Deň slovenských novinárov v Maďarsku

Novinári slovenských médií v Maďarsku a ich bývalí kolegovia sa stretli 3. októbra 2025 v Slovenskej škole v Budapešti, aby oslávili Deň slovenských novinárov v Maďarsku. Podujatie zorganizovalo vydavateľstvo SlovakUm, redakcia Ľudových novín a Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku.

Slávnostné stretnutie otvorila predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková. Okrem slovenských škôl patrí pod pôsobnosť CSSM aj slovenské divadlo Vertigo, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku, Knižnica a dokumentačné centrum Slovákov v Maďarsku, Pedagogické metodické centrum Slovákov v Maďarsku, Ľudové noviny, ale aj Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku. Šéfredaktorka týždenníka Ľudové noviny Eva Fábiánová uviedla, že Deň slovenských novinárov v Maďarsku organizujú pravidelne od roku 2002 pri príležitosti výročia založenia Ľudových novín, ktorých prvé číslo bolo vydané 4. októbra 1957. „V Maďarsku máme všetky typy médií, máme vlastné televízne vysielanie, rozhlasové vysielanie a vydávame týždenník. Ľudové noviny, ktoré sú celoštátnym týždenníkom a vychádzajú nepretržite už 68 rokov, informujú na 20 stranách o všetkých podujatiach organizovaných Slovákmi v Maďarsku,“ spresnila Eva Fábiánová. Podľa jej slov najväčšou výzvou Ľudových novín je „strata jazyka“, ktorá zasahuje celú komunitu Slovákov. „Je veľmi ťažko hovoriť o Slovákoch, keď nikto nehovorí po slovensky. Nájsť také aspekty identity, ktoré nás držia ešte spolu, je naším prvoradým cieľom,“ podčiarkla šéfredaktorka Ľudových novín. K otázke počtu Slovákov žijúcich v Maďarsku etnológ a člen Vedeckej rady Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) Ladislav Lenovský v auguste 2025 uviedol, že odhady sa niekoľko rokov pohybovali okolo 100.000 až 105.000, pričom aktuálne údaje podľa sčítania obyvateľov hovoria o 30.000 Slovákoch v Maďarsku. Upozornil však, že dôležitá je definícia Slováka v Maďarsku. Jednotlivé cenzy totiž určovali Slováka v Maďarsku podľa rôznych kritérií: nielen podľa toho, že či sa k slovenskosti hlási alebo nie, ale niekedy aj podľa znalosti či aktívneho používania slovenského jazyka či vyjadrenia svojho vzťahu ku kultúre a národnosti. Vždy pritom vyšlo iné číslo, a to od 15.000 do 30.000. Text: TASR / Foto: Imrich Fuhl