alt : header1.swf



Wed12122018

Posledná aktualizácia15:27:48

XIV. Fašiangový ples pilíšskych Slovákov

PilBalX1-NEWFotogaléria Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov a Slovenská samospráva v Mlynkoch usporiadali 26. januára 2013 v Stredisku pilíšskych Slovákov (novom Slovenskom dome) v Mlynkoch v poradí XIV. Fašiangový ples pilíšskych Slovákov.Fašiangy v Mlynkoch pred rokmi...

Dobrá nálada a spokojnosť
s novým Slovenským domom v Mlynkoch

Dobrá nálada a spokojnosť s novým Slovenským domom - Strediskom pilíšskych Slovákov v Mlynkoch charakterizovali XIV. Fašiangový ples pilíšskych Slovákov, ktorý zorganizovalo Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov a Slovenská samospráva v Mlynkoch. Člen Slovenskej samosprávy v Mlynkoch a organizačného štábu plesu Imrich Fuhl pre TASR uviedol, že organizátori sa obávali, či sa takéto podujatie zmestí do nového objektu, ktorý slávnostne otvorili 2. októbra 2012 predsedovia vlád SR a Maďarska Robert Fico a Viktor Orbán, pretože zvyčajne sa na plese zíde aj vyše 300 ľudí. „Príjemným prekvapením bolo, že ples sa v našom novom dome dal usporiadať, zmestili sa stoly aj tanečný PilBal-1-Newparket. Bola veľmi dobrá nálada, účastníci si ples pochvaľovali,” povedal I. Fuhl. Podľa jeho slov sa organizátori potešili, že Strediskom pilíšskych Slovákov je možné využiť aj na takéto ciele. „Niekoľko metrov štvorcových navyše by nezaškodilo, ale aj takto sa to dá. Generálna skúška vyšla, v dome budeme môcť častejšie usporiadať aj veľkolepé akcie, akým je regionálny ples našich Slovákov,” dodal I. Fuhl. Pripomenul, že o dva týždne sa tu (v novej budove a najmä vo vykurovanom stane na jej dvore) uskutoční VI. Pilíšska kavalkáda a šiškový festival Slovenskej samosprávy v Mlynkoch so stovkami až tisíckami návštevníkov.

Takmer 300 účastníkov XIV. Fašiangového plesu pilíšskych Slovákov pozdravila predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová, predsedníčka Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Katarína Kormošová, ako aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik a predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík. Rečníci zdôrazňovali najmä potrebu prehlbovania pocitu spolupatričnosti Slovákov spod Pilíša, resp. z Peštianskej a Komáromsko-Ostrihomskej župy, pričom ich spoločný regionálny ples a podobné podujatia môžu prispieť k tomu, aby sa smelo a hrdo hlásili ku svojej slovenskosti. Hrejivé pocity zo stretnutia a vzájomného posilňovania sa iba stupňoval spoločný prednes široko-ďaleko známej Pilíšskej hymny. Na batôžkovom bále sa zúčastnili aj starostovia a predsedovia slovenských samospráv 12 pilíšskych obcí. V pestrom kultúrnom programe vystúpili: Spevácky zbor Pilíš (Čív / Santov / Mlynky), Laura a Vanessa Glückové (harmonika - spev), Folklórny súbor Pilíš (Mlynky), ľudový rozprávač Ján Jankov Šefranik (SR) a Slovenský páví krúžok v Mlynkoch. Do tanca - doslova až „do rána bílého” - hrala Dychová hudba Šarfianka z Blatného (SR). Ruch na tanečnom parkete ako-tak utíchol až pri polnočnom losovaní tomboly. Ďalší fašiangový ples Pilíšanov bude o rok v Pilíšskej Čabe.

Text:(tasr / oslovma), Foto: Imrich Fuhl

F o t o g a l é r i a
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.368733986558917.80735.147596498672668&;type=1

PilBalXX

Archív (2012) - Batôžkový bál pilíšskych Slovákov v Ostrihome
http://sk.fotoalbum.eu/fuhl/a675787/slideshow

PilBal-2PilBal-3

Fašiangy v Mlynkoch pred rokmi...

Fašiangy zahŕňajú obdobie od Troch kráľov až po Škaredú stredu. Vznik fašiangov ovplyvnili rímske slávnosti. Po rôznych zmenách sa zachovali dodnes. V Mlynkoch sa dosiaľ zachováva fašiangová nálada, ku ktorej patria tanečné zábavy alebo maškarné plesy, tradičné zvyky a fašiangové šišky. Hoci v minulosti boli zábavy pestrejšie ako teraz! Pred šestnástimi rokmi autorka týchto riadkov písala o tom vo svojej diplomovej práci na základe rozhovorov s takými ľuďmi, ktorí boli očitými svedkami opisovaných udalostí, resp. uvádzané obdobie a zvyky poznali zo spomienok svojich rodičov. Akože to bolo?

xxxxxxxxOd Troch kráľov po Škaredú stredu

Fašiangové zábavy organizovala zvyčajne dospelá mládež, ktorá sa schádzala najčastejšie „f šenku”, čiže v krčme. „Pár chlapcov zjennalo muziku, tí viplatili bandu.“ Ples sa začal v nedeľu „po letánii“ a tancovali až do pondelka rána. Potom zábava pokračovala aj v utorok. Na fašiangových zábavách sa zúčastnilo veľa ľudí, lebo v zime nikto nepracoval, ľudia odpočívali. „Do na fašiangy robí, že v žatvách leží nezdraví, sa hovorívalo.” Znakom fašiangového obdobia bolo tzv. „fašangové péro”, čo nosievali mládenci na klobúkoch, „za širákom.” Bol to „krušpánek” s ozdobenými lístkami.

Zaujímavým zvykom bolo vozenie Šimona a Judy. Bábky vozievali vo sviatočné dni po dedine na voze alebo na saniach. Na jedno koleso pripevnili dve figúrky - ženskú a mužskú - tak, aby stáli oproti sebe a obliekli ich do pilíšskeho kroja. Koleso bolo pripevnené ojom k vozu alebo k saniam. Kraj kolesa sa dotýkal zeme, preto keď sa kone pohli, Šimon a Juda sa začali točiť, tancovať. Na voze vyhrávali muzikanti. Šimona a Judu povozili po blízkych dedinách, po Santove, po Verešvári, po Huti, po Senváclave. Vozením týchto dvoch figúr chceli zrýchliť zakončenie zimného obdobia. O tomto nás presvedčí aj nasledujúce príslovie: „Jozef z Mariju aj Šimon z Judu zabiju zimu.”

Rozlúčku so zimou simulovali aj tým, že ženskú masku, ktorá sa nazývala „Kiselica” a ktorá bola symbolom zimy, hodili do potoka hovoriac:

„Kiselica kiselá, štiri roky visela
a na páti odvisla,
šeckích chlapcof odrisla.”

V utorok po obede začal v krčme „tanec za úrodu”, t. j. tanec pre dostatočné množstvo úrody. Obyčajne ženy stredného veku vyhlasovali, za zabezpečenie akej úrody sa bude tancovať. Tancovalo sa za úrodu zemiakov, cibule, maku, obilnín atď. Pri týchto tancoch si ženy vyberali partnerov podľa svojej vôle. Tí muži, ktorých si nikto nevyvolil, museli opustiť miestnosť, lebo keď išlo o budúcu úrodu, muži nesmeli stáť. Tak sa zabávali až do deviatej večer. Zábava sa PilBal-1skončila, keď zazvonili zvony. Ako poslednú zaspievali pieseň:

„Fašangi sa kráťá,
už sa nenavráťá.
Staré dífki plačú,
že sa neviskáču.“

... A viac sa už netancovalo.

Na druhý deň bola Škaredá streda, nazývaná aj „Popelná”, „Pósná” alebo „Popelec”. Ale zábava sa ešte neskončila ani napriek tomu, že už nastúpil pôst. Na Škaredú stredu ráno chodievali po dedine „mačkari”, „maškari” - prestrojení mládenci, so začiernenou tvárou. Mali oblečené roztrhané kabáty a nohavice naruby. Chodili z domu do domu a „...líčili sčetku, ťahali za sebu klát na reťazi.” „Mačkarám” dávali ľudia vajcia alebo slaninu, z čoho si v krčme urobili praženicu. Kde im nedali nič, tam gazdinej niečo ukradli.

Ďalším zvykom bolo stínanie kohúta, „zrážaní kokaša” pred krčmou. Do jamy zahrabali živého kohúta až po krk. Mládenci sa stavili, komu sa podarí so zaviazanými očami sťať kohútovi hlavu kosou. Každý mal len jednu možnosť a komu sa to podarilo, ten musel platiť víno. Podľa niektorých informátorov kto sťal kohúta, ten sa stal „paholským richtárom”. V súčasnosti už mnohí nevedia, aké výsady a povinnosti mal paholský richtár, alebo čo znamenal tanec „za úrodu”, ba stínanie kohúta sa nám môže zdať dosť krutým spôsobom zábavy. Vozenie Šimona a Judy - vďaka niekoľkým oduševneným aktivistom - sa dodnes zachovalo. Našou povinnosťou je, aby sme si zachovali niekdajšie tradície a zvyky, ako i jazyk svojich predkov.

Júlia Marloková