K03192024
Posledná aktualizáciaV, 10 márc. 2024 10am
Ján Jančovic: Takto sa to robilo do sedemdesiatych rokov minulého storočia / Kŕmenie na pastve a doma v chlievoch / Príprava a rozdelenie práce / Chytanie kŕmnika, obáranie v koryte a opaľovanie / Rozoberanie, vykosťovanie, triedenie mäsa a výroba klobás / Tlačenka (šajt), jaternice (hurky), slanina, škvarky, kaša…
Bővebben: Tradičná zakáľačka (zabíjačka) v Pôtri
Podľa mnohých čitateľov sa už samotným týmto názvom dopúšťam svätokrádeže - Uhorsko a slovenské? Čo iné než historická abnormalita (v lepšom prípade), alebo na cti utŕhanie historickému národu (v horšom prípade) to môže byť?! Ale ja to myslím vážne! Predovšetkým: pojmy nie sú dojmy. Áno, pojmy a definície...
Bővebben: Slovanské / slovenské korene vzniku Uhorska
Anton Paulik: Odlišný prístup k Trianonu / Mierová zmluva a otázky národnostnej politiky / „Krutá a nepremyslená“ / Nepripravená Slovač v Maďarsku bez pomoci Malej dohody / Tvrdá maďarizácia / Na rozdiel od Slovákov v Rumunsku a Srbsku / Nemoderná národnostná komunita a kultúrna autonómia
Bővebben: Dopad Trianonu na Slovákov v Maďarsku
Výber z najstaršieho fotoalbumu Padiny k 220-ročnici obce ● Názorný obraz kultúrneho dedičstva vojvodinskej Padiny ● Od začiatku s učiteľom a farárom ● Zápas s rosou života ● Národný buditeľ Albert Martiš o starých Padinčanoch ● Bohaté ľudové tradície ● Život pulzuje aj hospodárstvom - Príspevok Jána Jančovica
Bővebben: Najslovenskejšia dedina vo Vojvodine
Posolstvo zvonov a zvonenia ● Pozdechovská dielňa v Pešti ● Zvonenie je umenie, zvonári a zvonolejári sú umelci ● Zaujímavá a rozmanitá je aj história zvonov ● Zvony Slovákov na Dolnej zemia v presídleneckých cirkevných zboroch ● Počas služby zvonári bývali „na turni“ (vo veži) ● Zvonenie patrí do koloritu života
Bővebben: Zvony živých volajú, mŕtvych oplakávajú...
Ing. Zoltán Šereš: - V roku 1946 moji rodičia, Slováci žijúci v Békešskej Čabe, sa prihlásili na presídlenie do vlasti svojich predkov. Keďže môj otec v békeščabianskej elektrárni pracoval ako hlavný strojník, po repatriácii bol v bratislavskej teplárni ihneď zaradený do zodpovednej funkcie prevádzkového dozorcu.
Bővebben: Čabianska rodina Šerešovcov na Slovensku
Komu a prečo záležalo na tom, aby naši dolnozemci nemohli v pokoji obrábať úrodné polia Žitného ostrova a postupne všetci museli opustiť miesta, na ktorých sa mienili trvalo usadiť? V roku 1991 Ján Suchánsky, zdržiavajúci sa pri svojich včelách sa zamyslel, či putovanie jeho rodiny do krajiny predkov malo zmysel.
Bővebben: Putovanie do krajiny predkov malo zmysel?
Príspevok Jána Jančovica ● Naše Slovákmi založené mesto si pripomína tristo rokov svojej existencie. ● Čo prezrádza Krištofiiho protokol (1734-1833) ● Storočnicu oslávili zvukom zvonov, bubnov a solnockých mažiarov ● V Sarvaši pôsobili: Matej Markovic, Samuel Tešedík, Martin Hamaliar a Štefan Jančovič
Bővebben: Sarvaš 300 - Z histórie starého ev. kostola
Po započutí mena terchovského rodáka Juraja Jánošíka každému sa v mysli vybaví zrelý a nebojácny tridsiatnik, akýsi slovenský typ sherwoodskeho zbojníka Robina Hooda. Na rozdiel od tohto bájneho ľudového hrdinu ten náš existoval! Predstavíme vám Jánošíkov skutočný profil a výňatok z dlhej cesty jeho postavy v umení.
Bővebben: Jánošík - Legendy a mýty nezhrdzaveli