Dr. Claude Baláž: Pamätný deň Slovenskej republiky
- Deň Slovákov žijúcich v zahraničí a cyrilo-metodské tradície
Čo znamenajú cyrilo-metodské tradície v dejinách slovenského národa, to by každý roduverný Slovák mal vedieť a prijať už spolu s materinským mliekom. Tieto tradície pevne zakotvili vo vedomí a živote Slovákov bez ohľadu, kde sa nachádzajú. Na území Slovenskej republiky žije podľa ostatného sčítania obyvateľstva z roku 2021 štyri milióny 567 542 tisíc Slovákov. Podľa jediného oficiálneho zdroja, t. j. Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), vo svete žije ďalších milión 784 039 tisíc Slovákov, resp. osôb slovenského pôvodu, ktorí podľa Deklarácie Národnej rady SR tvoria neoddeliteľnú súčasť slovenského národa. Národné rada SR si ich existenciu uctila prijatím článku 7a 
Ústavy SR a vyhlásením 5. júla za Pamätný deň Slovenskej republiky – Deň zahraničných Slovákov, po novele Deň Slovákov žijúcich v zahraničí. Teda nie pamätný deň Slovákov v zahraničí, ale pamätný deň Slovenskej republiky, a to je zásadný rozdiel.
Najnovšie sa prejavujú snahy o zmenu tohto jediného oficiálneho sviatku venovaného Slovákom v zahraničí. Dôvodom má byť, že sa jeho dátum je totožný so štátnym sviatkom sv. Cyrila a Metoda, teda 5. júlom. Preto sa vraj v ten deň dostatočne na verejnosti neprezentuje. Za možnú „náhradu“ sa navrhujú 17., 19. alebo 20. jún, čo by symbolizovalo dátum vzniku Svetového kongresu Slovákov. SKS je produktom politického exilu po auguste 1968, ktorý sa v aktuálnom čase stal strešnou organizáciou slovenského zahraničia. Leví podiel na vytvorení SKS mal Štefan Boleslav Roman, ktorý osobnou autoritou, ale aj svojimi finančnými možnosťami vysoko prevyšoval všetkých predstaviteľov emigrantských a exilových organizácii. SKS je nepochybne v histórii slovenskej emigrácie jedinečný fenomén, ktorému patrí to najvyššie uznanie a ocenenie. Jeho činnosť začala v roku 1971 a hibernuje dodnes v USA v štáte Kalifornia, 
predsedom Paulom Rusnákom. Po programových nezhodách sa v roku 1996 z SKS vyčlenil Svetový kongres Slovákov žijúcich v zahraničí. Jeho predsedom sa stal John Vacval, ktorý od roku 1970 spolupracoval s vtedajším predsedom Š. B. Romanom. V roku 1998 sa v Mníchove vyčlenila Európska rada SKS. Do roku 1989 SKS bol užšou exilovou platformou – členovia pochádzali prevažne z krajín západnej Európy, Ameriky a Austrálie. Ostatné krajiny, kde žili zahraniční Slováci, boli mimo SKS (ako napríklad Slovensko, Česko, Poľsko, Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, Srbsko, Chorvátsko, 
Čierna Hora, Maďarsko, Bosna a Hercegovina, Severne Macedónsko, krajiny stredného a blízkeho Východu, strednej Ázie a ďalšie). Dnes mu konkuruje Svetové združenie Slovákov v zahraničí, ktoré vzniklo v roku 2002 a tvrdí o sebe, že ono je strešnou organizáciou Slovákov v zahraničí. Rozporuplnou skutočnosťou však je, že viacerí sú členmi jednej i druhej „strešnej organizácie“. Uvedené skutočnosti nezaručujú, že sa môžu stať novým nositeľom pamätného dňa slovenskej diaspóry v Slovenskej republike, ani pamätným dňom všetkých Slovákov vo svete. To, prirodzene, neznižuje význam existencie a činnosti Svetového kongresu Slovákov v minulosti.
Cyrilo-metodská tradícia u Slovákov prežila celý rad transformácií, čo bolo dôsledkom jej využívania a prispôsobovania v záujme dosiahnutia neraz politických cieľov v tej či onej dobe. Pôsobenie rozličných politických systémov sa v tomto smere prejavilo v rôznej intenzite budovania cyrilo-metodského kultu. V exile si Slováci stavali kostoly, fary a školy a zakladali spolky, časopisy, pričom do popredia vystupoval cyrilometodský kult. Mnohé spolky a farnosti na americkom kontinente prijali pomenovanie po sv. Cyrilovi a Metodovi. V duchu cyrilometodskej tradície založil oravský rodák kňaz Štefan Furdek Prvú Katolícku Slovenskú Jednotu, ktorá dodnes úspešne pracuje. Aj v európskom zahraničí sa u Slovákov stretávame s prejavmi úcty k sv. Cyrilovi a Metodovi. Spolok sv. Cyrila a Metóda vznikol v Nemecku, Belgicku i vo Francúzsku. A predovšetkým Rím sa stal osobitným miestom cyrilometodskej úcty Slovákov v zahraničí. 
Pri príležitosti 1100. výročia príchodu Cyrila a Metoda na veľkomoravské Slovensko bol založený Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda. Pápežský Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme je dnes najvýznamnejšia cirkevná národná a kultúrna ustanovizeň Slovákov v Ríme.
Po vzniku suverénnej a samostatnej Slovenskej republiky roku 1993 v preambule jej ústavného zákona znie: „My, národ slovenský,. pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy...“. Slovenská diaspóra a cyrilo-metodské tradície sú ako spojené nádoby nerozlučne späté s existenciou Slovákov doma i v zahraničí. Všade tam, kde sa nachádzajú Slováci v zahraničí roztratení po celom svete, môžeme sledovať stopy cyrilo-metodských tradícii.
Po obnove slovenskej štátnosti slovenský parlament prijal zákon č. 241/1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Po 53 rokoch bol zákonom obnovený aj pamätný deň Slovenskej republiky venovaný zahraničným Slovákom, viazaný tak ako v minulosti na sviatok sv. Cyrila a Metoda. Súčasná diskusia o zmene tradičného dátumu sa odôvodňuje najmä v súčasnosti nízkou účasťou ústavných a verejných činiteľov na spomienkových aktivitách a malou prepojenosťou s verejnosťou. Pokiaľ ide o súčasnú prezentáciu problematiky slovenskej diaspóry vo svete, je nepochybne nižšia ako bola v minulosti. Spomenieme aspoň tie najvýznamnejšie. V Bratislave zriadený Ústav pre zahraničných Slovákov – bol zrušený, Stála expozícia Slováci vo svete v budove Františkánskeho kláštora v Bratislave – zrušená, Krajanské múzeum v Pistorijskom paláci v Bratislave – zrušené, Dom zahraničných Slovákov v Bratislave – zrušený, Komisia pre zahraničných Slovákov pri zahraničnom výbore NR SR - zrušená, Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov pri Úrade vlády SR a splnomocnenec vlády pre zahraničných Slovákov – zrušené, poradca predsedu vlády pre Slovákov žijúcich v zahraničí – zrušený.
Dnes jestvuje len Krajanská nedeľa a Krajanský dvor v rámci Podpolianskych slávnosti v Detve a základný kameň budúceho Pamätníka slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov. Krajanská nedeľa je osobitný program venovaný prezentácii kultúry zahraničných Slovákov a jeho začiatky siahajú do roku 1974. Jej cieľom bolo vytvoriť podmienky na prezentáciu tradičnej kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí, ich zvykov a obyčají. V roku 2014 sa Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí rozhodol vybudovať osobitný areál v blízkosti amfiteátra v Detve, ktorý bude miestom stretávania sa zahraničných krajanov počas Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. K tradičnému programu Krajanskej nedele tak pribudol nový krajanský segment, ktorý v sebe zahrnul gastronomické špeciality a prezentáciu starých remesiel.
Ústredným podujatím v Slovenskej republike je spomienková slávnosť u základného kameňa budúceho Pamätníka slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov v Sade Janka kráľa v Bratislave-Petržalke, ktorý bol slávnostne položený a posvätený 5. júla 2000. Štát dodnes nebol schopný pamätník realizovať, čo je smutným obrazom štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom v zahraničí.
V roku 1993 vláda schválila projekt Dni zahraničných Slovákov v Slovenskej republike ako celoštátne podujatie na prezentáciu kultúry a života Slovákov žijúcich v zahraničí. Od úvodného galaprogramu v historickej budove Opery Slovenského národného divadla v Bratislave, postupne až po prezentáciu po celej Slovenskej republike, sa mali občania každoročne v priebehu jedného týždňa možnosť oboznámiť s kultúrou zahraničných Slovákov a vytvárať dlhodobé vzájomné kontakty. Toto v Európe ojedinelé podujatie zaniklo v roku 2004 pre neschopnosť vtedajšej predsedníčky ÚSŽZ, a to napriek uzneseniu vlády, ktoré ju zaväzovalo toto podujatie realizovať.
Záverom si položme otázku, je potrebné meniť dátum pamätného dňa Slovenskej republiky venovaného Slovákom žijúcim v zahraničí? Odpoveď znie, nie je to potrebné, práve naopak, treba zvýrazniť historickú tradíciu prepojenia zahraničných Slovákov a celú slovenskú diaspóru s cyrilo-metodským odkazom. Spomienková slávnosť pri základnom kameni budúceho pamätníka sa od roku 2000 koná 5. júla dopoludnia v Sade Janka Kráľa Bratislave-Petržalke v čase od 10.00 do 11.00. Cirkevne oslavy sa konajú v Nitre a svetské štátne oslavy vo večerných hodinách na staroslávnom Devíne. Takže technicky asi nie je problém rozložiť účasť štátnych činiteľov, zástupcov zahraničných Slovákov i širokej verejnosti na všetkých uvedených podujatiach.
Kde je dobrá vôľa, tam je cesta. Ak je to však objektívne neprekonateľné riešenie, tak termín Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí možno posunúť o jeden deň pred štátnym sviatkom, alebo po ňom. Cyrilo-metodská tradícia je hodnota, ktorú by sme mali v správnej podobe udržiavať ako fundament, ktorý má svoju stabilitu a historickú tradíciu.
