Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
http://www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ImroInfo/2015/ImrSlT05.rtf
Páči sa mi to - oslovma.hu - facebook.com/oslovma
Levanduľový je aj dom v Tihanyi - Zmrzlina, čaj, pálenka, vankúšik i džem
http://dromedar.topky.sk/cl/11161/1481227/Vysnene-Provensalsko-len-2-hodiny-cesty-od-nas--V-Madarsku-zazijete-skvely-vylet-i-dovolenku
http://www.teraz.sk/ekonomika/tempo-rastu-priemernej-hrubej-mzdy-v-mad/141410-clanok.html
http://www.euractiv.sk/zivotne-prostredie/clanok/komisia-madarsko-neriesi-problem-s-toxickym-odkaliskom-023834
Bratislavu prvý raz v histórii navštívil britský premiér
https://dennikn.sk/164846/fico-pochvalil-orbana-prvy-raz-tu-je-cameron-videa-z-globsecu/
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-vystavba-plota-ochrana-europy/141529-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-cielova-krajina-pristahovalci/141397-clanok.html
http://www.sme.sk/c/7870197/plot-proti-migrantom-na-srbskej-hranici-postavia-madarski-policajti-a-vojaci.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/eustream-spustenie-komercnej-prepravy/141264-clanok.html
http://www.euractiv.sk/slovensko-v-ep/clanok/csaky-apeluje-za-vyssi-pocet-hodin-madarciny-na-skolach-023823
http://presov.korzar.sme.sk/c/7865345/sef-zahranicneho-vyboru-madarskeho-parlamentu-je-na-navsteve-presova.html
http://www.busportal.sk/modules.php?name=article&;sid=9945
Rovnako ako platí, že národy majú vlády, aké si zaslúžia, platí tiež, že národ a krajina nikdy nie sú bezo zvyšku totožné so svojím vládcom - napriek tomu, že sa nás vládcovia snažia presvedčiť o opaku, čím menej sú demokrati, tým intenzívnejšie. Ani Maďarsko nie je iba Orbán a spol. a najlepšou službou, akú môžete krajine a Maďarom urobiť, je upozorňovať na tento rozdiel. Maďarsku neprospieva ten, kto v duchu tamojšej vládnej propagandy tvrdí, že celý národ a každý skutočný Maďar neochvejne stojí za vodcom. Rovnako ako Slovensku neprospieva lož, že Fico je stelesnením národa. Pri Maďaroch by to vlastne znamenalo, že sú všetci zaslepení nedemokratickí nacionalisti alebo hlúpe ovce, čo sa nechajú ľahko oklamať a okrádať. Našťastie to zďaleka neplatí, v Maďarsku je množstvo takých, čo nie sú ako Orbán a spol. A Maďarsko je stále krajina so skvelými miestami, výbornými ľuďmi, s vedou a kultúrou na svetovej úrovni. Len väčšina slušných a schopných ľudí dnes funguje v opozícii voči vládnucemu režimu alebo aspoň bez jeho priazne (tej sa dostáva len vyvoleným, poslušným a servilným). Títo ľudia ani nežijú utopení v minulosti, ako sa Maďarom všeobecne vytýka. Aj keď sa minulosťou naozaj zaoberajú viac. Predstavme si však situáciu, že by dejiny dopadli inak a my by sme dnes mali hranice stanovené viedenskou arbitrážou (ktoré sa, mimochodom, najviac blížili skutočným etnickým hraniciam) a s početnou a často diskriminovanou slovenskou menšinou u susedov. Kto by v takejto situácii opakoval, že sa v minulosti netreba furt vŕtať a treba za ňou urobiť silnú čiaru a kto by naopak neustále hlásal, že na takú krivdu nikdy nezabudneme a nikdy sa s ňou nezmierime? Títo ľudia nežijú utopení v minulosti, ako sa Maďarom všeobecne vytýka. Aj keď sa minulosťou naozaj zaoberajú viac.
Žijú alebo žili v Maďarsku. Päť iných pohľadov na krajinu, ktorú v správach symbolizuje väčšinou premiér Viktor Orbán a jeho autoritárska politika - Časť Maďarov žije v minulosti, v tom, aké bolo kedysi Maďarsko veľké a silné... - O Maďarsku sa na Slovensku väčšinou hovorí v súvislosti so vzájomnými spormi a konfliktmi alebo keď sa píše o maďarskej menšine na Slovensku, čo tiež obvykle nie je pokojná téma. V posledných rokoch sa najviac píše o tom bizarnom autoritárskom režime, ktorý vzniká na juh od nás. Je to pochopiteľné, médiá majú obmedzený priestor a toto sú dôležité témy. Bola by však škoda, ak by ste preto získali dojem, že je Maďarsko len samý problém a nič dobrého.
spravodajca Slovenského rozhlasu v Maďarsku, žije tam viac ako 40 rokov
Páči sa mi úcta Maďarov k svojej histórii, snaha školy, aj rodičov vtĺkať do detí velikánov národa, kráľov, vedcov nobelovcov, literátov, športovcov. Nepáči sa mi večné trúchlenie nad historickými krivdami, nad tým, že Maďarom každý len ubližuje. Mám zimomriavky z výrazu „okyptená krajina” (v Trianone). Jedinečný je maďarský, presnejšie „peštiansky” humor, pretože je v ňom veľká dávka sebairónie, z neho vyrástol aj židovský humor - alebo to možno bolo naopak. Ja som vyrástol na maďarskom politickom humore, ktorý splodil také vitriolové hlášky, ako napríklad: „Nepovedzte mojej mamke, že som politik, ona si myslí, že som klavirista v bordeli.” Miernejší, zato večne zelený - a môj najobľúbenejší - je bonmot: „Situácia je beznádejná, zato nie vážna.” Nemali by sme si však brať príklad z maďarského čardáša, ktorý je - oproti humoru - negatívne hungarikum: dva kroky doprava, dva kroky doľava, otočka, čiže sú stále na tom istom mieste. Ja tu žijem ako rozhlasový spravodajca od roku 1992, predtým som tu vyrástol, žil od narodenia po maturitu, takže som tu doma, možno trocha viac ako v Bratislave. Hovorievam, že keď jazdím autom na diaľnici Ml ktorýmkoľvek smerom, idem z domu domov. Inak v „okovách” maďarského humoru by som povedal: „Všade dobre, aj doma.” Takže tu zostávam.
doktorandka na Central European University v Budapešti, žije tam 6 rokov
Maďari sú melancholický národ. Taký trochu smutný. Zároveň je tu všadeprítomná noblesa - muži zdravia ženy slovami „ruky bozkávam”. Je tu veľa kultúry. Veľa malých divadiel a kín a štýlových krčiem, ktoré majú svojskú atmosféru a skoro každá má malé pódium, kde sa hrajú koncerty. Na koncerte som bola dokonca aj v byte. Čiže kultúra sa robí všade a rôznymi spôsobmi. Je to o kreativite a zároveň podnikavosti, ale nie až tak v komerčnom zmysle slova, ale skôr v tom, že ľudia skrátka veci spravia, lebo chcú. Tiež sa robia akcie pre ľudí, aby žili v meste a boli jeho súčasťou. Napríklad dvakrát do roka sa otvoria domy, ktoré práve vtedy majú sto rokov, a je možné si tie domy pozrieť od pivnice až po strechu. Ich obyvatelia pripravia nejaký program ako bazár, koncerty či napečú koláče. Alebo na uliciach štvrte Józsefváros začiatkom júna jeden celý večer spievajú kostolné zbory z celého Maďarska a aj z maďarských častí okolitých štátov a potom sa okolo stovky týchto zborov stretne na námestí, kde všetci spoločne niečo spievajú. A takéto veci sa tu dejú takmer každý víkend. Čiže je to o živote ľudí s mestom, čo sa mi páči. Čo sa mi nepáči, je, že časť Maďarov žije v minulosti, v tom, aké bolo kedysi Maďarsko veľké a silné. To je podľa mňa škoda a odoberá to ľuďom schopnosť vidieť úžasnosť dnešného Maďarska.
herečka
Nie som si istá, či som správny človek ohľadom tejto témy, pretože aj keď som maďarskej národnosti, vyrástla som a žijem na Slovensku, a v Maďarsku som nikdy nežila. Ale pokúsim sa. V Maďarsku sa mi v prvom rade páči reč. Keďže je to moja materinská reč, je to pre mňa vždy radosť, že v Maďarsku môžem hovoriť „rodnou” rečou, ktorá je veľmi pestrá a bohatá. Okrem toho je to maďarská kultúra. Divadlo, hudba, literatúra. V tejto oblasti by sme sa od Maďarov aj mohli učiť. Obdivujem ich tvorivú energiu, pokoru a húževnatosť, s. akou robia hodnotné projekty, aj napriek finančným nedostatkom. Najväčší problém vidím v momentálnom, politickom smerovaní, ktoré vrhá na Maďarsko veľký tieň.
poradca v energetike, v Maďarsku žije 6 rokov
Pracujem v súkromnej sfére a ako zamestnanca zahraničnej firmy sa ma politický cirkus ohľadom EÚ, slobody, ľudských práv netýka priamo. Mne sa páči, ako sa obnovuje Budapešť, som si však vedomý, že transparentnosť vynaložených prostriedkov a výber staviteľov je asi ako u nás pri obstarávaní cétečiek. Páči sa mi, ako sa Maďarsko snaží dať návštevníkom pocit, že sú v najsuper krajine, aj keď je to iba pozlátko Nárast turizmu ale niečo hovorí. Páči sa mi, že investujú do infraštruktúry - metro, nové električky - v Bratislave sa o tom iba píše a nič z toho. Čo sa mi nepáči, je celkovo maďarský prístup k životu - ľudia sú dosť pesimistickí a všade vidia nepriateľa. Veľkomaďarské slogany, Trianon sú smiešne, no zároveň vytvárajú v spoločnosti predpoklady na výchovu generácie zahladenej do minulosti. Určite by sme si nemali brať príklad z cenzúry, čo tu vládne, vymazávania základných právnych inštitútov, neexistujúcich práv menšín a vymýšľania stupídnych daní. Určite by sme si nemali brať príklad z maďarskej zahraničnej politiky smerom k EÚ, čo sa mi však pozdáva, je tlačenie maďarských firiem do zahraničia, čo môže v konečnom dôsledku mať pozitívny vplyv na DPH. Podpora MOL a MVM spravila z firiem východoeurópske giganty a určite nie je zlé mať silné domáce firmy.
bývalý veľvyslanec v Maďarsku
Nedávno som mal na istej maďarskej univerzite prednášku o nacionalizme v strednej Európe a celý čas som si dával veľký pozor, aby som sa na akademickej pôde nedotkol maďarskej politiky. Použil som viac príkladov z mečiarovských čias (keď nás nevezmú na Západ, pôjdeme na Východ...) a iba na konci po veľkom potlesku mi došlo, že som vlastne hovoril o aktuálnom Maďarsku, čo auditórium zložené z poslucháčov a pedagógov zbadalo skôr. Vždy ma v maďarskej literatúre priťahovala jej urbánna línia. A nebolo to len preto, že som človek mestský, ale preto, že sa mi témami, problémami, konfliktmi viacej prihovárala, preto, že sa nechcela uzatvárať do geta, ale otvárať svetu, preto, že bola, respektíve je kriticky mysliteľská. Som však aj priaznivcom vynikajúcej maďarskej esejistickej tvorby, ktorá reflektuje najaktuálnejšie maďarské kultúrne, spoločenské, politické problémy neobyčajne ostro aj hlboko. Maďarskí intelektuáli, spisovatelia, vedci sa nezmierujú s pomermi vo svojej vlasti, naopak, chcú ich intenzívne ovplyvňovať, a hoci ich hlas v dnešnom konzumno-korupčnom svete nemá žiaduci ohlas, nemožno ho prepočuť či prehliadnuť. Toho si je vedomá i politická moc. My sme sa k niečomu podobnému prepracovávali v časoch mečiarizmu vari tiež, ale dnes slovenskí intelektuáli, spisovatelia akoby na esej rezignovali, prepustili miesto fejtonistom, komentátorom, čo je však iný žáner. Ak sa teda máme čím inšpirovať v Maďarsku, tak možno v spomínanej jednej jej časti prozaickej i dramatickej, ale výrazne aj esejistickej literatúry. Treba však spomenúť, že táto časť maďarskej literatúry je dnes oficiálne skôr trpená a aj zásluhou štátnej kultúrnej politiky marginalizovaná - aj to napokon poznáme z čias mečiarizmu.
http://www.teraz.sk/ekonomika/stredna-europa-je-stale-zranitelna/140816-clanok.html
http://www.sme.sk/c/7862589/madarsko-si-pripomina-politicke-obete-povstania-z-roku-1956.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/od-1-jula-plati-nariadenie-zakazujuce-po/140749-clanok.html
Po pondelňajšom ukončení školského roka 2014/15 v Maďarsku sa dnes začali prázdniny, ktoré budú trvať dva a pol mesiaca. Na prázdniny išlo 760 000 žiakov základných škôl, 106 000 študentov odborných škôl, 8200 študentov špeciálnych odborných škôl, 188 000 študentov gymnázií a 205 000 študentov odborných stredných škôl. Deti a rodičia si môžu vybrať z veľkého množstva letných táborov a programov. V ponuke sú klasické športové či jazykové tábory, ale aj kuriózne tábory napríklad s tematikou kubánskeho tanca, výučby práva, životného štýlu paleo, alebo mediálny a filmový tábor. Polícia vyzvala rodičov, aby cez prázdniny vo zvýšenej miere dozerali na svoje deti. Ročne sa totiž v Maďarsku pri nehodách zraní 1500 detí, z toho 30 percent práve počas prázdnin.
http://www.teraz.sk/zahranicie/doprava-pre-horucavy-v-madarsku-zru/139966-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/jobbik-referendum-clenstvo-eu-madari/139928-clanok.html
Bývalý veľvyslanec SR v Maďarsku Štefan Markuš využil kurz vyjednávača v boji o život seba a manželky Drahomíry - Prežili zázrakom - Zachránilo ich to, že mali internet v počítači, ktorým privolali medzinárodnú políciu. - Podozrivého chytili po desiatich hodinách...
http://www.cas.sk/clanok/320056/velvyslanca-s-manzelkou-zviazal-dusil-a-bil-tycou-podozriveho-chytili-po-desiatich-hodinach.html
Riadne jarné zasadanie maďarského parlamentu v zmysle zákona o parlamente trvá od 1. februára do 15. júna. Podpredseda vlády Zsolt Semjén však inicioval mimoriadnu dvojdňovú schôdzu na 16. a 17. júna, kedy by mali poslanci schváliť celkovo 17 návrhov. Semjén v zdôvodnení zdôraznil, že návrhy je nutné schváliť ešte pred letnými prázdninami. Medzi týmito návrhmi sú štátny rozpočet na rok 2016 a úprava daňových zákonov, ale aj novela zákona o udeľovaní azylu.
http://www.codnes.sk/autorske-clanky/foto-video-vystava-katastrofy-ludskeho-tela-bojnice
https://www.facebook.com/oslovma/posts/780226698742975
http://www.teraz.sk/sport/olympijske-mestska-rada-v-budapesti/142134-clanok.html
http://www.teraz.sk/sport/olympijske-madari-maju-zaujem-o-usp/139759-clanok.html
Román Magdy Szabóovej sa ku koncu nedá pustiť z ruky. Týka sa natoľko všeľudských tém ako právo na suverenitu, právo na smrť a povinnosť žiť, osudová predurčenosť a, naopak, možnosť formovať svoj život...
https://dennikn.sk/150420/nie-sme-zradcovia-sme-zaneprazdneni/
http://www.teraz.sk/ekonomika/socialne-do-zahranicia-dochadza-denn/139437-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/doprava-v-budapesti-pristalo-lietadlo/141255-clanok.html
Pilot je po katapultáži v stabilizovanom stave
http://www.hlavnespravy.sk/dalsie-bojove-lietadlo-typu-gripen-madarskych-ozbrojenych-malo-nehodu-pilot-sa-katapultoval/630915
http://www.hlavnespravy.sk/madarsky-minister-obrany-vyznamenal-pilota-ktory-sa-v-stredu-katapultoval/631646
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-uradnici-korupcia-vazenie/139497-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/zahranicno-obchodna-bilancia-madarsko/139249-clanok.html
http://aktualne.atlas.sk/rockove-idoly-z-kings-of-leon-doplnia-silny-line-up-szigetu/showbizz/festivaly/
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/22901-v-auguste-opa-festival-festivalov
Népszava k rezolúcii EP voči Maďarsku: A mlyny demokracie melú…
http://www.hlavnespravy.sk/nepszava-k-rezolucii-ep-voci-madarsku-a-mlyny-demokracie-melu/631483
http://www.teraz.sk/zahranicie/ep-strasburg-kriticka-rezolucia-madarsko/139788-clanok.html
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/358040-orban-doma-boduje-europa-ho-karha/
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-fidesz-vedenie-prieskum/138547-clanok.html
Týždeň maďarskej kultúry v Bratislave
http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/960082-madarsko-chce-byt-viac-ako-slovensky-sused/
Podľa maďarskej veľvyslankyne v SR Évy Czimbalmos Molnár
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/357625-madarsko-vztahy-so-slovenskom-su-za-posledne-obdobie-najlepsie/
V Bratislave sa koná demonštrácia proti prílivu utečencov. Občianski aktivisti naplánovali blokádu.
https://dennikn.sk/tema/pochod-a-blokada-v-bratislave/
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/358863-europska-komisia-kritizuje-stavbu-plotu-proti-imigrantom-v-madarsku/
http://www.sme.sk/c/7867736/cesko-posilnilo-kontroly-vlakov-z-madarska-kvoli-utecencom.html
http://aktualne.atlas.sk/socialisti-protestovali-proti-uzavretiu-madarskych-hranic-so-srbskom/zahranicie/europa/
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-zatvorenie-srbskych-hranic/141292-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/minister-musi-na-plot-na-srbskych-hranic/141125-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/jobbik-uzavretie-hranic-zo-srbskom-nie-j/141037-clanok.html
Predseda srbskej vlády povedal, že Srbsko nebude nasledovať maďarský príklad.
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-vucica-sokovalo-rozhodnuti/141098-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-vlada-utecenci-migracia-kovacs/140280-clanok.html
„Nie sú schopní integrovať sa, Európa už nebude Európou“
http://www.topky.sk/cl/11/1481069/Madarsko-utecencov-nechce--Nie-su-schopni-integrovat-sa--Europa-uz-nebude-Europou-
http://www.teraz.sk/zahranicie/szijjarto-podporuje-navrh-fideszu-na-uza/139348-clanok.html
http://www.hlavnespravy.sk/orban-imigranti-prichadzajucu-do-madarska-cez-srbsko-nie-su-politicki-utecenci/628919
Vrátia sa do Maďarska desaťtisíce žiadateľov o azyl, ktorí odišli do západnej Európy?
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/358033-system-ma-medzery-utecenci-prichadzaju/
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/357893-madarsko-je-otvorene-islamu-vyhlasil-orban/
http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/961372-rada-europy-vytkla-madarom-rasizmus-a-tvrdy-rezim-v-taboroch/
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-hranica-srbsko-utecenci/139530-clanok.html
http://www.hlavnespravy.sk/vladny-dotaznik-k-migracii-vyplnilo-uz-vyse-400-000-madarov/630462
http://www.teraz.sk/zahranicie/fidesz-navrh-zakon-utecenci-madarsko/139582-clanok.html
http://aktualne.atlas.sk/policia-zatykala-za-nicenie-protiimigrantskych-reklam-vlady/zahranicie/europa/
http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/962012-orban-je-pod-palbou-slovenski-politici-chrlia-kritiku/
http://aktualne.atlas.sk/sas-madarska-vlada-musi-odmietnut-prejavy-neznasanlivosti/slovensko/politika/
http://www.teraz.sk/slovensko/sns-demonstracia-proti-trianonu-je-dosle/139451-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-po-zmene-rezimu-boli-prile/139197-clanok.html
Proti Trianonu protestovala aj Maďarská národná garda - Stovky priaznivcov maďarského Mládežníckeho hnutia 64 stolíc (HVIM) a ultrapravicovej strany Jobbik sa dnes zhromaždili v Budapešti, aby tradičným fakľovým pochodom protestovali proti Trianonskej mierovej zmluve, ktorá bola podpísaná pred 95 rokmi. Účastníci pochodu, na čele ktorého niesli transparent s nápisom Spravodlivosť pre Maďarsko!, smerovali pred niektoré veľvyslanectvá nástupníckych krajín, ktorých sa mierová zmluva dotkla. Pochod vyvrcholí v neskorých večerných hodinách prejavmi pred sídlom Veľvyslanectva SR. Spolupredseda HVIM György Gyula Zagyva pred zhromaždením pripomenul, že prvý protestný pochod sa konal pred 15 rokmi a že ho budú organizovať až dovtedy, kým odtrhnuté územia nevrátia Maďarsku. „Je zaujímavé, že geopolitické procesy vo svete, dokonca geopolitické a geostrategické procesy v našom okolí naznačujú, že trianonský mierový diktát nie je vytesaný do kameňa. Hranice, ktoré nás delia od našich maďarských bratov, nie sú takisto vytesané do kameňa. Stačí si všimnúť vnútropolitické procesy v Rumunsku, alebo na južnej hranici umožnenie toho, aby sa Kosovo stalo nezávislým štátom,” povedal Zagyva vo videoposolstve a vyjadril nádej, že v budúcnosti bude možné získať stratené maďarské územia, alebo aspoň sa terajšie hranice pohnú pozitívnym smerom. Skupinka protestujúcich bola odetá v zelených uniformách s nápisom Maďarská národná garda. Trasu pochodu zabezpečovalo množstvo príslušníkov polície. Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá po prvej svetovej vojne vymedzila hranice Maďarska a Československa po rozpade Rakúsko-Uhorska, podpísali 4. júna 1920 mocnosti Dohody (Veľká Británia, USA, Francúzsko a Taliansko) a predstavitelia Maďarska v paláci Grand Trianon vo Versailles na predmestí Paríža. Hoci Maďarsko podpísalo a ratifikovalo Trianonskú mierovú zmluvu, s novým stavom sa nezmierilo. Trianon sa v Maďarsku dodnes chápe ako krivda spáchaná na maďarskom národe. Poslanci maďarského parlamentu 31. mája 2010 rozhodli, že výročie podpisu zmluvy si pripomenú každoročne pamätným dňom, ktorý bol stanovený na 4. júna ako Deň národnej spolupatričnosti.
Nemôžete si vychutnávať prítomnosť a s optimizmom vytvárať budúcnosť, ak sa vám pred očami stále sprítomňujú traumy spred desaťročí. Platí to pre jednotlivcov i pre národy.
http://www.aktuality.sk/clanok/277430/trianon-v-hlavach-madarov/
http://www.aktuality.sk/clanok/277156/95-vyrocie-trianonu-madarsko-neochotne-byt-stastnym/
Pred slovenskou ambasádou bude demonštrovať Mládežnícke hnutie 64 žúp, veľvyslanectvo už prijalo bezpečnostné opatrenia - Rezort diplomacie nechce protest podceniť - 15 historických faktov o Trianonskej zmluve
http://www.aktuality.sk/clanok/277123/odtrhnutie-od-madarov-radikali-v-budapesti-to-chcu-zvratit-chystaju-demonstraciu/
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-trianon-semjen-vyrocie/138676-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/berenyi-semjen-trianon-madarsko/138679-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/sns-semjen-madarsko-trianon-hrnko/138718-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/potapi-v-mensinovej-otazke-sa-madar/138573-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/potapimadarsko-musi-pomoct-zahrani/138590-clanok.html
„Maďari boli lúzermi vo svojich dejinách, lebo prehrali každú vojnu...“
http://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/357254-trianon-verzus-holokaust/
http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/959202-madarsko-prijatie-eura-odklada-ekonomika-nie-je-pripravena/
Béla Biszku riadil v roku 1956 ako šéf rezortu vnútra čistky po krvavom potlačení maďarskej revolúcie.
http://www.teraz.sk/zahranicie/bela-biszku-vojnove-zlociny-sud-proces/137979-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-k-85-narodeninam-h-kohla-nemc/138228-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-rokoval-so-sefom-cinskej-dipl/139000-clanok.html
http://www.hlavnespravy.sk/szijjarto-chceme-aby-madarsko-zostalo-vlajkovou-lodou-ciny-v-strednej-europe/629201
http://www.hlavnespravy.sk/orban-dal-junckerovi-za-pravdu-v-otazke-trestu-smrti-madarsko-ho-nezavedie/627319
http://www.hlavnespravy.sk/madarsky-expremier-gyurcsany-upozornil-vladu-ze-je-ludskou-povinnostou-prijat-utecencov/627132
http://www.teraz.sk/zahranicie/gyurcsany-predpoveda-ze-na-jesen-ur/138352-clanok.html
http://www.aktuality.sk/clanok/277019/sme-stastny-narod-v-porovnani-napriklad-s-madarmi/
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-slovensko-fiktivne-faktury/138213-clanok.html
http://www.aktuality.sk/clanok/277131/navstivili-sme-prihranicne-obce-o-zmene-hranic-nevedeli/
Pevné hranice umožnia, aby územie Slovenska ostalo kompaktné...
http://www.teraz.sk/slovensko/hranica-sr-cesko-madarsko-zmena/138455-clanok.html
http://www.etrend.sk/ekonomika/kvoli-rieke-posuvame-hranice-s-madarskom.html
http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/slovensko-madarsko-si-meni-uzemie-vieme-ktore-oblasti-ide.html
Priepastné rozdiely vo výške miezd v jednotlivých krajinách Európskej únie.
http://www.hlavnespravy.sk/priepastne-rozdiely-vo-vyske-miezd-v-jednotlivych-krajinach-europskej-unie/625674
http://www.teraz.sk/zahranicie/top-madarsko-loto-jackpot-vyhra/137831-clanok.html
http://www.hlavnespravy.sk/v-madarsku-jobbik-sa-chysta-ze-v-roku-2018-prevezme-vladu-tvrdi-jeho-predseda/625766
http://www.teraz.sk/zahranicie/opozicia-orbanova-vlada-je-najhorso/137699-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-vyrocie-vlady-eu-nato-rusko/137671-clanok.html
http://www.hlavnespravy.sk/madari-na-slovensku-ziadaju-v-peticii-skvalitnenie-vyucovacieho-procesu/625342
http://pavolzibrita.blog.sme.sk/c/305500/Preco-nie-je-lahke-byt-Slovakom-v-Madarsku-II-Skolstvo.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/madarska-opozicia-nebola-pripravena/137449-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orbanov-zat-predal-podniky-zakazky/137369-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/madarski-socialisti-vycitaju-vlade/137492-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/miera-nezamestnanosti-madarsko-april/137353-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-podpredseda-jobbiku-by-chcel/137156-clanok.html
Inscenácia románu francúzskej autorky maďarského pôvodu Agoty Kristof v Nitre
http://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/356380-recenzia-bolest-odchadzania/
Rozprava k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-jarna-schodza-parlamentu/137116-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/zakaz-otvorenia-obchodov-madarsko/137105-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-chce-politicky-zavrazdit-opozi/137057-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/fidesz-pozastavenie-podpora-koalicia/136904-clanok.html
Tvárami protestov, ktoré sa v Maďarsku konajú od jesene minulého roka, sa stali neznáme osobnosti, podnikatelia, študenti, blogéri.
http://profit.etrend.sk/profit-magazin/rok-2015/cislo-10/revolucia-cez-socialnu-siet.html
http://hokej.pravda.sk/ostatne/clanok/356136-madari-podporuju-hokej-dockali-sa-zasluzenej-odmeny/
http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/trhy-sa-boja-polsko-moze-preladit-na-madarsku-notu-komentar-777207
http://www.hlavnespravy.sk/slovensky-projekt-plynovodu-eastring-ziskal-podporu-bulharska-madarska-a-rumunska/622218
http://www.teraz.sk/zahranicie/na-zapade-madarska-uzavreli-pre-rozvod/136705-clanok.html
http://www.hlavnespravy.sk/v-madarskom-tiszafurede-sposobil-rozruch-muz-strielajuci-v-pivnici/622666
http://www.hlavnespravy.sk/na-cestach-v-madarsku-v-dazdivom-pocasi-havarovalo-mnoho-aut/621896
Veľkú cenu si z festivalu odniesol film maďarského režiséra Lászlóa Nemesa zaoberajúci sa tematikou holokaustu...
http://style.hnonline.sk/kultura-135/vitazom-festivalu-v-cannes-je-film-o-utecencoch-uspel-aj-madar-775488
http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/955707-tatransky-medved-iwo-bura-myty-v-madarsku-vyvolal-senzacie/
http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/356057-fitch-zlepsil-vyhlad-uveroveho-ratingu-madarska-na-pozitivny/
http://www.teraz.sk/regiony/novy-most-cez-hornad-spoji-kechnec-amada/136392-clanok.html
http://www.aktuality.sk/clanok/276660/viktor-orban-ak-pochybime-v-otazke-utecencov-madarsko-bude-na-nepoznanie/
http://www.hlavnespravy.sk/osn-madarsky-dotaznik-o-migracii-by-mohol-sirit-xenofobiu/621591
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/357722-madarsko-chce-vacsiu-ochranu-juznych-hranic-pred-utecencami/
http://www.hlavnespravy.sk/minister-lazar-madarska-vlada-odmieta-plany-europskej-komisie-na-kvoty-utecencov/624817
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-by-80-percent-narusitelov-hr/136266-clanok.html
http://sikra.blog.sme.sk/c/381169/dvojite-obcianstvo-alebo-ako-sa-stat-opat-slovakom.html
http://www.hlavnespravy.sk/madarsky-starosta-francuzom-nechcete-sochu-jana-pavla-ii-u-nas-je-miesta-dost/618859
https://dennikn.sk/136801/madari-prisli-o-stihacku-za-50-milionov-havarovala-na-cviceni-v-cesku/
http://www.teraz.sk/zahranicie/bankoveho-lupica-z-madarska-odsudili/135613-clanok.html
http://ekonomika.sme.sk/c/7832265/madari-maju-prilis-vela-uverov-ohrozuje-to-ich-schopnost-splacat-hypoteky.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/madarska-centralna-banka-znizila-klucovu/142171-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/madarska-centralna-banka-znizila-kl/136983-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/madarski-colnici-odhalili-miliardovy/135728-clanok.html
Péter Esterházy vníma čas historicky a rovnako autentická je preňho história jediného ľudského života ako dejiny krajiny, národa, Európy.
http://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/355218-kniha-tyzdna-kain-abel-a-stalin-na-madarskom-vidieku/
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/355303-predstavitelom-slovenska-v-dunajskej-komisii-bude-rastislav-kacer/
http://komentare.hnonline.sk/komentare-167/sns-sa-vracia-do-hry-a-s-nou-aj-madarska-karta-779056
„Rizikom pre dobré susedské vzťahy sú politici, ktorí nepravdivými a polopravdivými informáciami kalia pomer medzi národmi.“
http://www.hlavnespravy.sk/sns-zareagovala-na-vyhlasenia-predsedu-madarskeho-parlamentu-kovera/619072
László Kövér: Maďarov na Slovensku vnímajú ako národnostné riziko
http://www.teraz.sk/slovensko/kover-madarov-na-slovensku-vnimaju/135411-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/policia-odviedla-z-budapestianskeho-park/135094-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/obhajca-ziadal-oslobodit-belu-biszka-sud/135090-clanok.html
http://www.hlavnespravy.sk/vybuch-nevole-v-bruseli-v-suvislosti-s-vyhlasenim-viktora-orbana-k-trestu-smrti-v-madarsku/621550
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-bude-v-strasburgu-obhajovat-pos/135609-clanok.html
http://www.sme.sk/c/7813541/orban-v-europarlamente-otazku-trestu-smrti-treba-nechat-otvorenu.html
http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/955652-video-juncker-si-utahoval-z-orbana-oslovil-ho-diktator/
http://www.topky.sk/cl/11/1476683/Orban-prekvapil-Madarov--Uz-nechcem-byt-prezidentom--mojim-poslanim-je-toto-
http://www.teraz.sk/zahranicie/europska-komisia-odporucila-madarsku/134776-clanok.html
http://www.cas.sk/clanok/316916/madarski-zdravotnici-vysli-do-ulic-pattisic-demonstrujucich-ziadalo-zvysenie-miezd.html
http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/354595-madari-pracuju-na-rieseni-uverov-v-cudzej-mene-za-auta/
http://www.teraz.sk/zahranicie/aurescu-v-budapesti-podpora-autonomie/133861-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/z-programov-cezhranicnej-spoluprace-je/133576-clanok.html
http://www.sme.sk/c/7790928/orban-sa-citi-na-budovanie-obcianskeho-madarska.html
http://www.topky.sk/cl/100535/1472601/Bugar--Slovensko-aj-Madarsko-by-si-mali-povedat--prepacte-
http://www.hlavnespravy.sk/szijjarto-v-prahe-madarsko-sa-bude-riadit-postojom-eu-ku-konfliktu-na-ukrajine/613690
http://www.hlavnespravy.sk/szijjarto-znovuotvoril-v-kuala-lumpure-madarske-velvyslanectvo/623108
http://www.teraz.sk/ekonomika/madarsku-rosatom-putin-spolupraca/133405-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/cesko-sa-chce-podielat-na-dostavbe-at/133433-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-atomova-elektraren-kradez/140379-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/riaditel-elektraren-paks-kradez/140259-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/nerozhodnuti-volici-sa-stavaju-na-str/133617-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-zavedenie-trestu-smrti-stat/133919-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-navrh-obnova-trest-smrti-fidesz/133323-clanok.html
Maďarsko by podľa Orbána malo opäť zaviesť trest smrti, doživotie nie je dosť odstrašujúce - Do trafiky v Kaposvári vošiel dvadsiateho štvrtého apríla dvadsaťročný Péter B. vyzbrojený kuchynským nožom. Od mladej predavačky si vyžiadal kľúč a zamkol dvere. Keď mu odovzdala tržbu, niekoľkokrát ju bodol nožom a zmizol. Ešte žila, keď utekal. Odniesol si iba 22-tisíc forintov - okolo sedemsto eur.
Doživotie nestačí: V Národných trafikách, jedinej firme, kde sa v Maďarsku dnes dajú kúpiť cigarety, majitelia teraz jeden za druhým dávajú dolu fólie, ktorými mali zatemnené výklady. Ak by totiž z ulice bolo vidno do obchodu, predavačka by pravdepodobne prežila. Nie je to však jediný následok tejto brutálnej vraždy. „Pri takýchto krutých zločinoch by bolo namieste zaoberať sa trestom smrti. Doživotie sa neukázalo ako nástroj s dostatočnou odstrašujúcou silou,” vyslovil sa maďarský premiér Viktor Orbán. Návrh na redizajn trafík sa do parlamentu už dostal, so zavedením trestu smrti poslanci však až takí horliví nie sú. No zakaždým, keď dôjde u našich južných susedov k brutálnej vražde, začne sa o ňom diskutovať. Orbán do tejto debaty prispel prvýkrát. Aj keby v Maďarsku v roku 1990 nezrušili trest smrti, vraha trafikantky by odsúdili „iba” na doživotie. Páchateľov, ktorí mali menej než dvadsať, totiž popravovať nezvykli.
Rasistický nádych: Najväčším stúpencom zavedenia trestania smrťou je krajne pravicová strana Jobbik, preto táto debata dostáva rasistický nádych. O znovuzavedení popráv sa veľa diskutovalo, keď v roku 2006 v Olaszliszke vodič zrazil rómske dievčatko. Nezomrelo, aj zranenia boli iba ľahšie, ale dav rozzúrených Rómov vodiča na mieste ubil na smrť. O treste smrti sa hovorilo aj vtedy, keď nezamestnaný Róm v roku 2012 zabil mladú psychologičku bez akéhokoľvek motívu. Pravda, ľudia žiadali trest smrti aj pre páchateľov prepadu banky v Móri v roku 2002, ktorí postrieľali osem ľudí. No keď v rokoch 2008 až 2009 skupina páchateľov systematicky vraždila Rómov, o treste smrti sa nedebatovalo. Štyria z piatich páchateľov šiestich vrážd dostali doživotie - dvaja z nich boli členmi dnes zakázanej Maďarskej gardy blízkej Jobbiku.
Trest za neposlušnosť: Podobne ako na Slovensku, ani v Maďarsku sa v osemdesiatych rokoch minulého storočia už nepopravovalo. V sedemdesiatych rokoch však ešte vyniesli jeden až šesť rozsudkov smrti ročne za vraždy. Socialistický trestný zákonník umožňoval trestať smrťou desiatky zločinov, z toho asi tretina patrila do kategórie vojenských. Feudálny zákonník v určitom období obsahoval až stoosemdesiat činov, za ktoré sa platilo životom. Prvú popravu v Maďarsku dal vykonať kráľ Štefan, zakladateľ štátu v roku 1000. Vodcu pohanov a odporcu kresťanskej koncepcie štátu Koppánya podľa legendy rozštvrtili. Kým neboli pušky, šľachticov popravovali lukom, vo feudalizme sa však trestalo aj oveľa krutejšie - narazením na kôl či lámaním v kolese. Odstrašujúci účinok malo mať to, že popravený sa trápi a umiera čo najdlhšie - niekedy aj celé hodiny. Renesančný panovník Matej I. okrem znesvätenia cirkvi a plienenia šľachtických kúrií trestal smrťou tiež prvý hospodársky zločin proti záujmom štátu - prijatie a dovezenie cudzej meny. Mimoriadne krutou smrťou zomrel Juraj Dóža v roku 1514 v Temešvári. Bol vodcom križiackej výpravy proti Turkom, ktorá sa zmenila na rozsiahle povstanie sedliakov. Posadili ho na rozžeravený železný trón, na hlavu mu položili rozpálenú železnú korunu, potom ho zavesili dolu hlavou a jeho vojaci z neho zubami trhali mäso.
Vojny a popravy: Mária Terézia zakázala mučenie pred popravou a znížila počet popráv. Jej syn Jozef II. v roku 1787 zaviedol namiesto popravy ako najvyšší trest ťahanie lodí. Vojenské súdy ho však naďalej aplikovali. Od 17. storočia sa v Maďarsku až do zrušenia trestu smrti popravovalo obesením, niektorí dostali milosť a skončili svoj život pred popravnou čatou. V osvietenejších dobách posledných dvoch storočí šľachta už svojich odporcov nemohla tak kruto trestať, zato štát to s obľubou robil ďalej. Po páde maďarskej revolúcie v rokoch 1948 až 1949 skončil pred popravnou čatou Lajos Batthyány, ktorého Viedeň vymenovala za prvého premiéra v Uhorsku, predchodcu Ľudovíta Kossutha, vodcu revolúcie. Zastrelili ho rovnako ako šestnásť vojenských veliteľov, ktorých popravili v Arade za účasť na povstaní proti Viedni. Kossuthovi sa podarilo ešte pred rozhodujúcou porážkou ujsť do zahraničia. V prvom uhorskom trestnom zákonníku z roku 1878 sa trest smrti povoľuje iba za urážku kráľovského majestátu a za vraždu. Aplikoval sa čoraz menej, trend prerušila až prvá svetová vojna v roku 1914. Smrťou sa trestalo všetko, čo bolo proti zámerom vojenského ťaženia. Od roku 1923 do roku 1943 sa popravovalo menej ako v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch - zomreli najviac dvaja odsúdenci do roka. Opäť to zmenila vojna. Po skončení druhej svetovej vojny boli popravení aj traja maďarskí premiéri, ktorí tento úrad vykonávali od roku 1938 do roku 1945 - László Bárdossy, Döme Sztójay a Béla Imrédy. Po porážke revolúcie v roku 1956 popravili premiéra Imreho Nagya. Obesili ho v roku 1958. Posledným popraveným v Maďarsku bol Ernő Vadász. V roku 1988 za vraždu. Trest smrti zrušil v roku 1990 ústavný súd.
http://www.hlavnespravy.sk/madarsky-expremier-gyurcsany-ocakava-v-roku-2016-predcasne-volby/613516
http://www.itnews.sk/spravy/internet/2015-05-06/c168819-viac-nez-patina-slovenskych-pouzivatelov-klika-na-reklamne-banery
http://www.luno.hu/images/pdf/2015/25-2015.pdf
http://www.luno.hu/images/pdf/2015/24-2015.pdf
http://www.luno.hu/images/pdf/2015/23-2015.pdf
http://www.luno.hu/images/pdf/2015/22-2015.pdf
http://www.luno.hu/images/pdf/2015/21-2015.pdf
Staršie čísla: http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/starsie-cisla-novin/tlac-verz-pdf
22. júna 2015 sa v Bystrej, dedinke, ukrčenej pod Nízkymi Tatrami, začal tradičný divadelný tábor, ktorého organizátorom v posledných rokoch je Divadlo Vertigo pri CSSM. Tridsať žiakov z Budapešti, Sarvaša, Slovenského Komlóša, Kétšoproňu a rumunskej Gemelčičky sa v prvý večer oboznámilo s predstavami odborných vedúcich dvoch skupín, s ktorými budú v tábore pracovať. Časť detí s učiteľkami Martou Dekrétovou a Máriou Mravíkovou zo Sarvaša oprášia staršie predstavenie sarvašských divadelníkov Slávik, Elena Bakošová s prof. Belom Felixom si pre tábor vymysleli príbeh o dnešných mladých ľuďoch, ktorí rozmýšľajú o tom, či je U nás všetko v poriadku. Premiéra predstavení bude v piatok, 27. júna poobede v dejisku tábora, v hoteli Biela medvedica. V tomto momente si treba želať predovšetkým veľa chuti do práce, dobrú náladu a aspoň trošku krajšie počasie... (do)
21.-26. júna v Dunaeďháze
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/22812-34-interdisciplinarny-v-skumn-tabor-vu-cssm
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1421583514834696.1073741854.1420871918239189&;type=3
26. júna sa vo Vacove predstaví slovenské divadlo Gasparego
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/22906-festival-a-divadelne-stretnutie-v4
24. júna na Vládnom úrade Peštianskej župy
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/22856-porada-predsedov-slovensk-ch-volen-ch-zborov-pe-tianskej-upy
Bilbordy upozorňujúce migrantov, že Maďarom nesmú brať prácu (a ešte dva iné námety), sú len drsnejšou, maďarským pomerom prispôsobenou inštrumentalizáciou motívov, ktoré sa dnes ozývajú celou strednou Európou. V protiutečeneckej kampani Orbán nie je osamotený, len má odvahu i dôvod byť priamočiarejší. Dôvod sa volá Jobbik a hra beží už roky. Ak jeden z typizovaných odkazov Orbánovej strany hovorí, že „to, o čom Jobbik len rozpráva, Fidesz aj rieši“, čudovať sa komunikácii s utečencami v maďarčine môže len neznalý politickej reality. Presne tak aj takzvanej „národnej konzultácii“, v ktorej Maďarov oslovuje anketa s desiatimi sugestívnymi otázkami od vlády. Či vyvolávanie xenofóbnych vášní Fideszu pomôže, je nejasné, keďže taktiku riešenia problémov, ktoré pociťuje Jobbik ako akútne, nemusia dobre znášať umiernenejší voliči lokalizovaní viac k stredu než napravo. Ďalší rétorický panel Fideszu, že aj tak nemajú alternatívu, už vyvrátili troje doplňovacie voľby.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/781851168580528
Čochvíľa sa začne vojna bilbordov. Aj tak by sme mohli nazvať kampaň okolo migrantov v Maďarsku. Všetko sa to začalo výrokom premiéra, že Maďarsko nie je multikultúrna krajina. Éra multikulturalizmu sa vraj končí a Maďarsko by malo byť za každú cenu ušetrené jeho následkov, vyhlásil Viktor Orbán. Sama neviem, čo tu potom hľadáme. Už roky rokúce počúvame, ako naša - národnostná - kultúra a bytie samotné prispieva k hodnotám našej krajiny. Že vďaka nám a našej multikulturalite štát prospieva. A keď sa na to pozeráme z historického zorného uhla, pred 300 rokmi aj naši predkovia boli migranti. Hoci sa presúvali v rámci tej istej krajiny, predsa neostali na svojich „zadkoch“ v severných častiach Uhorska. Súčasný postoj maďarskej vlády a jej premiéra beriem teda ako bezočivé opovrhnutie národnosťami. Nasvedčuje tomu aj jeho výrok na pôde Európskeho parlamentu, kde vyhlásil, že by bol rád, keby Európa ostala Európanom a Maďarsko Maďarom. Ale vráťme sa k migrantom. Pomocou formulára s 12 otázkami, na ktoré občania majú odpovedať v rámci tzv. národných konzultácií, chce vytvoriť vláda aj stratégiu v tejto oblasti. Z vyhodnotenia polovice vyplnených dotazníkov údajne vyplýva, že osemdesiat percent opýtaných si praje sprísnenie právnej normy o prisťahovalectve. Takto vyzbrojení „vôľou obyvateľov” sa pustili teda do kampane na všetkých možných fórach. Na uliciach sa objavili veľkoplošné plagáty namierené proti utečencom z tretích krajín, avšak sa ozvala moderná ľudová kultúra. Maďarská polícia zadržala v uplynulých dňoch niekoľko aktivistov, ktorí poškodzovali propagačné pútače, na ktorých v maďarčine poučujú utečencov, ako sa v krajine majú správať. Proti kampani je aj ľavicová a liberálna opozícia. Ba čo viac, predstavitelia recesistickej Strany dvojchvostého psa iniciovali celoštátnu zbierku na protikampaň. V čase našej uzávierky vyzbierali už 25,8 miliónov forintov na tento účel. Po radikálnych ľavičiaroch teda čoskoro budú mať čo trhať aj radikálni pravičiari. Takto sa ničenie bilbordov stalo jednou z najkrajších demokratických tradícií. Budeme mať krásnu krajinu, plávajúcu v zdrapoch papiera.
V Maďarsku zúri plagátová vojna. Vládna protiimigračná kampaň, podporená stovkami bilbordov, ktorá má v Maďaroch vyvolať obavu, že cudzinci im vezmú prácu, budú porušovať zákony a ignorovať miestnu kultúru, narazila na odpor. Skupinky aktivistov strhávajú, zatierajú a tvorivo upravujú vládne odkazy. A vo finančnej zbierke na protikampaň sa za necelý týždeň nakopili prostriedky na päťsto protestných bilbordov. Kritici vládnemu Fideszu vyčítajú, že problém s imigrantmi zneužíva na preťahovanie sa s krajne pravicovým Jobbikom o hlasy nacionalistických voličov. Tomu podľa nich slúži nielen bilbordová kampaň, ale aj Národná konzultácia o prisťahovalectve a terorizme, ako vláda nazvala anketu, ktorá kladie dôraz na bezpečnostné a sociálne riziká súvisiace s prílevom migrantov. Z hárkov rozoslaných všetkým dospelým občanom sa doteraz vrátilo vyplnených asi pol milióna, pričom podľa vlády viac ako štyri pätiny odpovedajúcich navrhuje sprísnenie imigračných zákonov. Opozícia tvrdí, že pri zaujatej formulácii všetkých dvanástich otázok iný výsledok ani nemožno čakať. Jedna z nich napríklad znie: „Súhlasíte s maďarskou vládou, že namiesto migrantov máme podporovať rodiny a ich budúce deti?“
„Cítime sa nepríjemne pred turistami, ktorí sa určite budú zaujímať, čo je na tých vládnych plagátoch,“ vysvetlil pre portál Átlátszó zámer protikampane jeden z jej organizátorov Gergő Kovács. „Preto im po anglicky adresujeme odkazy, ako napríklad: Ospravedlňujeme sa za nášho premiéra. Máme radi imigrantov. Vitajte v Maďarsku!“ dodal s tým, že nechce, aby vo svete vznikol dojem, že Maďari sú xenofóbny národ. Sociológ Kovács, líder malej recesistickej Maďarskej strany dvojchvostého psa, neodsudzuje partizánske akcie tých, čo poškodzujú podľa neho hanebné vládne bilbordy. „My sme si však zvolili legálnu cestu,“ zdôrazňuje. Úspech zbierky na protikampaň jej organizátorov prekvapil. Pôvodne plánovali získať za dva týždne asi desaťtisíc eur, ktoré by pokryli náklady na 50 bilbordov. Už za prvých päť dní však od drobných prispievateľov dostali desaťnásobne viac.
Nadšenci spolu s peniazmi posielajú aj návrhy textov, ktoré sa na bilbordoch majú objaviť. Viaceré z nich Orbánovi pripomínajú, že státisíce mladých Maďarov odišli na Západ nie preto, žeby im cudzinci vzali prácu, ale pre neschopnosť vlády ponúknuť im uplatnenie. „Príď pokojne do Maďarska, my už pracujeme v Anglicku!“ má byť jeden z odkazov. Iný sa zase vysmieva Maďarom, ktorí uverili Orbánovmu strašeniu: „Keď ti nejaký prisťahovalec bez peňazí, kontaktov a znalosti jazyka vezme prácu, tak si nič iné nezaslúžiš.“ Objavujú sa aj návrhy, apelujúce na kresťanskú lásku k blížnemu: „Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma (Matúš 25.31).“
Vláda na protiimigrantskú kampaň míňa podstatne viac peňazí daňových poplatníkov ako na samotných imigrantov. Podľa spravodajského portálu Origo na tzv. národnú konzultáciu vyčlenila 32 miliónov eur, na bilbordy ďalších 1,2 milióna, kým na utečencov ročne vydá len niečo vyše pol druha milióna eur. Kým „dvojchvostý pes“ si na odpoveď Orbánovi musí najskôr našetriť, socialisti už stihli siahnuť do svojej pokladnice a vyvesiť zopár vlastných bilbordov. Na belasom pozadí, v grafickej podobe imitujúcej vládne propagandistické produkty, sa prihovárajú imaginárnemu prisťahovalcovi: „Keď prídeš do Maďarska, nemohol by si priviesť jedného premiéra so zdravým rozumom?“ Uštipačne upozorňujú aj na imigračnú vlnu Maďarov: „Keď žiješ v Maďarsku, vyplň aspoň jeden konzultačný hárok, kým odídeš pracovať do Rakúska.“
Do plagátovej vojny sa zapojili aj desiatky mladých aktivistov, ktorí vládne bilbordy ničia alebo premaľúvajú. Svoje akcie občianskej neposlušnosti koordinujú na sociálnych sieťach, kde sa vzájomne informujú o vykonaných zásahoch i nových „terčoch“. Odovzdávajú si aj varovania, kde je policajná ochrana bilbordov najostražitejšia, ako treba postupovať pri zadržaní a keď od nich budú úrady vymáhať vysokú pokutu. Bilbordoví partizáni na webe zverejňujú fotodokumentáciu svojich aktivít. Najväčšími hitmi sú snímky s dômyselne zamazanými písmenami vládnych odkazov. Výraz „národná konzultácia“ je na mnohých bilbordoch prepísaný na „národnú inzultáciu“. Nápis „Keď prídeš do Maďarska, budeš musieť dodržiavať naše zákony“ sa dá jednoducho upraviť do podoby „Keď prídeš do Maďarska, budeš živiť našich starcov“. A text „Keď prídeš do Maďarska, musíš ctiť našu kultúru“, možno niekoľkými ťahmi štetca či spreju zmeniť na „Do Maďarska treba kultúru“.
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-politika/22804-1ot-1523
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1326/katarina-kiraly-kulturu-slovakov-v-madarsku-vnimajme-skrze-prinos-prejavov-jej-rozmanitosti
http://www.slovaci.hu/index.php/sk/46-palyazatok/oszoe/410-subeh-na-miesto-riadite-a-dokumenta-neho-centra-cssm
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/22790-v-zva-cssm-na-udelenie-individualnej-ceny-tefana-lamiho
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/22792-slovensk-program-v-ii-obvode-budape-ti
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/22786-slavnos-pri-prile-itosti-45-v-ro-ia-zalo-enia-slovenskeho-enskeho-spevackeho-zboru-v-ive
http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/szlovakok/_multimedia/piliscsevi_szlovak_asszonykorus/
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-deti-a-mladez/22788-mladi-divadelnici-sa-opa-zi-li-v-sarva-i
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-deti-a-mladez/22793-najlep-i-recitatori-a-spevaci-regionu-v-slovenskom-komlo-i
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-politika/22794-al-beta-hollerova-ra-kova-na-kontrolnom-podv-bore-v-parlamente
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-politika/22789-z-mimoriadneho-zasadnutia-vz-cssm
http://www.teraz.sk/zahranicie/bruselska-organizacia-namieta-proti-ko/133465-clanok.html
http://zsslobody.sk/informacie/navsteva-pedagogov-z-madarska/
http://www.hlavnespravy.sk/v-madarsku-pripravuju-verejny-prieskum-budu-zistovat-nazory-obyvatelov-na-pristahovalectvo-ekonomicku-migraciu-a-terorizmus/612282
http://www.hlavnespravy.sk/v-madarsku-venezuelcanka-sa-snazila-prepasovat-30-kapsul-kokainu-v-bruchu/614007
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-odvolaci-sud-vrazdy-romov/133931-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/pripad-serie-vrazd-romov-sud-madarsko/133104-clanok.html
http://www.hlavnespravy.sk/rande-sa-pre-madara-skoncilo-unosom-vydieranim-a-vaznenim-v-pivnici/612682
http://www.hlavnespravy.sk/v-madarsku-prokuratura-iniciovala-vazbu-pre-vodica-ktory-havaroval-pri-300-kmh/612784
http://www.hlavnespravy.sk/szijjarto-v-iraku-koncom-maja-nastupia-madarski-vojaci-do-boja-proti-islamskemu-statu/612895
http://www.teraz.sk/ekonomika/prebytok-obchodna-bilancia-madarsko/133124-clanok.html
http://style.hnonline.sk/gastro-134/z-madarov-by-sme-si-mohli-brat-priklad-tvrdi-slovensky-sefkuchar-746538
https://dennikn.sk/120086/ms-2015-hokej-bielorusko-slovensko-online/
http://www.teraz.sk/vsetko-o-ms-v-hokeji-2015
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1346/svetovy-kongres-slovakov-v-boji-proti-komunizmu
Takmer 50 percent obyvateľov tvoria Slováci / „Dokázali zachovať svoj jazyk a udržať tradície svojej domoviny. Počuť ľubozvučnú slovenčinu niekoľko sto kilometrov za hranicami Slovenska je naozaj zážitok.“
http://www.teraz.sk/slovensko/sns-danko-navsteva-rumunsko-nedlak/141592-clanok.html
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/51/stur-v-nas--a-my-s-nim-kazdy-den-vo-vrave-i-mlcky
https://www.facebook.com/oslovma/posts/784392661659712
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/25/korene-su-pod-zemou
Spomienka na zmŕtvychvstanie slovenskej literatúry v Maďarsku
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/16/o-tazivom-polozeni---dolnozemski-pilisania
Ohrozená národnosť / Protiváha / Falošný obraz / Nie sme šachové figúrky ani bábiky...
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/19/zostali-sme-a-aj-zostanme-sami-sebou
Na stránkach najnovšieho čísla Slovenskej literatúry nájdete aj recenziu na monografiu Kataríny Maruzsovej Šebovej. Autorka recenzie: Marta Součková
https://www.facebook.com/oslovma/posts/785335291565449
Dolnozemská tradícia v súčasnej slovenskej próze v Maďarsku
http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1157-ku-knihe-kontury-prozy-slovakov-v-maarsku
https://www.facebook.com/pages/Lektor%C3%A1t-slovensk%C3%A9ho-jazyka-a-kult%C3%BAry-v-Seged%C3%ADne/1391718047727830
http://www.uszz.sk/sk/stranka/3712/tvoriva-sutaz-pre-ziakov-o-slovencine-a-slovensku-v-ktorej-ocenili-aj-deti-krajanov-pozna-najlepsich-v-jej-23-rocniku
http://www.slovaci.hu/index.php/sk/45-palyazatok/oktatas/409-letna-kola-mlad-ch-informatikov-a-letna-kola-priemyselneho-dizajnu-v-bratislave
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1273/slovaci-v-srbsku-rocenka-majak--2014-sa-dostava-k-citatelovi
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1301/padincanka-irena-nosalova-vitazkou-50-rocnika-stretnutia-v-pivnickom-poli
60 rokov pulzujúcej prezentácie kumštu Slovákov v Srbsku
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1298/galeria-insitneho-umenia-v-kovacici-60-rokov-pulzujucej-prezentacie-kumstu-slovakov-v-srbsku
http://zaujimavosti.net/kultura/10-zaujimavosti-o-slovakoch-vo-vojvodine/
https://www.facebook.com/oslovma/posts/773196969445948
http://www.travelmagazin.sk/cestou-za-dolnozemskymi-slovakmi/
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1308/jazykova-a-odborna-priprava-cudzincov-a-krajanov-centra-dalsieho-vzdelavania-univerzity-komenskeho-v-bratislave
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1309/certifikovana-skuska-zo-slovenskeho-jazyka-ako-cudzieho-jazyka
http://fici.sme.sk/c/20056938/tieto-popularne-zahranicne-knihy-su-o-slovensku-a-ani-o-tom-nevies.html
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/22848-pu-do-blatnohradu
http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/952-pamatnik-sv-cyrila-a-metoda-v-blatnohrade
http://www.teraz.sk/regiony/komarno-na-podstavci-susosia-cyrila/142122-clanok.html
10.-12. júla 2015 - http://www.fspdetva.sk/
http://www.uszz.sk/sk/stranka/3732/krajansky-dvor-2015
Keď sa Slovák na Dolnú zem poberal
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/stranka/112/krajanska-nedela-2015
http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1204-nai-v-detve-folklorne-slavnosti-pod-poanou-2014
Pozýva aj na Krajanskú nedeľu i pôžitky Krajanského dvora do folklórnej Detvy
http://www.uszz.sk/sk/stranka/3678/igor-furdik-sa-v-12-mestach-a-obciach-madarska-oboznamil-so-stavom-a-perspektivami-vyucby-slovenskeho-jazyka-v-skolach
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/22783-ve-kolepe-oslavy-v-65-ro-nej-budape-tianskej-slovenskej-kole
https://www.facebook.com/oslovma/posts/772389609526684
https://www.facebook.com/oslovma/posts/770754096356902
Odhalením súsošia sv. Cyrila a Metoda v hale Slovenskej materskej školy, všeobecnej školy, gymnázia a kolégia v Budapešti začala sa dnes popoludní slávnostná akadémia, na ktorej si pripomenuli 65. výročie založenia tejto inštitúcie. Inštitúcia má v súčasnosti 34 detí v materskej škole, v základnej škole 86, na gymnáziu 45 a v internáte 120 detí, povedala pre TASR riaditeľka školy Júlia Szabóová-Marloková. V pedagogickom zbore majú podľa jej slov aj takých pedagógov, ktorí absolvovali školu v Maďarsku, ale niektorí končili na Slovensku. „Hlavne tí pedagógovia, ktorí majú prírodovedné predmety, pretože v Maďarsku sa ťažko študujú prírodovedné predmety v slovenčine. Ale na slovenský jazyk, literatúru tiež máme odborníkov od nás,” spresnila riaditeľka. Učitelia, ktorí prišli zo Slovenska, sa aklimatizovali a veľmi im pomáha teraz nová hosťujúca učiteľka, ktorá prišla vďaka slovenskému ministerstvu školstva. „Problémy máme s učebnicami, bohužiaľ tento problém sa vyskytuje už niekoľko rokov, pretože v Maďarsku môžeme objedať iba také učebnice, ktoré sú na zozname učebníc, ktoré schválilo ministerstvo školstva, ale materská krajina - SR, nám pomôže v tom, že zabezpečí nám učebnice,” uviedla Szabóová-Marloková. „Najväčší problém sa vyskytuje v tom, že máme bohužiaľ málo detí. Ale myslím si, že v dnešnej dobe každá škola zápasí o svojich študentov, pretože tá demografická krivka stále klesá. Tento problém nie je iba náš problém, ale v slovenskej národnostnej škole v Budapešti zaplniť takúto veľkú školu so študentmi je asi trošku ťažšie, pretože vo veľkomeste máme obrovskú konkurenciu iných škôl,” dodala riaditeľka a poznamenala, že od tohto školského roka prevádzkuje školu Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM). Na slávnostnom podujatí sa zúčastnilo okrem terajších pedagógov a žiakov aj množstvo bývalých. Prítomný bol aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík.
Video:
http://media.monogram.sk/media/file?ac=tasr-vps&;fid=20150522/20150422-163055-867708-hi.mp4
https://www.facebook.com/oslovma/posts/772377692861209
Krompachy pozývajú na šampionát Slovenska vo varení a jedení bryndzových halušiek
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1305/krajania-haluskari-pozor-krompachy-pozyvaju-na-sampionat-slovenska-vo-vareni-a-jedeni-bryndzovych-halusiek
Propozície a prihláška na MS haluškárov:
http://www.uszz.sk/data/files/PRIHLASKA%20NA%20HALUSKY%202015.doc
http://www.uszz.sk/sk/stranka/3640/bez-viz-mozu-slovaci-cestovat-do-137-krajin-sveta
http://www.uszz.sk/sk/stranka/3540/podmienky-poskytovania-stipendii-vlady-sr-pre-slovakov-zijucich-v-zahranici-na-akademicky-rok-20152016
- krajana z Mníchova, ocenil Igor Furdík Medailou ÚSŽZ na výnimočnej vernisáži v Ružomberku
http://www.uszz.sk/sk/stranka/3703/umelecke-vnuknutia-a-ludsky-rozmer-jana-mraza-krajana-z-mnichova-ocenil-igor-furdik-medailou-uszz-na-vynimocnej-vernisazi-v-ruzomberku
O úrovni výučby slovenského jazyka, záujme žiakov a rodičov o slovenskosť, ako aj súčinnosti krajanov s inštitúciami v SR
http://www.uszz.sk/sk/stranka/3702/o-urovni-vyucby-slovenskeho-jazyka-zaujme-ziakov-a-rodicov-o-slovenskost-ako-aj-sucinnosti-krajanov-s-instituciami-v-sr-rokovala-komisia-pre-skolstvo-a-vzdelavanie-uszz
http://www.uszz.sk/sk/stranka/3704/navrhnite-osobnosti-na-cenu-samuela-tesedika-2015
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.552107664888214.1073741889.147596498672668&;type=3
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/kniznica/33
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/alexander_kormos_okridlovanie.doc
„...poslúcham pravdu slovenskej reči, / ktorá ma chráni, živí i lieči“
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/kniznica/32
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/alexander_kormos_ohniva.doc
„Najdrahšie klenoty milenci v srdci / pašujú cez hranice, / niet lepšej klenotnice.“
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/kniznica/30/aforizmy
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/alexander_kormos_aforizmy.doc
„Vari čím si budú oblizovať / svoje duševné rany / nešťastníci, ktorým vytrhli z úst / ich materinský jazyk?“
(Básne, 1998)
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/gregor_papucek_nezabudaj.doc
Poslankyňa Európskeho parlamentu za Slovenskú republiku Jana Žitňanská vyhlasuje
- literárnu súťaž o najlepšiu poéziu / prózu
- výtvarnú súťaž o najlepšiu kresbu / maľbu / grafiku
pre krajanských slovenských študentov stredných a vysokých škôl v autochtónnych oblastiach
na tému
Prejavme v Európe našu kultúrnu identitu /
alebo Integrácia bez predsudkov - výzva pre Európu.
Podmienky literárnej a výtvarnej súťaže:
1. Zaslanie literárneho (vo formáte.doc) alebo výtvarného diela (vo formáte.jpg alebo.pdf) na zadanú tému do 30. júna 2015 na adresu: Ez az e-mail-cím a szpemrobotok elleni védelem alatt áll. Megtekintéséhez engedélyeznie kell a JavaScript használatát..
2. Súťaže sa môžu zúčastniť iba jednotlivci - študenti - slovenskí krajania stredných a vysokých škôl v autochtónnych oblastiach (Maďarsko, Srbsko, Rumunsko, Ukrajina, Chorvátsko a Poľsko).
3. V emaili jasne uveďte svoje meno a priezvisko, adresu trvalého a prechodného pobytu, telefónne číslo, e-mailovú adresu, názov a adresu školy, ktorú navštevujete.
4. O splnení podmienok súťaže a hodnotení zaslaných diel rozhodne odborná porota najneskôr 31. júla 2015. Na zabezpečenie objektívnosti budú práce posudzované anonymne. Výsledky zverejníme na internetovej stránke www.janazitnanska.sk, odkiaľ budú voľne k dispozícii aj pre médiá.
5. Porota bude hodnotiť odbornú aj obsahovú úroveň. Spôsob hodnotenia stanoví predseda poroty s prihliadnutím na aktuálnosť, invenciu a nový náhľad na problematiku.
6. Cena pre víťaza: Štvordňový autobusový zájazd do Štrasburgu v mesiaci október 2015, s prehliadkou sídla Európskeho parlamentu a mesta Štrasburg, ubytovaním a stravou. Ocenení budú mať príležitosť absolvovať pracovný deň s poslankyňou Európskeho parlamentu za Slovenskú republiku Janou Žitňanskou.
7. Bližšie informácie získate na stránke www.janazitnanska.sk, alebo priamy kontakt:
Vladimír Dolinay, +421 905 402 560, Ez az e-mail-cím a szpemrobotok elleni védelem alatt áll. Megtekintéséhez engedélyeznie kell a JavaScript használatát..
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1066-tvorime-so-slovenskmi-demi-v-rumunsku
http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1193-podstata-slovenskosti-a-jej-pretrvavania-v-rumunsku
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1272/portal-kulpinnet-v-zrkadle-7-jubilea-vela-dobrych-sprav-katka-a-martin-pucovski
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/579/webove-stranky-a-internetove-portaly-slovakov-v-zahranici
https://www.youtube.com/watch?v=QTBDeaidCnY&;feature=youtu.be
https://www.facebook.com/oslovma/posts/767932119972433
http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/946-gregor-martin-papucsek-maarsk-pomaran
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-literatura/22694-literarne-popoludnie-v-xx-obvode-budape-ti
Slováci v Budapešti prezentovali dvojjazyčne bohatosť literárnej tvorby Slovače v Maďarsku
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1281/slovaci-v-budapesti-prezentovali-dvojjazycne-bohatost-literarnej-tvorby-slovace-v-madarsku
https://www.facebook.com/oslovma/posts/760021490763496
www.oslovma.hu/XXX/ZSMletak.pdf
www.oslovma.hu/XXX/VpnVys15.rtf
Kuratórium Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku rozhodlo o udelení podpory na aktivity zamerané na zachovanie a rozvoj jazykovej a kultúrnej identity slovenskej národnostnej menšiny žijúcej na území Maďarska.
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/152-aktuality2-aktuality2/1298-kuratorium-vpn-zsm-rozdelilo-podpory
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/22657-vzzsm9maj
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-politika/22699-zasadnutie-valneho-zhroma-denia-unie-slovensk-ch-organizacii-v-ma-arsku
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/22706-ivske-eny-sa-u-ili-vy-iva-epce
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-politika/22734-1ot1521
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-politika/22748-1ot1524
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/22735-slovensk-majales-v-sudiciach
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/22736-sacr-laka-do-tatier
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-nabozenstvo/22749-pocta-vojtechovi-uhlarovi
Telekgerendáš, 4. júla 2015 - www.slovaci.hu/X/DsmPoz15.pdf - Po Zemplíne a Pilíši bude Dolná zem opäť hostiteľom najväčšieho sviatku Slovákov v Maďarsku. - Telekgerendáš sa nachádza 11 kilometrov od Békešskej Čaby a je pomerne mladá obec: až v roku 1952 vznikla ako súčasť sálašov. V osade pôsobí slovenská samospráva a v materskej škole sa vyučuje slovenčina.
https://www.facebook.com/slovaci.hu/posts/844713672273364
http://www.slovaci.hu/index.php/sk/aktuality/416-pozvanka-na-de-slovakov-v-ma-arsku
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/22739-obhliadka-dejiska-juloveho-sviatku
Z archívu: Kestúc (2014):
http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1199-vyznamenani-cssm-za-nau-narodnos-2014
Pálháza (2013):
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1048-de-slovakov-v-maarsku-2013-v-palhaze
Jášč (2012):
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.294358237329826.61069.147596498672668
Veľký Bánhedeš (2011):
http://www.slovackizavod.org.rs/vesti/vid/6247
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/22795-dskkultseg15
Deň národnostných kultúr na kanáloch Duna a Duna World
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/22750-slovaci-vo-verejnopravnej-televizii
http://www.slovaci.hu/index.php/sk/kolstvo/403-kalendar-aktivit-pre-iakov-a-pedagogov-roku-2015
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/22705-aktivity-pre-iakov-a-pedagogov-v-roku-2015
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/22609-metodick-de-pmc-cssm
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/22482-zeleziarxiii15
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/22687-zavmalker15
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/22744-podpory-cssm
Opäť prešiel rok a v Sarvaši sa onedlho zídu malí a mladí divadelníci slovenskej národnosti z celého Maďarska. 16. mája od 10. hodiny v priestoroch kultúrneho stánku Cervinus Teátrum ožijú na javisku ľudové rozprávky, známe i neznáme príbehy, kolektívne výtvory detí a ich dospelých vedúcich. Predpoludním to budú nové predstavenia, s ktorými prídu žiaci z Budapešti, Slovenského Komlóša, Nového Mesta pod Šiatrom, Sarvaša a z rumunskej Gemelčičky. Popoludní si pripomenieme minuloročné divadelné tábory žiakov základných škôl i „starších“ v Bystrej a vo Svätom Jure pri Bratislave predstaveniami Husiar Maťko, Zamilované (nielen) divadlo a Popoluška. Sviatok detského divadla, súťažná prehliadka Deti deťom, ktorej organizátorom je Divadlo Vertigo pri CSSM, sa skončí asi o 16. hodine s napätím očakávaným vyhlásením výsledkov. Už teraz však môžeme prezradiť: veľký červený bod a pochvalu získajú všetci - malí i veľkí, ktorí sa na prehliadke zúčastnia! (do/ľn)
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/politika/153-politika1-politika1/1014-aktualny-odkaz-antona-straku-1893-1944
České centrum Budapešť, Slovenský inštitút Budapešť, Kruh priateľov Bohemia a Slovenská samospráva XIV. obvodu Budapešti usporiadajú pri príležitosti štátneho sviatku Českej a Slovenskej republiky 8. mája 2015 o 14. hodine pietny akt kladenia vencov pri pamätnej tabuli Antona Straku (Budapešť, XIV. Amerikai út 37). Usporiadatelia na slávnostnú spomienku očakávajú všetkých priaznivcov kultúry našich národov. Pamätnú tabuľu diplomata, ktorý sa v značnej miere zaslúžil o rozvíjanie česko-slovensko - maďarských literárnych stykov a kultúrnych vzťahov, odhalili v XIV. obvode Budapešti (Zugló) v roku 2003. Odvtedy sa tu každý rok koná pietny akt, vzdávanie holdu A. Strakovi.
Slovenské samosprávy v Santove a Mlynkoch v spolupráci so Združením a regionálnym kultúrnym strediskom pilíšskych Slovákov pod názvom „Spoločnými chodníkmi v znamení prehlbovania priateľstva“ 17. mája 2015 usporiadali tradičnú pešiu túru Pilíšanov - výstup na vrchol Pilíša.
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.768427703256208.1073741944.147596498672668&;type=1
http://maplesnews.webnode.sk/news/slovensko-vs-madarsko/
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/151-aktuality3-aktuality3/1293-piliska-veleba-siedmykrat-spolonmi-chodnikmi
https://www.facebook.com/oslovma/posts/781295258636119
http://www.uszz.sk/sk/stranka/3720/mlynsky-slovensky-pavi-kruzok-slavi-pod-pilisom-krasnych-50
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1285/ak-pojdete-do-mlynkov-v-madarsku-v-pribehoch-sa-objavi-slovenska-dedina-ples
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.785069408258704.1073741947.147596498672668&;type=3
21. júna 2015 - Slovenská samospráva v Mlynkoch pod názvom „Spomínajme na svojich predkov!“ usporiadala Obecný deň - Oslavy narodenín Mlynkov pri príležitosti 268. výročia /znovu/založenia obce.
Gregor Papuček (video): https://www.facebook.com/oslovma/videos/784966064935705/
http://liptov.sme.sk/c/7824557/pltnici-boli-dobrodruhovia-spajajuci-liptov-so-svetom.html
Slovenskí pltníci v Pešti
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.767349300030715.1073741943.147596498672668&;type=1
http://www.uszz.sk/sk/stranka/3668/jedinecna-slovenska-pocta-na-pltnickej-ulici-v-budapesti
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.767349300030715.1073741943.147596498672668&;type=1
Odhalením pamätnej tabule slovenským spoluzakladateľom budapeštianskej mestskej časti Angyalföld na Pltníckej ulici (Tutaj utca) začalo sa dnes podujatie Oslava pltníctva, ktoré zorganizovala Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti. Na toto miesto sa v 19. storočí prisťahovali Slováci, ktorí sa významnou mierou podieľali na založení Angyalföldu. Významnú rolu slovenských prisťahovalcov potvrdil aj maďarský historik Péter Róbert. Dnešnými oslavami si Slováci pripomenuli, že z vtedajšieho Horného Uhorska sa ich predkovia sťahovali aj do Budapešti, pričom sa plavili po Dunaji na pltiach.
„My Slováci sme národ skromný a veľmi málo pamätáme na svoju minulosť,” povedal predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. „Myslím, verím a dúfam, že je tu čas, keď budeme na seba smerom dozadu a smerom dopredu hľadieť len v dobrom a priateľskom ovzduší. Vždy v histórii sú aj stránky temné, nie pekné. Ale medzi Slovákmi a Maďarmi v podstate nikdy veľká vojna nebola,” dodal Tkáč. Podľa slov predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Igora Furdíka minulosť i prítomnosť Slovákov je natrvalo zasadená do „mimoriadne životodarného teritória, ktorému dominuje Dunaj”.
Vyvrcholením osláv bolo postavenie plte v originálnej veľkosti na Debrecínskom námestí. Plť budapeštianskym Slovákom darovala oravská obec Nižná. Krst plte v Budapešti spestril vystúpením folklórny súbor Oravan Senior. „Oni mali navrchu ešte náklad, takéto niečo ako toto. Nielen drevo, čo mali naspodku, ale oni navrchu mali ešte druhú kopu dreva,” pripomenul plavbu vtedajších slovenských pltníkov pre TASR pltník Daniel Kuboš. Dodal, že taká plavba trvala do Budapešti niekoľko dní. „Keď bola rozzúrená voda, tak oni museli prespať. Dneska je už skrotená aj Orava, aj Váh. Keď bolo pekne, išli pri mesiaci. Ale ak bolo zle, tak oni pribili (zakotvili) a prenocovali. Aj päť dní, možno aj týždeň šli do Budapešti. Hovoril starý otec: šikovne vyprázdnite nádoby, čo máte. Mali kanvičky, tam mali kávu - meltu, mali takú skalu, a na nej si nakládli ohník. Oni si tam prihrievali slaninu trošku, keď bola pokojná voda, a dali si do toho popola zohriať kávu. Keď už hovorí, že prichádzame do Váhu, tak šikovne sa napite vody z Oravy, tak oni si ľahli, nabrali vodu do ruky, každý sa napil vody do chuti a nabral si do kadejakých fľašiek, alebo do kanvičiek, lebo už z Váhu sa vtedy nedala piť voda. Ale teraz sa už nedá ani z Oravy,” priblížil Kuboš časy, kedy Slováci vozili plťami drevo na stavby do Budapešti.
Video:
http://media.monogram.sk/media/file?ac=tasr-vps&;fid=20150514/20150414-191519-031683-hi.mp4
Ako motivovať k štúdiu slovenčiny?
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-politika/22766-ako-motivova-k-tudiu-sloven-iny
Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, absolvuje od pondelka 18. mája 2015 päťdňovú cestu v prostrediach slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku. Cieľom jeho pracovného pobytu v mestách a obciach krajiny nášho južného suseda je počas stretnutí s riaditeľmi a učiteľmi slovenského jazyka vo vzdelávacích zariadeniach - od materských škôl cez základné školy až po gymnáziá, bližšie spoznať problematiku aktuálneho stavu výučby slovenského jazyka, následne ho analyzovať a v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, ako aj kľúčovými inštitúciami Slovákov v Maďarsku (Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku) navrhnúť, akceptujúc súčasné možnosti, aj primerané návrhy na zlepšenie a vyššiu kvalitu výučby slovenského jazyka v slovenských školách v Maďarsku, ako aj v školách, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet.
Igor Furdík sa v priebehu obsažného programu piatich dní (od pondelka 18. mája do piatka 22. mája) v sprievode Alžbety Hollerovej Račkovej, predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), stretne v štyroch maďarských mestách vrátane Budapešti a v ôsmich obciach, v ktorých sa Slovákom darí oživotvoriť ich národnostnú menšinu a slovenskosť aj vďaka tomu, že sa slovenčina so sľubnou perspektívou stála viac ozýva (a najmä je o ňu v radoch detí a ich rodičov aj potešujúci narastajúci záujem!) aj v radoch najmladšej generácie, s riaditeľmi a pedagógmi.
Nie sú to ale iba školy a výučba slovenského jazyka v nich či vo všeobecnosti dôležitá téma školstva Slovákov v Maďarsku, ktorá budú v zornom uhle Igora Furdíka počas mapovania slovenských prostredí. V každom meste a obci, ktoré navštívi, sa stretne v neformálnych debatách aj s predstaviteľmi miestnych slovenských samospráv, kľúčových slovenských spolkových organizácií, kultúrnych inštitúcií, ako aj jednotlivcami, roky vnášajúcich svoj ľudský i intelektuálny organizátorsko-spoločenský, kultúrny, literárno-umelecký a duchovný vklad do mozaiky zušľachtenia slovenskej reči i trvalých hodnôt v Maďarsku.
V pondelok18. mája k sa k programu predsedu ÚSŽZ pripojí na pôde Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku v Budapešti aj Jeho Excelencia Rastislav Káčer, veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku. Po predstavení a debate s novým vedením najreprezentatívnejšej organizácie Slovákov v Maďarsku je v programe návšteva materských škôl v okolí Budapešti, v ktorých sa rozvíja výučba slovenčiny - v obciach Sudice a Čomád. V oboch sa R. Káčer a I. Furdík stretnú aj s predstaviteľmi miestnych slovenských samospráv, obdobne bude tomu tak už predtým v pilíšskej obci Santov, kde sa návštevou Základnej školy s vyučovacím predmetom slovenského jazyka návštevný deň vo vzdelávacích zariadeniach v blízkom okruhu Budapešti začne.
V utorok 19. mája sa začne pracovný deň návštevou obce Dabaš, kde sa až v dvoch základných školách slovenčine príkladne darí najmä vďaka zanietenému prístupu učiteľa Atilu Rusnáka. V Čabačude, ktorý je už súčasťou Dolnej zeme v Maďarsku, sa k delegácii pripojí aj Štefan Daňo, generálny konzul SR v Békešskej Čabe. Popoludní bude patriť program Slovenskej škole v Sarvaši, ktorá je jednou z piatich slovenských škôl v pôsobnosti CSSM. V podvečerných hodinách sa v meste, dôležitom z hľadiska historického kontextu a významu Slovákov v niekdajšom Uhorsku, ako aj súčasnom Maďarsku (pôsobil tu národovec, kazateľ a významný poľnohospodársky odborník a pedagóg Samuel Tešedík, v miestnej slovenskej škole tu maturoval Milan Rastislav Štefánik!...), uskutoční v Slovenskom dome stretnutie s predstaviteľmi slovenskej samosprávy v Sarvaši a slovenských samospráv a spolkov z okolia.
V stredu 20. mája je v pláne návšteva Základnej školy v Kétšoproni, v ktorej sa vyučuje slovenčina ako predmet. Aj tu čaká I. Furdíka okrem debaty s riaditeľkou školy a učiteľmi aj stretnutie so zástupcami miestnej slovenskej samosprávy. V Békešskej Čabe, v jednom z najvýznamnejších kultúrno-spoločenských a vzdelanostných centier Slovákov na Dolnej zemi, prijmú R. Káčera, I. Furdíka, Š. Daňa a A. Hollerovú Račkovú primátor mesta Péter Szarvas a následne aj predseda Békešskej župy Mihály Zalai. Čabiansky program sa ďalej bude odvíjať v miestnej Slovenskej základnej škole a gymnáziu na stretnutí s riaditeľkou školy a pedagógmi. Stredajší program v Békešskej Čabe vyvrcholí stretnutím delegácie so zástupcami slovenských samospráv, inštitúcií a spolkov z Čaby a okolia v Dome slovenskej kultúry.
Návštevou Základnej školy A. Petőfiho v obci Pitvaroš sa začne program vo štvrtok 21. mája, pričom ide o školu, v ktorej sa sľubne oživila výučba slovenčiny, keď vedomostné návyky tu žiakom vštepujú traja učitelia fakultatívnou formou predmetovej výučby. Program na Dolnej zemi vyvrcholí návštevou Základnej školy v Slovenskom Komlóši, ďalšieho významného vzdelanostno-kultúrneho a spolkového života Slovákov v tejto časti Maďarska. Popoludní sa v Slovenskom regionálnom kultúrnom stredisku v Slovenskom Komlóši uskutoční stretnutie s predstaviteľmi slovenskej samosprávy a spolku v Slovenskom Komlóši, ako aj slovenských samospráv a spolkov z okolia.
Záverečný deň pracovnej návštevy predsedu ÚSŽZ Igora Furdíka v prostrediach Slovákov v Maďarsku - piatok 22. mája - sa začne návštevou Základnej školy v Jášči neďaleko Budapešti, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Okrem školskej problematiky aj tu dostane priestor na priblíženie činnosti a aktivít miestnej slovenskej samosprávy na prospech tunajších Slovákov.
Päťdňový obsahovo i stretnutiami nasýtený tematický program predsedu ÚSŽZ Igora Furdíka v Maďarsku vyvrcholí v hlavnom meste. Popoludní sa I. Furdík spoločne s JE R. Káčerom, veľvyslancom SR v Maďarsku, zúčastnia na pozvanie riaditeľky Slovenskej materskej školy, všeobecnej školy, gymnázia a kolégia v Budapešti pani Júlie Szabóovej Marlokovej na slávnostnej akadémii pri príležitosti 65. výročia vzniku budapeštianskej slovenskej školy, z ktorej vzišiel aj fundament súčasnej slovenskej intelektuálnej miazgy, pozitívne ovplyvňujúcej snahy Slovákov o zveľaďovanie slovenskosti a slovenskej reči v ich domovskej krajine - v Maďarsku.
Nadobudnuté poznatky z programu cesty, spracovanie s nimi súvisiacich odporúčaní v záujme zlepšenia stavu a kvality výučby slovenského jazyka v spomínaných vzdelávacích zariadeniach, ako aj nové prejavy aktivít v živote slovenskej národnostnej menšiny v jej spolkovom živote poslúžia ako cenné impulzy pre Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v ďalšej spolupráci, podpore a komunikácii so Slovákmi v Maďarsku v záujme zvýšenia ich jazykového, kultúrno-duchovného a národného sebavedomia, k ich prirodzeným väzbám k Slovensku a slovenskému národu.
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-deti-a-mladez/22727-rekordn-po-et-na-incov-na-dobrom-slove-jo-szo
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-deti-a-mladez/22726-slovenska-tane-na-haravara-v-pi-peku
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-deti-a-mladez/22716-po-patnastich-rokoch-sa-lu-ili-tudenti-so-kolou-v-budape-ti
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/22728-laska-sa-nikdy-neminie
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/22708-tokaj-v-europe-a-dedovize-festival-slovakov-ijucich-v-zahrani-i
„Nekandidoval som, aby som sa stal funkcionárom“
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-politika/22731-nekandidoval-som-aby-som-sa-stal-funkcionarom
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-politika/22732-z-valneho-zhroma-denia-zvazu-slovakov-v-ma-arsku
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1286/ludova-kultura-slovakov-v-madarsku-pocas-noci-muzei-a-galerii-vo-filakove
http://cervinusteatrum.weebly.com/perinbaba-v-budapesti.html
Divadlo Cervinus Teátrum v Sarvaši Vás srdečne pozýva na slávnostné predstavenie slovenského rodinného muzikálu Perinbaba, ktoré sa realizuje pri príležitosti 10. výročia činnosti divadla. Predstavenie sa uskutoční pod záštitou mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Slovenskej republiky v Maďarsku Rastislava Káčera 29. mája 2015. o 19. hodine vo veľkej sále Národného divadla v Budapešti. Vstupenky so zľavou si môžete zakúpiť v pokladnici divadla Cervinus Teátrum na tel. čísle: + 36 20 227 62 12 alebo mailom: Ez az e-mail-cím a szpemrobotok elleni védelem alatt áll. Megtekintéséhez engedélyeznie kell a JavaScript használatát.">Ez az e-mail-cím a szpemrobotok elleni védelem alatt áll. Megtekintéséhez engedélyeznie kell a JavaScript használatát.
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-deti-a-mladez/22765-stretnutie-k-lkarov-v-kestuci
https://www.facebook.com/oslovma/posts/770719089693736
http://www.oslovma.hu/XXX/InstPpSk.rtf
Sídlo inštitútu: 1088 Budapešť, Rákóczi út 15. - Otváracia doba: pond.-štvrtok 10-18, piatok: 10-14 - Telefón: (+36 1) 327 4000 - www.mzv.sk/sibudapest - Ez az e-mail-cím a szpemrobotok elleni védelem alatt áll. Megtekintéséhez engedélyeznie kell a JavaScript használatát.
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/149-aktuality1-aktuality1/484-spravy-slovenskeho-intitutu-v-budapeti
V júnovom Salóne prekladateľov sa v Slovenskom inštitúte v Budapešti mali možnosť tlmočníci slovenskej literatúry do maďarčiny stretnúť 10. júna s prezidentom Medzinárodného vyšehradského fondu Markom Baczonim, ktorý im objasnil postavenie prekladateľa maďarskej literatúry v Londýne a predstavil im svoju tvorbu. Stretnutie osvetlilo všeobecné problémy postavenia prekladateľov v Európe, ale aj konkrétne otázky tlmočenia literárnych textov v novom kultúrnom kontexte. Ďalším bodom stretnutia bola príprava slovenského čísla pre maďarský literárny časopis Nagyvilág, zameraný na svetovú literatúru. Prekladatelia diskutovali o možnej koncepcii a náplni časopisu, ktorý by predznamenal budúcoročné čestné hosťovanie slovenskej literatúry na 23. Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti. Po Salóne prekladateľov nasledovala Literárna oáza, v ktorej sa predstavila slovenská spisovateľka Svetlana Žuchová, ktorá práve trávila svoj rezidenčný pobyt v Budapešti podporený Medzinárodným vyšehradským fondom. Jej maďarskou partnerkou bola spisovateľka Edina Szvoren, autorka viacerých zbierok poviedok, ktorej najnovšie prózy práve vyšli vo vydavateľstve Magvető Kiadó. Obe spisovateľky sú čerstvými držiteľkami Európskej ceny za literatúru. Večer viedla literárna vedkyňa z Ústavu svetovej literatúry SAV, Judit Görözdi. Moderátorka hľadala styčné body tvorby autoriek, ale i svojskosť prístupu k ich spracovaniu. Témy partnerských vzťahov, vzťahov v rodine, ale i vyrovnávanie sa so smrťou blízkej osoby sú v literatúre večné, predsa stále neobohrané a predstavujú výzvu pre spisovateľa hľadajúceho nové spôsoby prehovorov o nich. Rad slovensko-maďarských literárnych stretnutí Oáza bude pokračovať na jeseň 2015.
Prestížna Hudobná akadémia (Zeneakadémia) v Budapešti 6. júna 2015 poskytla svoju jedinečnú secesnú koncertnú sieň galakoncertu pri príležitosti 30. výročia založenia svetoznámeho Sto členného cigánskeho orchestra. Medzi pozvanými hosťami boli aj Cigánski Diabli zo Slovenska, ktorí svojim koncertom výrazným spôsobom prispeli k úspechu jubilejného predstavenia. Predstavili sa ako medzinárodne uznávaná formácia etno- a svetovej hudby, predviedli bravúrne skladby z vlastnej dielne, a spolu so Sto členným cigánskym orchestrom výnimočným spôsobom interpretovali Maďarské tance (V.) od Johannesa Brahmsa a Čardáš Vittoria Montiho. Vypredaná Zeneakadémia vzdala úctu a hold jedinečnému orchestru aj s koncertom slovenských umelcov. Spolupráca týchto dvoch významných a uznávaných hudobných telies bude mať pokračovanie, v decembri 2015 sa Sto členný cigánsky orchester zúčastní na jubilejnom galakoncerte Cigánskych Diablov v Bratislave. Účasť Cigánskych Diablov na koncerte v Budapešti sa realizovala s podporou slovenského veľvyslanectva a Slovenského inštitútu v Budapešti.
Celoštátne kolo súťaže v speve ľudových piesní, prednese poézie a prózy žiakov slovenských škôl v Maďarsku sa konalo v Slovenskom inštitúte za účasti mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Slovenskej republiky v Maďarsku Rastislava Káčera. Divadelná sála inštitútu sa 4. júna 2015 stala opäť domovom spievaniek a veršovačiek, kde sa predstavilo takmer sto žiakov, víťazov troch regionálnych kôl (Slovenský Komlóš, Sudice, Santov) až v 8 kategóriách. Devätnásty ročník súťaže bol venovaný 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra, a pri tejto príležitosti v Slovenskom inštitúte bola otvorená aj výstava Míľniky zo života Ľudovíta Štúra 1815-1856, ktorá od júla do decembra 2015 bude putovať po obciach Maďarska, kde žijú naši krajania.
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.777245115707800.1073741945.147596498672668&;type=3
Celoštátna súťaž Zväzu Slovákov v Maďarsku v speve slovenských ľudových piesní a prednese poézie a prózy - 4. júna 2015 v budapeštianskom Slovenskom inštitúte - Celoštátne kolo
http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1194-spievanky-a-verovaky-oslavuju-dospelos (2014)
http://sk.fotoalbum.eu/fuhl/a657008 (2011)
Historické miestnosti Rezidencie veľvyslanca SR v Budapešti poskytli jedinečnú atmosféru a prostredie koncertu organizovaného Rastislavom Káčerom, mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Maďarsku pri príležitosti predsedníctva Slovenskej republiky vo Vyšehradskej skupine. Príslušníci diplomatického zboru akreditovaného v Maďarsku boli 13. mája 2015 svedkami vynikajúceho komorného koncertu troch osobností hudobného interpretačného umenia, a to Miriam Rodriguez Brüllovej (gitara) zo Slovenskej republiky, Sándora Jávorkaia (husle) z Maďarska a Petra Nouzovského (violončelo) z Českej republiky. Na podujatí podporené Medzinárodným vyšehradským fondom zazneli diela Bélu Bartóka, Henryka Wieniawského, ale aj Manuela De Fallu, Friedricha Haendela a Pabla Sarasateho. Hudobné podujatie „Magic Strings of V4“ sa uskutočnilo prispením ZÚ Budapešť a Slovenského inštitútu.
Vo výstavných priestoroch Slovenského inštitútu bola 14. mája 2015 otvorená výstava Adama Szentpéteryho a Jána Vasilka s názvom GEO KÓD III. Kurátor výstavy Vladimír Beskid vo svojom vernisážovom príhovore zdôraznil, že výstava „poskytuje medzigeneračný dialóg, konfrontáciu dvoch odlišných maliarskych programov, so spoločným dorozumievacím prostriedkom - abstraktným jazykom geometrických plôch a tvarov.“ A. Szentpétery (1956) vo svojej tvorbe výrazne redukuje základné tvary, prvky v kompozícii so signálnou červeno-žltou farebnosťou, ale rád využíva vizuálne možnosti opticky „ohnutého“ priestoru. O generáciu mladší Ján Vasilko (1979) vytvára svoj maliarsky svet post-geometrickej abstrakcie na rozhraní figurácie a abstrahovania formy. O vernisáž výstavy dvoch pedagógov Ateliéru súčasného obrazu Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach prejavili záujem aj maďarskí maliari (napr. János Megyik, János Saxon Szász), kurátori a kritici umenia (napr. Dr. András Bán, Zsuzsa Dárdai). Výstava v Slovenskom inštitúte je po výstave v Berlíne a Bratislave tretím variantom cyklu GEO KÓD.
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-vytvarne-umenie/22764-geometricke-umenie-v-sib-e
Obecenstvo v Mramorovej sále Maďarského rozhlasu a poslucháči živého vysielania rozhlasovej stanice Bartók boli 6. mája 2015 svedkami jedinečného, takmer trojhodinového koncertu VENI Ensemble z Bratislavy a THReNSeMBle z Budapešti. Pod umeleckou taktovkou Daniela Mateja a Balázsa Horvátha zazneli diela Ivo Nilssona, Christophera Foxa, László Sándora, Mátté Balogha, ako aj Ladislava Kupkoviča, Martina Burlasa a Daniela Mateja. Prvý diel piateho ročníka cyklu ArTRIUM prezentoval súčasnú novú vážnu hudbu, ktorá siaha na pomedzie hudobného a vizuálneho umenia, je jej vlastná pozícia „electronic grooves“ na akustických nástrojoch a úcta k osobe a dielu Josquina a Machauta. Koncert v Budapešti znamená pre VENI Ensemble a jeho maďarského hudobného partnera ďalší úspešný míľnik v cieľavedomej viacročnej spolupráci orientovanej na vzájomné premiérové uvedenie skladieb súčasných hudobných tvorcov Slovenska a Maďarska. Koncert podporili Ministerstvo kultúry SR a Slovenský inštitút v Budapešti.
Činohra Slovenského národného divadla hosťovala 6. mája 2015 v Budapešti v poprednom stánku maďarského divadelného umenia Vígszínház - Pesti Színház. Predstavenie hry Eugena Gindla Karpatský thriller v réžii riaditeľa činohry Romana Poláka oslovilo niekoľko sto divákov, z radu maďarskej odbornej verejnosti a krajanov žijúcich v Maďarsku, ktorí odmenili dokumentárnu drámu o Slovensku 90. rokov dlhotrvajúcim potleskom. Riaditeľka divadla Vígszínház Enikő Eszenyi dlhé roky programovo spolupracuje s prvou scénou Slovenska, je najvýznamnejšou osobnosťou podporujúcou slovensko-maďarské divadelné vzťahy, práve jej inštitúcia sa najviac pričinila o hosťovanie slovenskej činohry v maďarskom hlavnom meste v uplynulých desaťročiach. Karpatský thriller bol v poradí tretím vystúpením Činohry SND v Budapešti, obecenstvo ocenilo výber hry, ktorý pre mnohých miestnych milovníkov divadelného umenia názorným spôsobom poukázal na nezávislú odbornú a umeleckú pozíciu SND v kultúrnom živote Slovenska. Po predstavení sa konalo vo foyer divadla stretnutie s členmi Činohry SND, pri tejto príležitosti sa Rastislav Káčer, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku poďakoval členom umeleckého súboru za vysokú úroveň predstavenia, riaditeľke Vígszínházu za pozvanie slovenského divadla, a zdôraznil nenahraditeľný význam kultúrnych a divadelných vzťahov medzi susednými národmi a štátmi.
http://www.slovaci.hu/index.php/sk/aktuality/400-budape-tlieskala-inohre-slovenskeho-narodneho-divadla
Prostredníctvom projektu Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Maďarská republika 2007 - 2013 zabezpečilo Slovenské národné múzeum - múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, rekonštrukciu kaštieľa Imreho Madácha, ako aj novú expozíciu, ktorá sa teší veľkej obľube u našich južných susedov.
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/610-z-rodiska-spisovatea-imricha-madaa
Tento významný maďarský básnik sa preslávil dielom Tragédia človeka, ktoré sa vďaka prekladu Pavla Országha Hviezdoslava uvádza od roku 1923 na slovenských divadelných scénach a doteraz bolo preložené do viac ako 40-tich jazykov sveta. „Celá naša expozícia sa skladá z dvoch častí. Prvá časť je historická a druhá predstavuje dielo Tragédia človeka, ktoré Imre Madách napísal práve tu v Dolnej Strehovej,” hovorí správkyňa a lektorka v kaštieli Dana Veselovská. Madách sa angažoval v meruôsmych rokoch a zo sklamania, ako dopadla revolúcia v rokoch 1848 -1849, napísal umelecké dielo Tragédia človeka. Napriek tomu, že v ňom neopisoval dejiny maďarského národa, maďarská kultúrna verejnosť v ňom dodnes nachádza symbolické odkazy na historický vývoj svojej krajiny a aj iné národy nachádzajú v diele inšpiráciu. Dielo je nadčasové a aj z toho dôvodu je múzeum v kaštieli I. Madácha v Dolnej Strehovej významným miestom, kam smerujú mnohé vlastivedné vzdelávacie zájazdy z celého Maďarska. V historickej časti môžu návštevníci vidieť zrekonštruovanú pracovňu, v ktorej I. Madách slávne dielo napísal, alkovňu, kde spával či dámsky salón, v ktorom je expozícia najdôležitejších Madáchových žien jeho života - manželky Eržiky a Imreho mamy. Druhá časť expozície je zameraná práve na Madáchove najvýznamnejšie dielo Tragédia človeka. Hlavné postavy sú Adam, Eva a Lucifer. Adam a Eva sa v priebehu deja prevteľujú do rôznych biblických postáv, pričom podľa literárnych odborníkov Madách v tragédii opisuje svoju minulosť aj prítomnosť. Madáchova budúcnosť je jasnozrivým opisom našej prítomnosti, čím sa dielo stáva vizionárskym. Madách zomrel v roku 1864 vo veku nedožitých 42 rokov na udusenie vodou v pľúcach. Najväčšia miestnosť kaštieľa sa volala palota. Dnes sa v nej konajú spoločenské podujatia a slúži aj ako sobášna sieň. Zo steny sa pozerá portrét I. Madácha, ktorý namaľoval Ľudovít Kubáni až v roku 1889, čiže po úmrtí spisovateľa, ktorý vo voľnom čase rád kreslil a maľoval. V expozícii je množstvo jeho reprodukcii, ako aj portrét jeho ženy. Tragédia človeka sa skladá z 15 obrazov. V múzeu majú k dispozícii audio sprievodcov, kde je nahratý text v slovenčine, angličtine, maďarčine a v nemčine. Knižne bola tragédia prvýkrát vydaná v roku 1862. V poslednom obraze sa autor vracia späť k Adamovi, ktorému sa zjavuje Boh, lebo chce skočiť zo skaly. Nevidí význam, aby ďalej žil, avšak na stene skaly uvidí napísanú myšlienku, že človek má stále dôvod na život a na to, aby bojoval - človek bojuj a dôveruj. V Dolnej Strehovej vystavujú prvé ilustrácie k tragédii, pričom rukopis knihy je zobrazený na nástenných tapetách. V pivničných priestoroch je vybudované javisko, v pozadí ktorého sú závesy odkazujúce na tragédiu. Deti samé skladajú kulisy a zahrajú sa v rôznych kostýmoch, ktoré kopírujú text diela. Správkyňa kaštieľa Dana Veselovská hovorí: „Od otvorenia expozície máme za rok 70 percent návštevníkov z Maďarska, kde majú Tragédiu človeka rozobratú v školskom systéme do každého detailu.” V Maďarsku sa podobná expozícia nachádza v neďalekom Csesztve, kde na ňu tiež dostali finančné zdroje z projektu. Po uzavretí manželstva v roku 1845 Madách s Eržikou Fráterovou odišli bývať do Csesztve, kde žili šťastne sedem rokov. Potom sa vrátili do 40 kilometrov vzdialenej Dolnej Strehovej a o rok sa rozviedli. Mali spolu 4 deti. Potomkovia s priezviskom Madách dnes žijú v Brazílii. Novú expozíciu sa im zatiaľ nepodarilo vidieť, hoci do Maďarska a aj do Dolnej Strehovej chodia pravidelne. Madácha pochovali v Dolnej Strehovej a v roku 1936 jeho pozostatky preniesli do parku, kde mu postavili pôsobivý pomník. Postava na jeho pilieri predstavuje Adama z Tragédie človeka. Dolná Strehová je významným miestom v kulte I. Madácha a spája kultúru Maďarov a Slovákov. V kaštieli si môžu v pracovných dielňach pozrieť filmy, ktoré boli nakrútené o Tragédii človeka. Rovnako bol vydaný pracovný zošit v maďarskom a slovenskom jazyku pre žiakov škôl, aby sa s týmto dielom oboznámili.
http://www.24hod.sk/sturov-spis-19-storocie-a-madarstvo-je-aj-o-potrebe-spoluprace-cl361759.html
http://www.oslovma.hu/index.php/en/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/599-neuralgick-bod-ajha-maar-o-turovi
http://www.teraz.sk/kultura/v-diele-stary-a-novy-vek-slovakov-l/136795-clanok.html
„Pýcha povyšuje len samu seba, pohŕda inými a kde možno, šliape ich...“
http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1278/Stur_Obranne-boje/1
http://auto.sme.sk/c/7847356/v-madarsku-vznikla-drevena-motorka-a-teraz-aj-traktor.html
2. mája 1994
Veľvyslanec Maďarskej republiky predložil Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu žalobný spis v súvislosti so sporom okolo sústavy vodných diel na Dunaji. V obsiahlom dokumente, ktorý mal vyše 2500 strán, maďarská strana zhrnula svoje stanovisko v súvislosti so Sústavou vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN).
http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/871-dvody-odporu-maarska-k-vodnemu-dielu
4. mája 1919
Zahynul tragicky pri svojom prílete na Slovensko v Ivanke pri Dunaji generál, politik, svetoznámy astronóm a autor zdokonalených astronomických prístrojov Milan Rastislav Štefánik, jedna z najvýznamnejších osobností moderných československých a slovenských dejín. Narodil sa 21. 7. 1880.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Milan_Rastislav_%C5%A0tef%C3%A1nik
http://dikda.eu/fotografie-zo-zivota-milana-rastislava-stefanika/
http://www.szlovak-szarvas.sulinet.hu/kutat2.html
https://www.facebook.com/oslovma/posts/763405750425070
Zomrel v Banskej Bystrici hudobný skladateľ, pedagóg, dirigent a zberateľ ľudových piesní Viliam Figuš-Bystrý, autor prvej slovenskej opery Detvan, ktorej libreto napísal básnik Emil Boleslav Lukáč. Narodil sa 28. 2. 1875.
Viliam Figuš-Bystrý svoje učiteľské pôsobenie začal v obci Pilíš na juhovýchode od Budapešti. Odbornú skúšku absolvoval roku 1914 na Hudobnej akadémii v Budapešti.
http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/851-hudobn-skladate-viliam-figu-bystr-zainal-v-pilii
Viliam Figuš-Bystrý (1875-1937) szlovák zeneszerző etnikai tudatának alakulása:
http://www.hhrf.org/kisebbsegkutatas/kk_2003_01/cikk.php?id=517
Uhorský kráľ Matej Korvín založil Academiu Istropolitanu, najstaršiu univerzitu na území dnešného Slovenska. Svoju činnosť začala o dva roky neskôr. Dnes je budova sídlom Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave.
http://www.acadistr.sk/prva-univerzita-na-uzemi-slovenska
https://www.facebook.com/oslovma/posts/768942919871353
Uhorský kráľ František Jozef I. podpísal zákon o povinnej výučbe maďarčiny na ľudových školách a povinnosti učiteľov ovládať maďarský jazyk slovom i písmom. Bol to začiatok maďarizácie ľudového školstva.
https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/770923859673259/?type=1
Dvorný fotograf Beatles Dežo Hoffmann sa narodil pred 103 rokmi v Banskej Štiavnici
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/191/dezo-hoffmann-dvorny-fotograf-beatles-sa-narodil-pred-103-rokmi-v-banskej-stiavnici
Slovenský príslušník československého vojska vo Veľkej Británii Jozef Gabčík spolu s českým výsadkárom Janom Kubišom spáchali v Prahe atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.
http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/779-atentat-spomienka-na-jozefa-gabika
Narodila sa v Detve predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku, folkloristka, kultúrna pracovníčka Ruženka Egyedová Baráneková.
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/186
https://www.facebook.com/oslovma/posts/515545228544458
https://www.facebook.com/oslovma/posts/772367436195568
Zomrel v Budapešti spisovateľ a publicista Kálmán Mikszáth.
http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/186-archiv-literatura-archiv-literatura/778-kalman-mikszath-pravom-nalei-aj-slovakom
Významný maďarský spisovateľ so slovenskými evanjelickými koreňmi - Sklabinský rodák, strojca pamätníka statočným Polovcom a slovenským kmotrom.
Rakúsky cisár a uhorský kráľ František Jozef I. podpísal tzv. Apponyiho školské zákony, ktoré viedli k prehĺbeniu maďarizácie v školstve. - Lex Apponyi sú články 26 a 27 uhorského zákonníka z roku 1907. Sú pomenované podľa ministra školstva Alberta Apponyiho, ktorý ich vypracoval a predložil uhorskému snemu na schválenie. Článok 26 sa týkal štátnych ľudových škôl, článok 27 obecných a cirkevných ľudových škôl. Hlavným cieľom zákona bola intenzifikácia rečovej aj duchovnej maďarizácie nemaďarských žiakov, zabezpečenie pôsobenia učiteľov v duchu veľkomaďarskej štátnej idey ich hmotnou stimuláciou a tvrdými disciplinárnymi opatreniami. Na Slovensku sa v dôsledku zákona mala slovenčine venovať jedna hodina týždenne, inak mala byť vyučovacím jazykom maďarčina.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/775876695844642
https://www.facebook.com/oslovma/posts/752033378228974
Mocnosti Dohody (Veľká Británia, USA, Francúzsko a Taliansko) a predstavitelia Maďarska podpísali v paláci Grand Trianon vo Versailles Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá potvrdila rozpad Rakúska-Uhorska a stanovila hranice nástupníckych štátov vrátane Maďarska.
http://www.oslovma.hu/XXX/TrianonM.pdf
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/183-archiv-politika-archiv-politika/1028-utopena-rados-i-smutok-zaspieva-si-na-trianon
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/722-maarsko-slovenska-diskusia-o-trianone
http://www.aktuality.sk/clanok/277124/den-ked-madari-zatvorili-obchody-a-madarski-uradnici-nepracovali-slovaci-oslavovali/
Pamätný deň SR - Výročie Memoranda národa slovenského - Programový dokument vychádzajúci z požiadaviek slovenského národa, ktorý bol schválený a vyhlásený 6. a 7. júna roku 1861 v Turčianskom sv. Martine. Autorom memoranda bol Štefan Marko Daxner a jeho cieľom bolo uznanie osobitostí slovenského národa a návrh na rovnoprávne postavenie Slovákov v Uhorsku.
http://referaty.aktuality.sk/memorandum-slovenskeho-naroda-maturitna-otazka/referat-26795#
Zomrel v Prahe (zastrelil sa pri prestrelke posledným nábojom) vojak, účastník protifašistického odboja, spoluúčastník atentátu na Reinharda Heydricha Jozef Gabčík. Narodil sa 8. 4. 1912 v Poluvsí pri Žiline.
http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/779-atentat-spomienka-na-jozefa-gabika
https://www.facebook.com/photo.php?fbid=600960903336223&;set=a.165789530186698.33779.147596498672668&type=1&relevant_count=1
Narodil sa v Ratkovej evanjelický kňaz, spisovateľ a prekladateľ Daniel Bachát - V kruhu slovenských evanjelikov v Pešti pôsobil tridsaťtri rokov - Zomrel 13. 4. 1906 v Budapešti
http://zlatyfond.sme.sk/autor/230/Daniel-Bachat
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/836-slovenski-evanjelici-v-budapeti-vera-a-dnes
https://www.facebook.com/photo.php?fbid=600957766669870&;set=a.165789530186698.33779.147596498672668&type=1&relevant_count=1
Narodil sa v Hronci športovec Alojz Szokolyi (Sokol) - Zúčastnil sa na prvých olympijských hrách nového veku 1896 v gréckych Aténach. - Významná osobnosť uhorskej a slovenskej atletiky: http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/17/alojz-sokol
https://www.facebook.com/photo.php?fbid=600957406669906&;set=a.165789530186698.33779.147596498672668&type=1&relevant_count=1
Narodil sa v Mlynkoch básnik, publicista, prekladateľ, organizátor slovenského literárneho života v Maďarsku Gregor Papuček
http://www.oslovma.hu/index.php/hu/kultura/157-kultura3-kultura3/1042-g-papuek-77-korene-vhonky-a-umieranie-slov