Pre TASR to v súvislosti s vplyvom krízy na obyvateľstvo Maďarska povedal novinár Imrich Fuhl, ktorý sa narodil a žije v severomaďarskej obci Mlynky (Pilisszentkereszt). „Prvé mesiace, kedy to vypuklo, si všetci mysleli, že sa nás to vôbec netýka a naozaj až teraz si to mnohí uvedomujú, čo sa vlastne môže s nami stať. Včera ma napríklad oslovili s tým, 'že rýchlo si musím vybrať všetky peniaze z banky, lebo sa chystá totálny bankrot',” konštatoval príslušník slovenskej menšiny v Maďarsku a dodal, že podľa neho ešte nie je až natoľko katastrofálna situácia, ale sa to môže stať v priebehu niekoľkých mesiacov. „Osobne som na všeličo pripravený, natoľko mladý už nie som, aby som sa nepamätal na krízu, napríklad v Poľsku, ktorú poznám aj z prvej ruky. Manželku mám totiž Poľku, poznal som situáciu, keď tam bola ozajstná kríza. Maďari sa možno aj trošku vysmievali biede, ktorá bola vtedy v Poľsku, potom sa trocha čudovali, prečo sú všelijaké opatrenia na Slovensku, alebo aj inde. Mysleli si, že Maďarsko sa zaobíde bez reforiem,” podotkol. Ako dodal, najväčší problém je, že žiadna reforma neprešla. „Maďari asi dodnes nechcú veriť, že aj im sa môže stať niečo veľmi zlé. Maďarská národná hrdosť to podľa mňa veľmi ťažko znáša, že nás predbehne pomaly už aj Rumunsko. Ešte ako tak prijmú, že Slovensko je na tom lepšie, ale že ďalší takzvaný priateľ maďarského národa - Rumunsko, by mohlo stáť hospodársky lepšie ako Maďarsko, to by si pred rokmi ešte nikto nevedel ani predstaviť,” zdôraznil. Fuhl prejavil svoje obavy aj z vývoja situácie v súvislosti s výrazným oslabením forintu. Ako prezradil, prakticky celá jeho výplata ide na splácanie pôžičky na rodinný dom. „Splátky hypotéky som mal pred oslabením forintu 110.000 forintov (347,55 eura), teraz je to už takmer 170.000 forintov (538,66 eura), čo je kompletný môj plat. Keď ešte splátka stúpne o niekoľko desiatok tisíc forintov, potom neviem z čoho budeme žiť, takže takéto problémy majú ľudia,” pripomenul. Väčšina ľudí má hypotéky v Maďarsku vo švajčiarskych frankoch, alebo v eurách. Pôžičky banky ponúkali vo forintoch iba mladomanželom alebo sociálne slabším, ostatní mohli čerpať úver iba v zahraničnej mene. Podľa jeho slov môže skrachovať hospodárstvo, ale pocítia to aj jednotlivci. A ak banky masovo dostanú späť množstvo nehnuteľností, tak ani tým bankám to nepomôže. „Katastrofou je, že nielenže peniaze strácajú svoju hodnotu, ale že dlhodobo už nemožno ani plánovať. Ten, kto tvrdí, že vie, aký bude vývoj v Maďarsku v priebehu nastávajúcich niekoľkých mesiacov, tak ten jednoducho klame,” domnieva sa Fuhl.
Erika Trenková: Boja sa najmä straty práce
Tlmočníčka - prekladateľka Erika Trenková, ktorá žije už 27 rokov v Maďarsku, tvrdí, že maďarské domácnosti ešte stále neuvažujú o tom, že by odložili kvôli kríze veľké investície. „Najsilnejšie podľa mňa prežívajú hospodársku krízu z hľadiska zamestnanosti. Každý sa bojí o svoje pracovisko a sú práve z toho dôvodu ochotní robiť za úplne drobné peniaze, lebo keď sa pozriem napríklad koľko stálo euro v lete 2008 a momentálne, tak je ten rozdiel viac ako 30-percentný. A to sa odráža vlastne na všetkom, čo kupujeme, čo zaplatíme, čo nás stojí bežný život,” povedala. „Samozrejme, sú tu obavy, kam to až môže dospieť, ale na druhej strane, práve dnes som počula takú informáciu, že to môže pomôcť ľuďom k zomknutiu, sústrediť sa jeden na druhého a pomáhať si viac. Teda nakupovať iba tie veci, ktoré potrebujeme naozaj nevyhnutne pre život, a navzájom si pomáhať. Dosť intenzívny je posun použitých vecí napríklad pre maličké deti, ktoré nehorázne veľa stoja. Všetko, čo je z dovozu, zdraželo o 30 %. Kríza sa odráža aj na kultúrnych podujatiach, ľudia omnoho menej peňazí míňajú na film, divadlo, na druhej strane sa v ľuďoch vynára otázka, ako ďaleko to môže až dospieť,” uviedla Trenková, podľa ktorej Maďari ľutujú to, že sa ich krajina nedopracovala do eurozóny a patrične závidia Slovákom. „Tak, ako pred časom som ja pociťovala určitý pocit nadradenosti zo strany Maďarov, tak teraz sú trošku takí, ako by im zrazili hrebienok. Nechcem sa tomu tešiť, lebo však aj ja tu bývam, aj ja sa stretávam s týmito otázkami osobne, ale mám taký dojem, že to im nepomohlo v tom, aby jeden druhého neudávali napríklad na daňovom úrade. Daňový úrad mal na základe takýchto privátnych informácií vlani oveľa viac práce ako v predchádzajúcich rokoch,” uzavrela tlmočníčka.
