Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
http://www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ImroInfo/2017/ImSloTl2.rtf
Akými lahôdkami sa pýšia ostatné krajiny?
http://www.thisisinsider.com/best-thing-to-eat-in-50-countries-around-the-world-2016-6
Klenoty z potravinovej pokladnice Slovenska
http://peniaze.pravda.sk/spotrebitel/clanok/424976-klenoty-z-potravinovej-pokladnice-slovenska/
http://www.teraz.sk/slovensko/krajiny-v4-sa-zhodli-na-potrebe-odstran/246773-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/sppk-hlavnou-temou-rokovania-siedmich/252109-clanok.html
https://www.webnoviny.sk/3-dovody-preco-navstivit-madarske-kupele/
Slovensko zažíva zlaté časy, tvrdia investori
http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/424960-slovensko-zaziva-zlate-casy-tvrdia-investori/
http://www.teraz.sk/ekonomika/studia-pisana-pre-vladu-madarsko/251846-clanok.html
http://www.teraz.sk/magazin/v-madarsku-zije-563-vyse-storocnych/251580-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/nezamestnanost-v-madarsku-necakane-vz/251592-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/madarsky-jobbik-spusta-celostatnu/251528-clanok.html
Stanovisko bratislavskej Univerzity Komenského
https://www.etrend.sk/ekonomika/orban-obvinil-sorosovu-univerzitu-z-podvodu.html
https://www.etrend.sk/ekonomika/univerzita-zalozena-sorosom-celi-vladnym-snaham-o-zatvorenie.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-chce-opat-formou-dotaznika/251315-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-porodnost-klesla-a-pocet-/251237-clanok.html
http://faktor.hu/faktor-ksh-halalozas-termeszetes-fogyas-januar
https://cestovanie.sme.sk/c/20491667/pozrite-si-ako-vyzera-zaciatok-jari-vo-svete.html
a ja sedím v Dunajskej Strede a nič neviem.“ - Péter Hunčík: Liberáli nepochopili, že ľudia potrebujú pohladenie / Prečo sa dnes darí populistom?
https://kultura.sme.sk/c/20386393/peter-huncik-na-aku-revoluciu-mam-byt-vlastne-pysny-rozhovor.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/byvaly-sef-diplomacie-madarska-orb/250893-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-je-pod-palbou-eu-a-sorosovy/250860-clanok.html
Kövér: Úlohu národných štátov chcú prebrať globálne záujmové skupiny / Szijjártó vyzdvihol novú politiku Spojených štátov
http://www.teraz.sk/zahranicie/kover-ulohu-narodnych-statov-v-e/250826-clanok.html
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/423949-madarska-burka-v-krigli-piva/
http://www.teraz.sk/magazin/madarsko-chce-zakazat-pouzivanie-c/250359-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-narody-sa-buria-po-britoch-a/249072-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/vztycenim-vlajky-sa-zacali-oslavy-s/249012-clanok.html
Zo stredoeurópskeho regiónu nemalo vlani Slovensko žiadneho, podobne ako Maďarsko...
https://www.aktuality.sk/clanok/424220/vo-svete-pribudli-dolarovi-miliardari/
Maďarská vláda sa snaží vynechať z dejín revolúcie v roku 1956 Imreho Nagya a každého, kto jej nesedí.
https://dennikn.sk/704954/predstavte-si-rok-1968-bez-dubceka/
https://www.webnoviny.sk/hranice-medzi-slovenskou-republikou-a-madarskom-sa-zmenia/
http://www.teraz.sk/slovensko/plenum-odobrilo-zmeny-na-statnej-hran/250570-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/vybor-dal-zelenu-zmenam-na-statnej/248841-clanok.html
http://www.vtedy.sk/hrad-krasna-horka-zachvatil-pred-piatimi-rokmi-poziar
http://www.teraz.sk/ekonomika/v-madarsku-vlani-stupol-zaujem-cudzin/248242-clanok.html
http://www.teraz.sk/magazin/usa-zomrel-laureat-nobelovej-ceny-za-c/248077-clanok.html
Po stopách dávnej Bratislavy s historikom Vladimírom Tomčíkom
https://www.aktuality.sk/clanok/422985/komentar-lukasa-krivosika-madari-ktori-lubia-slovencinu/
https://dennikn.sk/701167/newsfilter-most-hid-chce-madarov-naucit-slovencinu/
Hnutie Momentum (Momentum Mozgalom) je nové občiansko-politické združenie, ktoré v roku 2015 založilo deväť mládežníkov v Maďarsku. Z jeho názvu nemožno jednoznačne identifikovať, o čo vlastne ide. Momentum vo fyzike znamená hybnosť, resp. hybnú silu, ktorou sa vyjadruje, aké ťažké je spomaliť pohybujúce sa teleso. V maďarčine môže znamenať aj statický časový okamih (pillanat), v ktorom hnutie práve stihlo vytvoriť alternatívu voči politike vlády Viktora Orbána. Vznik nového občiansko-politického zoskupenia zakladatelia zdôvodňujú neschopnosťou mimovládnych organizácií, ktoré z princípu ich poslania nemôžu ovplyvniť neželané aktivity politických strán. Hnutie poukazuje na neriešené problémy týkajúce sa všetkých občanov, ktoré treba v Maďarsku nevyhnutne zmeniť. Silným odkazom Hnutia Momentum je potvrdenie, že Fidesz nie je schopný viesť demokratický dialóg s opozíciou, a navyše už ani s občianskymi združeniami. V správe štátu si všímajú nedostatky, ktoré si samosprávy regiónov či elity politických strán vôbec nevšímajú. Hnutie hovorí kriticky o stave zdravotníctva, školstva, bývania, životnej úrovne a infraštruktúry. Pre riešenia zanedbaných vecí v štáte mieni mobilizovať občanov bez účasti etablovaných politických strán. Prioritou Hnutia Momentum je vybudovať Maďarsko nerozdelené ideológiou a nadchnúť ľudí celospoločenskými aktivitami. V oblasti zahraničnej politiky hnutie myslí najmä na územia za hranicami Maďarska, keď hovorí, že v Karpatskej kotline treba iniciovať „krúžky hybnosti“, aby postkomunistické štáty strednej Európy mohli konečne zavŕšiť svoje reformy. Vplyv hnutia začal narastať prostredníctvom on-line besied na sociálnych sieťach a ich popularita explodovala po 17. februári 2017, keď volebnej komisii hlavného mesta odovzdali petičné hárky s 266-tisíc podpismi. Občania, ktorí túto petíciu podporili, požadovali vypísať referendum o zrušení kandidatúry Maďarska na letné olympijské hry v roku 2024. Tým bola podpora hier budapeštianskou samosprávou a Maďarským olympijským výborom zneistená. Postoje premiéra Orbána v danej otázke sa náhle zmenili. K iniciatíve hnutia zaujal okamžité stanovisko a olympijskému výboru odporučil žiadosť stiahnuť. Hnutie aplauduje a vláda sa pokúša retušovať svoje fiasko. Náhle odstúpenie Orbán interpretuje ako neprajnosť opozície a vplyv zahraničných agentov v rúchu občianskych aktivistov. Bez petičnej aktivity hnutia by sa Budapešť pravdepodobne stala kandidátom na usporiadanie olympiády, i keď bez reálnej šance. Rýchlym odstúpením od hier sa Fidesz vyhol blamáži. Orbán konal politicky prezieravo a nepočkal ani na výsledok sčítania a overenia podpisov petície. Pre jeho vládu je však dôležité, aby sa „kauza olympiáda“ z povedomia občanov vytratila čo najskôr. Premiér v rádiu Kossuth vyhlásil, že „vo veci budapeštianskeho úsilia usporiadať olympijské hry sa udiala štátovražda. V iniciatíve Hnutia Momentum sme rozpoznali novú stranu liberálnych demokratov (SZDSZ), takže môžeme počítať so staro-novou koalíciou MSZP-SZDSZ (socialisti a liberáli)“. Anna Oroszová z vedenia hnutia reagovala v programe ATV slovami: „Neustále sa nás pokúšajú znepokojiť podobným označkovaním. Porovnávajú nás so stranami minulosti aj prítomnosti, ale tým len odvádzajú pozornosť od dôležitých vecí.“ Silným odkazom Hnutia Momentum je potvrdenie, že Fidesz nie je schopný viesť demokratický dialóg s opozíciou, a navyše už ani s občianskymi združeniami. Hnutie sa však dostalo do defenzívy, lebo čelí kritike najmä zo strany mienkotvorných médií. Kritici hovoria, že hnutie nápadne imituje politiku Fideszu spred tridsiatich rokov. Počiatky vzniku Fideszu a Hnutia Momentum sú naozaj totožné. Predseda hnutia András Fekete-Györ sa narodil v roku 1989, teda v roku prvých demokratických volieb v Maďarsku, keď sa mladí fideszáci dostali do parlamentu. Navyše programové tézy hnutia sú až podozrivo podobné programu mládežníckeho hnutia Fidelitas (etablované v štruktúrach Fideszu). Medzi nimi teda neexistuje zásadný rozdiel a nezainteresovaný pozorovateľ vníma princípy práce hnutia skôr v kontexte machiavelizmu - ich prostriedky posväcujú ciele. Fekete-Györ však tvrdí, že hnutie nie je nijakým klonom fideszáckych predchodcov, lebo „oni“ reprezentujú celkom odlišnú politickú kultúru. Na politickej scéne našich južných susedov tak možno pozorovať zaujímavý pohyb. Hnutie Momentum sa netají ambíciou stať sa politickou stranou a v roku 2018 uspieť vo voľbách. Žeby sa stalo subjektom, ktorý vystrieda terajšiu politickú scénu v maďarskom parlamente?
Sen o letnej olympiáde v roku 2024 sa Maďarom rozplynul. Budapešť svoju kandidatúru stiahla. Na tom by nebolo nič zvláštne, veď odstúpili aj iní. Zaujímavé sú však okolnosti...
http://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/422789-chlieb-alebo-hry/
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-parlament-schvalil-navrh-a/247574-clanok.html
http://www.teraz.sk/zdravie/madarsko-po-nakaze-v-mako-nehrozi-/247552-clanok.html
https://dianamarosz.blog.sme.sk/c/448906/vsetci.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/pocasie-budapest-rekord-teplotny/247113-clanok.html
Takto vyzerá budova na hranici, kde celé desaťročia ponižovali ľudí
Jeho pradedo prišiel zo zaniknutej dediny pod Vihorlatom...
http://www.teraz.sk/kultura/v-danubiane-otvorili-vystavu-madarske/249355-clanok.html
https://www.facebook.com/events/1785737014785693/
Od 17. marca do 28. mája 2017 / Danubiana Meulensteen Art Museum, Bratislava-Čunovo / Grünerova zbierka sa zameriava najmä na avantgardné a neoavantgardné diela.
http://www.pozsony.balassiintezet.hu/sk/homesk/7-slideshow/956-gunter-sk/
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1189232711175703
http://www.teraz.sk/regiony/podpisane-memorandum-repa-zavazuje-pr/249050-clanok.html
vytvoril strategické partnerstvo s 10 obcami zo Slovenska, Rakúska a Maďarska zamerané na rozvoj pohraničného regiónu
zo slovenského, rakúskeho a maďarského prihraničného regiónu
http://www.teraz.sk/slovensko/memorandum-o-cezhranicnej-spolupraci-p/246756-clanok.html
http://www.teraz.sk/regiony/filakovsky-hrad-navstevnost-2016-turisti/249171-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/sr-sa-prezentuje-na-40-vystave-medzin/246723-clanok.html
https://domov.sme.sk/c/20473384/rozvoju-turistiky-s-madarskom-pomozu-mosty-tvrdi-ersek.html
https://dennikn.sk/695783/madarizacia-ameriky/
http://www.teraz.sk/zahranicie/v-madarsku-zacal-platit-zakon-o-pra/251475-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-bezpecnostny-analytik-sche/252223-clanok.html
„Už aj Západ nás nasleduje“
http://www.teraz.sk/zahranicie/podla-madarskeho-ministra-bude-eu-vy/251928-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-hranice-pred-migrantmi-chran/249452-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-premier-kritizoval-verdikt-e/249534-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-zadrzali-dvoch-mladych-mad/248836-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-druha-linia-oplotenia-bude-chr/249419-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/eslp-nariadil-madarsku-odskodnit-dvo/249038-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/eu-a-rada-europy-kritizuju-madarsko/247855-clanok.html
Migranti z tábora vraj trpia fyzickými i psychickými chorobami a viacerí zvažujú samovraždu
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-migranti-z-tabora-v-bekess/248740-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-musime-si-zachovat-etnicku-ho/246229-clanok.html
Čo si musí Maďarsko zachovať? Kultúrnu, či etnickú homogénnosť?
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/422015-orbana-zbavili-kozmetickych-uprav/
http://www.teraz.sk/zahranicie/na-vybore-europarlamentu-kritizovali-ma/246116-clanok.html
http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/danko-otvorene-vztahu-krajin-v4-ktore-problemy-nas-spajaju.html
http://www.teraz.sk/slovensko/rfico-britania-slovaci-vztahy/246890-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/lidri-v4-chcu-lepsiu-europu-vo-var/246750-clanok.html
http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/421729-budapest-odblokovala-mochovce/
http://www.teraz.sk/ekonomika/energie-slovensko-a-madarsko-vybuduju/246550-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsku-udu-celostatne-modernizova/245980-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-zapad-sa-zdraha-jednoznacne-o/245819-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/eu-odobrila-statnu-pomoc-madarska-pr/247340-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/rosatom-vita-ze-eu-odobrila-statnu-pomoc/247435-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/komisia-v-madarsku-odmietla-referendum/250265-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/v-orban-telefonoval-v-putinovi-hovor/247621-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-migracna-vlna-sa-iba-spomalila/247525-clanok.html
Fidesz: Amnesty je na strane migrantov
http://www.teraz.sk/zahranicie/amnesty-madarsko-v-oblasti-ludskych/245218-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/predseda-medziparlamentnej-unie-v-budap/245418-clanok.html
http://www.24hod.sk/sziget-festival-zverejnil-mena-dalsich-interpretov-pride-pj-harvey-cl495634.html
http://www.dobrenoviny.sk/c/94157/madarsko-podporilo-financne-viacere-organizacie-a-cirkvi-v-sr
Prinesie to viac peňazí
http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/419511-fasiangy-fasiangy-fasiangove-casy/
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=362197617212554
Zlo nestačí pomenovať a démonizovať / Sklamaní volia diktátorov / Ako na extrémistov?
http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/419745-demokracia-praje-i-jej-hrobarom/
http://www.teraz.sk/zahranicie/po-odstupeni-od-oh-2024-sa-vzajomne-o/245406-clanok.html
https://komentare.sme.sk/c/20467510/ako-madari-prisli-o-hry.html
Niekto ohrozil naše sny, znie z Maďarska
https://dennikn.sk/688526/ako-orban-zrazu-zistil-ze-nechce-olympiadu/
http://www.teraz.sk/zahranicie/momentum-politicka-strana-transformacia/247229-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-parlament-schvalil-opatrenia/245114-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/mr-hranice-chorvatsko-migracia/244904-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-orban-rokoval-s-figelom-o-o/244881-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-rokoval-so-syrskym-partiarchom-o/245076-clanok.html
http://www.teraz.sk/magazin/po-tazkej-chorobe-zomrel-osobny-fotog/244974-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-podozrivy-bomba-priznanie/244889-clanok.html
http://www.teraz.sk/regiony/sturovo-v-meste-sa-strhla-masivna-ka/244427-clanok.html
http://www.teraz.sk/kultura/berlinale-zlateho-medveda-ziskal-madarsk/244601-clanok.html
https://kultura.sme.sk/c/20462959/agnieszka-holland-bodovala-na-berlinale-aj-za-slovensko.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-expremier-gyurcsany-predseda-dk/244571-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/budapest-planuje-stiahnut-kandidatu/244451-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/v-komarome-odsudili-obcana-sr-kradol/244392-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/cudzinci-cr-pracovny-trh/244267-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/ustavni-sudcovia-v4-diskutovali-o-vzt/244270-clanok.html
- veľkolepá folklórna šou, ktorá ctí tradície našich predkov, ukáže svetu krásu, pestrosť a hodnotu slovenského folklóru i slovenskej krajiny. / Zem spieva postavila na nohy celé Slovensko, dosiahla rekordnú sledovanosť
https://www.youtube.com/watch?v=SqEPAgzEJEk
https://www.youtube.com/watch?v=tjq9nEGKDV4
Opozícia: Orbánova politika môže prispieť k dvojrýchlostnej Európe
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-opozicia-orbanova-politika-eu/244426-clanok.html
https://dennikn.sk/703559/v-prvom-sice-kole-neuspel-ader-vsak-zostane-madarskym-prezidentom/
http://www.teraz.sk/zahranicie/prieskum-vacsina-madarov-podporuje/248579-clanok.html
„Teším sa na pokračovanie priateľského susedského dialógu medzi našimi krajinami aj medzi nami osobne. Som pripravený spolu s Vami naďalej podporovať rozvoj slovensko-maďarských vzťahov a prispievať tak k zvyšovaniu bezpečnosti, stability a prosperity nášho regiónu a celej Európy. Želám Vám veľa úspechov pri plnení náročných úloh, ktoré pred Vami stoja.“
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarske-prieskumy-fidesz-ma-pohodln/243946-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-vlada-nie-je-mozne-aby-s/243957-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-krizovy-stav-suvisiaci-s-m/244055-clanok.html
https://svet.sme.sk/c/20458450/orban-vyhana-z-budapesti-sorosovu-univerzitu.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/heti-vilaggazdasag-szijjarto-si-na/251426-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/szijjarto-v-tokiu-v4-by-mala-uzsie/243643-clanok.html
http://www.teraz.sk/magazin/v-madarsku-uzatvorili-vlani-49000-man/243775-clanok.html
https://www.aktuality.sk/clanok/415738/havariu-madarskeho-autobusu-mohla-sposobit-ilegalna-nadrz/
http://www.teraz.sk/ekonomika/zo-sr-stale-viac-ludi-odchadza-praco/243540-clanok.html
http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/421125-dvojaku-kvalitu-potravin-skumaju-uz-aj-cesi-a-madari
http://www.teraz.sk/ekonomika/matecna-tie-iste-potravinove-vyrob/243725-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/j-lazar-musime-sa-zaoberat-kvalito/244260-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-stovky-neonacistov-vojna-zssr/243443-clanok.html
http://www.etrend.sk/ekonomika/orban-soros-tajne-ovplyvnuje-politiku-v-madarsku.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/nepriatelom-madarska-je-orban-opozicia-r/243232-clanok.html
https://dennikn.sk/681288/uskalia-madarsko-madarskeho-zmierenia/?ref=rss
Počas Putinovej návštevy v Budapešti zneli aj disharmonické akordy.
http://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/419103-exekutor-v-budapesti/
https://komentare.sme.sk/c/20454793/rusko-madarske-deja-vu.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-vlada-sa-pripravuje-na-vaz/242895-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-zacalo-stavat-druhu-liniu/246017-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-vlada-plot-migranti/245475-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-ministernovym-plotom-obnov/242949-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/epidemia-chripky-slabne-este-vsak-n/242954-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/prieskum-madari-vnimaju-susedne-kra/242881-clanok.html
https://ekonomika.sme.sk/c/20455159/obchodny-prebytok-madarska-klesol.html
Slovenská premiéra hry jedného z najlepších maďarských dramatikov súčasnosti Zoltána Egressyho
http://www.topky.sk/cl/5/1609117/Na-Malej-scene-Statneho-divadla-Kosice-sa-stane-thriller-Nehoda
Zborník štúdií a referátov o osude Židov na tzv. arbitrážnom území južného Slovenska, ktoré bolo pod jurisdikciou Maďarského kráľovstva, zahrňuje niekoľko pohľadov na tému holokaustu na južnom Slovensku.
http://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/418745-tomas-lang-zbaveni-prava-majetku-zivota/
http://www.24hod.sk/fidesz-si-v-madarsku-posilnil-pozicie-jobbik-slabne-cl492784.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-jobbik-navrhol-zakotvit-ochr/242438-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarski-ludskopravni-aktivisti-na/242161-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-prokuratura-obvinila-srba-z/242424-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/do-srbska-a-macedonska-poslali-na-hrani/242260-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-expert-migrantov-mozno-zast/242403-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/odvolaci-sud-v-kauze-uniku-kalu-v-ajk/242175-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/neovladatelny-dron-v-budapesti-naraz/242340-clanok.html
Video: http://tivi.cas.sk/embed/2507295
http://www.teraz.sk/zahranicie/na-vychode-madarska-sposobuju-coraz/242739-clanok.html
http://www.teraz.sk/sport/davis-cup-slovaci-prehrali-s-madarskom/242068-clanok.html
„Poľský štát zastavil financovanie národnostných menšín...“
http://www.teraz.sk/slovensko/navsteva-polsko-danko-krajania/247233-clanok.html
„Keby sme mali my v Poľsku také podmienky, ako majú menšiny na Slovensku...“
Predsedu ÚSŽZ o tom presvedčili krajania výsledkami, chorvátske národnostné a samosprávne inštitúcie uznaním a obdivom Slovákov ako integrujúcej súčasti ich domovského štátu - Ján Varšo zavítal aj do Nového Mesta pod Šiatrom
- pripomienka prvého presídleneckého transportu spred 70 rokov v Seredi
V rámci posudzovania žiadostí o dotácie pre rok 2017 bolo dotačnou komisiou a predsedom ÚSŽZ schválených 457 dotácií, v celkovej sume 754.378,80 € a 353 žiadostí o dotáciu bolo zamietnutých. ● Zoznamy schválených a zamietnutých žiadostí
http://www.oslovma.hu/XXX/UszzDo17.rtf
http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/9839-cena-ondreja-stefanka-2017
témou konferencie v rámci Ceny Ondreja Štefanka 2017 v Nadlaku
Dohoda o výmene obyvateľstva / Pitvarošské objavy / Zaucho za každé slovenské slovo / Bilancia jednej „výmeny“
Šiesta samostatná zbierka krátkych próz Zoltána Bárkányiho Valkána Balada o starkej obsahuje štrnásť pôvodných slovenských próz a dvanásť poviedok preložených do maďarčiny.
Katarína Király, PhD.: Počiatky zapisovania ľudových piesní v povojnovom období ● Revival tradičnej kultúry pod vplyvom folklórneho hnutia ● Po ceste kultúrnej autonómie ● Pod vplyvom nového trendu
Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Čabianska organizácia Slovákov a Nezisková verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vás srdečne pozývajú dňa 12. apríla 2017 (v stredu) o 17. hodine na prezentáciu dvoch ročeniek Slovákov v Maďarsku. Čabiansky kalendár predstaví predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik, Náš kalendár predstaví predsedníčka OZ Dotyk ľudskosti Mária Hrkľová. Hostí privítajú: predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková a predseda ÚSŽZ JUDr. Ján Varšo, CSc. V kultúrnom programe účinkujú: žiaci budapeštianskej slovenskej školy. Miesto podujatia: Staré evanjelické lýceum, Konventná č. 15, Bratislava
Potecha oka, ovlaženie pamäte, inšpirácia ducha
Krajanské múzeum Matice slovenskej pripravilo ďalší, v poradí 33. ročník vedeckej ročenky Slováci v zahraničí. Na približne 140 stranách zborník prináša výsledky vedeckých výskumov, recenzie, názory a informácie odborníkov zaoberajúcich sa životom a dielom Slovákov v zahraničí. Zborník je členených do 4 hlavných kapitol. Kapitolu Štúdie otvára príspevok Kataríny Mosnákovej-Bagľjašovej, ktorá sa zaoberá detským slovenským folklórom z obce Jánošík vo Vojvodine. Štúdia prináša veľmi vzácne výsledky terénneho výskumu doplneného o výpovede informátorov. Ďalšou v poradí je práca Patrika Šenkára, ktorá sa orientuje na vzájomné politicko-kultúrno-literárne vzťahy Slovákov a Rumunov v období dualizmu. Autor do tohto kontextu uvádza osobu novinára, „priekopníka priateľstva“ - Gustáva Augustínyho a jeho záslužnú sprostredkovateľskú činnosť v dobovom kultúrnom ovzduší. Kapitolu uzatvára štúdia Alžbety Uhrinovej, ktorá sa zaoberá možnosťami štúdia slovenského jazyka v dnešnom Maďarsku. V úvode ponúka krátke exkurz do dejín národnostného školstva. Pokračuje prehľadom slovenského školského systému v Maďarsku. Zaoberá sa aj aktuálnymi problémami školstva a možnými prognózami jeho vývoja. Kapitolu Pramene a materiály zastrešuje príspevok Jána Jančovica. Autor rieši históriu osídľovania Békešskej Čaby a života Slovákov v nej. V zborníku nájdeme aj tri recenzné príspevky (kapitola Recenzie). Prvá recenzia Claudeho Baláža hodnotí publikáciu Jeana Philippeho Namota. Autor vyjadruje svoje postoje k obsahu knihy Dejiny české a slovenské emigrace ve Francii (1914 - 1940). Recenzia autorky Eriky Fajnorovej reflektuje antológiu Patrika Šenkára Slovenská dolnozemská literatúra (v teórii a praxi). Autorka približuje najmä obsahovú stánku knihy, jej členenie a predmetné zameranie. Ostatnou recenziou je príspevok Ladislava Lenovského. Hodnotí zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie venovanej životnému jubileu etnografa Ondreja Krupu s názvom Duchovná a sociálna kultúra menšín v majoritnom prostredí. Približuje, aké príspevky zborník prináša najmä po ich obsahovej stránke. Autor si ponecháva priestor aj na vyjadrenie subjektívnych hodnotení. Správy a informácie obsahujú príspevok Anny Kováčovej. Opisuje životné osudy hudobného skladateľa, dirigenta a zbormajstra Ondreja Francisciho, ktorý autorka obohacuje neformálnymi informáciami z rozhovorov a spomienok. Informačný príspevok Jána Vrtielku sa zaoberá pobytom Martina Kukučína v čilskej a argentínskej Patagónii. Ročenku uzatvára príspevok Zuzany Pavelcovej, ktorá sa zaoberá rekapituláciou činností Krajanského múzea Matice slovenskej počas roku 2016. Zborník Slováci v zahraničí je pripravený dostať sa do rúk všetkým záujemcom. Zakúpiť si ho môžete na stránke www.vydavtel.sk. Taktiež ponúkame možnosť prispieť do ročenky Slováci v zahraničí č. 34 všetkým záujemcom aj v roku 2017. Pokyny pre autorov nájdete na webovej stránke Matice slovenskej.
Staršie čísla: http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/starsie-cisla-novin/tlac-verz-pdf
http://www.luno.hu/images/pdf/2017b/11-2017.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1213337358765238
Obsah (č.11/2017): Slovenské spievanky a veršovačky 2017 / Podporte Slovákov! / O čom sme písali pred 50, 35, 25, 20 a 10 rokmi? / Stretnutie vedúcich občianskych organizácií / Desaťročie Šiškového festivalu v Mlynkoch / Stretnutie vedúcich dramatických krúžkov / Z veľtrhu cestovného ruchu Cestovanie 2017 / Fašiangy v budapeštianskej a sarvašskej škole / K 90. výročiu úmrtia Ľudovíta Izáka / Z marcovej slovenskej svätej omše / Ryžová polievka a gance k narodeninám / Maroš M. Bančej: Strážca kameňov / Z tvorby Juraja Dolnozemského / „Letelo vtáča“ / Na voľné chvíle: vtipy, osemsmerovka / Strašidlo nevystrašilo Slovenky v Budapešti
http://www.luno.hu/images/pdf/2017b/10-2017.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1206443179454656
Obsah (č.10/2017): Súbeh CSSM na podporu slovenských aktivít / O čom sme písali? / Prvé tohtoročné Valné zhromaždenie CSSM / Verejné zasadnutie Slovákov Novohradskej župy / Bohatý rok komárňansko-ostrihomských Slovákov / Národnostné školy dostali mimoriadne dotácie / Výjazdové zasadnutie SSB v Mojmírovciach / Fašiangová oslava v XX. obvode Budapešti / Novomešťania na lyžiach v Jasnej / Lyžiarsky kurz na Skalke pri Kremnici / Lyžovačka budapeštianskych žiakov / Fašiangy v Slovenskom Komlóši / Vyhodnotili národnostnú výtvarnú súťaž / Medzištátne stretnutie evanjelických biskupov / Netradičná prezentácia v Bánhide / Peter Holka: Neviditeľný muž / Členovia Ozveny v Zakopanom / Na voľné chvíle: vtipy, tajnička / Medzinárodný klobásový festival v Sládkovičove
http://www.luno.hu/images/pdf/2017b/09-2017.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1199893600109614
Obsah (č.09/2017): Prihláste sa do postupových súťaží v SR! / O čom sme písali? / Anketa o sledovaní médií zo Slovenska / Bál národností a jubileum segedínskych Slovákov / Doznievajú dolnozemské zakáľačky / Dobročinný ples v novomestskej slovenskej škole / Ľudový tanec ako súčasť systému tradičnej kultúry / Skočili sme do Cinkoty na pampúšky / Zavítajte do školy kráľa Mateja v Čemeri / Galaprogram v škole v Novej Hute / Omša na počesť slovanských apoštolov / Slávnosť pri hrobe svätého Cyrila v Ríme / Kašeľ a lásku neutajíš / Anton Hykisch: Noc seminaristu / Slovenský batôžkový bál v Békešskej Čabe / Na voľné chvíle: vtipy, krížovka pre deti / Výstava Graphics Open2 na Andrássyho bulvári
http://www.luno.hu/images/pdf/2017b/08-2017.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1193751420723832
Obsah (č.08/2017): Editoriál: Prechádzky / O čom sme písali? / Prezentácia 55. čísla Čabianskeho kalendára / Múzeum M. Munkácsyho v Békešskej Čabe / Prvý slovenský prekladateľ Shakespeara M. Bosý / Slovenská samospráva v Gengelagu / Slovenská národnostná škola v Mlynkoch / Zakladateľ slovenskej dolnozemskej literatúry / Posolstvo pápeža Františka na pôstne obdobie / Kam na slovenské bohoslužby? / Triky a tipy na ľahšie žehlenie / Ildika Fúziková: Kamarát / Z básní Juraja Dolnozemského / Ples budapeštianskych Slovákov / Na voľné chvíle: krížovka / Tanečný ples v čabianskej slovenskej škôlke
http://www.luno.hu/images/pdf/2017b/07-2017.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1187279758037665
Obsah (č.07/2017): Editoriál: Nikdy nie je dosť / O čom sme písali? / Csaba TV prítomná už aj na Slovensku / Občianska iniciatíva versus Európska únia / Batôžkový bál v Čemeri plný tanca a zábavy / Bálovú sezónu v Orosláni otvoril slovenský bál / XX. Čajové popoludnie v Kétšoproni / Príloha pre deti - LuDo / MŠ Macík - Prípecok v Békešskej Čabe / Februárová svätá omša v Jozefove / Ako spoznáte kvalitný chlieb / J. Špaček: Kentaur, prestupná stanica (úryvok) / III. festival trubeliek v Šóškúte / Na voľné chvíle: vtipy, osemsmerovka / Štyri konfesie na jednej výstave
http://www.luno.hu/images/pdf/2017b/06-2017.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1182590331839941
Obsah (č.06/2017): Editoriál: Plesová sezóna / O čom sme písali? / Batôžkový fašiangový ples pilíšskych Slovákov / Na fašiangy do Novej Pešti / Výročné zasadanie súboru Zelený veniec / Prezentácia najnovšieho diela edície Kor/ridor / Hostia v slovenskej škole v Sarvaši / Jačania aj tohto roku párali perie / Fašiangy v Kerestúre v očakávaní jari / Finále čitateľskej súťaže v Pišpeku / Výzva na cirkevnú súťaž / Vyd. Tranoscius v znamení výročia reformácie / Legendy o sviatku zaľúbených / Zoltán B. Valkán: Pred búrkou / Dana Podracká: Privolávanie orla myšlienky / Kroje národností v Békešskej župe / Na voľné chvíle: tajnička / Zimná fauna v pilíšskych vrchoch
http://www.luno.hu/images/pdf/2017b/05-2017.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1175306552568319
Obsah (č.05/2017): Namiesto editoriálu: „Samooprava” zubov / O čom sme písali? / Naša anketa o výmene obyvateľstva / VZ Regionálneho spolku pripeštianskych Slovákov / Békešská Čaba hlavným mestom ľudového tanca / Súzvuk džezových muzikantov krajín V4 / Šaliansky Maťko Jozefa Cígera-Hronského / Sniežik sa nám chumelí, zima je, zimička / Tvorivá činnosť Berinčana Michala Borguľu / Anjelská pomoc zo Starého kostola / Inteligenciu dedíme po našich mamách / Jozef Kollár: Osud kávových šálok... (úryvok) / Fragmenty z národopisu Kerestúru / Na voľné chvíle: vtipy, krížovka pre deti / Zima v slovenských veľhorách
http://www.luno.hu/images/pdf/2017/04-2017.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1166678643431110
Obsah (č.04/2017): Editoriál: Osamelé domy / O čom sme písali? / K oficiálnej výmene obyvateľstva po roku 1945 / Bohatstvo z truhlíc slovenských žien / Koncert pre Zuzanku vo Fialkovom údolí / Novoročný cimbalový koncert v XVII. obvode / Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem... / Materská škola Makovička v Dunaeďháze / Fašiangy sú už tu / Slovensko-maďarská bohoslužba v Békášmederi / Ako v zdraví prežiť extrémne mrazy / Oldřich Kníchal: Prvý sneh / Príbeh K. Wlachovského s K. Mikszáthom / Na voľné chvíle: krížovka / 23 miliónov rokov staré pozostatky
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/24697-o-om-sme-pisali-6
Spomienky na čitateľský krúžok v Irminčoku / Pilíšsky Santov láka robotníkov z Budapešti / Naša „jednotvárna“ obrazovka / Nespokojnosť v Maďarsku žijúcich národností / Neblahá situácia nášho školstva
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1165827456849562
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/24715-o-om-sme-pisali-7
Maštaľná politika v Kestúci mala veľký úspech / Spev, tanec hudba - v mieri a blahobyte / „My dáme všetko národnostiam, lenže Maďarom...“ / Kultúrnu autonómiu Slovákom v Maďarsku / Odišiel pán profesor Aladár Králik (1931-1997)
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1171707779594863
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/24733-o-om-sme-pisali-8
Svetoznámy sarvašský maliar opäť doma / Vydávanie národnostných publikácií po novom / Čívanka Zuzka Jurkovičová pripravená na život / S Alexandrom Kormošom o jazyku a literatúre / Spoločnosť samospráv pilíšskych slovenských obcí / Minister Ivan Hudec v Komárňansko-Ostrihomskej župe
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1178388642260110
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/24752-o-om-sme-pisali-9
Pred voľbami Valného zhromaždenia CSS / Porozumenie a nálada - Vo víre plesovej sezóny / Pred celoštátnou vlastivednou konferenciou / Len napoly slovenský repertoár nestačí / Maďarské iredentistické piesne v Pišpeku / Zaškoľovanie pomocou kultúrneho programu
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1184765754955732
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/24778-o-om-sme-pisali-10
Staré slovenské ľudové motívy v Orosláni / Úloha nás všetkých, aj našich literátov / Almanach Zrod a kolektívna tvorivá kríza / OSMM za spoločné strešné fórum / Návšteva vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny / Menšinový ombudsman v Mlynkoch
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1190228944409413
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/24801-o-om-sme-pisali-11
Kestúcki divadelníci a tanečníci v Novohradskej župe / Čitateľská súťaž pre našich gymnazistov / Árpád Göncz skupine slovenských intelektuálov v Maďarsku / Dvoje novín Mlynčanov - Pilíšan kontra Prameň / Che, Chávez, Čák, Chuck, Demcsák a vidiecky Elvis
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1197246180374356
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/24820-o-om-sme-pisali-12
Televízne prijímače a náboženské sekty v Černi / Básnik M. Filadelfi ustavične pátra po dvore slov / V šárišápskej škole sa posilňuje slovenčina / Spevák rockovej skupiny AGR ± Gabriel Hattinger o identite / Suchá Huta sa nechce poddať svojmu osudu / Ani Kirťania sa nechcú vzdať samostatnosti
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1202999339799040
4. apríl nám priniesol práva i povinnosti / Ústava nám zaručuje rovnoprávnosť / Byť Slovákom v socialistickom Maďarsku / V Kóšpallagu so slovenčinárkou Gizelou Selmeczyovou / Niektoré strany vôbec nemyslia na domáce národnosti / Anton Haan - prvý čabiansky maliar
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/24837-o-om-sme-pisali-13
Národnie noviny polemizujú, či existujú telepatické sny / Prevrat v dovtedy cárskom Rusku / V Čechách sa boja, že bude málo včiel / V Nemecku zakladajú kozie farmy
http://dikda.eu/co-sa-pisalo-v-novinach-pred-100-rokmi-26-marca-1-aprila-1917/
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1215491105216530
Mládež sa kazí, chýba otcovská ruka / Keď nieto chleba, chudoba dostane mäso / Kam sa podela ľudská dôstojnosť?!
http://dikda.eu/co-sa-pisalo-v-novinach-pred-100-rokmi-12-18-marca-1917/
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1201156563316651
Kedy je ten najvhodnejší čas pre ženu vydať sa? / Prečo Európu zaplavujú čínski robotníci? / Načo boli zlodejom dva vagóny sviečok? / Po kom bola pomenovaná bratislavská Karlova Ves?
http://dikda.eu/co-sa-pisalo-v-novinach-pred-100-rokmi-5-11-marca-1917/
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1196242993808008
V Uhorsku sa na vojenské účely zabavuje medené kovanie na dverách / Niektoré mužmi obsadené pozície vo vojne majú nahradiť ženy / Len dvojaké klbásy: krvavé alebo suché / Nemci a Rusi sa spojili
http://dikda.eu/co-sa-pisalo-v-novinach-pred-100-rokmi-26-februara-4-marca-1917/
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1189224014509906
Akú cenu má uhorský kráľ a kráľovná? / Padnúť do zajatia sa niekedy môže aj vyplatiť - najmä, keď vyoriete poklad! / V cárskom Rusku sa udial štátny prevrat
http://dikda.eu/co-sa-pisalo-v-novinach-pred-100-rokmi-19-25-marca-1917/
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1210743759024598
Slovenská samospráva v Mlynkoch v spolupráci so Združením pilíšskych Slovákov pod názvom Memoriál Juraja Migaša usporiada výstup na vrchol Pilíša, tradičnú pešiu túru Pilíšanov, na ktorú srdečne pozýva všetkých záujemcov. - Cieľom podujatia je jednak vzdať poctu pamiatke našich predkov, jednak zažiť súdržnosť a prispieť k zomknutiu síl ľudí dobrej vôle. V poradí už deviata spoločná pešia túra na vrchol Pilíša opäť poskytne vhodnú príležitosť na prehlbovanie priateľstva medzi jej účastníkmi a zároveň i medzi našimi národmi a národnosťami. - Pešia túra sa uskutoční 20. mája 2017 (v sobotu) / Program: 9.00 - Stretnutie účastníkov v Stredisku pilíšskych Slovákov - Mlynky (Pilisszentkereszt), Dobogókői u. 16. / 9.30 - Kladenie vencov pri pamätnej tabule Juraja Migaša / 10.00 - Pochod na Pilíš / 12.00 - Stretnutie účastníkov na vrchole Pilíša spojené s piknikom. / Naši predkovia dlhé stáročia žili v osadách pod vrchom Pilíš, ktorý sa pôvodne nazýval Pleš a ktorý je najvýraznejším symbolom tu žijúcich Slovákov. Určujúcim prvkom ich živobytia bolo drevo, ktoré nachádzali v pilíšskych horách. Namáhavú prácu neraz na krátky čas prerušili práve na vrchole Pilíša. Obedňajšie chvíle oddychu pri spoločnom ohni využili nielen na opekanie slaniny, ale aj na kus reči, na upevňovanie priateľstva.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1215760188522955
http://www.extraplus.sk/clanok/slovensky-duch-dolnej-zeme
http://www.uszz.sk/sk/stranka/4318/jan-varso-na-pracovnej-navsteve-slovakov-v-chorvatsku
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-slovenska-mensina-ma-obavy/245887-clanok.html
Slováci žijúci v Maďarsku majú obavy, že škôl, kde sa vyučuje slovenčina, bude menej. Pre TASR to v severomaďarskej obci Mlynky (Pilisszentkereszt) 25. februára 2017 uviedla riaditeľka základnej školy v Mlynkoch a členka výchovno-vzdelávacieho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Marta Papučková Glücková. „Málo škôl je, slovenských škôl. Máme obavy, že ich bude menej, lebo 37 takých škôl máme, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet, čiže týždenne máme päť hodín slovenčiny. Veľa takých škôl je medzi týmito, kde je málo obyvateľov, a keď je menej detí, potom už samozrejme pričlenia školy k druhým školám a nezostanú - nemajú potom už ten národnostný charakter, lebo keď sú pričlenené, už to ide oveľa ťažšie,” povedala Papučková Glücková. Podľa jej slov sa preto školský výbor CSSM rozhodol vypracovať koncepciu, aby nestratili ani tie deti, ktoré sú v malých školách, a aby sa čo najviac detí zapojilo do výučby slovenčiny. „Túto koncepciu sme teraz rozposlali do národnostných samospráv a do škôl. Čakáme odpovede a čakáme návrhy od škôl a od národnostných samospráv, čo oni na to, aký názor majú a v čom nám vedia pomôcť,” dodala. K otázke o pomoci od materskej krajiny poznamenala, že dostávajú finančnú pomoc prostredníctvom nadácie: „Pomocou tejto nadácie sa dostaneme na Slovensko do školy prírody, ktorá je pre deti veľmi osožná - je v Hronci a z Maďarska sa tam zúčastní veľa detí. Veľa sa tam naučia po slovensky. Rodičia, deti aj učitelia, to cítia, že je to veľmi osožné.” Ďalej je to pomoc aj vo forme doškoľovania učiteľov, ale tiež posielanie hosťujúcich učiteľov zo Slovenska, čo je však recipročnou záležitosťou. „Tešili by sme sa, keby jeden región dostal jedného učiteľa - viac škôl, a že by nám pomáhal. Vystriedal by sa vo viacerých dedinách medzi školami. To by bola pre nás veľká pomoc,” uzavrela riaditeľka.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1185383558227285
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-literatura/24713-literat-zoltan-barkanyi-valkan
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1171697856262522
Nový impulz k motivácii dolnozemských autorov a vzájomné prepojenie slovenských lokalít na Dolnej zemi prostredníctvom umenia. - Ochotnícke divadlo Janka Čemana z Pivnice (Srbsko) v rámci 8. ročníka Semináru tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem! vyhlasuje súťaž tvorby pôvodných dramatických textov - divadelných hier a scenárov k dokumentárnemu a hranému filmu.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1190656067700034
Fotogaléria:
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1184884014943906
Slávnostnou omšou v miestom rímskokatolíckom kostole a fašiangovým sprievodom obcou otvorili 25. februára 2017 v obci Mlynky (Pilisszentkereszt) jubilejný X. ročník Pilíšskej kavalkády a šiškového festivalu. Tradičným usporiadateľom podujatia, ktoré sa konalo v Stredisku pilíšskych Slovákov, je Slovenská samospráva v Mlynkoch. Súčasťou programu bol aj úspešný pokus o zápis do Guinnessovej knihy rekordov v počte pripravených druhov šišiek. „Týchto desať rokov nám prinieslo - okrem toho, že sme veľa pracovali - veľa zážitkov, veľa zábavy, veľa krásnych chvíľ. Pripravili sme zhruba 60.000 - 70.000 šišiek počas týchto rokov. Na javisku sme videli približne sto rôznych skupín a spevákov. Navštívilo nás strašne veľa ľudí. Spoznali nás v celej krajine, a môžeme povedať, že tento šiškový festival sa stal už aj medzinárodným festivalom. Ja si myslím, že nám priniesol hlavne dobrú zábavu a pocit spolupatričnosti,” zhodnotila uplynulú dekádu pre TASR predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch a hlavná organizátorka festivalu Marta Demjénová. Ako dodala, do medzinárodne uznávanej zbierky svetových rekordov sa Mlynčania 25. februára 2017 zapísali 132 druhmi šišiek, medzi ktorými boli sladké, ale aj slané. Doterajší rekord s 59 druhmi šišiek na jednom mieste dosiahli v roku 2012 v meste Veľká Kaniža (Nagykanizsa) na juhozápade Maďarska. Podľa jej slov ide o rôzne náplne, formy či polevy, ktorými sa tieto tradičné fašiangové múčniky od seba líšia. Do Mlynkov na festival zavíta každoročne zhruba 3000 ľudí, a to nielen miestnych, ale z celého Maďarska i zo zahraničia vrátane Slovenska. Hosťom desiateho festivalu bola o. i. slovenská skupina ľudového tanca z obce Josipovac na severovýchode Chorvátska.
X. Pilíšska kavalkáda a šiškový festival / Pouličný fašiangový sprievod / Mlynky - Pilisszentkereszt - 25/02/2017 (oSlovMa-video)
https://www.facebook.com/oslovma/videos/1184374104994897/
https://www.facebook.com/oslovma/videos/1183926061706368/
V súlade s tradíciou si Pilíšania pripomenuli sviatok slovanských apoštolov sv. Cyrila a sv. Metoda, spolupatrónov Európy. Na ich počesť sa 14. februára 2017 konala v Kostole Povýšenia sv. Kríža v Mlynkoch slovenská slávnostná svätá omša, ktorú celebrovali miestny farár Zoltán Szalay a Andrzej Kostecki, poľský kňaz a dominikánsky rehoľník žijúci v Senondreji. Usporiadateľmi omše na počesť vierozvestcov a následného agapé boli obecná a Slovenská samospráva v Mlynkoch s miestnym katolíckym zborom.
Fotogaléria:
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=893304887435155
Zväz Slovákov v Maďarsku vypisuje celoštátnu súťaž v speve slovenských ľudových piesní a v prednese poézie a prózy / Piesne Slovákov v Maďarsku s osobitným dôrazom na piesne zo svojho regiónu / Výber z tvorby našich, t. j. po slovensky píšucich autorov v Maďarsku a autorov zo Slovenska
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1193081260790848
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/24735-kam-na-slovenske-bohoslu-by
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1178376182261356
Klobása potrebuje dušu, presvedčenie a lásku. Potom bude najlepším dezertom.
https://plus.sme.sk/c/20455967/pysia-sa-nou-madari-no-chyrna-cabajka-ma-slovensky-rodny-list.html
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=517387841693530
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1171714292927545
http://www.teraz.sk/sport/basketbal-ep-fiba-cegled-kosice-odveta/244273-clanok.html
Slovenská samospráva XX. obvodu Budapešti (Pesterzsébet) pozýva záujemcov na literárne posedenie so slovenskými básnikmi Alexandrom Kormošom a Imrichom Fuhlom. Stretnutie s našimi poetmi sa uskutoční 27. apríla o 15. hodine v priestoroch knižnice Osvetového strediska Csili (XX. obvod, u. Nagy-Győry 4-6.). Predtým sa však záujemcovia môžu zúčastniť o 14.30 hod. aj na vernisáži výstavy slovenských vyšívaných pruslíkov z Veľkej Tarče. Národopisná výstava bude verejnosti prístupná do 31. mája. (luno.hu)
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1205634459535528
Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku - Slovenské regionálne kultúrne stredisko v Mlynkoch a Nezisková verejnoprospešná s.r.o. SlovakUm usporiadali 21. marca 2017 v Stredisku pilíšskych Slovákov predstavenie novej zbierky básní a prekladov Alexandra Kormoša Večne živý prameň. Besedu s dvojjazyčným básnikom, prekladateľom, redaktorom, publicistom a pedagógom moderoval novinár a básnik Imrich Fuhl.
Kruh priateľov Slovenského Komlóša a Slovenská samospráva VI. obvodu Budapešti usporiadajú 7. apríla 2017 (v piatok) o 17. hodine prezentáciu knihy Juraja Synčoka Nepravidelný slovník komlóšskeho nárečia. Moderuje: univerzitná profesorka na dôchodku Anna Divičanová, knihu predstaví: univerzitná docentka na dôchodku Mária Žiláková. Miesto podujatia: Kultúrne stredisko Eötvös10, Budapešť, VI. obvod, Eötvösova ul. č. 10, II. poschodie č. 202. Pred prezentáciou knihy, o 16. hodine sa uskutoční Valné zhromaždenie Kruhu priateľov Slovenského Komlóša. (luno.hu)
Základná škola F. Rákócziho II. v Dabaši-Šáre v miestnom pútnickom dome a kultúrnom stredisku usporiadala VII. Slovenské rozprávkové poludnie, v rámci ktorého sa predstavili žiaci nižších ročníkov. - 1.A trieda: O sliepočke a kohútikovi / 1.B trieda: Opustená búdka / 2. trieda: Pampúšik / 3. trieda: Popolvár / 4. trieda: Pamodaj šťastia!
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1193135114118796
http://www.vtedy.sk/fasiangy-turice,-velka-noc-ide
http://www.vtedy.sk/presidlovanie-benesove-dekrety-madari-slovaci
http://www.oslovma.hu/XXX/InstPpSk.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1203228639776110
O tom, ako oslávili Jozefa v roku 1848 Jozef Miloslav Hurban a Jozef Karol Viktorin sa dočítame v knihe Od Zavaru po Visegrád. Svoje spomienky na spoločné oslavy Jozefa popísal Viktorin vo svojom životopise: „Prišiel deň Jozefa a ja som jachal do Hlbokého. Ej, ale na to cestovanie tak ľahko nezapomenem. Okolnosti so sebou doniesli, že som sa len pred večerom z domu pustil, k tomu sa spustil dážď, že sa lialo ako z putni, tma bola ako v rohu, chybil som cestu, až som sa nad strašným prepadliskom videl, do ktorého len že som sa i s vozom i koňmi nezrútil... Konečne sa nám pošťastilo pravú cestu nájsť a tak do Hlbokého doraziť. Nikdaj som si tuším tak neoddýchol, ako teraz, keď som videl, že som chvalabohu na mieste. /.../ Spoločnosť bola utešená. Zabávali sme sa príjemno asi do tretej hodiny raňajšej, tu sme sa mužovia oddelili do osobitnej chyže, kde sme sa o nových európskych slobodách a zaraz i o slovanských záležitostiach rokovalo. Hurban, ako inak, tak aj tu do krajnosti zabehol, a ostatní k jeho náradám pristávali.“ Hneď po oslave odcestoval Viktorin spolu s Hurbanom do Prešporka. Viktorin sa tam zdržal dva dni. Tento deň sa natrvalo vryl aj do spomienok J. M. Hurbana. Oslavy opísal podrobne vo svojom diele Ľudovít Štúr (Kniha tretia): „Bolo 18. marca, predvečer Jozefa narodenín mojich, a tu dali si priatelia okolití heslo, že ako po iné roky, tak i teraz navštívia ma, aby mi želali všetko dobré; i zišlo sa ich plná fara, dajedni i s paniami. Všetci sme s túžobnosťou očakávali i Štúra, ktorý sa bol sľúbil. Už sa bolo riadne zmrklo, nebo potiahlo sa dookola hustými oblakmi a prvý jarný dáždik husto spúšťal sa na úbohú zem, majúcu toho roku vydávať podivné plody a prijímať do seba ešte šľachetnejší mok, nežli sú dáždiky - krv ľudskú… Spoločnosť bola veselá a dobrej vôle, no Štúr nechodil. Najnovšie chýriky, novinky, anekdoty, zprávy zo snemu, zo zahraničia cukrili zábavu. Z toho zas hádalo sa, či zavíta k nám Ľudovít, či nie. „Ten už nepríde,“ vetí jeden. „Ba veru príde, čo ako pozde, veď mne to prisľúbil, keď som bol onehdá v Bratislave,“ hovorí priateľ V. „Ja tiež neverím, že by prišiel, má ten teraz rozrobené! Všetko letí naňho. Porád má vizity, porád on chodí po vizitách.... Viktorin mlčal, ale zblednutý po chvíli hovoril: „Ľudovít mal by niekam odísť!“ /.../ Milí hostia moji bavili sa príjemne. Hostinský a Nosák museli rozprávať o Štúrovi, čo oni aj s ochotnosťou činili. Mladá chasa naša prekypovala v nádejach, hotujúc sa k dielu, a zapríčiňovala i častejšie dohádky s tými, ktorí pesimisticky dívali sa na svet.
Strelil 514 gólov / Volali ho cválajúci major / Umlčal Angličanov / Hral aj za Španielsko
Zomrel akademický maliar a pedagóg slovensko-maďarského pôvodu Ján Mušto (1934-2012). - „Na jeho grafikách ľudia stavajú mosty zo svojho živého tela, aby ich spájalo, čo ich doteraz rozdeľovalo. V Muštových dielach ľudia objavujú pramene živej vody...“ - Ján Mušto sa narodil 29. januára 1934 v novohradskej obci Lucina (Lucfalva).
Hľadač nekonečna
https://www.facebook.com/oslovma/posts/749947131770932
Zomrel v Tisovci národno-kultúrny pracovník, superintendent evanjelickej cirkvi Pavol Jozeffy. Narodil sa 31. januára 1775 vo Vrbovciach.
Pavol Jozeffy medzi dolnozemskými Slovákmi
Takmer polovicu svojho pracovného života pôsobil medzi dolnozemskými Slovákmi - Postavil sa do čela ochrany slovenského jazyka - Proti zneužívaniu náboženstva na maďarizačné ciele - Učil ľud ovocinárstvu a zúrodňovaniu pôdy podľa Tešedíkovej školy
https://www.facebook.com/oslovma/posts/746275242138121
Zomrel vynálezca, technik, priekopník hydrotechniky, prekladateľ a publicista Wolfgang Kempelen, konštruktér šachového automatu, prvého písacieho stroja pre slepcov, hovoriaceho stroja a čerpadla vody pre Bratislavský hrad. - Narodil sa 23. januára 1734 v Bratislave.
http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/wolfgang-von-kempelen-automat/7737-clanok.html
sa narodil v Maglóde prozaik, publicista a literárny historik Ondrej Seberíni. Poslanec budapeštianskeho parlamentu, evanjelický farár v Békešskej Čabe, v Makove a Nadlaku, kde pôsobil až do smrti.
Maglódsky rodák Ondrej Seberíni sa národne prebudil v Nadlaku
sa narodil maďarský hudobný skladateľ, zberateľ ľudových piesní a klavirista Béla Bartók, ktorý spojil hudbu východu a západu. Ľudovú a starú hudbu kombinoval modernistickými postupmi, z čoho vznikali unikátne hudobné diela. Jeho tvorba sa skladá z niekoľkých sláčikových kvartet, klavírnych koncertov alebo baletu Zázračný mandarín či opery Hrad kniežaťa Modrofúza. Zomrel 26. 9. 1945.
Szoborcsoport Bartók Béláról Rákoskeresztúron
Bartók Béla: Négy szlovák népdal
http://www.youtube.com/watch?v=_ElojNxnAag
Bartók szlovákiai kapcsolatai
http://www.parlando.hu/Csehi.htm
https://www.facebook.com/oslovma/posts/744312162334429
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.916667108432266.1073741989.147596498672668&;type=3
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1206880259410948
Maďarské lietadlá bombardovali letisko a civilné ciele v Spišskej Novej Vsi. Pri nálete zahynulo 13 vojakov a civilistov.
http://www.pluska.sk/ine/historia/utok-spissku-novu-ves-madarske-fiasko.html
sa narodil v Báčskom Petrovci (Srbsko) spisovateľ, redaktor a krajanský pracovník Gustáv Maršall-Petrovský, ktorého v Uhorsku prenasledovali pre národné cítenie. Bol aj spoluzakladateľom Matice slovenskej v USA. Zomrel 15. 6. 1916.
http://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/5659
Realistický prozaik, šíriteľ osvety medzi vysťahovalcami:
http://zlatyfond.sme.sk/autor/101/Gustav-Marsall-Petrovsky
sa narodila Zuzana Hollósyová, významná dlhoročná spolková pracovníčka, folkloristka, stredoškolská učiteľka; v r. 1994 stála pri zrode Slovenskej samosprávy Budapešti a stala sa jej predsedníčkou.
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/23/zuzana-hollosyova
Osemnásť rokov v samosprávnom súžití s budapeštianskymi Slovákmi
https://www.facebook.com/oslovma/posts/742906429141669
sa narodil v Očovej polyhistor, vlastivedný pracovník, stredoškolský pedagóg a rektor evanjelického gymnázia Matej Bel, ktorého hlavným životným dielom bol projekt komplexného vlastivedného historicko-geografického výskumu Uhorska.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/742908925808086
Ostrihomský kanonik Juraj Haško oznámil listom rektorovi Trnavskej univerzity, že ostrihomský arcibiskup zamietol jeho návrh zriadiť v Trnave aj katedru slovenčiny.
Zomrel ľudový spevák a rozprávač Jozef Majnič. Významný rodák obce Mlynky (Pilisszentkereszt) počas veľkonočných sviatkov 72 rokov spieval slovenské pašie, mimoriadne sa zaslúžil o zachovanie materinského jazyka a kultúrnych hodnôt pilíšskych Slovákov.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/913141765451467
Zomrel v Nadlaku spisovateľ a publicista Štefan Dováľ, autor viacerých zbierok krátkych próz a románov. Narodil sa 11. decembra 1950. V Bukurešti vyštudoval slovenský a rumunský jazyk. Po ukončení vysokej školy pracoval na Slovenskej základnej škole v Starej Hute, neskôr na Lýceu Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku. V roku 1990 bol zakladajúcim členom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a zakladajúcim redaktorom časopisu Naše snahy. O štyri roky neskôr spoluzakladal Kultúrnu a vedeckú spoločnosť Ivana Krasku.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/911501145615529
V Paríži podpísal predseda slovenskej vlády Vladimír Mečiar so svojím maďarským partnerom Gyulom Hornom základnú zmluvu o dobrých susedských vzťahoch a priateľskej spolupráci medzi oboma krajinami.
www.oslovma.hu/XXX/SloMadZm.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/741650325933946
V Budapešti vyšlo prvé číslo politických novín Slovákov Pešťbudínske vedomosti. Zodpovedným redaktorom a vydavateľom sa stal Ján Francisci. V roku 1870 ich presťahovali do Martina a premenovali na Národnie noviny.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Pe%C5%A1%C5%A5bud%C3%ADnske_vedomosti
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1202544106511230
Zomrel v Bratislave ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas Peter Pázmáň (Péter Pázmány), popredný vzdelanec a zakladateľ Trnavskej univerzity. Narodil sa 4. 10. 1570.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_P%C3%A1zma%C5%88
Meniny má Jozef
Mužské meno Jozef má hebrejský pôvod a význam mena je „Boh pridá, rozhojní”. Nositeľov tohto zaužívaného mena, ktoré sa prevažne dedí, oslovujeme aj Jožko, Jožino, Jojo, Dodo. Jozefovia, ktorí majú meniny 19. marca, odmalička vedia presne, čo chcú. Sú obdarení pozoruhodnými danosťami. Dokážu sa dobre ovládať, majú vyrovnanú povahu a podľa toho, čo hovoria a akým spôsobom žijú, máme dojem, že sú nositeľmi nejakého posolstva ako ich totemové zviera hrdlička. Ľuďom, ktorí sú im blízki, neustále prejavujú svoju náklonnosť a lásku. Ovplyvňuje ich planéta Jupiter. Obľúbené farby týchto mužov sú modrá a žltá. Ochranné rastliny žihľava, šalvia, kamene ametyst, smaragd a granát. Jozefovia by sa mali vyhýbať rizikovým situáciám a viac odpočívať.
Pranostika na dnes:
- Ak sa do Jozefa s vetrom sneh vyduje, peknú k Veľkej noci chvíľku prorokuje.
- Jozef mosty stavia, Ďuro do poľa vyháňa.
- Jozef s Marou zimu zabijú.
- Keď Jozef kožuch odkladá, bude dobrá úroda.
- Keď na Jozefa vietor fučí, aj týždeň potrvá.
- Koľko dní pred Jozefom vyletia včely, toľko týždňov bude chladno.
- Na Jozefa mroz, bude sena voz a keď kapka, bude babka (málo).
- Ak je na Jozefa mráz, bude hojne ovocia.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1202552416510399
Zomrel na Trenčianskom hrade uhorský oligarcha, politik a krajinský hodnostár Matúš Čák, zvaný Trenčiansky. Narodil sa okolo roku 1260.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Mat%C3%BA%C5%A1_%C4%8C%C3%A1k_Tren%C4%8Diansky
Zomrel (bol popravený) legendárny slovenský zbojník - ľudový hrdina Juraj Jánošík, ktorého legenda sa stala predlohou viacerých literárnych príbehov, filmov a muzikálov. Narodil sa 25. 1. 1688.
Legendy a mýty nezhrdzaveli - Ľudovou slovesnosťou vytvorený ideál
https://www.facebook.com/oslovma/posts/741343949297917
Narodil sa v Temešvári Ondrej Štefanko - básnik, prekladateľ, redaktor a verejný činiteľ, predseda Literárneho krúžku (od roku 1994) Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku, Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych pracovníkov žijúcich mimo územia Slovenska, ako aj Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, šéfredaktor časopisov Dolnozemský Slovák, Naše snahy a Rovnobežné zrkadlá - Oglinzi paralele. - Zomrel 20. februára 2008 v Nadlaku.
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/udalost/632/ondrej-stefanko---slovensky-basnik-z-rumunska
https://www.facebook.com/oslovma/posts/910737075691936
Narodil sa v Nadlaku Ľudovít Jaroslav Hrdlička - Vynikajúci obranca národnostných práv dolnozemských Slovákov / Tŕňom v oku maďarským šovinistom / Počas celého pobytu v Maďarsku bol obviňovaný z panslavizmu / Komlóšania sa chceli pripojiť k Rumunsku / Na kongrese menšín v Ženeve iba separátne / Obviňovaný z panslavizmu dožil na Slovensku - Zomrel 19. septembra 1953 v Bratislave
https://www.facebook.com/oslovma/posts/907854035980240
Zhromaždením robotníkov a študentov sa začala v Pešti buržoázna revolúcia v Uhorsku za demokratické reformy a nezávislosť krajiny od viedenského dvora. Na zhromaždení prijali 12-bodový program Žiadosti uhorského národa.
Sloboda, láska! / Pieseň národa
http://madari.sk/magazin/historiasucasnost/sloboda-laska
Rok 1848 v maďarskej a slovenskej historiografii
http://madari.sk/magazin/historiasucasnost/rok-1848-v-madarskej-a-slovenskej-historiografii
Rok 1848 a Slováci (1. časť)
http://madari.sk/publikacie/rok-1848-a-slovaci-1-cast
Rok 1848 a Slováci (2. časť)
http://madari.sk/publikacie/rok-1848-a-slovaci-2-cast
Slovenské novinárstvo v čase revolúcie 1848/1849
https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A9_novin%C3%A1rstvo_v_%C4%8Dase_revol%C3%BAcie_1848/1849
https://www.facebook.com/oslovma/posts/907858625979781
Po informácii Jozefa Tisa o jeho rozhovoroch v Berlíne, slovenský snem, zvolaný na mimoriadne zasadnutie prezidentom Emilom Háchom, prijal demisiu vlády Karola Sidora a odhlasoval vyhlásenie samostatnej Slovenskej republiky (tzv. Slovenský štát).
http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A1_republika_%281939_%E2%80%93_1945%29
Maďarské ambície neuspokojila ani Viedenská arbitráž
https://www.facebook.com/oslovma/photos/pcb.1198121580286816/1198121230286851/?type=3
Matej Bel začal v Bratislave vydávať noviny Nova Posoniensia - Bratislavské noviny, ktoré vychádzali do septembra 1722 a boli prvými novinami v Uhorsku.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Nova_Posoniensia
Veľká ozdoba Uhorska z Očovej Matej Bel
Príbeh polyhistora - Z Očovej na Cisársky dvor
http://www.milost.sk/logos/clanok/pribeh-polyhistora-mateja-bela
https://www.facebook.com/oslovma/posts/737643826334596
Narodil sa v Zavare vydavateľ, publicista Jozef Karol Viktorin (1822-1874), ktorý svojím dielom Concordia prispel k jazykovému zjednoteniu Slovákov. - Významný predstaviteľ slovenskej kultúry a dôležitá postava maďarskej kultúrnej histórie. - Pamätný deň J. K. Viktorína vo Vyšehrade v r. 2012:
https://www.facebook.com/oslovma/posts/737650769667235
Medzinárodný deň žien
Myšlienka oslavovať MDŽ vznikla na Medzinárodnej ženskej konferencii v roku 1910 v dánskej Kodani. Ako dátum tohto sviatku bol stanovený 8. marec na počesť veľkého štrajku 40.000 amerických newyorských krajčírok z textilných tovární, ktorý sa konal v roku 1908.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%BD_de%C5%88_%C5%BEien
Retro-MDŽ: http://www.teraz.sk/slovensko/csr-sviatok-mdz-oslavy-foto-archivne/123764-clanok.html
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1192715850827389
Nazrime pri príležitosti MDŽ do zdigitalizovaných fondov Slovenskej národnej knižnice a presvedčme sa, že ženy aj napriek svojmu ťažkému postaveniu dokázali zastať aj iné povolania ako matka na plný úväzok.
http://dikda.eu/zenska-historia-najdeme-zupanku-i-lupeznicku/
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1192743954157912
Kytica básní Alexandra Kormoša / Fotografie Imricha Fuhla - Hviezda hviezd / Putá spásy / Vernosť / Ideál / Príliv a odliv / Rozdúchať stlmený plameň / Pašovanie lásky / Zrkadlo Slnka / Vypni Slnko! / Telo i duša / V ríši tvojich túžob / Ohnivá kytica / Dvojica dvojíc / Trojica trojíc / Plavovláska
https://www.facebook.com/oslovma/posts/904009296364714
Narodil sa v Urmíne (dnes Mojmírovce) uhorský politik a veľkostatkár Anton Grasalkovič (Grassalkovich), ktorý osídľoval Slovákov medzi Dunajom a Tisou. - Dal postaviť barokový palác v Bratislave, súčasné sídlo prezidenta SR.
Pri demonštratívnom odchode slovenských študentov z Bratislavy do Levoče vznikla hymnická pieseň Nad Tatrou sa blýska ako reakcia proti prudkému maďarizačnému náporu a likvidačnému postupu proti slovenským študentom a Ľudovítovi Štúrovi. Jej text sa pripisuje spisovateľovi a básnikovi Jankovi Matúškovi. V súčasnosti je táto hymnická pieseň slovenskou štátnou hymnou. Jej melódia bola prevzatá z pôvodnej ľudovej piesne „Kopala studienku”.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/732516056847373
Zomrel v Nitre hudobný skladateľ, pedagóg a zberateľ ľudových piesní Ján Valašťan Dolinský. Narodil sa 15. februára 1892 v Békešskej Čabe.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/901371569961820
Popolcová streda
Pre kresťanov sa začína 40-dňové obdobie pôstu, ktoré trvá až do Veľkonočnej nedele. Dátum Popolcovej stredy závisí od dátumu Veľkej noci, ktorý je pohyblivý, podobne ako aj termíny ďalších na ňu nadväzujúcich sviatkov, napríklad sviatku zoslania Ducha Svätého. Určenie ich dátumu závisí od výpočtu začiatku astronomickej jari a následného splnu mesiaca. Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. - Pranostika na dnes: Akým sa ukáže Popelec, taký je celý rok.
https://www.moneo.sk/clanky/detail/popolcova-alebo-skareda-streda/
Narodil sa v Banskej Bystrici hudobný skladateľ a pedagóg Viliam Figuš-Bystrý, autor prvej slovenskej národnej opery Detvan, ktorej libreto napísal Emil Boleslav Lukáč. Zomrel 11. 5. 1937.
Hudobný skladateľ Viliam Figuš-Bystrý začínal v Pilíši
https://www.facebook.com/oslovma/posts/899939296771714
zomrel slovenský pedagóg a verejný činiteľ Michal Mata, niekdajší predseda Zväzu Slovákov v Maďarsku a Celoštátnej slovenskej samosprávy. Svojou ľudskosťou a všestrannou činnosťou si vydobyl lásku a uznanie Slovákov v Maďarsku.
Milan Hodža začal v Budapešti vydávať Slovenský denník.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Milan_Hod%C5%BEa
Milan Hodža - slovenský priekopník európskej integrácie
http://www.historiarevue.sk/hr06-01/nato/mhodza.htm
V Budapešti uzavreli československo-maďarskú dohodu o vzájomnej výmene obyvateľstva. Slovenskú menšinu v Maďarsku za maďarskú menšinu na Slovensku.
„Seba bez Slovenska si neviem predstaviť“
Československé štátne občianstvo Slovákov presídlených z Maďarska
http://www.saske.sk/cas/archiv/1-2005/sutaj.html
https://www.facebook.com/oslovma/posts/729682530464059
V Bratislave podpísali vedúci vládnych delegácií SR a MR Peter Baco a János Nemcsók návrh textu Rámcovej dohody medzi vládami SR a MR o zásadách realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v kauze Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros (SVDGN).
Dôvody odporu Maďarska k vodnému dielu
https://www.facebook.com/oslovma/posts/729684433797202
Zomrel v Malom Kereši (Kiskőrös) Štefan Leška - slovenský filológ, prekladateľ, spisovateľ, novinár, redaktor a znalec vtedajšej slovenčiny a češtiny. Narodil sa 21. 10. 1757 vo Vrbovciach.
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Le%C5%A1ka
Magyarosan: Leska István / Nevét Leschkonak és Leskonak is írják
http://wikivisually.com/lang-hu/wiki/%C5%A0tefan_Le%C5%A1ka
Štefan Leška felesége volt Rebeka Lešková Lautčeková, szlovák költőnő, aki Alexander Petrovič (Petőfi Sándor) születésénél bábáskodott. - A kiskőrösi szlovákok története:
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1183403305091977
Zomrel slovenský spisovateľ, publicista a scenárista
http://watson.sk/index.php?option=com_content&;view=article&id=3286&PHPSESSID=55c146658f5f976ef1cf8c10457f03fd
Priateľ Slovákov v Maďarsku Laco Zrubec
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1182502055182102
Narodil sa vo Zvolene popredný slovenský spisovateľ, autor kníh pre deti a redaktor Jozef Cíger-Hronský, správca Matice slovenskej a jeden zo zakladateľov Zahraničnej Matice slovenskej. Bol prenasledovaný za národné postoje a hneď po 2. svetovej vojne emigroval do Argentíny. Medzi jeho najznámejšie diela patria román Jozef Mak a knihy pre deti Smelý zajko alebo Budkáčik a Dubkáčik. Zomrel 13. 7. 1960.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_C%C3%ADger-Hronsk%C3%BD
Jozef Mak / Egy milliók közül
http://www.magyarulbabelben.net/works/sk/Hronsk%C3%BD,_Jozef_C%C3%ADger_/Jozef_Mak/hu/4130-Egy_milli%C3%B3k_k%C3%B6z%C3%BCl
https://www.facebook.com/oslovma/posts/727481340684178
Medzinárodný deň materinského jazyka - Vyhlásila ho Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v roku 1999. Oslavuje sa od roku 2000.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/896139793818331
Zomrel (spáchal samovraždu) v San Diegu (USA) známy maďarský spisovateľ, ktorý sa narodil v Košiciach, Sándor Márai, autor do viacerých jazykov preložených románov, napríklad Sviece dohárajú. Známe sú aj: Kniha byliniek a Nebo a zem - dve knižky krátkych aforizmov či filozofických myšlienok, alebo zápiskov denníkového typu. Narodil sa 11. 4. 1900. - Boh? Milosrdenstvo? Prozreteľnosť? Všetko je lož! - https://dennikn.sk/687971/boh-milosrdenstvo-prozretelnost-vsetko-je-loz/
http://madari.sk/magazin/krajinka-magazin/sandor-marai-madarsky-spisovatel-svetoveho-rangu
https://www.facebook.com/oslovma/posts/727012017397777
Narodil sa maďarský maliar Mihály Munkácsy, výrazná osobnosť európskeho realizmu. Svetovú slávu mu priniesol obraz Pred popravou z roku 1870, za ktorý získal zlatú medailu na Salóne v Paríži. Venoval sa prevažne figurálnej kompozícii, portrétom, krajinkám a zátišiam. Zomrel 1. 5. 1900.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/725730344192611
Zomrel v rumunskom Nadlaku básnik, spisovateľ, redaktor a verejný činiteľ Ondrej Štefanko, jeden z najaktívnejších a najznámejších Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý dlhé roky stál na čele Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Narodil sa 18. 3.1949.
Narodil sa v Komárne maďarský romantický spisovateľ Mór Jókai, ktorý napísal viac ako 300 diel, z nich najznámejšie sú romány Nový zemepán, Čierne diamanty, Levočská biela pani alebo Úbohí boháči. Zomrel 5. 5. 1904.
https://sk.wikipedia.org/wiki/M%C3%B3r_J%C3%B3kai
Zlatý človek / Az aranyember
Zomrel v Hurbanove fyzik a astronóm Mikuláš Konkoly-Thege.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Mikul%C3%A1%C5%A1_Konkoly-Thege
V Starej Ďali (dnes Hurbanovo) vybudoval observatórium, ktoré patrilo k najmodernejším vo vtedajšej Európe.. - M. Konkoly-Thege sa narodil 20. januára 1842 v Budapešti.
http://slovakia.travel/hvezdaren-hurbanovo
Narodil sa v Békešskej Čabe ľudový básnik a prozaik, autor divadelných hier Ján Gerči. Niet oblasti kultúrneho a osvetového života v B. Čabe, do ktorej by v 30. a 40. rokoch 20. storočia nezasiahol svojimi nápadmi a tvorivou prácou. Vydal divadelnú hru v čabianskom nárečí Vyslúžená žena (1935) a samostatnú zbierku básní pod názvom Zornička (1939). V rukopise zostali jeho ďalšie divadelné hry, filmová poviedka a román. Ján Gerči zomrel 18. 10. 1984 v Nových Zámkoch.
Narodil sa v Békešskej Čabe hudobný skladateľ, pedagóg a zberateľ ľudových piesní Ján Valašťan-Dolinský. Vyvíjal bohatú, rozsiahlu a záslužnú činnosť v hudobnom živote Slovákov.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1174051469360494
Deň vzkriesenia slovenčiny / Zrodilo sa rozhodnutie pripraviť novú štúrovskú kodifikáciu spisovnej slovenčiny / Jazyk umožňuje identifikovať národnú pospolitosť, je jedným z jej základných atribútov
https://kebisek.blog.sme.sk/c/284189/14-februara-1843-vzkriesili-u-Stura-slovencinu-popoludni.html
http://snn.sk/den-vzkriesenia-slovenciny-14-februar-1843/
Deň sv. Valentína, mučeníka a patróna zamilovaných
Podľa legendy pôvodne pohanský kňaz Valentín, obrátený na kresťanskú vieru, žil v Ríme v 3. storočí n.l. V ríši v tom čase platil dekrét cisára Claudia, zakazujúci rímskym vojakom oženiť sa, pretože manželské radosti by ich odvádzali od plnenia vojenských povinností. Svätý Valentín považoval nariadenie za porušenie Božích zákonov a snúbencov tajne oddával. Za to skončil vo väzení. Keďže Valentín sa viery nevzdal, 14. februára roku 270 ho Rimania popravili. Legenda dodáva, že Valentín stačil pred smrťou napísať lístok žalárnikovej dcére s vyznaním lásky. Práve to sa stalo základom valentínskej tradície.
http://www.zivotopisysvatych.sk/valentin-biskup-a-mucenik/
Svetový deň rozhlasu
Vyhlásili ho delegáti na 36. zasadnutí Generálnej konferencii UNESCO 3. novembra 2011. Dátum 13. február zvolili v spojitosti so založením Rozhlasu OSN v roku 1946. Návrh na vyhlásenie Svetového dňa rozhlasu predložila delegácia Španielskeho kráľovstva. - Rozhlas, to ste vy - http://www.teraz.sk/magazin/svetovy-den-rozhlasu-sa-ponesie-pod-he/243372-clanok.html
https://www.facebook.com/oslovma/posts/721959817902997
Narodil sa v Kestúci slovenský novinár a prozaik v Maďarsku Zoltán Bárkányi Valkán
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/128/zoltan
Video: http://nava.hu/id/2343716/
Pilíšsky svet v próze Zoltána B. Valkána
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1171697856262522
Narodil sa v Plzni spisovateľ, literárny vedec, diplomat (bývalý veľvyslanec v Maďarsku), exminister kultúry SR, bývalý podpredseda Vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, poslanec Národnej rady SR Rudolf Chmel.
Hovorme priamo o malosti, chudobe a biede
Československo podpísalo s Maďarskom v Paríži mierovú zmluvu / Spomienka na Paríž
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1169518049813836
Uhorský snem prijal zákon rozširujúci slobody nekatolíkov, ktorý sa týkal hlavne evanjelického školstva a umožňoval zakladanie škôl vyššieho typu, či štúdium v zahraničí bez dovtedajšieho schvaľovania.
Narodil sa v Jelšavskej Teplici (dnes časť Gemerských Teplíc) evanjelický kňaz, romantický spisovateľ, štúrovský básnik, vychovávateľ, národnopolitický pracovník Samuel Tomášik, ktorý sa okrem iného pričinil o založenie gymnázia v Revúcej. Zomrel 10. 9. 1887.
Samuel Tomášik ako ovocinár a včelár pomáhal Slovákom na Dolnej zemi
Narodil sa v Budmericiach básnik, kolážista, publicista (Život, Svet socializmu, Film a divadlo, Expres) a jeden z hlavných predstaviteľov nadrealizmu Rudolf Fábry, ktorého básnická zbierka Uťaté ruky znamenala začiatok avantgardnej slovenskej poézie. - Zomrel 11.2.1982.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Rudolf_Fabry
https://www.facebook.com/oslovma/posts/720108691421443
Narodil sa v Pôtri (okres Veľký Krtíš) poľnohospodársky inžinier, novinár, publicista, spisovateľ literatúry faktu Ján Jančovic.
Pracovník na národa roli dedičnej / „Ctite si otcov mozole krvavé“
Zaradil sa k popredným znalcom vysťahovaleckej tematiky, zameranej na územie historického Novohradu.
http://www.oslovma.hu/XXX/Jancovic.pdf
So zakorenenými dolnozemskými výhonkami
Fotogaléria:
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=357762054322777
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1165860870179554
Monitor●Zo slovenskej tlače●December 2016 - Január 2017