Pilis-Szlovák

Fašiangový bál pilíšskych Slovákov v Dorogu

Slovenská a Obecná samospráva v Kestúci spolu so Združením a regionálnym kultúrnym strediskom pilíšskych Slovákov usporiadali 6. februára v Kultúrnom dome Attilu Józsefa v Dorogu XI. Fašiangový bál pilíšskych Slovákov.

Podľa tradície pilíšske slovenské obce sa v organizovaní spoločnej fašiangovej zábavy striedajú. Tentokrát bol na rade Kestúc. Najmenej tristopäťdesiat účastníkov plesu z prinajmenej pätnástich lokalít, z ktorých viacerí prišli v ľudovom kroji, v mene organizátorov privítali a pozdravili predsedníčka Slovenskej samosprávy v Kestúci Valéria Gaálová Karová a kestúcky starosta Lajos Gaál. Po spoločnom prednese Pilíšskej hymny vyjadrili potešenie z toho, že ples Pilíšanov ako obľúbená spoločná veselica Slovákov regiónu, na ktorej ani tento krát nechýbali predstavitelia mladších generácií, prerástla kapacitu kultúrnych domov nejednej obce, vrátane Kestúca. Starosta L. Gaál poukázal aj na to, že v Kestúci nie je zvykom trieštiť si sily a tak je samozrejmosťou, že aj tento ples pripravili členovia oboch volených zborov v úzkej spolupráci. Pritom v prípravách veľmi veľa pomáhali aj učiteľky materskej a základnej školy, ktoré sú v poslednom čase značnou posilou aj pre kestúcky ľudový spevácky zbor. (K ich druhému spoločnému vystúpeniu došlo práve na tomto plese.)

V prvom rade ako poslanec Slovenskej samosprávy v Kestúci, rodák tejto obce, ale, samozrejme, aj ako predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy, sa prítomným prihovoril (čiastočne v miestnom nárečí) Ján Fuzik. „Som rád, že táto krásna tradícia žije ďalej a že sme takto pospolu. Je to vynikajúca príležitosť, aby sa stretli naši Slováci z oboch strán Pilíša. S našimi priateľmi z Pilíšskej Čaby dokonca prišli na ples aj ich hostia zo Štúrova.“ Ján Fuzik pripomenul aj podstatu najveselšieho obdobia roka, v známom ľudovom porekadle (Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia, staré dievky plačú, že sa nevyskáču) však očividne nie náhodou vymenil slovíčko staré na švárne. Istý Santovčan-Mlynčan (stredného veku) si to nielenže všimol, ale aj nahlas pripomenul a trval na veku dievok. Napokon sa spolu s prítomnými zhodli v tom, že hlavné je, aby sa tie dievky na plese pilíšskych Slovákov poriadne „vyskákali“.

Na improvizovanom javisku a zároveň tanečnom parkete sa ešte chvíľu zostalo pri slovách. - Svoju fašiangovú zábavu potrebujeme najmä preto, aby sme sa v takomto kruhu aspoň raz ročne zišli, porozprávali sa, zabavili a najmä sa spolu dobre cítili - zdôraznili v mene spoluorganizátorov predseda a podpredsedníčka Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka a Mária Nagyová, ktorá je zároveň predsedníčkou Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy. Bez toho, aby kazili náladu a zábavu, zato jemne pripomenuli aj skutočnosť, že v tomto roku nás čakajú o. i. voľby do slovenských samospráv. Bolo by teda želateľné, aby sme sa pred komunálnymi voľbami v peknom počte hlásili aj na zoznamy slovenských voličov a, samozrejme, aby sme aj išli voliť.

Po príhovoroch nasledoval pekný kultúrny program kestúckych spevákov a budapeštianskych tanečníkov. Členovia Slovenského pávieho krúžku v Kestúci, posilnení učiteľkami materskej a základnej školy, predniesli najmä autentické miestne ľudové piesne. Napriek tomu, že mali nemalú trému (čo na ich výkone napokon vôbec nebolo cítiť), vytvorili perfektnú fašiangovú náladu v neposlednom rade vďaka veselým príležitostným vložkám svojho bohatého programu. Šťastne vybrané piesne a výborný prednes vďačné obecenstvo rýchlo presvedčili o tom, že spojenie síl sa oplatilo a že tento rozšírený kolektív nás ešte veľakrát poteší.

Ľudových spevákov vystriedali mladí tanečníci budapeštianskeho Folklórneho spolku Lipa, ktorí za prítomnosti svojej predsedníčky Moniky Szelényiovej a umeleckej vedúcej súboru Evy Szilágyiovej Šubovej aj tentokrát očarili milovníkov slovenského folklóru najmä tirpáckymi tancami a tancami z Medzihoria (Vágašskej Huty). Predsedníčka spolku prítomným prezradila, že kolektív v tomto roku oslávi 20. výročie svojho založenia a že na nedávnej kvalifikačnej súťaži CSS v Sarvaši Vo víre tanca získal zlaté ocenenie.

Mladí tanečníci urobili chuť do tanca aj (dovtedy) prizerajúcim sa účastníkom plesu, ktorí sa potom v onú januárovú sobotu zvŕtali na parkete doslova až do bieleho rána. Zábavu poriadne roztočila, do tanca hrala - prevažne slovenské, v znamení multikultúrnosti občas zato aj nemecké a maďarské piesne - skvelá kapela Pilischer Sramli z Verešváru (Pilisvörösvár). Hlavnú rolu mala síce dobrá hudba a spoločenský tanec, ale keďže nielen tým je človek živý, nezabudnime spomenúť batôžkový charakter bálu, teda domáce dobroty (chlebíčky, klobásy, vínko, pálenka a pod.), ktoré si účastníci priniesli na ples. Zabávajúcich sa Pilíšanov okolo polnoci čakalo nielen losovanie tomboly, ale aj povestný „širák“ k vyžrebovaniu budúcoročného usporiadateľa fašiangového bálu. Hostitelia terajšieho vydareného plesu vytiahli z klobúka meno obce Moďoróš (Mogyorósbánya) a tak už vieme aj to, kde sa budú pilíšski Slováci zabávať o rok.

Imrich Fuhl

http://www.pilis-slovak.hu/index.php?option=com_content&task=view&id=37&Itemid=74

http://www.luno.hu/index.php?option=content&task=view&id=6394

http://www.luno.hu/index.php?option=content&task=view&id=4637

http://www.luno.hu/index.php?option=content&task=view&id=2568

http://www.luno.hu/index.php?option=content&task=view&id=497

Alexander Kormoš

Ples plešivcov

Motto:

Na srdci ich nosím, a oni mi skáču po ňom.

 

 

V preplnenej sále plno národa,

asi dvesto párov skáče ostošesť,

na najvyšší stupeň stúpla nálada,

členom švábskej bandy patrí všetka česť,

 

že sa snažia spievať naše krásne piesne,

i keď iba z núdze a nie celkom presne.

 

Asi dvesto párov skáče ostošesť,

majster alkohol im dvíha náladu,

hľadám na otázky správnu odpoveď,

na otázky, ktoré mlčať nebudú.

 

Piesne ešte žijú, ale slová hynú,

zajtra už aj tieto krásne piesne zhnijú.

 

Pilíšsky región po podlahe dupá,

a ja celkom spitý, ako dúha hlúpa,

čakám koniec tohto veselého bálu,

zahrúžený do slov, hľadím na podlahu,

 

lebo tá podlaha, to je moje srdce,

a bývalá sláva otrčila krpce

 

 

Dorog 6. februára 2010.

.

Doplnkové informácie