alt : header1.swf

Tue09262017

Posledná aktualizácia17:23:09

Nadácia Terra Recognita a projekt Neznámy sused

altGeografická blízkosť, spoločná história, existencia celého radu politických, ekonomických kultúrnych, sociálnych aj inpersonálnych väzieb je dostatočným dôvodom na zmenu doterajšieho, neraz príliš jednostranného vzájomného vnímania. Slovensko aj Maďarsko sú odsúdené na to, aby spolu komunikovali ako politickí partneri. Ak však táto komunikácia má byť efektívna a má priniesť do vzájomných vzťahov novú kvalitu, je nevyhnutné, aby sa obe krajiny vnímali nielen cez prizmu minulosti, cez prizmu toho, čo obom spoločnostiam zanechala neraz komplikovaná história ale aj cez prizmu súčasnosti.

Neznámy sused - Az ismeretlen szomszéd je projektom Nadácie Terra Recognita a jej slovenských partnerov (Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzity Komenského v Bratislave, Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku). Ich cieľom je predstaviť slovenskej verejnosti súčasné Maďarsko a maďarskú spoločnosť a posilniť spoluprácu medzi slovenskou a maďarskou civilnou sférou.

http://www.sme.sk/c/5865590/nadacia-terra-recognita-a-projekt-neznamy-sused.html

Národná politika Maďarska po roku 1989
O maďarských menšinových komunitách

Kapitola prináša prehľad maďarskej politiky týkajúcej sa národných otázok, ktorú budapeštianske vlády presadzujú od roku 1989. Jej cieľom je predstaviť slovenskému čitateľovi názory na danú problematiku rozšírené medzi predstaviteľmi maďarskej menšiny žijúcimi mimo územia Maďarska. Takisto sa snaží objasniť, aké postoje prevládajú v súvislosti so spomínanou otázkou v maďarskej spoločnosti a politike. Najprv budú predstavené najpodstatnejšie fakty týkajúce sa maďarských menšinových komunít. V druhej časti sa autor pokúsi zodpovedať na otázku, prečo je záležitosť maďarských menšín v Maďarsku taká populárna. Štúdia načrtáva vízie budúcnosti rozšírené v Maďarsku, ako aj najdôležitejšie očakávania menšinových Maďarov. Po prehľade aktivít maďarských vlád po roku 1989 v oblasti národnej politiky bude nasledovať zhrnutie najdôležitejších princípov a hlavných strategických smerov maďarskej politiky:

http://www.sme.sk/c/5916587/1-o-madarskych-mensinovych-komunitach.htmlalt

Menšinová otázka v Maďarsku a nové vízie budúcnosti

Svojráznou črtou menšinovej otázky v Maďarsku je fakt, že k spomenutej téme patria problémy piatich rôznych skupín: národností žijúcich v Maďarsku, zahraničných Maďarov, Rómov, Židov a imigrantov. Aj keď etnopolitické aktivity budapeštianskych vlád nie je možné zúžiť iba na menšinových Maďarov, predkladaná kapitola sa sústreďuje len na túto tému. Prečo sa Maďarsko zaoberá problémami maďarských menšinových komunít? Vízie maďarskej národnej politiky a vládne koncepcie:

http://www.sme.sk/c/5916817/2-mensinova-otazka-v-madarsku-a-nove-vizie-buducnosti.html

Maďarská národná politika budapeštianskych vlád po roku 1989

Maďarskú národnú politiku Antallovej (a neskôr Borossovej) vlády (1990 - 1994) je možné zhrnúť do troch hlavných bodov. Zahraničná politika sa podujala na ochranu maďarských menšín na medzinárodných fórach, vychádzajúc z noriem ľudských a menšinových práv, s cieľom zabezpečenia kolektívnych práv. Prijatím menšinového zákona v roku 1993 chcela vláda zároveň vytvoriť pre národné a etnické menšiny žijúce v Maďarsku samosprávny model, ktorý by bol vzorom pre celú strednú Európu. Tretím základným princípom bolo to, že maďarská vláda uznala politické strany maďarských menšín žijúcich v zahraničí za reprezentatívne orgány zastupujúce záujmy daných komunít a zohľadňovala ich postoje v záležitostiach, ktoré sa ich týkali. V Maďarsku v sledovanom období vznikli inštitucionálne rámce maďarskej národnej politiky, ktoré nadväzovali na aktivity Kolégia a sekretariátu pre národné a etnické menšiny predchádzajúcej Némethovej vlády (1988 - 1990). Určujúcu úlohu v tejto štruktúre zohrával Sekretariát pre zahraničných Maďarov pri Úrade predsedu vlády a v júni 1992 bol založený Úrad pre zahraničných Maďarov ako orgán s celoštátnou pôsobnosťou. Súčasne vznikla Nadácia Illyés sprostredkúvajúca podporu pre zahraničných Maďarov zo štátnych zdrojov a rozpočtu. Na riešenie odborných otázok týkajúcich sa zahraničných Maďarov bolo vytvorené samostatné oddelenie na Ministerstve školstva. Najväčším novým inštitucionálnym opatrením bolo založenie televízneho kanálu Duna TV (v roku 1992), ktorý zabezpečuje vlastné televízne vysielanie pre zahraničných Maďarov:

http://www.sme.sk/c/5916876/3-madarska-narodna-politika-budapestianskych-vlad-po-roku-1989.html

Najdôležitejšie stratégie a princípy

altPočas obdobia pätnástich rokov, ktoré nasledovalo po zmene politického režimu na konci 80. a začiatku 90. rokov, sa v maďarskej národnej politike sformulovali v princípe tri stratégie. Ani jedna z nich sa neviaže výlučne k pravici či k ľavici. Prístup zameraný na ochranu menšín vychádza okrem poukazovania na medzinárodné normy a vzory aj z toho, že je najskôr nutné vytvoriť dobré vzťahy so susednou krajinou a až potom je možné riešiť problémy maďarskej menšiny v danej krajine. Spomenuté stanovisko určovalo politiku základných zmlúv, v ktorej sa riešenie problémov očakávalo od zmiešaných komisií pre otázky menšín. Mimoriadne dôležitým momentom tejto koncepcie je predstava, že daná menšina si musí nájsť možnosti na vyriešenie svojej situácie vo vlastnej krajine. A to najmä v prípade, ak je tamojšia maďarská strana aj partnerom vo vláde. V tomto smere môže Maďarsko pomôcť prevažne diplomatickými prostriedkami. Tu patrí aj myšlienka ekonomického a sociálneho posilnenia maďarských menšinových spoločenstiev: t. j., aby si svoju samosprávu mohli vykonávať prostredníctvom svojich samostatných inštitúcií. Vplyv vnútornej politiky Maďarska na maďarské menšiny v zahraničí - Skúsenosti ako ponaučenie

http://www.sme.sk/c/5916928/4-najdolezitejsie-strategie-a-principy.html