Vyznamenaní ZSM Za slovenskú národnosť
Vyznamenaní Za slovenskú národnosť
Na oslavách 60. výročia Zväzu Slovákov Maďarsku odovzdali vyznamenanie Za slovenskú národnosť kolektívom (slovenskej redakcii Maďarskej televízie Domovina, týždenníku Ľudové noviny a portálu luno.hu) i jednotlivcom.
„Vyznamenaním si Zväz uctil aj pamiatku môjho otca, ktorý sa tiež zaoberal ľudovým tancom a aj mňa on vyslal na túto dráhu. Veľa pút ho viazalo ku Zväzu,“ povedala vedúca Tanečného súboru Veľká Bukovinka z Répašskej Huty Csilla Petőfiová. Za svoj najväčší prínos považuje to, že už viac ako dvadsať rokov vyučuje tanec vo svojej rodnej obci. Jej obľúbená choreografia je, samozrejme, domáca, zostavená na základe miestneho zberu. Prezradila nám, že nič by nerobila inak, skôr ju občas trápi otázka, čo bude robiť, keď už nebude vyučovať tanec..
Evanjelická farárka Alžbeta Nobiková sa vyznala, že všetko robila z celej svojej duše a s veľkou radosťou. Teší ju, že slová a výchovu, ktoré dostala doma, môže odovzdávať ďalej. „Ešte viac sa zhovárať s ľuďmi a presvedčiť ich o tom, že naším najväčším hriechom je, ak zatajíme Boha, alebo ak zatajíme korene, ktoré sme si nevybrali. Nie náhodou sme sa narodili Slovákmi. Korene treba chrániť,“ odpovedala na našu otázku A. Nobiková zo Sarvaša.
Santovská aktivistka, bývalá vedúca pávieho krúžku Mária Nagy-Győryová je hrdá na svoj slovenský pôvod a na svoj materinský jazyk, ktorý používa aj doma. Napriek tomu, že pred niekoľkými rokmi sa odsťahovala do Budapešti, našla aj v hlavnom meste Slovákov a slovenské podujatia, ktoré navštevuje vo svojom obvode aj mimo neho. „Čo som mohla, to som spravila,“ tvrdí. „Sama by som však veľa neurobila. Veľmi mi pomáhali moji rodáci, s ktorými som spolupracovala. Som im za to vďačná.“ Na našu otázku, čo by zmenila, nám povedala, že by rozdávala viac lásky. Chcela by presvedčiť ľudí, aby neprechovávali hnev voči druhému a aby sa naučili robiť všetko zo srdca.
Vedúca Folklórnej skupiny Rozmarín, učiteľka slovenčiny z Veňarcu Ružena Komjáthiová je najaktívnejšou organizátorkou zväzáckych podujatí na miestnej a regionálnej úrovni. Najviac sa teší tomu, že vo Veňarci je vyučovanie slovenčiny a slovenské aktivity samozrejmosťou a slovenská samospráva sa stala dôležitou súčasťou života dediny. „Bolo by treba posilniť jazyk. Mali by sme rozmýšľať nad tým, ako podchytiť deti aj dospelých na posilnenie jazyka,“ povedala vyznamenaná Veňarčanka.
Helena Somogyiová z Békešskej Čaby 40 rokov pracovala na slovenskom poli: vyučovala, organizovala, zachovávala tradície. „Som verná Zväzu, táto organizácia nás spájala,“ tvrdí pani Somogyiová a dodá: „Sú tu známe tváre, viem o nich, že každý na svojom mieste urobil veľa za slovenskú vec. To ma uspokojí, poteší a dá mi príjemný pocit.“ Veľký dôraz kladie na zachovávanie a odovzdávanie materinského jazyka. „Človek si musí chrániť svoju minulosť. Nielen osobnú, ale aj slovenskú,“ tvrdí s presvedčením pani Somogyiová.
Riaditeľka Kultúrneho domu A. S. Puškina v Tatabáni-Bánhide, členka miestnej slovenskej samosprávy Ružena Izingová Pružinová za svoj najväčší prínos považuje vybudovanie Slovenského domu. „Vykonávala som takú prácu, ktorú ľúbim. Zbieram naše bánhidské zvyky, starodávne piesne,“ prezradila nám.
Mária Hajtmanová z Veľkého Bánhedešu je bývalou repatriantkou, ktorá sa vrátila z Čiech naspäť do rodnej obce. Dodnes rada pomáha starším. „Staršiemu človeku treba dať nielen lásku, ale aj porozumenie,“ tvrdí. Veľmi zle znáša vulgárnosť, ktorá podľa nej v súčasnosti prevláda medzi mladými.
Predsedníčka slovenskej samosprávy v Baňačke pri Novom Meste pod Šiatrom Anna Bačkaiová sa zo zdravotných príčin nemohla osobne zúčastniť na oslavách, vyznamenanie prevzala za ňu jej sestra.
Vyznamenanie ZSM Za slovenskú národnosť odovzdali aj mimoriadnemu a splnomocnenému veľvyslancovi SR v Budapešti Jurajovi Migašovi, ktorý - ako povedala predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková - počas svojej štvorročnej diplomatickej misie navštívil skoro všetky Slovákmi obývané osady v Maďarsku.