Sze12062023
Posledná aktualizáciaV, 03 dec. 2023 10am
Pochovávať - sadiť! ● Pokračovať, kde iní skončili ● Spoločný jazyk ● Naši starí ● Úryvky z básní slovenských autorov v Maďarsku - Alexandra Kormoša, Gregora Papučka, Imricha Fuhla a Gabriela Hattingera ● „Poobzeraj sa po okolí, vidíš, / aký je silný tvoj erb, ten tvoj Pilíš? / A ľudia tvoji - dvakrát umierajú!“
Bővebben: Lyrická prechádzka pilíšskym cintorínom
Mikszáthova súdna anekdotickosť sa nerozpúšťa ani v jeho láskavom humore, žoviálnosti a rozmare. Je to podmanivá próza aj v časoch postmoderny. ● Významný maďarský spisovateľ so slovenskými evanjelickými koreňmi ● Sklabinský rodák, strojca pamätníka statočným Polovcom a slovenským kmotrom
Bővebben: Kálmán Mikszáth náleží aj Slovákom
Imrich Fuhl - takto sa volám a prevažne takto ma volajú aj iní (mnohí mi ale vravia aj Imro, Imiko, Imriško, pán Fuhl, atď...). Oficiálne sa však nazývam a v úradoch som evidovaný ako Fuhl Imre - už od roku 1961, teda odkedy som pod Pilíšom, celkom presne v domčeku na rohu Vyhoňu a Dolnej uličky v Mlynkoch, uzrel svetlo sveta. Nebolo to nič mimoriadne...
Bővebben: Imrich Fuhl: Nemé slová, ktoré bolia...
1. januára 1823 v Malom Kereši (Kiskőrös) sa narodil Alexander Petrovič, z ktorého vyrástol svetoznámy maďarský básnik Sándor Petőfi, jedna z najvýraznejších postáv revolúcie rokov 1848/1849. O jeho slovenskom pôvode dnes už sotva niekto pochybuje - jeho otec pochádzal z Nitrianskej a matka z Turčianskej stolice.
Bővebben: Petőfi pochádzal z číro slovenskej rodiny
Kapelu AGR± založili dvaja hudobníci z Mlynkov: textár a gitarista Imrich Fuhl a bubeník Attila Pénzelik, postupne sa v nej vystriedali viacerí Pilíšania a /bývalí/ žiaci budapeštianskej slovenskej školy. Išlo o slovensko-maďarskú formáciu s vlastnými piesňami, časť ktorých v r. 1988 nahrali v štúdiových podmienkach.
Bővebben: Z repertoáru rockovej skupiny AGR± (1985-90)
Zoltán Bárkányi Valkán sa narodil 12. februára 1941 v Kestúci (Kesztölc) v banícko-roľníckej rodine. Sčasti tu prežil svoje pohnuté detstvo. Sčasti preto, lebo vojna kruto zasiahla do života jeho rodiny: po bolestne skorej smrti otca (1945) sa dostal na Slovensko do maďarskej dediny k príbuzným, ktorí sa tam presídlili.
Bővebben: Z novej tvorby Zoltána Bárkányiho Valkána
Slovenské osudy: Útek z ohybu smrti na rieke Don - Kôň bez mena - Neverný priateľ - Návrat zo „sovietskeho raja“ - Vydarený únik z obkľúčeného Budínskeho hradu - Dôverná znalosť histórie Slovákov v Pilíši a každodenného života svojich blízkych umožnila Rudovi Fraňovi priblížiť ich neľahké osudy.
Bővebben: Rudo Fraňo: Príbehy Pilíšanov písal život
Kedysi početná komunita Slovákov v Maďarsku bola v minulom storočí najviac postihnutá asimilačnými tlakmi. Prejavilo sa to v úrovni ich literárnej tvorby. Po roku 1918 literárnu kontinuitu udržiavali predovšetkým ľudoví básnici. Na vážnejšie literárne pokusy bolo potrebné počkať niekoľko desaťročí.
Bővebben: O našej literatúre - Dolnozemskí Pilíšania
„Preleť sokol horu krížom...“ - So svojou rodinou cez rok aj viac ráz robíme túry okolo Pilíša. Dedinky (Huť, Mlynky, Santov, Čív, Kestúc) ležiace v Pilíšskych horách sú veľmi zaujímavé. Skrz toho, že ich mám veľmi rád, nemohol som sa vyhnúť tomu, aby som aj ja napísal svoje zážitky a skúsenosti.
Bővebben: Anton Drevenka: Slovenské dedinky okolo Pilíša
Imrich Fuhl - takto sa volám a prevažne takto ma volajú aj iní (mnohí mi ale vravia aj Imro, Imiko, Imriško, pán Fuhl, atď...). Oficiálne sa však nazývam a v úradoch som evidovaný ako Fuhl Imre - už od roku 1961, teda odkedy som pod Pilíšom, celkom presne v domčeku na rohu Vyhoňu a Dolnej uličky v Mlynkoch, uzrel svetlo sveta. Nebolo to nič mimoriadne...
