(Etela Farkašová: Prstoklady. Banská Bystrica: Vydavateľstvo PRO, 2011) - Žijeme v časoch, keď sa nám ponúka mnoho toho nech tak poviem ľudovo - po lopate, a konzumná spoločnosť by najradšej naučila každého zákazníka (i toho nádejného), ako treba žiť, t. j. stanoveným štandardným konzumným životom; a len ak máš väčší nárok (väčší apetít!), pritom si mladý a plný energie a tiež sa chceš dostať k ešte väčším materiálnym hodnotám, k lákavejším statkom a naplno si ich užívať, postaraj sa, pravda, za pomoci konzumnej spoločnosti, aby si ich čím skôr vlastnil, v nich sa kochal hoci budeš za ne drieť celý život!?

Okopávať ani netreba, veď na to sú stroje a chemikálie... To je v poriadku, ale na záhumienkoch a v záhradách budú ľudia ešte veľmi dlho narábať s motykami. A preto mi naďalej nedá pokoja otázka: keď aj z mojich rúk vypadne motyka, kto ju zdvihne? A vôbec, ako bude vtedy, keď už nikto nebude okopávať?

Úlohou našich sovietskych vojakov je zabrániť invázii imperialistov, - nedôverčivo si premeriaval pána so starostlivo upraveným účesom a kravatou, pričom hovoril takmer bez dychu a so zanietením, ako keď mrmle otčenáš. ● - To je Suezský prieplav! - ukazoval Ivan na rieku, na brehu ktorej zaujal bojové postavenie.

Z básní Alexandra Kormoša: Gitara, zo srdca hraj! / Tanec - „Kormoš je bezpochyby najmnohostrannejším slovenským básnikom v Maďarsku, človekom nepokojného srdca a prenikavého umu.“ - Snaží sa o uskutočnenie symetrického bilingvizmu - Pravda stavaná na pevných morálnych základoch