alt : header1.swf

Fri07282017

Posledná aktualizácia17:41:08

Písmo bez písma - Z básni Alexandra Kormoša

KormBa01Milovníci Pilíša - V trinástich dedinách - Verše o kráse pravdy - Porozumenie - Krídla na klinec! - Jazyk - Topoľ - Chlieb náš každodenný - Dištanc - Pilíšski Slováci - Červené bahno - Strom života - Brnkot gitary - Ples Plešivcov - Na dvoch brehoch barikády - Moje piesne... - V podpilíšskom hájku - Titanic - Náhrobný nápis

KormBa02

Večne živý prameň Alexandra Kormoša

Fotoalbumhttps://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;;album_id=1205634459535528

Alexander Kormoš

Milovníci Pilíša

Pilíšania vystúpili
už piaty raz na Pilíš,
aby sa tam pobavili,
by zhodili z pleca kríž.

Ozvala sa muzika
slovenského jazyka.

Hneď sa strhol rezký tanec,
preveselý spev a ruch,
harmoniku doprevádzal
v živom rytme ozembuch.

Ozvala sa muzika
slovenského jazyka.

Mladá pani zo Santova
vzýva ľudí do kola,
pekne tančí našu polku,
sťaby na bále bola.

Ozvala sa muzika
slovenského jazyka.

Pilíš je tu symbol družby,
večný domov Slovákov,
ktorí radi privítajú
svojich milých rodákov.

Spievaj, zlatá muzika
slovenského jazyka.

Pilíšsky Santov 26. mája 2013


Alexander Kormoš ospevuje krásu pravdy a pravdu krásy
Symetrický bilingvizmus slovenského básnika v Maďarsku
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/literatura/162-literatura2/512-a-kormo-ospevuje-krasu-pravdy-a-pravdu-krasy

Básnik a žena - Nesiem ti ohnivú kyticu
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/186-archiv-literatura/971-a-kormo-basnik-a-ena-nesiem-ti-ohnivu-kyticu

Bytostné otázky Slovákov v Maďarsku

Asimilácia - Ako ďalej? - Slovenský chlieb
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/nazory/159-nazory2-nazory2/1038-a-kormo-bytostne-otazky-slovakov-v-maarsku-i

Vydávanie slovenských publikácií medzi rokmi 1948 a 1998
Premeškaná reforma národnostného školstva
http://www.oslovma.hu/pilis-slovak.hu/nazory/22-nazory/324-alexander-kormos-bytostne-otazky-slovakov-v-madarsku-2

Literatúra bez čitateľov nemôže existovať
http://www.oslovma.hu/pilis-slovak.hu/nazory/22-nazory/323-alexander-kormos-bytostne-otazky-slovakov-v-madarsku-3

Nad zaniknutým časopisom SME
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory/487-alexander-kormo-nad-zaniknutm-asopisom-sme

Kormoš je bezpochyby najmnohostrannejším slovenským básnikom v Maďarsku, človekom nepokojného srdca a prenikavého umu. Rád sa vhĺba do tajov ľudského bytia, popudený šľahá bičom ostrých slov do príživníctva, ľahostajnosti, obmedzenosti a pokrytectva, uvedomujúc si pritom aj svoju osudovú spätosť so širším kolektívom krajiny, ba i sveta. Aladár Králik (1984)

http://www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/alexander_kormos_aforizmy.doc

http://www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/alexander_kormos_okridlovanie.doc

http://www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/alexander_kormos_ohniva.doc

http://www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/alexander_kormos_f_santofskem.doc

http://www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/alexander_kormos_polyfon.doc

http://www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/alexander_kormos_polyfonia.doc

http://www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/alexander_kormos_spievaj.doc

http://www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/alexander_kormos_spievaj2.doc

Kormos Sándor: Jézus a híd is
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/190-archiv-magyarul-archiv-magyarul/489-kormos-sandor-jezus-a-hid-is


Písmo bez písma

Vzal som si do ruky pero,
hárok-dva bieleho papiera,
mienil som s plamennou vierou
prebásniť celý svet do biela.

Aby bol celý svet čistý,
bielunký, bez škvrny, bez hriechu.
Bol som však zároveň istý:
dal som si úlohu priveľkú.

Počujte, čo sa mi stalo:
Túžená myšlienka neprišla,
papier som ponechal bez písma.

Spravil som to čo sa dalo,
hárok som zachoval prázdny,
čistunký, bielunký, krásny.

Pilíšsky Santov 1. júla 2006

V trinástich dedinách

Horí ohník, horí,
osvetľuje hory.
Ktože ho nakládol?
- trinásti sokoli.

Trinásti sokoli,
sokolovia bieli,
akých ľudské oči
viacej nevideli.

Keď vatru rozložia
na Plešskom pohorí,
v trinástich dedinách
biely deň zazorí.

Keď sa mordovali
s tým trojhlavým drakom,
chcel ich on podplatiť
nakradnutým zlatom.

Lež oni pred zlatom
nikdy si nekľakli,
ani toho draka
nikdy sa nezľakli.

V trinástich dedinách
drahšie veci chránia,
keď si svoju reč aj
domovinu bránia.

Čuduj sa svet, tam sa
divné veci stali,
argumentmi sťali
všetky dračie hlavy.

Jednu turulovu,
druhú Darwinovu,
naposledy tretiu,
hlavu Kainovu.

Pilíšsky Santov 21. mája 2011

kormba03

Verše o kráse pravdy

Motto:
Nie ten je milý, kto je pekný,
lež ten je pekný, kto je milý.
(Santovské porekadlo)

Skutočnosť je šialená:
tu si - predsa vzdialená,
jak podmorský svet Atlantika,
ďaleká, jak nedozerná Galaktika.

Z cudzej Galaktiky vyšla
hviezda, na ktorej si prišla
na túto Zem, moju rodnú,
našu hviezdu, samú spodnú,
najspodnejšiu v Univerze,
ktorá ignoruje verše,
velebiace krásu pravdy,
absolútne platnú navždy,
nositeľke pravej viery,
ktorá v jasné nebo mieri.

Skutočnosť je šialená:
Prečo je tak vzdialená
hviezda krásy, krása hviezdy,
v ktorej večný život hniezdi,
harmónia krásnej hudby,
obetavej, živej služby,
milostivej, večnej lásky,
ktorá vyhladzuje vrásky?

Pilíšsky Santov 20. mája 2011

Porozumenie

Motto:
Majiteľ Zeme je Stvoriteľ sveta,
a on ju dá tomu, komu chce.

Kto druhému jamu kope,
sebe kope hrob,
kto susedom domy rúca,
zavalí ho strop.

Nespratník to nerozumie,
kým to pochopí,
môže sa stať, že sa stratí
z mapy Európy.

V spolupráci spolužiť je
veľké umenie,
povinné je obojstranné
porozumenie.

Pilíšsky Santov 12. júna 2008

Krídla na klinec!

Atmosferické poruchy
tu znemožnili let,
chudobné pero do ruky,
a krídla na klinec!

Na vlnách družby sa hojdá
tá neprístupná loď,
pohla sa macocha-pôda,
nuž opatrne choď!

Vykúp sa, duša, vo víne,
a odkry si rany,
aj čo bolo, sa pominie
zo sebaobrany.

Po schodoch stúpam dohora,
čo nikdy neboli,
zdanlivosť hádžem do mora,
no nič ma nebolí.

Pilíšsky Santov 1979

kormba04

Jazyk

Sotva som otvoril na nebo oči,
už som mal v ústach slovenský jazyk.
Keď som sa začal po Zemi plaziť,
ešte som nevedel, prečo sa točí.

Poznal som dvor a poznal som pažiť,
od nových vecí som nedostal z očí;
poznal som tajomstvá dedinských nocí,
začal som prísne po kráse bažiť.

Po kráse pravdy, po pravde krásy,
smrť sa mi hrozí od mala za to,
zo žíl mi stáča, vymáha zlato.

Navzdory strastne obchádzam frázy,
poslúcham pravdu slovenskej reči,
ktorá ma chráni, živí a lieči.

Topoľ

V prekrásnom pilíšskom údolí
vyrástol bujarý topoľ.
Z vápenných pecí sa kúdolí
na listy sadá mu popol.

Raz ho však vyťali, spálili,
vykvitla žeravá ruža;
získali chlebíček spanilý:
bielunké vápno jak duša.

V húštinách čistili dúbravy,
pálili krpaté chrastie,
všetko, čo zbytočne rastie.

Ale ten topoľ keď rúbali,
prajúc si väčší kus chleba,
stratili z modrosti neba.

Chlieb náš každodenný

Ten, komu najatí čerti zobrali
aj poslednú možnosť sebaobrany,
darmo si počíta nespočetné rany,
keď mu pasce kladú služobníci strany.

Nedajú mu zomrieť, ani žiť v pokoji,
namiesto chleba mu vnucujú okovy.
Olúpili ho aj o právo na prácu,
splnili vražedné pokyny z palácu.

Srdce mu krváca, duša mu plače,
zabili slobodu slova a tlače.
Zástupy zradcov pľujú mu do tváre,
zákerne rúcajú posledné oltáre.

Za tie vytúžené judášske mince
kladivom bijú mu do čela klince.
Čertovské zásluhy takto si získajú,
ochotne tancujú, ako im pískajú.

Pilíšsky Santov 26. februára 1999

Dištanc

Nebudeme tak tancovať,
ako nám vy hudiete,
musíme sa dištancovať,
lebo vy húsť neviete.

Pilíšsky Santov 12. júna 2008

kormba05

Pilíšski Slováci

Pilíšski Slováci veselo spievali,
spev sa im ozýval po celom chotári.
/: Ale tiež aj za chotárom,
známi sú vo svete po speve prekrásnom. :/

Pilíšski Slováci na horách plakali,
chceli si zaspievať, ale im nedali.
/: Vstaňte smelo, paholáci,
neplačte, spievajte, pilíšski Slováci.:/

Pilíšski Slováci pokoja nemali,
praskali nebesia, skaly sa pukali.
/: Bráňme, ratujme si právo,
aby sme nežili na svete nadarmo.:/

Keď si zaspievame v Pilíšskej doline,
veru nás počujú na Veľkej rovine.
/: Spievaj, veselo si spievaj,
postav sa medzi nás, kamarát, nemeškaj. :/

Pilíšski Slováci na márach ležali,
ale sa za živa pochovať nedali.
/: Spievaj, veselo si spievaj,
postav sa medzi nás, kamarát, nemeškaj. :/

Pilíšsky Santov 17. júna 2007

P. s. :
/: Násilne pomaďarčovaní Slováci :/
/: pražia fašiangové šišky,
Maďarom núkajú čabianske klobásy. :/

/: Násilne pomaďarčovaní školáci :/
/: dávno stratili rodnú reč,
ani ich rodičia nie sú už Slováci. :/

Pilíšsky Santov 13. mája 2008

Červené bahno

Mladosť už dávno nie je radosť,
ale staroba je veru choroba!

Láska dávno dohorela,
už iba pocit zodpovednosti
za jej dôsledky
prekypuje v srdci.

Beznádejne súťažíme
o priazeň
našich dospelých ratolestí,
ktoré beznádejne súťažia
o priazeň
demagógiou a násilím
pobláznenej histórie.

Strašné to povolanie,
keď so slovenským diplomom v ruke
si nútená neustále zápasiť
s tou zubatou kostrou
nezamestnanosti,

kým staroba-choroba
tvojho otca
vo dne, v noci beznádejne
zápasí
s týmto nevraživým
časom a priestorom.

To červené bahno
vražedne vyplienilo domovy
duševne a fyzicky
pracujúcich ľudí.

Boháči okradli aj hate,
kým žobráci stratili aj gate.

Pilíšsky Santov 10. októbra 2010

Strom života

Strom života živia
dva hlavné korene,
ktoré sú pre život
človeka stvorené.

Ten prvý je viera
v Boha-Stvoriteľa,
viera v Pána Krista,
nášho Spasiteľa.

Ten druhý je vernosť
svojej rodnej reči,
presvedčme ho srdcom,
komu sa to prieči.

Bez toho prvého sme
duševne mŕtvi:
márne sú obety,
márne sú žertvy.

Bez toho druhého sme
duševne chorí:
Všetko nás domŕza,
všetko nás bolí.

Lež ak sú obidva
živé i zdravé,
naše skutky budú
takisto pravé.

Ak nám vzplanie v srdci
Kristova veleba,
strom nášho života
zamieri do neba.

Pilíšsky Santov 16. januára 2008

Brnkot gitary

Každý ma opustil
na staré kolená,
jedine gitara
pre mňa je stvorená.

Doposiaľ ma živil,
materinský jazyk,
ktorý nedovolil
dušu moju skaziť.

Teraz brnkám struny
zodratej gitary,
keď sa rodnou rečou
uživiť nedarí.

Čo sa ani básňou
nedá už vyjadriť,
to dokáže hudba:
piesňou sa pomodliť.

Smútok, strach i tieseň
zdolať sa podarí
jedine brnkotom
zodratej gitary.

Pilíšsky Santov 9. apríla 2008

Ples Plešivcov

Motto:
Ja ich na srdci nosím, a oni mi skáču po ňom.

V preplnenej sále plno národa,
asi dvesto párov skáče ostošesť,
na najvyšší stupeň vstúpla nálada,
členom švábskej bandy patrí všetka česť,

že sa snažia spievať naše krásne piesne,
i keď iba z núdze, a nie celkom presne.

Asi dvesto párov skáče ostošesť,
majster alkohol im dvíha náladu,
hľadám na otázky správnu odpoveď,
na otázky, ktoré mlčať nebudú.

Piesne ešte žijú, ale slová hynú,
zajtra už aj tieto krásne piesne zhnijú.

Pilíšsky región po podlahe dupá,
a ja celkom spitý, ako dúha hlúpa,
čakám koniec tohto veselého bálu,
zahrúžený do slov, hľadím na podlahu,

lebo tá podlaha, to je moje srdce,
a naša rodná reč otrčila krpce.

Dorog 6. februára 2010

Na dvoch brehoch barikády

Motto:
„…aby ste boli soľou, ktorá sa nesype do oka, ani do rany,
ale ktorou sa solia vybrané jedlá strednej Európy,
je vašou povinnosťou, aj vaším zmyslom.”
(Vladimír Mináč)

Nepotrebujeme mosty,
ak nás spoja rieky samy,
ak nás spoja drahé kosti
našich predkov oplakaných.

Letí pieseň okrídlená,
nezaviazne v zašlých vinách,
letí pieseň, páru nemá
v podkarpatských domovinách.

Nepotrebujeme mosty,
múdry Dunaj všetko zriadi,
buďme hostia našich hostí
na dvoch brehoch barikády.

Letí pieseň okrídlená,
nezaviazne v zašlých vinách,
letí pieseň, páru nemá
v podkarpatských domovinách.

Pilíšsky Santov 1989

Moje piesne

Bizarná kytica
nervových vláken,
natrhaných v krvavom poli
zabitej mladosti

a zviazaných
belasou stužkou
nezlomnej viery
v rozkvet
našich rodných polí.

Pilíšsky Santov 1978

V podpilíšskom hájku

(Spieva sa na nápev ľudovej piesne Láska, Bože, láska)

V podpilíšskom hájku
studienka si spieva,
do nášho potôčka
sviežu nádej lieva.

V podpilíšskom hájku
bystrá voda tečie,
blýskajú sa vlnky
ako ostré meče.

Bystrá voda tečie,
v tichom, pustom poli,
plače biela skala,
že ju srdce bolí.

Biela skala, neplač,
ešte nie sme zbití,
veď si pomôžeme
v tomto horkom žití.

Ešte nie sme zbití,
ani nebudeme,
veď sme verné deti
našej rodnej zeme.

Veď sme verné deti
našej drahej matky,
kto si chráni svoje,
nech má život sladký.

V podpilíšskom hájku
studienka si spieva,
do nášjho potôčka
sviežu nádej lieva.

Pilíšsky Santov 1985

Za Boha a národ

Otče náš milostivý,
požehnaj nás pevnou vierou,
aby sme boli vernými služobníkmi
Tvojej svätej vôle.

Bože, daj nám dobré zdravie,
aby sme boli smelými bojovníkmi
Tvojej svätej pravdy.

Bože, daj nám toľko múdrosti,
aby sme dokázali správne myslieť,
hovoriť a činiť, ako
Tvoji verní služobníci
a smelí bojovníci.

Otče náš všemohúci, posilni nás
Tvojím svätým Duchom,
aby sme víťazne vstúpili
do Tvojho večného
Kráľovstva nebeského.

*

Vieme, že
nie preto si nám daroval
materinský jazyk,
aby nám ho Satan
vytrhol z úst.

Nie preto si nám daroval
rodnú zem,
aby nám ju Satan
vytrhol spod nôh.

Pilíšsky Santov 1990

Titanic

Loď sa ponára, do rána zmizne,
náklad smeruje do hrobu.
Ústav skúma, či naozaj.

Prístav nevidieť, brehy sú ďaleko,
cesta k úniku - zarúbaná,
úfať v záchranu - márna vec.

Dychovka duní - dýcha duch!
Veselá nálada v každom kúte,
trubači trúbia do tanca.

Tancuje Lipka! Ozvena spieva!
Tancuje Venčok, tancuje Kvietok,
tancuje horská Bukovinka!

Strašnou zárubou valí sa voda,
loď sa ponára pod vodu,
náklad smeruje do hrobu!

V jedálni klobáska, rejteše, šišky,
bryndzové halušky, slaninka...
Jasavé tváre od vínka.

Loď sa ponára, do rána zmizne,
náklad smeruje do hrobu!
Nehoda nemá obdobu!

P. s. : „Strašná záruba“ na našej topiacej sa lodi je proti-národnostný zákon,
proti-národnostný školský systém a absencia zastupiteľstva v parlamente.

Pilíšsky Santov 31. júla 2009

Náhrobný nápis

(Dôsledok násilnej maďarizácie)

František Čičman sa narodil r. 1957 v Békešskej Čabe,
preto, aby bolo o jedného Slováka na svete viac,
a zomrel ako Csicsmány Ferenc r. 2047 v Budapešti,
preto, aby bolo o jedného Maďara na szvetye menyej.