaľovali, opravili múry a okná, vysadili kvety a vybavili ju novým dvojjazyčným nápisom. Svet sa nezastavil, Slovensko sa nerozpadlo, len miestni si mohli myslieť, že majú stanicu, akú vždy chceli mať. Uvidíme, dokedy tam maďarský názov ostane. Ak je cieľom tohto štátu integrácia, a nie delenie obyvateľov, tak železnice ignorovaním jazyka deväťpercentnej menšiny tomuto cieľu kladú prekážky. Pochopili to v Rumunsku, možno sa to raz podarí aj nám.

Značky v jazyku menšiny stáli tisíce, názvy sú rovnaké

Zákon o používaní jazykov v praxi už platí. No nie všetci, ktorých sa týka, sú s ním spokojní. Niektoré obce na Spiši s rómskou menšinou vnímajú modré tabuľky pred obcami, ako „značkovanie“ obcí. Ľudia hovoria o zbytočnosti, lebo názvy v slovenskom a rómskom jazyku sú rovnaké. Rozdiel medzi tabuľkami je iba vo veľkosti a farbe.

Komentár - Chcú meniť terajší stav v strednej Európe

13. augusta 2012 - (Dušan D. Kerný - snn.sk)

Slovenská verejnosť je odrezaná od plynulej a dobrej informácie o tom, čo sa deje v Maďarsku a čo sa deje s Maďarmi. Prečo je to dôležité? Mnohostrannú krízu zvlášť ostro prežíva Maďarsko a jeho občania. Z osobnej i národnej skúsenosti vieme, že po kríze býva iný stav ako pred krízou. Vieme však, ako terajšia kríza mení či zmenila Maďara, Maďarsko? Ide o štát, ktorý po roku 1990 revizionisticky zmenil zahraničnopolitickú koncepciu štátnych a národných záujmov tak, aby slúžila vybudovaniu mocenského vplyvu v Karpatskej kotline. V minulom období sa maďarskej politike a diplomacii darilo zastupovanie „15 miliónového maďarského národa“ prepojiť s úsilím o revíziu dokumentov prijatých po prvej a druhej svetovej vojne a s úspešným nástupom do európskych štruktúr a najmä Severoatlantickej aliancie (NATO). „Starostlivosť“ o menšiny bola akoby súčasťou integračných procesov, centrom v strednej Európe malo byť Maďarsko. Situácia sa však zmenila. Otázka je, či sa zmenili Maďari. Po dvoch rokoch vlády V. Orbána si totiž môže alebo by si mala slovenská, ako aj maďarská verejnosť klásť spoločnú otázku - ako je možné, že v 21. storočí sa v členskom štáte EÚ a NATO vytvára a funguje autoritatívny systém a režim. A ako hovoria tí, čo Budapešť poznajú zvnútra, autoritatívny režim závisiaci od jednej osoby - od osoby Viktora Orbána. Ako je možné, že provokačné akcie konfrontačnej maďarskej politiky voči Slovensku sa dejú jedným vrzom v nebývalej atmosfére antisemitských a protirómskych slov a činov. Keď sa zmenila zahraničnopolitická koncepcia Maďarska po roku 1990 na snahu o „stredoeurópsku veľmoc“, výročie Trianonu 1920 - 4. jún, bol dňom národného smútku. Teraz, toľko rokov od prvej svetovej vojny, sa stal oficiálnym dňom národnej súdržnosti všetkých Maďarov bez ohľadu na občianstvo v iných suverénnych štátoch. V europarlamente sa zároveň odohráva nový pokus zmedzinárodniť maďarské spochybňovanie historických právnych úprav tzv. Benešových dekrétov po druhej svetovej vojne. Teda všetko zásadných aktov týkajúcich sa historického medzinárodného zakotvenia Slovenska a medzinárodného uznania jeho hraníc. Aký význam má útek do dejín - do európskych dejín len pre Maďarov a pre nikoho iného? Môže si maďarská politika v dnešnej globálnej kríze a stavu, v ktorom je NATO s jeho bezkoncepčnými vojnami a Európska únia s jej bezkoncepčným prešľapovaním na jednom mieste, naozaj robiť reálne nádeje na nadradenosť v strednej Európe? Môže si robiť nárok nejakej nadradenosti „maďarstvo“ voči okolitým národom? Aký prínos má verejnosť z toho, že politika hľadá ukotvenie v medzivojnovej minulosti, v rokoch 1929 a 1945, čo navonok dokumentuje kult fašistického režimu admirála Horthyho, na Slovensku pamätného najmä ozbrojenou okupáciou Košíc? Slovensko musí dať šance svojim občanom a klásť pred nich iné, než len etnické otázky. Hranica, ktorá medzi nami dnes prebieha, nie je, nemala by byť len národnostná. To je podstata zmenených pomerov v strednej Európe. Je jasné, že diplomacia musí vždy nechať druhej strane možnosť zachovať si tvár. Práve preto musí byť verejná mienka o to ostrejšia, o to väčšmi treba vyvažovať to, že európske ľudové strany (patrí medzi ne KDH a SDKÚ-DS) v EÚ kryjú Orbánovi chrbát. V európskych spojených nádobách je dôležité vedieť všetko, dopodrobna a načas. V Budapešti trebárs odstraňujú sochu politika, ktorý súhlasil s mierovou trianonskou zmluvou. V Bratislave sa len-len podarilo zabrániť premiestneniu štúrovcov a nahradiť ich cisárovnou v sprievode súsošia štyroch maďarských husárov...

Slovensko je výnimkou v eurozóne, jeho rast zostáva vysoký

14. augusta 2012 - (čtk / šú sr)

Nemecká ekonomika spomaľuje, francúzska prešľapuje na mieste. Slovenský medziročný rast však zostáva vysoký, hoci v II. štvrťroku tiež pribrzdil na 2,7 percenta. V prvom štvrťroku bol trojpercentný. V 2. štvrťroku 2012 vzrástol slovenský hrubý domáci produk v stálych cenách v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2011 o 2,7 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti 2. štvrťroku 2011 o 2,9 % a oproti 1. štvrťroku 2012 o 0,7 %. Medzikvartálne tempo rastu skončilo výrazne nad očakávaniami ekonómov oslovených agentúrou Reuters. Tí čakali v priemere rast o 0,3 percenta, zatiaľ čo pri medziročných údajoch sa ich odhady kryli s predbežným výsledkom. V bežných cenách sa v 2. štvrťroku 2012 vytvoril HDP v objeme 17 825 miliónov eur, čo predstavuje nárast o 3,7 % oproti rovnakému štvrťroku predchádzajúceho roka. Celková zamestnanosť dosiahla 2 216,4 tisíca osôb. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2011 vzrástla o 0,2 percenta. Po očistení o sezónne vplyvy sa celková zamestnanosť zvýšila oproti 2. štvrťroku 2011 o 0,3 percenta a oproti 1. štvrťroku 2012 ostala na rovnakej úrovni. Údaje sú predbežné, štatistici rýchly odhad spresnia 6. septembra. Ekonomika eurozóny aj celej Európskej únie utrpela v druhom štvrťroku pod tlakom dlhovej krízy medzikvartálny pokles o 0,2 percenta a nastúpila cestu k novej recesii. Klesla aj v medziročnom porovnaní, v ktorom zaznamenala prvý zostup od konca roka 2009. Vyplýva to z údajov štatistického úradu Eurostat. Česká ekonomika zostáva v recesii. Hrubý domáci produkt podľa utorňajších predbežných údajov Českého štatistického úradu v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom klesol o 0,2 percenta. Medziročne sa znížil o 1,2 percenta. Český HDP vykázal tretí medzikvartálny pokles. V druhom štvrťroku prestal byť ťahúňom ekonomiky priemysel, ktorý je objemovo najvýznamnejším hospodárskym odvetvím. „Priemysel síce v medziročnom porovnaní mierne vzrástol, úroveň 1. štvrťroku však nedosiahol,” uviedol ČSÚ. V medziročnom porovnaní sa prehĺbil prepad stavebníctva, minuloročné výsledky nedosiahla ani odvetvia obchodu a ubytovania. Kladné saldo zahraničného obchodu bolo v bežných cenách o viac ako 20 miliárd korún vyššie ako pred rokom. Domáci dopyt minuloročnú úroveň nedosiahol, dodal ČSÚ. Maďarská ekonomika sa v druhom štvrťroku prepadla do recesie. Za apríl až jún sa hrubý domáci produkt v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom znížil o 0,2 percenta po prepade o jedno percento v predchádzajúcom štvrťroku. Oznámil to maďarský štatistický úrad. Medziročne hrubý domáci produkt klesol o 1,2 percenta, rovnako ako v predchádzajúcom štvrťroku. Analytici oslovení agentúrou Reuters očakávali pokles len o percento. Štatistici tiež revidovali medzikvartálne tempo poklesu za prvý štvrťrok z pôvodných 1,2 percenta. Správa podľa analytikov zvýši tlak na vládu, aby podporila ekonomiku krajiny, ktorá je najzadlženejšia spomedzi krajín strednej a východnej Európy. Jej dlh dosahuje 80 percent výkonu ekonomiky. Pokles sa zrejme tiež stane dôležitým bodom rokovania s Medzinárodným menovým fondom a Európskou komisiou o finančnej pomoci, ktoré sa majú obnoviť na budúci týždeň. Maďarsko si chce zabezpečiť záložný úver od MMF a EÚ a dúfa, že sa mu tak podarí znížiť súčasné vysoké náklady na dlh. Podľa štatistikov väčšina ekonomiky stagnuje alebo klesá. Výraznejší rast zaznamenali iba komunikácie a relatívne dobre si vedú hotelové služby. Produkcia v poľnohospodárstve však klesla o 1,2 percenta. Vlani, naopak, mala výrazný podiel na ekonomickom raste. Štatistický úrad tiež uviedol, že spotrebiteľské ceny sa v júli medziročne zvýšili o 5,8 percenta. V júni inflácia predstavovala 5,6 percenta a analytici čakali spomalenie rastu na 5,5 percenta, napísala agentúra Reuters. Nemecká ekonomika v druhom štvrťroku spomalila medzikvartálny rast na 0,3 percenta z 0,5 percenta v prvom štvrťroku. Rástla však o niečo rýchlejšie, než sa očakávalo. Medziročný rast hrubého domáceho produktu najväčšej európskej ekonomiky sa spomalil na 0,5 percenta z 1,7 percenta v predošlých troch mesiacoch. Oznámil to v predbežnom odhade nemecký spolkový štatistický úrad. Ekonómovia podľa agentúry Reuters očakávali v priemere medzikvartálny rast HDP o 0,2 percenta. Úrad uviedol, že ekonomike v poslednom štvrťroku pomohli domáce výdavky aj zlepšená bilancie zahraničného obchodu, čo oboje vyrovnalo pokles investícií. „Vývoz rástol o niečo viac ako dovoz,” uviedol úrad. „Navyše, doma bola súkromná aj verejná spotreba vyššia ako v predchádzajúcom štvrťroku,” dodal. Nemecká vláda teraz predpovedá na celý tento rok rast len o 0,7 percenta po vlaňajšom vzostupe o tri percentá. Popredné nemecké ekonomické inštitúty však odhadujú tento rok rast okolo jedného percenta a na budúci rok zrýchlenie k dvom percentám. Francúzska ekonomika v druhom štvrťroku pokračovala v stagnácii. Hrubý domáci produkt sa v porovnaní s predchádzajúcimi troma mesiacmi už tretí štvrťrok za sebou nezmenil, analytici aj centrálna banka čakali zníženie v priemere o 0,1 percenta. Ekonomiku podporil rast firemných investícií. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil štatistický úrad Insee. Odhady analytikov oslovených agentúrou Reuters sa pohybovali v rozmedzí od nuly po pokles o 0,5 percenta. Francúzsku sa zatiaľ darí odolávať opätovnému prepadu do recesie, hoci väčšina ekonomík v Európe má kvôli pokračujúcej dlhovej kríze problémy. Insee dodal, že výdavky spotrebiteľov, hlavný motor francúzskej ekonomiky, sa vo štvrťroku znížili o 0,2 percenta. Investície firiem do základného majetku však stúpli o 0,7 percenta po poklese o 1,4 percenta na začiatku roka. Mnoho firiem totiž pred prezidentskými voľbami v apríli a máji obmedzilo svoje investície. Vývoz sa zvýšil o 0,2 percenta. Dovoz ale rástol rýchlejšie a celkový výkon obchodu tak mal na ekonomiku negatívny dopad. Výsledky sú o niečo lepšie ako očakávania centrálnej banky, ktorá predpovedala, že sa francúzska ekonomika prepadne v treťom štvrťroku do recesie. Štatistici tiež oznámili, že spotrebiteľské ceny sa v júli podľa údajov harmonizovaných s metodikou výpočtu Európskej únie znížili o pol percenta. Medziročná inflácia dosiahla úroveň 2,2 percenta. Estónska ekonomika v druhom štvrťroku stúpla len o dve percentá, teda najpomalším tempom za viac ako dva roky. V prvom štvrťroku vzrástla o 3,6 percenta. „Neistota v externom prostredí zasiahla vonkajšie dopyt, čo spomalilo rast exportu,” upozornila estónska centrálna banka. V celom tomto roku počíta banka s rastom ekonomiky o 1,7 percenta, a to iba v prípade účinných krokov eurozóny na zmiernenie krízy. Lotyšská ekonomika v druhom štvrťroku stúpla o 5,1 percenta po náraste o 6,8 percenta v predchádzajúcich troch mesiacoch. V celom tomto roku by sa mal hospodársky rast v Lotyšsku podľa odhadov pohybovať okolo štyroch percent. „Vyhliadky pre rast v druhom polroku sú neisté a kľúčovou hrozbou zostáva dlhová kríza v eurozóne,” uviedlo lotyšskej ministerstvo financií. Litva už minulý mesiac oznámila, že tempo rastu jej ekonomiky v druhom štvrťroku spomalilo na 2,1 percenta z 3,9 percenta v prvom štvrťroku.

Maďarsko sa prepadlo do recesie a inflácia v krajine zrýchlila

14. augusta 2012 - (tasr)

Výkon maďarskej ekonomiky v 2. štvrťroku klesol, už druhý kvartál po sebe, čím sa naplnila technická definícia recesie. Vyplýva to z predbežných výsledkov, ktoré dnes zverejnil štatistický úrad v Budapešti. Hrubý domáci produkt (HDP) Maďarska sa za tri mesiace do konca júna znížil o 0,2 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, keď klesol medzikvartálne o revidované 1 %. V medziročnom porovnaní sa výkon maďarskej ekonomiky v období apríl-jún prepadol o 1,2 %, čo je viac ako v prvých troch mesiacoch roka, keď klesol o 0,7 %. Analytici odhadovali, že HDP Maďarska sa v 2. štvrťroku zníži medzikvartálne o 0,4 % a medziročne o 1,3 %. Štatistický úrad zároveň informoval, že miera inflácie v krajine sa v júli zrýchlila a dosiahla najvyššiu úroveň za päť mesiacov. Presnejšie, spotrebiteľské ceny sa v júli zvýšili medziročne o 5,8 %, zatiaľ čo v júni stúpli o 5,6 %. Analytici pritom očakávali, že budú stagnovať. Júlová miera inflácie bola najvyššia od februára 2012, keď vzrástla o 5,9 %. V medzimesačnom porovnaní ceny tovarov a služieb v Maďarsku po očistení od sezónnych vplyvov v júli klesli o 0,1 %. Na porovnanie, v júni ešte stúpli o 0,1 %.

Maďarskí väzni pracujú. Platia si tak väzenie

13. augusta 2012 - (hnonline.sk)

Letnými väznicami sa naši južní susedia snažia riešiť preplnenosť ústavov pre odsúdených. Prvú letnú väznicu odštartovali tento rok v maďarskej obci Nagyfa na juhu krajiny. Odsúdenci tu začali pracovať už od 15. apríla a pobyt im končí 15. októbra. Na zriadenie letných väzníc pristúpili v Maďarsku aj kvôli zvyšujúcim sa nákladom na pobyt väzňov. Od prvého januára totiž nadobudol platnosť zákon, ktorý im nariaďuje, aby sa podieľali na nákladoch spojených s ich uväznením. Vo väznici zatiaľ pracuje zhruba šesť desiatok väzňov. Do roka by sa však kapacita zariadenia mala zvýšiť dvojnásobne. Podľa maďarských médií, vyzerá budova tunajšej letnej väznice na prvý pohľad ako normálna poľnohospodárska farma. Rozdiel je v tom, že do areálu sa vstupuje až po dôkladnej kontrole a okolo neho je natiahnutý ostnatý drôt. Vo väznici sú navyše len tí trestanci, ktorí boli odsúdení na kratší čas než je šesť mesiacov, majú menej než 55 rokov a sú schopní fyzicky prácovať. Väzni v súčasnosti stavajú aj ďalšie ubytovacie priestory a pomáhajú pri poľnohospodárskych prácach. Tamojší pobyt si niektorí aj pochvaľujú. „Rýchlejšie tu beží čas, ako v normálnom väzení,” povedal maďarským médiám jeden z odsúdených. „Keď sa vrátim do normálneho života, budem chovať domáce zvieratá,” hovorí odhodlane ďalší z väzňov. V Maďarsku je momentálne 17 500 trestancov. Z nich pracuje len 7 500. Tento pomer sa má v budúcnosti zmeniť práve vďaka letným väzniciam. „Našim cieľom je, aby trestanci zaplatili časť nákladov na svoje väznenie, aby toľko nezaťažovali daňových poplatníkov. Väzni si tak uľahčia aj návrat do normálneho života,” potvrdil hovorca väzenskej správy Zsolt Balogh.

Zisk spoločnosti MOL v druhom kvartáli klesol

14. augusta 2012 - (sita)

Maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL za druhý štvrťrok tohto roka vykázala čistý zisk 700 mil. forintov (HUF). Išlo o pokles v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, kedy spoločnosť dosiahla čistý zisk 54 mld. HUF. Dôvodom oslabenia zisku bolo zníženie ťažby, straty v oblasti zásob a údržba niektorých rafinérii. „Prevádzkový zisk bez zarátania jednorazových položiek negatívne ovplyvnila menšia ťažba uhľovodíkov. Zreteľné straty v oblasti zásob a stále utlmený regionálny dopyt po rafinérskych produktoch výsledok tiež zhoršili, „ uviedla spoločnosť MOL vo vyhlásení, ktoré zverejnila v utorok. Podnik MOL vykázal prevádzkový zisk bez jednorazových položiek v sume 19,6 mld. HUF. Išlo o jeho oslabenie v porovnaní s druhým štvrťrokom 2011, kedy bol na úrovni 88,2 mld. HUF. MOL je medzinárodnou integrovanou ropno-plynárenskou skupinou v strednej a východnej Európe so sídlom v Budapešti. Svoju činnosť vykonáva v Európe, na Blízkom východe, v Afrike a v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov. Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií.

Slovnaftu v prvom polroku klesli tržby aj zisk

Pokles dopytu po ropných produktoch a nižší predaj v dôsledku realizovaných generálnych revízií znížili v prvom polroku 2012 čisté tržby skupiny Slovnaft medziročne o 7 % na 2,13 mld. eur. Prevádzkový zisk upravený o aktuálne náklady na zásoby medziročne klesol o 78 % na 9 mil. eur. „Situácia v európskom sektore spracovania ropy sa v druhom štvrťroku 2012 zásadne nezmenila. Pretrvával poklesu dopytu po pohonných hmotách, trh bol navyše pod tlakom spôsobeným vysokými cenami ropy, energií, biokomponentov a oslabovaním kurzu eura voči doláru,” komentoval výsledky predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Slovnaft Oszkár Világi.

Historický pevnostný systém Komárna si vyžaduje rekonštrukciu

12. augusta 2012 - (sita)

Národná kultúrna pamiatka pevnostného systému Komárna si vyžaduje rekonštrukciu. Stará a Nová pevnosť sa nachádzajú v zlom stave, niektoré časti dokonca v havarijnom. Vlastníkom pamiatky je mesto Komárno. Poslanci poverili primátora, aby dal vypracovať plán a harmonogram neodkladných opatrení na záchranné práce. Mesto musí v prvom rade prijať opatrenia na odstránenie havarijného stavu v objekte Kasární v Novej pevnosti, kde sa prepadla strecha. Krajský pamiatkový úrad Nitra vo svojom rozhodnutí po obhliadke konštatoval havarijný stav, ktorý môže ohrozovať nielen pamiatku, ale aj zdravie a život ľudí. Mestu nariadil dočasne prekryť poškodené časti strechy, aby sa zamedzilo ďalšiemu poškodzovaniu objektu. Radnica si dala vypracovať statický posudok a dokumentáciu sanačných prác. Ďalšou prioritou bude vybudovanie rozvodov inžinierskych sietí, bez ktorých je obnova a akákoľvek činnosť v areáli pevnosti nemysliteľná. Projektová dokumentácia je už hotová. Výstavba bastiónovej protitureckej pevnosti sa začala na pokyn cisára Ferdinanda I. v roku 1546, dokončili ju v roku 1557. Ide o tzv. Starú pevnosť. Novú pevnosť postavili v rokoch 1663 - 1673 na pokyn cisára Leopolda I.. Po prestavbe a rozšírení v 19. storočí patrí komárňanský pevnostný systém svojimi rozmermi medzi najväčšie pevnostné systémy tohto druhu na svete - jeho vonkajší obvod je 15,5 kilometra. Jeho jedinečnosť spočíva najmä vo veľkosti objektov, ktoré boli v 19. storočí schopné pojať armádu s 200 000 vojakmi. Bola to najsilnejšia a najväčšia habsburská pevnosť Rakúsko-Uhorskej monarchie a útočisko cisára. Pevnosť nikdy nebola dobytá - ani v období tureckých obliehaní v 16. storočí, ani počas revolučných rokov 1848 - 1849. Pevnostný systém sa rozkladá na území dvoch štátov - Slovenska a Maďarska, ktoré spoločne vypracovali návrh na jeho zápis do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Mesto Komárno je vlastníkom pamiatky od roku 2003. Odvtedy získalo niekoľko grantov a dotácií na jej opravu a prispelo tiež z vlastného rozpočtu. Na rok 2012 získala radnica dotáciu 10 000 eur z ministerstva kultúry na rekonštrukciu Ferdinandovej brány a 21 800 eur na výskumné práce. Posledné dva roky na obnove sa podieľa aj nezisková organizácia Stará pevnosť, ktorá rekonštruuje Bastión Madony.

Ako sme Maďarov učili slovensky

Koľko rečí vieš, toľko krát si človekom... vždycky to platilo a platiť bude. Po tohoročnej dovolenke uvažujem o slovenčine, ako jedinom a spoločnom jazyku v celej EÚ. Nie žeby som bola lenivá sa učiť iný - cudzí jazyk, ale Slovensko sa tak krásne vyníma v strede Európy a problém jazykovej bariéry by bol pri voľnom pohybe tovaru, služieb, kapitálu a osôb, vyriešený. O Slovákoch a Maďaroch sa popísalo viac než dosť. Slováci akosi nemajú radi Maďarov. Maďari by Slovákov utopili v lyžičke dunajskej vody, preto manželov návrh, ísť na dovolenku do Maďarska pôsobil na mňa dosť prekvapivo.

Dĺžka života Slovákov má rastúci trend

12. augusta 2012 - (hnonline.sk)

Oproti roku 2001 sa tzv. stredná dĺžka života zvýšila u mužov o 2,1 roka a u žien o 1,3 roka. Dĺžka života obyvateľov Slovenska pomaly narastá. Podľa údajov zo Správy o zdravotnom stave obyvateľstva Slovenska za roky 2009 až 2011, ktorú do medzirezortného pripomienkovania predložilo Ministerstvo zdravotníctva SR, je priemerný vek dožitia slovenského muža nad 71 rokov, slovenské ženy sa v priemere dožívajú takmer 79 rokov. Oproti roku 2001 sa tzv. stredná dĺžka života zvýšila u mužov o 2,1 roka a u žien o 1,3 roka. V rámci okresov vykazujú podľa zistení Štatistického úradu (ŠÚ) SR najväčšiu dlhovekosť muži v Trenčianskom, Piešťanskom či Banskobystrickom okrese, ženy sa zasa v priemere najviac dožívajú v Bardejovskom či Zvolenskom okrese. V správe sa uvádza, že predĺženie strednej dĺžky života na Slovensku súvisí s poklesom dojčenskej, novorodeneckej a perinatálnej úmrtnosti, s miernym nárastom pôrodnosti v posledných rokoch, ale aj miernym poklesom úmrtnosti na choroby obehovej sústavy, a to najmä na ischemickú chorobu srdca. Slováci sa dožívajú vyššieho veku ako obyvatelia pobaltských štátov, Maďari, Rumuni či Bulhari, kde je priemerný vek u mužov nižší ako 70 rokov a u žien nižší ako 78 rokov. Aj naďalej však SR zaostáva za európskym priemerom, čo je dôsledkom dlhodobo nepriaznivého vývoja strednej dĺžky života pri narodení v tzv. postsocialistických krajinách. Slovenskí muži sa napríklad dožívajú v priemere o 8 rokov menej ako muži vo Švajčiarku, Slovenky zasa žijú o 6 rokov kratšie v porovnaní s Francúzkami.

Šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Stanislav Žofčák pre Hospodárske noviny:

V druhom pilieri hrozí maďarský scenár

Dôchodkové správcovské spoločnosti dlho mlčali a čakali, ako zmeny v druhom pilieri nakoniec dopadnú. Teraz sa pripravujú na odlev časti sporiteľov uvedomujúc si, že zmeny v systéme súkromných dôchodkov sa neskončili. Nevylučujú pritom ani maďarskú cestu, keď sa druhý pilier v Budapešti skončil. Na Slovensku však nie je riziko ani tak politické, ako skôr ekonomické.

Slobodu vierovyznania obmedzovali konflikty

12. augusta 2012 - (Katolícke noviny)

Úrad pre demokraciu, ľudské práva a prácu Spojených štátov amerických zverejnil výročnú správu o dodržiavaní náboženskej slobody vo svete. „Naše vierovyznanie nám pomáha definovať, kým vlastne sme, a slúži ako základ toho, čím prispievame našej spoločnosti. Zároveň však príliš mnoho ľudí žije pod vládami, ktoré obmedzujú alebo zakazujú náboženskú slobodu,” uvádza sa v správe. V roku 2011 bola sloboda vierovyznania limitovaná najmä náboženskými konfliktmi a rastúcim antisemitizmom. Prenasledovanie z náboženských dôvodov pretrváva v Severnej Kórei, Číne, Iráne, Saudskej Arábii či v Eritrei, kde ho podporujú miestne vlády. Mnohé náboženské menšiny, ako baháji a súfiti v Iráne, kresťania v Egypte, moslimovia vo viacerých krajinách vrátane Európy, tibetskí budhisti, kresťania a ujgurskí moslimovia v Číne či Židia v mnohých krajinách sveta, čelia nenávisti zo strany vlastných spoluobčanov. Z európskych krajín adresuje úrad Spojených štátov amerických svoj apel najmä Rusku, Francúzsku a Maďarsku. Ruská vláda svojím zákonom zameraným proti prejavom extrémizmu obmedzuje náboženskú slobodu mnohých moslimských komunít. Devätnásť moslimských organizácií označila za teroristické a zakázala ich. Vo Francúzsku zaznamenali v minulom roku rastúce prejavy antisemitizmu a islamofóbie. Zničených bolo viacero synagóg a židovských cintorínov, moslimské obyvateľstvo je obmedzované v nosení tradičného odevu. Maďarský parlament zasa sprísnil pravidlá registrácie cirkví a náboženských organizácií, dôsledkom čoho je rapídny pokles štátom uznaných náboženských skupín z 300 na 32. Vážnym ohrozením náboženskej slobody v Maďarsku je rastúca popularita krajne pravicovej strany, ktorá sa netají svojím antisemitizmom. O Slovensku sa výročná správa vyjadruje ako o krajine, ktorá „vo všeobecnosti rešpektuje náboženskú slobodu”. Upozorňuje však na organizované neonacistické skupiny, ktoré podporujú antisemitizmus a útočia na menšiny. Správa zároveň zahŕňa výčitku organizácií pre ľudské práva, ktoré poukazujú na zákon vyžadujúci pri registrácii náboženských skupín minimálne 20-tisíc členov, čím sú znevýhodnené menšie náboženstvá.

Béla Bugár: Parlament sa zmenil. Je to hrôza a horšie ako za Slotu

Roky zastupuje slovenských Maďarov, napriek tomu sa však s Budapešťou nerozpráva. Verí v spoluprácu medzi menšinami a zástupcami väčšinového obyvateľstva. Tvrdí, že sa parlament od volieb zmenil k horšiemu, a to aj v porovnaní s obdobím, kedy v ňom sedeli národniari Jána Slotu. Predseda maďarsko-slovenskej strany Most-Híd Béla Bugár.

Potrestá Orbán voličov za neúčasť?

9. augusta 2012 - (ik - Pravda)

Rozhodnutie, či majú voliť, si Maďari viac nebudú môcť nechať na poslednú chvíľu. Ak do dvoch mesiacov pred hlasovaním svoju účasť nepotvrdia, potom ich už k urnám nepustia. Ak sa však zaregistrujú, budú musieť ísť. Inak ich s veľkou pravdepodobnosťou postihne trest. Vykonávací predpis k volebnému zákonu sa chystá vládnuci Fidesz presadiť v parlamente až po letných prázdninách, jeho lídri však už otvorene hovoria o plánovaných zmenách. Premiér Viktor Orbán pred odchodom na dovolenku oznámil ako hotovú vec, že podmienkou účasti na hlasovaní bude predbežná registrácia voličov. „Ten, kto sa chce na voľbách zúčastniť, sa musí zapísať. Ten, kto sa nechce zúčastniť, zostane mimo a nik ho nebude obťažovať volebnými akciami,” povedal pre Rádio Kossuth. „Veľké diskusie sa vedú už iba o tom, či v prípade tých, ktorí sa zapísali, zavedieme povinnú účasť,” dodal. V poslaneckom klube Fideszu, ktorý má na budúci mesiac dopracovať návrh nových volebných pravidiel, je podľa maďarských médií veľa zástancov záväznej účasti zaregistrovaných voličov. Otázna je ale stále miera postihu, pripustil pre denník Magyar Nemzet spoluautor projektu výkonného predpisu Gergely Gulyás. „O tom, aký dôsledok má mať volebná neúčasť pre zapísaného voliča - napríklad finančnú pokutu - sa ešte definitívne nerozhodlo,” povedal poslanec Fideszu. „Vylúčili sme však, že by bol potrestaný odňatím možnosti zúčastniť sa na ďalších voľbách,” dodal na upokojenie. Kombinácia predbežnej volebnej registrácie a sankcií za neúčasť sleduje podľa expertov rovnaký cieľ. „Zjavným zámerom Fideszu je, aby nerozhodnutých v čo najväčšej miere udržal mimo volebných miestností. Tomu má slúžiť zavedenie predbežnej registrácie. Ak ešte za absenciu vyrubia nejaké sankcie, potom odplašia ďalších potenciálnych voličov,” povedal pre denník Népszabadság volebný znalec z ústavu Political Capital Róbert László, ktorý pripomína, že tí z tábora nerozhodnutých, ktorí napokon prídu k urnám, zvyčajne odovzdávajú protestné hlasy, čiže sú za zmenu vlády. O tom, že voliť pôjdu, sa však spravidla rozhodujú v poslednej chvíli a dva mesiace pred voľbami od nich ťažko možno očakávať, že by sa z vlastnej vôle vybrali na nejaký úrad, len aby sa zaregistrovali. Pri disciplinovanom tvrdom jadre voličov Fideszu je situácia iná. Od Orbánových skalných stúpencov s prihliadnutím na mobilizačné kapacity vlády sa dá predpokladať oveľa aktívnejší prístup. Dvadsať mesiacov pred termínom budúcich parlamentných volieb má Orbánova strana menej ako polovicu stúpencov oproti aprílu 2010, keď drvivým víťazstvom získala dvojtretinovú parlamentnú väčšinu. Pred súpermi z opozície si síce Fidesz stále udržiava bezpečný náskok, podstatne početnejší tábor však už má „strana nerozhodnutých”, ktorú posilnili státisíce jeho rozčarovaných voličov. Podľa čerstvého prieskumu agentúry Ipsos už iba tretina oprávnených voličov o sebe naisto tvrdí, že v ďalších voľbách pôjde k urnám, ďalšia pätina účasť zvažuje. Takmer polovica je rozhodnutá nevoliť. Práve táto nepredvídateľná masa predstavuje podľa politických technológov pre Fidesz najväčšiu hrozbu a vládnuca strana sa ju preto rozhodla eliminovať. „Politici Fideszu tvrdia, že vďaka tomuto riešeniu budú rozhodovať aktívni, zodpovední a uvedomelí voliči a nie neistí a tí, ktorí sa rozhodujú v poslednom okamihu,” napísal vo svojom blogu politológ Gábor Török. „Inými slovami to ale znamená, že vo volebných miestnostiach budú naši stúpenci vo väčšine a nemusíme sa obávať, že davy nerozhodnutých nám napokon preškrtnú kalkulácie,” dodal.

Fico: O Rusovce sa vedie bežný spor, štát ťahá za dlhší koniec

Vládu podľa Roberta Fica neznervózňujú majetkové spory o kaštieľ a areál v Rusovciach, ktorý by chcel kabinet obnoviť. Majetku sa dlhodobo domáha Pannonhalmský Rád svätého Benedikta v Maďarsku, ktorý sa najnovšie obrátil na fóra Európskej únie.

Maďarskí benediktíni si robia nároky na kaštieľ v Rusovciach

7. augusta 2012 - (sita)

Pannonhalmský Rád svätého Benedikta v Maďarsku sa obrátil na fóra EÚ s majetkovým sporom o kaštieľ v Rusovciach. Rád si robí nárok na túto národno-kultúrnu pamiatku na základe závetu belgickej princeznej Štefánie a grófa Eleméra Lónaya. Vládu podľa Roberta Fica neznervózňujú majetkové spory o kaštieľ a areál v Rusovciach, ktorý by chcel kabinet obnoviť. Fico poznamenal, že každý, kto cíti nejakú skrivodlivosť pri domáhaní sa majetku, sa vždy obracia na všetky možné inštitúcie. „Ale toto je vec, ktorá nemá nič spoločné ani s Európskou komisiou, ani s Európskou radou, s ničím, to je súdny spor a o tom musí rozhodnúť súd,“ vyhlásil Fico. Štát podľa Fica momentálne ťahá za dlhší koniec v majetkových sporoch s benediktínmi. Rád na domácej pôde spor prehral na okresnom aj krajskom súde, Ústavný súd SR mu zamietol sťažnosť. V súčasnosti sa očakáva už len verdikt Najvyššieho súdu SR k podanému dovolaniu. „To sa vyskytuje úplne bežne. Prakticky každý neúspešný účastník konania, keď prehrá a je právoplatne ukončený spor, domáha sa mimoriadnych opravných prostriedkov,“ konštatoval Fico. Okrem toho už Úrad vlády SR vyhral prvostupňový súd o zvyšný menší pozemok v areáli. „Ani Európskej únii nemôže byť ľahostajné, že pri blížiacom sa predsedníctve SR Rady Európskej únie priestormi pre vrcholné rokovania a stretnutia bude taký kaštieľ, ktorého vlastnícke právo nebolo usporiadané v duchu európskych hodnotových kritérií,” uviedol pannonhalmský biskup, arciopát Asztrik Várszegi, ktorý je najvyšší predstavený Maďarskej kongregácie benediktínov. Rád vo svojom vyhlásení reaguje na zámer slovenskej vlády obnoviť rusovský kaštieľ, o čom rokovala 1. augusta. Arciopát Várszegi pripomína, že kaštieľ v Rusovciach je čím ďalej tým v horšom stave. Najvyšším ústavným činiteľom SR viackrát navrhovali snahu rádu o mimosúdne riešenie sporu. „Navrhli sme, že po usporiadaní vlastníckych vzťahov ponúkneme kaštieľ a príslušné pozemky na reprezentačné účely SR a na kultúrne a cirkevné podujatia,” uviedol Várszegi. Na orgány EÚ sa obrátili preto, že doteraz so svojimi požiadavky neboli úspešní. Svoj nárok na kaštieľ vysvetľujú benediktíni spomínaným závetom, ktorým podľa nich pripadol kaštieľ v Rusovciach a k nim patriace hospodárstvo a nehnuteľnosti Pannonhalmskému rádu svätého Benedikta, ktorý je právnym predchodcom Maďarskej kongregácie benediktínov. Podľa benediktínov časť tohto dedičstva, ktoré pripadlo na územie terajšieho Rakúska, vlastnia a užívajú nerušene. Na druhú časť toho istého majetku, teda kaštieľ v Rusovciach a k nemu patriace nehnuteľnosti, si nevedia uplatniť svoj právny nárok viac ako 15 rokov. „Žiadame vládu SR, aby zvážila svoje rozhodnutie, vlastnícke vzťahy ku kaštieľu a nehnuteľnostiam si vyjasnila aj na medzinárodných fórach, aby rokovala a dohodla sa s právoplatnými dedičmi a až potom pristúpila k rozhodnutiu,” napísal Várszegi. Slovenská strana považuje vlastnícke vzťahy za usporiadané. „Vlastníkom pozemkov o výmere približne 13,5 hektára a na nich stojacich objektov (kaštieľ, čeľadník a vodná veža) je úrad vlády, čo právoplatne potvrdil súd,” uviedla hovorkyňa premiéra Beatrice Hudáková. Pripomenula, že sa vedie aj ďalší súdny spor o menší pozemok v areáli, v ktorom je navrhovateľom Úrad vlády SR. V tomto prípade už prvostupňový súd rozhodol, že aj tento patrí Slovenskej republike. V prípade, že bude Úrad vlády SR v spore definitívne úspešný, areál sa zväčší o ďalších 1,5 hektára. Maďarskí benediktíni sa o kaštieľ súdili niekoľko rokov. Ústavný súd SR v novembri 2008 odmietol sťažnosť rádu, ktorým sa domáhal vydania nehnuteľnosti. Sťažnosť smerovala proti pôvodným rozhodnutiam Okresného súdu Bratislava V. a Krajského súdu Bratislava. Oba rozhodli, že rád si nesprávnym postupom uplatnil nárok na vydanie nehnuteľnosti a takúto výzvu považovali za neplatnú. Rád ešte podal dovolanie na Najvyšší súd SR. Podľa Kancelárie predsedu NS SR v tejto veci ešte nebolo rozhodnuté.

Slovensko je pre investorov atraktívnejšie

14. augusta 2012 - (sita)

Slovensko je 35. najatraktívnejšou krajinou na svete pre fúzie a akvizície. Vyplýva to z výsledkov rebríčka M&A Maturity Index, ktorý vypracúva výskumné centrum pre fúzie a akvizície Cass Business School pri City University London v spolupráci so spoločnosťou Ernst & Young. Oproti minulému roku postúpila SR o jednu priečku vyššie aj napriek poklesu celkového hodnotenia. Predbehla tak atraktívne krajiny ako Turecko (37) a Indiu (38). Spomedzi krajín vyšehradskej skupiny však SR zaostala za Českom (21), Maďarskom (29) aj Poľskom (30), ktoré uzatvorili tretiu desiatku rebríčka. „Najlepšie hodnotenie, a to na úrovni 73 percent, dosiahla SR v oblasti dopravnej a firemnej infraštruktúry a technologickej úrovne,” uviedol Jozef Mathia, vedúci partner transakčného poradenstva Ernst & Young v Slovenskej republike. Naopak, najhoršie dopadli sektory, ktoré zahŕňajú ekonomické, finančné, legislatívne a politické faktory. Slovensko má teda v ekonomickej a finančnej oblasti podľa údajov M&A Maturity Indexu ešte čo doháňať. V nej dosiahlo hodnotenie iba 48 percent. Čiastkové skóre v tomto ukazovateli potiahol najmä rast hrubého domáceho produktu, celkové výsledky však negatívne ovplyvnil málo rozvinutý kapitálový trh. Ten s hodnotením iba osem percent výrazne zaostal za regionálnym priemerom, keďže susedné Maďarsko a Česká republika dosiahli 33 až 35 percent, Poľsko dokonca 50 percent. Spomedzi legislatívnych a politických faktorov najlepšie obstála s 86 percentami politická stabilita. Naopak, jednoduchosť daňovej správy a schopnosť minimalizovať zásahy do realizácie investičných transakcií dostali hodnotenie len 46 a 48 percent. V celkovom vyjadrení dosiahlo Slovensko v tejto oblasti hodnotenie 62 percent. „Z krajín strednej Európy nás v ukazovateli legislatívnych a politických podmienok predbehlo Maďarsko, hlavne zásluhou nízkeho administratívneho zaťaženia pri zakladaní firiem,” dodal Mathia. Rebríček M&A Maturity Index hodnotí z hľadiska atraktívnosti pre domáce aj zahraničné fúzie spolu 148 krajín sveta.

Slovenské hity, ktoré rádiá nikdy nezahrajú

Zdá sa vám, že naše komerčné rádiá hrajú málo domácich hitov? Pripravili sme výber niekoľkých, ktoré hoci sú veľmi populárne, najpočúvanejšie rádiá nezahrajú zrejme nikdy.

Rusíni na Slovensku budú mať svoje internetové rádio

7. augusta 2012 - (aktualne.sk)

V portfóliu domácich internetových rádií bude mať zastúpenie rádio, ktoré bude vysielať pre Rusínov na Slovensku. V jeho programe by sa malo objaviť spravodajstvo, rozhovory so známymi osobnosťami i hitparáda. Rádio má na svoju prevádzku prisľúbenú dotáciu z programu Úradu vlády SR Kultúra národnostných menšín. V súlade s podmienkami dotácie musí začať vysielať do konca roku. Počúvať ho bude možné pripojením sa na stránku www.rusyny.org. „Dnes je väčšina ľudí dostupná na internete, preto chceme využiť túto možnosť a vyplniť medzeru v národnostnom vysielaní na Slovensku,” uviedol Peter Štefaňák zo združenia Mladí Rusíni. Dodal, že v prvom pláne by cieľovou skupinou mali byť práve mladí ľudia s rusínskymi koreňmi. „Chýbajú im informácie o Rusínoch, badať u nich absenciu ovládania rusínskeho jazyk,” povedal Štefaňák. Spočiatku má ísť podľa neho o občasné vysielanie, počas ktorého sa bude pripravovať štruktúra programu a cizelovať technická kvalita vysielania. „V začiatkoch by nám malo pomôcť aj poľské internetové rádio pre Rusínov LEM FM, ktorého redaktori mapujú aj naše akcie,” povedal Štefaňák. Neskôr by chceli s poľským rádiom čo najužšie spolupracovať. „Do projektu chceme zapojiť mladých reportérov, aby rádio malo elán a sviežosť a prinieslo tak naozaj niečo nové v národnostnom vysielaní.” Štruktúra vysielania nemá byť postavená na hudbe, ako je to v prípade väčšiny internetových rádií. „Chceme urobiť program, v ktorom si poslucháč nájde toľko informácií, koľko si bude žiadať,” uviedol Štefaňák. V programovej skladbe by okrem spravodajstva nemali chýbať rozhovory s osobnosťami, relácia zameraná na mládežnícke aktivity, ale aj hitparáda. „Samozrejme naše prvotné plány sa budú vyvíjať aj vzhľadom na spätnú väzbu, podnety a pripomienky poslucháčov,” dodal Štefaňák. V prípade internetového rádia pre menšiny na Slovensku už existuje rómske internetové rádio na stránke www.gipsy.sk, na ktoré sa denne pripojí približne dvetisíc ľudí. Toto rádio však podľa informácií na stránke v súčasnosti bojuje o prežitie a v prípade, že nezíska grant, ohlasuje pravdepodobný zánik.

Pracovná návšteva predsedu ÚSŽZ v Srbsku

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík sa v dňoch 3. - 6. augusta 2012 zúčastnil pracovnej návštevy v Srbsku. Počas svojej návštevy rokoval s predstaviteľmi inštitúcií, organizácií a cirkvi zaoberajúcimi sa problematikou Slovákov žijúcich v zahraničí. Absolvoval aj mnohé stretnutia s predstaviteľmi slovenských spolkov či s jednotlivými krajanmi. Po príchode do Báčskeho Petrovca sa Igor Furdík stretol s Jánom Varšom, veľvyslancom SR v Srbsku, s ktorým rokoval o aktuálnej situácii a problémoch slovenskej menšiny v Srbsku. Následne navštívil Maticu slovenskú v Srbsku...

Poklona slovenskosti na 51. Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci

Tohtoročné 51. Slovenské národné slávnosti sa uskutočnili tradične v Báčskom Petrovci, pričom vyvrcholili po bohatom sprievodnom programe (začal sa už od 29. júla vo väčšine obcí Vojvodiny, v ktorých je aktívna slovenská komunita) počas prvého augustového víkendu. Organizátorom 51. SNS bola Matica slovenská v Srbsku, spoluorganizátormi Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a obec Báčsky Petrovec (v našom ponímaní okres).

Exšéf krajanského úradu pochybné zmluvy nepodpísal

9. augusta 2012 - (sita)

Bývalý šéf krajanského úradu Milan Vetrák, za ktorého sa podľa kontroly Úradu vlády SR podpisovali pochybné zmluvy, všetky obvinenia odmieta. „Finančná kontrola ÚV SR nezistila žiadne závažné pochybenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) počas môjho funkčného obdobia,” povedal agentúre SITA. Vetrák ÚSŽZ šéfoval do mája tohto roka. Na úrade, ktorý má od svojho vzniku v roku 2006 na starosti agendu krajanskej problematiky, sa podľa výsledkov kontroly podpísalo desať nevýhodných zmlúv. Správa o činnosti úradu, ktorá je v pripomienkovom konaní hovorí, že išlo o zmluvy a záväzky neefektívne zaťažujúce rozpočet. Na hospodárenie úradu si posvietila Sekcia kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády SR. Vetrák však tvrdí, že kontrola všetkým desiatim zmluvám vyčíta najmä jeden nedostatok, a to chýbajúci kontrolný list. Ten podľa Vetráka zákon nevyžaduje, ale Úrad vlády SR ako doklad o vykonaní predbežnej finančnej kontroly áno. Kontrolný list začal ÚSŽZ používať od januára tohto roku podľa Vetrákových slov na jeho pokyn. „Zjednodušene platí, že ak by kontrola kontrolovala tie isté zmluvy uzavreté po 1. januári 2012, nehospodárnosť by nekonštatovala, lebo kontrolný list v účtovnom spise už bol, keďže však išlo o zmluvy uzavreté pred týmto dátumom, finančná kontrola musela tento formálny nedostatok konštatovať,” vysvetľuje. Finančná kontrola ďalej podľa Vetráka nepotvrdila, že kontrolované zákazky uzavreté počas jeho funkčného obdobia boli predražené, uzavreté v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní alebo uzavreté osobami, ktoré boli v konflikte záujmov. „Preto všetky vyjadrenia, ktoré v tomto smere odzneli v minulosti aj v médiách, sú hrubým osočovaním mojej osoby a poškodzovaním môjho dobrého mena,” poznamenal.

Slovenka v zahraničí - (Ne)obyčajná talianska manželka

www.oslovma.hu/XXX/Slovenka.pdf

Lucia Torchio Kubicová by si mohla dovoliť byť ženou v domácnosti - podobne ako veľa talianskych manželiek, ktoré živia ich muži. „No ja by som bez práce nevydržala! My Slovenky sme hyperaktívne,” vyhlasuje, ale je pravda, že ona sa vymyká aj zo slovenského priemeru. Stále čosi vymýšľa, tvorí, organizuje, komunikuje so Slovákmi po celom svete a dokáže na diaľku pripraviť výstavu či niekoľkojazyčné pásmo poézie.

Hudobný festival Sziget už po dvadsiaty raz

6. augusta 2012 - (sita)

V nedeľu napoludnie odštartoval Dňom maďarskej piesne jubilejný 20. ročník festivalu Sziget, ktorý sa od roku 1993 koná v maďarskej metropole Budapešť. Po dnešnom ďalšom zahrievacom dni, v rámci ktorého vystúpi aj slovenská speváčka Zuzana Smatanová, si v utorok prídu na svoje predovšetkým fanúšikovia metalu, ktorí sa dočkajú koncertov skupín Ignite, Moonspell, Hammerfall, Lacuna Coil a Dimmu Borgir. Program sa naplno rozbehne v stredu 8. augusta, kedy na riečnom ostrove Óbudai vystúpia Placebo, Hurts, Glasvegas, Saint Etienne, Beatsteaks, Anna Calvi, Deus, Ministry, Dirtyphonics live, Netsky, Dubioza Kolektiv, Quimby, Los De Abajo alebo Steve Aoki. Od štvrtka 9. augusta do nedele 12. augusta sa na Szigete predstavia okrem iných aj Anti Flag, Caro Emerald, Crystal Fighters, Crookers, Emir Kusturica & The No Smoking Orchestra, Flying Lotus, Friendly Fires, Korn, Modeselektor, The Stone Roses, The Vaccines, The xx, Wild Beasts, Fink, Flux Pavilion, Molotov, Noah & The Whale, The Pogues, The Horrors, Two Door Cinema Club, Amon Amarth, Fanfare Ciocarlia, Goran Bregovic Wedding And Funeral Band, Lamb, LMFAO, Magnetic Man, Mando Diao, Paolo Nutini, The Killers, The Subways, The Ting Tings, Snoop Dogg, Sum 41, Leftfield, SebastiAn, Ali & Fila, The Roots alebo Maximo Park. Zo Slovenska sa tento rok na najväčšom maďarskom festivale predvedú aj The Global Optimistic + Vj´s Akasha, The JointVenture a Csukamajolaj. Pôvodne mali na podujatí vystúpiť aj The Paranoid, no po odrieknutí sponzora Czech pub stageu museli svoju účasť na festivale zrušiť. Sziget festival vlani v súčte siedmich dní navštívilo 380-tisíc ľudí z desiatok krajín sveta. Pre návštevníkov Szigetu zo Slovenska je výhodou, že Budapešť je pomerne prístupná a to autom, vlakom i autobusom. Cesta z Bratislavy až k areálu Szigetu trvá autom dve hodiny, z Košíc sa dá do maďarskej metropoly dostať pohodlne za tri hodiny.

Emir Kusturica miloval Slovenku

Maskotom obľúbeného hesla „zachovaj pokoj a rozvahu“, by bezpochyby mohol byť Emir Kusturica. Svetoznámy 57-ročný srbský filmár a hudobník priletel do Košíc, aby tu odohral koncert a predstavil svoje filmy. Piatkový večer pod hlavičkou festivalu Leto v parku bol vďaka nemu pre mnohých návštevníkov zážitkom tohtoročného leta.

Svetoznámy režisér roztancoval Košičanov

Kusturica priniesol Balkán

13. augusta 2012 - (Plus jeden deň)

Svetoznámy srbský filmový režisér Emir Kusturica to v Košiciach poriadne roztočil, jeho kapela The No Smoking Orchestra dostala balkánskou živelnosťou publikum do varu. Kapela priletela do Košíc z maďarského Szegedu súkromným lietadlom len niekoľko hodín pred koncertom v rámci festivalu Leto v parku. Hudobníci kdesi stratili tubu a museli zohnať náhradnú. Napriek nepríjemnosti však splnili očakávania organizátorov. Autor svetoznámych filmov Čierna mačka, biely kocúr alebo Underground sa na košickom pódiu ukázal ako gitarista a zabávač. Kapelu zloženú z hudobníkov z rôznych krajín označujú ako punkrockovú, na východ Slovenska však priniesla balkánsku dynamikou a melodickosť. S veľkým ohlasom publika sa stretol balkánsky tradicionál Bubamara, ale aj ďalšie skladby ako Unza Unza Time alebo Upside Down. Kusturica sa v Košiciach dlho nezdržal. Hneď po efektnom prídavku nastúpil do auta a odfrčal.

Putá zeme

8. augusta 2012 - (Knižná revue)

Do edície Súzvuky, ktorú založili pred dvoma rokmi pri Matici slovenskej v Srbsku a ktorá zahŕňa už niekoľko významných edičných počinov, pribudol nedávno ďalší zaujímavý titul. Po výbere z rurálnej poézie slovenských autorov žijúcich v Srbsku pripravil jeho zostavovateľ Samuel Boldocký aj súbor textov rurálnej prózy autorov z tohto regiónu, teda slovenských spisovateľov tvoriacich na tomto slovenskom ostrovčeku od 19. storočia až po súčasnosť. Vydanie knihy Putá zeme (Matica slovenská v Srbsku) podporil aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Zostavovateľ antológie zameral svoj pohľad najmä na nedocenené realistické obdobie v slovenskej literatúre na Dolnej zemi medzi dvoma vojnami a jeho porovnávanie s postmodernou, ktorá mala tiež veľkú odozvu v súčasnej prozaickej tvorbe Slovákov v Srbsku.

„Novinka“ z 19. storočia

8. augusta 2012 - (Dušan Zupka - Knižná revue)

Jonáš Záborský: Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do časov ŽigmundovýchBratislava, Vydavateľstvo Slovart 2012Na vydanie pripravil Timotej Kubiš

Kniha Jonáša Záborského Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových je unikátna z viacerých dôvodov. Nebýva totiž zvykom, aby historické dielo vzbudilo taký mediálny humbug a pozornosť. Nebýva zvykom, aby dielo historicko-vedeckého charakteru vyšlo u jedného z najväčších vydavateľov na Slovensku, a to navyše, v našich pomeroch, v neobyčajne vysokom náklade. Nezvyčajným je aj to, že vychádza tlačou a kompletné prvý raz až po 137 rokoch od jeho napísania. Napokon, autorom tohto najväčšieho historického diela mapujúceho dejiny Slovákov a napísaného v 19. storočí nie je profesionálny historik, ale spisovateľ a dramatik. Keď v roku 1875 Jonáš Záborský dopísal definitívnu verziu svojich dejín, určite netušil, aký pohnutý osud budú mať. Predchádzajúce verzie knihy viac než rok posudzoval Výbor Matice slovenskej (prvotnú verziu napísal Záborský už roku 1866). V máji roku 1874 dielo definitívne zamietli. Jeho vydanie by znamenalo risk konfliktu s budapeštianskou vládou, ktorý nebola Matica ochotná podstúpiť. Oficiálnym dôvodom oznámeným autorovi však bolo údajne prílišné zaoberanie sa náboženskými otázkami. Až na začiatku 21. storočia zásluhou mladého historika Timoteja Kubiša, ktorý rukopis našiel v Knižnici Národného múzea v Prahe, pedantne prepísal od slova do slova a pripravil tak na vydanie, vychádza dielo po prvý raz. Záborského Dejiny sú dielom svojej doby so všetkými kladmi i zápormi. Dnes sú už prekonané, jeho metodologické a analytické postupy sú neobhájiteľné. Na druhej strane, ak sa na Dejiny pozeráme ako na dieťa svojej doby, ide o perfektnú a najlepšiu ukážku syntézy uhorských (a zároveň slovenských) dejín v 19. storočí. Aj keď autor nebol profesionálny historik, jeho dielo sa, aj vzhľadom k ostatným dobovým prácam, vyznačuje vysokou fundovanosťou a prehľadom. Záborský skvelo ovládal viacero jazykov, vrátane latinčiny a gréčtiny, mal perfektne naštudované primárne pramene, ako aj sekundárnu literatúru. No napriek tomu jeho výklad často trpí určitou tendenčnosťou, zovšeobecňovaním a neraz aj úzko nacionálnym či konfesionálnym prístupom, čo však bola v jeho dobe bežná vedecká metóda. Záborského hlavnou motiváciou bolo poskytnúť slovenským čitateľom aj vlastný národný pohľad na spoločné dejiny v rámci Uhorského kráľovstva. Išlo mu o napísanie diela, ktoré by bolo dôstojnou odpoveďou na tendenčné a pre Slovákov dehonestujúce práce dobových maďarských historikov, ktorých diela formovali a deformovali myseľ aj slovenskej mládeže. Vo veľkej miere si všímal vplyv a prenikanie pravoslávia na naše územie, zasahovanie pápežskej politiky do uhorských záležitostí, ale aj začlenenie dnešného Slovenska do územia Uhorského kráľovstva. Svoje rozprávanie ukončil Jonáš Záborský počas vlády Žigmunda Luxemburského (1387 - 1437), pretože ďalšie obdobia by kvôli nedostatku času, podlomenému zdraviu a obrovskému množstvu prameňov už určite nestihol spracovať. Veľkým prínosom knihy je aj jej živý a šťavnatý jazyk. Záborský, podobne ako v beletristických prácach, nešetril sarkazmom a satirou, najmä na maďarských historikov, autorov kroník a legiend, no a na samotných členov vládnucej arpádovskej dynastie. Tak sa počas čítania môžeme pousmiať nad „sklepanou nemotornou listinou” či nad čitateľom vtedajších pseudohistorických prác „,ktorý ani groš od lopaty rozoznať neumie”. Doslova ako pohladenie duše pôsobia napríklad výrazy Šarlatorodenec, bagážia či treštenosť. Autor vedel, že jeho dielo je dôležité pre národné a historické uvedomenie sa Slovákov, rovnako ako je aj silnou zbraňou v historickej polemike s maďarskými historikmi. Na druhej strane nerobil si zbytočné ilúzie a vedel, že jeho dielo nebude čakať ľahký osud. Veď napokon sám výstižne opísal, ako to u nás vtedy chodilo. Ťažkosti spojené s písaním a snahou o vydanie svojho diela ukončil márnym povzdychom na adresu Matice slovenskej: „Tu ale to jde všetko po slovensku...” Je chvályhodné, že sa predsa len našiel okruh ľudí, ktorí vydaním Záborského Dejín pripravili dôstojnú pripomienku 200. výročia narodenia tohto všestranného literáta.

Správny smer v Komárne: Budapest, nie Budapešť

Slovenská správa ciest musí opraviť dopravné značenie

9. augusta 2012 - (tasr)

Slovenská správa ciest (SSC) bude v Komárne opravovať názvy zahraničných cieľov na dopravných značkách. Pôjde o návestidlo a smerovú tabuľu, na ktorých zahraničný cieľ nie je uvedený v jazyku príslušného štátu, na ktorého území leží. Ide o výsledok upozornenia Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, ktorý sa zaujímal o názvy na dopravných značkách v meste Komárno. „Maďarská menšinová tlač a tiež niekoľko obyvateľov mesta Komárna nás upozornili, že sa vyskytla zmena v označení zahraničných miest na dopravných značkách v Komárne, uviedol Zoltán Szalay z Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny. Ako ďalej uviedol, splnomocnenec vlády považuje uvádzanie označení geografických objektov za mimoriadne citlivú záležitosť, ktorá v značnej miere ovplyvňuje aj spolunažívanie medzi príslušníkmi rôznych národností. Úrad preto požiadal o stanovisko Slovenskú správu ciest. Hovorkyňa SSC Iveta Fedorová uviedla, že podnet sa týkal smerovej tabule k mestu Budapešť nad jazdným pruhom na ceste I. triedy v Komárne. „Na tejto smerovej tabuli bol doplnený názov cieľa v slovenskom jazyku, tak, ako je to na návestidle pred križovatkou, ktorú sme osadili už v roku 2009” uviedla Fedorová, pričom dodala, že takto to bolo schválené dopravným inšpektorátom. To však nebolo v súlade s platnou technickou normou STN 01 8020 Dopravné značky na pozemných komunikáciách. „Názvy zahraničných cieľov sa na návestných a smerových tabuliach uvádzajú latinkou v jazyku príslušného štátu, na ktorého území cieľ leží,” uviedol Martin Kóňa, hovorca Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Dodal, že nápravu by v tomto prípade mal urobiť správca komunikácie na základe určenia dopravného značenia vydaného cestným správnym orgánom - Krajským úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Nitre. Slovenská správa ciest priznala pri označení chybu a situáciu chce čo najrýchlejšie napraviť. „Označenie bude zmenené v najkratšom možnom čase,” uviedla pre TASR Fedorová. Dodala, že SSC navyše preverí všetky návestidlá a smerové tabule s označením zahraničného cieľa a v prípade, že názov nebude označený v jazyku, ktorým sa hovorí na území zahraničného cieľa, názov bude pozmenený podľa platnej normy.

Politik a lekár Vavro Šrobár sa narodil pred 145 rokmi

8. augusta 2012 - (tasr)

Ústredná postava slovenskej politiky počas prvej Československej republiky, predseda Dočasnej slovenskej vlády, prvý splnomocnený minister správy Slovenska, lekár, pedagóg, publicista i spisovateľ. - Ústredná postava slovenskej politiky počas prvej Československej republiky, predseda Dočasnej slovenskej vlády v novembri 1918 a prvý splnomocnený minister pre správu Slovenska, lekár, verejný činiteľ, pedagóg, publicista, spisovateľ, národovec i prívrženec Tomáša Garriquea Masaryka Vavro Šrobár sa narodil pred 145 rokmi 9. augusta 1867 v Liskovej okres Ružomberok v pokrokovej katolíckej richtárskej rodine. Jeho stredoškolské gymnaziálne roky v Banskej Bystrici a Levoči boli poznačené prenasledovaním zo strany maďarských úradov, ktoré ho obviňovali z panslavizmu a stredoškolské štúdium ukončil na gymnáziu v českom Přerove. V Prahe vyštudoval v roku 1898 Lekársku fakultu Karlovej univerzity. Zoznámil sa tam v spolku Detvan s viacerými slovenskými študentmi a po ďalšom ročnom dopĺňaní si odborných vedomostí v českej metropole, nastúpil ako praktický lekár do Ružomberka. V roku 1923 sa habilitoval v odbore sociálneho lekárstva na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave a v roku 1935 dosiahol hodnosť univerzitného profesora. Po roku 1898 spolu s Pavlom Blahom vydávali časopis Hlas, v ktorom formulovali literárny, politický a ekonomický program mladej slovenskej inteligencie - hlasistov. Predložili program ako pozdvihnúť slovenský ľud z poroby a biedy, ktorý Šrobár presadzoval. Jeho články a štúdie z tohto obdobia vyšli knižne v roku 1920 pod názvom Boj o nový život. V roku 1906 kandidoval do uhorského snemu. Na oslavách 1. mája v Liptovskom Mikuláši v roku 1918 v hlavnom prejave žiadal právo na sebaurčenie národov i pre slovenský národ, volebné právo, 8 hodinový pracovný čas. Zhromaždenie prvý krát verejne vyjadrilo vôľu utvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov. Za to Šrobára v auguste 1918 zatkli a do polovice októbra toho roka väznili v maďarskom meste Cegléde. Napriek tomu jeho politická aktivita kulminovala v posledných mesiacoch vojny, zasadzoval sa na medzinárodnej úrovni za zahrnutie Slovenska do pripravovaného štátoprávneho útvaru. V októbri 1918 sa stal členom predsedníctva Národného výboru československého a koncom tohto mesiaca, okrem iných, aj on podpísal manifest Národného výboru Lide československý, ktorý obom národom oznamoval, že po vzniku nového československého štátu majú svoju vládu, svoju samostatnosť a nezávislosť, svoju Československú republiku. Z poverenia Národného výboru československého sa stal predsedom Dočasnej vlády pre Slovensko, ktorá však trvala len od 4. do 14. novembra 1918. Obhajca českých a slovenských záujmov Vavro Šrobár bol potom v rokoch 1918-1920 ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska, ktorého úlohou bolo zabezpečiť politické a administratívne právne začlenenie Slovenska do novej republiky. V tejto funkcii v januári 1919 rozpustil Slovenskú národnú radu (SNR). Súčasne bol aj ministrom verejného zdravotníctva a telesnej výchovy, v rokoch 1921-1922 ministrom školstva a národnej osvety, v rokoch 1922-1937 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1918-1925 a 1945-1950 bol poslancom Národného zhromaždenia. Politicky sa angažoval v Agrárnej strane, Demokratickej strane a v roku 1946 založil novú slovenskú politickú stranu s názvom Strana slobody. Počas 2. svetovej vojny organizoval Vavro Šrobár protifašistický odboj, počas Slovenského národného povstania (SNP) bol jedným z dvoch predsedov povstaleckej Slovenskej národnej rady (SNR) spolu s Karolom Šmidkem. V rokoch 1945-1946 pôsobil ako minister financií a od roku 1948 bol ministrom pre zjednotenie zákonov v komunistickej vláde Klementa Gottwalda. Vavro Šrobár zomrel 6. decembra 1950 v českom Olomouci, pochovaný je v Bratislave. Bol držiteľom mnohých vyznamenaní, okrem iných mu v roku 1945 udelili Rad SNP, v roku 1969 vyznamenanie Rad republiky in memoriam.

Martin Rázus zomrel pred 75 rokmi

8. augusta 2012 - (topky.sk)

Od úmrtia evanjelického farára, spisovateľa, politika a národného buditeľa Martina Rázusa uplynulo v stredu 8. augusta 75 rokov. Tento významný slovenský spisovateľ a politický predstaviteľ, jeden z popredných slovenských intelektuálov je jedným z popredných predstaviteľov slovenského národného hnutia 19. storočia. Martin Rázus sa narodil 18. októbra 1888 vo Vrbici pri Liptovskom Mikuláši. Vyštudoval evanjelickú teológiu v Bratislave a neskôr bol na študijnom pobyte v Edinburgu vo Veľkej Británii. Pôsobil ako evanjelický kaplán v Modre, evanjelický farár v Pribyline, Moravskom Lieskovom a v Brezne. Vyvíjal aktivity v Slovenskej národnej strane (SNS), bol jedným z jej predsedov (1929-1937) a poslancom Národného zhromaždenia (NZ) v Prahe (1929-1937). Svoje životné skúsenosti zúročil v rozsiahlej politickej publicistike. Popri umeleckej poézii a próze napísal množstvo politických článkov, polemík a úvah do slovenských i českých novín. Časť publicistickej tvorby mu vyšla v knihe Argumenty (1932). Rázus bol významná postava medzivojnovej slovenskej literatúry, autor vlasteneckej poézie zameranej proti prvej svetovej vojne (Z tichých búrnych chvíľ - 1917, To je vojna! - 1919) a lyrických zbierok (Cestou - 1935, Stretnutie - 1937). Po roku 1918 sa venoval hlavne próze, námety pre svoje romány čerpal zo súdobého života (Svety - 1929) a zo slovenských dejín (Júlia - 1930, Krčmársky kráľ - 1935, Odkaz mŕtvych - 1936). Je autorom psychologickej drámy Hana z roku 1920 a filozoficko-dramatickej básne Ahasver z roku 1936. Najväčší úspech dosiahol autobiografickými románmi Maroško (1932) a Maroško študuje (1933). Politická aktivita bola len zdanlivo v tieni jeho literárnej činnosti. Rázus vystupoval veľmi obetavo v záujme nadobudnutia subjektivity Slovenska, čo ho už v roku 1929 ako predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) priviedlo do autonomistického tábora. V roku 1930 sa Martin Rázus stal farárom v Brezne, kde po siedmich rokoch kňazského pôsobenia a vyčerpávajúcej literárnej i politickej činnosti 8. augusta 1937 vo veku nedožitých 49 rokov zomrel. V apríli 2002 sa uskutočnilo v Rázusovom dome v jeho rodisku vo Vrbici pri Liptovskom Mikuláši ustanovujúce valné zhromaždenie občianskeho združenia s názvom Spolok Martina Rázusa. Jeho cieľom sa stalo propagovať stále aktuálne dedičstvo duchovnej, umeleckej i politickej práce významného slovenského spisovateľa, dramatika, básnika a publicistu, evanjelického farára. Mladé talenty oceňujú cenou, ktorá nesie jeho meno. Najmladšou Rázusovou sestrou bola Mária Rázusová-Martáková, významná slovenská poetka, dramatička a prekladateľka.

Spisovateľ Vladimír Mináč by oslavoval 90. narodeniny

9. augusta 2012 - (tasr)

Slovenský spisovateľ, prozaik, esejista, filmový scenárista, publicista, kultúrny a politický činiteľ, národný umelec Vladimír Mináč by oslavoval 10. augusta 90. narodeniny. Do literatúry knižne vstúpil románom Smrť chodí po horách (1948), ktorý je umeleckou výpoveďou o vlastnej, ale i národnej skúsenosti v protifašistickom zápase. Nasledovali romány Včera a zajtra (1949), Modré vlny (1951), zbierka poviedok Na rozhraní (1954). V románovej trilógii Generácia - Dlhý čas čakania (1958), Živí a mŕtvi (1959) a Zvony zvonia na deň (1961), považovanej za vrchol jeho prozaického úsilia, zobrazil život slovenskej spoločnosti v tragických vojnových rokoch, počas Slovenského národného povstania (SNP) a v prvých rokoch po vojne. Vladimír Mináč sa narodil 10. augusta 1922 v Klenovci. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. V rokoch 1945-1974 bol redaktorom, vedúcim scenáristického oddelenia Československého štátneho filmu, šéfredaktorom Kultúrneho života a Slovenských pohľadov. Do roku 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V rokoch 1974-1990 bol predsedom Matice slovenskej, dva roky (1990-1992) bol poslancom Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Do literatúry vstúpil hneď po absolvovaní ťažkej ľudskej skúšky v SNP a vo fašistických koncentračných táboroch. Jeho prvé knihy sa vyznačovali dokumentárnosťou, ale aj vyrovnávaním sa s vojnovou skutočnosťou a jeho literárne postavy po povstaleckej aktivite smerovali k budovaniu novej spoločnosti a jej zobrazovaniu. Po vojne sa stal zástancom socialistických myšlienok, ale v dielach zobrazujúcich vtedajšiu spoločnosť zohrávajú závažnú úlohu kritické prvky. Ako prozaik začínal koncom 40. rokov 20. storočia. Zložitosť reálnej skutočnosti koncom 50. rokov minulého storočia, odhalenie negatívnych stránok života socialistickej spoločnosti umelecky vyjadril knihou poviedok Tmavý kút (1960), dvojnovelou Nikdy nie si sama (1962) a ďalšou poviedkovou knihou Záznamy (1963), ako aj v satirickom románe Výrobca šťastia (1964), ktorými kritizoval hlavne malomeštiactvo. Z filmovej tvorby treba spomenúť niektoré jeho najznámejšie filmové námety a scenáre: Boj sa končí zajtra, Pole neorané, Žena z vrchov a Kapitán Dabač. Svoje tvorivé sily Vladimír Mináč neskôr sústredil na tvorbu esejistickú. Napísal mnoho článkov, úvah, rozhovorov a esejí o kultúrnopolitických problémoch. Mináčovo ostré publicistické pero nechýbalo ani v časoch politického zlomu v roku 1989 a po ňom, keď sa púšťal do mnohých aktuálnych otázok, ktoré nastolila spoločenská zmena v domácich, európskych i svetových súvislostiach. Jeho posledné esejistické a kultúrnopolitické knihy vydané po roku 1992 - Sub tegmine, Návraty k prevratu, Odkiaľ a kam, Slováci a Hovory M. - hovoria o tomto období a novembrovej revolúcii 1989, ku ktorej zaujal odmietavé stanovisko. Vyjadroval sa aj k problematike životného štýlu, filozofii konzumnej spoločnosti, formovaniu slovenskej štátnosti po rozdelení Československa. V roku 1975 mu udelili titul národný umelec, bol držiteľom ceny Ľudovíta Štúra za rok 1995. Vladimír Mináč zomrel 25. októbra 1996 v Bratislave vo veku 74 rokov.

Matica slovenská si uctila osobnosť a dielo Vladimíra Mináča

10. augusta 2012 - (tasr)

Osobnosť, literárnu tvorbu i politickú prácu Vladimíra Mináča si dnes uctila Matica slovenská (MS) na spomienkových oslavách pri príležitosti jeho nedožitého 90. výročia narodenia. V bratislavskom cintoríne Slávičie údolie zástupcovia MS položili veniec a kytice na jeho hrob, zaspievali slovenskú hymnu a na záver Kto za pravdu horí. „Prvý raz vzdávame úctu predsedovi MS, spisovateľovi aj politikovi Vladimírovi Mináčovi. Určite by patril do dnešnej spoločnosti, lebo tá potrebuje kritiku, odvahu a on taký bol,” v príhovore uviedol predseda MS Marian Tkáč. Popoludní budú spomienkové oslavy pokračovať v Jozefínskej knižnici MS akadémiou. Na nej niekoľkí odborníci zhodnotia Mináčovu činnosť ako literáta, politika i vo vzťahu k Matici slovenskej, ktorej bol dlhoročným predsedom. Nebude chýbať kultúrny program. Vladimír Mináč sa narodil 10. augusta 1922 v Klenovci. V rokoch 1945-1974 bol redaktorom, vedúcim scenáristického oddelenia Československého štátneho filmu, šéfredaktorom Kultúrneho života a Slovenských pohľadov. Do roku 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. Potom bol predsedom MS (1974-1990), poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR za Stranu demokratickej ľavice (1990-1992). Do literatúry vstúpil po absolvovaní ťažkej ľudskej skúšky v Slovenskom národnom povstaní (SNP) a vo fašistických koncentračných táboroch románom Smrť chodí po horách (1948). Dielo je umeleckou výpoveďou o vlastnej aj národnej skúsenosti v protifašistickom zápase. Nasledovali romány Včera a zajtra (1949), Modré vlny (1951), zbierka poviedok Na rozhraní (1954). V románovej trilógii Generácia - Dlhý čas čakania (1958), Živí a mŕtvi (1959), Zvony zvonia na deň (1961), považovanej za vrchol jeho prozaického úsilia zobrazil život slovenskej spoločnosti vo vojnových rokoch, počas SNP a v povojnovom období. Zložitosť skutočnosti koncom 50. rokov minulého storočia, odhalenie negatívnych stránok života socialistickej spoločnosti umelecky vyjadril knihou poviedok Tmavý kút (1960), dvojnovelou Nikdy nie si sama (1962), poviedkovou knihou Záznamy (1963) i v satirickom románe Výrobca šťastia (1964), ktorými kritizoval hlavne malomeštiactvo. Z filmovej tvorby sú Mináčove najznámejšie filmové námety a scenáre: Boj sa končí zajtra, Pole neorané, Žena z vrchov a Kapitán Dabač. Napísal mnoho článkov, úvah, rozhovorov a esejí o kultúrnopolitických problémoch. Jeho ostré publicistické pero nechýbalo ani v období politického zlomu v roku 1989 a po ňom, keď sa púšťal do mnohých aktuálnych otázok, ktoré nastolila spoločenská zmena v domácich, európskych i svetových súvislostiach. Jeho posledné esejistické a kultúrnopolitické knihy vydané po roku 1992: Sub tegmine, Návraty k prevratu, Odkiaľ a kam, Slováci a Hovory M. sú o tomto období a novembrovej revolúcii 1989, ku ktorej zaujal odmietavé stanovisko. Mináčovi udelili titul národný umelec (1975) a Cenu Ľudovíta Štúra (1995). Zomrel 25. októbra 1996 v Bratislave.

V. Petrík: Vladimír Mináč a tí druhí

V tomto roku 2012 si pripomíname niekoľko spoločných spisovateľských výročí. Myslím na nedožité deväťdesiatiny Vladimíra Mináča (pripadajú práve na dnešný dátum), Miloša Krnu a Ctibora Štítnického, ktorí s ďalšími generačnými druhmi - Milanom Krausom, Ivanom Terenom, Mirom Procházkom a inými - tvorili jadro formujúcej sa takzvanej povstaleckej generácie.

Exšéf Matice slovenskej Jozef Markuš dostal pri odchode 20-tisíc eur

9. augusta 2012 - (cas.sk)

Ďalšie zlaté padáky - Bývalý šéf Matice slovenskej Jozef Markuš dostal pri odchode z funkcie predsedu vysoké odstupné. Jozef Markuš stál na čele Matice dve desaťročia, súčasné vedenie však otvorene hovorí o tom, že počas pôsobenia poškodil jej dobré meno. Bývalý šéf si v Martine užíval služobný byt, keďže sa pri odchode z neho odmietol vysťahovať, Matica ho musela odkúpiť. Oveľa smutnejšie je, že Markuš dostal pri odchode zlatý padák. Podľa informácií Nového Času malo ísť o štvormesačné odstupné, dvojmesačné odchodné a ešte jeden plat vo funkcii. To bolo dohromady až 20-tisíc eur. „Žiaľ, vyplynulo to z platných právnych predpisov, ktoré mu tieto peniaze garantujú. Matica kúpila aj byt za 56 800 E od Neografie, a. s.,” reagovala riaditeľka ústredia Matice slovenskej Dagmar Matiašková Ferencová. Súčasné vedenie má na bývalého predsedu ťažké srdce, aj preto si dalo urobiť audit. Niektoré podozrenia preveruje polícia. „Matica slovenská po odchode Jozefa Markuša napráva pokazenú reputáciu v záujme ochrany svojho mena a 150-ročnej histórie. Usilujeme sa o doriešenie všetkých káuz,” doplnila riaditeľka Matiašková Ferencová. Na chod Matice prispieva každoročne aj ministerstvo kultúry. Len pre tento rok dostala inštitúcia dotáciu vo výške 1,5 mil. eur. „Príspevok, ktorý dostáva Matica, nejde na mzdy či odstupné. Navyše, Matica nepatrí do našej zriaďovateľskej pôsobnosti, čiže ani v tomto zmysle nemá ministerstvo dosah na jej mzdovú politiku. Podľa názoru ministra kultúry je odstupné vo výške 20 000 eur neprimerané,” povedal hovorca ministra kultúry Jozef Bednár. V budove Matice sa nachádza trezor. V ňom by mali byť uschované zlaté šperky, retiazky či prstene. Ide o Národný poklad, na ktorý sa pred desiatkami rokov skladali občania. Nikto nevie povedať, či ešte nejaký poklad existuje. „Bola stanovená komisia, ktorá mala byť pri tom, keď sa bude trezor otvárať. Zástupcovia Nadácie Matice slovenskej sa už dvakrát nedostavili. Nevieme, či tam vôbec nejaké peniaze sú. Objavili sa totiž informácie, že nadácia ich značnú časť nevýhodne investovala,” upozornila Dagmar Matiašková Ferencová.

Manažér v Matici

Marián Tkáč: História nie je čierno-biela

Na čelo najstaršej národnej ustanovizne Slovákov prišiel v hodine dvanástej, lebo akútne potrebovala „oživotvorenie”, ako s obľubou hovorieval jeho predchodca. Bolo jasné, že ho nečaká jednoduchá práca. Nezľakol sa kostlivcov v skriniach ošarpaného matičného domu, pustil sa do upratovania a svojimi príslovečnými nápadmi vniesol do zatuchnutého prostredia novú energiu. Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč.

Čistý zisk Magyar Telekom sa viac ako zdvojnásobil

9. augusta 2012 - (sita)

Čistý zisk maďarského telekomunikačného operátora Magyar Telekom za druhý štvrťrok sa medziročne viac ako zdvojnásobil. Firma vo štvrtok informovala, že jej čistý zisk za apríl až jún bol 10,68 mld. forintov (HUF), pričom za rovnaké obdobie minulého roka bol v objeme 4,36 mld. HUF. Čistý zisk podniku Magyar Telekom za druhý kvartál tohto roka však nenaplnil očakávania analytikov oslovených v prieskume portálu portfolio.hu, ktorí odhadovali, že bude v sume 12,05 mld. HUF. Celkové tržby telekomunikačnej spoločnosti v druhom štvrťroku stúpli o 1,3 % na 145,46 mld. HUF. Zisk pred úrokmi, zdanením a odpismi (EBITDA) po úprave o jednorazové položky v oblasti nákladov klesol na 56,2 mld. HUF z úrovne 61,8 mld. HUF, na ktorej bol v rovnakom období vlaňajška. Jadrový zisk tiež nenaplnil predpoklad analytikov oslovených v prieskume portálu portfolio.hu, ktorí prognózovali, že bude 57,11 mld. HUF. Magyar Telekom potvrdil svoj celoročný plán, ktorý ráta s tým, že jeho základný jadrový zisk oproti roku 2011 oslabí o 4 až 6 %.

Studia Academica Slovaca

Slovenčinu sa v Bratislave začalo učiť 161 cudzincov z 38 krajín

6. augusta 2012 - (tasr)

V Bratislave na Univerzite Komenského sa začalo učiť slovenčinu 161 cudzincov z 38 krajín sveta. V aule univerzity dnes slávnostným ceremoniálom otvorili 48. ročník letnej školy slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca (SAS) 2012. Slovenčine sa najbližšie tri týždne budú venovať vedeckí a pedagogickí pracovníci, umelci, úradníci, manažéri, tlmočníci Európskej komisie, ale najmä študenti vysokých škôl. „Slovinsko, Srbsko, Chorvátsko, Ukrajina, Rusko, odtiaľ je záujem. Prichádzajú ale aj záujemcovia z našich susedných krajín, Poľska a Maďarska, aj z Belgicka, Švédska, USA, dokonca z Číny či Taiwanu,” menuje širokú paletu záujemcov o slovenský jazyk rektor univerzity Karol Mičieta. Tento rok je najviac účastníkov z Nemecka, no medzi krajinami sa objavuje aj Cyprus, Turecko, Moldavsko či Gruzínsko. „Pre nás je významné, že existuje takýto záujem o slovenčinu a že dokážeme aj našou kultúrou a inými atribútmi, ktoré sú významné pre prekladateľov či obchodné spoločnosti, prilákať záujemcov z 38 krajín,” povedal rektor pre TASR. Najmladší účastník kurzu má 18 rokov, najstarší 58. Niektorí prídu, aby mali kontakt so spisovnou slovenčinou, nielen tou hovorovou, akú majú doma, ďalší sa potrebujú zdokonaliť, iní si jednoducho zamilovali Slovensko. „Sú tu dobrí ľudia a východné Slovensko je krásne,” hovorí lekár z Izraela, ktorý na Slovensko pravidelne chodieva. Budúci advokát Richard z USA zase obľubuje slovanské jazyky. „Keď som bola na fakulte v Kalifornii, učil som sa chorvátsky aj rusky, pracoval som v Srbsku. Slovanské jazyky sú zaujímavé, preto som teraz v Bratislave,” dodal s úsmevom. Slovenčinu sa učí od januára. Hoci sa občas mýli, za čo hneď ospravedlňuje, vie povedať všetko, čo potrebuje. „Slovenčina je ale komplikovaný jazyk,” priznáva. Organizátori letnej školy pripravili 80 až 100 hodín priamej výučby slovenského jazyka, koncerty domácej ľudovej i populárnej hudby, prezentácie dokumentárnych a hraných filmov, ale aj výlety a exkurzie po všetkých regiónoch Slovenska. „Práve tá neformálna časť má najväčší aspekt záujmu,” poznamenal Mičieta. V rámci jazykových seminárov a konverzačných cvičení majú frekventanti možnosť nadobudnúť znalosti slovenčiny pre začiatočníkov, mierne a stredne pokročilých a pokročilých. Môžu si tiež vybrať z ponuky tvorivých dielní, kde si formou spevu, ľudového tanca, divadla či tvorivého písania precvičia používanie slovenčiny v praxi. Získané vedomosti predstavia na tradičnom interkultúrnom podujatí Sami sebe. Všetci študenti, ktorí úspešne absolvujú letnú školu, tiež dostanú vysvedčenie. Letná škola SAS je najstaršou letnou jazykovou školou na Slovensku, ktorá existuje od roku 1965 a od roku 1966 nesie názov Studia Academica Slovaca. Podujatie tradične pripravuje Studia Academica Slovaca - centrum pre slovenčinu ako cudzí jazyk, ktoré je špecializovaným pracoviskom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Cudzinci sa slovenčinu budú učiť do 25. augusta.

Slovenčina je sladučká a toleruje cudzie, myslia si cudzinci

11. augusta 2012 - (Stanislava Harkotová - aktualne.sk)

Učia sa slovenčinu. Podľa nich je spevavá, mäkkučká, má logiku a je tolerantná k cudziemu. Zahraniční študenti slovenský jazyk i kultúru objavujú v rámci letných kurzov Studia Academica Slovaca (SAS). Letná škola SAS je najstaršou letnou jazykovou školou na Slovensku. Existuje od roku 1965 a ročne sa ňou premelie okolo 150 študentov. Aktuálne dnes priestory Univerzity Komenského kvôli slovenčine navštevuje 161 frekventanov z 38 krajín. Po slovensky sa učí napríklad lekár z Izraela, právnik zo Spojených štátov, slavista z Francúzska, dievča z Južnej Kórey či dvaja poľskí kňazi. Najmladší účastník kurzu má 18 rokov, najstarší 58. Je slovenčina pre cudzincov ťažká? „Podľa toho, aké máte ambície. Ťažké je to, čo nepoznám. Ale je tu pravidlo, aj ťažké sa zvláda, ak máme stratégiu,” hovorí Jana Pekarovičová, riaditeľka Centra pre slovenčinu ako cudzí jazyk. Slovania to majú podľa nej ľahšie. Horšie sú na tom napríklad Briti či Nemci. V ďalšej množine sú zasa jazyky, ktoré vnímame ako orientálne, teda napríklad arabčina alebo japončina. Tu sa následne s jazykom miesi aj odlišná kultúra. „Bariéra prichádza, ak študent netuší, prečo niečo pomenujeme spôsobom, akým to pomenujeme. Napríklad bežne používané príslovie, kde každé slovo má svoj význam. Jednotlivé slová poznať môže, no kontext uniká. A je našou úlohou mu to vysvetliť,” ilustruje šéfka centra. Vlani si slovenčinu na Slovensko prišla osvojiť Japonka Sayaka Sato. Na Slovensko prišla ako 17-ročná medzinárodná študentka, dnes žije s manželom v Akite. Zaujímavosťou jej príbehu je, že sa narodila vo Fukušime. Meno mesta v preklade znamená šťastný ostrov. „Ako viete, naraz tam prišiel diabol,” opisuje v bulletine letnej školy. Na nástenke doposiaľ visí jej odkaz so slovami „Slovenčina je pre mňa ako rébus alebo skladačka.” Inak sa v slovenčine cíti Chorvátka Ana. „Je to chvíľa, keď rozprávam sladučko, mäkučko a cítim sa maličká,” nechala odkaz svojim spolužiakom. Robert Hammel z Nemecka si zasa o slovenčine myslí, že je mäkká, spevná, číra a logická. „Nájdeš v nej toleranciu voči cudziemu.” Ako ukázal bulletine, v tvorbe sa pohral so slovami ako krvné doštičky, hŕstka čučoriedok, krsteľnica v Spišskej kapitule či švárna a miláčik. Slovenčinu sa v týchto dňoch v Bratislave učia aj Ukrajinky Mariana, Hana a Kristina. „Ja sa slovenčinu učím už druhý rok na univerzite v Ľvove. Páči sa mi, znie tak jemno,” hovorí Mariana. S úsmenom poznamená, že hoci si napríklad starostlivo osvojila mäkké ľ, v bratislavských uliciach mäkčeň v slovách vľavo či ľahko nepočuje. „Na internáte bývam s dievčaťom z Južnej Kórey, študuje češtinu v Brne. Boli sme veľmi prekvapené, keď nám zaspievala jednu ukrajinskú pieseň,” približuje zážitky Kristina. Hanna pre zmenu hovorí, Slovensko precestovala už dva razy. „Najviac sa mi páčila Banská Štiavnica.” Slovenčina sa dá podľa nej na Ukrajine využiť vo sfére prekladateľstva alebo v turistike. Ukrajinky spomedzi tém zaujali najmä tie politické. „Mali sme napríklad prednášku o občianskom živote, bavili sme sa aj o vašej kauze Gorila.” Pekarovičová približuje, poznať slovenské reálie je jedným z nástrojom, ako spoznať jazyk a národ. „S lektormi hovoria o folklóre, období národného obrodenie, národných špecialitách, súčasnom umení. Iste, o všetko sa nestihneme porozprávať, ale človek si urobí názor, čo je to za národ tí Slováci,” vysvetľuje. Paradoxne, záujemcov o výučbu slovenčiny vedia schladiť samotní Slováci. „Niektorí Slováci vedia našich frekventantov prekvapiť vetou: „Prečo práve slovenčina, veď to ti bude nanič”. So slovenčinou sa dá pritom vo svete robiť všeličo. Niekto môže byť lektorom, redaktorom, pracovníkom ambasády, uplatniť sa dá v kontakte s firmami, v komorách, robia sa preklady, nehovoriac o uplatnení v Európskej komisii, kde je slovenský jazyk rovnocenný ostatným jazykom.” Dôkaz, že sa niekto naučil jazyk? „Ukazuje sa to v diskusii, keď vie živo reagovať,” dodáva šéfka Centra pre slovenčinu ako cudzí jazyk.

Žijeme v oáze pokoja

2. augusta 2012 - (Peter Kováč - Pravda)

Stredná Európa vrátane Slovenska je z celosvetového pohľadu oázou pokoja. Vyplýva to z výsledkov rebríčka o stave svetového mieru, ktorý robil renomovaný americko-austrálsky Inštitút pre ekonomiku a mier. Slovensko v ňom skončilo na 26. mieste zo 158 krajín. Sociológovia to považujú za reálny obraz stavu našej spoločnosti, zároveň však upozorňujú, že nejaké medzery tu ešte sú. Vlani bola pozícia Slovenska v rebríčku ešte lepšia. Pokles o tri miesta prinieslo zvýšenie kriminality, čo sociologička Monika Čambáliková odôvodňuje zhoršením ekonomickej situácie. „Aj keď nemôžem a ani nechcem kriminalizovať chudobnejších ľudí, problém s drobnou kriminalitou vo veľkej miere vyplýva práve z toho, že mnohí sú frustrovaní z toho, že nežijú v takých podmienkach, ako by si predstavovali,” myslí si. Podobné zhoršenie ako Slovensko zaznamenalo aj Česko, ktoré sa z piateho miesta vlani dostalo na trináste. Aj keď podľa sociológov má v porovnaní s nami len malé odlišnosti, podľa indexu je na tom lepšie v prechádzaní kriminalite či možnostiach prístupu obyvateľov k zbraniam. Lepšie ako Slovensko dopadli aj ďalší dvaja susedia, a to Maďarsko aj Rakúsko. Práve za vzťahy so susedmi dostalo Slovensko zhoršenú známku. Ani tento fakt však podľa Čambálikovej nie je celkom reálnym odrazom správania bežných ľudí. „Nemyslím si, že majoritná populácia by bola voči menšinám nejako zaujatá, čo potvrdzuje aj fakt, že najlepšie vzťahy Slovákov napríklad s Maďarmi sú v tých oblastiach, kde žijú títo ľudia vedľa seba,” vraví. Inštitút pre ekonomiku a mier vytvára poradie 158 krajín na základe 23 kritérií. Do úvahy pritom berie napríklad občianske protesty, kriminalitu, množstvo peňazí vyčleňovaných na armádu či zapájanie krajiny do ozbrojených konfliktov. Podľa Čambálikovej Slováci nemajú tendenciu riešiť problémy násilnými spôsobmi. „Svedčí o tom aj fakt, že sociálny zmier sa nám darí udržiavať aj napriek tomu, že sme na tom sociálne a ekonomicky horšie ako mnohé iné krajiny,” hovorí. Ako dodáva, táto vlastnosť pomáha krajine aj pri niektorých vnútorných konfliktoch, s ktorými sa stretáva každodenne. „Vždy sa riešia rokovaním či zapájaním menšín do rokovaní, vďaka čomu aj tie majú spôsob, akým presadiť svoje požiadavky, čo je dôležité,” pokračuje Čambáliková. Sebauspokojenie by však podľa sociologičky Sylvie Porubänovej napriek umiestneniu v rebríčku nebolo celkom namieste. „Ešte stále sme mladou demokraciou, a teda aj z pohľadu extrémizmu a podobných prejavov sme ešte nedosiahli možný strop, ktorý je posunutý najmä preto, že niekoľko desaťročí sa tu tieto fenomény nemohli realizovať,” vraví. To je podľa nej dôvodom, že prejavy agresivity sa vyskytujú najmä u mladšej generácie, ktorá má pocit, že všetko je dovolené. „Na druhej strane je tu zas generácia, ktorá žila v socializme a ešte stále je istým spôsobom ustráchaná a zakríknutá, keďže takéto vžité stereotypy nevymiznú z hláv za niekoľko rokov. Dá sa teda konštatovať, že ešte nie sme utrasená spoločnosť so štandardným sebavedomím,” dodáva Porubänová. Jej kolega Stanislav Buchta upozorňuje, že to vidieť aj v pomalom privykaní si na bežné prejavy nespokojnosti, ako sú protesty či demonštrácie. Aj keď v západných krajinách sú bežné, Slováci sa do nich nehrnú. „Musíme si zvyknúť, že protesty ako boli tie proti Gorile či demonštrácie pred Slovenským ochranným zväzom autorským, sú legitímnym nástrojom demokracie, ktorý je potrebný,” tvrdí s tým, že napraviť sa to dá jedine výchovou, vzdelanosťou obyvateľstva či tlakom na morálku, a to aj v prípade politických elít.

Budapeštianska prokuratúra:

Csatáryho nemožno spájať s deportáciami v r. 1941

8. augusta 2012 - (tasr)

Lászlóa Csatáryho, ktorý je podozrivý z vojnových zločinov, nemožno spájať s deportáciami 300 židov z Košíc na Ukrajinu v lete 1941, ako to tvrdí Efraim Zuroff z Centra Simona Wiesenthala (SWC). Vyhlásila to Budapeštianska vyšetrovacia prokuratúra, podľa ktorej však vyšetrovanie v Csatáryho kauze v záležitosti deportácií v roku 1944 ďalej pokračuje. Hovorkyňa prokuratúry Bettina Bagolyová v rozhlasovej stanici Kossuth Rádió oznámila, že historik, poverený prokuratúrou, objavil dokumenty, ktoré dokazujú, že podozrivý muž sa v čase deportácií v roku 1941 nenachádzal v Košiciach: navyše v tom čase by z titulu svojej vtedajšej funkcie nemohol mať vplyv na deportáciu 300 židov-bezdomovcov. Podľa expertízy v zmysle vtedajších právnych noriem nemohli židov-bezdomovcov poslať do pracovných táborov, a preto ich Csatáry ani nemohol stiahnuť odtiaľ späť a napokon ich poslať do táborov smrti, ako to tvrdí Centrum Simona Wiesenthala. Prokuratúra vypočula Csatáryho minulý mesiac: 97-ročného muža podozrievajú z trestného činu vojnového zločinu uskutočneného protizákonným mučením ľudí. Podľa advokáta Gábora Horvátha jeho mandanta vypočuli v súvislosti s novými dôkazmi; k rozšíreniu podozrenia nedošlo. Csatáry popieral činy, z ktorých ho podozrievajú a poprel aj to, že by sa v košickom gete správal kruto. Obhajca poznamenal, že je možné, že si ho svedkovia s niekým mýlia. Svoje tvrdenie zdôvodnil svedeckou výpoveďou o krutostiach muža v čiernej uniforme, ktorá bola uniformou nemeckých vojakov, a nie členov maďarskej polície. Maďarská prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Maďarská polícia Csatáryho zadržala 18. júla; v ten istý deň nariadil Budínsky ústredný súd domácu väzbu podozrivého.

Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácií 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili, a čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.

Maďarsko nepreverilo Csatáryho pri jeho návrate z Kanady

2. augusta 2012 - (tasr)

Niekdajšieho veliteľa košického geta Lászlóa Csatáryho, ktorý je podozrivý z vojnových zločinov, pri jeho návrate do Maďarska z Kanady v roku 1997 maďarské orgány nepreverovali. Pre dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság to uviedlo maďarské ministerstvo vnútra v reakcii na otázku, či príslušné orgány patriace pod rezort vnútra pri príchode človeka odsúdeného na smrť za vojnové zločiny urobili analýzu bezpečnostného rizika. Ministerstvo vnútra vo vyhlásení poskytnutom Népszabadságu napísalo, že Csatáry sa vrátil do Maďarska v rámci procesu konzulárnej pomoci, pričom preverovanie bezpečnostného rizika nie je jeho súčasťou. Podľa vyjadrenia rezortu návrat občana, ktorý je právoplatne odsúdený za nepremlčateľný vojnový zločin, sám o sebe neznamená bezpečnostné riziko. Podľa maďarského právneho poriadku sa od roku 1990 návrat občanov do vlasti neviaže na povolenie. Takýto návrat patrí k základným ľudským právam, pričom občan nie je povinný zdôvodňovať svoj krok. Preto ministerstvo vnútra a orgány, ktoré rezort riadi, nemajú dôvod, spôsob, ani možnosť preverovať takúto skutočnosť, píše rezort vnútra. Maďarský expert na medzinárodné trestné právo Ádám Gellért v utorok vyhlásil, že treba vyjasniť, akú zodpovednosť nesú jednotlivé maďarské štátne orgány za to, že Csatáry sa mohol bez akýchkoľvek problémov vrátiť z Kanady do Maďarska, kde potom 15 rokov nerušene žil. Maďarská prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Maďarská polícia Csatáryho zadržala 18. júla, Budínsky ústredný súd v ten istý deň uvalil na 97-ročného podozrivého domácu väzbu. Budapeštianska vyšetrovacia prokuratúra ho zatiaľ dvakrát vypočúvala.

Maďarsko: Csatáry nemá na svedomí deportácie z roku 1941

Maďarskí vyšetrovatelia venujúci sa prípadu Lászlóa Csatáryho dospeli k záveru, že tvrdenia prenasledovateľa nacistických zločincov Efraima Zuroffa o jeho účasti na deportáciách košických Židov z roku 1941 sú nepodložené. Informovala o tom stanica Kosuth Rádió, ktoré sa odvoláva na jedného z expertov budapeštianskej prokuratúry.

Slováci nemienia tolerovať rasizmus, tresty zaň sa im zdajú prinízke

11. augusta 2012 - (pluska.sk)

Trom štvrtinám obyvateľov Slovenska sa zdá trestanie rasovo a etnicky motivovaných trestných činov mierne. Vyplýva to z prieskumu Akadémie Policajného zboru. Za hanobenia národa hrozí maximálne päť rokov väzenia, za podnecovanie rasovej nenávisti šesť rokov a za podporu potláčateľov ľudských práv osem rokov. „Výskum v tejto etape neumožnil hlbšie analyzovať situáciu, prečo občania považujú tresty súvisiace s extrémizmom za nízke,” píše sa vo výskumnej správe o príčinách rastu radikalizácie a agresivity niektorých skupín obyvateľstva pre ministerstvo vnútra. Z prieskumu ďalej vyplynulo, že 25 percent opýtaných prichádza do kontaktu s extrémistami, respektíve s ľuďmi, ktorí majú extrémne názory, ale neporušujú zákon. Naopak 59 percent ľudí nepozná vo svojom okolí extrémistu. Výsledky prieskumu ukázali, že 48 percent opýtaných nevidí problém extrémizmu vo svojom okolí pesimisticky, no ďalších 43 percent si myslí, že spoločnosť by s extrémistami mala niečo robiť. Výskum verejnej mienky sa vykonal na reprezentatívnej vzorke 1235 respondentov. Počet pravicových extrémistov, najmä prívržencov hnutia Skinheads a neonacistov je podľa policajnej akadémie od roku 2004 stabilný. Ide o približne 900 aktívnych osôb a okolo 3000 sympatizantov, pretrváva však nebezpečenstvo rastu. Polícia vie o 175 ľavicových extrémistoch, počet ich sympatizantov odhadnúť nevie. Aj tu však pretrváva nebezpečenstvo rastu.

Smer ponúkol vládny post OĽaNO

8. augusta 2012 - (tasr)

Vládny Smer-SD ponúkol post splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity opozičnému hnutiu OĽaNO. Uviedol to dnes líder Obyčajných ľudí Igor Matovič. V prípade, že by matovičovci túto ponuku prijali, s najväčšou pravdepodobnosťou by ho obsadil ich parlamentný poslanec Peter Pollák (OĽaNO). Obe strany však zdôrazňujú, že otázka obsadenia tohto postu ešte nie je definitívne uzavretá. Obyčajní chcú v prvom rade vidieť, že Smer-SD je skutočne odhodlaný riešiť rómsku problematiku na Slovensku. Šéf tlačového odboru Úradu vlády Erik Tomáš sa k otázke obsadenia postu splnomocnenca nechcel podrobnejšie vyjadrovať. „Táto personálna otázka nie je uzavretá,” povedal. Odvážnejší sú však vo vyjadreniach predstavitelia OĽaNO. „Zo strany Smeru prišla ponuka na splnomocnenca, my sme povedali, že ideme do toho iba vtedy, ak sa ideme rozprávať naozaj o komplexných riešeniach,” priblížil Matovič. Podľa neho je prejavom zodpovednosti, ak sa opozičná strana obráti na vládu a ponúkne jej svoje riešenie. „Vedieme zatiaľ voľnú diskusiu na túto tému, ale myslím si, že sme zatiaľ naladení na dosť rovnakej vlne,” povedal. Jedno z riešení rómskej problematiky, s ktorým prichádzajú matovičovci, je návrh na odškodnenie vlastníkov pozemkov pod rómskymi osadami. Štát by v takom prípade odkúpil pozemky, na ktorých stoja nezákonne postavené stavby od vlastníkov, ktorí ich nemôžu reálne využívať. Následne by ich ponúkol na odkúpenie Rómom. „Smer sa aktívne podieľa na príprave tohto zákona. Zatiaľ vnímam ich aktivitu ako ústretovú a takú, v ktorej Smer má záujem urobiť v tomto volebnom období poriadok,” uviedol Pollák. Podľa Matoviča spomínaný návrh je len zlomkom z celkovej problematiky, ďalšie návrhy však nechcel prezradiť. Pollák hovorí o 40 až 50 opatreniach, ktoré by bolo možné prijať už v tomto volebnom období na zlepšenie súčasnej situácie. V prípade, že by Pollák prijal ponuku na obsadenie postu splnomocnenca, plánuje jediný rómsky poslanec ostať aj v parlamente. Definitívne by podľa neho prípadná dohoda s vládnou stranou mohla padnúť už tento mesiac. Ak by Pollák obsadil post vládneho splnomocnenca pre rómske komunity, stal by sa v poradí už druhým opozičným predstaviteľom na takomto poste. Prvým bol László Nagy z Mostu-Híd, ktorý bol vymenovaný za splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny.

Maďarsko si pripomína 68. výročie rómskeho holokaustu

2. augusta 2012 - (tasr)

V Maďarsku si dnes pripomínajú 68. výročie rómskeho holokaustu. Historici odhadujú počet maďarských Rómov, ktorí počas druhej svetovej vojny zahynuli v koncentračných táboroch, na niekoľko desiatok tisíc, uvádza tlačová agentúra MTI. Deň rómskeho holokaustu si pripomínajú vo viacerých krajinách sveta od roku 1972 na základe rozhodnutia zjazdu Svetového zväzu Rómov. Je spomienkou na zavraždenie vyše 3000 Rómov v priebehu niekoľkých hodín v koncentračnom tábore Osvienčim v noci z 2. na 3. augusta 1944. V Budapešti sa uskutoční pamätné podujatie v Pamätnom centre holokaustu, na ktorom vystúpia s prejavom štátny tajomník ministerstva ľudských zdrojov zodpovedný za vzťahy s cirkvami, národnosťami a občianskym sektorom György Hölvényi, členovia Pamätného výboru Raoula Wallenberga András Siffer z opozičnej strany Politika môže byť iná (LMP) a András Balogh z Maďarskej socialistickej strany (MSZP), ako aj riaditeľka Inštitútu Toma Lantosa Rita Izsáková. Večer sa uskutoční tradičné kladenie vencov k Pomníku rómskeho holokaustu na Néhrúovom nábreží. Spomienkové podujatia sa uskutočnia aj v Nyíregyháze a v Miškovci. Podľa odhadov deportovali fašisti počas druhej svetovej vojny z Maďarska do koncentračných táborov viac ako 30.000 Rómov, z ktorých holokaust prežilo iba necelých 5000.

Radikálne hnutie Jobbik sa rozpadá, tvrdí maďarský denník

5. augusta 2012 - (sita)

Radikálne maďarské Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik) sa začína rozpadať. Informuje o tom sobotňajšie vydanie denníka Népszabadság, ktorý píše o hromadnom odchode členov a reálnych úvahách o založení novej strany. Nespokojenci takto reagujú na informácie o židovských predkoch jedného z lídrov Jobbiku, europoslanca Csanáda Szegediho. Správy o rozpade tretej najsilnejšej strany v maďarskom parlamente však vedenie Jobbiku poprelo. Podľa hovorcu žiadny rozkol napriek strate „charizmatického politika” nehrozí. Szegedi (29) je autorom viacerých kontroverzných a protislovenských výrokov. Mediálnym hitom sa stal jeho príchod na ustanovujúcu schôdzu EP v uniforme zakázanej Maďarskej gardy. Rodák z Miškovca koncom júla priznal, že jeho babka bola židovka a prežila pobyt v nacistickom koncentračnom tábore Osvienčim. Na vlnu odporu Szegedi zareagoval odchodom z krajne pravicového hnutia, no ako aktuálne druhý najmladší europoslanec sa svojho mandátu v EP vzdať odmietol.

Fidesz odmieta návrh Jobbiku na etnické kategorizovanie zločincov

2. augusta 2012 - (tasr)

Parlamentná frakcia vládneho Maďarského občianskeho zväzu Fidesz odmieta návrh opozičného ultrapravicového Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik, ktorý pripravuje do parlamentu návrh, aby v budúcnosti obsahovali trestné registre aj údaje o etnickej príslušnosti páchateľov trestných činov. Podľa tlačovej agentúry MTI frakcia v dnes zverejnenom vyhlásení zdôraznila, že za základ spoločenských hodnôt a mierového spolunažívania považuje Fidesz ústavu, a preto odmieta „rasistický” návrh Jobbiku. Hovorca Jobbiku Ádám Mirkóczki v stredu povedal, že cieľom Jobbiku je zriadiť „objektívny” súpis páchateľov a zároveň skoncovať s doterajšou praxou, podľa ktorej orgány a médiá pri poskytovaní informácií o etnickej príslušnosti páchateľov manipulujú s verejnosťou. Ako príklad použitia dvojakého metra Mirkóczki uviedol prípad vraždy v Tatárszetgyörgyi, v ktorom sa orgány i médiá „okamžite snažili” zdôrazňovať rómsky pôvod obetí, pričom v 90 percentách trestných činov spáchaných Rómami ich etnická príslušnosť nie je zverejnená. Jobbik podľa neho navrhuje pri zohľadnení rás vyskytujúcich sa v Maďarsku aplikovať právne normy platné v USA. V súlade s uvedenými normami a v súlade s poznatkami antropológie by v budúcnosti v prípade hľadaných zločincov rozlišovali v Maďarsku európsky, indický, mediteránny, ázijský a africký „etnický charakter”, či „charakter” austrálskych a severoamerických, prípadne juhoamerických domorodcov. Návrh Jobbiku by uľahčil prácu polície pri pátraní po kriminálnikoch, ale napríklad aj v hľadaní nezvestných osôb, zdôraznil opozičný politik.

Jobbik chce v registroch uvádzať aj etnickú príslušnosť páchateľov

Opozičné ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik predloží parlamentu návrh zákona, podľa ktorého by v budúcnosti obsahovali trestné registre aj údaje o etnickej príslušnosti páchateľov trestných činov. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI o tom dnes v Budapešti informoval poslanec a hovorca Jobbiku Ádám Mirkóczki. Hovorca povedal, že cieľom Jobbiku je zriadiť „objektívny” súpis páchateľov a zároveň skoncovať s doterajšou praxou, podľa ktorej orgány a médiá pri poskytovaní informácií o etnickej príslušnosti páchateľov manipulujú s verejnosťou. Ako príklad použitia dvojakého metra Mirkóczki uviedol prípad vraždy v Tatárszetgyörgyi, v ktorom sa orgány i médiá „okamžite snažili” zdôrazňovať rómsky pôvod obetí, pričom v 90 percentách trestných činov spáchaných Rómami ich etnická príslušnosť nie je zverejnená.

Maďarský europoslanec si platil radikálov

3. augusta 2012 - (Adriana Zsigová - Sme)

Z Jobbiku odišiel Csanád Szegedi pre židovský pôvod, mandát europoslanca si nechá. Jeho asistenti podozrivo zarábali z peňazí Európskej únie. - Csanád Szegedi vstúpil do rasistickej, protirómskej a antisemitskej strany Jobbik a ako poslanec roky urážal Židov. Nedávno však vyšlo najavo, že má židovských predkov z maminej strany. Minulý týždeň ho preto strana vyzvala, aby sa vzdal postu poslanca Európskeho parlamentu. Szegedi sa tam zviditeľnil, keď na ustanovujúcu schôdzu v roku 2009 prišiel v gardistickej uniforme. Maďarskú gardu pritom rozpustil súd. Mandát europoslanca si však Szegedi nechá, namiesto toho v pondelok vystúpil zo strany Jobbik a v Európskom parlamente bude nezávislý. Vysvetlil to tým, že nechce škodiť strane. V stredu týždenník HVG navyše zverejnil dokumenty, ktoré dokazujú, že Szegedi ako europoslanec vyplácal zo svojho mesačného rozpočtu platy rôznym maďarským radikálom. Má ísť o Előda Nováka a ďalšie osoby spájané s radikálnym portálom kuruc.info. Szegedi ich vyplácal ako svojich asistentov z mesačného rozpočtu 21 000 eur. HVG poukazuje na to, že nie je možné skontrolovať, či si asistenti doma svoju prácu aj vykonávajú. Novák dostal pred dvomi rokmi dokopy 3500 eur. V januári na demonštráciiza vystúpenie Maďarska z EÚ pritom pred zastúpením Európskej komisie v Budapešti pálil vlajku Únie. Ďalším poberateľom platu bol poslanec za Jobbik Samu Tamás Gergő, ktorý sa neskôr vzdal mandátu, pretože ho odsúdili za fyzické násilie. Na verejnosť sa dostala nahrávka z roku 2010, na ktorej Szegedi sľubuje peniaze z europarlamentu straníckemu kolegovi Zoltánovi Ambrusovi za to, že pomlčí o jeho pôvode, píše sa na blogu Kettős Mérce (Dvojaký meter). Ambrusa vyšetrovali v súvislosti so sériou vrážd Rómov v uplynulých rokoch a našli uňho zbrane a výbušniny. Práve členovia strany z borsodskej župy, kde bol Szegedi predsedom, mali informácie o jeho pôvode zistiť v snahe zbaviť sa Szegediho. Strana Jobbik, ktorá oslovuje mladých voličov, stráca popularitu. Kým vlani ju inštitút Tárki označil za víťaza popularity, keď s dvadsiatimi percentami takmer dobehla druhých socialistov, tento rok by ju volilo 8 až 11 percent voličov. Kauza okolo poslanca Szegediho vypukla len koncom júla.

Nácek sa nezaprie

3. augusta 2012 - (Peter Morvay - Sme)

„Počas genetického vyšetrenia sme v prípade XY nenašli genetické variácie typické pre rómske a židovské etnikum... vyšetrenie nepotvrdilo rómskych a židovských predkov, možno ich vylúčiť“. To nie je hláška z nového filmového hitu Iron Sky o nacistoch tajne prežívajúcich na odvrátenej strane mesiaca, ale citát z potvrdenia, ktorým sa podľa maďarských médií v máji v redakcii tamojšieho najznámejšieho, neskrývane neonacistického portálu kuruc.info oháňal miestny politik extrémistického Jobbiku, znepokojený klebetami spochybňujúcimi jeho rasovo čistý pôvod. Škodu z toho vtedy nakoniec malo len súkromné genetické laboratórium, ktoré vydalo potvrdenie o niečom, čo sa podľa serióznych vedcov potvrdiť jednoducho nedá. Jobbik sám sa tváril, že o veci nič nevie a dotyčného ani nepozná. V prípade Csanáda Szegedyho to pôjde trochu ťažšie. Strana sa však i v tomto prípade snaží budiť dojem, že europoslanca nevyzvali na odchod pre jeho čiastočný židovský pôvod, ale pre pokus o uplácanie. Vysvetlenie nekríva len preto, lebo sa Szegedy snažil uplácať, aby sa o jeho židovskej babičke nikto nedozvedel a aby sa tým jeho veľmi úspešná stranícka kariéra neskončila. Pravý dôvod príliš okato vysvitá aj zo slov podpredsedu strany Előda Nováka, ktorý sa vraj snažil proti Szegedymu zaujať chápavý postoj, nemohol mu však odpustiť, že o svojom pôvode pred vstupom do strany spolustraníkov neinformoval. Nemožno totiž veriť tvrdeniu, dodáva Novák, že o vlastnom pôvode Szegedy nevedel. Nato bol až príliš zaujatý svojimi predkami, skúmal ich stovky rokov dozadu a až príliš sa chválil ich rýdzosťou. Máme tu teda dnes v civilizovanej Európe stranu, ktorej politici sú posadnutí rasovým pôvodom. Až tak, že v stredu v budapeštianskom parlamente predložili návrh, aby sa v evidencii páchateľov trestných činov oficiálne uvádzala ich rasová príslušnosť. Nie národnosť, čo už je tiež sporné, ale priamo a vyslovene rasa. Podobne ako iné fašizoidné strany v Európe sa aj Jobbik pred rokmi začal v záujme vstupu do parlamentu tváriť, že s rasizmom nemá nič spoločné a že mu na Cigánoch prekáža len to, že sú vraj „príživníci“. Lenže čo robiť, akokoľvek sa nácek snaží zaprieť svoju pravú podstatu, skôr či neskôr vypláva na povrch.  

Zomrel Karol Kállay (†86), popredná osobnosť slovenskej fotografie

4. augusta 2012 - (topky.sk)

Významný slovenský fotograf a dokumentarista Karol Kállay zomrel dnes vo veku 86 rokov. Potvrdila to umelcova rodina. Rodák z Čadce patril medzi najvýraznejšie postavy slovenskej fotografie, jeho talent sa prejavil najmä vo fotografickej reportáži. Na svojom konte má päťdesiatku fotografických kníh a viac ako 80 osobných výstav na Slovensku aj v zahraničí. Kállay (1926) vyštudoval Vysokú školu ekonomickú. Fotografiou sa začal vážne zaoberať v roku 1940 a už o dva roky získal svoje prvé ocenenie - Zlatú medailu na celoštátnej výstave fotografií v Bratislave. O rok na to už vystavoval v španielskej Zaragoze. Popri štúdiu spolupracoval ako fotoreportér s časopisom Domov a svet a s obrazovou agentúrou Oko. Od roku 1956 bol v slobodnom povolaní, stal sa členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov a začal svoju sériu ciest po svete. Navštívil Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, ZSSR, Albánsko, Grécko, Taliansko, Juhosláviu, Rakúsko, Francúzsko, Veľkú Britániu, Holandsko, Nemecko, Japonsko, Mexiko. Jeho prvá kniha Slovenské rieky vyšla v roku 1954. Z takmer 50-tich vydaných kníh preslávili Kállaya najmä publikácie o Los Angeles, New Yorku, Tokiu, Ríme, Mexiku, Slovensku. Viaceré fotografické súbory vydal knižne. „Mnohé z mojich kníh sú vlastne veľkými reportážami. Veľkými iba preto, že je v nich veľa fotografií, ktorými som chcel vyrozprávať to, čo som videl a zažil. No sú i vyjadrením myšlienok, ktoré človeku preletia hlavou pri pozorovaní toho, s čím sa stretne, čo chce bleskovo zaznamenať,” vyznal sa Kállay v úvode knihy Italy Today, ktorú mal vraj najradšej a ktorá sa stala v Európe kultovou záležitosťou. V odborných kruhoch sa vtedy hovorilo, že tri knihy - New York! od Williama Kleina, Sweet Life od Eda van der Elskena a Kállayova Italy Today - v značnej miere ovplyvnili fotografiu svojím dravým prístupom a otvorenosťou k sociálnym otázkam súčasnosti. Knihy Pieseň o Slovensku a Los Angeles získali okrem iných ocenení aj Cenu UNESCO ako najkrajšie knihy sveta. Za knihu Kafka und Prag získal cenu v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 1995. V roku 1955 začal fotografovať pre časopis Móda v Bratislave, neskôr pre magazíny Sainson v Berlíne a Jardin de Modes v Paríži. Kállay bol členom Medzinárodnej federácie umeleckej fotografie (FIAP) vo Švajčiarsku, ktorá mu udelila titul EFIAP (Excellence de la Fédération Internationale de l´ Art Photographique). Redakcia magazínu GEO v Hamburgu mu udelila cenu Fotograf roka 1992. V rokoch 1993 až 1995 fotografoval reportáže v Egypte, Thajsku, Tunise, Maroku, Portugalsku, Austrálii a na Kube. Stal sa členom agentúry Bilderberg. V období rokov 1997 až 2000 fotografoval v USA, Thajsku, Jemene, Dubaji, Indonézii, Malajsku. Karol Kállay pracoval pre rôzne časopisy doma i v zahraničí. Pracoval pre GEO Hamburg, Stern Fokus, Spiegel, Manager Magazin Merian a mnohé iné. Svoju tvorbu bilancoval na vyše 80-tich osobných výstavách doma i v zahraničí (Praha, Berlín, New York, Moskva, Budapešť, Varšava, Bukurešť, Sofia, Paríž, Hamburg, Bagdad, Káhira, Osaka, Istanbul či Havana) a podieľal sa na mnohých skupinových expozíciách po celom svete. V roku 1998 mu prezident republiky zapožičal Pribinov kríž I. triedy za celoživotné dielo v oblasti umeleckej fotografie. Získal aj cenu Leopolda J. Danihelsa za umelecké aktivity v Los Angeles v USA.

Hviezdou košického festivalu Leto v parku bude Emir Kusturica

Svetoznámy srbský filmový režisér a už aj hudobník Emir Kusturica bude so svojou kapelou No Smoking Orchestra najväčším lákadlom obľúbený mestského festivalu Leto v parku, ktorý už štvrtý rok spríjemňuje Košičanom i návštevníkom mesta prázdninové dni.

Václav Mika: Riešenie dlhodobých problémov RTVS potrebuje viac času

Problémy, ktoré v súčasnosti verejnoprávny Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) má, sú dlhodobé. Ich riešenie si preto bude vyžadovať čas. V rozhovore pre TASR to uviedol Václav Mika, ktorého dnes poslanci Národnej rady SR zvolili za nového šéfa RTVS. Bývalý riaditeľ súkromnej TV Markíza nevedel povedať, či sa mu podarí vydržať celé päťročné obdobie. O prípadných zmenách chce rokovať so súčasným manažmentom.

Microsoft zatvára Hotmail, otvára Outlook

Od novej internetovej Outlook centrály si Microsoft sľubuje prílev nových používateľov on-line služieb. Na jednom mieste chce firma sústrediť všetko, čo s komunikáciou súvisí. Uzavretie služby Hotmail a otvorenie internetového Outlooku nie je iba otázkou dizajnu vo farbách kancelárskeho balíka Office a ovládania v štýle Metro.

NAJ z tohtoročného Balatonu: Prehľad najkrajších pláží a najlepších reštaurácií

3. augusta 2012 - (topky.sk)

Sezóna je u našich južných susedov vďaka priaznivému počasiu v plnom prúde. Maďarské úrady vydali aktuálne kvôli horúčavám výstrahu druhého stupňa. Najvyššia denná teplota môže v pondelok dosiahnuť až 39 stupňov! Poradíme vám, na ktorých miestach pri Balatone sa oplatí stráviť nielen tento horúci deň. Za horúčavami už netreba cestovak stovky kilometrov na juh. V susednom Maďarsku budú cez víkend priemerné denné teploty 25-26 stupňov Celzia, najvyššia denná teplota môže podľa úradu v pondelok dosiahnuť až 39 stupňov. Mnohí Slováci sú spokojní s komfortným ubytovaním, pestrým večerným programom, pohostinnosťou a kvalitným jedlom či vínom. Preto sa radi vracajú na blízky Balaton.

NAJ z tohtoročného Balatonu:

Maďarské more je najväčšie sladkovodné jazero v strednej Európe. Napriek stále rastúcemu turistickému ruchu je voda jazera mimoriadne čistá, o čom svedčí nielen úspešný rybolov, ale i pravidelná kontrola kvality vody monitorovanej nemeckým automotoklubom ADAC. Na brehu dlhom 197 km sa rozprestiera 127 pláží, ktoré sa každoročne dostávajú do hodnotenia na základe noriem EÚ o tzv. Vlajku modrej vlny. Tá je potom pre turistov zárukou nielen čistej vody, ale aj potrebnej infraštruktúry a dodržiavania hygieny na pláži, či v prístave.

Vlajka modrej vlny garantuje v prípade potreby okrem podania prvej pomoci aj službu vodných záchranárov, lekársku starostlivosť i hliadky bezpečnostnej služby proti rozmáhajúcim sa krádežiam. V tohtoročnej tabuľke naj pláží nájdeme také, ktoré spĺňajú prísne kritériá zahraničných destinácií, ale i tie, ktoré ešte majú čo zlepšovať. Preto sa porota rozhodla rozdiely vyjadriť hviezdičkami.

Vstup na pláže nemusí byť bezplatný. Aj ceny služieb oproti vlaňajším po investíciách do infraštruktúry kúpalísk mierne vzrástli.

Balaton láka aj milovníkov chutných jedál a nevšedných gastronomických zážitkov mnohými druhmi rýb, divinou z okolitých lesov a šťavnatým ovocím, ktoré sa rodí v tunajších záhradách. Ak chcete svoju dovolenku pri Balatone spojiť s gastroturistikou nenechajte sa náhodne nalákať do neznámej čárdy a stavte radšej na istotu. Tu je prehľad reštaurácií, ktoré vaše chuťové poháriky určite nesklamú.

Ak ste si Balaton vybrali ako lacnejšiu alternatívu „morskej“ dovolenky, potom bude pre vás užitočný zoznam najlepších bufetov s pečenými rybami. Na rozdiel od Senca, aj na Balatone sa to síce hemží prevažne mrazenými argentínskymi heikmi, no nájdete tu aj mobilné karavany, ktoré vďaka sponzorstvu samosprávy skúšajú udržiavať tradíciu rybárstva a ponúkajú také chuťovky, ako sú pleskáče a zubáče chytené výhradne vo vodách Balatonu. Pečené ryby sú v celej oblasti natoľko obľúbené, že s davom a čakaním musíte v niektorých prípadoch rátať aj po sezóne!

Slováci budú mať s Maďarmi spoločnú súťaž

10. augusta 2012 - (tasr)

Pripravovaný projekt spoločnej slovensko-maďarskej basketbalovej súťaže nabral vo štvrtok reálne kontúry. Potvrdil to generálny manažér Good Angels Košice Daniel Jendrichovský, ktorý spoločne s predstaviteľmi Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA) a Združenia ženských basketbalových klubov (ZŽBK) prijal zo strany maďarského zväzu oficiálny dokument potvrdzujúci vznik nadnárodnej súťaže. V základnej časti sa pre obe krajiny nič nezmení. Deväť slovenských tímov Good Angels Košice, MBK Ružomberok, ŠBK Šamorín, ŽBK Whirlpool Poprad, BK SOUŽ Cassovia Košice, BK Petržalka, Piešťanské Čajky, ŠKBD Rücon Spišská Nová Ves, BKŽ Levice a český tím z Ostravy odohrajú túto fázu súťaže systémom každý s každým (doma-vonku), tak ako to určil žreb. To isté platí aj pre maďarské kluby. Termín ukončenia základnej časti spadá na 12. januára 2013. Do následnej nadstavby však postúpia iba po štyri najlepšie tímy z oboch krajín. Zvyšné kluby zoradené od 5. miesta smerom nadol pokračujú v bojoch o postup do play off v jednotlivých krajinách. „V nadstavbe budú hrať iba slovenské družstvá proti maďarským, nie navzájom medzi sebou slovenské a ani maďarské, pretože by sme nemali dostatok termínov. Body z týchto vzájomných zápasov si prenesú zo základnej fázy priamo do nadstavbovej tabuľky. Zápasy odohrané v nadstavbe sa budú započítavať do celkového poradia, napríklad ak by Good Angels dva razy vyhrali nad Ružomberkom, ale v nadstavbe tri razy prehrali s maďarskými klubmi, tak do slovenského play off pôjdu z druhého miesta. Teda môže to byť veľmi zradné a nemôže nastať situácia, že sa bude niekto iba viezť s tým, že sa o nič nehrá,” uviedol Jendrichovský. Po skončení nadstavby sa slovenské a maďarské kluby vrátia do svojich play off, kde sa k nim pridajú ďalšie štyri tímy z poltuctu bojujúceho o vyraďovačku. Kľúčom prvý s ôsmym, druhý so siedmym a podobne sa odohrá štvrťfinále na dva víťazné zápasy, rovnako i semifinále, no samotné finále až na tri víťazné duely. „Teoreticky posledný piaty zápas je naplánovaný na 29. apríla a hneď po ňom je na 3.-4. apríla naplánované Final Four, kde sa predstavia dve najlepšie družstvá zo Slovenska a Maďarska. Právo usporiadať tento turnaj má najlepší tím z nadstavbovej časti,” skonštatoval Jendrichovský. Pre krajiny na oboch brehoch Dunaja tak platí, že do klubovej vitríny môžu premiérovo pribudnúť až dva majstrovské tituly.

OH 2012 v Londýne

Moderný päťboj: Svoboda získal zlato, Marosi bronz

11. augusta 2012 - (tasr / reuters)

Český moderný päťbojár David Svoboda získal na OH 2012 v Londýne v sobotu zlatú medailu v individuálnych pretekoch. V bežeckom finiši na striebornú priečku odsunul Číňana Čung-žung Cchaa a bronz si vybojoval Maďar Ádám Marosi. Český reprezentant hneď na úvod vyrovnal v Londýne v šermiarskej súťaži olympijský rekord, keď vyhral v tejto časti súťaže 26 z 35 zápasov. S 1024 bodmi sa tak dostal na čelo priebežného poradia. Dvadsaťsedemročný bývalý majster Európy spred dvoch rokov, sa dobre naštartoval a aj v ďalšom priebehu podával výborné výkony. Až 20. muž svetového rankingu finišoval s 5928 bodmi a Číňana zdolal o 24 bodov. Marosi nazbieral 5836 bodov. Svobodov výkon je novým olympijským rekordom, keď prekonal doterajšie maximum Rusa Dmitrija Svatkovského zo Sydney. Pre Česko je to zatiaľ tretie londýnske zlato.

Maďarom sa podaril husársky kúsok, za 48 hodín majú už 8 zlatých

10. augusta 2012 - (tasr)

Posledné dva dni patria na OH v Londýne maďarskej výprave, ktorá dokázala pozbierať na vodných športoch za 48 hodín štyri zlaté medaily. To je už samo o sebe viac než celkový počet ich najcennejších kovov z Pekingu a fanúšik spoza južných slovenských hraníc je v športovom ošiali absolútneho opojenia. A to sa hry ukončia až o 3 dni. Pred štyrmi rokmi rozniesli maďarské médiá olympijský šport v zuboch, keď označili väčšiu časť výpravy za výletníkov za štátne peniaze. „Chudobný” zisk troch zlatých a celkovo 10 medailí bol považovaný za absolútny prepadák, ktorý sa dal dokladať aj porovnaním s ostatnými olympiádami: počet maďarských zlatých bol najnižší od OH 1924 v Paríži a výprava mala aj najmenej kovov od OH 1928 v Amsterdame. Kým tradičné maďarské športy v Ázii vôbec nezabrali tak, ako na to bol „rozmaznaný” maďarský športový priaznivec zvyknutý počas predošlých dekád, teraz sa v britskej metropole deje ich znovuzrodenie. Londýn je teda oproti Pekingu úplne z iného cesta a Maďari sú v tabuľke národov na lichotivom ôsmom mieste, na chrbát sa im pozerajú Taliani, Austrálčania, Japonci či Španieli a iba menej strieborných medailí ich vo štvrtok radilo za Francúzov. Doterajších osem zlatých si delí zatiaľ päť odvetví, ktoré boli vždy výkladnou skriňou maďarského športu: kanoistika, plávanie, šerm, gymnastika, atletika. K medailovej úrode prispeli signifikantne aj zápasenie a džudo - pripísali si po jednej striebornej a bronzovej. V stredu na kanoistickom kanáli Eton Dorney zabrali v K2 Rudolf Dombi s Rolandom Kökényom i ženský štvorkajak, o deň neskôr na rovnakom mieste slávila zlato v K1 Danuta Kozáková a na 10-kilometrovej trati plavcov triumfovala Éva Risztovová. Plavkyňa, ktorá štyri roky nepretekala a k súťažnej vode sa vrátila v roku 2009. Eufória je o to väčšia, že národ držali a držia v napätí aj po vypadnutí vodnopólistov ďalšie tímy. Hádzanári sa v stredu v „zápase storočia” prebojovali do semifinále, keď zdolali Island po dvojnásobnom predĺžení a útočia na medailu. Medailové vysvedčenie mohlo nabrať na sile aj po bronzovom zápase vodných pólistiek, ale tie po obrovskej dráme prehrali vo štvrtok večer duel s Austráliou 11:13 po predĺžení. Popritom nezabrali klasické medailové istoty - trojnásobný strieborný z Pekingu László Cseh vypadol v rozplavbách 400-metrovej polohovky už v prvý deň (potom si napravil chuť bronzom na kratšej polohovke). Spomínaní vodní pólisti, ktorí predchádzajúce tri OH kraľovali nad svetom, vyladiť formu na štvrtý vrchol v poradí už nedokázali a skončili vo štvrťfinále. Naplno nezabodovali ani obhajcovia zlata z Pekingu - kanoisti Attila Vajda (6. miesto) a pár Janicsová, Kovácsová (striebro). Maďarská výprava môže ešte stále dúfať vo vyšší obnos v kanoistických šprintoch, modernom päťboji, slušnú šancu na medailu majú hádzanári. Maďari tak svoj stredoeurópsky priestor za štyri roky totálne prerástli. Kým v Pekingu bol rozptyl štvorice Maďarsko, Slovensko, Česko, Poľsko v medailovom zrkadle minimálny (všetci mali po tri zlaté), teraz regionálni sokovia zaostávajú - Česia a Poliaci majú po 2 olympijské tituly a Slováci zatiaľ žiaden.

Maďarskí hádzanári sa v dramatickom zápase prebojovali do semifinále

8. augusta 2012 - (tasr)

Hádzanári Maďarska sa stali prvými semifinalistami olympijského turnaja v Londýne. V stredajšom štvrťfinále zvíťazili v mimoriadne dramatickom zápase s obhajcami striebra spred štyroch rokov v Pekingu Islanďanmi až po dvojnásobnom predĺžení 34:33. Islanďania si pritom mohli zaistiť postup už v riadnom hracom čase. V záverečných sekundách za stavu 27:26 hádzal sedmičku Snorri Steinn Gudjonsson, no maďarský brankár Nándor Fazekas jeho pokus chytil a z následného protiútoku dve sekundy pred koncom vyrovnal Máté Lékai. Prvé predĺženie sa skončilo remízou 30:30, no v druhom sa Maďari dostali do tesného vedenia a už ho z rúk nepustili. Najlepším strelcom duelu bol s deviatimi gólmi László Nagy. Maďarsko postúpilo zo základnej skupiny až po poslednom zápase, keď predtým trikrát prehralo a v semifinále sa stretne s víťazom duelu medzi Švédskom a Dánskom. Islandskú víťaznú šnúru prerušila až štvrťfinálová prehra. Druhým semifinalistom sa stalo Francúzsko, ktoré gólom v poslednej sekunde zdolalo Španielsko 23:22. „Les Bleus” tak stále smeruje za obhajobou pekinského zlata. O postupe úradujúcich majstrov sveta rozhodol v nesmierne dramatickej koncovke strelou v poslednej sekunde ich najlepší strelec v zápase so 7 gólmi William Accambrye.

Strelcov v Londýne sledujú slovenskí kameramani, sú svetovou špičkou

V Pekingu výborne hodnotili slovenský televízny štáb za prenosy z pozemného hokeja. Prednosť pred inými krajinami dostali aj v Londýne, kde majú na starosti všetky prenosy zo streľby.

Čína, Rumunsko aj Maďarsko sa tešia zo zlata v gymnastike

5. augusta 2012 - (sita)

Číňan Cou Kchaj obhájil v nedeľňajšom finále prostných v športovej gymnastike mužov na Hrách XXX. olympiády v Londýne prvenstvo z Pekingu 2008. Rozhodcovia udelili 24-ročnej hviezde za jej zostavu 15,933 bodu. Druhé miesto obsadil víťaz viacboja Kohej Učimura z Japonska, bronz získal Rus Denis Abľazin. „Táto medaila pre mňa znamená veľmi veľa, keďže je už moja piata zlatá olympijská a som najúspešnejší pretekár z čínskeho tímu. V utorok budem štartovať na hrazde a toto víťazstvo mi dodá potrebné sebavedomie pred súťažou,” uviedol už päťnásobný olympijský šampión Cou Kchaj, ktorý získal tri najcennejšie kovy v Pekingu a v Londýne okrem prostných triumfoval aj v pondelkovej súťaži družstiev. Rumunka Sandra Raluca Izbasová zvíťazila v nedeľňajšom finále preskoku výkonom 15,191 bodu. Striebro získala Američanka McKayla Maroneyová - víťazka kvalifikácie, bronz Ruska Maria Paseková. „Tento triumf pre mňa veľa znamená. Úprimne - nečakala som to, najmä keď som vo finále štartovala až ako posledná. Išlo o vojnu nervov a snažila som sa predviesť to, čo som natrénovala. Nevidela som výkon nijakej finálovej súperky, nikdy to nerobím,” poznamenala 22-ročná rodáčka z Bukurešti Izbasová. Maďar Krisztián Berki získal zlato vo finále na koni s držadlami. Výkon 27-ročného budapeštianskeho rodáka ocenili rozhodcovia známkou 16,066 bodu. „Som nesmierne šťastný! Možno až zajtra si uvedomím, že som získal olympijské zlato. Uplynulý mesiac som absolvoval vyše dvesto tréningov na koni, lebo tvrdá drina je to, čo robím, aby som sa stal najlepším,” skonštatoval Berki. Striebro a bronz „zostáva” vo Veľkej Británii - druhý skončil víťaz kvalifikácie Louis Smith, tretí jeho krajan Max Whitlock.

Dániel Gyurta si vyplával zlato a pokoril svetový rekord

1. augusta 2012 - (sita)

Dvadsaťtriročný maďarský plavec Dániel Gyurta získal v stredu zlatú medailu na prsiarskej dvojstovke v rámci Hier XXX. olympiády v Londýne vo svetovom rekorde 2:07,28 min. Doterajšie maximum zaplával Austrálčan Christian Sprenger na MS v Ríme 2009 (2:07,31). Strieborný dohmatol v Londýne domáci Brit Michael Jamieson (2:07,43), bronzový finišoval Japonec Rjo Tateiši (2:08,29). „Som, samozrejme, hrdý na olympijský titul. Na prekonaný rekord som pyšný najviac, sníval som o tom od detstva. Neplával som podľa predstáv, ale predsa to stačilo na víťazstvo. Videl som Jamiesona, že je veľmi rýchly, ale odrazil som jeho atak,” uviedol Gyurta.

Zlato v kladive si odniesol Maďar Krisztián Pars

6. augusta 2012 - (sita)

Víťazom pretekov mužov v hode kladivom na Hrách XXX. olympiády v Londýne sa stal 30-ročný Maďar Krisztián Pars. Tohtoročný majster Európy zo šampionátu vo fínskych Helsinkách poslal svoje náradie v treťom pokuse na značku 80,59 m a do konca súťaže ho už nikto neprekonal. Vicemajster sveta z minuloročných MS v juhokórejskom Dägu bol nakoniec jediným kladivárom v súťaži, ktorý sa dostal za hranicu 80 metrov. Zaujímavosťou je, že na predchádzajúcich OH v čínskom Pekingu hodil o 37 cm ďalej (80,96 m), ale nestačilo to ani na medailu, skončil štvrtý. Strieborná priečka patrila obhajcovi zlata z čínskej metropoly Slovincovi Primožovi Kozmusovi, ktorý dosiahol výkon 79,36, bronz bral olympijský víťaz z Atén 2004 Kodži Murofuši z Japonska.

K olympiáde patrí aj sex, atléti sú po ňom vraj diví

Porovnávanie života olympijskej dedinky so seriálom Sex v meste či obrázok olympijských kruhov zostavených z kondómov - médiá sa predbiehajú v tvorivosti pri správach o divokých žúroch, ktoré športovci počas olympiády zažívajú. Je to prehliadka nádherných tiel a dokonalých tvarov. Zábery na krásne tváre a úsmevy športovkýň vyvracajú všetky pochybnosti o tom, že vrcholový šport je len pre maskulínne typy. Olympiáda v Londýne vyrobila niekoľko nových sexsymbolov nielen medzi ženami, ale aj medzi mužmi. Na hrách je na jednom mieste veľa krásnych ľudí z rôznych krajín v špičkovej forme. „Je to festival sexu,“ nazval olympiádu v roku 2008 bývalý britský stolný tenista Matthew Syed.

V Debrecíne prišla na svet slečna vážiaca viac ako šesť kg

14. augusta 2012 - (tasr)

Značnej pozornosti nielen blízkych, známych, ale aj zástupcov médií sa v Maďarsku teší „slečna” Zselyke, ktorá sa narodila pred šiestimi dňami na gynekologickej klinike Kenézyho nemocnice v Debrecíne. Zselyke merala totiž pri pôrode s využitím cisárskeho rezu 63 cm a jej hmotnosť bola 6300 gramov. Aj lekárov tieto údaje zaskočili, pretože na základe ultrazvukových vyšetrení matky nerátali s možno najväčším novorodencom, ktorý sa narodil na maďarskom území. Podstatné je však, že tak Zselyke, ako aj jej mama, mimochodom zdravotná sestra zo spomínanej nemocnice, sú v poriadku a od nedele si užívajú „slávu” už v domácom prostredí. Dcérka podľa maminých slov „v noci dobre spáva” a cez deň máva potom nabitý program, pretože rodinku navštevuje množstvo príbuzných i známych. Vyšetrenia neukázali, že by bábätko trpelo na cukrovku, nemá ani iné zdravotné ťažkosti.

Medzi troma unesenými Maďarmi v Sýrii sú dvaja bývalí policajní dôstojníci

14. augusta 2012 - (tasr)

Traja maďarskí občania, ktorých uniesli v Sýrii, sa vo vlasti v minulosti venovali výcviku psov. Dvaja z nich boli policajnými dôstojníkmi, do výslužby odišli pred 12 rokmi, tretí je civilom. Zatiaľ je predmetom skúmania, či sa rovnakej alebo inej činnosti venovali v Sýrii, kam odcestovali súkromne. Vyplýva to z informácií, ktoré dnes na mimoriadnej tlačovej konferencii v Budapešti poskytlo vedenie tamojšieho antiteroristického centra. Podľa nich došlo k únosu celkove šiestich osôb v pondelok neskoro večer na jednom z predmestí sýrskej metropoly Damask. Zvyšní traja unesení sú Sýrčania. Generálny riaditeľ antiteroristického centra János Hajdu zdôraznil, že únoscovia doteraz nepredložili žiadne požiadavky. Neskontaktovali sa ani s príbuznými unesených, ani s antiteroristickým centrom, či maďarskou ambasádou v Sýrii, uviedla agentúra MTI. Všetky získané informácie príslušné miesta v Budapešti skúmajú, analyzujú, vyhodnocujú a priebežne informujú o vývoji situácie predsedu vlády aj ministra vnútra. Pracovníci centra sú prítomní v regióne, čo však nevyhnutne neznamená, že sa nachádzajú na sýrskom území, odznelo na tlačovej konferencii. Na margo dvoch iných Maďarov, unesených v Sýrii ešte koncom apríla, Hajdu uviedol, že osobne sa domnieva, že v tomto prípade nie je v ľudských silách vykonať viac, ako sa už urobilo. „Niekedy máme pocit, že sa kauza za niekoľko dní vyrieši, potom všetko naberie iný smer a nádeje sa rozplynú,” povedal bez konkrétnych informácií o osude tejto dvojice.

Maďari na hraniciach s Chorvátskom zhabali najviac drog od vstupu do Únie

14. augusta 2012 - (tasr)

Niekoľko kilogramov drog, okrem iného speedu, marihuany, heroínu a pravdepodobne aj kokaínu, našli v utorok popoludní maďarskí colníci pri kontrole autobusu smerujúceho so zväčša mladými návštevníkmi hudobného festivalu O.Z.O.R.A do chorvátskej Opatije. Toto podujatie sa konalo v dňoch 7. až 12. augusta v obci Dádpuszta v maďarskej župe Fejér a mnohí z pasažierov autobusu sa presúvali z tejto prehliadky na podobnú v Chorvátsku. Ide o najväčšie množstvo drog zhabané na maďarskom území pri jedinej akcii od vstupu krajiny do Európskej únie. Medzi cestujúcimi v jednom z troch kontrolovaných chorvátskych autobusov neboli iba maďarskí a chorvátski občania, ale aj občania Austrálie, Čiernej Hory, Francúzska, Izraela, Švajčiarska a Veľkej Británie. Časť drog sa nachádzala v taške, ktorú sa cestujúci počas kontroly pokúsili vyhodiť na strechu autobusu, ďalšiu časť našli colníci pri detailnej kontrole vozidla vo viacerých úkrytoch. Hovorca regionálneho veliteľstva maďarskej Colnej a finančnej stráže Szabolcs Cséve v utorok pre tlačovú agentúru MTI uviedol, že policajní experti pracujú ešte na identifikácii zvyšku zhabaných látok. Kontrola pasažierov a ich batožiny ešte neskončila, presná bilancia záťahu bude tak známa zrejme až v stredu. Maďarské policajné orgány uskutočnili už v priebehu festivalu rozsiahlu akciu v jeho dejisku, pri ktorej 9. augusta predviedli štyroch drogových dílerov a 39 narkomanov. Policajti zaistili 2,5 kilogramu marihuany, 25 balíčkov meskalínu, 40 tabletiek extázy, päť gramov kokaínu a ďalšie nešpecifikované drogy. Väčšinu účastníkov festivalu, propagovaného v zahraničí ako najbezpečnejšia drogová párty, tvorili údajne cudzinci, o ich štátnej príslušnosti však maďarské oficiálne miesta neinformovali.

Pre Maďarov pestovali Vietnamci marihuanu aj na Slovensku

6. augusta 2012 - (Čas.sk)

Protidrogovým policajtom sa zadarilo. Chytili piatich Vietnamcov, ktorí pre dvojicu Maďarov na Slovensku v bývalej tehelni pestovali marihuanu. Na policajný zásah kukláčov a protidrogových policajtov, ktorý bol vo Fiľakove (okres Lučenec) na juhovýchodnom okraji mesta, nás upozornil čitateľ. „Pri starej tehelni som videl policajné autá. A nie a nie sa dopátrať, čo ich tam toľko robilo...” poznamenal čitateľ. Čas.sk zistil, že vo Fiľakove bol pred niekoľkými dňami policajný protidrogový záťah pod krycím názvom „Tehla”. Utajená akcia bola namieraná proti činnosti dvojice Maďarov podozrivej z organizovania pestovania marihuany u nás a v Maďarsku. Podľa zistenia polície v Maďarsku a na Slovensku sú Tibor a jeho družka Szilvia podozriví z organizovania pestovania drogy v budove opustenej tehelne vo Fiľakove a v Maďarsku. Marihuanu hydropónnym spôsobom pestovali Vietnamci, ktorí na Slovensko a do Maďarska prišli ilegálne. „Vyšetrovanie tohto prípadu v úzkej spolupráci s nami vykonávajú maďarskí kolegovia, s ktorými sme všetky kroky podrobne konzultovali,” povedal policajný prezident Tibor Gašpar. Piati Vietnamci, ktorých chytili vo Fiľakove v bývalej tehelni, boli zatvorení v hale a tam im privážali jedlo. V tehelni protidrogoví policajti našli kompletné zariadenie na pestovanie marihuany indoorovým spôsobom, vyše 150 rastlín marihuany a približne 500 sadeníc pripravených pre výsadbu. O veľkosti ilegálnej výrobne svedčí fakt, že v hale ktorá má rozmery 70 x 40 metrov policajti našli vyše 300 svietidiel, 900 litrov rozličných hnojív a kompletnú vzduchotechniku. Zatknutí Vietnamci putovali do tábora pre zaistenie cudzincov v Medveďove a dá a očakávať, že po vypočutí budú zo Slovenska vyhostení.

Foto Fuhl-oSlovMa: Morava - Sliezsko - Slovácko (CykloTour-3UmVirát - August 2012)

LIKE / PÁČI SA MI TO / TETSZIK: http://www.facebook.com/plugins/likebox.php?href=http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&width=310&colorscheme=light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#