Pilis-Szlovák

Ustanovujúce zasadnutie zboru poradcov predsedu ÚSŽZ

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa na ustanovujúcom zasadnutí stretol s členmi zboru poradcov, navrhli mu 10 odporúčaní.

Po organizačne náročnom a spoločensky úspešnom Pamätnom dni zahraničných Slovákov, ktorý sa začal 4. júla 2011 vernisážou výstavy akademického maliara Pavla Čániho, Slováka žijúceho vo Vojvodine v Srbsku, pokračoval stretnutím pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v Bratislave-Petržalke a púťou na Devínsky hrad, ako aj v Starej tržnici, kde od rána do večera panovala neopakovateľná atmosféra Dolnozemského jarmoku, sa predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák 6. júla 2011 stretol s členmi svojho poradného zboru na ustanovujúcom zasadaní. Do účelového zariadenia ÚV SR na Bôriku prišli takmer všetci: prvý podpredseda poradného zboru Dušan Klimo žijúci v Nemecku, Imrich Fuhl z Maďarska, Naďa Hammamberg zo Švédska, Rastislav Blažek z Írska, Pavol Zima zo Srbska, Dušan Tóth z Kanady, Božena Farhatová z Libanonu, Zuzana Solieri z Talianska, Paul Podolay z Nemecka, Iveta Galbavá a Radovan Čaplovič z Českej republiky. Zo Slovenska sú členmi zboru poradcov predsedu úradu Claude Baláž a Martin Hakel a tajomníčkou zboru poradcov je Dáša Laurenčíková. S neprítomnou Katarínou Tomkovou z USA sa M. Vetrák kontaktoval prostredníctvom elektronického telemostu, aby ju bezprostredne informoval o prijatých záveroch. Členovia poradného zboru celý pracovný deň analyzovali mnohé aktuálne otázky starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákoch žijúcich v zahraničí, aj problémy celé roky neriešené či obchádzané. Na záver predložili predsedovi ÚSŽZ návrh odporúčaní. Zhrnuli ich do 10 bodov:


1. Analyzovať súčasný stav plnenia Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, aktualizovať a doplniť ju, najmä s ohľadom na televízne vysielanie do zahraničia a komplexnú koncepciu vzdelávania krajanov vo svete, prijať účinné opatrenia na zvýšenie efektivity, a to zmenou vládneho uznesenia č. 625 zo 17. septembra 2008, ktorým bola koncepcia prijatá, resp. zrušením tohto uznesenia a prijatím nového vládneho uznesenia k aktualizovanej koncepcii.

2. Vypracovať spravodlivý a transparentný dotačný systém v pôsobnosti úradu.

3. Vypracovať novelu zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a predložiť ju na rokovanie vlády a parlamentu.

4. Vypovedať čo najskôr dohodu o spolupráci medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Svetovým združením Slovákov v zahraničí.

5. Aktívne sa podieľať na tvorbe nového volebného kódexu, ktorý umožní aktiváciu voličského potenciálu Slovákov v zahraničí a odstránenie administratívnych bariér a prekážok pri uplatnení volebného práva krajanov zo zahraničia.

6. Obnoviť projekt Dní zahraničných Slovákov v Slovenskej republike a predložiť príslušný materiál na rokovanie vlády.

7. Aktivovať krajanský potenciál v zahraničí na prospech záujmov, propagácie a jednotnej prezentácie Slovenskej republiky vo svete.

8. Pripraviť návrh na vybudovanie Pamätníka slovenského vysťahovalectva a múzea ako jeho súčasti.

9. Vytvoriť platformu na vzájomnú spoluprácu medzi úradmi štátov EÚ, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o svojich krajanov v zahraničí.

10. Zvolať prvé pracovné stretnutie zboru poradcov predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v októbri 2011 a vypracovať plán programu a pracovných stretnutí tohto zboru na rok 2012.

Pamätný deň zahraničných Slovákov sa začal

pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva

5. júla sa zišla v Sade Janka Kráľa v mestskej časti Bratislava-Petržalka domáca a krajanská verejnosť zo zahraničia, aby si spoločne pripomenuli Pamätný deň zahraničných Slovákov. Podujatie organizoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, konalo sa pod záštitou predsedníčky vlády Slovenskej republiky Ivety Radičovej a v spolupráci s magistrátom hlavného mesta SR, mestskými časťami Bratislavy Petržalkou a Devínom a s Bratislavským samosprávnym krajom. Viac ako sto ľudí sa zhromaždilo pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva, ktorý pochádza z tardošského lomu v Maďarsku, je darom tamojších Slovákov a od roku 2000 skromne pripomína významnú časť dejín Slovenska cez rodákov a ich potomkov usadených v rozličných častiach sveta. Slávnostného zhromaždenia sa zúčastnili Branislav Slyško, poradca predsedníčky vlády Slovenskej republiky pre európske záležitosti a zahraničnú politiku, Martin Miškov, zástupca starostu mestskej časti Bratislava-Petržalka, Peter Weiss, veľvyslanec SR v Maďarsku, Ján Varšo, veľvyslanec SR v Srbsku, Roman Bužek, veľvyslanec SR v Írsku, predseda Matice slovenskej Marián Tkáč, zástupcovia štátnej a verejnej správy Slovenskej republiky, predstavitelia krajanských spolkov a organizácií v Maďarsku, Srbsku, Chorvátsku, Rumunsku, v Nemecku, Francúzsku, Švédsku, Írsku, vo Veľkej Británii, v Česku, Švajčiarsku, Čiernej Hore, Taliansku, Libanone a Kanade, poslanci a predstavitelia menšinovej verejnej správy v Maďarsku, Srbsku a Rumunsku, zástupcovia a predstavitelia občianskych združení registrovaných v SR, ktoré sa zaoberajú problematikou Slovákov v zahraničí, členovia zboru poradcov predsedu ÚSŽZ, zástupcovia médií zo Slovenska i zahraničia. Po slovenskej štátnej hymne Naďa Hammarberg, predsedníčka Kultúrnej spoločnosti priateľov Milana Rúfusa zo Švédska, predniesla báseň Modlitba za Slovensko od Milana Rúfusa, Daniel Compagnon z Francúzska doladil verše nášho klasika hrou na fujaru. Po nich prítomných pozdravil a prihovoril sa im predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák. Poradca predsedníčky vlády Slovenskej republiky pre európske záležitosti a zahraničnú politiku Branislav Slyško prečítal jej pozdravný list, po ňom vystúpil zástupca starostu Petržalky Martin Miškov a záverečné slovo v príhovoroch patrilo Dušanovi Klimovi, predsedovi Slovensko-nemeckej únie a prvému podpredsedovi zboru poradcov predsedu ÚSŽZ. V kultúrnej časti programu ako prvý vystúpili s hudobným posolstvom členovia ľudového súboru Rosnička z Kovačice v Srbsku, Adam Vladislav Stupavský zaspieval popri iných aj ľudovú pieseň Keď sa Slovák... v opernej úprave. Folklórny súbor z vojvodinských Vojlovíc potešil prítomných tanečnými kreáciami. Všetci spoločne na záver programu zaspievali pieseň Po nábreží koník beží. Deň zahraničných Slovákov 2011 pokračoval až do desiatej hodiny večer v Starej tržnici Dolnozemským jarmokom. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo privítal na lodi do Devína pozvaných hostí, ktorí vystúpili na Devínsky hrad, aby si pri historickom exkurze pripomenuli aj štátny sviatok Cyrila a Metoda.


Vyhlásenie Slovákov zo zahraničia,

účastníkov Pamätného dňa zahraničných Slovákov 2011

My, Slováci žijúci v zahraničí, sme nikdy nepretrhli putá s vlasťou našich predkov. Slovensko vždy bolo a bude spoločnou materskou krajinou všetkých Slovákov tak doma, ako i v zahraničí. Je hlboko vrastená do našich sŕdc a máme ho stále v pamäti.

Naše vzájomné vzťahy a styky za uplynulých takmer tristo rokov sú poznamenané vrúcnosťou a spoluprácou, ktorú neskalili žiadne rozpory a nedorozumenia. Práve naopak, vždy sa vyvíjali vo vzájomnom súzvuku v časoch pre náš národ priaznivých i nepriaznivých. Boli založené na obojstrannej podpore a stali sa obohatením pre všetky zúčastnené strany.

Pri príležitosti tohtoročného pamätného dňa Slovenskej republiky vyjadrujeme úctu prezidentovi Slovenskej republiky, lojalitu, rešpekt Národnej rade Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky a podporu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Sme rozhodnutí v duchu našich dlhodobých tradícii naďalej udržiavať vzájomné vzťahy a obojstranne prospešnú spoluprácu so Slovenskou republikou.

Bratislava-Petržalka-Devín 5. júl 2011

Toto vyhlásenie podpísalo viac ako dvesto účastníkov Pamätného dňa zahraničných Slovákov zo sveta i zo Slovenska

Dolnozemský jarmok

Tlačenica pri stánkoch, dobrá pohoda medzi návštevníkmi, veselá zábava na pódiu, chutné jedlá podľa dolnozemských receptúr. Stará radnica v samom centre Bratislavy žila v utorok 5. júla tým, čo pamätníkom pripomínalo zašlé časy trhovníctva v hlavnom meste Slovenskej republiky a mladým poodhalilo kúsok z toho, ako žijú naši Slováci v Maďarsku, v Rumunsku a v srbskej Vojvodine. Od rána prúdili cez vchod stovky zvedavcov, aby si utvorili základný obraz o tom, ako vyzerá Dolnozemský jarmok. A cezeň sa zoznámili s výtvarnou tvorbou neškolených maliarov, drobnými ručnými prácami žien, s remeslami mužov, so slovesnou a žurnalistickou prácou v podobe tlačených či elektronických výstupov a ďalšími kultúrnymi a tvorivými aktivitami. Pre mnohých boli azda najlákavejšie vône a chute receptúr tradičných jedál, kde si popri labužníkoch na klobásy prišli pri sladkých dobrotách na svoje aj maškrtné sladké jazýčky. Dolnozemský jarmok vznikol medzi našimi krajanmi s myšlienkou prezentovať v dolnozemských podmienkach čo najkomplexnejšie život a tradície slovenského dolnozemského života. Pri jeho prenášaní do prostredia Bratislavy sa spoluorganizujúci Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí usiloval pripraviť také podmienky, ktoré by aspoň čiastočne kopírovali možnosti, ktoré poskytuje dolnozemské prostredie. Podľa všestranných odoziev stoviek návštevníkov možno usudzovať, že podujatie bolo nad očakávanie vydarené. Prezentačný blok kultúry dolnozemských Slovákov z Maďarska tvorili Spevokol Čabianska ružička, vystúpenia citaristiek, Rumunsko reprezentoval tancami a piesňami folklórny súbor Sálašan a speváčky M. Krajčíková Bontea a A. Olaru, zo Srbska vystúpil folklórny súbor Detvan z Pančeva - Vojlovice, Aradáčske meškárky, Pazovskí kacúri, rozprávači Rastislav Zorňan ako Báči Pišta a Zuzana Tárnociová.

(USZZ.SK)

http://www.senior.sk/view.php?cisloclanku=2011070601

Pamätný deň zahraničných Slovákov

Približne sto zahraničných Slovákov sa 5. júla zišlo v bratislavskom Sade Janka Kráľa pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva pri príležitosti Dňa zahraničných Slovákov. „Je to možnosť ako nadviazať spoluprácu medzi SR a jednotlivými regiónmi a štátmi, v ktorých títo krajania žijú. Je to aj príležitosť nadviazať spoluprácu, či už v hospodárskej, kultúrnej, ale aj spoločenskej oblasti,” uviedol pri tejto príležitosti predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák.

M. Vetrák: Zahraniční Slováci

majú politický i ekonomický potenciál

Vzťahy rodnej vlasti a krajanov označil Vetrák za pozitívne. Potenciálnemu zlepšovaniu podľa neho nahráva aj vyhlásenie súčasnej vlády, ktorá je viac naklonená rozvíjať potenciál Slovákov v zahraničí. „Mnohí z týchto krajanov sú aj významnými politickými a kultúrnymi osobnosťami a ovplyvňujú dianie v štátoch, v ktorých žijú. Ich politický a ekonomický potenciál by Slovensko mohlo využiť pri presadzovaní svojich cieľov či už v zahraničnej politike alebo v iných oblastiach spoločenského života. Vzájomnou spoluprácou, výmenou skúseností, ale aj konkrétnymi projektmi na báze dohôd,” poukázal predseda ÚSŽZ.

Veľký význam krajanom v zahraničí prikladá aj predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. „Viete, čo znamená, keď Zdeno Chára je kapitánom tímu, ktorý získa Stanleyho pohár. Máme ľudí, ktorí boli na Mesiaci ako Eugene Cernan, máme hercov, ktorí majú slovenské korene,” zdôraznil.

Záštitu nad podujatím prevzala aj predsedníčka vlády SR Iveta Radičová. „To, že ste teraz tu, potvrdzuje, že nezabúdate na svoje korene, že vaše spojenie s našou a vašou krajinou je naozaj pevné,” sprostredkoval príhovor premiérky jej poradca pre európske záležitosti a zahraničnú politiku Branislav Slyško.

Sprievodný program Dňa zahraničných Slovákov tvoril popoludňajší výstup na hrad Devín a Dolnozemský jarmok v priestoroch bratislavskej Starej tržnice, ktorý sa doteraz konal iba v Maďarsku, Rumunsku a Vojvodine.

Základný kameň Pamätníka slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov slávnostne položili na Deň zahraničných Slovákov v roku 2000 za účasti krajanov z viac ako 20 krajín sveta. Tvorí ho 4,5-tonový kus neopracovaného červeného mramoru, starý 3000 rokov, ktorý darovali Slováci z obce Tardoš v Maďarsku, kde slovenská komunita žije od roku 1725.

(tasr)

Pozdravný list predsedníčky vlády SR

k Pamätnému dňu zahraničných Slovákov

http://wwww.premierkasr.sk

Pozdravný list v mene predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej dňa 5. júla 2011 pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov v Sade Janka Kráľa v Bratislave prečítal poradca predsedníčky vlády SR pre európske záležitosti a zahraničnú politiku Branislav Slyško.

Vážené dámy, vážení páni, milí priatelia,

dovoľte mi pozdraviť Vás na slávnostnom stretnutí pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Pozdravujem vás, organizátorov, nadšencov myšlienky slovenskej vzájomnosti i vás, ktorí ste sem prišli z rôznych kútov sveta. Cíťte sa tu, prosím, ako doma. Želala by som si, aby vaše zväzky s domovinou, domovinou vašich predkov, bolo také ako červený mramor z tardošského lomu, z ktorého pochádza základný kameň pamätníka a ktorí darovali naši krajania z Maďarska. To, že ste teraz tu, potvrdzuje, že nezabúdate na svoje korene, že vaše spojenie s našou - vašou krajinou je naozaj pevné.

Opustiť svoj domov je veľmi ťažké rozhodnutie. Možno jedno z najťažších v živote. Aké to musí byť ťažké, keď človek vie, že sa nemôže vrátiť, že niektorých svojich príbuzných, priateľov, známych možno už nikdy v živote neuvidí.

V takejto situácii sa v minulosti ocitli státisíce Slovákov. Neboli sme v tom ako národ sami. Napríklad v 19. storočí odišlo z Európy do Spojených štátov amerických neuveriteľných 32 miliónov ľudí.

Hospodárska kríza vyhnala v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia zo svojich domovov tisícky Slovákov.

Náznaky slobody roku 1968 netrvali dlho a zostali pod pásmi tankov spriatelených armád varšavskej zmluvy. A opäť emigrácia, odchody zväčša mladých ľudí, ktorí sa nechceli zmieriť so životom bez slobody, za ostnatým drôtom.

Počas totalitného komunistického režimu opustili Slovensko tisíce našich krajanov. Totalitný režim neodpúšťal: emigranti sa mohli vrátiť domov len pod hrozbou väzenia, ich príbuzní na Slovensku boli šikanovaní a prenasledovaní, až do roku 1989 mali v kádrových materiáloch nezmazateľnú škvrnu.

November 1989 priniesol vysnívanú slobodu a demokraciu. Už 22 rokov sa môžeme takto slobodne stretávať a tešiť sa zo vzájomnej blízkosti. A s vedomím, že cesty za hranice našej krajiny vždy vedú späť do slobodnej, demokratickej vlasti.

Odhadujeme, že v súčasnosti žije a pracuje v zahraničí približne 2,7 milióna slovenských vysťahovalcov a ich potomkov, z toho viac ako 300 tisíc občanov Slovenskej republiky.

Vážení prítomní, milí priatelia! Vláda SR sa zaviazala zvyšovať kvalitu života občanov a meniť Slovensko na lepší domov pre všetkých. A naše sľuby a záväzky plníme. Obnovili sme rast zamestnanosti, pomaly, postupne, ale oveľa vyššie ako to dosahuje priemer krajín EÚ. V prvom štvrťroku 2011 stúpla zamestnanosť v slovenskom hospodárstve medziročne až o 2,1 % - znamená to medziročný nárast počtu pracujúcich až o takmer 49 tisíc osôb. Miera nezamestnanosti za prvý štvrťrok 2011 medziročne výrazne klesla z 15,1 % na 13,9 %. Počet voľných pracovných miest medziročne vzrástol o 11, 3 % a priemerná mzda stúpla o 3, 2 %. Trh práce zareagoval na oživenie ekonomiky a zotavuje sa, a to aj napriek pretrvávajúcim dopadom krízy. Prijali sme opatrenia na účinnejší boj proti korupcii a klientelizmu, na zlepšenie vymáhateľnosti práva pre všetkých, zvyšujeme transparentnosť. Aj vďaka takýmto opatreniam sa zlepšilo podnikateľské prostredie na Slovensku a obnovila sa aj dôvera investorov.

Milí priatelia, na záver dovoľte vyjadriť radosť z toho, že na Slovensku vzniká Pamätník slovenského vysťahovalectva. Že vzniká pamätník, ktorý v tejto - už slobodnej - dobe bude symbolizovať nielen odchody, ale aj návraty, že vzniká stála pripomienka našich dejín i ľudských príbehov, pripomienka dávnych i nie tak dávnych a nie ľahkých zápasov o existenciu.

Želám vám všetkým príjemné leto a silný pocit vzájomnosti.


STV1:
Dolnozemský jarmok na Slovensku prvýkrát

5. júl je okrem sviatku Cyrila a Metóda aj pamätným dňom zahraničných Slovákov. Tí dnes v Bratislave prezentovali ľudové umenie, remeslá, tradície a nechýbali aj rôzne kulinárske špeciality. Akcia s názvom Dolnozemský jarmok, ktorá bola na Slovensku prvýkrát, prilákala do centra hlavného mesta stovky ľudí. Dolnozemský jarmok sa doposiaľ konal iba v tradičných centrách Dolnej zeme - v Srbskom Báčskom Petrovci, rumunskom Nadlaku a maďarskej Békešskej Čabe.

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák:

- Je to výnimočné práve tým, že máme možnosť prvý rok ochutnávať špeciality, zoznámiť sa s hudbou, umením, s ďalšími aspektmi kultúry práve našich krajanov zo zahraničia.”

Zahraniční Slováci:

- Toto sme sedeli, akože tieto zvyky, obyčaje, cestoviny, výšivky vyšívali naše staré mamy a my tiež sme si to zachovali toto dedičstvo.

- Tradície tie pozbierame a zachováme. Máme slovenského klubu, máme spevácky zbor.

Pre návštevníkov jarmoku pripravili zahraniční krajania zákusky, mäsové výrobky a tradičné jedlá. Ľudia si tiež mohli vyskúšať šúľanie gágorčekov, cestoví do svadobnej polievky.

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák:

- Okrem gastronómie je tu možno vidieť aj obrazy, insitné umenie tradičné, svetoznáme. Tak isto je tu možnosť zažiť atmosféru kultúrneho podujatia.

Úrad pre zahraničných Slovákov odhaduje, že v súčasnosti žije a pracuje mimo územia Slovenska približne 2,5 milióna Slovákov.

http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv?date=2011-07-05&id=45883#1038

Televízna stanica TA3: Dolnozemský jarmok

Folklórne súbory, ľudovoumeleckých výrobcov aj tradičné gastronomické špeciality. To všetko nájdete na Dolnozemskom jarmoku. Ten sa koná po prvýkrát v Bratislave. Je súčasťou viacerých aktivít Dní zahraničných Slovákov. Dolnozemský jarmok organizujú striedavo Slováci žijúci v Maďarsku, v Rumunsku a v Srbsku. Tohtoročný bratislavský je už štvrtý. Začal sa slávnostným otvorením a potrvá až do neskorého večera.

Predseda Úradu pre zahraničných Slovákov Milan Vetrák:

- Je to vynikajúca príležitosť, ako sa môžu naši krajania, Slováci z Maďarska, z Vojvodiny, z Rumunska, z ďalších krajín prezentovať svojou kultúrou, tradíciami, gastronómiou na Slovensku.

Na takzvanej Dolnej zemi žije viac ako 180 000 Slovákov. Napriek tomu, že už niekoľko generácií nežijú na Slovensku, svoje tradície si zachovávajú. Dôkazom toho sú výšivky, folklór, tradičné ľudové umenie, ale aj skvelé dolnozemské špeciality, ktoré jarmok ponúka. Tie boli hlavným lákadlom pre väčšinu návštevníkov.

Návštevníci jarmoku:

- Bude veľmi subjektívne a netypické, ma najviac oslovili opekance s makom. Úžasné.

- Dobré jedlo. Lebo ja som zo severu a nepoznám veľmi tie južanské jedlá.

- Stretnúť známych, tu je moja rodina z Békešskej Čaby, tak akože som sa tešila, že sa s nimi stretnem.

- Záujem o výšivky a o dobré klobásy.

Jarmok skončil ľudovou veselicou. Dni zahraničných Slovákov vyvrcholia prvým zasadnutím zboru poradcov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí:

http://www.ta3.com/sk/reportaze/180513_v-bratislave-sa-prvykrat-kona-dolnozemsky-jarmok


Televízna stanica JOJ:
Slováci oslavovali

Dnešný deň bol aj sviatkom zahraničných Slovákov. V Bratislavskej starej tržnici ho oslávili tancom, spevom a dobrým jedlom. V bratislavskej starej tržnici sa stretli Slováci z celého sveta. Štyri ženy zo Srbska spája láska k hudbe. 77-ročná Erža Jánošíková nám povedala, že jej predkovia sa zo Slovenska odsťahovali pred viac ako dvesto rokmi, ale na rodný jazyk nezanevreli.

Erža Jánošíková, Slovenka zo Srbska:

- Keď som prvý raz hrala, tak som mala 7 rokov, taká malička, viac nás bolo, ale už aj ochoreli, aj zomreli aj už veľmô nechcú.

Slováci z Maďarska sa prezentovali klobásou čabajkou. Tajomstvo vynikajúcej chuti je, že je vyrobená z domácich prasiat vykŕmených na kukurici. Recept prípravy nie je tajomstvom. Do 10 kilogramov mletého bravčového mäsa...

Michal Lásik, Slovák z Békešskej Čaby:

- Dáme 2 deka sladkej červenej papriky a pol deka, niekto kto má radšej štipľavú, dáva aj trochu viac štipľavej papriky. Okolo 2 deka soli a rasca a troška cesnak.

- Plnia len do bravčových čriev.

Michal Lásik:

- Tvrdšia klobása, takýto salám sa údi taký dobrý týždeň alebo aj trošku viac a potom to má krásnu vôňu.

Pavol Šelej, Slovák z Maďarska:

- Čabania pochádzajú vlastne z okolia Lučenca, je tam Poltár, České Brezovo, Kokava nad Rimavicou.

Ľubomíra Rollová, učiteľka slovenčiny v Maďarsku:

- Starí rodičia ešte rozprávajú po slovensky, horšie je to už potom s tými ďalšími generáciami. Je tam už značná asimilácia.

Boli tam aj Slováci z Nadlaku z Rumunska.

Slovenka z Rumunska:

- Máme od škôlky v slovenskej reči, políciu, máme kostol, sme evanjelici, chováme si ošípané a narobili sme klobásu, aby sme sem k vám prišli.

Predseda Úradu pre zahraničných Slovákov Milan Vetrák:

- Pripomenutie si Dňa zahraničných Slovákov s Dolnozemským jarmokom je prvýkrát vôbec historický tuná na Slovensku.

Doplnkové informácie