Úteky novohradských poddaných na Dolnú zem ● Novohrad kolískou sťahovania Slovákov ● O odchode do južnejších stolíc už koncom 17. storočia svedčia aj niektoré súpisy poddanských zbehov z Novohradskej stolice. ● Novohradčania v B. Čabe ● Stracinčania Prístavkovci pretrvávajú v Čabe doteraz

Evanjelický farár, cirkevný historik, oduševnený národovec a podporovateľ slovenských národných podujatí a ústavov. Ako prvý testamentárne venoval základinu na založenie Matice slovenskej. ● Na jeho duchovnú prevahu rezignovali aj najväčší neprajníci slovenských národných a cirkevných snáh...

„Budil oproti sebe úctu i u tých, ktorí zradným okom na neho pozerali...“ ● Nebojácne sa celý život prejavoval ako slovenský národovec a buditeľ. ● Bol sklamaný z odnárodnenia svojho žiaka Petroviča-Petőfiho ● „Bratia sme a deti tohože národa, k jeho pozdvihnutiu každý sa dľa síl svojich úprimne vynasnažíme...“

Z prvej polovice života Slovákov v P. Berinčoku ● K 290. výročiu osídlenia mesta Slovákmi ● Požiadavky poddaných ● Pôvod prvých rodín ● Cirkev a školstvo ● K. Jesenský - prvý autor dejín osady ● Pôsobenie učiteľov ● V r. 1880 tu žilo 4504 Slovákov, v r. 2001 sa k slovenskej národnosti prihlásilo iba 107 obyvateľov

150 rokov od narodenia a 85 rokov od smrti pedagóga a hudobného skladateľa Ľudovíta Izáka-Lihoveckého. ● Usporiadaním vedeckého sympózia vzdali úctu pozoruhodnej postave budapeštianskeho spoločenského života. ● O vývoji národného povedomia Izákovej rodiny. ● „Pre potešenie svoje a svojich najbližších.“

Od 17. storočia bol organ zavádzaný aj do kostolov v mestečkách a dedinách ● S dolnozemským prostredím je bytostne spojený Martin Šaško, ktorý od r. 1878 trvalo žil a pracoval v Békešskej Čabe. Organárstvu sa vyučil pri svojom otcovi a spoločne s nim staval viaceré organy, napríklad v Poľnom Berinčoku a Békéši.

Slovensko a jeho štátoprávni predchodcovia majú Paríž a jeho okolie vo svojich spomienkach zaradené do príjemných súvislostí. Dokonca trikrát! V roku 1920, v roku 1947 a v roku 1995. V tomto bohémskom meste sa kládli základy nových vzťahov Slovákov a Maďarov. Z našej strany vždy s veľkou nádejou.

Významný uhorský šľachtic, rodák z Mojmíroviec osídľoval Slovákov medzi Dunajom a Tisou ● Huňadyovci pokračovateľmi na panstve Grasalkovičovcov ● Obec Mojmírovce v znamení pamiatky Grasalkoviča ● Priateľstvo Mojmíroviec a Čemera - uzavreli zmluvu o priateľstve a spolupráci

Slovenské deti z Maďarska sa dostali do rekreačných stredísk na Slovensku v rámci dobre premysleného programu, ktorý bol súčasťou oduševňujúcej kampane Československej presídľovacej komisie. ● Mária Benčíková Bobvošová: „Rekreácia na Slovensku ma podnietila stať sa slovenskou učiteľkou.“

Napísali sme na novú budovu obyčajný nápis „Škola“, a kážu nám ho zotrieť a napísať „Oskola“. Škola je predsa naša, mozole sú naše, reč je na Pitvaroši naša... ● Zakladajúci člen Matice slovenskej a jej predseda pre Dolnú zem, publicista, evanjelický farár Ján Kutlík st. sa narodil 9. mája 1806 vo Vyšnom Kubíne.

Na margo osídlenia Slovákov na Dolnej zemi ● Pôtorčania pomáhali iným evanjelikom a aj oni žiadali o pomoc svojich súkmeňovcov. ● Uvedené fakty a fragmenty z dejín evanjelického cirkevného zboru v Pôtri sa dajú považovať aj ako jeden z malých kamienkov zapadajúcich do bohatej mozaiky slovenských národných dejín.

Pamätná tabuľa v Opatiji zatiaľ iba v chorvátčine a maďarčine ● Ľudovít Markušovský (1815-1893) - rodák z tatranskej Štrby, lekár, univerzitný profesor, vynálezca nosného zrkadielka, autor mnohých publikácií, jeden z prvých organizátorov moderného zdravotníctva v strednej Európe, vládny radca pre zdravotníctvo.

Mlyn v Peťove čaká na záchranu a využitie ● Plávajúci vodný mlyn v Kolárove ● V roku 1890 bolo činných v Uhorsku 17 277 mlynov, z toho 910 parných, 12 250 vodných, na konskú a ručnú silu 3 197 a veterných 650, pričom v mlynárstve pracovalo vtedy 44 150 ľudí. ● Pozdĺž Dunaja, Váhu a Ipľa...

16. októbra 2012 - 30 rokov od smrti Hansa Selyeho, ktorého určite mnohí poznajú ako „vynálezcu“ stresu. A čo také, okrem okrúhleho jubilea je dôvodom mojej pripomienky? Nuž slovenské a československé reálie jeho života a ich zaznávanie či vyzdvihovanie. ● Dal mnohým národom a štátom príležitosť pýšiť sa ním...

Zakladateľ Matice slovenskej, banskobystrický rodák Ignác Scolari (1808-1887) slúžil v pilíšskom Kestúci (Kesztölc) tridsaťdva rokov. ● Usiloval sa o povznesenie obce, o zlepšenie podmienok výučby v škole ako i o obohacovanie vnútorného zariadenia kostola. ● Zbožný a príkladný kňaz, čestný ostrihomský kanonik.

Hľadali šťastnejší život na Dolniakoch ● S krošňou na chrbte vandrovali po svete ● 13 slovenských rodín 30 rokov v maďarskej obci Kisecset ● Uvedomelí a aktívni aj medzi budapeštianskymi Slovákmi ● Príbeh vysťahovalcov sa začína v období dožívajúcej Rakúsko-Uhorskej monarchie vo Veľkom Rovnom

Slovenskje národňje novini začali vychádzať od 1. augusta 1845 dva razy do týždňa na 4 stranách ako politický orgán štúrovského jadra generácie slovenských romantikov. Redaktorom a vydavateľom bol Ľudovít Štúr, ktorému kauciu na vydávanie novín poskytol Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. - Aj na Dolnej zemi...

Zakladateľ slovenskej národnej hudby pôsobil aj medzi dolnozemskými Slovákmi. Svoje učiteľské pôsobenie začal v obci Pilíš na juhovýchode od Budapešti. Odbornú skúšku absolvoval roku 1914 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Jeho najväčším dielom je opera Detvan podľa básne Andreja Sládkoviča.