Maďarská vláda musela opäť cúvnuť - Celodenný štrajk učiteľov - Čaro nechceného / Koniec nacionalizmov - Hovoriť po voľbách o víťazoch je nezmyslom - Obsadia slovenský Jaguar Maďari? - Sme národ migrantov - Naša budúcnosť v našej minulosti - Správy Slovenského inštitútu v Budapešti - Historický kalendár
Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
http://www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ImroInfo/2016/ImSlTl03.rtf
www.oslovma.hu - facebook.com/oslovma
Otázka nedeľňajšieho zákazu otvorenia obchodov v uplynulom roku veľmi rozdelila maďarskú spoločnosť.
Maďarská vláda návrhom, aby parlament odvolal zákon o zákaze zamestnávania v nedeľu, už po druhý raz musela cúvnuť. Vyhlásil to dnes v Budapešti politik opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) István Nyakó. V komerčnej televízii ATV ďalej Nyakó povedal, že kabinet premiéra Viktora Orbána sa rozhodol pre tento krok, pretože sa bojí názoru občanov. Pripomenul, že v prvom prípade sa koncom roka 2014 musela vláda po nátlaku verejnosti vzdať zámeru zaviesť daň z internetu. Predseda MSZP József Tóbiás podotkol, že strana Fidesz ustúpila nie kvôli tomu, že si to želá väčšina spoločnosti, ale výhradne kvôli tomu, aby si zachovala moc. Rozhodnutie vlády oznámil na mimoriadnej tlačovej konferencii minister riadiaci kabinet úradu predsedu vlády Antal Rogán. Zdôvodnil ho tým, že otázka nedeľňajšieho zákazu otvorenia obchodov v uplynulom roku veľmi rozdelila spoločnosť. Odvolaním tohto zákona by sa Maďarsko podľa Rogána z hľadiska zamestnávania i platenia mzdových príplatkov vrátilo späť k stavu spred 15. marca 2015. „Parlament by o tomto návrhu v zrýchlenom konaní mohol rokovať už v utorok a v prípade jeho schválenia by už tento víkend mohol vstúpiť do platnosti,” povedal minister. Hovorca opozičnej strany Demokratická koalícia (DK) Zsolt Gréczy rozhodnutie označil za porážku vládnucej strany Fidesz. Jeho strana podľa slov hovorcu chce dosiahnuť, aby poslanci parlamentu čo najskôr zrušili zákaz nedeľňajšieho otvorenia obchodov. Gréczy zdôraznil, že nie sú pravdivé informácie vlády o tom, že zavedenie zákazu otvorenia obchodov v nedeľu bolo správne. „Tisíce ľudí stratili prácu, štátny rozpočet prišiel o miliardy forintov na daniach kvôli tomu, že ľudia žijúci v prihraničných oblastiach chodili nakupovať v nedeľu do zahraničia,” podčiarkol. Najvyšší súd minulú stredu overil referendové otázky MSZP týkajúce sa nedeľňajšieho zákazu otvorenia obchodov, čím otvoril možnosť, aby socialisti začali zbierať podpisy potrebné na ľudové hlasovanie. Tým súd zmenil rozhodnutie Národnej volebnej komisie (NVB), ktorá plebiscit odmietla. Tóbiás v tejto súvislosti vtedy vyhlásil, že iniciatíva za ľudové hlasovanie o nedeľňajšom zatvorení obchodov je spolu s otázkami týkajúcimi sa štátnej pôdy a mzdového stropu referendom o politike vládnucej strany Fidesz. Dnes dodal, že socialisti budú aj napriek tomuto kroku vlády trvať na uskutočnení plebiscitu, pretože podľa MSZP ľudia majú právo povedať svoj názor o zdravotníctve, školstve, pôde, mzdách a ďalších dôležitých otázkach. Zákaz predávať v nedeľu vo veľkých obchodoch platí od 15. marca 2015. Príslušný návrh zákona z dielne menšej vládnucej strany KDNP schválili poslanci parlamentu 16. decembra 2014. Výnimkou sú obchody s rozlohou do 200 štvorcových metrov, v ktorých však môžu pracovať iba majitelia, prípadne ich rodinní príslušníci. Ďalšou výnimkou je, že otvorené môžu byť v nedeľu v presne stanovených hodinách aj obchody, ktoré predávajú výhradne pekárenské a mliekarenské výrobky, novinové stánky a kvetinárstva. Zákaz neplatí ani pre lekárne a obchody na čerpacích a železničných staniciach, na letiskách a v ďalších verejných zariadeniach. Obchody v Maďarsku však môžu byť v nedeľu otvorené v adventnom období a v jednu nedeľu roka podľa voľby daného obchodu.
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-sud-odsuhlasil-referendum/190557-clanok.html
http://svet.sme.sk/c/20133666/fidesz-a-socialisti-sa-sporia-o-referendum.html
Východoslovenské múzeum a Rákócziho múzeum Maďarského národného múzea pripravujú výstavu pod názvom História zhmotnená v kove.
http://www.teraz.sk/regiony/kosicka-vystava-historia-zhmotnena/191147-clanok.html
http://www.etrend.sk/ekonomika/danovy-bordel-z-panamy-siaha-aj-do-madarska-orban-chce-upratovat.html
http://www.aktuality.sk/clanok/328064/novy-sef-osn-ma-pochadzat-z-balkanu-tvrdi-madarska-diplomacia/
http://www.teraz.sk/slovensko/matica-slovenska-tlac-mein-kampf/190708-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-sarkozy-eu-madarsko-francuzsko/190640-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-orban-nariadil-vysetrit/190882-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/madarsko-uver-splatka/190427-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarka-hladovka-zdravotnictvo/190426-clanok.html
http://svet.sme.sk/c/20133606/madarska-vlada-si-strajk-ucitelov-cti-vyhlasil-lazar.html
Pedagógovia vo všetkých zariadeniach verejného školstva v Maďarsku vyhlásili na 20. apríla celodenný štrajk, oznámila dnes predsedníčka Pedagogických odborov (PSZ) Piroska Gallóová. Podľa spravodajského servera Origo.hu predsedníčka konštatovala, že na rokovaniach medzi pedagógmi a predstaviteľmi rezortu školstva došlo k určitému pokroku vo viacerých požiadavkách učiteľov, avšak v mnohých ďalších zásadných problémoch sa dohodu dosiahnuť nepodarilo. Preto sa tri orgány štrajkového výboru rozhodli pre jednodňové prerušenie práce. Pedagógovia žiadajú reorganizovanie štátneho orgánu, ktorý prevádzkuje verejné školské zariadenia, zníženie počtu vyučovacích hodín pre pedagógov na 22, úpravu miezd technických pracovníkov škôl a zabezpečenie finančných zdrojov pre vedúcich škôl tak, aby mohli vyplácať učiteľom prémie za kvalitnú výučbu. Predsedníčka PSZ oznámila, že o pripravovanom štrajku už informovali predsedu vlády Viktora Orbána. Učitelia protestovali proti situácii vo verejnom školstve formou občianskej neposlušnosti 17. marca. Predtým, 15. marca, protestovalo vyše 30.000 učiteľov pred parlamentom v Budapešti.
http://www.teraz.sk/zahranicie/v-budapesti-padol-denny-teplotny-rekord/190340-clanok.html
Fanyűvő, Vasgyúró, Hegyhengergető...
http://dianamarosz.blog.sme.sk/c/412413/traja-slovenski-silaci-a-ich-madarski-partaci.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/hakeri-zo-zahranicia-zautocili-na-siet-m/189852-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/kover-musime-zachovat-madarsku-pr/189632-clanok.html
http://www.teraz.sk/kultura/zomrel-madarsky-spisovatel-a-pamatn/189437-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/umrel-byvaly-predstavitel-statostra/189647-clanok.html
http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/1052287-slovensko-madarskym-plynovodom-uz-prudi-plyn/
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-minister-ludskych-zdrojov/189298-clanok.html
Raoula Wallenberga 70 rokov nikto nevidel
http://www.transparency.sk/sk/slovensko-v-boji-proti-korupcii-pokrocilo-vyzvou-bude-prax/
http://dennik.hnonline.sk/slovensko/594564-keby-som-sa-bal-oligarchov-tak-do-vlady-v-kyjeve-nejdem
V dennej i externej forme a aj v anglickom jazyku
http://www.teraz.sk/regiony/na-bystrickej-umb-mozno-studovat-bezpecn/189029-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/vsetko-o-slovenskych-velkonocnych-s/188650-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/v-nedelu-27-marca-prejde-na-stredoeur/188500-clanok.html
http://www.teraz.sk/regiony/na-rekonstrukciu-kostola-v-novych-zam/188814-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-dozivotne-tresty-slovak/188045-clanok.html
Čo znamenajú najčastejšie priezviská v Európe?
Slovensko skončilo v poradí 157 štátov na 45. mieste - Česko (27.) / Poľsko (57.) / Maďarsko (91.)
http://www.webnoviny.sk/hudba/clanok/1048372-na-sziget-pride-aj-rihanna/
http://svet.sme.sk/c/20117951/na-madarskej-prokurature-strielal-muz-s-kalasnikovom.html
Orbán znižoval význam protestov na úroveň žartu
https://dennikn.sk/408547/oslavu-slobody-orbanovi-pokazili-velke-protesty/
proti centralizácii školstva
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-ucitelia-odkazali-orbanovi/187349-clanok.html
Desiatky tisíc demonštrantov proti systému vzdelávania
http://www.teraz.sk/zahranicie/tisice-ucitelov-opat-protestovali-p/187004-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-europa-nie-je-slobodna/186975-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madari-si-pripominaju-vyrocie-revolucie/186929-clanok.html
http://www.teraz.sk/regiony/geopark-novohrad-nograd-filakovo/189211-clanok.html
http://cestovanie.sme.sk/c/20116193/boli-ste-uz-v-geoparku-vyberte-sa-do-novohradu.html
Kým maďarskú časť ich štát štedro financuje, na slovenskej strane majú peniaze len na vydávanie brožúr.
http://nasnovohrad.sme.sk/c/20116119/novohrad-sa-pysi-unikatnym-geoparkom-stat-sa-on-nezaujima.html
http://www.teraz.sk/slovensko/splnomocnenec-vlady-romovia/190474-clanok.html
http://milanzeman.blog.sme.sk/c/312482/8-april-medzinarodny-den-romov.html
http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-prijal-demisiu-vlady-menovanie/188423-clanok.html
http://www.teraz.sk/nrsr-a-vlada-profily
http://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-slubili-vernost-slovenskej-r/188290-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/kiska-potrebujeme-zvysit-doveru/188441-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/s-vysledkami-parlamentnych-volieb-je-n/188306-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/smer-sd-sns-most-hid-siet-dohoda/188200-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/fico-ma-pocity-velkeho-smutku/188206-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/most-hid-vstupuje-do-vlady-so-smerom/187747-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/tisicka-ludi-karhala-v-bratislave-bud/187694-clanok.html
http://komentare.hnonline.sk/komentare-hn/594025-vyzera-to-na-facku
http://komentare.hnonline.sk/komentare-hn/594095-k-o-v-prvom-kole
http://www.teraz.sk/slovensko/rokovania-lidrov-smer-sd-sns-most/187332-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/rokovania-lidri-vlada-pokracovanie/187163-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/volby-vlada-zostavovanie-udalosti/187043-clanok.html
Smer-SD, SNS, Most-Híd a Sieť sa dohodli na programových prioritách novej vlády. / Chcú otvorené vládnutie / Posilniť starostlivosť o zahraničných Slovákov / Otázky regionálneho rozvoja a podpory menšín / Dobudovať R2, R3, R4, R7 / Znížiť daň z príjmu firmám / Zvýšenie verejnej kontroly justície
http://www.teraz.sk/slovensko/video-rokovania-o-zostaveni-vlady/187008-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/most-odchody-z-poslaneckeho-klubu/186780-clanok.html
Komentár Daga Daniša / Hľadajú sa zradcovia / Kľúče držia Sieť a Most / Procházka v sieti / Pragmatik Bugár / Vzbura poslancov
http://www.aktuality.sk/clanok/321218/komentar-daga-danisa-porazeni-si-stavaju-obrnenu-rakvu/
http://www.teraz.sk/slovensko/danko-sns-spolupraca-vlada-smer/186629-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/fico-hrnciar-sulik-paska-volby-koalicia/186658-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/fico-bugar-vlada-rokovanie-most-smer-vol/186679-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/horsky-most-hid-sns-smer-sd-reakcia/186626-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/po-bugarovi-rokoval-fico-s-prochazkom/186691-clanok.html
Čakanie na slovensko-maďarské objatie sa komplikuje. Ak raz vyjde (najnovšie sa zdá, že pod Ficovou taktovkou), má okrem praktických a politických súvislostí jeden nadčasový význam. Ukazuje falošnosť nacionalizmu na oboch stranách. Maďari spolu so Slovákmi musia definitívne odísť z tejto pasce. Na budúcom kamarátstve Bugára s Dankom sa priživia ešte mnohí komentátori. Je to šťavnatá téma. Stačí sa povŕtať v minulosti SNS so „slávnym“ Dankovým predchodcom na jej čele. K tomu prevetrať súčasné ciele národovcov a ich dlhodobo známy záujem o dobré kšefty. Spojenectvo s Bugárom je príliš pikantným (nestráviteľným?) gulášom pre voličov. Súčasne je v hre duch minulosti a poniektorí by radi zaradili spiatočku späť do minulých storočí. Kto bude chrániť vlasť pred maďarskou hrozbou, keď ešte i jej strážcovia sa nechajú kúpiť? Keď už nič iné, aspoň toto jedno pozitívum môže z prípadnej spolupráce Mosta a národovcov vzísť. Nezávisle na miere dôveryhodnosti SNS a jej šéfa. Maďarsko-slovenský konflikt vybledol. Je ťažké sa v ňom ďalej motať, maďarská karta leží zaprášená pod stolom. Prítomnosť priniesla také vážne výzvy, že točiť o dvojjazyčných tabuliach môžu iba sklerotici. Týka sa to oboch strán. Most sa musí rozhodnúť, ako veľmi chce byť etnickou stranou. Môže si dovoliť niečo iné, viac soft - byť stranou regiónov, v najlepšom prípade favorizovanou politickou silou slovenského juhu. To, čo ťahá dozadu, je duch revizionizmu, stará trauma z trianonskej zrady a snívanie o jednej vlasti Maďarov v karpatskej kotline. Národovci z SNS stoja pred podobnými úlohami. Je otázka, či sú schopní ich vnímať a rozhodnúť. Obchodnícky intelekt je žiaľ obrastený masťou. Konzervatívne národovectvo je možné rozchodiť, ale nemôže mať nič spoločné s protimaďarskou emóciou. Občiansky princíp je jednoducho povinný, lebo „tí Maďari“ sú predsa občanmi tohto štátu. To ostatné nech riešia diplomati pri stretnutiach s Viktorom Orbánom. Prípadný tandem Bugár-Danko nie je hodný otvárania šampanského, ale čaro nechceného môže aj tu zafungovať.
Most-Híd šokoval, zmenil svoj názor po Sneme SNS, keď vysvitlo, že pravicová vláda nevznikne.
http://www.teraz.sk/slovensko/predsednictvo-most-hid-mandat-smer/186584-clanok.html
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/386535-sulik-podla-danka-nevie-garantovat-funkcnu-vladu/
http://hnonline.sk/slovensko/593634-sns-mostu-igen-nepovie
http://domov.sme.sk/c/20112536/fico-si-poverenie-na-zostavenie-vlady-prevezme-az-v-stredu.html
http://hnonline.sk/slovensko/593514-sledujeme-online-sulik-chce-zostavit-pravicovu-vladu
Mandát na jej zostavenie ešte nemá
http://www.aktuality.sk/clanok/319900/vysledky-volby-2016-online-sas-richard-sulik-8-marec-2016/#
http://www.aktuality.sk/clanok/319801/komentar-daga-danisa-fico-zacal-a-hned-skoncil/#
http://www.teraz.sk/volby-2016
Šokujúce výsledky
https://volbysr.sk/sk/data02p.html
Do NR SR sa dostalo osem politických strán: SMER, SAS, OĽANO-NOVA, ĽS NAŠE SLOVENSKO, SME RODINA - BORIS KOLLÁR, MOST - HÍD A #SIEŤ.
Reakcie politikov
http://volby.teraz.sk/reakcie-politikov
http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-kiska-kotleba-je-fasista/190644-clanok.html
http://www.teraz.sk/volby-2016/fico-slovensko-vlada-prezident/185640-clanok.html
http://www.teraz.sk/volby-2016/prezidenta-dnes-navstivi-sest-predse/185486-clanok.html
Srdečné pozdravy Sulíkovi, facka Ficovi
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/386592-most-hid-a-smk-za-jednym-stolom/
http://www.teraz.sk/slovensko/po-neuspechu-smk-vo-volbach-berenyi/185494-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/vyse-200-odporcov-kotlebovej-strany/185621-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/j-berenyi-madarska-mensina/185320-clanok.html
https://dennikn.sk/394540/smk-vykazala-redaktorov-uj-szo/
https://dennikn.sk/395301/most-smk-pomaly-koniec-velkych-iluzii/
http://domov.sme.sk/c/20111509/madarske-strany-nepochopili-svojich-vlastnych-volicov.html
V Maďarsku najviac sledovali politici aj médiá účinkovanie Strany maďarskej komunity. Z tohto hľadiska sú voľby na Slovensku sklamaním, v podstate vyšla nazmar cezhraničná masívna podpora pre SMK v tunajších verejnoprávnych médiách. Stranu Most-Híd v Maďarsku neuznávajú. Ako inde vo svete, aj v Maďarsku si všímajú prvé komentáre na to, že krajná pravica bude v slovenskom parlamente zastúpená tiež. Tu si už na tento element zvykli, pretože strana Jobbik je už druhý cyklus v parlamente a momentálne je najsilnejšou opozičnou stranou, prieskumy jej ukazujú podporu okolo 15 %. Celkovo treba pripomenúť piatkové vyjadrenie Viktora Orbána, ktorý si pochvaľoval nadštandardné vzťahy s Robertom Ficom. Maďarský premiér bol zdržanlivejší ako po minulé roky, no zvýraznil, že záujmom Maďarska by bola stabilná vláda na Slovensku.
http://www.teraz.sk/slovensko/europske-media-slovensko-volby-nrsr/185352-clanok.html
Hovoriť po týchto parlamentných voľbách o víťazoch je holým nezmyslom. Možnože sa napokon z tej neprehľadnej skrumáže niekomu podarí zostaviť vládu, v tej či onej konštelácii. V týchto voľbách však nikto nevyhral. Všetci prehrali. V slovenskom parlamente bude 71 rokov po skončení druhej svetovej vojny opäť počuť ľudácky pozdrav: „Na stráž!“. O tom, že tento pozdrav tam pri prvej možnej príležitosti zaznie, nepochybujme ani na sekundu. V čase, keď sa Slovensko ujme predsedníctva v Rade EÚ, budú u nás v pozíciách silných lídrov politici, ktorí o európskych problémoch rozprávajú s nadutosťou nabobov, ktorí si už nahrabali dosť na to, aby ich osobne vôbec nemuseli trápiť prípadné následky krachu európskeho projektu. K najdôležitejším figúram našej scény budú patriť politici, ktorí svoj úspech založili na svojej protisystémovosti a nevypočítateľnosti. Zákony bude schvaľovať zatiaľ ešte neznámy počet poslancov, ktorí podpísali deklaráciu náboženských fanatikov, požadujúcu, aby Slovensko vypovedalo svoje medzinárodné ľudskoprávne záväzky. Plus spomínaní ľudáci a otvorení neonacisti. Mnohí lídri počas volebnej noci rozprávali o pokore. Súčasná situácia si však vyžaduje ďaleko viac. Žiadna pokora neodčiní predvolebnú kampaň Smeru. Vymýšľanie lacných hesiel, strašenie ľudí, apelovanie na pudy a triafanie do virtuálnych terčov namiesto diskusií o reálnych problémoch obyvateľov Slovenska. Vládna strana musela nevyhnutne čosi stratiť po štyroch rokoch vlády bez partnerov, na ktorých by sa prípadne dali zhodiť niektoré aféry, prešľapy a neúspechy. Za to, že napokon stratila oveľa viac, si však môže opäť len a len sama. Žiadna pokora nepostačí pri odstraňovaní katastrofálnych následkov zlyhania trojice KDH, Most - Híd a Sieť. Isto sa bude veľa špekulovať o tom, kam v týchto voľbách odišli mnohí voliči Smeru z roku 2012. Ozajstnou otázkou za milión však je, kam tohto roku odišla väčšina proeurópsky, občiansky a nenacionalisticky orientovaných voličov tradičnej pravice. K Igorovi Matovičovi s Danielom Lipšicom? Alebo nebodaj k Borisovi Kollárovi? Nezabúdajme tiež prirátať bývalých voličov SDKÚ, ktorú tieto voľby poslali definitívne do histórie. Kde sa tí rozplynuli? Výsledok SaS ako univerzálne vysvetlenie nepostačí. Tradičná slovenská politická scéna, orientovaná okolo pravoľavej osi a pohybujúca sa v demokratických mantineloch, dostala v sobotu tvrdú facku. A vzhľadom na to, ako podľa prieskumov volili prvovoliči (a aké preferencie o sebe prezrádzajú stredoškoláci - budúci voliči roku 2020), úlohou číslo jeden sa stalo bojovať, aby z facky nabudúce nebolo K.O. Pokora môže byť dobrým začiatkom, ale iba začiatkom. Zmeniť sa toho bude musieť oveľa viac, než len mená lídrov niektorých strán, ktoré v sobotu prepadli.
http://www.teraz.sk/slovensko/hedviga-mz-stihanie-madarsko-sud/188068-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/hedviga-m-z-podala-ziadost-o-presun/186018-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/v-madarskom-dunaszigete-zije-158-slov/185789-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/v-madarsku-obvinili-uradnikov-ktori/186400-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-o-madarske-obcianstvo-poz/185826-clanok.html
http://ekonomika.sme.sk/c/20111988/rast-madarskej-priemyselnej-produkcie-sa-prudko-spomalil.html
http://ekonomika.sme.sk/c/20133690/eurobanka-varovala-madarsko-pred-menovym-financovanim.html
http://ekonomika.sme.sk/c/20112231/europska-investicna-banka-pozicia-madarsku-pol-miliardy-eur.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/szijjarto-je-sklamany-odnatim-rumun/184904-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-balaton-pocasie-zaplavy/185008-clanok.html
https://www.facebook.com/oslovma/posts/902737719825205
http://www.teraz.sk/ekonomika/madarski-turisti-sa-vracaju-na-slovensko/184743-clanok.html
http://hnonline.sk/svet/593177-cesky-pas-je-lepsi-ako-ten-nas-predbehli-nas-aj-madari
Pokles preferencií vládnucej strany Fidesz
http://www.teraz.sk/zahranicie/prieskum-madarsko/184561-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-prieskum-volby-fidesz/190451-clanok.html
Firmy sa obzerajú po pracovníkoch z Maďarska
http://www.teraz.sk/ekonomika/slovenske-firmy-nabory-zahranicie/186499-clanok.html
Maďarský portál lanári zamestnancov do slovenskej automobilky. Môže ísť o vznikajúci Jaguar Land Rover. Kým pred rokmi chodili robiť do Maďarska naši občania, zdá sa, že sa v cezhraničnom zamestnávaní trend obrátil. Na Slovensku pracujú masy zamestnancov z Maďarska, ponúkajú im výhodné pracovné podmienky a vyšší plat. Podľa penzcentrum.hu hľadajú slovenskí sprostredkovatelia maďarskú pracovnú silu pre automobilové a elektrotechnické firmy. Oslovujú najmä ľudí z miest neďaleko hraníc ako Komárom, Ostrihom, Tata či Győr. Práve v Győri mali ponúkať pracovné miesta s mesačným platom 855 eur, ubytovaním zdarma, príspevkom na stravu a uhradením cestovného. „Na Slovensku je výrazný nedostatok pracovnej sily, pritom maďarskí zamestnanci z uvedených odvetví majú vhodné vzdelanie, skúsenosti a odbornosť,” uviedol pre penzcentrum PR manažér workania.hu János Ficza. Slovenská vláda poskytla automobilke dotáciu zo štátneho rozpočtu, ktorý sa tvorí z našich daní. Aj keď je o prácu v nej veľký záujem, zamestnávať bude možno aj ľudí z Maďarska. „Prostredníctvom nášho dotazníka vyplnilo registračný formulár investora so záujmom o prácu v Land Roveri asi 25-tisíc ľudí. Jaguar zatiaľ nešpecifikoval profesie, o ktoré má záujem, preto si neviem dosť dobre predstaviť, akých zamestnancov agentúry v Maďarsku hľadajú,” uviedla Jana Lukáčová, hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Penzcentrum.hu udáva, že zamestnanec v automobilovom a elektrotechnickom priemysle na Slovensku zarobí v porovnaní s Maďarskom v priemere takmer o 160 eur viac. Koncom roka 2015 podpísala naša vláda zmluvu s britskou automobilkou Jaguar Land Rover. Pri Nitre má postaviť výrobný závod, ktorý by mal naštartovať činnosť v roku 2018 alebo 2019. Po spustení má produkovať 150-tisíc áut ročne.
http://www.teraz.sk/ekonomika/pred-rokmi-chodili-pracovat-do-madarska/184475-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-madarsko-azerbajdzanska-spolupraca/185431-clanok.html
https://dennikn.sk/392964/madarsko-diktaturou-rychlo-lahko/
http://www.teraz.sk/zahranicie/k-automatickemu-rozsireniu-sankcii-v/184110-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/rozpad-schengenu-najviac-postihne-madars/184470-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-madarsko-eurozona-vstup/184059-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/hrozba-krajinam-kratenim-fondov-z-eu/184084-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-rakusko-utecenecke-tabory/184200-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/orban-vztahy-so-slovenskom-su-uspori/184092-clanok.html
https://dennikn.sk/385834/novy-obri-most-komarno-komarom-schvalili-100-milionov-eur/
http://www.teraz.sk/kultura/oscary-su-rozdane-leonardo-dicaprio-s/184015-clanok.html
Do Maďarska mieri Oscar za najlepší cudzojazyčný film - snímka Saulov syn.
http://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/385081-oscar-2016-sosku/
Oscarov máme za sebou a Maďari dosiahli vynikajúci úspech, titul najlepší inojazyčný film získal Saulov syn režiséra Lászlóa Nemesa Jelesa. Hoci na základe predbežných úspechov filmu sa to dalo očakávať, je jasné, že maďarské médiá boli úspechu dnes ráno plné. Všetky elektronické médiá vyzdvihujú, že sa maďarský film dočkal tejto slávy opäť po 34 rokoch, kedy režisér István Szabó získal Oscara za film Mephisto, ktorý rozoberá rozporuplný, avšak nakoniec ústretový vzťah umelca k totalitnej, fašistickej moci. Saulov syn je zasa o dôsledkoch tejto totality, o fabrike na smrť z pohľadu jednotlivca, ktorý upratuje plynové komory. Médiá teraz citujú mladého režiséra, ktorého úspešný film je prvotinou. „Aj v najtemnejších časoch ľudstva sa v nás ozýva vnútorný hlas, ktorý pomáha zostať človekom - tento film je o tejto nádeji,” povedal Nemes Jeles. Portál Origo poznamenáva, že oscarové dobré ráno v Maďarsku zatieňuje aj výročnú správu premiéra Orbána o stave krajiny a diania okolo neho. Ďalší portál - 24.hu, zasa cituje predstaviteľa hlavného hrdinu Gézu Röhriga: „Maďarsko sa potrebuje radovať.” - Gregor Martin Papucsek (RTVS)
Maďarský premiér Viktor Orbán na sociálnej sieti Facebook zablahoželal tvorcom maďarského filmu Saulov syn, ktorý v noci nadnes získal Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film. „Je to veľký deň pre maďarský film. Ďakujeme všetkým,” napísal Orbán po maďarsky i po anglicky. Film režiséra Lászlóa Nemesa rozpráva o osude žida v nacistickom tábore. Ide o historicky druhého Oscara pre maďarskú kinematografiu; v roku 1982 získal zlatú sošku režisér István Szabó za film Mephisto. Už 88. ročník odovzdávania Oscarov sa konal v americkom Los Angeles. Prestížne ocenenie udeľuje Akadémia filmových umení a vied, ktorá v súčasnosti pozostáva z približne 6200 členov. Celkový počet súťažných kategórií je 24. (tasr)
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-akcny-plan-boja-terorizmu/190516-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-opozicia-odmietla-zakon/190901-clanok.html
http://svet.sme.sk/c/20125044/viac-ako-polovica-madarov-si-spaja-terorizmus-s-moslimami.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarske-vojsko-posilnuje-zabrany/189918-clanok.html
http://svet.sme.sk/c/20129569/madarsky-parlament-prerokoval-akcny-plan-boja-proti-terorizmu.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/hovorca-madarskej-vlady-madarsko-je/189603-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/migranti-stale-prichadzaju-do-madars/191192-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/m-lajcak-riesenie-migracnej-krizy/191088-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/nove-trasy-migrantov-mozu-viest/186444-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-prezident-v4-napomohla-eu-k/187638-clanok.html
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/386348-v-madarsku-islo-iba-o-preventivny-migracny-krizovy-stav/
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-vyhlasilo-migracny-krizov/185953-clanok.html
„Vonkajšie hranice EÚ treba zatvoriť“
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-odmieta-dovoz-migrantov-vonkajs/185586-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-o-migracii-radsej-konat-samos/184894-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/povinne-kvoty-na-migrantov-odmieta-80/184304-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-sud-vyniesol-rozsudok-v-342/184310-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/opozicia-k-orbanovmu-prejavu-hrozbou/184007-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-nariadil-pripravu-zabran/183999-clanok.html
Okrem Slovenska svoju žalobu podalo aj Maďarsko
http://domov.sme.sk/c/20104564/s-podanim-zaloby-nas-uz-nekonfrontuju-tvrdi-lajcak.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/v-madarsku-zadrzali-narusitelov-hranic/183974-clanok.html
Bohatá účasť súťažiacich tímov nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska, Českej republiky a Srbska...
http://www.netky.sk/clanok/v-sladkovicove-sa-konal-uz-ix-rocnik-medzinarodneho-klobasoveho-festivalu
Pre zahraničných uchádzačov, krajanov a záujemcov o štúdium slovenského jazyka a slovenských kultúrnych a vlastivedných reálií...
https://fphil.uniba.sk/slovakisticke-studia
Zoznamy schválených a zamietnutých žiadostí
Schválených: 376 dotácií v celkovej sume 568.066,- eur / Zamietnutých: 552 žiadostí
http://www.uszz.sk/data/2016/Zoznam_schv%C3%A1len%C3%BDch_%C5%BEiadost%C3%AD_o_dot%C3%A1ciu_2016.pdf
http://www.uszz.sk/data/2016/Zoznam_zamietnut%C3%BDch_%C5%BEiadost%C3%AD_o_dot%C3%A1ciu_2016.pdf
www.oslovma.hu/XXX/UszzDo16.rtf
Súbeh v rámci prezentácie podujatia ÚSŽZ počas 51. FSP v Detve
FotoInšpirácia:
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.795352333897078.1073741949.147596498672668&;type=3
Dynamické, rôznorodé, aktuálne
Bilaterálne vzťahy / Maďarsko - Konštruktívne vzťahy s naším južným susedom, zamerané na praktickú spoluprácu, predstavujú dôležitý vektor zahraničnej politiky. So znepokojením sledujeme rast nacionalizmu a radikalizmu v maďarskej spoločnosti. Na druhej strane, Slovensko sa môže inšpirovať spôsobom, akým Maďarsko pristupuje k otázkam súvisiacim s ochranou suverenity, kresťanských hodnôt, starostlivosti o svojich krajanov v zahraničí a vonkajší rozmer svojej ekonomickej politiky (hospodárska diplomacia).
Zmierňovať nacionalistické a radikalistické tendencie praktickou spoluprácou v dôležitých sektoroch, akým je napríklad energetika, kultúra a oblasť krajanskej podpory.
Slováci žijúci v zahraničí - Výzvy a problémy / Riešenia
http://www.obycajniludia.sk/program/zahranicna-politika/
Sú ich státisíce. Utekajú za lepším životom do zahraničia. Hľadajú si dobrú prácu. Ich motiváciou sú peniaze, ale nielen tie. Niektorí chcú stabilnejší základ pre založenie rodiny, iní potrebujú zarobiť na bývanie a sú aj takí, ktorí nechajú rodinu doma a posielajú jej zo zahraničia zárobok. V drvivej väčšine ide o mladých mužov a ženy. Sú to ekonomickí migranti, ktorí hľadajú šťastie v krajinách OECD. Nejde však o tých z Blízkeho východu alebo Afriky. Toto sú migranti zo Slovenska a vo svete ich je viac ako 300-tisíc. Slováci si prerazili popredné miesto v rebríčku OECD medzi krajinami, ktoré jej obyvatelia najradšej opúšťajú. Podľa šéfa Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimíra Skalského odchádzajú najmä vzdelanejší ľudia. „To, že sa ľudia sťahujú von, je vizitka, že v tejto krajine niečo nie je dobré,” myslí si Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.
Podľa štatistík sa spomedzi krajín OECD rozhodlo opustiť vlasť najviac Írov, a to 20,8 percenta. Z opačného konca ťahajú USA a Japonsko, ktorým odišlo menej ako jedno percento obyvateľstva. Slovensko sa drží v závese krajín, odkiaľ ľudia odchádzajú najradšej. Svoj domov opustilo 10,4 percenta našincov. Hoci podľa OECD je najobľúbenejšou destináciou migrantov z krajín OECD vytúžená Amerika, Slováci si svoj „americký sen” chodia plniť inde. „Slováci odchádzajú najviac do Česka, čo je pre nich destinácia síce nie najlukratívnejšia, ale takpovediac napoly doma a bez jazykovej bariéry,” vysvetlil šéf Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský. Ako doplnil, usádzajú sa však aj v spomínaných USA alebo vo Veľkej Británii, v Nemecku, Rakúsku či Írsku. Podpredseda KDH Miloš Moravčík vidí v odchode desiatok tisíc našincov problém. „Chceme vytvoriť lepšie podmienky pre Slovákov, nech tu ostanú pracovať, nech tu platia odvody a nech sa následne môžu zvyšovať dôchodky,” povedal Moravčík na HNClube. Či Slovensko disponuje dostatočným počtom pracovných miest pre toľko ľudí, je otázne. Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti by sa miesta našli v zdravotníctve. „Starne populácia a starší ľudia potrebujú viac zdravotnej starostlivosti. Okrem toho starnú aj zamestnanci zdravotníckeho sektora,” vysvetľuje Páleník. Priestor na návrat zdravotníkov zo zahraničia je, to by sa však podľa Páleníka museli znormalizovať pracovné podmienky v tomto sektore. V súvislosti s voľnými miestami sa často skloňuje poľnohospodárstvo. „Je to také zvláštne, že napríklad v okrese, ktorý má 25-percentnú nezamestnanosť, nevieme nájsť ľudí do poľnohospodárskej výroby,” povedal premiér Fico v rozhovore pre HN. Páleník má na to iný názor. „Poľnohospodárska politika umelo dotuje prepúšťanie ľudí a nezmyselné zvyšovanie efektivity práce,” myslí si analytik.
Samostatnou kapitolou sú mladí Slováci, ktorí odídu do zahraničia študovať. „Hovoríme tu o približne 50 tisícoch slovenských vysokoškolákov, čo znamená, že asi štvrtina alebo pätina našich študuje v zahraničí,” hovorí Paleník a dodáva, že väčšina z nich tam potom ostane aj pracovať. Ak si tam po škole nájdu dobrú prácu, bolo by náročné dostať ich naspäť na Slovensko. „Prinútiť človeka, aby vymenil svoju ako-tak istú robotu za víziu relatívnej neistoty a nového pracovného miesta so skúšobnou dobou, je pomerne ťažké,” myslí si Páleník.
Krajiny s najvyšším počtom svojho obyvateľstva žijúceho v zahraničí (v %) = Írsko -20,8 / Nový Zéland - 19,8 / Luxembursko - 19,6 / Portugalsko - 16,7 / Estónsko - 13,8 / Island - 13,2 / Mexiko - 12,6 / Švajčiarsko - 11,2 / SLOVENSKO - 10,4 / Poľsko - 9,4 / Slovinsko - 8,8 / Grécko - 8,1 / Veľká Británia - 8,1 / Rakúsko - 7,8 / Izrael - 6,3 / Holandsko - 6,1 / Fínsko - 6,0 / Nemecko - 5,8 / MAĎARSKO - 5,6 / Kanada - 5,5 / Belgicko - 5,4 / Turecko - 5,1 / Taliansko - 5,1 / Dánsko - 4,7 / Česká republika - 4,5 / Kórea - 4,1 / Nórsko - 4,0 Švédsko - 4,0 / Čile - 3,7 / Austrália - 3,4 / Francúzsko - 3,1 / Španielsko - 2,6 / USA - 0,8 / Japonsko - 0,7
Začiatkom roku 2016 Vydavateľstvo Matice slovenskej vydalo vedeckú ročenku Slováci v zahraničí už po tridsiaty druhý raz. Pastelovo zelená väzba ukrýva takmer 200 strán printu zo života a diela Slovákov žijúcich v zahraničí. Do redakcie ročenky bolo počas roku 2016 zaslaných niekoľko desiatok štúdií, materiálov, článkov, informácií i recenzií z Chorvátska, Rumunska, Maďarska, Poľska, Srbska, Čiernej Hory, USA i Austrálie. Krajanskej problematike ostali verní i viacerí odborníci zo Slovenska, ktorí sa v roku 2015 venovali veľmi širokému okruhu tém. Prvou, a aj vedecky najhodnotnejšou kapitolou ročenky sú už tradične Štúdie. V 32. čísle zborníka nájdeme príspevky z pera Claudeho Baláža (Slovensko): Zahraniční Slováci v druhej svetovej vojne a protifašistickom odboji vo Francúzsku; Adriany Fúrikovej (Rumunsko): Aspekty vzdelávania v slovenskom materinskom jazyku v Rumunsku v rokoch 1936 - 1940; Agaty Jędrzejczykovej (Poľsko): Život s krajanmi, krajania so Životom; Jany Sivičekovej (Slovensko): Andrej Sirácky, významný národno-kultúrny dejateľ v dejinách vojvodinských Slovákov a Tünde Tuškovej (Maďarsko): Náčrt problematiky: sebareflexia poslucháčov slovenského pôvodu súvisiaca s dvojjazyčnosťou. Ich obsahovú stránku ozrejmujú abstrakty v slovenskom a anglickom jazyku, ktoré sú situované na začiatku štúdií v zborníku. Kapitolu Materiály a pramene reprezentujú štyri príspevky, pod ktoré sa autorsky podpísali: Genovéva Grácová (Slovensko); Ján Jančovic (Slovensko); Vladimír Valentík (Srbsko) a Ján Vrtielka (Austrália). Autorka Grácová otvorila tému slovenskej diplomacie v 40. rokoch 20. storočia so zameraním na osobnosť Dr. Jána Kaššovica. Jančovic priblížil vysťahovalectvo na Dolnú zem a ponúkol materiál s názvom Tri storočia usadenia a pobytu evanjelických Slovákov na ľavej strane Ipľa, s podtitulom: Slovenskí evanjelici a ich osobnosti v maďarskej časti Novohradskej stolice v 17. - 19. storočí. Valentík v príspevku reflektoval stopäťdesiat rokov slovenských novín a časopisov vo Vojvodine (1864 - 2014). Ján Vrtielka ponúkol zdokumentované dejiny Slovenského katolíckeho kostola na Caveate v štáte Viktoria, v Austrálii. Výročia, jubileá a spomienky tento rok priniesli informácie od Anny Kováčovej (Maďarsko), Kataríny Melegovej - Melichovej (Srbsko) a Alžbety Uhrinovej (Maďarsko). Vo svojich príspevkoch spomínali na Ondreja Krupu (1934 - 2015), oživotvorenie Matice slovenskej v Juhoslávii/Srbsku a venovali sa i životnému jubileu Anny Divičanovej. Autorsky najbohatšou kapitolou sú aj tento rok Správy, informácie a recenzie. Ľuboš Kačírek (Slovensko) ponúkol recenziu na dielo Anny Kováčovej: Po stopách slovenskej minulosti v Budapešti. Jerry Jaroslav Krúpa (Florida) sa venoval slávnej rodine podnikateľov Dudovcov: Andrej Duda and sons, Incorporated. Autorská dvojica Mirko Vavra a Branka Baksa (Chorvátsko) priblížili príchod Slovákov na územie dnešného Chorvátska. Zamerali sa aj na sčítanie obyvateľov, práva národnostných menšín a organizáciu Zväzu Slovákov v Našicich. Autor Michal Spevák (Čierna Hora) informoval o slovanskej vzájomnosti na južnom Jadrane a o Slovákoch v Čiernej Hore. Ročenku uzavrela Zuzana Pavelcová (Slovensko), ktorá ozrejmila činnosť Krajanského múzea Matice slovenskej počas roku 2015. Možnosť, prispieť do ročenky Slováci v zahraničí č. 32 ponúkame všetkým krajanom aj v roku 2016. Pokyny pre autorov nájdete na webovej stránke Matice slovenskej. Taktiež si ročenku môžete zakúpiť z pohodlia domova na stránke www.vydavatel.sk.
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-pocasie-sneh-doprava-cesty/184355-clanok.html
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.387104438055205.1073741825.147596498672668&;type=3&uploaded=1
Pilisszántó régen
https://goo.gl/photos/epB8NV6BJQEnKZYE8
http://www.oslovma.hu/pilis-slovak.hu/osady/14-telepuelesek/23-santov
Obec Santov (Pilisszántó) leží pri úpätí 757 metrového vrchu Pilíš, na 20 kilometrov od Budapešti, v údolí, otvorenom smerom k hlavnému mestu. Písomne prvýkrát spomínajú Santov v roku 1299. Za tureckých čias dedina úplne vymrela. Znovuosídlenie sa začínalo v roku 1702 15 rodinami zo západnej časti dnešného Slovenska. Obyvatelia obce sú pokrvní potomkovia týchto a neskoršie prisťahovaných (najmä slovenských) rodín. Medzi pamätihodnosti Santova patrí katolícky kostol postavený v roku 1760. Taktiež kaštieľ rodiny Orosdy, ktorý dal postaviť z Turecka vrátiaci sa veľkoobchodník Fülöp Orosdy v roku 1899 na základe plánov Artúra Meiniga.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/912825728816404
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.916667108432266.1073741989.147596498672668&;type=3
S hlbokým zármutkom v srdci oznamujeme, že 24. marca 2016 vo veku 84 rokov zomrela slovenská učiteľka, vynikajúca ľudová speváčka a aktivistka Slovákov v Maďarsku Gizela Molnárová, rodená Fuhlová. Jej život bol úzko spätý s rodnými Mlynkami, stala sa ikonickou osobnosťou našej Slovače. Česť jej pamiatke!
Zbohom, teta Gizka! Clivo na duši je za Vami pod Pilíšom i na Slovensku
„Podpilíšskí cinter, zahrádka zelená, / a do ňéj padaju prekrásné semená...“
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/23818-prezentacia-publikacie-udov-odev-na-hornom-povodi-galgy
http://serbak.blog.sme.sk/c/412260/vylet-do-noveho-mesta-pod-siatrom-satoraljaujhely.html
Haiku je žáner japonskej poézie pozostávajúci tradične zo 17 slabík (presnejšie: mór) usporiadaných do troch veršov obsahujúcich 5 + 7 + 5 mór. Nasledujúce básne sú písané po slovensky - podľa tohto vzoru.
Stredisko pilíšskych Slovákov v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) / 22. marca 2016 / Viac ako 50 žiakov vyšších ročníkov základných škôl pilíšskych obcí Čív, Mlynky, Santov a Šárišáp učiacich sa slovenčinu ako predmet / Putovná výstava Míľniky života Ľudovíta Štúra 1815-1856 / Riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Gabriel Hushegyi / Výstava Naša budúcnosť v našej minulosti / Riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király, PhD. / Regionálne stredisko Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku v Mlynkoch
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.915307118568265.1073741988.147596498672668&;type=3&pnref=story
Regionálne stredisko Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku v Mlynkoch je hostiteľom putovnej výstavy Naša budúcnosť v našej minulosti, ktorú 21. februára 2016 v Stredisku pilíšskych Slovákov v Mlynkoch otvorila kurátorka expozície, riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király, PhD. Výstava, ktorá svoje trojročné putovanie skončí 23. marca 2016, jedinečným spôsobom približuje návštevníkom kus histórie, dodnes živej kultúry a tradícií našej Slovače.
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.896906927074951.1073741985.147596498672668&;type=1
oSlovMa-video: https://www.facebook.com/oslovma/videos/896849753747335/
Podľa tradícií v Ečeri na Veľký piatok voda v Potoku lásky má zázračnú silu. V zmysle učenia kresťanskej viery voda čistá symbolizuje život, očistenie na duši a plodnosť. Preto na Veľký piatok naši predkovia pripisovali magickú silu vode potoku, ktorý tečie cez dedinu. Ľudia verili, že kto sa v tento deň umyje vo vode potoka, bude celý rok zdravý, mladý a pekný. Preto každý rok sa vybrali k potoku a umyli sa v ňom, aby si sami užili čarovnú silu. Aj v tomto roku pokračujeme v tradícií našich predkov, a 25. marca na Veľký piatok popoludní od 17-tej hodiny sa umyjeme vo vode Potoka lásky (Széchenyi u.). Srdečne očakávame pri tejto príležitosti všetkých záujemcov! Folklórny spolok Zelený veniec v Ečeri
https://www.facebook.com/100008381589833/videos/1691828521106518/
https://www.facebook.com/oslovma/posts/903994063032904
Špania dolina: Medené bohatstvo / Thurzov zámok v Bytči: Zriedkavá renesancia / Stará Halič: Stredoveký kostol / Ostrov Slanica: Uprostred Oravskej priehrady / Malohontské kostoly: Vzácne nástenné maľby / Topoľa, Ruský Potok: Jedinečné drevené kostoly / Prielom Hornádu: Adrenalín v prírode
Staršie čísla: http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/starsie-cisla-novin/tlac-verz-pdf
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/13-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/928794897219487
Obsah (č.13/2016): Výzvy, predbežné správy / Ocenenie a konferencia v Nadlaku / Rozlúčka so zimou, vítanie jari / Generácie spolu v Slovenskom Komlóši / Najnovšie číslo Slovenčinára / Netradičný deň v Sarvaši / Veľkonočné tvorivé dielne / Slovenské študentky v šárskej škôlke / Novomestskí žiaci na lyžovačke / V Bratislave sa stretla Maltézska mládež / Jesť po 18-tej hodine? / Vojtech Zamarovský: Životopis starý 4000 rokov / Na voľné chvíle: vtipy, krížovka / Výstava Jozefa Kanyuka v Budapešti / Pavel Samuel: Hlasy z lesa
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/12-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/925909667508010
Obsah (č.12/2016): Namiesto editoriálu - Jar je / 1 otázka - 1 odpoveď: Gy. Bajnoková Képešová / Zo zasadnutia parlamentného výboru / Pedagógovia ohlásili štrajk / Slovensko povedie štvorkoalícia / Slovo má starostka Santova Eva Csicsmanczaiová / 210. výročie úmrtia Daniela Bocka / Vedecký zborník Slováci v zahraničí / Príloha pre deti - LuDo / Príprava na V. Evanjelické cirkevné dni / MDŽ v KS sarvašských Slovákov Vernosť / Veľká noc v evanjelickej a v katolíckej cirkvi / Máme zostať verní veľkonočným tradíciám? / Milo Urban: Štefan Koňarčík - Chrapek a Pánboh / Na voľné chvíle: vtipy, tajnička / Veľtrh a výstava bicyklov v Budapešti / Náš tip na jarný výlet
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/11-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/920086414757002
Obsah (č.11/2016): 1 otázka - 1 odpoveď: Anna Kovácsová / Prihláste sa do literárnej súťaže / Nový generálny konzul SR Igor Furdík / Parlamentné voľby na Slovensku sa skončili patom / Zasadala Slovenská samospráva Komáromsko-Ostrihomskej župy / Slovensko - pestrá paleta ponúk pre turistov / Stretnú sa slovenskí a maďarskí podnikatelia / Nové vedenie speváckeho zboru Ozvena / Zvyky vyhnania zimy, vítania jari v Békešskej Čabe / Rok Juraja Turza v Žilinskom kraji / Deň otvorených dverí za veľkej účasti / Naše školy na facebooku - Alkár / Marcová svätá omša v Kostole sv. Jozefa / Mokrá postieľka nie je problém výchovy / Milka Zimková: Vstupenka do neba / Milan Zelinka: Presvedčenie / Na voľné chvíle: vtipy, osemsmerovka / Zborové skladby v kestúckom kostole / Naša budúcnosť v našej minulosti v Mlynkoch
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/10-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/913532882079022
Obsah (č.10/2016): Namiesto editoriálu - Uznanie / 1 otázka - 1 odpoveď: Valéria Gaálová Karová / M. Lajčák na pracovnej návšteve v Maďarsku / SZSZ rokovalo v budapeštianskom sídle CSSM / Stretnutie vedúcich občianskych organizácií v Čabe / Takto spievali v Čemeri / O novej monografii Štefana Šutaja v SI / VZ Klubu slovenských dôchodcov pri SSB / K 50. výročiu úmrtia Ferdinanda Hoffmanna / A. Školka - zakladateľ dolnozemských gymnázií / Dobrodružný rodinný večierok v komlóšskej škole / Fašiangy sarvašskej školy / Malý evanjelický kostol v Békešskej Čabe / Užívate antibiotiká? Toto sa môže stať! / Ako odstránime škvrny / Milka Zimková: Vstupenka do neba / Na voľné chvíle: vtipy, tajnička / Úspech čorvášskych klobás v Sládkovičove / Pouliční športovci zacítili jar
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/09-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/910039469095030
Obsah (č.9/2016): Súbeh a výzva CSSM / 1 otázka - 1 odpoveď: Edita Pečeňová / Zasadalo Valné zhromaždenie CSSM / Slovo má riaditeľ SI Gabriel Hushegyi / Fórum Slovenskej samosprávy Békešskej župy / V Pilíšskej Čabe pochovali fašiangy / Skúsenosti z jazykového kurzu v Hollóháze / O situácii v dunaeďházskej slovenskej škole / Fašiangová veselica v čabianskej škole / Lutherova pieseň Hrad prepevný... / Medzinárodný deň žien včera a dnes / Tipy na darčeky pre ženy / Z tvorby Milana Zelinku / Na voľné chvíle: vtipy, krížovka pre deti / Mozaika: Na komlóšskom bále / Slovenský bál v Békešskej Čabe
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/08-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/904369582995352
Obsah (č.8/2016): Každodenné ideály / 1 otázka - 1 odpoveď: Hilda Gulácsiová Fabuľová / Anketa - Napätie sa minulo, alebo nie? / Šimon a Juda lákali do Mlynkov / Nekrológ - Za Máriou Mázorovou / Klub slovenských klebetníc v Cinkote / Spevácka súťaž v obci Novohrad / II. festival trubeliek v Šóškúte / Kétšopronské Čajové popoludnie už po 19. raz / Poučné slovenské rozprávky v Šáre / Masky na každom kroku v Sarvaši / Omša na počesť slovanských apoštolov v Mlynkoch / Pre zdravé a pekné vlasy / Milan Zelinka: Slobodný na Slovensku / Na voľné chvíle: krížovka, Chuck Norris / Keď si literatúra a film dajú rande / „Vyšehradský” dizajn v centre Budapešti
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/07-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/901368479962129
Obsah (č.7/2016): Namiesto editoriálu - Byť lepším / 1 otázka - 1 odpoveď: T. Debreceniová Králiková / Čerstvý osemdesiatnik Ladislav Petro / Úzka spolupráca aj v medzivolebnom období / Predstavitelia občianskych organizácií v sídle CSSM / Kurz pre učiteľov našich dolnozemských škôl / 10. Slovenský batôžkový bál v Čemeri / Bál starých rodičov v Malom Kereši / Príloha pre deti - LuDo / Budapeštianski žiaci pochovali basu / Naše školy na facebooku - Pitvaroš / Omša so svätoblažejským požehnaním / Aké vône pri dieťati nepoužívať? / Netradičné, no účinné čistenie šperkov / Svetlana Žuchová: Dvadsaťštyrihodinovosť dňa / Z básní Miloša Žiaka / Na voľné chvíle: vtipy, osemsmerovka / Tradičná zabíjačka podľa kerepešských zvykov / Naším fotoobjektívom - Pozdrav z trópov
Fotogaléria:
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.927339624031681.1073741990.147596498672668&;type=3
Čabiansky kalendár a Náš kalendár
Nezisková verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm a Čabianska organizácia Slovákov v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) 8. apríla 2016 v budove Starého evanjelického lýcea v Bratislave usporiadali prezentáciu dvoch ročeniek Slovákov v Maďarsku. Čabiansky kalendár predstavil estetik Michal Babiak, docent Katedry estetiky FF UK a Náš kalendár publicista Ľudo Pomichal, externý zamestnanec ÚSŽZ. Hostí privítali: predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková a podpredseda ÚSŽZ PhDr. Peter Prochácka. V kultúrnom programe účinkovali žiačky slovenských národnostných škôl v Békešskej Čabe a v Mlynkoch Daniela Kešjárová, Réka Pénzeliková a Zselyke Szemánová.
Zväz Slovákov v Maďarsku vypisuje celoštátnu súťaž v speve slovenských ľudových piesní a v prednese poézie a prózy / Piesne Slovákov v Maďarsku s osobitným dôrazom na piesne zo svojho regiónu / Výber z tvorby po slovensky píšucich autorov v Maďarsku a autorov zo Slovenska.
Pozvanie na V. evanjelické cirkevné dni do Békešskej Čaby 2016 (video):
http://www.ecav.sk/itv-2/watch.php?vid=73085bc3c
Prípravy na ECD a X. Stretnutie kresťanov v B. Čabe a Budapešti
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-nabozenstvo/23753-priprava-na-v-evanjelicke-cirkevne-dni
Navrhol zriadiť seniorátne gymnázium v Poľnom Berinčoku
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/23784-navrhol-zriadi-senioratne-gymnazium
Kolektív si váži najviac to, čo si vytvoril sám...
Ján Kollár pomenoval Čabu slovenskou Palestínou / Ukážky z najstarších čabianskych zápisníc / O Čabe zo zažltnutých slovenských novín / Čabianske školstvo / Povojnové presídlenie - Príspevok Jána Jančovica
https://www.facebook.com/oslovma/posts/918398174925826
Slovenská samospráva XX. obvodu Budapešti usporiada 14. apríla 2016 o 15.00 hodine v knižnici Osvetového domu Csili (Nagy-Győry I. u. 4-6.) svoje tradičné literárne popoludnie. Pri príležitosti Dňa poézie na dvojjazyčnom podujatí záujemcovia sa môžu oboznámiť s tvorbou básnikov Juraja Dolnozemského, Antona Drevenku a Imricha Fuhla.
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.805022466242485.1073741830.735715999839799&;type=3
Príhovor predsedníčky CSSM Alžbety Hollerovej Račkovej, ktorý odznel dňa 30. marca 2016 na podujatí Bilancia 15. rokov od prvej budapeštianskej konferencie na počesť Ondreja Áchima L. až po postavenie jeho sochy:
http://www.slovaci.hu/index.php/sk/9-blog/469-spominekova-slavnos-na-po-es-ondreja-l-achima
30. marca 2016 na promenáde sôch Maďarského poľnohospodárskeho múzea v budapeštianskom Mestskom sade - Video:
https://www.facebook.com/oslovma/videos/921058194659824/
http://www.noveslovo.sk/c/Dobro_teplo_a_laska
8. mája 2016 - Organizátori sa rozhodli usporadúvať túru každoročne na pamiatku jej hlavného iniciátora, oduševneného predstaviteľa Slovenska a slovenskosti, večného optimistu a veľkého priateľa Pilíšanov, vynikajúceho diplomata - veľvyslanca Juraja Migaša (1957-2015). - Odhalenie pamätnej tabule...
Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku usporiada 16. apríla 2016 v Jášči 16. Celoštátnu konferenciu vedúcich slovenských národopisných zbierok na tému Zoči-voči novým výzvam. Prihlásiť sa môžete do 31. marca. Bližšie informácie: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..
Slovenská samospráva v Černi a Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku - Slovenské regionálne kultúrne stredisko v Černi Vás srdečne pozývajú na slávnostné otvorenie národopisnej výstavy a na prehliadku krojov s názvom Život našich predkov - Slovenský ľudový odev Čerňanov, ktoré sa bude konať 15. apríla 2016.
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/23773-um-vanie-sa-v-potoku-lasky
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/23799-vernisa-v-stavy-priate-stvo-baratsag
Žiaci slovenských národnostných škôl v Maďarsku, POZOR!
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/23797-su-a-digitalnej-fotografie-a-kratkej-filmovej-tvorby
Pedagogická fakulta Vysokej školy Ferenca Gála (Szarvas, Szabadság út 4.) organizuje dňa 13. apríla o 9.30 hod. v Sarvaši národnostnú konferenciu pod názvom Nové výzvy národnostnej pedagogickej dráhy. Na podujatí sa zúčastnia slovenskí, rumunskí a nemeckí národnostní pedagógovia a verejní činitelia na národnostnom poli. V prípade záujmu je potrebné odoslať prihlášku do 4. apríla na emailovú adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. alebo nahlásiť záujem na telefónnom čísle 06-66-886 002. (luno.hu)
Slovenská samospráva vo Vacove usporiada 22. apríla 2016 Stretnutie slovenských a maďarských prihraničných podnikateľov. Organizátori dajú priestor slovenským a maďarským podnikateľom z prihraničného regiónu bez ohľadu na ich národnosť. Záujemcovia sa môžu prihlásiť u predsedu slovenskej samosprávy Júliusa Alta do 10. apríla na telefónnom čísle +36 27 316860. (luno.hu)
Slovenská samospráva vo Vacove pozýva záujemcov na vystúpenie Akordeónového orchestra Úsmev z Trenčianskych Teplíc. Podujatie sa uskutoční v divadelnej sále Osvetového centra I. Madácha 30. apríla 2016 o 17. hod. Vstup na podujatie je voľný! (luno.hu)
https://www.facebook.com/oslovma/posts/906159142816396
https://www.facebook.com/oslovma/posts/906160989482878
Slováci v Malom Kereši usporiadajú 19. marca 2016 o 16.00 hodine v mestskom osvetovom stredisku pri príležitosti 40. výročia založenia miestneho Slovenského národnostného speváckeho zboru jubilejnú slávnosť. Na podujatí oslávencov pozdraví slovenský hovorca, predseda parlamentného Výboru pre národnosti Ján Fuzik a primátor mesta Malý Kereš László Domonyi. V sprievodnom programe vystúpia okrem jubilujúceho kolektívu aj citaristi a tanečníci, pričom v Ňaničkinej kuchyni návštevníci budú môcť ochutnať aj miestne slovenské špeciality. (luno.hu)
https://www.facebook.com/oslovma/posts/906168799482097
O dolnozemských divadelných múzach s espritom na prínosnej konferencii
Video:
https://www.youtube.com/watch?v=a0zUzxFuwtM&;feature=em-share_video_user
spojená s VIII. ročníkom udeľovania Ceny Ondreja Štefanka
http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/9042-samuel-vrbovsky-a-jan-botik-oceneni-v-nadlaku
Ako sa vyvíjajú nové generácie Slovákov v Maďarsku? Dostávajú do vienka slovenskosť v širšom ponímaní od kolísky? Je hybnou silou slovenského sebauvedomovania sa rodinné prostredie? Alebo všetko zostáva na pleciach učiteľov, školy?
Východ Podunajskej nížiny a Dolné Pohronie sú pomerne málo známe svojím osídlením z čias Veľkej Moravy. / Vzácne a zabudnuté miesta dramatických stretov kultúr a náboženstiev
https://www.facebook.com/oslovma/posts/913905855375058
Slováci v Maďarsku chodia dievčatá šibať, ale aj oblievať / Rekordný korbáč meria 106,20 metra / Nepijú všetci...
https://www.facebook.com/oslovma/posts/910720459026931
Ľudové piesne Slovákov v Maďarsku / O čom svedčia piesne našich Slovákov? / O zbieraní a zapisovaní ľudových piesní / Naše stáročia zachovávané piesne sa postupne začali vytrácať / Strata materinského jazyka
https://www.facebook.com/oslovma/posts/728871370545175
Nezabudnuté remeslá / Pôvod tejto kráľovnej medzi ľudovými nástrojmi prináleží Slovensku
https://www.facebook.com/oslovma/posts/728873783878267
Apríl je bohatý na „vertigácke“ divadelné predstavenia. Dramaticko-úsmevný príbeh Ondreja Šulaja a režiséra Andrása Déra O psíčkovi a mačičke, ktorého hrdinami sú starí manželia, na osude ktorých sa odzrkadľujú pohnuté časy 20. storočia, zavíta 9. apríla o 18.00 hod. do Domu prírody v Slovenskom Komlóši, 10. apríla o 18.00 hod. do Kultúrneho domu B. Kálmánfiho v Číve, 17. apríla o 17.00 hod. do kultúrneho domu Csigaház v Malej Tarči a napokon 24. apríla o 17.00 hod. do Kultúrneho domu v Lucine.
Príbeh osamelej princeznej, ktorá má len jedného kamaráta, chlapca z papiera - Osmijanka, divadelnú hru pre deti Osmijankove rozprávky o princeznách, ktorá vznikla dramatizáciou rozprávok obľúbenej slovenskej spisovateľky Kristy Bendovej v réžii Kataríny Jánošovej, si 7. apríla budú môcť pozrieť v rámci dvoch predstavení žiaci základnej školy v Santove a 11. apríla malí diváci základnej školy v Kestúci. (do/luno.hu)
V Békešskej Čabe 7. marca 2016 sa uskutočnila ďalšia akcia báčskopetrovského Slovenského vydavateľského centra Zima s knihou, v rámci ktorej predstavili knihu Jarmily Gerbocovej Svadobné vinše Slovákov na Dolnej zemi. Stretnutia sa zúčastnila aj autorka publikácie, ktorej odovzdali autorské výtlačky, pričom knižný darček dostal aj predseda Čabianskej organizácii Slovákov Michal Lásik. Prezentácii sa zúčastnil aj nový generálny konzul SR v Békešskej Čabe Igor Furdík.
https://www.facebook.com/media/set/?set=oa.1041458222586486&;type=1
Knižný festival v Budapešti uvádza naše knihy do pozornosti Európy, hovorí kultúrna manažérka Renáta Deáková
http://kultura.sme.sk/c/20132995/slovenski-spisovatelia-dobyli-madarsky-trh-budu-hviezdami.html
http://www.oslovma.hu/XXX/InstPpSk.rtf
https://www.youtube.com/channel/UCyXlRO6ee9uTtOGehqlvXvA/videos
Sídlo inštitútu: 1088 Budapešť, Rákóczi út 15. - Otváracia doba: pond.-štvrtok 10-16, piatok: 10-14 - Telefón: (+36 1) 327 4000 - www.mzv.sk/sibudapest - Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Na druhej marcovej literárnej a filmovej Oáze v Slovenskom inštitúte boli aj tentoraz autori, ktorí pracujú aktívne s literárnym i filmovým žánrom: Víťo Staviarsky - nositeľ ocenenia Anasoft Litera za román Kale topánky, ktorý je vo vydavateľstve Noran Libro pripravený do tlače v maďarskom preklade Norberta Györgya -, jeho syn, mladý filmový režisér, Richard Staviarsky a ich kolega z maďarskej strany, spisovateľ a scenárista Gábor Németh. Témy, ktorými moderovala ich rozhovor novinárka Lilla Proics, sa pohybovali od otázok autorských inšpirácií, cez problematiku práce z hercami, nutnosti otvorenosti voči mladej generácií i sociálnej citlivosti voči ľuďom a skupinám vytesneným na kraj spoločnosti. Počas večera zazneli aj úryvky z najnovšieho románu Gábora Németha, ktorý vychádza vo vydavateľstve Kalligram a tiež z maďarského prekladu poviedky Víťa Staviarskeho Andyho žena. Tentoraz večer nekončil len premietaním filmu. Rozhovor pokračoval ešte aj po filme niekoľkými zásadnými otázkami adaptácie literárneho žánru na filmové plátno.
Výskumné centrum európskej etnológie v Komárne sa považuje v strednej Európe za významné pracovisko moderných interetnických bádaní. Na podujatí Slovenského inštitútu boli 10. marca 2016 prezentované novinky výskumného centra, moderátorom večera bol Vilmos Voigt, professor emeritus Univerzity ELTE, nestor stredoeurópskej etnológie. Predstavená bola ročenka Acta Ethnologica Danubiana, ďalej monografia Doc. Józsefa Liszku o Svätej Trojici a publikácie Dr. Ilony L. Juhász o pamätných znakoch holokaustu na južnom Slovensku a o utečencoch zo Sedmohradska, ktorí našli dočasný domov počas prvej svetovej vojny na dnešnom území Slovenska. Vedecké práce prezentovali popredné osobnosti maďarskej etnológie, ako Prof. Kincső Verebélyi z Univerzity ELTE a Dr. József Klamár zo Zbierky kresťanského umenia vo Vacove (Vác). Recenzenti vyslovili uznanie komparatívnym výskumom z oblasti malých sakrálnych pamiatok a pomníkov holokaustu na dnešnom území Slovenska. Psychiater a spisovateľ MUDr. Péter Hunčík poukázal na úskalia výlučného etnického aspektu dobovej žurnalistiky vo svojej prezentácii publikácie Ilony L. Juhász pojednávajúcej o osude utečencov zo Sedmohradska. Podujatie bolo ukončené uvedením nového čísla odborného periodika Fórum, ktorého prvé tohtoročné číslo je venované etnológii, a otvorením výstavy Malé sakrálne pamiatky na južnom Slovensku, ktorá je verejnosti prístupná v priestoroch Slovenského inštitútu do 10. apríla 2016.
http://foruminst.sk/2016/03/14/az-etnologiai-kozpont-bemutatkozasa-a-budapesti-szlovak-intezetben/
Prvé marcové stretnutie Literárnej Oázy v Slovenskom inštitúte bolo venované viacjazyčnosti našich miest, t.j. fenoménu, ktorý poukazuje na naše historické korene, ale aj na zmenu v mocenských pomeroch v krajine. Moderátorka večera, jazykovedkyňa a prekladateľka Lucia Satinská viedla rozhovor od osobných skúseností a zážitkov s viacjazyčnosťou cez širšie témy ako: kde viacjazyčnosť pramení, aký vplyv a spoločenský status majú jednotlivé jazyky, či dokážeme jednotlivým jazykom odpustiť a či môže byť viacjazyčné mesto idylické. O všetkých respondentoch večerného stretnutia, ktorými boli filmový režisér Peter Kerekes a spisovatelia Pál Závada a Peter Balko, podľa očakávaní vysvitlo, že viacjazyčnosť pokladajú za hodnotu a zdroj inšpirácie, ktorú vedome, alebo podvedome zúročujú vo svojej tvorbe. Po rozhovore zaznel úryvok z maďarského prekladu románu Petra Balka Vtedy v Lošonci a na záver si diváci pozreli viacjazyčný film Petra Kerekesa o „košickej plavárni, kam sa chodili kúpať dejiny“, 66 sezón. Téma: viacjazyčné mestá sa zrodila pri príprave výberu esejí slovenských autorov, ktoré napísali o svojich rodných mestách, alebo mestách ich životu blízkych, a ktoré vychádzali pôvodne v deväťdesiatych rokoch v časopise OS. Tieto eseje teraz vychádzajú knižne aj v maďarskom preklade vo vydavateľstve Kossuth Kiadó pri príležitosti čestného hosťovania Slovenskej republiky na 23. Budapeštianskom medzinárodnom knižnom festivale.
Riaditeľka Historického ústavu Spoločenskovedného centra Maďarskej akadémie vied a popredná cirkevná historička Margit Balogh privítala 26. februára 2016 v sídle ústavu na budínskom hrade účastníkov Programu mobility medzi Akadémiou vied Českej republiky, Slovenskou akadémiou vied a Maďarskou akadémiou vied. Na konferencii s názvom Nútené migrácie menšín v povojnovej východnej a strednej Európe - Dohoda o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom odznelo spolu sedem prednášok. Alternatívy menšinovej politiky v povojnových československo-maďarských vzťahoch analyzoval Doc. László Szarka z Historického ústavu MAV. Česká historička Dr. Eva Irmanová detailne opísala československo-maďarské rokovania o výmene obyvateľstva v Prahe a Prof. Štefan Šutaj prezentoval nové výsledky výskumov o výmene obyvateľstva v zrkadle rokovania Parížskej konferencie v roku 1946. Metodiku výberu maďarského obyvateľstva určeného na presídlenie v Československu priblížil Dr. Arpád Popély z Univerzity J. Selyeho. Všeobecné východiská presídľovania a výmeny obyvateľstva v politike vlád Maďarska po druhej svetovej vojne podrobil rozboru Dr. István Janek z Historického ústavu MAV. Konferenciu obohatili aj dve prednášky o osude národností v Maďarsku, o krokoch maďarskej vlády proti nemeckému obyvateľstvu referovala Dr. Réka Marchut z Ústavu výskumu národností MAV a o sťažnostiach slovenských presídlencov z Maďarska na realizáciu výmeny obyvateľstva prednášala Dr. Aranka Sáposová zo Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach. Konferencia dokázala reflektovať na udalosti spred 70 rokov racionálnym pohľadom odborníkov, historikov. Spoluorganizátorom podujatia bol aj Slovenský inštitút v Budapešti.
http://www.oslovma.hu/XXX/VymeObyv.pdf
Parížska konferencia o mierovom usporiadaní Európy po druhej svetovej vojne sa po dlhých desaťročiach dočkala novej slovenskej vedeckej monografie. Publikáciu Prof. Štefana Šutaja (Univerzita J. P. Šafárika v Košiciach) s názvom Parížska konferencia 1946 a mierová zmluva s Maďarskom prezentovali 25. februára 2016 na pôde Slovenského inštitútu v Budapešti. Táto téma sa v slovensko-maďarských vzťahoch často pertraktovala emocionálne, v tomto prípade sa však stala doménou odborníkov a akademikov. Doc. László Szarka z Historického ústavu Maďarskej akadémie vied a Dr. Eva Irmanová z Historického ústavu Akadémie vied Českej republiky vysoko hodnotili vedecký a vecný prístup ako aj objektivitu publikácie Prof. Š. Šutaja. Monografia sa prioritne venuje československo-maďarskému kontextu mierovej konferencie a udalostiam, ktoré súviseli s konferenciou a prípravou oboch štátov na ňu. Práca je výsledkom dlhoročného výskumu, opiera sa o nové poznatky z domácich aj zahraničných archívov, a je ďalším výrazným a neprehliadnuteľným príspevkom slovenskej historiografie do diškurzu spoločných dejín národov strednej Európy. Podujatie sa konalo v rámci cyklu Salón Kor/ridor, ktorý je venovaný aktuálnym otázkam spoločných slovenských a maďarských dejín. Moderátorom večera bol vedecký pracovník Historického ústavu Maďarskej akadémie vied Dr. István Janek. Prezentácia v Slovenskom inštitúte sa konala v predvečer konferencie historikov akadémií vied Slovenska, Česka a Maďarska v rámci projektu Program mobility.
Esterházy Jánosra, a szlovákiai magyarság egykori politikai vezetőjére emlékeztek Prágában
Piešťanský folklórny súbor Žito predstavil tradičné ľudové zvyky spojené s vynášaním Moreny. - Foto: Martin Palkovič (tasr)
https://www.facebook.com/oslovma/posts/911522498946727
Narodil sa v Banskej Bystrici hudobný skladateľ a pedagóg Viliam Figuš-Bystrý, autor prvej slovenskej národnej opery Detvan, ktorej libreto napísal Emil Boleslav Lukáč. Zomrel 11. 5. 1937.
Hudobný skladateľ Viliam Figuš-Bystrý začínal v Pilíši
https://www.facebook.com/oslovma/posts/899939296771714
Zomrel v Nitre hudobný skladateľ, pedagóg a zberateľ ľudových piesní Ján Valašťan Dolinský. Narodil sa 15. februára 1892 v Békešskej Čabe.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/901371569961820
Pri demonštratívnom odchode slovenských študentov z Bratislavy do Levoče vznikla hymnická pieseň Nad Tatrou sa blýska ako reakcia proti prudkému maďarizačnému náporu a likvidačnému postupu proti slovenským študentom a Ľudovítovi Štúrovi. Jej text sa pripisuje spisovateľovi a básnikovi Jankovi Matúškovi. V súčasnosti je táto hymnická pieseň slovenskou štátnou hymnou. Jej melódia bola prevzatá z pôvodnej ľudovej piesne „Kopala studienku”.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/732516056847373
Narodil sa v Urmíne (dnes Mojmírovce) uhorský politik a veľkostatkár Anton Grasalkovič (Grassalkovich), ktorý osídľoval Slovákov medzi Dunajom a Tisou. - Dal postaviť barokový palác v Bratislave, súčasné sídlo prezidenta SR.
Kytica básní Alexandra Kormoša / Fotografie Imricha Fuhla - Hviezda hviezd / Putá spásy / Vernosť / Ideál / Príliv a odliv / Rozdúchať stlmený plameň / Pašovanie lásky / Zrkadlo Slnka / Vypni Slnko! / Telo i duša / V ríši tvojich túžob / Ohnivá kytica / Dvojica dvojíc / Trojica trojíc / Plavovláska
https://www.facebook.com/oslovma/posts/904009296364714
Medzinárodný deň žien
Myšlienka oslavovať MDŽ vznikla na Medzinárodnej ženskej konferencii v roku 1910 v dánskej Kodani. Ako dátum tohto sviatku bol stanovený 8. marec na počesť veľkého štrajku 40.000 amerických newyorských krajčírok z textilných tovární, ktorý sa konal v roku 1908.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/734465776652401
Matej Bel začal v Bratislave vydávať noviny Nova Posoniensia - Bratislavské noviny, ktoré vychádzali do septembra 1722 a boli prvými novinami v Uhorsku.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Nova_Posoniensia
Príbeh polyhistora - Z Očovej na Cisársky dvor
http://www.milost.sk/logos/clanok/pribeh-polyhistora-mateja-bela
https://www.facebook.com/oslovma/posts/737643826334596
Narodil sa v Zavare vydavateľ, publicista Jozef Karol Viktorin (1822-1874), ktorý svojím dielom Concordia prispel k jazykovému zjednoteniu Slovákov. - Významný predstaviteľ slovenskej kultúry a dôležitá postava maďarskej kultúrnej histórie. - Pamätný deň J. K. Viktorína vo Vyšehrade v r. 2012:
https://www.facebook.com/oslovma/posts/737650769667235
Po informácii Jozefa Tisa o jeho rozhovoroch v nemeckom Berlíne, slovenský snem, zvolaný na mimoriadne zasadnutie prezidentom Emilom Háchom, prijal demisiu vlády Karola Sidora a odhlasoval vyhlásenie samostatnej Slovenskej republiky (tzv. Slovenský štát).
http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A1_republika_%281939_%E2%80%93_1945%29
Maďarské ambície neuspokojila ani Viedenská arbitráž
Narodil sa v Nadlaku Ľudovít Jaroslav Hrdlička - Vynikajúci obranca národnostných práv dolnozemských Slovákov / Tŕňom v oku maďarským šovinistom / Počas celého pobytu v Maďarsku bol obviňovaný z panslavizmu / Komlóšania sa chceli pripojiť k Rumunsku / Na kongrese menšín v Ženeve iba separátne / Obviňovaný z panslavizmu dožil na Slovensku - Zomrel 19. septembra 1953 v Bratislave
https://www.facebook.com/oslovma/posts/907854035980240
Zhromaždením robotníkov a študentov sa začala v Pešti buržoázna revolúcia v Uhorsku za demokratické reformy a nezávislosť krajiny od viedenského dvora. Na zhromaždení prijali 12-bodový program Žiadosti uhorského národa.
Sloboda, láska! / Pieseň národa
http://madari.sk/magazin/historiasucasnost/sloboda-laska
Rok 1848 v maďarskej a slovenskej historiografii
http://madari.sk/magazin/historiasucasnost/rok-1848-v-madarskej-a-slovenskej-historiografii
Rok 1848 a Slováci (1. časť)
http://madari.sk/publikacie/rok-1848-a-slovaci-1-cast
Rok 1848 a Slováci (2. časť)
http://madari.sk/publikacie/rok-1848-a-slovaci-2-cast
Slovenské novinárstvo v čase revolúcie 1848/1849
https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A9_novin%C3%A1rstvo_v_%C4%8Dase_revol%C3%BAcie_1848/1849
Zomrel na Trenčianskom hrade uhorský oligarcha, politik a krajinský hodnostár Matúš Čák, zvaný Trenčiansky. Narodil sa okolo roku 1260.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Mat%C3%BA%C5%A1_%C4%8C%C3%A1k_Tren%C4%8Diansky
Pán Váhu a Tatier
https://www.facebook.com/oslovma/posts/741338439298468
Zomrel (bol popravený) legendárny slovenský zbojník - ľudový hrdina Juraj Jánošík, ktorého legenda sa stala predlohou viacerých literárnych príbehov, filmov a muzikálov. Narodil sa 25. 1. 1688.
Legendy a mýty nezhrdzaveli - Ľudovou slovesnosťou vytvorený ideál
http://cs.wikipedia.org/wiki/Juraj_J%C3%A1no%C5%A1%C3%ADk
Odpočíva Jánošík na dne Liptovskej Mary?
http://terchova.info/odpociva-janosik-na-dne-liptovskej-mary/
https://www.facebook.com/oslovma/posts/741343949297917
Narodil sa v Temešvári Ondrej Štefanko - básnik, prekladateľ, redaktor a verejný činiteľ, predseda Literárneho krúžku (od roku 1994) Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku, Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych pracovníkov žijúcich mimo územia Slovenska, ako aj Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, šéfredaktor časopisov Dolnozemský Slovák, Naše snahy a Rovnobežné zrkadlá - Oglinzi paralele. - Zomrel 20. februára 2008 v Nadlaku.
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/udalost/632/ondrej-stefanko---slovensky-basnik-z-rumunska
https://www.facebook.com/oslovma/posts/910737075691936
Zomrel v Nadlaku spisovateľ a publicista Štefan Dováľ, autor viacerých zbierok krátkych próz a románov. Narodil sa 11. decembra 1950. V Bukurešti vyštudoval slovenský a rumunský jazyk. Po ukončení vysokej školy pracoval na Slovenskej základnej škole v Starej Hute, neskôr na Lýceu Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku. V roku 1990 bol zakladajúcim členom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a zakladajúcim redaktorom časopisu Naše snahy. O štyri roky neskôr spoluzakladal Kultúrnu a vedeckú spoločnosť Ivana Krasku.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/911501145615529
V Paríži podpísal predseda slovenskej vlády Vladimír Mečiar so svojím maďarským partnerom Gyulom Hornom základnú zmluvu o dobrých susedských vzťahoch a priateľskej spolupráci medzi oboma krajinami.
www.oslovma.hu/XXX/SloMadZm.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/741650325933946
V Budapešti vyšlo prvé číslo politických novín Slovákov Pešťbudínske vedomosti. Zodpovedným redaktorom a vydavateľom sa stal Ján Francisci. V roku 1870 ich presťahovali do Martina a premenovali na Národnie noviny.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Pe%C5%A1%C5%A5bud%C3%ADnske_vedomosti
Zomrel v Bratislave ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas Peter Pázmáň (Péter Pázmány), popredný vzdelanec a zakladateľ Trnavskej univerzity. Narodil sa 4. 10. 1570.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_P%C3%A1zma%C5%88
Meniny má Jozef
Mužské meno Jozef má hebrejský pôvod a význam mena je „Boh pridá, rozhojní”. Nositeľov tohto zaužívaného mena, ktoré sa prevažne dedí, oslovujeme aj Jožko, Jožino, Jojo, Dodo. Jozefovia, ktorí majú meniny 19. marca, odmalička vedia presne, čo chcú. Sú obdarení pozoruhodnými danosťami. Dokážu sa dobre ovládať, majú vyrovnanú povahu a podľa toho, čo hovoria a akým spôsobom žijú, máme dojem, že sú nositeľmi nejakého posolstva ako ich totemové zviera hrdlička. Ľuďom, ktorí sú im blízki, neustále prejavujú svoju náklonnosť a lásku. Ovplyvňuje ich planéta Jupiter. Obľúbené farby týchto mužov sú modrá a žltá. Ochranné rastliny žihľava, šalvia, kamene ametyst, smaragd a granát. Jozefovia by sa mali vyhýbať rizikovým situáciám a viac odpočívať.
Pranostika na dnes:
- Ak sa do Jozefa s vetrom sneh vyduje, peknú k Veľkej noci chvíľku prorokuje.
- Jozef mosty stavia, Ďuro do poľa vyháňa.
- Jozef s Marou zimu zabijú.
- Keď Jozef kožuch odkladá, bude dobrá úroda.
- Keď na Jozefa vietor fučí, aj týždeň potrvá.
- Koľko dní pred Jozefom vyletia včely, toľko týždňov bude chladno.
- Na Jozefa mroz, bude sena voz a keď kapka, bude babka (málo).
- Ak je na Jozefa mráz, bude hojne ovocia.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/911503925615251
Ostrihomský kanonik Juraj Haško oznámil listom rektorovi Trnavskej univerzity, že ostrihomský arcibiskup zamietol jeho návrh zriadiť v Trnave aj katedru slovenčiny.
Zomrel ľudový spevák a rozprávač Jozef Majnič. Významný rodák obce Mlynky (Pilisszentkereszt) počas veľkonočných sviatkov 72 rokov spieval slovenské pašie, mimoriadne sa zaslúžil o zachovanie materinského jazyka a kultúrnych hodnôt pilíšskych Slovákov.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/913141765451467
sa narodila Zuzana Hollósyová, významná dlhoročná spolková pracovníčka, folkloristka, stredoškolská učiteľka; v r. 1994 stála pri zrode Slovenskej samosprávy Budapešti a stala sa jej predsedníčkou.
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/23/zuzana-hollosyova
Osemnásť rokov v samosprávnom súžití s budapeštianskymi Slovákmi
https://www.facebook.com/oslovma/posts/742906429141669
sa narodil v Očovej polyhistor, vlastivedný pracovník, stredoškolský pedagóg a rektor evanjelického gymnázia Matej Bel, ktorého hlavným životným dielom bol projekt komplexného vlastivedného historicko-geografického výskumu Uhorska.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/742908925808086
sa narodil v Báčskom Petrovci (Srbsko) spisovateľ, redaktor a krajanský pracovník Gustáv Maršall-Petrovský, ktorého v Uhorsku prenasledovali pre národné cítenie. Bol aj spoluzakladateľom Matice slovenskej v USA. Zomrel 15. 6. 1916.
http://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/5659
Realistický prozaik, šíriteľ osvety medzi vysťahovalcami:
http://zlatyfond.sme.sk/autor/101/Gustav-Marsall-Petrovsky
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.916667108432266.1073741989.147596498672668&;type=3
sa narodil maďarský hudobný skladateľ, zberateľ ľudových piesní a klavirista Béla Bartók, ktorý spojil hudbu východu a západu. Ľudovú a starú hudbu kombinoval modernistickými postupmi, z čoho vznikali unikátne hudobné diela. Jeho tvorba sa skladá z niekoľkých sláčikových kvartet, klavírnych koncertov alebo baletu Zázračný mandarín či opery Hrad kniežaťa Modrofúza. Zomrel 26. 9. 1945.
Szoborcsoport Bartók Béláról Rákoskeresztúron
Bartók Béla: Négy szlovák népdal
http://www.youtube.com/watch?v=_ElojNxnAag
Bartók szlovákiai kapcsolatai
http://www.parlando.hu/Csehi.htm
https://www.facebook.com/oslovma/posts/744312162334429
Maďarské lietadlá bombardovali letisko a civilné ciele v Spišskej Novej Vsi. Pri nálete zahynulo 13 vojakov a civilistov.
Zomrel vynálezca, technik, priekopník hydrotechniky, prekladateľ a publicista Wolfgang Kempelen, konštruktér šachového automatu, prvého písacieho stroja pre slepcov, hovoriaceho stroja a čerpadla vody pre Bratislavský hrad. - Narodil sa 23. januára 1734 v Bratislave.
http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/wolfgang-von-kempelen-automat/7737-clanok.html
sa narodil v Maglóde prozaik, publicista a literárny historik Ondrej Seberíni. Poslanec budapeštianskeho parlamentu, evanjelický farár v Békešskej Čabe, v Makove a Nadlaku, kde pôsobil až do smrti.
Maglódsky rodák Ondrej Seberíni sa národne prebudil v Nadlaku
Zomrel v Tisovci národno-kultúrny pracovník, superintendent evanjelickej cirkvi Pavol Jozeffy. Narodil sa 31. januára 1775 vo Vrbovciach.
Pavol Jozeffy medzi dolnozemskými Slovákmi
Takmer polovicu svojho pracovného života pôsobil medzi dolnozemskými Slovákmi - Postavil sa do čela ochrany slovenského jazyka - Proti zneužívaniu náboženstva na maďarizačné ciele - Učil ľud ovocinárstvu a zúrodňovaniu pôdy podľa Tešedíkovej školy
https://www.facebook.com/oslovma/posts/746275242138121
Zomrel akademický maliar a pedagóg slovensko-maďarského pôvodu Ján Mušto (1934-2012). - „Na jeho grafikách ľudia stavajú mosty zo svojho živého tela, aby ich spájalo, čo ich doteraz rozdeľovalo. V Muštových dielach ľudia objavujú pramene živej vody...“ - Ján Mušto sa narodil 29. januára 1934 v novohradskej obci Lucina (Lucfalva).
Hľadač nekonečna
https://www.facebook.com/oslovma/posts/749947131770932
bol na slávnostnom zasadnutí čs. vlády vyhlásený Košický vládny program, vypracovaný a presadený moskovským vedením KSČ, ktorý na dlhé roky výrazne ovplyvnil ústavné zákony povojnového Československa.
Košický vládny program traumatizuje maďarských politikov aj teraz
http://www.teraz.sk/regiony/kosicky-vladny-program-vyrocie/128442-clanok.html
Narodila sa svetoznámou reprezentantkou kovačického insitného umenia Alžbeta Čížiková. - „Maľovanie pre mňa veľa znamená, lebo pri ňom cítim uvoľnenie a potešenie. Keď zasadám za stojan a začínam tvoriť, všetky moje trápenia zostávajú bokom...“ - Zostala verná sebe a slovenskej tradícii
Osemdesiatnička Alžbeta Čížiková
http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/9082-osemdesiatnicka-alzbeta-cizikova
https://www.facebook.com/oslovma/posts/927825343983109
V Banskej Bystrici začal vychádzať časopis Svornosť, hlásajúci asimiláciu Slovákov. Časopis vyvíjal kampaň v duchu uhorského vlastenectva v súlade s koncepciou uhorského (maďarského) politického národa. Redigoval ho Karol Kubáni.
Narodil sa v Poluvsí pri Žiline vojak, účastník protifašistického odboja, spoluúčastník atentátu na Reinharda Heydricha Jozef Gabčík. Zomrel (zastrelil sa pri prestrelke posledným nábojom) 18. 6. 1942. - Spomienka na Jozefa Gabčíka:
Narodil sa maďarský historik a politik József Antall, ktorý sa ako maďarský premiér podpísal spolu s hlavami štátov Václavom Havlom (ČSFR) a Lechom Walesom (Poľsko) pod vznik Vyšehradskej trojky 16. 2. 1991, ktorá sa po rozdelení ČSFR zmenila na Vyšehradskú štvorku. Zomrel 12. 12. 1993.
Narodil sa v Slovenskom Mederi (dnes Palárikovo) katolícky kňaz, básnik, prekladateľ a literárny kritik Karol Strmeň (vl. menom Karol Bekéni), spoluzakladateľ Slovenského inštitútu v Clevelande, ktorý patril do druhej vlny Katolíckej moderny. Zomrel 15. 10. 1994 (uvádza sa aj 16. a 21. október).
http://sk.wikipedia.org/wiki/Karol_Strme%C5%88
Mozaika z biografie Karola Strmeňa
http://www.snk.sk/images/Edicna_cinnost/Zborniky/Biograficke_studie/28/bs28_101_106.pdf
Básnická tvorba Karola Strmeňa
http://www.snk.sk/images/Edicna_cinnost/Zborniky/Biograficke_studie/28/bs28_107_111.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/751763318255980
sa narodil pedagóg, básnik a publicista Alexander Kormoš patriaci do predvoja slovenskej literatúry v Maďarsku.
A. Kormoš ospevuje krásu pravdy a pravdu krásy
Písmo bez písma - Z básni Alexandra Kormoša
https://www.facebook.com/oslovma/posts/927915043974139
Narodil sa v Bratislave archeológ, historik umenia, prírodovedec a cirkevný hodnostár Florián František Rómer. Významný polyhistor je pokladaný za zakladateľa modernej vedeckej archeológie na Slovensku. Jeho dielo o starých nástenných maľbách v Uhorsku vydané v roku 1874 sa považuje za prvú uhorskú monografiu z dejín umenia a historickej archeológie. - Florián F. Rómer bol vedcom uznávaným v celej Európe
http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/florian-f-romer/18205-clanok.html
Spevákovi ju podaroval Andy Warhol, ktorý košeľu dostal pravdepodobne od svojej matky.
http://www.teraz.sk/magazin/jim-morrison-andy-warhol-rusini/191180-clanok.html
https://www.facebook.com/oslovma/videos