Pilis-Szlovák


Ckolotoč sa krúti

Amotáča sa aj zem

tie Cprekrásne chvíle

Gzastaviť darmo Cchcem G

 

 


iba jedným smerom

plynie ukrutný čas

v koryte zákonov

topí sa ľudský hlas

Refrén: Fletí Amlen letí

Gvymyslená skutočnosť

Fletí Amlen letí Cs tebou G

život má svoj rozum
nesníva o sláve
nechodí v oblakoch

nechce lietať stále

 

 


túžba však preletí

hranice vedomia

rodí ju vždy duša

slobodná bezodná

 

 


iba človek nevie

kedy komu veriť

čo má robiť lietať

a či stáť na zemi

 


ROCKOVÁ SKUPINA AGR± (1985-1990)

Peter Balázs - sólová gitara

Imrich Fuhl - basová gitara, texty

Attila Pénzelik - bicie nástroje

Imrich Martinák - gitara

Gabriel Hattinger - spev

Hostia:

Judita Beňovská - spev /vokál/

Žofia Tóthová - /vokál/

 


Piesne skupiny AGR±

(stiahnite si kliknutím na titulky!)

Stáť či lietať
Slová, ktoré bolia

Správy

Čo sa stalo

S tebou - bez teba

Spolu

Nenájdem slová

Spasiteľ - Ancikrist (Negatív)

Pusť ma k sebe
Sám proti samote (Negatív)
Koniec hry (Negatív)

Vráťte sa... - Zoči-voči Slovensku (Negatív - Alexander Kormoš)

/Na pamiatku 4. svetového festivalu slovenskej mládeže v rakúskom Semmeringu/


Rockovú skupinu AGR± (1985-1990) založili dvaja hudobníci z Mlynkov (Pilisszentkereszt): textár a gitarista Imrich Fuhl a bubeník Attila Pénzelik. V kapele sa postupne vystriedali viacerí ďalší /bývalí/ žiaci budapeštianskej slovenskej školy. Išlo o slovensko-maďarskú dvojjazyčnú formáciu. I. Fuhl spomína na ňu takto:

- Pôvodne sme založili punkovú skupinu pod názvom Agress, ale už aj naša prvá pieseň bola o tom, že vlastne nie sme agresívni... prečo by sme aj boli, úplne stačí, že svet okolo nás je taký... Od prvej chvíle sme hrali vlastné piesne, a to s veľmi tvrdým rytmickým základom, no a neraz s ešte tvrdším textom. Jedinečnosťou skupiny bol jej národnostný charakter, keďže ani jedna v Maďarsku žijúca národnosť onoho času nemala svoju rockovú skupinu. Na repertoári sme teda mali vlastné slovenské a maďarské piesne, texty ktorých som písal prevažne ja (často vyslovene pre potreby skupiny), ale zhudobňovali sme aj ďalších v Maďarsku žijúcich slovenských básnikov. Inak ja som robil v skupine naozaj všetko možné - od prenášania aparatúry Trabantom cez montovanie káblov, zosilňovačov a svetelných efektov až po hru na gitare a spievanie. Istý čas s týždennou pravidelnosťou sme vystupovali nielen okolo nášho rodného Pilíša, ale aj v oveľa širšom okolí, neraz aj vo veľmi vzdialených kútoch krajiny. Za niekoľko rokov sme sa dopracovali do dvadsiatky najlepších amatérskych rockových skupín v Maďarsku, ocenili nás napríklad v súťaži Start-Fórum, vďaka tomu nás potom pozývali aj na také miesta ako Petőfiho hala, ale mali sme koncert napríklad aj v Peštianskej Redute.

O skupine AGR± Ľudové noviny v roku 1992 písali takto:

Začiatkom r. 1985 niekoľko chlapcov z Mlynkov a zo Santova, ktorí už mali nejaké skúsenosti v „brnkaní” na hudobné nástroje, sa rozhodlo založiť dvojjazyčnú slovensko-maďarskú rockovú skupinu. Väčšinou išlo o bývalých žiakov budapeštianskej slovenskej školy, ktorí si možno ani neuvedomovali, že so svojím nápadom prichádzajú ako prví z národností v Maďarsku. Zakladateľov skupiny, bubeníka A. Pénzelika, textára a gitaristu I. Fuhla, zaujímalo hlavne to, ako s pomocou rockovej hudby nájsť slová na sebavyjadrovanie, na vyjadrenie pocitov mladej generácie. Slová ako „čakám na to, čo nikdy nebude / túžim po tom čo sa nestane / polievam dávno zvädnuté kvety / hľadám korene zmysel vecí...” sa už nevedeli vyrovnať s tradičnou ľudovou kultúrou, na ktorú sa táto veková skupina nechcela obmedzovať. V kultúre Slovákov v Maďarsku sa teda objavil nový žáner - populárna hudba - ktorá v kruhu mládeže bola najobľúbenejšia a efektne demonštrovala jej príznačné črty. Chlapci teda hrali, orientovali sa výlučne na vlastné piesne a prihovárali sa svojím rovesníkom nielen v maďarčine, ale aj v materinskom jazyku. Zhudobnili básne slovenských autorov žijúcich v Maďarsku a onedlho začali vystupovať pri sviatočných príležitostiach, v rôznych kluboch najmä pilíšskych obcí, v školách, na mládežníckych stretnutiach, atď... Na sklonku 80. rokov sa v štúdiových podmienkach nahrala časť repertoáru skupiny. Našťastie. Lebo dnes by to už nebolo možné. Skutočnosť, že skupina nemala dostatočnú propagandu, financie na kvalitné technické vybavenie, možnosti na systematické zdokonaľovanie sa, prispeli k jej zániku.

Slová, ktoré bolia

Am C Dm E
pozrime sa do zrkadla času

privykajme na boľavú stratu

ešte sme a predsa nie sme to my

prečo si nosíme na trh slová

naše slová ktoré nás tak bolia

 


minulosť plače o pomoc volá

srdce zranené duša je chorá

stráca sa zmysel vykrváca žiaľ

prečo si nosíme na trh slová

naše slová ktoré nás tak bolia

 


zaslepovaním nám ukradli niť

učili nás nevlastný život žiť

ľahostajne nás hltá labyrint

prečo si nosíme na trh slová

naše slová ktoré nás tak bolia

 


keď nás len ticho spája s predkami

a hluché mlčanie je pred nami

prečo si chceme vlastnú smrť prežiť

prečo si nosíme na trh slová

naše slová ktoré nás tak bolia

Doplnkové informácie