Dorog

Priemyselné mestečko Dorog popri Nemcoch obývajú aj Slováci, Rómovia a Arméni. Dorog udržiava družobné styky so Žiranami a s nemeckým Wendlingen am Neckar. Mesto sa nachádza na východnej časti Komárňansko-Ostrihomskej župy, pri severnom vchode údolia obklopeného vrchmi Pilíš a Gereče.

Čítať ďalej...

Perbaj

Podľa legendy spovedníka kráľa Štefana volali Perbaldus a on získal toto územie. Počas storočí plných útrap sa stala osada životaschopnou usídlením Nemcov a Slovákov. V roku 1744 aj oficiálne založili osadu s názvom Perbal - vtedy tam žilo 67 rodín: 22 nemeckých, 21 slovenských a 20 maďarských.

Čítať ďalej...

Senondrej

Mesto Senondrej (Szentendre) návštevníka vábi v prvom rade svojou kultúrou

a umením. Nachádza sa v Dunajskom záhybe, pri stretnutí Dunaja a pilíšskeho Kamenného vrchu. Smerom z hlavného mesta je ľahko prístupný autom, hromadnou dopravou aj vodnou cestou. Aj preto je obľúbeným rekreačným miestom.

Čítať ďalej...

Čív

Čív má v súčasnosti 2 310 obyvateľov, z ktorých asi 65 - 70 % sú Slováci. Väčšinou pracujú v priemysle. V 14 učebnicovej základnej škole a v 100 detnej škôlke prebieha aj výučba slovenského jazyka. V základnej škole úspešne funguje aj slovenský divadelný krúžok. Miestne kultúrne stredisko zorganizovalo tanečnú skupinu a tu pôsobí aj po celej krajine známy slovenský Ženský spevokol, ktorý je 25. výročie svojho založenia oslavoval v roku 1995.

Čítať ďalej...

Čobánka

Do asi najkrajšej dediny osád Budínskeho pohoria, do Čobánky sa dostaneme z hlavného mesta dvomi smermi (cez Verešvár a cez Pomáz). Obec dodnes zachovala alpský ráz, dobrý vzduch a ticho, vhodné na oddychovanie. Vznikol ako dlhá dedina popri potoku Dera, ktorý prichádza z Mogyorósároku, na úpätí Dlhej hory cez Oszolytető popri vŕšku Margitinho háju smerom k Pomázu.

Čítať ďalej...

Huť

V 700 ročnej obci dnes býva 315 stálych obyvateľov, 90 % ktorým má slovenský materinský jazyk. 70 % obyvateľstva tvoria dôchodcovia. Huť vytvorila a drží družobné styky so Svodínom a Štúrovom na Slovensku. V dedine pôsobí 15 členný páví krúžok, pestovateľ a sprostredkovateľ slovenských ľudových piesní. Deti v základnej škole

v rámci jazykového krúžku sa učia po slovensky. V obci z vlastnej iniciatívy vznikla

v roku 1995 Slovenská samospráva.

Čítať ďalej...

Kestúc

Dvojjazyčnosť je až do súčasnosti živá v každodennom živote dediny a je zakotvená aj v symboloch obce. V materskej škole a v základnej škole deti sa zúčastnia zamestnaní v slovenskom a maďarskom jazyku. Okrem povinných školských hodín poznávajú život a tradície svojich predkov v tanečnom a folklórny krúžok. Obec má aj učiteľský spevokol pod názvom „Šípová ruža.” Dospelí oživujú a pestujú svoje tradície v amatérskych umeleckých skupinách Domu kultúry. Páví krúžok oslávil 25. výročie svojho založenia v roku 1996, je pravidelným účastníkom celoštátnych, župných národnostných podujatí.

Čítať ďalej...

Moďoróš

V celej krajine známa banícka dychovka obce bola založená pred viac ako 70 rokmi, počet jej členov je 35. Príťažlivosť a láska k hudbe členov dychovky vplýva aj na deti v školskom veku. Spomedzi 81 žiakov skoro 40 sú členmi pobočky hudobnej školy. Slovenský národnostný spevokol od roku 1982 rozširuje dobrú povesť obce. Pestujú svoju národnostnú kultúru, zbierajú a starostlivo strážia vecné a písomné pamiatky svojej národnostnej minulosti.

Čítať ďalej...

Mlynky

Obyvateľstvo obce Mlynky si aktívne zachováva a posilňuje svoju slovenskú identitu, rozvíja kultúrne dedičstvo svojich predkov. Miestne ľudové tradície úspešne oživuje najmä spevácky zbor (páví krúžok). Vecné pamiatky po niekdajších obyvateľoch sprístupňuje oblastný dom, v ktorom sa nachádza stála vlastivedná zbierka. Mlynčania sú známi svojim pohostinstvom a radi privítajú hostí.

Čítať ďalej...

Orosláň

V pôvodnej dedinskej časti úspešne funguje Slovenský klub. Okrem toho obohacuje Orosláň aj žiacka skupina, malí dychovkári, ktorí sú ôsmi. Ako slovenská inštitúcia muzeálneho rázu pôsobí Oblastný dom, ktorý každoročne máva veľký počet návštevníkov Prví slovenskí obyvatelia mesta prišli z Nitrianskej, Bratislavskej a Trenčianskej stolice na pozvanie vtedajšieho majiteľa, kniežaťa Józsefa Esterházyho.

Čítať ďalej...

Pilíšska Čaba

V dedine funguje slovenská samospráva od roku 1998. Osada má družobné styky

s Veľkým Lapášom na Slovensku. Osadu v roku 1715 znovuosídlili Nemcami

a Slovákmi a tento národnostný ráz si zanechala až do začiatku 20. storočia.

Matej Bél hovoril o dedine okolo roku 1730, ako „nová osadlosť Slovanov“.

Čítať ďalej...

Pomáz

Snáď odjakživa viacnárodnostné (dnešnou terminológiou multietnické a vďaka tomu multikultúrne) mestečko Pomáz sa nachádza iba niekoľko kilometrov severne od Budapešti, v susedstve Senondreja (Szentendre) a Budakalászu, v bráne pilíšskeho pohoria. Na tomto území bola usadlosť už pred 50 tisíc rokmi.

Čítať ďalej...

Šarišáp

V súčasnosti v obci po slovensky sa rozprávajú najmä starší obyvatelia. Výučba národnostného jazyka prebieha aj v materskej aj v základnej škole. Polovica žiakov sa učí slovenčinu. Obyvateľstvo dediny si zachovalo a aj dnes pestuje slovenské národnostné ľudové tradície. Ako výsledok dlhoročnej zberateľskej činnosti v miestnom Domu kultúry bola otvorená miestnohistorická výstava, ktorá okrem dejín obce predstavuje aj miestne kroje, nástroje, nábytok.

Čítať ďalej...

Santov

V základnej a materskej škole dediny aj dnes prebieha vyučovanie slovenského jazyka. Kultúrny život obce Santov reprezentuje štyri slovenských národnostných kultúrnych skupín. Stužka (Pántlika) pozostáva z mládeže, má 60 - 70 členov, Studienka je folklórny súbor pestujúci tradície a zvyky dediny, Páví krúžok predvádza staré slovenské piesne a úspešná je i dychovka Santovská nálada.

Čítať ďalej...

Senváclav

Senváclav leží v údolí Pilíšskeho pohoria, pozdĺž horskej cesty spájajúcej Senondrej s Vyšehradom. Počet duší v obci je dnes 873, obyvateľstvo väčšinou je slovenského pôvodu. Slovenský jazyk aktívne používa ešte aj generácia tridsiatnikov. Oproti ostatným dedinám v Pilíši tu žije stredoslovenské nárečie, síce sa používa aj niekoľko západoslovenských výrazov. Slovenské zamestnania sú aj v materskej škole dediny.

Čítať ďalej...

Podkategórie

Doplnkové informácie