alt : header1.swf



Fri12152017

Posledná aktualizácia20:52:50

Život a dielo profesora Pétera Királya (1917-2015)

kiralyp1Nestor slavistickej a slovakistickej vedy v Maďarsku Skúmateľ slovensko-maďarských jazykových javov a kultúrnych súvislostí Bol redaktorom a spoluautorom diela Atlas slovenských nárečí v Maďarsku O vzťahu starých Maďarov a Slovanov, o poslaní Cyrila a Metóda, o otázke dvojjazyčnosti v Uhorsku

Medzinárodná slavistická konferencia Péter Király 100

Inštitút slovanských a baltských filológií Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti usporiada 22. a 23. novembra 2017 pri príležitosti nedožitého 100. výročia narodenia prof. Pétera Királya vedeckú slavistickú konferenciu s medzinárodnou účasťou. Prof. Péter Király po sebe zanechal významnú vedeckú prácu, ktorú si jeho kolegovia stále vážia a nezabúdajú. Rozhodli sa využiť okrúhly (žiaľ, nedožitý) medzník pána profesora a pripomenúť si aj touto formou jeho vedeckú erudovanosť a usilovnosť.

https://www.oik.hu/monguz/index.jsp?from_page=details&;page=details&dbname=database_cikkn&bib1id=1004&bib1field=0&term=Kir%C3%A1ly+P%C3%A9ter+%281917-2015%29+%7C6593%7C15

Profesor Péter Király (1917-2015) sa narodil v Malčiciach, svoje základné a stredné vzdelanie získal v Prahe a Bratislave. V rokoch 1948-1985 mu vyšlo až 40 štúdií v oblasti výskumu slovenského a maďarského jazyka. V stredobode jeho pozornosti stáli jazykové interakcie slovanských jazykov a maďarského jazyka. Bol zástupcom riaditeľa a neskoršie riaditeľom Ústavu jazykových štúdií Maďarskej akadémie vied. Od roku 1974 až do roku 1987 stál na čele Katedry slovanskej filológie Univerzity ELTE v Budapešti. Bol redaktorom a spoluautorom diela Atlas slovenských nárečí v Maďarsku a autorom štúdie Vznik a charakter nárečia Slovenského Komlóša, ktorá vyšla v zborníku: 250 rokov v Slovenskom Komlóši.

Anna Divičanová:
Nestor slavistickej a slovakistickej vedy v Maďarsku

Koncom roka 2012 sme oslavovali významné životné jubileum 95-ročného jazykovedca Pétera Királya, ktorý ako predstaviteľ slavistickej vedeckej pospolitosti, jednak ako vedec, výskumník a jednak ako vedúci Katedry slovanskej filológie na Budapeštianskej univerzite ELTE vytvoril pevné a široké vzťahy so stredoeurópskym a východoeurópskym slavistickým vedeckým svetom. Tieto vzťahy chcel upevniť aj tou snahou, aby sa jednotlivé odbory slovanských jazykov postupne osamostatnili aj vo forme samostatných katedier a to takým spôsobom, aby nebola porušená integrácia slovanských štúdií. Bohužiaľ, tento veľkolepý - a pritom opodstatnený - plán sa neuskutočnil.

Jeho všestranné vzťahy so slovanským svetom sa odzrkadľujú aj ním publikovaných prácach v slovinských, chorvátskych, srbských, ruských a v prvom rade v slovenských a českých jazykovedných a slavistických časopisoch. Tematicky v týchto príspevkoch informoval o tom, čo je pre slavistiku v Maďarsku najšpecifickejšie: o výsledkoch bádania nárečí slovanských menšín jazykových ostrovov v Maďarsku. Prvenstvo v týchto publikáciách mali výskumy slovenských nárečí, ktoré sú - a to práve bádateľské výsledky a teoretické prístupy Pétera Királya dokázali - nositeľmi kiralyp2vývojových tendencií, súvislosti a premien slovanských jazykov a nárečí v špecifických formách.

K tomuto tematickému okruhu patria napr. jeho štúdie o javoch spolunažívania rusínsko-slovenského nárečia, alebo o typológii miešaní sa rôznych slovenských nárečí na slovenských jazykových ostrovoch v Maďarsku. Vedecko-komunikačná činnosť profesora Királya smerovala aj k maďarskej jazykovednej pospolitosti, ktorú informoval o najnovších otázkach slavistickej vedy. O vlastných výskumoch, o vzťahu starých Maďarov a Slovanov, o poslaní Cyrila a Metóda, o otázke dvojjazyčnosti v Uhorsku a v Strednej Európe písal aj do populárnovedeckých a kultúrnych maďarských časopisov.

Pri oslavách 70-ročného Pétera Királya Katedra slovanskej filológie na univerzite ELTE pripravila zborník pre jubilanta, v ktorom profesor slovakistiky Ferenc Gregor v úvode pripomenul, že väčšina maďarských slavistov, a najmä slovakistov pochádza z takého rodinného prostredia, ktoré bolo určujúcim faktorom v orientácii ich vedeckej dráhy. Tak je to aj v prípade Pétera Királya, ktorý sa stal prirodzeným nositeľom dvoch jazykov a dvoch kultúr vo svojej rodnej obci na východnom Slovensku, v osade Málčice (maďarsky Málca), kde žilo kiralyp3spolu slovenské a maďarské obyvateľstvo.

Péter Király sa narodil v maďarskej rodine a žil spolu s dvoma bratmi a jednou sestrou. Základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským navštevoval v rodnej obci a po maturite na maďarskom gymnáziu v Košiciach študoval na pražskej a bratislavskej univerzite češtinu, slovenčinu a maďarčinu. Po získaní diplomu začal svoju činnosť ako stredoškolský profesor na maďarskom gymnáziu v Bratislave. Toto rodné prostredie a školenie sa stalo základným míľnikom, že Péter Király sa stal jazykovedcom, dialektológom, skúmateľom slovensko-maďarských jazykových javov a kultúrnych súvislostí.

Zo zážitkov pre svoju profesiu o vene, ktoré dostal na neľahkú cestu vedca od svojich učiteľov na pražskej a bratislavskej univerzite a v kruhu významných predstaviteľov slovenskej jazykovedy nám, mladším kolegom mnohokrát spomínal Ľudovíta Nováka, priekopníka modernej slovenskej jazykovedy, predovšetkým v oblasti štrukturalizmu a fonológie. V štúdii - v nekrológu - ktorú venoval Ľudovítovi Novákovi (Za profesorom Ľudovítom Novákom: StSl 38 (1993) 425-428.) otvorene píše aj o tom, že: „Aj sám som bol ovplyvnený pražskou a bratislavskou štrukturalistickou školou, ale keď v r. 1945 som sa presťahoval do Maďarska, pod vplyvom profesora Istvána Kniezsu som sa stal prívržencom historicky orientovanej budapeštianskej lingvistickej školy. ... (420 str.) Aj napriek uvedenej zmeny Péter Király - zostal verný metóde Ľ. Nováka, ktorý vo svojich jazykovedných prácach „…veci a javy neskúmal izolovane… hľadal ich vzájomné súvislosti”; odzrkadľuje sa to aj v jazykovedných prácach Pétera Királya.

Druhou významnou postavou, ktorou nás oboznámil pán profesor Király, bol A. László Arany. Osobne pre mňa rozsiahla štúdia A. L. Aranya Psychologické základy javov bilingvistických (Lingvistica Slovaea I/II.č.), ktorú som dostala od profesora Királya, znamenala východisko pre porozumenie súvislosti jedinca a kolektívu v jave dvojjazyčnosti a duálnosti kultúry. V posledných rokoch, keď sa A. L. Arany znovu dostal do pozornosti maďarskej jazykovednej pospolitosti na Slovensku, P. Király sa pripojil k tomuto hodnoteniu a holdu. (Arany A. László tudományos törekvései) - (Vedecké snahy A. L. Aranya = Arany A. László Emlékkönyv. Red. Anna Sándor, Nitra, 1993, 7-12.)

S bádateľskou životnou dráhou profesora Királya a jeho činnosťou v Medzinárodnej slavistickej komisii a činnosťou predsedu komisie maďarských slavistov sa záujemci môžu zoznámiť z prác venovaných k jeho životným jubileám na stranách vedeckého časopisu Studia Slavica ale aj v ročenkách, vydaných inými slavistickými centrami v Maďarsku a aj už v spomínanom jubilejnom zborníku, ktorý obsahuje aj jeho kiralyp5bibliografiu.

Práve preto tu by som pripomenula - trochu tak aj symbolicky - len niektoré výsledky a míľniky jeho vedeckej a vedecko-organizačnej činnosti, ktoré aj v súčasnosti sú „aktivizované” vo vedeckom živote a vo vysokoškolskej výučbe. K týmto posledným patria kritické spracovanie a vydanie východoslovenských, ale aj iných slovenských a českých jazykových pamiatok. Medzi rarity východoslovenských pamiatok patril jazyk slovenských kalvínov, o ktorom v r. 2006 napísal P. Király rozsiahlu štúdiu pod titulom Vznik a zánik kalvínskej východoslovenčiny [StSl 51 (2006) 31-64].

Jeho výskumy o bývalej poľskej osade v Maďarsku, Derenk, inšpirovali mladšiu generáciu historikov k vydaniu cirkevných matrík tejto osady (editor József Rémiás), ktoré množstvom slovenských a poľských priezvisk akoby v istom zmysle modifikovali doterajšie náhľady na túto osadu. K významným objavom P. Királya pre českú kultúru je objavenie zlomku latinskej legendy o Sv. Václavovi, ktorému Richard Pražák neskoršie venoval celú knihu. K týmto objavom sa pripája aj „Budapešťský rukopis staročeských duchovních písni.” [StSl kiralyp48 (1962) 63-78].

V roku 1976 bola prof. Királyom a historikom prof. Endre Arató zorganizovaná veľkolepá, viacdňová konferencia o bývalej univerzitnej tlačiarni v Budíne. Vedecké fórum a v r. 1983 vydaný zborník konferenčných príspevkov: Typographia Universitas Hungaricae Budae 1777-1848 [Editor: Péter Király] a niekoľko rozsiahlych štúdií Pétera Királya, odhalili bohatú studnicu jazykových pamiatok slovanských národov a multikultúrne prostredie vytvorené v Pešť-Budíne touto inštitúciou.

Medzi významné výsledky tvorby Pétera Királya patrí dvojjazyčne - v slovenčine a nemčine - vydaný Atlas slovenských nárečí v Maďarsku - Atlas der slowakischen Mundarten in Ungarn. Príprava nárečového výskumu v slovenských osadách sa začala v r. 1949. Sondovanie prebiehalo v 100 osadách. V práci sa vedením P. Királya zúčastnili slovakisti Mihály Décsy, Ferenc Gregor, Ferenc Varga a István Sipos. Na výskumy boli pozvaní aj slovenskí jazykovedci Anton Habovštiak a Šimon Ondruš. Do prípravy rukopisného materiálu bol zapojený aj historik Erik Fügedi, ktorý pri spracovaní dejín výskumných bodov, osád po prvýkrát ustálil tri hlavné migračné vlny usadenia sa Slovákov na jazykové ostrovy na území súčasného Maďarska. Aj v súčasnosti sa prijíma táto koncepcia, ktorú prijal aj historik Ján Sirácky vo svojej monografii o sťahovaní Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí (1967, 1975). Atlas do tlače bol už v r. 1963-om pripravený. Po svojom „dlhom a hlbokom spánku” bol až po 30 rokoch, 1993-om vydaný, inak ako prvá publikácia Slovenského výskumného ústavu v Békešskej Čabe. Ústav vedením riaditeľky Anny Divičanovej získal podporu na jeho vydanie od vedeckých - vtedy vzniknutých - nadácií Maďarskej akadémie vied. Novum bolo pre nás a pre hlavného redaktora atlasu, profesora Királya práca s počítačom, s čím sme sa pri príprave do tlače po prvýkrát stretli a hodne sa potrápili, veď táto vtedy pre nás nová technika si vyžadovala nové metódy redigovania, inú kontrolu ako klasické tlačiarenské metódy. Profesor Király bol aj po vydaní nárečového atlasu v neprestajnom kontakte so slovenským ústavom, zúčastnil sa ústavom organizovaných konferencií o Slovákoch v Maďarsku. Prednášal o nárečí Tótkomlóšu (Slovenský Komlóš), o charaktere prechodných, a miešaných nárečiach, o jazykovom správaní komlóšskeho evanjelického obyvateľstva, o vplyve čestiny-bibličtiny na toto nárečie; prednášal o významných osobnostiach dolnozemských slovenských osád, o Ľudovítovi Haanovi, o Jančovičovi a o Jánovi Melichovi.

Vydanie nárečového atlasu v úzkom slova zmysle inšpiroval aj zrod atlasu tradičnej kultúry Slovákov v Maďarsku, ktorý tiež bol vydaný Slovenským výskumným ústavom v r. 1996, slovenským a maďarským sprievodným textom.

P. Király nielen so svojou vedeckou činnosťou bol napojený na existenciu slovenskej menšiny. Aktívnym účastníkom bol jej spoločenského a školského života. Začiatkom 1950-tych rokov vyšli jeho pozoruhodné pokyny pre učiteľov vtedy sa rozvíjajúcej slovenskej školskej siete. Pokyny vyšli v maďarčine pod titulom „Útmutató a szlovák nyelv oktatásához az általános iskolai tanítók számára, különös tekintettel a községek nyelvjárási sajátosságaira” [Budapest, Vallás és Közoktatásügyi Minisztérium, 1951.] P. Király v tomto materiáli pociťoval vtedy veľmi závažnú metodickú otázku: zosúladenie výuky literárnej a nárečovej slovenčiny. Bohužiaľ, táto metóda neskoršie sa vôbec nebrala na vedomie pri výučbe slovenčiny. Začiatkom roku 1970 P. Király vypracoval návrh dvojjazyčných nápisov inštitúcií v slovenských osadách v Maďarsku.

Pán profesor Király po svojom „úradnom” penziovaní neodpočíva. Obdivohodným elánom pracuje, píše, publikuje; to sa vzťahuje aj na súčasnosť. Bolo mu už dobre po deväťdesiatke, keď nám prezradil, že veru niekedy po obede ho prinúti vek trochu si odpočinúť. Zo starších jeho prác v posledných rokoch vyšla jeho práca o jazyku uhorského parlamentu v rokoch 1790-1927; vydavateľom bola Slovanská katedra na univerzite Szombathely (2000) a v roku 2001 vyšla jeho základná práca A nyelvkeveredés (O miešaní jazykov) podporou Rusínskej a ukrajinskej katedry Pedagogickej vysokej školy v Níreďháze. Bulharská akadémia vied 2001 vydala na 222 stranách Királyovú knihu o Cyrilovi a Metodovi.

Záverom pripomeniem len niektoré z najnovších štúdií: Jozef Štolc a výskum slovenských nárečí v Maďarsku (2009 Bratislava Jazykovedné štúdie) Orthographie und Sprache der Banater bulgarischen Bücher (StSl 2008) a rozsiahla práca o Palkovičovi: Maďarské lexikálne prvky v českom slovníku Juraja Palkoviča (StSl 56. 2011. 1-48) atď.

V mene slavistov a slovakistov v Maďarsku a v mene svojom prajeme profesorovi Péterovi Királyovi dobrého zdravia, zachovanie pracovného elánu a zachovanie zvedavosti aj na tento nový svet a, samozrejme, niekedy aj silu k oddychovaniu, zotaveniu, ktorú si právom zaslúžil od života.

Anna Divičanová

(Príspevok, ktorý vznikol k 95. narodeninám Pétera Királya a vyšiel v časopise Studia Slavica Hungarica, prinášame s povolením autorky.)