uto03192024

Posledná aktualizácianed, 10 mar 2024 10am

V centre pozornosti zahraniční Slováci

blavaj01„Najkrajší kút, v šírom svete, je moja rodná zem...“ / Spomienka na tých, ktorí opustili svoje rodisko alebo sa narodili v zahraničí / Deň zahraničných Slovákov pri Pamätníku slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa a na Hlavnom námestí v Bratislave / Zelená ratolesť - Slovenské pozdravy spoza hraníc

V CENTRE POZORNOSTI ZAHRANIČNÍ SLOVÁCI
a nielen V CENTRE BRATISLAVY

Vo sviatok Sv. Cyrila a sv. Metoda sa pri Pamätníku slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v Bratislave stretli z iniciatívy Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí „domáci“ Slováci a krajania, ktorí dopoludnie 5. júla tradične strávili spomienkou na tých, blavaj02ktorí opustili svoje rodisko alebo sa narodili v zahraničí slovenským vysťahovalcom. Pri tardošskom červenom mramorestáli s vlajkou Slovenska aj vlajkou EU Slováci z Maďarska, odetí v slovenských krojoch. Kultúrny program spestril mužský spevácky zbor Viliam Figuš Bystrý z Padiny, báseň Spev o domove od Jána Smreka, ktorý vlastne tiež žil mimo Slovenska (v Prahe), zarecitoval Ján Karandyšovský, mladý Slovák, žijúci v kanadskom Toronte. Reflexívnu báseň Slovenská košeľa z pera padinskej autorky Drahomíry Pechočiakovej interpretovala jej rodáčka Anita Petráková. Slávnostné príhovory odzneli z úst predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Jána Varša a predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimíra Skalského. Podujatie sa konalo pod záštitou Predsedníctva Slovenskej republiky v Rade blavaj03Európskej únie.

Podvečer sa v príjemnom tieni nádvoria Starej radnice stretli priaznivci fotografie. Kurátor dokumentárnej výstavy fotografií, venovanej 10. výročiu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ľudo Pomichal slávnostne predstavil prvú časť expozície, do ktorej prispeli svojimi fotografiami aj krajania z celého sveta. Výstava je dokumentom o činnosti krajanských spolkov aj činnosti Úradu. Bude putovať aj do iných krajín, kde žijú Slováci a pravdepodobne aj do zámoria. V slávnostnom príhovore privítal hostí a uviedol výstavu predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Jána Varšo. Po príhovore sa radničným nádvorím niesol za sprievodu harmoniky spev slovenského speváckeho tria spod Pilíša - z blavaj04Mlynkov. Na akordeóne Melindu Černú, Tímeu Galdová a Levente Galdu sprevádzal Peter Berec. Po príhovore kunsthistorika, literárneho a výtvarného kritika, publicistu a spisovateľa, riaditeľa Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci Vladimíra Valentíka nádvorím zneli trilky huslí Ivany Jašovej, husľovej virtuózky z Vojvodiny, ktorá momentálne hosťuje v symfonickom orchestri v Nórsku aj Švédsku.

Program k Pamätnému dňu zahraničných Slovákov, pripravený v spolupráci s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom, vyvrcholil vystúpením na scéne na Hlavnom námestí pod názvom Zelená ratolesť - Slovenské pozdravy spoza hraníc. Spoza mikrofónu sa divákom prihovoril poéziou a krajanov na scénu uvádzal herec Štefan Bučko. Folklórne skupiny z Rumunského Nadlaku, z Kanady, skupina moderného tanca zo Srbska zo Starej blavaj05Pazovy, Komorný zbor Viliam Figuš Bystrý zo Srbskej Padiny, spevácke trio z Pilíša. Jozef Ivaška, spevák opernej i populárnej hudby, ktorý tiež žije za hranicami svojej rodnej zeme v susednom Rakúsku, má vo svojom repertoári aj piesne, ktoré hovoria o pocitoch krajanov, žijúcich ďaleko od domova.

Keď na scéne na záver stáli všetci účinkujúci, pod režijným vedením Michala Babjaka, rodáka zo Srbska, divákov pohladili precítené tóny známej piesne Najkrajší kút, v šírom svete, je moja rodná zem... A všetci, nielen tí, ktorí dlhšiu dobu strávili v zahraničí mimo svojho rodiska, sa zamysleli a podvedome zladili s melódiou a emóciami tohto letného krajanského večera v centre hlavného mesta Slovenska.

Víkend a hlavne nedeľa už patrili folklóru a aj krajanom na Detve. Detvianske slávnosti predstavili krajanov z Európy i zo zámoria nielen v tanečných a speváckych vystúpeniach na scéne. Diváci zhliadli aj fotografie, autentické fotografie, listy, dokumenty z rodinných archívov vysťahovalcov, vypočuli si audio nahrávky výpovedí krajanov, ktorým nechýba veľa rokov do stovky. A opäť bolo kultúrne vystúpenie doplnené aj stretnutím s krajanskou gastronómiou a ukážkami ručných prác v priestore Krajanského dvora. O rok ich určite opäť uvidíme doma.

Text a foto: Erika Fajnorová

blavaj06blavaj07