Ako upliesť korbáč na Veľkú noc?
K najkrajším sviatkom jari bez rozdielu, či sme vo veľkomeste alebo v dedinke, patria halúzky bahniatok, zlatý dážď, kraslice, ale i vajíčka, zajačikovia, kuriatka... Na Slovensku, ale aj u Chorvátov okolo Moháča a u Slovákov pod Pilíšom k veľkonočným sviatkom patria aj korbáče.
Výskyt krstných mien v Senváclave
v rokoch 1840-1884 a v súčasnosti
Jedným z hlavných zámerov autora tohto príspevku bolo zistiť, ktoré krstné mená vyberajú rodičia deťom z oficiálneho zoznamu krstných mien v súčasnosti.
Výmena obyvateľstva v Kestúci v rokoch 1946-48
„Výmena obyvateľstva je vtedy opodstatnená, keď v niektorých oblastiach etnografické hranice fyzicky nemožno určiť, avšak pre vyostrenie sa protikladov historický stav alebo status quo je nemožné udržať.“ (Historik, filozof István Bibó)
Slováci sú autochtóni Plešských hôr
Slovákov žijúcich na území dnešného Maďarska je zvykom nazývať dolnozemskými Slovákmi, ktorí sa sem prisťahovali odkiaľsi zvonku. Tu im vraj vytvorili dobré životné podmienky na miestach, kde pred tureckou okupáciou žili Maďari, a preto z akejsi „vďaky“ by sa skôr či neskôr, ale celkom iste mali pomaďarčiť.
Pôvod a význam zemepisného mena Pilíš
Treba povedať, že mnoho sa toho doteraz na túto tému nenapísalo. A aj to, čo sa napísalo, je roztratené po archívoch, v lepšom prípade po knižniciach, čiže je to pre širokú verejnosť Pilíšanov takmer neprístupné.
Prehľad histórie od počiatkov po vznik Uhorského štátu
Pilíšsky región už v staršej dobe kamennej mal priaznivé podmienky k tomu, aby sa tu mohol zjaviť a natrvalo usadiť človek. Svedčí o tom množstvo nástrojov a zbraní, ktoré tu po ňom ostali a boli nájdené počas zemných prác a vykopávok.
Čítať ďalej: Prehľad histórie od počiatkov po vznik Uhorského štátu
Pilíšska hymna*
Preleť, sokol, horu krížom,
pekný chotár pod Pilíšom / chváľ, chváľ, chváľ!
Vykúpeš sa v divej kráse / skál, skál, skál.
Básne Stanislava Brtoša o láske a viere
Básne Stanislava Brtoša hovoria aj o úprimnej modlitbe, ktorá je najspoľahlivejším nástrojom každodenného dialógu medzi nebom a zemou.
Spievanky, spievanky, prečo vymierate?
O ľudových piesňach - O čom svedčia piesne našich Slovákov?
„Spievanky, spievanky, kdeže ste sa vzali?
Či ste z neba spadli, či ste v háji rástli?
Z neba sme nespadli, v háji sme nerástli,
ale nás mládenci a dievčence našli.“
Zoltán B. Valkán: Príhody všedných dní - Tučko
Pri vchode do vilky v zelenej štvrti mestečka na malom šamerlíku mlčky sedel tučnučký chlapček. Čakal. Uprene pozoroval bránku, kedy zavŕzga a kedy sa v nej objaví otec so svojou novou družkou. Konečne!
Michal Kormoš: Kolek ide nakladať
Zvečerievalo sa. Stabil už našiel nakladačov na rannú smenu. Jeden robotník - na klenbu pece - však ešte chýbal. Stabil myslel na Koleka, ktorý až dovtedy, kým to nezunoval, bol tiež stabilom u jedného zámožného majiteľa pece v obci.
Písmo bez písma - Z básni Alexandra Kormoša
Nemé slová, čiže slovenská národnosť bez slovenského jazyka, avšak s jalovými inštitúciami, keďže zradcovia potrebujú mať pracovisko a vláda potrebuje politiku výkladovej skrine, kdežto národnosť by potrebovala slovenské školy.
