Z Pondelka do Pešti
Samuel Matejovský sa narodil 14. augusta 1793 v Pondelku, dnes časti Hrnčiarskej Vsi v Gemeri-Malohonte. Životopisné pramene ho charakterizujú ako slovenského pedagóga a kultúrno-osvetového pracovníka. O jeho detstve, rodinnom zázemí a štúdiách sa v dostupných prameňoch zachovalo podstatne menej informácií než o jeho neskoršom peštianskom pôsobení. Bez spoľahlivého pramenného dokladu preto nemožno presne rekonštruovať jeho vzdelávaciu cestu ani určiť, kedy prišiel do Pešti. Isté je, že jeho životná dráha sa spojila s prostredím peštianskych slovenských evanjelikov práve v období, keď sa Pešť stávala jedným z významných centier slovenského kultúrneho života v Uhorsku. Dôležitý zlom nastal po príchode Jána Kollára, ktorý začal roku 1819 pôsobiť v peštianskom evanjelickom prostredí a postupne sa stal ústrednou osobnosťou úsilia o organizačné, školské a neskôr aj cirkevné osamostatnenie tunajších Slovákov. Ján Jančovic pripomína, že keď Kollár začal slovenských evanjelikov organizovať smerom k vytvoreniu samostatnej slovenskej cirkvi, dostal sa do dlhodobého konfliktu s nemeckou časťou peštianskeho evanjelického spoločenstva.
Prvý učiteľ slovenskej školy
Jedným z najdôležitejších krokov pri budovaní slovenského života v Pešti bolo založenie samostatnej slovenskej evanjelickej školy. V literatúre sa stretávame s rozdielnym datovaním jej vzniku. Ján Jančovic uvádza, že Kollár založil slovenskú školu roku 1820. Zároveň píše, že jej patronátnym spoluzakladateľom bol Samuel Hajnal, ktorý pre školu vytvoril základinu vo výške 500 zlatých. Za prvého učiteľa školy označuje Samuela Matejovského, pričom používa podobu mena Matejkovský. Ďalšia odborná literatúra kladie otvorenie samostatnej slovenskej školy do roku 1821; podľa jednej z rekonštrukcií otvorila svoje brány 20. novembra 1821 vo Fiedlerovom dome. Aj Matejovského meno sa v prameňoch a literatúre objavuje vo viacerých podobách – Matejovský, Matejkovský či Matejšovský. Najbezpečnejšie preto možno konštatovať, že slovenská škola sa organizačne formovala v rokoch 1820 – 1821 a Samuel Matejovský sa stal jej prvým učiteľom. Novšia odborná literatúra ho uvádza vo funkcii od roku 1821. Škola nevznikala izolovane. Bola súčasťou širšieho úsilia peštianskych Slovákov vytvoriť si vlastné inštitucionálne zázemie. Pre slovenských evanjelikov boli škola a cirkevný zbor základnými nástrojmi udržiavania jazyka, vzdelanosti a spoločného života. Jančovic túto funkciu vystihuje spojením kostola, školy, farára a učiteľa ako opôr zachovania viery a jazyka. Matejovského učiteľské pôsobenie nebolo krátkou epizódou. Ľuboš Kačírek uvádza, že vo funkcii pôsobil až do svojej smrti, takmer pätnásť rokov. Po ňom sa medzi slovenskými učiteľmi školy objavujú Ladislav Jesenský, Ján Mastiš a Ján Kadavý.
Kultúrny organizátor a Kollárov spolupracovník
Matejovského činnosť sa neobmedzovala na vyučovanie. Patril k ľuďom zapojeným do slovenského kultúrneho organizovania v Pešti. Odborná literatúra ho spája so založením Slovenského čitateľského spolku roku 1826; o tri roky neskôr vznikla aj Slovenská knižnica. Tento údaj výrazne rozširuje obraz Matejovského. Nebol iba pedagógom ustanoveným do novej školy, ale jedným z aktérov vznikajúcej slovenskej kultúrnej infraštruktúry v Pešti. Škola, čitateľský spolok a knižnica postupne vytvárali zázemie, z ktorého sa mohol rozvíjať organizovaný život miestnych Slovákov. Jednou z najlepšie doložených oblastí jeho kultúrnej činnosti je spolupráca s Jánom Kollárom pri zbieraní slovenských ľudových piesní. Matejovského meno sa nachádza medzi prispievateľmi do Kollárových zbierok. V poznámkach k Národným spievankám ho Kollár uvádza ako rodáka z Pondelka a učiteľa slovenskej evanjelickej školy v Pešti. Ide o priamy doklad jeho účasti na významnom projekte slovenského folklórneho a literárneho zberateľstva prvej polovice 19. storočia. Matejovský sa tak podieľal nielen na školskom vzdelávaní Slovákov v Pešti, ale aj na uchovávaní slovenskej ľudovej kultúry. Jeho meno medzi Kollárovými spolupracovníkmi zároveň ukazuje, že peštianske slovenské prostredie nebolo iba cirkevným spoločenstvom, ale aj sieťou vzdelancov a kultúrnych pracovníkov.
V okruhu Martina Hamuliaka
Životopisné a korešpondenčné pramene spájajú Matejovského aj s Martinom Hamuliakom, významným organizátorom slovenského kultúrneho života v Budíne a Pešti. Hamuliakov list Josefovi Liboslavovi Zieglerovi z 18. marca 1826 dokladá, že Hamuliak prevzal a odovzdal zásielky určené aj Matejovskému. V liste Josefovi Jungmannovi z 24. decembra 1828 sa Matejovský objavuje medzi odberateľmi Časopisu Českého museum na rok 1829. Tieto doklady ho zaraďujú do peštiansko-budínskej siete distribúcie kníh, periodík a korešpondencie. Matejovský sa teda pohyboval v bezprostrednom okruhu ľudí, ktorí v prvej tretine 19. storočia vytvárali v hlavnom meste Uhorska slovenskú kultúrnu sieť. Dostupné pramene však neumožňujú podrobne rekonštruovať celý osobný vzťah Matejovského a Hamuliaka, preto jeho rozsah nemožno bez ďalších archívnych dokladov presnejšie určovať.
Peštianske slovenské prostredie
Matejovského pôsobenie treba vnímať aj na pozadí početnej slovenskej evanjelickej komunity. Výskum uvádza, že slovenskí evanjelici predstavovali roku 1830 približne 45 percent peštianskych evanjelikov. Slovenská škola preto nebola okrajovou iniciatívou malej skupiny, ale inštitúciou početného spoločenstva. Podobné slovenské evanjelické zázemie existovalo aj v širšom okolí Pešti. Jančovic podľa schematizmu Peštianskeho seniorátu z roku 1838 uvádza slovenské alebo viacjazyčné bohoslužby v Maglóde, Malom Kereši, Slovenskej Ďurke, Irši, Alberti a ďalších zboroch. Pešť tak bola prirodzeným centrom širšieho slovenského evanjelického priestoru na území dnešného Maďarska. Proces, ktorého ranou súčasťou bolo založenie slovenskej školy a Matejovského pôsobenie, pokračoval aj v nasledujúcich rokoch. Cisár František I. roku 1833 povolil vytvorenie samostatného slovenského evanjelického cirkevného zboru a roku 1834 bola uzavretá dohoda upravujúca vzťahy medzi slovenskými, nemeckými a maďarskými evanjelikmi vrátane používania chrámu a školských budov, správy fondov a základín. Samuel Matejovský zomrel 26. januára 1836 v Pešti. Jeho život bol pomerne krátky, no odohrával sa práve v období, keď slovenské spoločenstvo v Pešti prechádzalo od menej formalizovaného kultúrneho a cirkevného života k budovaniu vlastných inštitúcií.
Význam a prínos pre Slovákov v Maďarsku
Samuel Matejovský patrí k osobnostiam, ktorých význam nespočíva vo veľkom samostatnom literárnom či vedeckom diele, ale predovšetkým v budovaní slovenských inštitúcií a v každodennej kultúrnej práci. Jeho miesto v dejinách Slovákov na území dnešného Maďarska možno doložiť najmä tromi oblasťami. Bol prvým učiteľom slovenskej evanjelickej školy v Pešti, podieľal sa na slovenskom kultúrnom organizovaní a patril k ľuďom spojeným so Slovenským čitateľským spolkom. Ako Kollárov spolupracovník sa zároveň zapojil do zbierania a uchovávania slovenských ľudových piesní. Jeho život pripomína aj význam Pešti pre slovenské dejiny. Slovenské národné a kultúrne aktivity prvej polovice 19. storočia sa neodohrávali iba na území dnešného Slovenska. Pešť a Budín patrili k ich dôležitým centrám. Matejovského príbeh je preto súčasťou dejín Slovákov v Maďarsku: pripomína obdobie, keď sa v Pešti škola, evanjelický cirkevný život, čitateľský spolok, knižnica a zberateľská činnosť navzájom dopĺňali a vytvárali základy organizovaného slovenského kultúrneho života. Pri jeho začiatkoch stál aj Samuel Matejovský – učiteľ, Kollárov spolupracovník a jeden z budovateľov slovenského kultúrneho zázemia v Pešti.
Pramene a literatúra
- JANČOVIC, Ján: Na chlebovej postati. Nadlak: Vydavateľstvo Ivan Krasko, 2022.
- Slovenský biografický slovník. IV. zväzok. Martin: Matica slovenská, 1990, s. 110.
- KAČÍREK, Ľuboš: Národný život Slovákov v Pešťbudíne v rokoch 1850 – 1875. (Kapitoly venované predchádzajúcemu vývoju slovenského školstva a kultúrneho života v Pešti.)
- FABINY, Tibor: Kultúrny život slovenských evanjelikov v Pešťbudíne. In: Kultúrne dedičstvo budapeštianskych Slovákov – A budapesti szlovákok kulturális öröksége. Red. Michal Hrivnák. Budapešť, 1998.
- KOVÁCS, Anna: A Rákóczi úti szlovák evangélikus templom története. Protestáns Szemle, 1998, č. 3.
- MATUS, László: Ján Kollár és a pesti szlovák evangélikusok asszimilációjának problémája a 19. század húszas éveiben. Világtörténet, 2000, jeseň – zima.
- KOLLÁR, Ján: Řeč školská při Úwodu prwnjího slowenského učitele. In: Nedělnj, swátečné a přjležitostné kázně a řeči. Pešť, 1831.
- KOLLÁR, Ján: Sláwenj prwnjho ročnjho examenu se sskolskau mládežj audů slowenských ew. cýrkwe Pessťansko-Budjnské. Pešť, 1822.
- KOLLÁR, Ján – ŠAFÁRIK, Pavol Jozef: Písně světské lidu slovenského v Uhřích. Pešť, 1823 a 1827; novšie vydanie: Piesne svetské ľudu slovenského v Uhorsku. Bratislava: Tatran, 1988.
- KOLLÁR, Ján: Národnie spievanky. Poznamenania a pojednania – zoznam zberateľov a prispievateľov.
- HAMULIAK, Martin: Listy Martina Hamuljaka I. Najmä list Josefovi Liboslavovi Zieglerovi z 18. marca 1826 a list Josefovi Jungmannovi z 24. decembra 1828.
- MATUS, László – KOVÁCS, Anna: edícia dokumentov k dejinám peštianskeho slovenského evanjelického zboru (Jób megpróbáltatásai).
- Cirkev, národ, štát: Daniel Bachát a jeho budapeštianske roky, 1873 – 1906. Historický úvod k dejinám peštianskeho slovenského evanjelického zboru a školy.
