Stretnutie s autormi zo Slovenska v Užhorodskom lýceu č. 4
V Užhorodskom lýceu č. 4 sa 2. mája 2025 uskutočnilo výnimočné podujatie, ktoré spojilo talent, inšpiráciu a živú komunikáciu. V priestoroch školy prebehlo oceňovanie víťazov tvorivých súťaží: súťaže Poézia slova a súťaže o logo školy. Slávnostné odovzdávanie cien sa konalo v prítomnosti dvoch slovenských spisovateľov Emana Erdélyiho a Mareka Vadasa, ktorí nielenže odovzdali diplomy a darčeky, ale aj besedovali so žiakmi. Hovorili o tom, ako začínali písať, ako počas štúdia na vysokej škole 
vydávali študentský časopis Maternica, ako ich spolužiak Koloman Kertész založil vydavateľstvo a stal sa vydavateľom ich kníh... Zdieľali príbehy zo svojho života a cestovania po Afrike a inšpirovali svojím príkladom. Ich aktívna účasť, úprimnosť a záujem o mladé talenty vytvorili na podujatí príjemnú hrejivú atmosféru.
Mala som šťastie byť nielen divákom, ale sa aj zúčastniť súťaže v tvorbe poézie ako autorka. Za svoje básne som získala diplom za prvé miesto v 3. kategórii a tento moment sa stal skutočne dôležitým v mojom tvorivom živote.
Iľja Plešakov, účastník súťaže o vytvorenie loga školy, študent 11. ročníka, sa podelil o svoje dojmy: „Bol som ocenený za prvé miesto. Moje logo bude zverejnené na webovej stránke školy a stane sa súčasťou jej symboliky. Za víťazstvo som získal knihy, stojan na mobilný telefón, obal na tablet, reproduktor, zápisník a niekoľko pier. Ale najviac si budem pamätať rozhovory so spisovateľmi. Bolo zaujímavé počuť príbehy o tom, ako cestovali po Afrike. Bolo to úplne nové — počúvať o kontinente, na ktorom som nikdy nebol. Myslím, že na to nezabudnem, kým tam sám nezájdem.“
Sandra Liška, žiačka 7. ročníka hodnotila podujatie takto: „V piatok som bola na podujatí, kde oceňovali mladých spisovateľov za ich práce. Výhercovia súťaže z každej kategórie svoje básne aj prečítali a dostali diplom a ceny. Samotná ceremónia odovzdávania cien bola naplnená nádhernou atmosférou. Najviac sa mi páčilo dielo najmladšieho účastníka, ale celkovo boli všetky básne skvelé. Ale podujatie sa neskončilo len pri cenách! Do našej školy prišli dvaja slovenskí spisovatelia. Rozprávali sa s nami a bolo veľmi zaujímavé počúvať ich! Hovorili nám o svojom živote, prvých knihách, ktoré spoločne napísali.
Komunikovali s nami a odpovedali na všetky otázky, ktoré sme im položili. Celkovo bolo toto podujatie veľmi zaujímavé a pútavé, bolo príjemné sledovať, ako mladé talenty dostávajú ocenenie za svoju prácu.“
Takéto stretnutia zanechávajú stopu. Nielenže oceňujú, ale aj inšpirujú, otvárajú obzory, ukazujú, aký dôležitý je hlas každého, kto tvorí. A možno práve tieto podujatia sú začiatkom cesty k veľkým snom.
Podujatie na Užhorodskom lýceu č. 4 bolo realizované Občianskym združením ZHODA s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Autorka: Anna Šadská / Foto: Erika Fajnorová
Aj touto cestou by sme sa chceli poďakovať spisovateľom Emanovi Erdélyimu a Marekovi Vadasovi za účasť a ochotu pricestovať do Užhorodu, Kolomanovi Kertészovi - vydavateľstvu KK Bagala za knihy poviedok, ktorým sa potešili študenti slovenčiny na strednej aj vysokej škole v Užhorode, ale hlavne Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, vďaka ktorému spisovatelia mohli navštíviť našu školu. (O. Z. ZHODA, Bratislava)
Ocenené práce
Mačkos
Nepamätám si, ktorý deň to bolo. Bolo veľmi zima. Na babkinom dvore, hore na strome, sedela jedna mačička. Lia a Cigáň, naše dva psíky, na ňu pozerali. Lia sa triasla od zimy, ale nešla dnu. Kňučali, brechali, pozerali sa na strom.
Moja babka na začiatku pozerala z okna, potom prišla pod strom a pozerala na tú mačku. Mačka na strome sem - tam mňaukala. Ale vzadu za babkou bolo počuť tiež „Miau!“
Babka sa pozrela hore, potom tam dozadu a zase na strom. Vzadu bol ryšavo-biely kocúr, ale na strome taký istý.
„A ty si kto?“ – spýtala sa babka.
Babka, Lia aj Cigáň odišli do domu a zase pozerali z okna, čo bude. Mačka skočila zo stromu a bežala do „sadiku“ alebo do susedov.
Ryšavo-biely kocúr zostal u nás v drevárni. A potom chcel ísť do pivnice. Bol nie náš, a teraz je náš. Nazývame ho Mačkos.
Babka sa čudovala, že u nás chcú́ bývať všetky pouličné mačky.
Ja som povedal: „U nás pomaščene medom!“
Alexander Kondrašov, II. ročník Užhorodského lýcea č. 4
Slepý́ svet
Krajina večných múk a kriku.
A rovnodušný slepý svet.
Smutní ľudia, plač a krik,
v ktorom máš normálne žiť...
Strach a nenávisť
v ľudských očiach
mŕtve ticho
čerstvý prach.
Detské sny sa topia v krvi.
A rovnodušný slepý svet...
Mária Vorotnjak, 7. ročník, II. kategória
Život ako cesta
Život je cesta,
prach na nohách,
rast, pád, smiech
a niekedy - strach.
Kráčame vpred,
občas aj späť,
snívame, hľadáme,
chceme sa smiať.
Niekedy ticho - inokedy krik,
v srdci otázka...
V putovaní hľadáme cieľ,
v každom kroku nový diel.
Kniha – dvere do sveta
Kniha - mapa, príbeh a hlas,
čo nás vedie.
V riadkoch životy cudzie nájdené,
v otázkach odpovede, túžby snívané.
Keď otváram stránky, svet sa rozvíja,
v duši sa obraz jasný zjaví, zvíja...
Každé slovo - iskra v tme.
Každý́ príbeh loď v nekonečne.
Hviezdy
– nekonečný pohlaď
Hviezdy neba - jasné bodky,
pripomínajú, že všetko v noci zhasne.
Ich svetlo, hoci dávno mŕtve,
býva jasné.
V tichu rozpráva skryté príbehy srdca.
Každá je otázkou, záhadou.
Človek cíti jej krásu, nádheru.
V jej svetle sa túžby rodia.
V tichu hľadajú
nájdené odpovede.
Život ako príbeh
Život je príbeh,
stránka za stránkou,
hviezda, čo žiari v nočnom blankyte.
Nie o odpovediach, ale o ceste,
v každom dni nájdeš svoj vlastný kúsok
Píšeme, snívame,
kráčame vpred,
každý má v rukách
svoj vlastný svet.
A keď sa zastavíme,
uvidíme jas,
v knihách aj hviezdach.
Ich večný hlas...
