alt : header1.swf



Sat09212019

Posledná aktualizácia10:29:20

Selye: „Nikdy som nemal vlastnú národnosť...“

selyhan116. októbra 2012 - 30 rokov od smrti Hansa Selyeho, ktorého určite mnohí poznajú ako „vynálezcu“ stresu. A čo také, okrem okrúhleho jubilea je dôvodom mojej pripomienky? Nuž slovenské a československé reálie jeho života a ich zaznávanie či vyzdvihovanie. Dal mnohým národom a štátom príležitosť pýšiť sa ním...

Autor teórie stresu sa plným menom volal Hans Hugo Bruno Selye, narodil sa 26. januára 1907 vo Viedni, avšak detstvo a stredoškolské štúdia prežil v Komárne a vysokú školu absolvoval v Prahe. To je dôvod, prečo sa na odlesku jeho slávy chcú zahriať skoro všetci národní či štátni dediči rakúsko-uhorskej monarchie. Azda najvážnejšie sa hlásia k spolupodielu na formovaní jeho slovutnosti občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti a volajú ho tak našsky: János. Dokonca aj maďarskorečovú univerzitu v Komárne tak nazvali. Historik profesor Zoltán Szénássy, komárňanský rodák pre týždenník Život pred časom o ňom okrem iného povedal: „Pochádzal z veľmi dobrej rodiny, jeho otec bol vojenský lekár, matka bola celý život v domácnosti. Išlo o kultivovanú židovskú rodinu, ktorá sa zhodou okolností ocitla v Komárne, otca Selyeho sem prevelila armáda. Nasťahovali sa do centra mesta, kde dodnes stojí prekrásny Selyeho palác. V tom období bola v meste silná židovská komunita a Selyeovci patrili k najvyššej spoločenskej vrstve. Jeho rodičia v Komárne dožili. Žiaľ, viac detí nemali, János bol jedináčik. Po ich smrti palác získali noví majitelia a János sa sem už nikdy nevrátil“.

selyhan2Čo na to hovorí samotný stresológ Hans? „Nikdy som nemal vlastnú národnosť, alebo, ak sa vám táto formulácia viac páči, môžem tvrdiť, že som ich mal veľmi mnoho. Môj otec bol Maďar a silné maďarské cítenie, ktoré mi vštepovali učitelia v Komárne, nezostalo bez vplyvu. Matka však bola Rakúšanka a ja som zazrel svetlo sveta vo viedenskej pôrodnici. Po roku 1918 pripadlo Komárno Československu a bez toho, aby som zmenil bydlisko, som v jedenástich rokoch získal nové, československé občianstvo. Roku 1931 som sa presťahoval do Kanady, do krajiny, ktorá ma odvtedy čoraz viac púta, do krajiny, ktorú som si dobrovoľne vybral za vlasť...“.

Hans Selye svoj multinacionálny pôvod a občianske svetobežníctvo považuje za rozhodujúci faktor úspešnosti. Ďakuje rodičom, že mu „umožnili cestovať po svete: bolo to v čase, keď som bol ešte mladý, aby som ľahko chápal a prijímal kultúrne dedičstvo a sociálne správanie rôznych národov. (…) Som však presvedčený, že názory svetobežníka, ktoré som takto získal, boli pri mojej vedeckej dráhe na úžitok: moja myseľ bola ochotná prijímať myšlienky iných ľudí a uvedomil som si, že príslušníci rôznych etnických skupín a rás úspešne riešia tie isté sociálne, politické, hospodárske a jazykové problémy, ale pristupujú k nim z úplne protichodných strán“.

selyhan3Ešte v čase hlbokého československého socializmu vyšli dve knihy Hansa Selyeho v slovenčine. Bratislavský Obzor v roku 1966 vydal „Život a stres“ a v roku 1967 „Od snov k objavom“ s podtitulom: „Ako sa stať vedcom“. Práve z tejto knihy pochádzajú jeho vyjadrenia a citácie k vlastnému životopisu a pôvodu. Áno, Hans Selye nikdy nezapieral svoj rakúsko-uhorský pôvod a veľmi vplyvnú maďarsky orientovanú výchovu až do maturity. Nezanedbateľné bolo aj takmer 15- ročné žitie v Československu ako jeho občan. Československo v tom čase bolo skutočne multikultúrne a tak Hans určite po roku 1918 je ovplyvňovaný aj novým, už slovakizujúcim sa prostredím Komárna a v matičke českej Prahe zase študoval na nemeckej univerzite. Profesor pedagogickej psychológie Ladislav Ďurič sa podľa Ľ. Pajtinku o ňom vyjadril takto: „Ja som ho ešte zažil, keď chodil na Slovensko i do Maďarska. Boli sme kamaráti. Keď som prišiel s ním do Budapešti Hans všetkým, ktorí to čakali, hovoril „Ja som Maďar, najlepší Maďar, akého si viete predstaviť.“ Keď prišiel do Bratislavy, hovoril v podstate to isté: „Ja som Slovák, som najhrdší Slovák, akého dnes matička Zem nosila a nosí.“

Hans Selye dal mnohým národom a štátom príležitosť pýšiť sa ním. Maďari, nemecky hovoriace stredoeurópske národy, Slováci a Česi, ale aj Kanaďania, každý ho má možnosť považovať za svojho. Určite to nemá nikomu z nás za zlé, sám tvrdí, že sme ho všetci formovali. Sám sa podpisoval ako Hans Selye a možno by bolo vhodné aj univerzitu v Komárne premenovať na Univerzitu Hansa Selyeho. Žiaden z jeho stredoeurópskych dedičov by ho nemal pokladať len za svojho. Mimochodom, myšlienky v jeho knihách sú aj dnes veľmi podnetné.

Jozef Schwarz

selyhan4Nobelovka mu ušla
http://zivot.azet.sk/clanok/2581/nobelovka-mu-usla.html

Hans Selye (z Wikipédie)
http://sk.wikipedia.org/wiki/Hans_Selye

PhDr. Ľubomír Pajtinka: Pánbožko by sa tiež volal János?
http://www.cez-okno.net/clanok/slovensko/panbozko-by-sa-tiez-volal-janos