Kohút Pavla Hajku spieva veľkú symfóniu života

Fotogaléria ● Insitný maliar Pavel Hajko (1952) si vytvoril vlastný prístup a filozofiu, ktorá je iná ako v skutočnom dedinskom živote. ● Hajkove kohúty sú stelesnením pohlavnej žiadostivosti a hašterivosti, hýria sýtymi a sviežimi farbami s odvážnymi erotickými motívmi. ● Pyšný polygamný dvorný vták

Insitné umenie Slovákov zo Srbska sa stalo pojmom, ktoré možno smelo pomenovať „insitnovýtvarným kovačickým fenoménom“. Píše sa o nich v najčítanejších svetových časopisoch a jednotlivci dostali svoj priestor aj v encyklopédii svetového insitného umenia. Každý z týchto tvorcov má svoj rukopis, vyvierajúci zo slovenských roľníckych koreňov a vrodeného inštinktu. Kým zakladatelia kovačickej insity boli takmer všetko roľníci a ich výtvarné motívy na obrazoch boli prevažne z poľnohospodárskeho prostredia, mladšia generácia tvorcov sa regrutuje už aj z iných povolaní a na ich obrazoch už vidieť čoraz viac nových motívov a tvorivých prístupov. Už niekoľko rokov svojským videním a tvorbou upútava pozornosť milovníkov naivného umenia doma a v zahraničí Kovačická trojka Pavel Hajko, Martin Markov a Pavel Cicka. Žiaľ, jeden z tejto známej tvorivej trojice Martin Marko pred nedávnom podľahol zákernej chorobe a tak sa na početných výstavách na Slovensku máme možnosť zoznámiť už iba s obrazmi dvojice maliarov.
Insitný maliar strednej generácie Pavel Hajko (1952) sa narodil práve v roku vzniku organizovanej skupiny a galérie naivných maliarov - vtedy všetko kovačických sedliakov. Za člena stálej galérie - a teda medzi už afirmovaných maliarov - ho prijali roku 1981. Hajkovci patria medzi prvé rodiny, ktoré v roku 1802 založili terajšiu Kovačicu. Na dlhej ceste do dolnozemského Banátu prešli od novohradskej Vidinej cez Ďurku (Galgagyörk) v Peštianskej stolici, najskôr do banátskeho Bardáňu, Ečky a až roku 1802 sa natrvalo usadili v Kovačici, ležiacej na vtedajšej Vojenskej hranici. Pokiaľ jeho predkovia sa živili roľníctvom, on si za svoje povolanie zvolil remeslo. Vyučil sa za stolára a tak sa jeho zručnosť prejavovala najskôr iba v práci s drevom. Postupne svoj talent prejavil, a to aj zásluhou povzbudzovania jedného z najznámejších kovačických insitných maliarov Martina Jonáša, aj v kreslení a maľovaní. Odvtedy sa úspešne venuje obidvom tvorivým kumštom. Fortieľ stolárskeho majstra prejavil napríklad aj v tom, že v jeho dome všetok nábytok pochádza z jeho zručných rúk. Ešte nedávno, keď nepracoval s drevom a chcel si odpočinúť, zobral do rúk štetec a paletu a keď pocítil, že maľovania má už dosť, prešiel do stolárskej dielne a pokračoval v začatej práci s drevom. V insitnej tvorbe má svoj štýl, kým ostatní maliari stvárňujú prevažne dedinský život a svet, on si vytvoril vlastný prístup a filozofiu, ktorá je iná ako v skutočnom dedinskom živote. Svoj prvý obraz namaľoval pred viac ako štyrmi desiatkami rokov a čoskoro si zvolil za svoj ústredný motív svojich obrazov - kohúta. Toto domáce zviera, ktoré nechýba ani v jednom kovačickom dvore, ktoré jeho rodina tiež chová a od detstva aj dôverne pozná, ho vo svojej tvorbe úplne opantalo. A to nie náhodou, veď kohút je prepychový tvor a majstrovské dielo prírody. Túto nádheru prebral plne do svojej tvorby a od kohúta zobral bohatstvo krásy a vo svojom diele mu dal všetky farby a najväčšie hodnoty života. Kohút v ľudovom podaní mnohých národov je vták slnka a ohlasovateľ svetla. Svojim spevom zvestuje svetlo a tým príchod nového dňa. Aj preto na Hajkových obrazoch defiluje ako symbol nového dňa, bdelosti, plodnosti a mužnosti v rôznych situáciách a prostrediach.
Podobne ako Martin Jonáš, ktorý povýšil svoju tvorbu o výtvarnú filozofiu s príbehmi, aj on na svojich obrazoch vymýšľa rôzne príbehy, ktorého témy sa menia, ale kohút vždy zostáva. Hajkove kohúty sú stelesnením pohlavnej žiadostivosti a hašterivosti a na obrazoch hýria sýtymi a sviežimi farbami s odvážnymi erotickými motívmi. Na jeho obrazoch v popredí zostáva vždy tento pyšný polygamný dvorný vták, pozadie tvorí idylická krajinka s dedinou a kostolnou vežou v diaľke. Podobne ako dielo Martina Jonáša, aj už doterajšie známe dielo Pavla Hajku je medzi odborníkmi pre jeho svojsky prístup a filozofiu tvorby vysoko hodnotené. Uviedli to o ňom viacerí výtvarní kritici zo Srbska a Slovenska. Pavel Hajko vystavoval svoje diela na viac ako dvadsiatich samostatných výstavách a sto kolektívnych výstavách. Z jeho obrazmi sa mali možnosť záujemcovia zoznámiť v Austrálii, Cypruse, Japonsku, Kanade, Malajzii, Španielsku, Taliansku, USA a, samozrejme, najviac na Slovensku. V krajine svojich predkov je častým hosťom, je podobne ako ďalší dvaja jeho kolegovia aj členom Detvianskej umeleckej kolónie a každoročne sa zúčastňujú na jej akciách a tvorbe v plenéri. V roku 2002 vyšla v Bratislave o Pavlovi Hajkovi reprezentačná farebná monografia, ktorej autorom je výtvarný odborník a zberateľ Ivan Melicherčík a fotograf Anton Fiala. Autor na konci textu zhrňuje: „Hajko si vytvoril vlastnú tvarovú, farebnú i námetovú gramatiku, už tak typickú, že na každý jeho obraz možno razom ukázať a povedať - to je Hajko! Jeho prototyp kohúta je bez výnimky kohút s rodným listom vystaveným v Kovačici.“ Pavel Hajko je insitným maliarom, ktorý má kresbu kohúta aj na svojej vizitke a pečiatke. Navyše je jediným kovačickým insitným umelcom, ktorý sa podpisuje na svoje obrazy opačne, zrkadlovo - sprava doľava.

Ján Jančovic

F o t o g a l é r i a :
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.899291580169819.1073741986.147596498672668&;type=3