• Vytlačiť

70-ročného básnika pozdravili v Santove, Békešskej Čabe a v Segedíne

V onen nedeľný večer sa zbierali obyvatelia podpilíšskej obce vo vedomí, že pripravia prekvapenie Alexandrovi Kormošovi, alebo ako ho každý nazýva - Šaňovi. Iniciatíva vyšla od členov pávieho krúžku a miestnej slovenskej samosprávy, ktorí zavolali aj bývalých členov Folklórneho súboru Studienka a pávieho krúžku, ale aj radových občanov. Šiesta hodina už odbila, v sále bolo cítiť napätie a každý sa občas pozeral smerom k dverám: chceli sme byť prví, ktorí uvidia oslávenca - uvidia jeho tvár pri pohľade na skoro plnú sálu nedávno odovzdaného kultúrneho domu. Prípravy na oslavy prebiehali v najväčšej tajnosti: A. Kormoš nemohol o nich vedieť, iba jeho manželka Katarína Kormošová, predsedníčka slovenskej samosprávy a riaditeľka miestnej základnej školy. Práve ona spolu s dcérami Perlou a Jarmilou ho priviedla do kultúrneho domu. Dojatie bolo vidieť nielen na jeho tvári, ale aj na tvári rodinných príslušníkov. Umocnili ho pozdravné piesne v podaní členov Studienky, pávieho krúžku, žiakov základnej školy, ktorých učí Šaňo hru na gitare Tomáša Kuhajdu a Dávida Kollára a recitácie najobľúbenejšej vlastnej básne, venovanej svojmu otcovi, Topoľ.

Kultúrny program bol prerušený zdravicami. Životnú cestu nášho básnika zhrnula starostka Santova Eva Čičmancaiová. „Zišli sme sa v predvečer Dňa poézie, aby sme slávili poéziu. My máme možnosť oslavovať ozajstného, nášho básnika,“ povedala starostka a priblížila životnú dráhu A. Kormoša, ktorému odovzdala diplom. Zablahoželali mu aj v mene slovenskej samosprávy, v mene Studienky, ba pozdravil ho aj predseda Združenia a regionálneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka a podpredsedníčka združenia, predsedníčka Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy Mária Nagyová a radoví obyvatelia Santova.

Alexander Kormoš žije už utiahnuto, jeho hlas nepočuť deň čo deň. Avšak keď sa ozve, vyriekne univerzálne pravdy, ktoré stoja za zamyslenie. Ako napríklad či sa dá zachovať slovenská identita, ak sa naše deti učia slovenčinu iba štyri hodiny týždenne. V jeho básňach nájdeme všetky radosti i starosti Slováka v Maďarsku - muža, otca, učiteľa, publicistu a verejného činiteľa. Stal sa maturitnou otázkou, teda jeho diela musí poznať priemerný absolvent slovenského gymnázia v Maďarsku.

„Bol som veľmi prekvapený a všetky zásoby energie som potreboval na to, aby som sa nerozcitlivel,“ povedal nám na konci slávnosti A. Kormoš, s ktorým si chcel každý štrngnúť pri príležitosti jeho narodenín v priestoroch Klubu dôchodcov pri Kultúrnom dome. „Doma v rodinnom kruhu sme mali slávnostný obed, tam bol môj brat, dcéry a manželka, dôstojne sme oslávili moje 70. narodeniny. Nedá sa vysloviť, ako sa cítim. Najmä preto sa dobre cítim, ako som to aj v ďakovnom príhovore povedal, že tu boli prítomné všetky generácie našej dediny - všetky pestujú slovenské ľudové tradície našej obce. Tak sa vidí, že naše tradície nevyhynú, lebo naša kultúra obsahuje také hodnoty a skvosty, ktoré sa nedajú ničím nahradiť. Preto nesmie vymrieť. Bude žiť naveky!“ Absolútny základ santovskej kultúry je podľa Šaňa slovenská ľudová pieseň, ktorá aj jeho inšpirovala pri vlastnej tvorbe. „Píšem básne v maďarskom a slovenskom jazyku, tvorím hudbu troj-, štvor- alebo päťhlasnú. Teraz spracúvam santovské ľudové piesne pre štyri hlasy pre Ozvenu, pre Európu a pre celý svet. Zaoberám sa aj zhudobnením pre mňa najzaujímavejších častí Biblie, teda náboženskou hudbou,“ sumarizoval svoje súčasné aktivity.

Najlepšie je, ak človeka uznajú jeho vlastní: rodina a rodáci. A. Kormošovi to názorne prejavili v deň jeho 70. narodenín. Na druhý deň sa vybral na turné: zavítal do Békešskej Čaby a do Segedína, kde oslávil deň poézie a svoje narodeniny s tamojšími Slovákmi.


http://www.pilis-slovak.hu/index.php?option=com_content&task=view&id=386&Itemid=71


Alexander Kormoš v Békešskej Čabe a Segedíne

Deň poézie so slovenskými básňami

Nášmu básnikovi Alexandrovi Kormošovi zablahoželali pri príležitosti 70. narodenín aj Slováci v Békešskej Čabe a Segedíne. V békeščabianskom Dome slovenskej kultúry pripravili pre A. Kormoša milý program. Hosťa privítal predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik. Ako povedal, A. Kormoš patrí ku generácii básnikov a spisovateľov, ktorá po štvrťstoročnom literárnom neme v 60. a hlavne 70. rokoch veľmi citlivo reagovala na zrýchľujúce sa odnárodňovanie a stratu materinského jazyka. Čiastočne ju tvoria dedičia generácie ľudových pismákov, básnikov, lebo aj oni s takou istou vehemenciou, oddanosťou spoznali zmysel svojho poslania: zachrániť existenčne ohrozenú slovenskú národnosť, predovšetkým jej materinský jazyk. Podľa M. Lásika v poézii A. Kormoša je menšinový aspekt jeho odkazu vsadený do širšieho historicko-spoločenského kontextu. Vo svojej poézii chápe a poníma svet v širokých súvislostiach, súradniciach. „Pre jeho lyriku je charakteristické vytrvalé hľadanie základných ľudských hodnôt, ako sú pravda, krása a zároveň pranierovanie nerestí, chýb, nedostatkov jednotlivcov a spoločnosti. Táto kritika je vyjadrená občas až neúprosným sarkazmom a humorom,“ povedal M. Lásik.

Po milej oslave v Békešskej Čabe A. Kormoš sa vybral do ďalšieho dolnozemského slovenského mesta, do sídla Čongrádskej župy, kam ho pozvali členovia Spolku segedínskych Slovákov. Ako nás informoval predseda spolku Ján Benčík, skupinka segedínskych Slovákov rozšírená o pracovníkov a poslucháčov Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Gyulu Juhásza Segedínskej univerzity pozdravila poeta jeho vlastnými básňami. Diela A. Kormoša recitovali nielen študenti, ale aj členovia spolku. Podujatie poctil svojou prítomnosťou aj rektor Academie Rerum Civilium - Vysokej školy politických a spoločenských vied v Kolíne Jan Liďák, ktorý sa tešil, že sa mohol zúčastniť na tomto večierku.

Snáď najmilšie prekvapenie pripravili jubilantovi žiaci nedeľnej školy, ktorí zahrali pilíšske ľudové piesne. Oliver Pál hral na violončele, Éden Varga na husliach a Laura Anna Benčíková na gitare. Po kultúrnom programe nasledovala beseda o súčasnej situácii našej národnosti, v ktorej sa segedínski Slováci mohli presvedčiť o kritickom a skeptickom postoji A. Kormoša. Vedúca slovenskej katedry Katarína Maruzsová Šebová ho vyzvala, aby nebol natoľko skeptický, veď okolo neho sedia jeho čitatelia, poslucháči VŠ. „Na podujatie prišiel aj básnikov priateľ Juraj Dolnozemský, ktorý zarecitoval svoju báseň Tsunami a daroval jubilantovi jeden exemplár zo svojej zbierky písomností: evanjelické pašie z konca 19. storočia,“ povedal J. Benčík. Na záver organizátori odovzdali jubilantovi veľkú tortu so sedemdesiatkou, avšak si zavtipkovali, že je agentom 07. Takže pozor, legendárny britský agent je medzi nami!

Alexandra Kormoša oslavovali v ten týždeň aj v slovenskom magazíne MTV Domovina, slovenskom vysielaní Maďarského rozhlasu V materinskom jazyku, ba predstavili ho aj v maďarskej relácii MTV o národnostiach Együtt (Spolu).

(ef-ľn)


Juraj Dolnozemský

Tsunami

(Šaňovi k okrúhlym narodeninám)

Básnik

oslovený časom a

plný túžbami!

 

Skazené

oblaky strašia sťa

vzbúrené

vlny tsunami.

 


Bráni sa, útočí

zlatými strunami

pravdy.

 


Život šokuje, skúša, sužuje

človeka,

ktorý má po krk

svetských, macošských

sľubov.

 


Radšej počúva

šelest mohutných

pilíšskych

dubov.

 


V diaľave počuť

starý, bojový

bubon.

 


Joj, pre budúcnosť

ešte aké skvosty a hodnoty skrýva

vo vrecku chránený

kupón?

Segedín 11. 04. 2011


Biografia

Alexander Kormoš sa narodil 10. apríla 1941 v Pilíšskom Santove. Po maturite v budapeštianskom slovenskom učiteľskom ústave získal diplom stredoškolského profesora slovenčiny a ruštiny na univerzite ELTE. Pracoval v aparáte Zväzu demokratických Slovákov v Maďarsku, v redakcii Ľudových novín, v budapeštianskej a békeščabianskej slovenskej škole. Dlhé roky pracoval vo Vydavateľstve učebníc (Tankönyvkiadó), kde redigoval slovenské učebnice každého stupňa, respektíve literárne a všetky iné publikácie (národopis, ľudové piesne, atď.) Slovákov v Maďarsku. Zaoberal sa aj zbieraním ľudovej hudby: r. 1900 vydal bohatú zbierku ľudových piesní F santofském Pilíši zo svojej rodnej obce. Bol spoluzakladateľom a šéfredaktorom zaniknutého Literárneho a kultúrno-spoločenského štvrťročníka SME, z ktorého vyšlo spolu 15 čísel medzi rokmi 1988-1992. Doteraz vydal spolu 9 samostatných publikácií, z toho 7 zbierok z beletrie a ďalšie 4 jeho literárne rukopisy čakajú na vydanie už viac desaťročí. Básnik a prekladateľ patriaci do predvoja slovenskej literatúry v Maďarsku je spoluautorom antológií vydaných vo vydavateľstve Tankönyvkiadó v Budapešti Výhonky (1978), Fialôčka, fiala (1980) a Chodníky (1984), respektíve autorom samostatných zbierok Polyfónia I (Tankönyvkiadó, 1981), Polyfónia II (Tankönyvkiadó, 1986) a Plamene jazyka (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1986), Ohnivá kytica (ZSSUM, Budapešť 1991), Okrídľovanie kosou (SOS, NTK, BP 1995), Aforizmy. Publikácia SOS. (VE, NTK, BP 1977), Rozdúchať stlmený plameň. Sonety. Publikácia CSS a ZSSUM. (V. Croatica, BP 2003). Polyfónia II disponuje podobnou štruktúrou a misijnou funkciou ako jeho prvá knižka, v ktorej harmonicky zaznievajú štyri rôzne, ale rovnocenné hlasy (slovenské a maďarské pôvodné básne, respektíve preklady zo slovenskej a maďarskej poézie). Od r. 1973 píšuci a publikujúci básnik hneď od počiatku sa snaží o uskutočnenie symetrického bilingvizmu. Jeho dvojjazyčnosť je práve taká prirodzená ako vedomé prijatie úlohy sprostredkovateľa hodnôt dvoch literatúr. Jav bilingvizmu a bikultúry sa nezhoduje s nijakou formou ani stupňom asimilácie. Naopak: osvojenie si reči a kultúry menšiny a väčšiny je jedinou schodnou cestou z hľadiska zachovania národnostného bytia. Znalosť slovenskej reči a kultúry slúži zachovaniu národnostnej identity, znalosť maďarskej reči a kultúry slúži integrácii vo väčšinovej spoločnosti a tlmočenie literárnych hodnôt je zase povolané slúžiť špeciálnej úlohe národnosti, jej funkcii mosta.

Alexander Kormoš

Topoľ

V prekrásnom pilíšskom údolí

vyrástol bujarý topoľ.

Z vápenných pecí sa kúdolí

na listy sadá mu popol.

 


Raz ho však vyťali, spálili,

vykvitla žeravá ruža;

získali chlebíček spanilý:

bielunké vápno jak duša.

 


V húštinách čistili dúbravy,

pálili krpaté chrastie,

všetko, čo zbytočne rastie.

 


Ale ten topoľ keď rúbali,

prajúc si väčší kus chleba,

stratili z modrosti neba.

 

Jazyk

Sotva som otvoril na nebo oči,

už som mal v ústach slovenský jazyk.

Keď som sa začal po Zemi plaziť,

ešte som nevedel, prečo sa točí.

 


Poznal som dvor a poznal som pažiť,

od nových vecí som nedostal z očí;

poznal som tajomstvá dedinských nocí,

začal som prísne po kráse bažiť.

 


Po kráse pravdy, po pravde krásy,

smrť sa mi hrozí od mala za to,

zo žíl mi stáča, vymáha zlato.

 


Navzdory strastne obchádzam frázy,

poslúcham pravdu slovenskej reči,

ktorá ma chráni, živí a lieči.

 


Z archívu:

http://www.luno.hu/content/view/778/63

http://www.luno.hu/content/view/9812/63

http://www.luno.hu/content/view/7135/63

http://www.luno.hu/content/view/5374/63

http://www.luno.hu/content/view/5005/63

http://www.luno.hu/content/view/6059/63

http://www.luno.hu/content/view/512/93

http://www.luno.hu/content/view/727/63

http://www.luno.hu/content/view/618/34

http://www.pilis-slovak.hu/index.php?option=com_content&task=view&id=310&Itemid=73

http://www.pilis-slovak.hu/index.php?option=com_content&task=view&id=324&Itemid=73

http://www.pilis-slovak.hu/index.php?option=com_content&task=view&id=323&Itemid=73

http://www.pilis-slovak.hu/index.php?option=com_content&task=view&id=386&Itemid=71


 

 

 

 

.

.

.

.

.

.

.

....................................................................................................................................