Knihy slovenských autorov vyšli v roku 2024 v 23 jazykoch, najviac z nich sa preložilo do maďarčiny
26. decembra 2024 - (sita)
V roku 2024 vyšlo s podporou grantovému programu SLOLIA Slovenského literárneho centra (SLC) 64 kníh slovenských autorov v prekladoch do 23 jazykov. Ako ďalej informovala PR manažérka SLC Nataša Juračková, vydané boli prozaické diela, súčasná poézia, detské knihy, ako aj dokumentárne romány. Preložené boli okrem iného do angličtiny, nemčiny, francúzštiny, španielčiny, češtiny, maďarčiny, poľštiny, srbčiny, ukrajinčiny, bieloruštiny, lotyštiny a tiež do azerbajdžančiny. „Najprekladanejšou autorkou roku 2024 bola Simona Smatana Čechová. Tri jej detské knihy, Včelár Jožko, František z Kompostu a Hovnivál Hugo vyšli v maďarčine a kniha Eliška nie je strašidlo v kórejčine,“ uviedla Juračková. Ako ďalej povedala, po tri preklady mali Nicol Hochholczerová (ukrajinčina, čeština, angličtina), Pavol Rankov (angličtina, maďarčina, poľština) a Etela Farkašová (poľština, nemčina, macedónčina). „Do dvoch jazykov boli preložené knihy Ivany Dobrakovovej, Jany Bodnárovej, Pavla Vilikovského, Kataríny Kucbelovej, Petra Šuleja a Beaty Balogovej,“ informovala Juračková. Najviac prekladov, až 13, spomedzi diel súčasných slovenských autorov bolo podľa Juračkovej publikovaných v maďarskom jazyku. Išlo o knihy Jany Bodnárovej, Viliama Klimáčka, Jany Juráňovej, Pavla Vilikovského, Pavla Rankova, Ballu, Richarda Pupalu, Petra Šuleja, Simony Smatana Čechovej a ďalších. „Na druhom mieste, s počtom deväť prekladov, sa umiestnili preklady do českého jazyka. Sú medzi nimi kniha Táto izba sa nedá zjesť od Nicol Hochholczerovej, ktorá bola v roku 2022 nominovaná na ocenenie Anasoft litera, ako aj dielo Letmý sneh od Pavla Vilikovského, grafický román Gemer od Daniela Majlinga či román Ivany Dobrakovovej Pod slnkom Turína,“ uviedla Juračková. Do angličtiny bolo v roku 2024 s podporou programu SLOLIA preložených osem slovenských kníh, a to aj vďaka kultúrnej mediátorke a prekladateľke Julii Sherwood. „Anglický jazyk sa tak umiestnil na treťom mieste, čo sa týka počtu prekladov diel slovenských autorov a autoriek,“ povedala Juračková s tým, že v anglickom jazyku vyšli napríklad zbierka vybraných poviedok Pavla Rankova s názvom On the Other Hand, úspešný román Kataríny Kucbelovej Čepiec / The Bonnet, debut Nicol Hochholczerovej Táto izba sa nedá zjesť / This Room is Impossible to Eat, kniha Medzi ruinami / Among Ruins od Ballu, ako aj diela Jána Roznera, Janka Jesenského či Dušana Mitanu. „Medzi najaktívnejšími jazykovými oblasťami, do ktorých sa prekladali diela autorov a autoriek zo Slovenska, figurovali aj srbský a poľský jazyk. Vzniklo šesť prekladov do srbského a päť do poľského jazyka,“ doplnila Jurašková. Grantový systém SLOLIA založilo v roku 1996 Slovenské literárne centrum. Hlavným cieľom dotačného systému je podporovať vydávanie prekladov slovenskej literatúry v zahraničí.
Aktivisti ZSM v Ďurke
Zábery z predvianočného stretnutia aktivistov Peštianskeho regiónu Zväzu Slovákov v Maďarsku v Ďurke (Galgagyörk) v decembri 2024. / Archív:
https://www.facebook.com/profile/100063680764740/search/?q=Pe%C5%A1tianskeho%20regi%C3%B3nu
Stretnutie predsedníčky ÚSŽZ a predsedu Matice slovenskej
„Predseda Matice slovenskej Marián Gešper navrhol, aby Slovensko výraznejšie podporilo Slovákov žijúcich v Maďarsku, a to konkrétne pri zlepšení výučby slovenského jazyka na tzv. slovenských školách v Maďarsku. V súčasnosti sa na týchto školách slovenčina vyučuje skôr ako cudzí jazyk, čo nepostačuje na zachovanie národnej identity mladých Slovákov. Aby sme predišli strate slovenskej národnosti medzi touto komunitou, mali by sa školské osnovy prispôsobiť a vyučovanie slovenčiny by malo tvoriť minimálne 70 % vyučovacieho času. Tento krok je nevyhnutný na ochranu a posilnenie slovenskej kultúry a jazyka v Maďarsku.“ / Predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a predseda Matice slovenskej sa stretli, aby prediskutovali možnosti zintenzívnenia spolupráce v oblasti podpory a starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.
Nové predstavenie Malého Vertiga: Zatvorení v priestore
Zábery z predpremiéry nového predstavenia členov spoločného dramatického krúžku Slovenského divadla Vertigo a Slovenského gymnázia v Budapešti pod vedením režisérky Ági Jókaiovej 12. decembra 2024 v budapeštianskom Divadle Katakomba. Príbeh vychádza z filmu Moskovské námestie (Moszkva tér), scenár predstavenia pod názvom „Zatvorení v priestore / Térbe zárva“ sa zrodil z improvizácií členov krúžku Malé Vertigo, účinkujú v ňom znovuzaložená rocková skupina AGR± a Folklórny súbor Lipa.
Zhudobnená báseň „Iba/Cieľ“
https://www.facebook.com/oslovma/videos/565785113274791
https://www.oslovma.hu/Archiv/BpSkDiva-CielIba-PredPrem-Dec2024.MP4
Judita Beňovská a Mária Tóthová spievajú zhudobnenú báseň Imricha Fuhla „Iba/Cieľ“ vo finále predpremiéry predstavenia „Zatvorení v priestore / Térbe zárva“. Speváčky na gitare sprevádzajú Peter Mravinác a Attila Huber (AGR±).
Z archívu: https://www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/Agr-Mp3/negativ1spasitelancikrist.mp3
Členovia Folklórneho súboru Lipa na skúške a na predpremiére
Členovia Folklórneho súboru Lipa na skúške a na predpremiére nového predstavenia členov spoločného dramatického krúžku Slovenského divadla Vertigo a Slovenského gymnázia v Budapešti.
Štvrťstoročná spolupráca verejnoprávnych televízií V4
Televízny magazín krajín V4: Kvarteto - Kvartett - Kwartet
Zábery zo stretnutia tvorcov relácie Kvarteto a ich hostí / Hernádvécse, 6. decembra 2024
Kvarteto - Magazín krajín Vyšehradskej štvorky
https://www.tv-archiv.sk/kvarteto
Kvarteto - Život v zemích visegrádské čtyřky
https://www.ceskatelevize.cz/porady/1098260856-kvarteto/
Kvartett - A visegrádi négyek közszolgálati televízióinak magazin-műsora, a Kvartett, családról, kultúráról, művészetről, tudományról és számtalan egyéb érdekességről szól. Az együttműködésben Ostrava, Brno, Rzeszów, Krakkó, Besztercebánya és Kassa regionáliis stúdiói valamint az MTVA Szegedi Gyártóbázisa vesz részt.
https://mediaklikk.hu/musor/kvartett-v4-magazin
Kwartet - Atrakcje turystyczne, zabytki, regionalne ciekawostki, oryginalni artyści i rzemieślnicy. W magazynie państw Czwórki Wyszehradzkiej realizowanym przez dziennikarzy z Czech, Węgier, Słowacji i Polski.
https://rzeszow.tvp.pl/1668318/kwartet
Do zoznamu UNESCO zapísali kovačické insitné umenie
3. decembra 2024 - (tasr)
Kovačické insitné umenie slovenských krajanov žijúcich v Srbsku sa 3. decembra 2024 zapísalo do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR. Uznanie insitnému umeniu z Kovačice pri tejto príležitosti vyslovili aj prezident SR Peter Pellegrini a ministerka kultúry Martina Šimkovičová. „Kovačické umenie je dôkazom silného talentu a schopností ľudí, ktorí sa hlásia ku svojim národným koreňom a ich diela obohatia svetovú kultúru,“ uviedol v príspevku na sociálnej sieti slovenský prezident. Zároveň sa poďakoval všetkým, ktorí sa o zápis kovačického umenia do zoznamu UNESCO zaslúžili, pričom tento krok označil za potvrdenie dobrých slovensko-srbských vzťahov. Rozhodnutie zapísať kovačické insitné umenie do zoznamu UNESCO padlo v utorok na 19. zasadnutí Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, ktoré sa konalo v paraguajskom hlavnom meste Asunción. Toto umenie sa vyznačuje „zobrazovaním tradičnej kultúry, historických, spoločenských a morálnych hodnôt komunity“. Maliari pri vyobrazovaní prostredia vidieka a každodenného života používajú olejové farby a jasné odtiene. „Kovačické insitné umenie je unikátnym odkazom slovenských krajanov v Srbsku, ktorí pred viac ako 250 rokmi prišli na Dolnú zem,“ povedal v tejto súvislosti minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár. V súčasnosti žije v Srbsku viac než 41.000 ľudí, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti. „Slovenky a Slováci si tu dokázali udržať nielen svoj materinský jazyk, tradície, ale i slovenskú kultúru, umenie a nenapodobiteľnú kreativitu,“ uviedol Blanár. Minister sa zároveň poďakoval všetkým, ktorí vyvinuli úsilie, aby sa kovačické insitné umenie zaradilo do zoznamu UNESCO. Podnet na zapísanie tohto typu umenia do zoznamu nehmotného dedičstva UNESCO podalo v roku 2023 srbské ministerstvo kultúry. Šimkovičová podotkla, že v súlade s pravidlami UNESCO túto nomináciu predložilo Srbsko, avšak odbornými radami sa na nej podieľali aj experti zo Slovenska. „Kovačické insitné umenie predstavuje významný a výnimočný prvok reprezentujúci živé dedičstvo slovenskej menšiny žijúcej v Srbsku,“ povedala ministerka. Výbor OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru bude tento týždeň ešte rozhodovať aj o zaradení Školy remesiel ÚĽUV do Zoznamu dobrých praktík UNESCO. Pri rozhodovaní bude prítomný aj štátny tajomník ministerstva kultúry Mário Maruška. / Z archívu:
https://www.luno.hu/index.php/component/search/?searchword=insitn%C3%A9
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/search1332318146?searchword=insitn%C3%A9
Stiahnite si publikácie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku
http://vusm.slovaci.hu/sk/kiadvanyok/2019-01-24-11-39-51
Katarína Maruzsová Šebová: RETRO/PERSPEKTÍVA súčasnej slovenskej literatúry v Maďarsku
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-29-2.pdf
Personálna bibliografia Alžbety Uhrinovej-Hornokovej
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-30-8.pdf
Slovenské inšpirácie z Mlynkov
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-28-5.pdf
Ľudovít Jaroslav Hrdlička - Egy száműzött gyónása és számvetése
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-27-8.pdf
Erika Brtáňová – Juraj Rágyanszki: Matej Markovič (1707-1762)
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-23-0.pdf
Uhorský staviteľ a politik - Životopis a korešpondencia Jána Nepomuka Bobulu
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-22-3.pdf
Škola a učitelia - Sebareflexia slovenských pedagógov v Maďarsku
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-26-1.pdf
Výskum Slovákov v Maďarsku v interdisciplinárnom kontexte - Na počesť Anny Divičanovej
a k 30. výročiu VÚSM
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-25-4.pdf
Dominik Volter: Ľudová religiozita v Pišpeku / Volter Domonkos: Püspökhatvan népi vallásossága
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-19-3.pdf
Tünde Tušková: O storočnom Čabianskom kalendári
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-21-6.pdf
Ľudovít Jaroslav Hrdlička - Spoveď a účtovanie exulanta
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-6014-02-3.pdf
Hív az anyaföld? - A Csehszlovákia és Magyarország közti lakosságcsere 1946-1948
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-14-8.pdf
Demmel József: Családi konfliktusok egy dél-alföldi mezőváros evangélikus egyházközségében a 19. század közepén
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-6014-01-6.pdf
Matus László: A tudós könyvmoly, a bakonyi vadkan és a maláriás vasutas
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-6014-00-9.pdf
Mária Žiláková Moje stretnutia s Čívanmi a ich kultúrou
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-20-9.pdf
Slovenské inšpirácie z Čívu
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-18-6.pdf
Reflexia slovenského národnostného školstva v Maďarsku v kontexte súčasnosti a ďalších perspektív jeho fungovania
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-24-7_.pdf
Katarína Maruzsová Šebová: Poetika priestoru v poézii Slovákov v Maďarsku
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-17-9.pdf
Slovenské publikácie v Maďarsku v rokoch 1989-2018 (bibliografia)
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-613-9-41720-9.pdf
Slovenské inšpirácie zo Senváclavu
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-6014-03-0.pdf
Alica Kurhajcová: Nyilvános ünnepségek és történelmi emlékezet Magyarországon (1867-1914)
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-16-2.pdf
„Mať volá“? - Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom v rokoch 1946-1948
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-13-1.pdf
Slovenské inšpirácie z Tardoša
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-15-5.pdf
Kapitoly z minulosti a súčasnosti Slovákov v Békešskej Čabe
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-11-7.pdf
Fejezetek a békéscsabai szlovákok múltjából és jelenéből
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-12-4.pdf
Konfesia a národ - Kontexty konfesionálnej a národnej identity slovenskej spoločnosti v 19. a 20. storočí
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5615-70-2.pdf
„aki tót pap létére is magyar író” - Haan Lajos levelei és visszaemlékezései
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5615-69-6.pdf
Čabianske priezviská (Anna Divičanová, Ján Chlebnický, Tünde Tušková, Alžbeta Uhrinová, Iveta Valentová)
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-05-6.pdf
Slovenské písomníctvo v Maďarsku po roku 1989 - Bibliografia slovenských a dvojjazyčných publikácií
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-10-0.pdf
Pedagogická činnosť Juraja Páleša (1753-1833) v stredoeurópskom kontexte / Juraj Páleš (1753-1833) pedagógiai tevékenysége közép-európai kontextusban
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-09-4.pdf
Tünde Tušková: Slovenský jazyk v univerzitnom bilingválnom prostredí
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5615-52-8.pdf
Lesnyánszky András (1795-1859) a jeho spôsob modelovania vo vyučovaní matematiky v komparácii s teóriou Víta a Milana Hejného / Lesnyánszki András (1795-1895) és modellálási módszere a matematika oktatásban, összehasonlítva Vít és Milan Hejný elméletével
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-08-7.pdf
Slovenský kňaz, maďarský historik - Listy a denník Ľudovíta Haana
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5615-51-1.pdf
Korunovácie a pohreby - Mocenské rituály a ceremónie v ranom novoveku
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5615-35-1.pdf
Az ismeretlen Ľudovít Štúr Magyar tanulmányok a legnagyobb szlovákról
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5615-22-1.pdf
Neznámy Ľudovít Štúr - Maďarské štúdie o najväčšom Slovákovi
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5615-23-8.pdf
Demmel József: Magyar haza, szlovák nemzet - Alkotmányos szlovák politikai törekvések Magyarországon (1860-1872)
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5615-08-5.pdf
Ľuboš Kačírek: Národný život Slovákov v Pešťbudíne v rokoch 1850-1875
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-06-3.pdf
Miroslav Michela: Trianon labirintusaiban - Történelem, emlékezetpolitika és párhuzamos történetek Szlovákiában és Magyarországon
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5615-15-3.pdf
Eva Kowalská – Karol Kantek: Magyarországi rapszódia avagy Hajnóczy József tragikus története
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5615-14-6.pdf
Duchovná a sociálna kultúra menšín v majoritnom prostredí
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-04-9.pdf
Anna Kováčová: Po stopách slovenskej minulosti Budapešti
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-03-2.pdf
Demmel József: A kettős identitás ára - A békéscsabai Szeberényi Gusztáv és a nemzetiségi kérdés a 19. századi evangélikus egyházban
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-02-5.pdf
Slovenský jazyk a kultúra v menšinovom prostredí
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-963-88583-9-9.pdf
Poslanci slovenských národnostných samospráv v Maďarsku v reflexii sociolingvistického výskumu (2002-2010)
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-615-5330-00-1.pdf
Cirkevná kultúra Slovákov v Maďarsku / A magyarországi szlovákok egyházi kultúrája
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/978-963-88583-4-4.pdf
Ondrej Krupa: Kalendárne obyčaje I. - Jeseň, predvianočné obdobie
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/ko1.pdf
Ondrej Krupa: Kalendárne obyčaje II. - Vianoce - Nový rok - Tri krále
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/ko2.pdf
Ondrej Krupa: Kalendárne obyčaje III. - Predjarie - Jar - Leto - Dni v týždni
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/ko3.pdf
Erik Fügedi - Ferenc Gregor - Péter Király: Atlas slovenských nárečí v Maďarsku / Atlas der slowakischen Mundarten in Ungarn
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/963-04-3280-3.pdf
Z výsledkov medzinárodného výskumného tábora v Senváclave
http://vusm.slovaci.hu/images/fileadmin/kutato/ebooks/Pilisszentlaszlo_sk.pdf
Deň seniorov v Huti
(Pilisszentlélek) 24. novembra 2024 - Slovensko-maďarská svätá omša / Vyhodnotenie výtvarnej súťaže pre deti / Pestrý kultúrny program
12 typických jedál Slovákov v Maďarsku
z Nášho kalendára 2023 / https://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kaleidoskop/30871-originalne-jedla-slovakov-v-ma-arsku-v-na-om-kalendari
Archív: https://www.luno.hu/index.php/component/search/?searchword=kuchy%C5%88a
Slovenská kuchyňa / Szlovák konyha - Objednávka / Megrendelőlap - https://www.oslovma.hu/XXX/KonyhaSK.pdf
Predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková o činnosti Zväzu Slovákov v Maďarsku
na konferencii ZSM „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“ 16. novembra 2024 v Mlynkoch – Video:
Rozhovor s Imrichom Fuhlom v Mlynkoch
16. novembra 2024 po konferencii ZSM „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“ – Video:
O nádeji na konferencii „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“
https://www.oslovma.hu/Archiv/Zsm-Mlyn-Konf-Pred-Nov2024.pdf
Motto: Nádej je naša povinnosť a beznádej je naša slabosť / Vážení záujemci, Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) po dvoch rokoch opäť usporiada dvojdňovú konferenciu pod názvom „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“, ktorá je už tradične venovaná slovenskej kultúre a slovenskému jazyku v Maďarsku očami vedúcich predstaviteľov slovenskej národnosti a ďalších expertov. Podujatie sa uskutoční v dňoch 15. a 16. novembra 2024 v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) a je venované v prvom rade občianskej a samosprávnej sfére Slovákov v Maďarsku, ako aj ďalším aktuálnym otázkam. Cieľom dvojdňovej konferencie je zhodnotenie súčasnosti a načrtnutie perspektívy života slovenskej národnosti v Maďarsku, spoločné hľadanie odpovedí na najpálčivejšie otázky súčasnosti a budúcnosti Slovákov v Maďarsku. Účastníci konferencie sa budú venovať aj otázkam revitalizácie našej národnostnej komunity, možnostiam slovenských aktivistov v Maďarsku a skúsenostiam príslušníkov iných národnostných menšín žijúcich v Maďarsku. ZSM pritom už tradične zabezpečuje primeraný priestor aj na otvorenú výmenu názorov, na plodnú diskusiu.
Termín: 15. novembra (od 16.00 h) a 16. novembra 2024 / Miesto: Mlynky (Pilisszentkereszt) - V prípade záujmu Vás prosíme vyplniť pripojenú návratku a zaslať ju na túto e-mailovú adresu:
Z archívu: Konferencie ZSM „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“
2013 - https://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/archiv-nazory/1099-konferencia-zsm-v-mlynkoch-ako-alej
2011 - https://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/archiv-nazory/584-konferencia-ako-alej-slovaci-v-maarsku
Podpredsedu NR SR Petra Žigu prijal v Budapešti prezident Tamás Sulyok
https://www.teraz.sk/slovensko/podpredsedu-nr-sr-petra-zigu-prijal-v-b/836522-clanok.html
Ministri zahraničných vecí zdôraznili význam spolupráce v rámci V4
https://www.teraz.sk/zahranicie/ministri-zahranicnych-veci-zdoraznil/836276-clanok.html
Kvíz Slovenskej samosprávy II. obvodu Budapešti pre gymnazistov
Slovenská samospráva II. obvodu Budapešti 11. novembra 2024 po desiaty raz usporiadala pre gymnazistov vedomostný kvíz. Študenti budapeštianskeho slovenského gymnázia v reštaurácii Ferdinand pred kvízovou súťažou si vypočuli prednášku predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbety Hollerovej Račkovej pod názvom Neviditeľný kostol o bývalom kostole slovenských evanjelikov na Rákócziho triede v centre hlavného mesta.
Na knižnom veľtrhu Bibliotéka 2024
Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku a jej inštitúcie, Knižnica a dokumentačné centrum Slovákov v Maďarsku, Spoločnosť SlovakUm a Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku 8. novembra 2024 usporiadali prezentáciu knižných publikácií v rámci bratislavského Knižného veľtrhu Bibliotéka 2024.
Archív: https://www.luno.hu/index.php/component/search/?searchword=Bibliot%C3%A9ka
https://www.facebook.com/profile/100063680764740/search/?q=Bibliot%C3%A9ka
Prezident prijal šéfku Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí
https://www.teraz.sk/slovensko/prezident-prijal-d-repcekovu-vyzdvih/837377-clanok.html
ÚSŽZ a TASR podpísali Memorandum o spolupráci
28. novembra 2024 - (uszz.sk)
https://www.crz.gov.sk/data/att/5412004.pdf
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) podpísali Memorandum o spolupráci. Tento krok posilňuje väzby medzi Slovenskou republikou a krajanmi žijúcimi za hranicami a zdôrazňuje význam šírenia aktuálneho, dôveryhodného a verejnoprávneho spravodajstva pre slovenské komunity vo svete. Memorandum sa zameriava na posilnenie informovanosti Slovákov žijúcich za hranicami prostredníctvom pravidelného spravodajstva, vrátane cyklu „Slováci v zahraničí“, ktorý sa bude venovať ich aktivitám a úspechom. Súčasťou spolupráce je aj poskytovanie XML spravodajstva nekomerčným médiám slovenských komunít a spolupráca pri organizácii vzdelávacích aktivít, ako sú Tvorivá škola žurnalistiky a Akadémia TASR, ktoré majú zlepšiť odborné zručnosti redaktorov a spolupracovníkov slovenských médií v zahraničí. Memorandum zahŕňa aj účasť TASR v mediálnej komisii ÚSŽZ, ako aj realizáciu projektov na posilnenie masmediálnej spolupráce. Cieľom tejto dohody, podpísanej 26. novembra 2024, je nielen zlepšiť dostupnosť informácií o Slovensku a jeho komunitách vo svete, ale aj vytvárať mechanizmy na dlhodobú a efektívnu spoluprácu medzi Slovenskou republikou a jej diaspórou. „Táto dohoda je nielen symbolom nášho záväzku voči krajanom, ale aj praktickým krokom k tomu, aby mali pocit, že sú pevnou súčasťou slovenskej spoločnosti, nech sú kdekoľvek na svete,“ uviedla predsedníčka ÚSŽZ Dagmar Repčeková. Memorandum predstavuje významný krok k systematickej podpore slovenských komunít v zahraničí a nastavuje základ pre realizáciu spoločných iniciatív.
Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2024
Stiahnite si Zborník príspevkov zo Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2024
https://www.oslovma.hu/Archiv/ZbZahS24.pdf
Kľúčové fórum pre otázky krajanského života
Fotogaléria:
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1087549873377695&type=3
V dňoch 24. – 25. októbra sa v Bratislave konala Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2024, ktorú pravidelne každé dva roky organizuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Stála konferencia je kľúčovým fórom pre riešenie otázok života Slovákov žijúcich v zahraničí. Na stretnutí sa zúčastnili zástupcovia slovenských komunít z celého sveta, významné osobnosti slovenského zahraničia a predstavitelia štátnych orgánov SR. Tohtoročným motívom konferencie bolo Spájanie pre budúcnosť.
Konferenciu slávnostne otvoril minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár, podpredseda vlády SR Peter Kmec a predsedníčka ÚSŽZ Dagmar Repčeková, ktorí po otvorení podujatia odpovedali na novinárske otázky. „Svet sa mení a aj my čelíme novým výzvam v komunikácii so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Plánujeme nové projekty, ako je napríklad digitálna slovenská škola, knižnica či platforma určená na efektívnejšiu komunikáciu štátu a krajanov. Chceme ešte viac podporiť výučbu slovenského jazyka v zahraničí a prepájať vedeckú a výskumnú komunitu zahraničných Slovákov s domovom. Je naším cieľom, aby mladá generácia vyrastala v duchu hrdosti na svoju krajinu a mala k nej stále intenzívny vzťah,“ povedala na tlačovej konferencii predsedníčka ÚSŽZ Dagmar Repčeková. Na Stálej konferencii 2024 bola po prvýkrát otvorená téma novodobej migrácie a využitia profesionálov z radov krajanov.
Počas prvého dňa sa konferencia venovala kľúčovým témam ako vzdelávanie, kultúra a problematika osvedčení pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Príspevkom o význame divadla v živote Slovákov v Maďarsku vystúpila riaditeľka Slovenského divadla Vertigo Daniela Onodiová.
Druhý deň bol venovaný krajanským médiám, ich súčasnosti i budúcnosti. Boli predstavené výsledky a plány na obnovenie činnosti Tvorivej školy žurnalistiky a Komisie pre médiá a vydavateľskú činnosť pri ÚSŽZ. S príspevkom na túto tému vystúpil predseda komisie, konateľ Spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl. Nasledujúce tematické celky predstavili vízie slovenských vzdelávacích centier, ktoré pôsobia po celom svete a výskum komunít Slovákov žijúcich v zahraničí. S reflexiami pedagógov na súčasný stav a fungovanie slovenského národnostného školstva v Maďarsku oboznámil účastníkov konferencie pracovník Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) Juraj Rágyanszki. Druhú etapu projektu Súčasný stav a fungovanie slovenského národnostného školstva – reflexia študentov prezentovala projektová partnerka VÚSM Mária Ďurkovská, ktorá je výskumníčkou Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV v Košiciach.
Prezident: Slovensko má v Slovákoch žijúcich v zahraničí potenciál
Slovensko má v Slovákoch žijúcich v zahraničí potenciál. Vláda a celá spoločnosť by si to mali uvedomiť. Na konferencii to vo videopríhovore vyhlásil prezident Peter Pellegrini. „Dnes spoločný európsky priestor a sloboda pohybu otvárajú najmä pred mladými ľuďmi príležitosť získavať skúsenosti za hranicami Slovenska, či hľadať tam uplatnenie a prácu s uspokojivým finančným ohodnotením,” uviedol prezident. Pripomenul, že do zahraničia odchádza veľa Slovákov. Vyjadril presvedčenie, že by mali mať motiváciu vrátiť sa. Slovensko si podľa prezidenta SR váži prácu ľudí, ktorí z krajiny odišli.
Video: https://www.teraz.sk/spravy/prezident-slovensko-ma-v-slovakoch-z/831569-clanok.html
Ocenenia ÚSŽZ
ÚSŽZ udelil na stálej konferencii SR a Slováci žijúci v zahraničí v Bratislave šesť ocenení osobnostiam a organizáciám, ktoré významnou mierou pôsobia alebo pôsobili v prospech Slovákov žijúcich v zahraničí. Ocenení boli: Pavol Baláž zo Srbska (in memoriam), profesor Jaroslav Čukan, diplomat Miroslav Mojžita, reverend Dušan Tóth z Kanady, súbor Vychodna Slovak Dancers z Kanady a Národné české a slovenské múzeum a knižnica v Cedar Rapids v USA.
Záznam tlačovej konferencie
v rámci konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2024: predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár a podpredseda vlády SR Peter Kmec.
Rozpočet pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa nebude meniť
Rozpočet ÚSŽZ sa v ďalšom rozpočte nebude zvyšovať ani znižovať. Po zastabilizovaní verejných financií by však vláda mohla na chod úradu prispieť viac. Na tlačovej konferencii to vyhlásil minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Predsedníčka úradu Dagmar Repčeková nezvýšenie rozpočtu ako zásadný problém nevidí. „Len čo to bude možné a ekonomika nám to umožní, tak chceme podporiť mnohé aktivity, ktoré majú prichystané. Nielen z hľadiska ich činnosti, ale aj z hľadiska investícií,” uviedol J. Blanár. Repčeková si nemyslí, že nezvýšenie rozpočtu by bolo pre chod ÚSŽZ zásadný problém. Najviac však podľa nej zasiahne oblasť investícií, ktoré by úrad chcel realizovať. Podotkla, že komunikácia štátu so Slovákmi žijúcimi v zahraničí v súčasnosti nie je uspokojivá. „Práve na to, aby sme ju rozbehli, chceme vybudovať digitálnu platformu, kde by sa táto komunikácia realizovala,” vyhlásila. Repčeková ministrovi poďakovala za možnosť prvýkrát konferenciu organizovať v priestoroch rezortu. Z rozhovorov, ktoré s Blanárom viedla, podľa nej vyplýva, že konferencia by sa na pôdu rezortu diplomacie mohla presunúť aj v ďalších rokoch. Podpredseda vlády SR Peter Kmec si myslí, že spolupráca so Slovákmi žijúcimi v zahraničí je strategicky dôležitá. Pripomenul, že podľa štatistík OECD žije v zahraničí desať percent občanov SR. Je to podľa neho potenciál na zvyšovanie úrovne v rôznych oblastiach spoločnosti. Kmec pripomenul, že finančné prostriedky sú na projekty zamerané na návrat Slovákov na Slovensko vyčlenené aj v pláne obnovy a odolnosti. Štát podľa neho rozbehol viacero projektov. V jednej z výziev napríklad ide o prepojenie slovenských združení so slovenskými komunitami v zahraničí.
Ministerka kultúry zdôraznila komunikáciu s krajanskou komunitou
Je mimoriadne dôležité, aby sme u Slovákov žijúcich v zahraničí podporovali ich národné povedomie a vzťah k slovenskej kultúre. Na stálej konferencii to uviedla ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová, zdôrazňujúca potrebu aktívnej komunikácie s krajanmi. Vo svojom vystúpení, ktoré bolo súčasťou diskusného bloku o budúcnosti krajanských komunít, ministerka upozornila na význam podpory výučby materinského jazyka v prostredí slovenskej diaspóry v zahraničí. Argumentovala i vlastnými skúsenosťami zo stretnutí s krajanmi. Ocenila v tejto súvislosti aj dôležitosť samotnej konferencie pre komunikáciu so zahraničnými Slovákmi. „Na základe mojich stretnutí s niekoľkými našimi krajanskými komunitami v zahraničí viem, aké je spojenie s nimi dôležité, ako ho vedia oceniť a ako im tento kontakt pomáha,” dodala ministerka. Pripomenula i aktivity rezortu a jeho organizácií pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Pred Stálou konferenciou SR a Slováci žijúci v zahraničí
https://www.facebook.com/profile/100063680764740/search/?q=St%C3%A1la%20konferencia
ARCHÍV (https://bkp-uszz.mediatop.sk/sk/stala-konferencia):
2022 - https://www.uszz.sk/stala-konferencia-slovenska-republika-a-slovaci-zijuci-v-zahranici-2022/
2018 - Fotografie: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1835387096560258&type=3
Závery: https://www.uszz.sk/stala-konferencia-2018/
Zborník: www.oslovma.hu/XXX/StalKo18.pdf
2016 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1066054266826882&type=3
Zborník: https://www.uszz.sk/wp-content/uploads/2021/03/zbornik-stala-konferencia-2016.pdf
2014 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.668019729963673&type=3
Zborník: http://www.oslovma.hu/XXX/ZbZahSl4.pdf
2010 - https://bkp-uszz.mediatop.sk/sk/zavery-stalej-konferencie-2010
2006 - https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20060519016
2004 - https://bkp-uszz.mediatop.sk/sk/vyhlasenie-stalej-konferencie
2002 - https://bkp-uszz.mediatop.sk/sk/2002-zavery-a-odporucania-odb-sekcii
https://bkp-uszz.mediatop.sk/sk/sekcia-medialna-informacna-a-edicna (Sekcia mediálna, informačná a edičná)
https://bkp-uszz.mediatop.sk/sk/vyhlasenie-ucastnikov-1-konferencie-novinarov-krajanskych-novin-casopisov-a-elektronickych-medii (1. konferencia krajanských novinárov)
1999 - https://bkp-uszz.mediatop.sk/sk/vyhlasenie
Zábery zo slávnostného zasadnutia 25-ročného Združenia pilíšskych Slovákov
https://www.oslovma.hu/Archiv/PilZdr25.pdf
https://www.oslovma.hu/Archiv/PilOkt24.pdf
Regionálne stretnutie škôlkárov spod Pilíša
16. októbra 2024 v Stredisku pilíšskych Slovákov usporiadala Slovenská samospráva v Mlynkoch
Verejná obhajoba akademickej dizertačnej práce Róberta Kiss Szemána
Keď sme dostali práva, už bolo pre nás neskoro, hovorí parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik
7. októbra 2024 - (Zoltán Szalay - dennikn.sk)
V rozhovore sa dočítate: - Ako hovoria po slovensky Slováci v Békešskej župe; - Aký je vzťah maďarských Slovákov a slovenských politikov; - Prečo sa Slováci v Maďarsku výrazne asimilovali; - Načo je dobrý parlamentný hovorca; - Či aj Slovensko potrebuje zákon o národnostných menšinách. / Amikor megadták a jogainkat, az nekünk már késő volt. A magyarországi szlovákok szószólója identitásról, nyelvváltásról, Mečiarról és kisebbségi jogokról - https://napunk.dennikn.sk/hu/4223919/amikor-megadtak-a-jogainkat-az-nekunk-mar-keso-volt-a-magyarorszagi-szlovakok-szoszoloja-identitasrol-nyelvvaltasrol-meciarrol-es-kisebbsegi-jogokrol/ / Slováci v Maďarsku cítia nedôveru k slovenským politikom odvtedy, čo Vladimír Mečiar v Békešskej Čabe vyhlásil, že kto sa necíti dobre v Maďarsku, toho radi privítame na Slovensku, vraví parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik. / Slováci v Maďarsku dostali po roku 1989 mnoho práv, o ktorých snívajú aj Maďari na Slovensku: majú samosprávu, školy vo vlastných rukách a stabilné parlamentné zastúpenie. Podľa Antona Paulika tieto práva neboli najprv garantované, a kým sa rozšírili, počet Slovákov v Maďarsku výrazne klesol a ich identita bola už veľmi slabá. / K slovenskej národnostnej menšine sa v Maďarsku hlási okolo 25-tisíc osôb, väčšina z nich však už vymenila jazyk. Podľa Antona Paulika má zastúpenie v parlamente a správa vlastných škôl veľa výhod, a to aj v prípade, že v školách sa nie všetky predmety vyučujú po slovensky na rozdiel od maďarských škôl na Slovensku, v ktorých výučba prebieha v maďarčine. / Anton Paulik pracuje od roku 2018 v budapeštianskom parlamente ako hovorca Slovákov v Maďarsku, je poslancom parlamentu bez hlasovacieho práva.
- Vyrástli ste v Békešskej župe, prežili ste detstvo v slovenskom prostredí?
- Áno, navyše v trojgeneračnej rodine. Žili sme so starými rodičmi, ktorí nehovorili po maďarsky. Moji rodičia už maďarčinu ovládali. Otec po odchode do dôchodku hovoril len po slovensky. V práci musel hovoriť po maďarsky, približne v tom období došlo v mojej rodnej obci k výmene jazyka.
- Ako výmena jazyka prebiehala? Zažili ste ju aj vy?
- V detstve si človek neuvedomuje, čo sa okolo neho deje. Starý otec mi rozprával rozprávky po slovensky. Mal som štyri či päť rokov, keď rodičia kúpili rádio a po večeroch mi púšťali večernú rozprávku Maďarského rozhlasu. Odvtedy som počúval maďarské rozprávky. Sused oproti si kúpil televízor, po večeroch sa u neho ľudia stretávali a pozerali vysielanie Maďarskej televízie. Odvtedy sme získavali všetky informácie po maďarsky a jazykom komunikácie sa postupne stala maďarčina. Mnoho vecí sme označovali už len maďarskými výrazmi.
- Vysielanie Slovenskej televízie ste si nevedeli naladiť?
- Na Dolnej zemi to bolo vylúčené, pozrieť sme si mohli len rumunskú televíziu.
- V obchodoch alebo na úradoch sa v časoch vášho detstva komunikovalo po slovensky?
- O úradoch neviem, ale na ulici každý hovoril po slovensky. Ľuďom ani nenapadlo, aby sa jeden druhému prihovorili po maďarsky, keď sa ráno stretli. Aj v obchodoch sa dalo hovoriť po slovensky, lebo pôvodné obyvateľstvo bolo vo väčšine. V tom čase sa však do obce začali sťahovať ľudia z Békešskej Čaby, ktorá je od nás vzdialená pätnásť kilometrov. Väčšina prisťahovaných rozprávala po maďarsky. Väčšinu obyvateľstva v polovici sedemdesiatych rokov však ešte tvorili Slováci.
- Chodili ste do slovenskej základnej školy?
- Chodil som do miestnej základnej školy, ktorá tri – päť hodín týždenne vyučovala slovenský jazyk, ostatné predmety sa učili po maďarsky. Od siedmeho ročníka som chodil do slovenskej školy v Békešskej Čabe, ktorá mala dva vyučovacie jazyky. Tam som chodil aj na gymnázium.
- Na gymnáziu ste už mali všetky predmety v slovenčine?
- Gymnázium je dvojjazyčné, polovica vyučovania prebieha v slovenčine a druhá polovica v maďarčine.
- Je miešanie jazykov pre Slovákov v Maďarsku typické? Miešajú do slovenčiny maďarské výrazy?
- Deje sa tak dodnes. Aj staršia generácia mieša do slovenčiny maďarské výrazy. Otec každý stroj označoval mašina alebo mašinka. Keď mi povedal, prines mi tú mašinku, nevedel som, na čo myslí. Nemali sme osobitné výrazy na jednotlivé stroje, osobné doklady a mnohé nové veci.
- Prečo ste sa rozhodli pre vysokoškolské štúdium v Bratislave?
- Sme piati súrodenci. Najstaršia sestra študovala v Bratislave, kam odišla v roku 1968, teda v najlepšom čase. Bola pre mňa vzorom.
- Aké bolo prísť do čisto slovenského prostredia? Bolo to iné ako domáca slovenská komunita?
- Úplne iné. Na ulici sa neveľmi hovorí spisovnou slovenčinou. U nás sa používa staré stredoslovenské nárečie. Evanjelici ešte vždy používajú biblickú češtinu, v ktorej sa slúžia bohoslužby a mnohé výrazy sa dostali aj do hovoreného jazyka. V Bratislave ma prekvapilo množstvo cudzích výrazov, ktoré sme v Maďarsku nepoužívali. Maďari cudzie slová prekladajú a my sme sa ich snažili preložiť do slovenčiny. Na Slovensku som sa však na každom kroku stretával s latinskými, anglickými a inými cudzími výrazmi. Študoval som históriu, teda som sa tomu nevyhol. Spočiatku ma prekvapilo aj tempo reči, musel som si naň zvyknúť.
- Bolo v minulosti časté, že Slováci z Maďarska študovali na Slovensku? Ako je to dnes?
- Študujú tu, ročne sem môžeme vyslať päť štipendistov. Väčšinou študujú v Nitre, ale aj v Bratislave, v minulosti to bolo naopak. Teraz je na Slovensku asi päť študentov.
- Neuvažovali ste o tom, že tu zostanete?
- Štúdium som ukončil v roku 1986, keď Československo nebolo v porovnaní s Maďarskom veľmi lákavé. Ani mi to nenapadlo.
- Slobodnejšia atmosféra v Maďarsku bola lákavejšia?
- Áno, v Maďarsku žila aj moja rodina, na Slovensku ma nič nedržalo. Nemal som tu osobné kontakty.
- Ako Slováci v Maďarsku vnímali maďarsko-slovenské konflikty na prelome dvoch storočí?
- Tamojšia politika nevedela, čo si s nami počať. Po zmene režimu nás oslovili rôzne skupiny, najmä Slovenská národná strana, respektíve organizácie napravo od nej. V tom čase sa formovala naša občianska sféra. S dvomi priateľmi som založil Organizáciu slovenskej mládeže v Maďarsku. Mnohí mali známych zo študentských čias a snažili sa ich zainteresovať do vlastných zápasov. Veľká politika nás spočiatku brala celkom vážne, najmä v čase výstavby Vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros. Títo politici však neboli medzi Slovákmi v Maďarsku veľmi populárni. Mečiar počas prvej návštevy po stretnutiach v Budapešti vycestoval aj do Békešskej Čaby. Povedal tam aj vetu, že ak sa niekto necíti dobre v Maďarsku, radi ho privítajú na Slovensku. Týmto sa od nás odstrihol, lebo nikto o ničom podobnom ani neuvažoval. Slovenský verejný život v Maďarsku bol výmenou obyvateľstva v rokoch 1946 – 1948 vynulovaný. Nebol to teda veľmi populárny nápad. Naopak, keď politik prednesie takéto slová, každý spozornie. Odvtedy to už nie je v móde. Stretnú sa s nami, ale väčšinou len na veľvyslanectve. Slováci na vidieku nesledujú slovenskú politiku, slovenské televízie sa nedajú naladiť ani dnes. Mladší si môžu pozrieť správy na internete, ale staršia generácia to nemá vo zvyku.
- Boli ste v Maďarsku niekedy diskriminovaný pre vašu slovenskú národnosť?
- Nespomínam si. Vždy som pôsobil v slovenskej národnostnej oblasti. Dva roky som pracoval v archíve, mal som na starosti najnovšiu zbierku celoštátneho archívu, v ktorom uvítali moje informácie o Československu. Neskôr som tlmočil v Slovenskom inštitúte, pracoval som v Československom kultúrnom a informačnom centre, bol som aj slovenský referent. Bola to priama cesta. S ničím podobným som sa nestretol.
- Viete o ľuďoch, ktorí boli diskriminovaní?
- Keď som pracoval na sekcii národnostnej politiky Úradu premiéra, vyslali ma do Békešskej Čaby, kde sa jedna pani sťažovala, že ju pre slovenskú národnosť neprijali do zamestnania. Napokon vysvitlo, že všetko bolo inak. Navyše ju neprijali do slovenskej inštitúcie, no bolo to skôr pre osobné problémy. Podobný prípad teda nepoznám ani z počutia. Sem-tam sa objavili nejaké nápisy, ale nikdy nie osobné. Keď sme neboli zadobre s Mečiarom, tak sa v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe objavil protislovenský nápis, no miestne spoločenstvo to rýchlo odsúdilo. Jeden z mojich bývalých učiteľov mi rozprával, že keď si ich začali doberať Maďari presídlení zo Srbska, tak sa ich osadenstvo krčmy zastalo. Tu to bolo menej typické ako v okolitých krajinách.
- Čo vás motivovalo k tomu, aby ste sa venovali záležitostiam Slovákov v Maďarsku?
- Rodinné zázemie. Sme piati súrodenci, štyria z nás maturovali na slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe. Prijali ma na vysokú školu aj v Maďarsku, ale už si nespomínam, prečo som tu napokon neštudoval.
- Čo vám dala slovenská univerzita?
- V prvom rade som sa naučil jazyk, lebo doma sme hovorili nárečím. O jadrovej fyzike však po slovensky dodnes neviem diskutovať. Ako tlmočník som sa ocitol v situáciách, ktoré by som zrejme nezvládol, keby som neštudoval na Slovensku.
- Slováci v Maďarsku sa výrazne asimilovali. Niektorí odhadujú ich počet na stotisíc, ale podľa údajov z ostatného sčítania ľudu je ich okolo 25-tisíc. Kde sú korene silnej asimilácie?
- V medzivojnovom období, keď sa začalo zakazovať používanie slovenčiny v školách. Vládny splnomocnenec Adolf Pechány dohliadal na pomaďarčovanie slovenských škôl. Chodil po školách a kontroloval, ako učitelia učia. Dbalo sa o to, aby sa na školu nedostal učiteľ či kňaz hovoriaci po slovensky. Uvedomelí Slováci sa v rokoch 1946 – 1947 presídlili na Slovensko. V školskom roku 1948/1949 malo békeščabianske gymnázium len jedného žiaka, hoci dovtedy ich bolo viac ako štyristo. Ten, kto chcel zostať Slovákom alebo si z nejakého dôvodu myslel, že sa bude mať lepšie, odišiel. Veľká časť inteligencie a farárov odišla, preto už bolo potrebné komunitu organizovať. Do istej miery sa to aj podarilo, ale národnostný zákon bol prijatý až v roku 1993, čo bolo pre nás neskoro. Dostali sme práva, ktoré sme už nedokázali uplatniť, lebo sme neboli dostatočne silní a uvedomelí.
- Maďarsko chcelo po zmene režimu vlastnými menšinovými zákonmi inšpirovať susedné krajiny, v ktorých žije početná maďarská menšina. Do akej miery je podľa vás maďarská právna norma moderná?
- Zákon z roku 1993 bol dôležitý z toho aspektu, že vytvoril dodnes existujúci systém menšinových miestnych a celoštátnych samospráv. Bol to pokrok, lebo priestor dostali aj tí, ktorí sú vo svojich obciach v menšine, a preto sa nedostanú do miestnej samosprávy. Chýbali však garancie. Išlo o to, že ak pomer menšinového obyvateľstva dosiahne určité percento, tak menšina získa isté práva, no chýbala garancia pre prípad, ak sa tak nestane. Je možné požiadať o dvojjazyčné dokumenty, no keď som o ne požiadal po prvý raz, musel som sa tri razy vrátiť a mal som so sebou všetky zákony. Bol som vedúci kontrolnej sekcie na ministerstve a úradníci mi nechceli veriť, že takáto možnosť existuje. Nedávno úrad ombudsmana organizoval konferenciu, na ktorej zaznelo, že uplatňovanie národnostných práv žiada len niekoľko tuctov osôb.
- Máte však dvojjazyčný občiansky preukaz.
- V národnostnom jazyku je v ňom uvedené len meno. Text je maďarský, ale v preukaze je kolónka meno v materinskom jazyku. Tak ho mám v preukaze uvedené aj ja.
- Existujú slovenské školy, na ktorých sa všetky predmety vyučujú po slovensky?
- Nie. Dvojjazyčných škôl je päť, ich zriaďovateľom je Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku. Je to tak od prijatia národnostného zákona v roku 2011. Takáto možnosť bola aj predtým, ale po prijatí zákona máme aj finančné garancie. Celoštátna samospráva má systém vlastných inštitúcií: je zriaďovateľom piatich dvojjazyčných škôl, divadla, dokumentačného centra, vydáva noviny, má aj verejnoprospešnú hospodársku spoločnosť. V miestnych samosprávach panuje väčšia neistota, ale tri školy a viaceré škôlky už prevzala slovenská samospráva.
- Je vyriešené vzdelávanie pedagógov?
- V Maďarsku sú dve slovenské gymnáziá, jedno v Budapešti a jedno v Békešskej Čabe a bolo obdobie, keď sa diplom zo slovenčiny dal získať na šiestich katedrách. Dnes sa učitelia prvého stupňa vzdelávajú v Sarvaši, učitelia druhého stupňa v Segedíne, učitelia stredných škôl a gymnázií zasa študujú na ELTE v Budapešti. Podmienky sú teda dané, ale uprednostňujeme, ak záujemca študuje na Slovensku, lebo tam sa lepšie naučí po slovensky. Nevýhodou je však to, že mnohí z týchto študentov sa dnes už nevrátia domov.
- Aký majú postoj k slovenským školám rodičia? Sú populárne?
- Je to rôzne, ale naše dvojjazyčné školy sú populárne. Populárne sú však školy miestnych slovenských samospráv, a to odvtedy, čo štát prevzal verejné školstvo, teda rozhodnutia sa nerodia na miestnej úrovni. Je totiž lepšie, ak zriaďovateľom školy je miestna slovenská národnostná samospráva. Každý, kto môže, sa snaží získať späť kompetencie na miestnej úrovni.
- Maďarské národnostné menšiny majú právo zostaviť vo voľbách vlastnú kandidátku. Aké to má výhody a nevýhody?
- Máme dvojaké voľby, národnostné a parlamentné. V parlamentných voľbách môžu hlasovať len registrovaní slovenskí národnostní voliči, ktorých je viac ako 12-tisíc. V zmysle rozhodnutia ústavného súdu nemôžeme mať viac hlasov ako priemerný maďarský volič. Priemerný maďarský volič má dva hlasy: môže hlasovať za kandidáta v individuálnom volebnom obvode a za celoštátnu kandidátku. V našom prípade menšinový volič, ktorý hlasuje za národnostnú kandidátku, nemôže hlasovať za stranícku kandidátku. Pre nás to však nie je výhodné, lebo nikdy nezískame dostatočný počet hlasov, ktorý je potrebný na mandát. Na mandát totiž treba získať štvrtinu hlasov poslanca, ktorý sa dostal do parlamentu na straníckej kandidátke s najmenším počtom preferenčných hlasov. Naposledy to bolo viac ako 23-tisíc hlasov, čo dosiahli len Nemci. Nemecký kolega je poslanec parlamentu, má hlasovacie právo a v parlamente vedie výbor pre národnostné menšiny. My hlasovacie právo nemáme. Máme všetky ostatné práva poslancov parlamentu, no nemôžeme iniciovať novelu zákona, môžeme tak urobiť len v mene výboru. Výbor však musí takýto návrh jednohlasne schváliť. Vo výbore je dvanásť osôb, ktoré treba presvedčiť.
- Už sa vám podarilo niečo takto presadiť?
- Áno, problém je však ten, že ide o skupiny s rôznymi záujmami. Početnejšie národnostné menšiny by radšej posilnili inštitucionálnu podporu, menšie menšiny zasa podporu pre jednotlivé programy. V časoch, keď som ešte nebol v parlamente, sa zrodila dohoda, že každý podporí to, čo nepoškodí ostatných. Vo veci rozpočtu či novely zákona o verejnom školstve vystupujeme väčšinou jednotne.
- Je to skutočná výsada alebo ide skôr o výkladnú skriňu?
- Nenazval by som to výkladnou skriňou, lebo odkedy máme parlamentné zastúpenie, máme lepšie výsledky. Už počas prvej Orbánovej vlády sa uvažovalo o národnostných hovorcoch. Takáto úprava sa však zrodila až v roku 2011, keď sa do zákona dostalo ustanovenie, že národnosti majú právo podieľať sa na parlamentnej práci. Následne prišli do parlamentu prví hovorcovia. Je veľmi dôležité, aby nás bolo počuť, aby sme sa mohli vyjadriť k zákonom. Navyše výbor pre národnosti dostáva návrhy zákonov na pripomienkovanie. Ak ide o zákony, ktoré sa bezprostredne týkajú národností, ako je novela zákona o národnostných menšinách, zákony o verejnom školstve alebo kultúre, tak aj poslanecké kluby žiadajú náš výbor o stanovisko. Máme prístup k rokovaniam a podieľame sa na prípravných fázach legislatívneho procesu. Dostavili sa aj výsledky: keď som odchádzal zo štátnej správy, tak na národnostnú problematiku štát vyčlenil zhruba desať miliárd forintov, teraz má len slovenská samospráva päťmiliardový rozpočet. Keby sme mali hlasovacie právo, bolo by to komplikovanejšie, keďže hovorcovia trinástich národností majú svoje politické preferencie. Napríklad v Slovinsku nechcel byť maďarský poslanec jazýčkom na váhach, keď od jeho hlasu záviselo, či parlament schváli rozpočet. To by bolo zrejme veľmi tvrdé.
- V predošlom volebnom cykle vláde zabezpečoval ústavnú väčšinu pre Fidesz poslanec nemeckej národnosti Imre Ritter.
- On bol vo svojom meste miestnym poslancom za Fidesz už v čase, keď ešte nebol národnostným hovorcom.
- Do akej miery sú Slováci v Maďarsku vnútorne rozdelení?
- Dnes už nie sú. Boli obdobia, keď bola spolupráca ťažšia, v celoštátnej samospráve bola vnútorná opozícia. V tomto cykle napätie necítim a nevidím ani jeho stopy. Pred voľbami sa zdalo, že kandidátka nebude jednotná, no napokon jednotná bola a hlasovali za ňu všetci slovenskí národnostní voliči. Nie je to najdemokratickejšie, ale viac kandidátok národnostnej komunite nepomáha. Voliči totiž nemajú radi konflikty.
- Konflikty boli dôsledkom politickej rozpoltenosti maďarskej spoločnosti alebo išlo o miestne záležitosti?
- Boli dôsledkom osobných konfliktov. K približovaniu sa k politickým stranám došlo až po vnútornom zlome.
- Na Slovensku chýba komplexný menšinový zákon, po ktorom volá najmä maďarská menšina. Žiada aj to, aby jeho súčasťou bol aj samosprávny model. Obracia sa na vás slovenská vláda so žiadosťou o stanoviská? Aká je podľa vás v porovnaní s Maďarskom situácia menšinovej legislatívy na Slovensku?
- Sledujem tieto procesy od začiatku. Slovenská politika sa neveľmi zaujíma o naše názory, boli sme však v kontakte s tamojšími Maďarmi, napríklad sme sa zúčastnili konferencií Fórum inštitútu pre výskum menšín. Komunite, ktorá vo väčšine obcí tvorí majoritu, sa neoplatí uvažovať o národnostných samosprávach, keďže sa bez problémov dostane do miestnych samospráv, ktoré majú silnejšie kompetencie. Z toho dôvodu to neodporúčam. Parlamentné voľby sú zaujímavejšou témou, keďže vidíme, že je ťažké prekonať volebný prah. V takejto komunite je ťažké dosiahnuť, aby každý ťahal rovnakým smerom, preto si myslím, že skôr či neskôr bude potrebné podobné riešenie, ako je naše. Pre nás však prišlo neskoro, keďže už nie sme takí početní, aby sme využili všetky možnosti. Som si však istý, že aj na Slovensku treba pripraviť zákon o národnostných menšinách, aby sa tieto polemiky neustále nevracali. A to ani nie tak z aspektu Maďarov, akékoľvek zastúpenie je totiž problematické v prípade menších národnostných komunít. Nejaká právna úprava je podľa mňa potrebná, no toto rozhodnutie sa musí zrodiť na Slovensku.
Tisíce Maďarov protestovalo v Budapešti za nezávislosť médií
https://www.teraz.sk/zahranicie/tisice-madarov-protestovalo-v-budapes/827408-clanok.html
Výzva ÚSŽZ na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rok 2025
Vzdelávanie, veda a výskum / Kultúra / Informácie / Médiá - Podávanie žiadostí do 3. novembra 2024
https://www.uszz.sk/dotacna-vyzva-na-rok-2025/
Návod – ako na to pri podávaní žiadostí
https://www.uszz.sk/wp-content/uploads/2024/10/navod.docx.pdf
Vážení záujemcovia o dotáciu, v nadväznosti na aktuálne prebiehajúcu výzvu sa náš tím rozhodol vytvoriť návod, ktorý Vám môže pri podávaní žiadosti o dotáciu pomôcť. Tento návod vychádza zo skúseností a praxe. Ponúka odpovede na Vaše časté otázky a riešenia na časté chyby, ktoré sa vo vyplnených žiadostiach objavujú vo forme: inštrukcií a rád ako správne formulovať informácie v jednotlivých častiach žiadosti; čo do danej časti žiadosti písať a čo nie; príklady ako môžete dané informácie správne naformulovať. Veríme, že Vám tento materiál pri tvorbe žiadostí pomôže a vyrieši niektoré otázky, ktoré si pri žiadostiach zvyknete často klásť. (uszz.sk)
KOALÍCIA - Dohoda o spolupráci AJ PO VOĽBÁCH
https://www.oslovma.hu/Archiv/VolebDoh.pdf - Zväz Slovákov v Maďarsku, Únia slovenských organizácií v Maďarsku - Združenie a Slovenský spolok Identita ako účastníci dohody za najvhodnejšie fórum riešenia vnútorných sporov slovenskej komunity v Maďarsku považujú VZ CSSM; - v celoštátnom zbore plánujú zriadiť 6 výborov; - jednotlivé nominačné organizácie majú nárok minimálne na jeden post predsedu výboru a navrhnutie väčšiny v jednom výbore; - spolupráca trvá do konca volebného cyklu 2024-2029; - účastníci dohody považujú za smerodajný spoločne prijatý Etický kódex:
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/politika/154-politika3/1540-koalicna-dohoda
Škola v prírode VPN ZSM na Slovensku s hercami a bábkami
Zábery zo 4. turnusu Školy v prírode Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku „Poznaj svoje korene“ koncom septembra 2024 na Táľoch so slovenskými gymnazistami z Budapešti a Báčskeho Petrovca, ktorí si s veľkým záujmom pozreli predstavenie „Potulného dividla J+T“ z Medzibrodu Legenda (Jánošikowa?). Paškvil pre dvoch hercov a bábky so živou hudbou a piesňami na motívy hry Jánošík od Jozefa Mokoša upravili a zahrali: Juraj Haviar a Tomáš Pohorelec.
Spolu na javisku (i mimo neho!)
15. ročník medzinárodnej divadelnej prehliadky ochotníckych súborov - Cervinus Teátrum v Sarvaši 11.-13. októbra 2024 / Program:
https://www.luno.hu/images/stories/2024/Aktuality/09-2024/SNJ24program.pdf
Zábery z XXII. Slovenského dňa v Čorváši
Z archívu: http://www.luno.hu/index.php/component/search/?searchword=%C4%8Corv%C3%A1%C5%A1
Dunaj už aj v Maďarsku klesá
https://www.teraz.sk/zahranicie/dunaj-uz-klesa-pri-mosonmagyarovari/824042-clanok.html
Pál Závada: Príklad maďarskej vlády kopírujú na Slovensku s drastickou náhlivosťou
Prejav zaznel 26. septembra pri otvorení stánku Spolku Bázis na 29. Budapeštianskom medzinárodnom knižnom festivale (dennikn.sk)
Vážení prítomní, milí hostia, Slováci, Česi, Maďari a ďalší, priatelia literatúry a kníh! Teda milí čitatelia! Podobne som vítal aj návštevníkov slovenského stánku na knižnom festivale v roku 2016. A teraz, keď po ôsmich rokoch hľadám slová k sérii programov Spolku Bázis, musím sa priznať, že vám asi zasa pokazím náladu. Pretože ani teraz sa nemôžeme odovzdať bezstarostnej radosti z osláv, dokonca sa zdá, že naše terajšie podujatia nebudú len prezentáciami kníh, ale že sa zároveň musíme ozvať aj za nezávislé a slobodné umenie a kultúru, ktoré sa ocitli v ohrození. Za európske spoločenské hodnoty. Dovoľte mi na chvíľu zaspomínať si, ako veľmi bol knižný festival aj pred ôsmimi rokmi presýtený smútkom a obavami. Dňa 22. apríla 2016 sme pochovali Imreho Kertésza – lúčili sa s ním Péter Esterházy a na klavír hral Zoltán Kocsis, obaja vážne chorí. Potom sme v tejto budove spolu s Esterházym privítali Pavla Vilikovského a jeho novú knihu. A krátko na to sme ich všetkých troch príliš skoro stratili. Kde sa však v porovnaní s touto bolesťou nachádza obava, ktorú som spomínal v ten istý deň vo svojom otváracom prejave, že tí, ktorí sa práve opili mocou, oživujú zlé národné tradície a rozdúchavajú podradné inštinkty? Že vláda, ktorá ochudobňuje zdravotné a vzdelávacie zariadenia, pohŕda kultúrou; že financuje propagandistické médiá a dvorné umenie a nedrží sa európskych hodnôt. Vláda, ktorá nezlepšuje, ale oslabuje a kazí porozumenie a spoluprácu so susedmi. A kam sme sa po uplynutí ôsmich rokov dostali? Tam, že príklad maďarskej vlády, ktorá vládne takýmto spôsobom už pätnásty rok, teraz s drastickou náhlivosťou kopírujú – a nie je to po prvýkrát – tí, ktorí sú dnes na Slovensku pri moci. Hoci sa medzitým našli aj roky, keď sme z klietky stabilizovanej autokracie v Maďarsku závistlivo hľadeli na niekoľko povzbudzujúcich príkladov na Slovensku – v neposlednom rade aj v oblasti kultúry. Lenže tento rok práve v tomto ohľade zasiahol spoločnosť na Slovensku vážny útok jej vlastnej vlády: totálna centralizácia kultúrnych inštitúcií, mocenský diktát, ideologická cenzúra, hromadné prepúšťania. Ale – na rozdiel od praxe v Maďarsku – tam to neostalo bez odozvy. Výzvu na odstúpenie arogantnej a diletantskej pani ministerky podpísalo 180-tisíc ľudí. Aby sa zastavilo „ničenie pod dohľadom nekompetentných vedúcich” rezortu kultúry, platforma Otvorená kultúra vyhlásila v uplynulých týždňoch Kultúrny štrajk, ku ktorému sa pridala väčšina – 3 300 pracovníkov 351 kultúrnych inštitúcií v 92 mestách, vrátane pracovníkov ministerstva, pričom v Bratislave a v 13 mestách po celom Slovensku sa konali demonštrácie. A toto je presne to, čo u nás až hanebne chýba – takáto súdržnosť, takýto silný a odhodlaný vzdor. Príkladom bol aj Spolok Bázis, hlavne naša dnešná hosťka, výtvarníčka Ilona Németh, ktorá bola v dôsledku svojho protestu a organizovaniu petície vystavená dokonca obťažovaniu zo strany polície. A keď čítame jej slová, že vidno, aké to je, keď niet verejného odporu ako napríklad v Maďarsku – tak veru pocítime hanbu. Čím je podľa nej arogantnejšia vláda, premiér alebo minister, tým je dôležitejšie, aby sme vytvárali protitlak – a myslím si, že Ilona Németh má pravdu. Mnohí tvrdia, že je neslušné, zbytočné alebo priam podradné spomínať naše politické problémy počas medzinárodného sviatku stretnutia knižného fachu a čitateľov. Podľa mňa však majú spoločné záležitosti našej profesie aj politický rozmer, rovnako ako ktorákoľvek iná verejná záležitosť. Nehovoriac o ich inštitucionálnych podmienkach, od ktorých je veľmi ťažké upustiť – hlavne ak sú autokratické a lajdácke. Obzvlášť, ak nám hrozia tým, že rýchlo a stručne skoncujú s našou kultúrou – vrátane našej knižnej profesie a takýchto podujatí. Veď napríklad podmienky fungovania Spolku Bázis sa otriasajú v základoch – darmo pracujú mimoriadne úspešne päť rokov za mnohorakosť maďarskej a slovenskej literatúry na Slovensku, respektíve v Maďarsku, na sprostredkovaní hodnôt, darmo vydali 60 kníh, zastrešili množstvo konferencií, seminárov a festivalov – a tu musím vyzdvihnúť zorganizovanie čestného hosťovania Slovenska na Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti v roku 2022 a, samozrejme, ich terajšiu sériu programov –, ich budúcnosť je až alarmujúco neistá. Hoci v prvom rade je to ich zásluha – aby som povedal aj pozitíva –, že spolupráca našej literatúry so Slovákmi, respektíve aktérmi na Slovensku, je najživšia a najplodnejšia, a za to vďačíme okrem autorov hlavne prekladateľom a organizátorom literárneho života. Potvrdia to aj všetky podujatia spoločného stánku Spolku Bázis a českého partnera počas nasledujúcich troch dní – a dovoľte mi za ne poďakovať vopred. Blahoželám, nech žije Bázis – všetkým nám prajem len to najlepšie! Na záver však ešte jedna otázka, ktorá opäť pokazí našu radosť: kto bude niesť zodpovednosť za to, že pozvanie na náš knižný festival dostali aj ruskí autori, ktorí chvália ruskú agresiu a otvorene ju podporujú? (dennikn.sk)
Pressburg - Originálna komická love story
Maďari na Slovensku o sebe v novom televíznom seriáli
Výstava z tvorby slovenského dizajnu v Budapešti
6. septembra 2024 - (tasr)
V Slovenskom inštitúte (SI) v Budapešti otvorili unikátnu výstavu slovenského dizajnu pod názvom SPOLU. Vznikla v spolupráci so Slovenským centrom dizajnu a jej kurátorom je bývalý dlhoročný vedúci Ateliéru industrial dizajnu na VŠVU v Bratislave Ferdinand Chrenka. Pre TASR to uviedla 6. septembra 2024 riaditeľka SI Michaela Pánisová Ležáková. Podľa jej slov exponáty sú odkazom na 30-ročnú spoluprácu vysokoškolských pedagógov, študentov a firiem, v ktorých sa dizajnérska tvorba realizuje. Prezentované sú návrhy Chrenku, ktorý je uznávaným priemyselným dizajnérom, nositeľom národných cien za dizajn a vysokoškolským pedagógom, ako aj viaceré študentské projekty vytvorené pod jeho vedením v spolupráci s firmami BERNDORF-SANDRIK,TON,EGOE a CHIRANA-MEDICAL. Súčasťou výstavy sú aj porcelánové projekty CINK a CUCEJ a gramofóny LOWRYO a LUCIO od Ernesta Marka. Výstava je prístupná verejnosti do 28. septembra 2024.
Tak zle, ako sa len dá (päť príbehov o láske a o všeličom inom...)
Päť záberov z predstavenia Slovenského divadla Vertigo 4. septembra 2024 v Stredisku pilíšskych Slovákov / Obyčajná lavička v obyčajnom parku, ukrývajúca (ne)obyčajné príbehy
http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/32173-premiera-slovenskeho-divadla-vertigo
Seminár pre vedúcich slovenských národopisných zbierok v Maďarsku
Národopisná zbierka zemplínskych Slovákov v Baňačke
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.3837052309727050&type=3
Baňačka
http://www.luno.hu/index.php/component/search/?searchword=Ba%C5%88a%C4%8Dk
Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku
Martin Homza: Niekoľko dojmov z posledného stretnutia s profesorom Istvánom Käferom
https://standard.sk/753882/niekolko-dojmov-z-posledneho-stretnutia-s-profesorom-istvanom-kaferom
Bohatý program Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci
https://www.uszz.sk/bohaty-program-slovenskych-narodnych-slavnosti-v-bacskom-petrovci/
Letná súborová škola 2024
V gescii Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí ju realizovalo Metodické centrum UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí
https://www.uszz.sk/letna-suborova-skola-2024/
Popoludnie Slovenskej národnostnej samosprávy Pilíšskej Čaby
10. augusta 2024 v Parku predkov
Haluškový festival vo Veňarci
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/151-aktuality3/849-halusky
V novohradskom Veňarci (Vanyarc) každý rok v druhú septembrovú sobotu usporadúvajú súťaž vo varení halušiek /strapačiek/ zo surových zemiakov. Paralelne s varením vždy prebieha folklórny program, v ktorom vystupujú členovia folklórnych súborov, speváci a tanečníci širšieho regiónu. Návštevníkov tradičného podujatia čakajú detské hry, prehliadka ľudových krojov, jarmok s ľudovoumeleckými výrobkami, domáce pochúťky a kreatívna dielňa umeleckých remesiel. Záujemcovia si môžu vyskúšať i jazdu na traktore, čaká ich pritom výstava krojovovaných bábík a podkovaných vajíčok a môžu si pozrieť aj evanjelický kostol, geologickú výstavu, pohrebisko rodiny Veresovcov, kúriu Dessewffyovcov či pamätný park.
oSlovMa + ĽuNo - Archív
2022 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.491345669664788&type=3
2019 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&album_id=2339570552808574
2018 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&album_id=1775990615833240
2016 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&album_id=1026995604066082
2015 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&album_id=823892667709711
2014 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&album_id=644624658969847
013 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&album_id=469818339783814
2012 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&album_id=316232205142429
O Veňarci:
http://www.nhrad.hu/index.php?option=com_content&view=category&layout=blog&id=91&Itemid=113
http://www.luno.hu/index.php/component/search/?searchword=Ve%C5%88ar&searchphrase=all&Itemid=9999
Čo som sa naučila o ekológii v Budapešti?
Stromoradia chránia ulice pred žiarením. Kruhové objazdy sú preplnené kvetmi. Mestská časť je prešpikovaná parkami a lesmi...
https://www.storyteller.rs/co-som-sa-naucila-o-ekologii-v-budapesti/
Medzinárodný novohradský folklórny festival 2024
- záverečný galaprogram: Phoenix – Holandsko / Nashentsi – Bulharsko / Košár - Česká republika / FS Krtíšan – Slovensko / TS Nógrád – Maďarsko (Banka - Bánk / Prírodné javisko - Víziszínpad / 28VII2024)
Fotogaléria:
Video: https://www.facebook.com/oslovma/videos/486125527450389/
Foto:
Šalgótarján, Hlavné námestie (25VII2024)
Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku
Novohradské národnostné stretnutie - Keď si ja zaspievam - program najúspešnejších účastníkov celoštátnej súťaže v speve slovenských ľudových piesní Slovenské Spievanky / Návraty k prameňom - program ocenených folklórnych súborov speváckych a folklórnych skupín, ľudových hudieb a sólistov
Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku
s Novohradským národnostným stretnutím
Banka / Bánk Anno - Folklórny festival Slovákov v Maďarsku v zrkadle času
2024 - https://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/32296-pri-banskom-jazere-tieklo-iste-zlato
2023 - https://www.facebook.com/media/set/?vanity=oslovma&set=a.759623516170334
2021 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.4123511681081110&type=3
2020 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.3190488607716760&type=3
2018 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1715796775185958&type=3
2017 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1346267185472254&type=3
2016 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.995857153846594&type=3
2015 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.804667696298875.1073741952.147596498672668&type=3
2014 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.620708814694765.1073741908.147596498672668&%3Btype=1
2013 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.449368291828819.1073741850.147596498672668&%3Btype=3
2012 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.303668526398797&type=3
2011 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.300322640066719&type=3
Bohatnúť V BANKE (Imrich Fuhl) - https://www.luno.hu/index.php/archiv-luno-portal/archiv-publicistika/23040-namiesto-editorialu-bohatnu-v-banke
Letnú škola Studia Academica Slovaca absolvuje 150 záujemcov z 31 krajín sveta
https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024072900000159
Rodí sa nový CD nosič speváckeho zboru Ozvena
Video: https://www.facebook.com/oslovma/videos/500759829301048/
V štúdiu pri nahrávaní slovenských ľudových piesní z Pitvaroša: sólistky s pitvarošskými predkami Katarína Noszlopyová a Gabriella Kopas, na mandolíne hrá vnučka učiteľa, zbormajstra a skladateľa Jána Šutinského (1943-2020) Radna Lászlófi.
Z archívu: http://www.luno.hu/index.php/component/search/?searchword=Ozven
Prší, prší, len sa leje... - Ozvena nacvičuje
Video: https://www.facebook.com/oslovma/videos/1037601004606206/
V rámci svojho tradičného sústredenia na Táľoch začiatkom júla 2024 členovia Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena nacvičovali aj slovenské ľudové piesne, ktoré upravil prvý dirigent zboru Ján Šutinský (1943-2020)
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/archiv-nazory/619-uite-zbormajster-radioamater-a-politik
Z archívu: https://www.facebook.com/profile/100063680764740/search/?q=zbor%20Ozvena
Sulyok po schôdzke s Pellegrinim: Dialóg Maďarska a SR treba posilňovať
18. júla 2024 - (tasr)
Bilaterálny dialóg medzi Maďarskom a Slovenskom treba nielen udržiavať, ale aj posilňovať, aby tieto krajiny mohli ešte viac slúžiť vlastným národným záujmom na regionálnej a európskej úrovni, ako aj záujmom vyplývajúcim zo strategického partnerstva oboch krajín. Uviedol to 18. júla 2024 v Budapešti maďarský prezident Tamás Sulyok na spoločnej tlačovej konferencii s prezidentom SR Petrom Pellegrinim. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti. „Na stretnutí sme sa dotkli niekoľkých prioritných oblastí zameraných na posilnenie strategického partnerstva,” povedala maďarská hlava štátu. Sulyok dodal, že v súvislosti s tým, že Maďarsko predsedá Rade Európskej únie, požiadal Pellegriniho o podporu Budapešti v sprostredkovaní presadzovania obmedzenia nelegálnej migrácie, posilnenia európskej obrannej politiky, poľnohospodárskej politika EÚ zameranej na poľnohospodárov a skutočných riešení demografických výziev. Maďarský prezident ďalej podčiarkol, že jeho krajina odmieta všetky formy agresie. „Ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná, treba ju rešpektovať, vyžadovať jej rešpektovanie a chrániť ju,” dodal s poznámkou, že je hlboko odsúdeniahodné, keď agresori konajú proti mieru vojenskou silou, teroristickým činom či atentátom proti jednotlivcom. Prezidenti hovorili aj o situácii národnostných menšín a zhodli sa, že podpora spolunažívania je v záujme oboch strán. Slovenský prezident sa po schôdzke s jeho maďarským náprotivkom stretol s predsedom maďarského parlamentu Lászlóom Kövérom. V závere oficiálne návštevy Maďarska Pellegrini položí veniec k pamätnej tabuli Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera, dvoch slovenských židov, ktorí v apríli 1944 úspešne ušli z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.
Kövér s Pellegrinim rokoval o spolupráci V4 i o vojne na Ukrajine
18. júla 2024 - (tasr)
Maďarsko-slovenské dvojstranné vzťahy, spolupráca krajín Vyšehradskej štvorky, ale aj zhodnotenie situácie Európskej únie boli hlavnými témami stretnutia predsedu maďarského parlamentu Lászlóa Kövéra s prezidentom SR Petrom Pellegrinim, ktorý 18. júla 2024 na pozvanie maďarského prezidenta Tamása Sulyoka absolvoval oficiálnu návštevu Maďarska. Kövér s Pellegrinim rokovali aj o medzinárodných výzvach týkajúcich sa oboch krajín vrátane rusko-ukrajinskej vojny, pričom hovorili aj o možnostiach nastolenia čo najskoršieho mieru. Predseda maďarského zákonodarného zboru k prebiehajúcemu maďarskému predsedníctvu v Rade EÚ povedal, že Budapešť urobí všetko pre to, aby sa pokročilo v otázkach, v ktorých Slovensko a Maďarsko zaujímajú podobný postoj. Kövér zo siedmich priorít maďarského predsedníctva vyzdvihol potlačenie nelegálnej migrácie.
Spor medzi SR a Maďarskom v otázke Vodného diela Gabčíkovo smeruje k vyriešeniu
https://www.teraz.sk/slovensko/telexhu-spor-sr-a-madarskom-v-otazke/809082-clanok.html
Prečo sú naše kultúry zmiešané?
https://dennikn.sk/4093575/preco-su-nase-kultury-zmiesane/
Slovenská hymna alebo maďarská ľudovka?
https://dennikn.sk/4093625/slovenska-hymna-alebo-madarska-ludovka-preco-su-nase-kultury-zmiesane-1/
Majú Maďari skutočne slovanské gény?
https://dennikn.sk/4093719/maju-madari-skutocne-slovanske-geny-preco-su-nase-kultury-zmiesane-2/
Naozaj civilizovali Maďarov predkovia Slovákov?
Bolo Uhorsko maďarská a Slovensko Slovenská?
Skutočne postavili Budapešť Slováci?
https://dennikn.sk/4093796/skutocne-postavili-budapest-slovaci-preco-su-nase-kultury-zmiesane-5/
Prečo má maďarská slovná zásoba toľko slovanských výrazov?
Keď si hrkútajú holub s galambom
https://dennikn.sk/4093851/ked-si-hrkutaju-holub-s-galambom-preco-su-nase-kultury-zmiesane-7/
Poznajú Maďari maďarský guláš?
https://dennikn.sk/4093860/poznaju-madari-madarsky-gulas-preco-su-nase-kultury-zmiesane-8/
Je trdelník Slovenská alebo maďarská?
https://dennikn.sk/4093876/je-trdelnik-slovensky-alebo-madarsky-preco-su-nase-kultury-zmiesane-9/
Je bratislavská kuchyňa Slovenská?
https://dennikn.sk/4093898/je-bratislavska-kuchyna-slovenska-preco-su-nase-kultury-zmiesane-10
Čerňa - Deň Slovákov v Maďarsku
Fotogaléria: https://www.facebook.com/media/set/?vanity=oslovma&set=a.999623445503672
Oficiálna brožúrka Dňa Slovákov v Maďarsku: https://www.oslovma.hu/Archiv/DsmCerna.pdf
DSM 2024 - Slávnosť radosti, hojnosti, družnosti a priateľstva
https://lucasperny.blog.pravda.sk/2024/07/07/vedeli-ste-ze-aj-v-madarsku-ziju-slovaci/
Video: https://youtu.be/rbEKa1Ov5-w
Čerňa hostila tohtoročný Deň Slovákov v Maďarsku
Pamätník zakladateľom obce
http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/32239-dsm24pam
Dielňa, hry a cirkus
http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/32241-dsm24spriev
Pastva pre oči, potešenie pre žalúdok
http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/32240-dsm24stany
Galaprogram so stupňujúcou sa náladou
http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/32238-dsmgala24
Dni Slovákov v Maďarsku z archívu
Deň slovenských samospráv v Maďarsku 2026 - https://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-politika/33693-dssm26
2025 - https://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/33074-v-novej-hute-v-novom-formate
Deň slovenských samospráv v Maďarsku 2025 - https://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/32874-tri-dekady-celo-tatnej-slovenskej-samospravy
2024 - https://www.facebook.com/media/set/?vanity=oslovma&set=a.999623445503672
2023 - https://www.facebook.com/media/set/?vanity=oslovma&set=a.738449751621044
2022 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.438800908252598&type=3
2021 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.4045569302208682&type=3
2018 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1682036305228672&type=3
2017 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1313659235399716&type=3
2016 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.976781039087539&type=3
2013 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.440127959419519&type=3
2012 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.294358237329826&type=3
-+ 1997 +- http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/28885-dni-slovakov-v-ma-arsku
Deň Slovákov žijúcich v zahraničí 2024
5. júla 2024 - (tasr)
Pamätný deň, Deň Slovákov žijúcich v zahraničí, sa pripomína v kontexte štátneho sviatku - Sviatku svätého Cyrila a Metoda, ktorý takisto pripadá na 5. júla. Už v roku 1993 sa v Slovenskej republike schválil Deň zahraničných Slovákov, ktorý sa v roku 2020 na základe novely zákona premenoval na Deň Slovákov žijúcich v zahraničí a je pamätným dňom. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) aj tento rok pripravil na 5. júla v bratislavskom Sade Janka Kráľa pripomienku na krajanov žijúcich po rôznych historických etapách vysťahovalectva, emigrácie či ekonomickej migrácie mimo svojej vlasti. Slávnostná ceremónia kladenia kvetov k základnému kameňu Pamätníka slovenského vysťahovalectva sa uskutočnila 5. júla 2024 od 10.00 h. Počas ceremónie sa predstavil so svojím hudobným programom Mládežnícky dychový orchester zo Slovenského Komlóša (Maďarsko) - držiteľ ceny Pro Cultura Slovaca 2024 za prínos v oblasti hudobného umenia, Anna Hrabčáková Hradský zo San Diega (USA) a operný sólista Ivan Ožvát zo Slovenska. V roku 2000 bol v Sade Janka Kráľa práve v tento deň osadený krajanmi z Maďarska darovaný 4,5-tonový monument z červeného mramoru z Tardošského lomu. Od toho roku sa tento základný kameň budúceho Pamätníka slovenského vysťahovalectva stal miestom pripomenutia si krajanov žijúcich za hranicami Slovenska. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vznikol v roku 2006 na základe zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a sídli v Bratislave. Záujmy zahraničných Slovákov okrem ÚSŽZ zastupuje aj Svetové združenie Slovákov v zahraničí, ktoré vzniklo v roku 2002. Združenie nadviazalo na integračné úsilie Svetového kongresu Slovákov a podarilo sa mu združiť mnohé významné komunity Slovákov v zahraničí a ich najväčšie spolky. V súčasnosti združuje viac ako 100 krajanských spolkov a inštitúcií z viac ako 20 štátov.
ÚSŽZ chce digitalizáciou zlepšiť komunikáciu
5. júla 2024 - (tasr)
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) naštartoval prechod na digitálnu transformáciu, prostredníctvom ktorej chce zlepšiť komunikáciu Slovákov žijúcich v zahraničí aj komunikáciu úradu navonok. Okrem iného má ambíciu zvýšiť intenzitu svojho informačného pôsobenia cez sociálne siete i médiá a plánuje tiež vytvoriť databázu Slovákov žijúcich v zahraničí. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré pre TASR poskytla predsedníčka úradu Dagmar Repčeková pri príležitosti Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí. „ÚSŽZ v súčasnosti naštartoval prechod na svoju digitálnu transformáciu, ktorou chce dosiahnuť nielen vytvorenie digitálnej databázy Slovákov žijúcich v zahraničí, zlepšenie svojich služieb, ale napr. vytvorením digitálnej platformy aj lepšiu komunikáciu úradu navonok a medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí navzájom,“ uviedla predsedníčka ÚSŽZ. Cieľom úradu je zvýšiť intenzitu svojho informačného pôsobenia nielen v rámci sociálnych sietí a platformy Slovenské zahraničie, ale aj v spolupráci so Slovenskou televíziou a rozhlasom (STVR) a Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky (TASR). „Nielen smerom informovania o aktivitách Slovákov žijúcich v zahraničí na Slovensku, ale aj o korektnom dianí na Slovensku, s cieľom zabezpečiť šírenie dobrého mena SR v zahraničí,“ dodala Dagmar Repčeková. ÚSŽZ sa chce tiež zamerať na oblasť vzdelávania, prepájania a využitia slovenských talentov a profesionálov zo zahraničia, zvyšovať povedomie občanov SR o Slovákoch žijúcich v zahraničí či priblížiť príbehy vysťahovaleckých a ďalších migračných vĺn. Jeho cieľom je aj zapojiť Slovákov, ktorí v zahraničí dočasne pracujú či študujú, do komunikácie s úradom a krajanskou komunitou v krajine ich pôsobenia. Má tiež ambíciu rozšíriť pôsobnosť dotácií na podporu aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí.
Pamätná medaila Š. B. Romana zahraničným Slovákom 2024
Vo svete je viac ako 1,6 milióna krajanov
Vo svete je viac ako 1,6 milióna Slovákov, sú súčasť národa
5. júla 2024 - (tasr)
Slovenská republika vždy považovala Slovenky a Slovákov žijúcich v zahraničí za súčasť slovenského národa, našich národných dejín a národného kultúrneho dedičstva. Pripomenul to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer) pri príležitosti pamätného Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí. Viac ako 1,6 milióna Slovákov žijúcich v zahraničí predstavuje podľa šéfa rezortu diplomacie dôležitú súčasť Slovenska, o ktorú sa musíme rovnako zaujímať, starať a podporovať jej národné povedomie pre vzájomný prospech. „Pri mojich cestách v zahraničí sa už pravidelne stretávam aj so slovenskou krajanskou komunitou v danom štáte a nesmierne ma teší, že Slováci ani ďaleko od domova nezabúdajú na svoje korene. Šíria dobré meno našej vlasti a sú neoddeliteľnou súčasťou diplomacie, keďže dokážu pozitívne prispievať a obohacovať naše vzájomné vzťahy s krajinou, v ktorej žijú,“ vyhlásil Juraj Blanár. Ich skúsenosti a potenciál môže podľa jeho slov Slovensko využiť pri nadväzovaní kontaktov alebo presadzovaní ekonomickej diplomacie v nových teritóriách. Doplnil, že starostlivosťou o Slovákov žijúcich v zahraničí zároveň podporujeme udržiavanie slovenskej kultúry a tradícií aj v zahraničí. Rezort diplomacie poukázal na to, že najviac zahraničných Slovákov žije podľa dostupných štatistík v zámorí – v Spojených štátoch amerických pôsobí 750-tisíc Slovákov, v Kanade 100-tisíc. V Česku je ich evidovaných 200-tisíc, v Maďarsku 75-tisíc a v Rakúsku 65-tisíc. V Srbsku ich žije 45-tisíc a v Rumunsku sa k slovenským koreňom hlási 13-tisíc obyvateľov. Štátnu politiku starostlivosti o slovenských krajanov vytvára a vykonáva od roku 2006 Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR. Deň zahraničných Slovákov každoročne symbolicky pripadá na deň štátneho Sviatku sv. Cyrila a Metoda – 5. júl a pripomíname si ho od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993.
ÚSŽZ a pamätník slovenského vysťahovalectva podpísali memorandum
19. júna 2024 - (tasr)
Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a Nadácia Národný pamätník slovenského vysťahovalectva 19. júna 2024 podpísali memorandum o porozumení a spolupráci. Dohodli sa tak na koordinovanom postupe pri budovaní dôstojného pamätníka slovenským vysťahovalcom v Bratislave. Cieľom je udržiavať a rozvíjať národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. „Pamätník bude dôležitým symbolom budovania povedomia o osudoch Slovákov, ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodli opustiť územie Slovenska a začať svoj život v cudzine. Zároveň by slúžil ako dôstojné miesto stretávania sa zahraničných Slovákov v Bratislave,“ konštatuje ÚSŽZ. Takýmto miestom by mal byť najmä počas Pamätného dňa Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý si SR pripomína na deň štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda, teda 5. júla. V súčasnosti sa slávnostné ceremónie konajú v centre Sadu Janka Kráľa pri tzv. základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Ide o 4,5-tonový monument z červeného mramoru z Tardošského lomu ako dar Slovákov z Maďarska. Na oslavách sa každoročne zúčastňujú predstavitelia štátnych inštitúcií aj neziskových organizácií venujúcich sa krajanskej problematike, Slováci z Dolnej zeme či potomkovia slovenských vysťahovalcov do zámoria. Rovnako tak reprezentanti autochtónnych komunít za hranicami Slovenska aj ďalší zástupcovia slovenských komunít z celého sveta vrátane tzv. novej diaspóry.
O nadácii NPSV - https://www.vystahovalectvo.sk/o-nadacii-npsv/
Archív: https://www.facebook.com/profile/100063680764740/search/?q=vys%C5%A5ahovalectva
Dohoda o spolupráci medzi ÚSŽZ a Univerzitou Mateja Bela
zabezpečí kontinuitu vzdelávacích kurzov a pobytov pre krajanské deti
Na 10. Krajanskom dvore ocenený Mestom Detva a krajanmi Igor Furdík
ideový tvorca Krajanského dvora v Detve, bývalý predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí
57. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve
11-14. júla 2024 - (tasr)
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/151-aktuality3/1545-detva-2024
Sprievodnými podujatiami i scénickým programom v letnom amfiteátri sa 11. júla 2024 začali štvordňové 57. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve. Začiatok festivalu bol poďakovaním učiteľovi Romanovi Berkymu. „Jemu vďačíme za to, že máme v Detve toľko ľudových muzikantov,” informoval TASR člen programovej rady Jaroslav Černák. Po ňom vystúpilo Divadlo Jozefa Gregora Tajovského zo Zvolena s hrou Ženský zákon. Pohľad do histórie kuchyne zo zbierok Podpolianskeho múzea v Detve ukázala výstava s názvom Z kuchyne do kuchyne. Predstavila početný kuchynský riad v rôznom materiálovom zložení, ktorému dominujú drevo, prútie, keramika i sklo. Proces spracovania rastlinných vlákien prostredníctvom hmotných artefaktov i slovesného folklóru priblížila výstava s názvom Od semienka po plátno usporiadaná v kultúrnom dome pri kostole v Detve. „Prezentovali tu procesy spracovania rastlinných vlákien v minulosti. Ľudia si mohli vyskúšať rôzne textilné techniky, ako česanie ľanu, pradenie i pletenie povrazov,” povedal J. Černák. Sprievodné podujatia sa konali počas všetkých dní aj v areáli amfiteátra, kde sa prezentovali remeselníci, ľudoví výrobcovia i Dvor u Detvanov. Aj tento rok zachovali scénu v stravovacom areáli, ktorý domáci nazývajú Za potokom. Bola v ňom scéna, kde sa uskutočnili hudobno-tanečné, spevácke programy a ľudové zábavy.
Program s názvom Už mašinka pískala otvoril druhý deň 57. FSP v Detve. Okrem folklórnych súborov z Podpoľania patril aj hosťom z iných regiónov. TASR o tom informoval predseda Programovej rady FSP Roman Malatinec. Autori počas neho predstavili divákom časy z minulosti a zároveň to bol aj pohľad na tradície a folklór. Dej sa konal na železničnej stanici v Kriváni, ktorá bola od roku 1871 súčasťou novovybudovanej železničnej trate a zároveň dôležitou dopravnou tepnou regiónu. „Na stanici bol vždy život, ľudia prichádzali a odchádzali, autori tak chcú ukázať, čo všetko to prinášalo,” objasnil R. Malatinec. Doplnil, že privítanie býva tradične detvianske, v programe tak vystúpili viaceré podpolianske súbory. Námet a téma si však podľa neho vyžadovali pozvať do uvítacieho programu aj účinkujúcich z iných regiónov kraja. „Je to tematické spracovanie železnice a vlaku. Reflektovali sme tak na to, kto sa touto témou zaoberal, pretože sa dá spracovať choreograficky,” podotkol. Večer nasledoval program s názvom Valaštička moja, hlavným cieľom ktorého bolo spracovanie témy zbojníctva na Podpoľaní. „V súboroch sa málo pracuje s témou odzemkov. S autormi programu sme tak hovorili o tom, že pripomenieme pastierstvo i zbojnícke osobnosti,” zdôraznil R. Malatinec. Cieľom bolo poukázať na prepojenie valaského stavu, zbojníčenia a na pozadie života zbojníkov.
Na slávnostiach v Detve bol deviatykrát aj Krajanské dvor
- Prezentácia duchovnej kultúry zahraničných Slovákov na jarmočnej scéne
Ukážky zo života a tradícií Slovákov žijúcich v zahraničí a ich tradičnej kuchyne boli súčasťou Krajanského dvora na folklórnych slávnostiach v Detve - prezentácie duchovnej kultúry zahraničných Slovákov na jarmočnej scéne. TASR o tom za organizátorov informovala Milina Sklabinski z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Dodala, že deviatykrát v ňom mali možnosť návštevníci ochutnať v stánkoch tradičné jedlá krajanov. Podľa receptov svojich predkov ich pripravili Slováci žijúci v Maďarsku, Rumunsku, Poľsku a Srbsku. „Predstavili sme sa aj výstavou z Chorvátska a folkloristov, deti z Ukrajiny,” objasnila. V programoch na javisku bola aj prezentácia tradičných sviatočných a pracovných odevov zo slovenských dolnozemských obcí. Súčasťou programu Slovákov žijúcich v zahraničí - Krajanskej nedele (14. júla) boli folkloristi z Veľkej Británie, Rumunska, Srbska, Maďarska, Chorvátska i z Kalifornie. Krajanská nedeľa má na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve hlbokú tradíciu. Krajanov na podujatí víta pravidelne od roku 1974.
Dvor u Detvanov na slávnostiach s novou bránou zo smrekového dreva
Guláš z diviny, baraninu vo vode i bryndzovú nátierku mohli ochutnať návštevníci Dvora u Detvanov na folklórnych slávnostiach v Detve. Jedlo pripravovali členovia folklórnej skupiny Detvani. TASR o tom informovala Oľga Marcineková zo skupiny. Dodala, že pripravujú aj baraniu polievku či chlieb s cibuľou a masťou. Dvor je súčasťou slávností už viacero rokov, novinkou bola tento rok drevená Detvianska brána. Cez ňu vchádzali ľudia do dvora, ktorého súčasťou boli aj drevená chalúpka, stoly na sedenie a priestor pre varenie. Autorom novej brány zo smrekového dreva je jeden z členovej folklórnej skupiny. Podľa Jozefa Ostrihoňa z Detvanov vznikol dvor ako alternatíva ku Krajanskému dvoru, ktorý sa nachádza v jeho blízkosti. V ňom sú ukážky zo života a tradícií Slovákov žijúcich v zahraničí a ich tradičnej kuchyne. Marcineková spomenula, že počas trvania slávností zahraničných Slovákov vo dvore učili variť bryndzové halušky. Ako ďalej uviedla, na príprave jedál a chodu dvora počas podujatia sa podieľala celá folklórna skupina Detvani a pri práci sa striedali. (tasr)
IX. ročník Krajanského dvora
Milina Sklabinská (ÚSŽZ): Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s Folklórnymi slávnosťami pod Poľanou v Detve usporiadal v dňoch 12. až 14. júla 2024 9. ročník Krajanského dvora a 49. Krajanskú nedeľu. Podujatia sú už tradične súčasťou detvianskych slávností a ponúkajú návštevníkom možnosť ochutnať, vidieť a spoznať slovenské tradičné výrobky a kultúru krajanov z celého sveta. Na Krajanskom dvore tentoraz bolo dvanásť stánkov plných slovenských tradičných pochúťok. Slováci združení v Únii slovenských organizácií v Maďarsku predstavili gastronómiu zo Slovenského Komlóša, z Veľkého Bánhedeša, Pitvaroša a Békešskej Čaby. Na dvore pripravili svoje naďaleko známe kvasienke, no nechýbala ani povestná suchá klobása či čerstvo pripravované klobásky, birkacia kapusta a birkací perkelt, čabianske haluške či studenie kífle. Nadlackí Slováci z Rumunska sú stálicou Krajanského dvora. Podobne ako po minulé roky, aj teraz pripravili jedlá, ktoré sa jedia lyžicou – nadlacký tarhoňový paprikáš či nadlackú kapustu s mäsom. Ponúkli aj švarkovie bagáne a na Dolnej zemi veľmi dobre známe nadlackie kysnutie haluške. Vojvodinskú komunitu Slovákov v tomto ročníku reprezentovali účastníci z obcí Pivnica, Kysáč, Selenča (Báčka), Stará Pazova (Sriem) a Padina (Banát). – Celý článok:
https://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/12348-9-rocnik-krajanskeho-dvora
Video z Krajanskej nedele: https://www.youtube.com/watch?v=3216D343ZOs
Krajania na FSP Detva 2024
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/151-aktuality3/1545-detva-2024
Krajanský dvor a Krajanská nedeľa predstavia našich blízkych krajanov zďaleka / Dvanásť stánkov plných tradičných pochúťok Slovákov zo zahraničia / Prezentácia duchovnej kultúry krajanov na jarmočnej scéne / Škola dolnozemských tancov / Krajania na Scéne za potokom / Oblečte sa do komlóšskeho kroja
Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, ako jediný festival na Slovensku, každoročne už celé jedno polstoročie otvára svoje brány aj Slovákom žijúcim v zahraničí. Do dramaturgickej koncepcie festivalu boli krajania natrvalo zaradení v roku 1974 predovšetkým vďaka Matici slovenskej, ktorá okrem iného rozvíjala aj starostlivosť o zahraničných Slovákov. Prvá Koncepcia dlhodobej starostlivosti o krajanské folklórne hnutie a jeho pôsobenie v rámci festivalu v Detve bola prijatá v roku 1976. Program Krajanskej nedele dlhé roky tvorili, viedli a krajanov metodicky pripravovali Svetozár Švehlák, Stanislav Dúžek a Ondrej Demo. Od 90. rokov režisérske žezlo preberajú najmä Jaroslav Ševčík a Igor Kovačovič a v novom tisícročí autori ako sú Mária Katarína Hrkľová, Martin Urban, Vlastimil Fabišík a iní. Sila myšlienky odborníkov a zároveň aj nadšencov položila základy podujatia, ktoré už 50 rokov svedčí o vzájomných vzťahoch Slovenska a jeho po svete roztrúsených potomkov. Krajanská nedeľa je do dnešných čias známa tým, že neustále obohacuje všetkých účastníkov, pripravovateľov či divákov a zároveň vytvára atmosféru plnú emócií, tanca a spevu od srdca a priateľstiev, ktoré hranice nepoznajú. S cieľom vytvoriť podmienky na prezentáciu ľudovej kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí a s tým spätých gastronomických tradícií, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2014 založil na FSP v Detve Krajanský dvor. Za tým účelom bol vybudovaný osobitný areál v blízkosti amfiteátra, ktorý tvorí súbor štylizovaných drevených domčekov, jarmočných stánkov, tzv. humno – priestor určený na výstavy a zvonicu, ktorá slúži na posedenie hostí. Krajanský dvor návštevníkom ponúka gastronomické špeciality, prezentáciu starých remesiel, kultúrny program na javisku a rôzne interaktívne podujatia ako sú škola dolnozemských tancov, školy spevu, obliekanie do tradičného ľudového odevu a pod. Gestorom všetkých krajanských programov na FSP v Detve je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
ŠKOLA DOLNOZEMSKÝCH TANCOV
Vojvodinská beseda a novodobé tance Slovákov z Nadlaku – Hopcipolka a Šloufox.
https://www.festivaldetva.sk/program/skola-dolnozemnskych-tancov/
OBLEČTE SA DO NÁŠHO KROJA
Tanečníci zo Slovenského Komlóša poukážu na krásu, jedinečnosť, ale aj náročnosť obliekania a nosenia tradičného ľudového odevu.
https://www.festivaldetva.sk/program/oblecte-sa-do-nasho-kroja/
VÝSTAVA V HUMNE KRAJANSKÉHO DVORA
Slovenské kultúrne centrum Našice prináša výstavu remesla maľovanie - tradíciu nástennej maľby Slovákov v Chorvátsku.
https://www.festivaldetva.sk/program/vystava-v-humne-krajanskeho-dvora/
Krajanská nedeľa a Krajanský dvor Z ARCHÍVU:
2023 - http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/31424-detva23
2022 – https://www.facebook.com/media/set/?set=a.443715884427767&type=3
2018 - http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/26543-ja-ania-na-45-krajanskej-nedeli
2017 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1321840317914941&type=3
Archív oSlovMa: https://www.facebook.com/profile/100063680764740/search/?q=Detve
Archív ĽuNo: http://www.luno.hu/index.php/component/search/?searchword=FSP&ordering=newest&searchphrase=all&limit=20
Katarína Mosnáková Bagľašová: Krajania na Detve
Dramaturgia tohtoročnej Krajanskej nedele sa niesla v znamení oživenia spomienok na založenie podujatia a osobnosti ako sú Stanislav Dúžek, Svetozár Švehlák, Ondrej Demo a iní, ktorí Krajanskú nedeľu presne pred 50. rokmi začali budovať. / Azda najemotívnejší prvok celej dramaturgie bol úvod programu, kde vynikajúci violončelista Juraj Škoda spolu s afirmovaným spevákom Ivanom Slávikom a všetkými 230. účastníkmi programu spodobnili slová doc. PhDr. Michala Babiaka, CSc., ktoré silno zapôsobili nie len účastníkov, ale aj plný amfiteáter divákov: „Som milióny Slovákov vo svete. Som slovenský národ, ktorý nežije na Slovensku. Som milióny tých ktorí sa vo svete stratili, ale ešte viacej tých, ktorí nezabudli odkiaľ prišli. Som milióny tých, ktorí Slovensko každý deň nevidia, ale každú noc snívajú. Som milióny tých, ktorí v dni bežné posvätne pracujú vo svete, ale vo chvíľach sviatočných prichádzajú domov, na Slovensko. Som milióny tých, ktorí vás, tento ľud na Slovensku, stále nesieme v srdci a vy o tom možno ani neviete.“
https://www.uszz.sk/krajania-na-detve/
Dulovce v jubilejnom šate mladých folkloristov
Na XXV. Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávnostiach vystúpili krajanské detské súbory.
Slovenská národnostná menšina v Poľsku má svoju zberateľskú mincu
https://www.uszz.sk/slovenska-narodnostna-mensina-v-polsku-ma-svoju-zberatelsku-mincu/
Rok osobností Slovákov v Maďarsku
Rok 2024 vyhlásili Zväz Slovákov v Maďarsku a Ľudové noviny za „Rok osobností Slovákov v Maďarsku“, ktorý by mal prispieť k rozšíreniu všeobecných vedomostí o našich jedinečných Slovákoch za uplynulých sto rokov, a zároveň by mal slúžiť ako zdroj inšpirácie k posilneniu pocitu hrdosti na nedávnu minulosť našej národnosti.
http://www.luno.hu/index.php/component/search/?searchword=Rok%20osobnost%C3%AD
Do radu významných Slovákov môžete zapísať aj vy osobnosti z vášho okolia. Nájdite zaujímavých, činných a pre našu národnosť dôležitých ľudí vo svojom bydlisku, a skúste spracovať ich portréty, ktoré posielajte na adresu
Roman Malatinec chce, aby STVR vysielala programy pre krajanov
20. júna 2024 - (tasr)
Slovenská televízia a rozhlas (STVR) by mala vysielať aj programy zamerané na Slovákov žijúcich v zahraničí. Poslanec Národnej rady (NR) SR Roman Malatinec (Hlas-SD) to navrhuje zaradiť medzi hlavné činnosti inštitúcie. Zmenu chce presadiť cez pozmeňujúci návrh k zákonu o Slovenskej televízie a rozhlase (STVR). Pozmeňujúci návrh hovorí o „doplnení činnosti STVR vysielať programy zamerané na Slovákov žijúcich v zahraničí - jednak tých, ktorí tvoria slovenské autochtónne menšiny v okolitých krajinách strednej a východnej Európy a slovenské tradičné komunity v krajinách západnej Európy a zámoria, ako aj vysťahovaných Slovákov z novších migračných vĺn tzv. novej diaspóry“. Zmena by podľa poslanca mohla prispieť k budovaniu silnejších vzťahov medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a SR, k rozšíreniu povedomia o problematike tzv. krajanstva a prispieť k udržiavaniu a rozvoju slovenského povedomia vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Prezident SR Peter Pellegrini
Vo svojom inauguračnom prejave aj o Slovákoch žijúcich v zahraničí: „Našu štátnosť musíme naplniť niečím, čo si každý jeden občan Slovenskej republiky ponesie v sebe ako súčasť svojej osobnosti. Niečím, čo aj mladých ľudí po absolvovaní štúdia presvedčí vrátiť sa späť. Čo aj Slovákov v zahraničí núti ostať vo svojom srdci Slovákmi.“
https://www.teraz.sk/slovensko/cele-znenie-inauguracny-prejav-prezi/802202-clanok.html
Zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí:
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/474/
Eurovoľby 2024
https://www.teraz.sk/eurovolby-2024
Voľby do Európskeho parlamentu vyhralo Progresívne Slovensko
Vyhral Orbánov Fidesz, oproti predošlým voľbám si však pohoršil
https://www.trend.sk/spravy/madarsku-vyhral-orbanov-fidesz-oproti-predoslym-volbam-vsak-pohorsil
Dom krojovaných bábik v Dabaši-Šáre
Vďaka medzinárodnej spolupráci v rámci projektu Interreg
http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/32149-arske-krojovane-babiky
Zábery z celoslovenského vyhodnotenia 32. ročníka súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/157-kultura3/1546-novzam24
Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry SR, Národný inštitút vzdelávania a mládeže, Matica slovenská, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, SPN - Mladé letá, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Vydavateľstvo MS, Mesto Nové Zámky, Základná škola Mostná 4900/3 Nové Zámky a Miestny odbor MS Nové Zámky 6. júna 2024 v Nových Zámkoch usporiadali celoslovenské vyhodnotenie 32. ročníka súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko, ktoré sa konalo pod záštitou ministerky kultúry SR Martiny Šimkovičovej. Pred slávnostným otvorením podujatia, vyhodnotením a odovzdávaním cien, ktoré sa konalo v Cisársko-kráľovskej historickej jazdiarni, pri soche Antona Bernoláka na Hlavnom námestí Nových Zámkov sa konal krátky kultúrny program spojený s kladením vencov. Po vyhlásení výsledkov 4. kategórie (žiaci slovenských škôl zo zahraničia), krajanským účastníkom súťaže ceny odovzdala predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková. V rámci pestrého kultúrneho programu ako jediná zo zahraničia vystúpila speváčka a citaristka Boglárka Anna Brachna z Békešskej Čaby.
Podpora zo Slovenska / Dotácie z rozpočtu ÚSŽZ
Protokol schválených žiadostí:
Protokol zamietnutých žiadostí:
Celkový počet prijatých žiadostí v roku 2024 bol 847, z toho bolo 562 žiadostí schválených a 285 žiadostí zamietnutých. Hlavným cieľom poskytovania dotácií ako súčasti štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí je podpora aktivít zameraných na oblasť posilňovania národného povedomia, kultúrnej a jazykovej identity Slovákov žijúcich v zahraničí, podpora ich inštitúcií zriadených na dosiahnutie tohto účelu a podpora vzťahov medzi SR a Slovákmi žijúcimi v zahraničí.
Postrelili premiéra Roberta Fica, bojuje o život
https://www.teraz.sk/slovensko/online-po-rokovani-vlady-v-handlovej/794956-clanok.html
Svet odsudzuje pokus o atentát na R. Fica / Biden sa za Fica modlí, Putin je rozhorčený.
https://domov.sme.sk/c/23330457/robert-fico-strelba.html
Do predsedu vlády strieľal 71-ročný básnik z Levíc
Zábery z premiéry Slovenského divadla Vertigo
2. júna 2024 v Srbskom divadle v Budapešti / Viktor Csudai: Tak zle, ako sa len dá
https://divadlovertigo.hu/sk/viktor-csudai-tak-zle-ako-sa-len-da/
Prezentácia dvojjazyčnej básnickej zbierky Juraja Dolnozemského
Kruh priateľov Slovenského Komlóša 31. mája 2024 v Dome národností XIV. obvodu Budapešti po valnom zhromaždení organizácie usporiadal prezentáciu dvojjazyčnej básnickej zbierky Juraja Dolnozemského Srdce a osud - Szív és sors, ktorú predstavil básnik, publicista a konateľ Spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl.
Naladené do modro-biela - Od začiatkov modrotlače po súčasnosť
Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku 4. júna 2024 v Stredisku pilíšskych Slovákov v Mlynkoch prednáškou riaditeľky Ústavu a kurátorky výstavy Kataríny Királyovej PhD. otvoril expozíciu „Naladené do modro-biela - Od začiatkov modrotlače po súčasnosť“.
Slávnosť Božieho tela v Mlynkoch s procesiou a búdkami
Dni Slovákov v Maďarsku z archívu
2023 - https://www.facebook.com/media/set/?vanity=oslovma&set=a.738449751621044
2022 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.438800908252598&type=3
2021 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.4045569302208682&type=3
2018 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1682036305228672&type=3
2017 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1313659235399716&type=3
2016 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.976781039087539&type=3
2013 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.440127959419519&type=3
2012 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.294358237329826&type=3
-+ 1997 +-
http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/28885-dni-slovakov-v-ma-arsku
Členovia Kultúrneho výboru CSSM v Černi
(Bakonycsernye) na vysunutom zasadnutí v znamení príprav tohoročného Dňa Slovákov v Maďarsku.
Čerňa opäť ožila pred 300 rokmi
http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/32104-er-a-opa-o-ila-pred-300-rokmi
luno-archív - http://www.luno.hu/index.php/component/search/?searchword=Bakonycsernye&ordering=newest&searchphrase=all&limit=20
Pomaturitné stretnutie
bývalých žiakov Základnej školy, gymnázia a žiackeho domova s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti 25. mája 2024 v Mlynkoch (31 osôb zo 7 ročníkov).
XIV. túra na Pilíš - Memoriál Juraja Migaša
Otvorenie výstavy, kladenie vencov a výstup na vrchol Pilíša (18V2024)
Živé slová našich literát v knižnici
Slovenská samospráva Peštianskeho Alžbetina 15. mája 2024 pod názvom Živé slová v réžii dr. Anity Holej v Celoštátnej knižnici cudzojazyčnej literatúry usporiadala popoludnie venované tvorbe slovenských autorov v Maďarsku v podaní študentov budapeštianskeho slovenského gymnázia.
Z rozlúčkových slávností maturantov Slovenského gymnázia v Budapešti (1977-1986)
Sumarizácia činnosti VPN ZSM v rokoch 2013-2020
https://www.oslovma.hu/Archiv/VpnZsm-Sumar-Prezent.pdf
Podpory Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku na rok 2024
http://www.oslovma.hu/XXX/VpnVys24.pdf
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/152-aktuality2/1544-vpnzsmpodpory2024
Výzva VPN ZSM na predkladanie žiadostí o podporu
slovenskej národnostnej menšiny v oblasti vzdelávania a kultúry v roku 2024
Súbeh VPN ZSM: Škola v prírode na Slovensku
Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku vypisuje v rámci programu Poznaj svoje korene - Škola v prírode na Slovensku súbeh pre slovenské národnostné školy.
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/156-kultura2/1541-subeh-skolavpr-2024
Slovenská spievanky a veršovačky 2024
Celoštátne kolo 31. mája 2024 v Dabaši-Šáre
XXVI. ročník celoštátnej súťaže Zväzu Slovákov v Maďarsku v speve slovenských ľudových piesní a v prednese poézie a prózy
Archív: https://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/157-kultura3/1163-spievers24
Regionálne kolo 3. mája 2024 v Sarvaši
https://www.facebook.com/oslovma/posts/952878193511531?ref=embed_page
Regionálne kolo 15. mája 2024 v Budapešti
II. národné kolokvium k odkazu Žófie Bosniakovej
Román Deň na trhu Pála Závadu nemôže byť aktuálnejší
29. mája 2024 - (dennikn.sk)
Nenávisť povojnových rokov / Dá sa rok po vojne povedať, že vojna sa už skončila? Ustali možno boje, no vojna je o čosi komplexnejší organizmus a niekedy pretrváva v skrytosti, pod kožou, prípadne zmutuje do foriem, ktoré naoko pripomínajú mier. Zvláštnu nejednoznačnosť situácie, aká vo svete zavládla po druhej svetovej vojne, komentuje aj český filozof Jan Patočka vo svojej knihe Kacířské eseje o filosofii dějin z roku 1975, pričom stavia proti sebe obrazy a konce oboch doterajších svetových konfliktov: „První světová válka vyvolala u nás celou řadu výkladů, které odrážely snahu lidí pochopit toto obrovské, každého přesahujícií dění, lidmi nesené, a přece lidstvo přesahující – dění nějak kosmické. (…) Druhá válka nic podobného nevyvolala; ve svých bezprostředních příčinách a ve své podobě byla snad trochu až příliš (zdánlivě) jasná a hlavně – neskončila a přešla v cosi zvláštního, co vypadá ani ne jako válka, ani zase jako mír…“ Nositeľmi dejín však nie sú len veľké mená podpísané pod mierovými zmluvami. Dejinami hýbu aj tí malí a zdanlivo bezvýznamní. O tom, aká bola bezprostredná povojnová realita na maďarskom vidieku, píše maďarský prozaik Pál Závada vo svojom silnom románe Deň na trhu (maďarsky 2016), ktorý vo výbornom preklade Evy Andrejčákovej vyšiel vo vydavateľstve Slovart.
Zvláštny čas / Máj 1946. Rok po druhej svetovej vojne. Počítajú sa škody, počítajú sa obete. Keď sa obzrieme o osemdesiat rokov späť, ľahko by sme mohli nadobudnúť dojem, že 8. mája 1945 sa svet zo dňa na deň zmenil, vojna sa stiahla hlboko do svojho temného brloha a svet ovládla všeobecná radosť. Ale to je pohľad z ríše fantázie. Táto takmer šesť rokov trvajúca celosvetová kataklizma sa nemohla jedného dňa ráno len tak znenazdajky skončiť. Navždy predsa zmenila tvár sveta. Vzduch bol nasýtený smrťou, zem krvou. A predsa bolo treba akosi ďalej žiť. Ten celkom obyčajný život. A práve naň upriamuje svoju pozornosť Pál Závada v románe Deň na trhu, ktorý sa dočkal aj svojho divadelného spracovania – budapeštianske divadlo Radnóti hru uviedlo aj v Slovenskom národnom divadle. Je viacero dôvodov, pre ktoré môžeme v Závadovom románe hľadať paralely s dneškom. Povojnový svet bol chaotický a nejednoznačný. Ten dnešný nie je iný. Zároveň – akokoľvek by chcel byť človek silným a mocným tvorom (pozor, to nie sú synonymá), vo výsledku je len krehkou bytosťou, ktorou ľahko pozametajú všetky možné prúdy a vplyvy. Pál Závada zasadil dej svojho románu do fiktívneho mestečka Kunvadas, ktoré leží neďaleko Szolnoku. Kunvadas, tak ako mnohé iné mestečká a dediny, prežíva zvláštny čas. Ešte sa len usádza vojnový prach a človek by chcel veriť, že svet sa z vojnovej kukly vylúpol o čosi lepší. Lenže hrmot a násilie pokračujú, ba zdá sa, akoby mali konjunktúru. V centre autorovej pozornosti stojí kunvadaský týždenný trh a s ním spojené nepokoje, ktoré odhalili temnú podobu mnohých kunvadaských obyvateľov. Rozprávačkou príbehu je Mária Hadnagyová, rodená Csóková, manželka miestneho učiteľa Sándora Hadnagya. V príbehu pôsobí ako zvláštny satelit, ktorý buď priamo vlastnými zmyslami, alebo sprostredkovane získava informácie o dianí v osudných májových dňoch v mestečku Kunvadas a postupne tak skladá celistvý obraz tohto nepochopiteľného šialenstva: „A odteraz si nebudem môcť zakrývať oči pred hrôzami, lebo ma to pred ničím nezachráni. Že síce môžem utekať domov a strčiť hlavu pod perinu, keď som zhnusená z toho, čo ľudia stvárajú, ale nič tým nedosiahnem. Lebo tento bes ohrozuje priamo pred našimi očami nielen iných, ale vyhliadnutým cieľom dobyvačných chúťok sme už aj my, toto mi práve svitlo.“
Proces / Udalosti májových dní sa učiteľa Hadnagya a jeho manželky týkajú viac, ako by si priali. Učiteľ je v tejto trme-vrme jedným z hybných činiteľov. Po vojne totiž na jeho hlavu dopadnú rôzne obvinenia, ktorým musí čeliť nielen na ulici, ale aj pred súdom. Ako učiteľ bol totiž miestnym vodcom maďarskej mládežníckej polovojenskej organizácie Levente, ktorá bola akýmsi pendantom nemeckej Hitlerjugend či slovenskej Hlinkovej mládeže. Učiteľ je obvinený, že v septembri 1944 s príchodom frontu vyzbrojil chlapcov, aby sa postavili na odpor postupujúcej Červenej armáde. Učiteľ na svoju obhajobu tvrdí, že chlapcom rozdal zbrane, aby ich zachránil pred odvlečením na Sibír. Učiteľova manželka ničomu z toho neverí. Je presvedčená, že ide o vykonštruované obvinenie komunistov, ktorí sa postupne predierajú dopredu a využijú každú príležitosť, aby si trochu prihriali polievku. A práve tu korení nejednoznačnosť, či presnejšie mnohoznačnosť Závadovho románu. Je predsa zrejmé, že učiteľ ako vodca Leventov mal zásadný vplyv na to, čo sa chlapcom dostane od uší, a keďže zameranie tejto organizácie bolo jasné, svojím spôsobom sa chtiac-nechtiac podieľal na maďarskom vojnovom úsilí. A možno má v tom celom ruky ponorené ešte viac, ako by si jeho žena predstavovala. V máji 1946 učiteľ Hadnagy čelí ďalšiemu súdnemu pojednávaniu. Pred súd ho sprevádza čoraz väčší hlúčik sympatizantov, až napokon dôjde k stretu a prudkej výmene názorov s predstaviteľmi komunistov a sociálnych demokratov. Z jednej strany padajú rôzne obvinenia, druhá strana zas učiteľa obhajuje. Hadnagyovi stúpenci napokon nie sú vpustení ani do mesta, čo má za následok, že učiteľa nevydajú súdu. Situácia okolo odročeného súdneho pojednávania je však stále len jemnou predohrou k tomu, čo sa v mestečku Kunvadas odohrá počas nasledujúcich dní. Jednotlivé čriepky mozaiky sa vynárajú len postupne, tak, ako ich vyvoláva na svetlo rozprávačka príbehu. A z podobných nepatrných fragmentov sa skladá aj opis násilného konania rôznych viacpočetných skupín obyvateľov mestečka.
Prípadová štúdia / Trh je svojbytný organizmus. Má svoju dynamiku a má svoje zásady. Kto sa im chce priečiť, mal by radšej nakupovať v obchodoch. V Kunvadasi však všetko nasvedčuje tomu, že najbližší týždenný trh bude o čosi špecifickejší. Ešte pred jeho začiatkom sa po meste trúsia rôzne fámy, ktoré vypúšťajú známe i menej známe miestne postavičky. Napätie rastie a mnohí priam rátajú s tým, že na trhu sa odohrá otvorené násilie. A nie je náhoda, že má byť namierené proti Židom. Závadova kniha Deň na trhu je takmer prípadovou štúdiou toho, ako anonymný dav sústavne a vytrvalo vyživovaný nenávisťou dokáže veľmi ľahko stratiť zábrany. Ak by sme použili väčšiu mierku, výsledkom takejto snahy býva v podstate genocída. Na úrovni mesta hovoríme o pogrome. Rozzúrený dav je ako rozvodnená rieka. O tom, aké ľahké je strhnúť v takomto stave so sebou nič netušiacich ľudí, svedčí tento dialóg dedinčanov so zamestnancami letiska: „Spýtali sa, či by sme nemali chuť na malý pogrom. Na aký program? Nechápali sme. Nie program, pogrom. A to je čo? Nó, to je taká šarvátka spojená s lynčovaním. Nuž… odvetili sme, môžeme sa o tom porozprávať…“ Udalosti spojené s lynčovaním židovských obyvateľov Kunvadasu rekonštruuje učiteľova žena Mária na základe toho, čoho bola priamym svedkom, čo započula, ale aj zo zápisníc z vyšetrovania a výsluchov pred súdom. Rozhodujúcou rozbuškou bola v Kunvadase už takmer tradičná fáma, že miestni Židia začali unášať kresťanské deti, ktorých krv potrebujú pri svojich náboženských rituáloch, ich lebkami plánujú vydláždiť cesty a ich telá zomelú do klobás. Pre podstatnú časť útočiacich miestnych nebolo treba viac, aby sa s krvou podliatymi očami a vyzbrojení zúrivosťou vybrali búchať na brány miestnych Židov. Vedľajšie už je, že k žiadnemu únosu nedošlo, že žiadne dieťa sa nestratilo. Pravda je vždy vedľajšia. Keď sa s odstupom niekoľkých týždňov sudca pýta jednej z obžalovaných, či skutočne uverila tým rozprávkam o klobásach z detského mäsa, tá odpovedá: „Nie, ale dali sme sa presvedčiť.“
Čo s preživšími? / Samozrejme, nič z toho sa nemuselo stať. Nemuseli zomrieť ľudia, nemuselo sa rozpútať besnenie, nemuseli toľkí utrpieť zranenia. Nič z toho by sa nestalo, ak by sa niekoľkí Židia po vojne nevrátili odtiaľ, odkiaľ sa už nikdy vrátiť nemali. Ako hovorí jeden z preživších v predsedníctve izraelitov: „Ako Židia existujeme, ale vraciame sa domov iba po jednom, v mizivých počtoch, a ledva sa dostaneme čo len k zlomku nášho niekdajšieho hnuteľného majetku, dom či obchod často nemožno vysúdiť späť. Pochopiteľne, lebo by bolo treba vysúdiť majetok od tých, čo sa teraz už cítia právoplatnými majiteľmi. Čuduješ sa? Títo sú sklamaní, že medzi nami ostali preživší.“ Je to čudná, ale reálna predstava, že všetko to, čo bolo počas druhej svetovej vojny arizované, ale aj to, čo zostalo po zavraždených, ešte stále koluje po svete v podobe peňazí. Že ten ukradnutý majetok, hoci už mnoho ráz zmenil svoju podobu, je stále predmetom dedičských konaní a predajov. Tento zločin nám prúdi v krvnom obehu – a teda ešte stále žije. Medzitým sa procesy s učiteľom Hadnagyom a jeho spolupracovníkmi pohli – viacerí boli obvinení z toho, že síce neboli priamymi vykonávateľmi násilia, no boli jeho duchovnými vodcami a iniciátormi. A učiteľova žena sa zo všetkých síl snaží očistiť manželovo meno, zariadiť, aby obvinenia, ktoré boli proti nemu vznesené, čo najrýchlejšie stiahli. Popri tom sa vo svojom rozprávaní dotýka nespočetného množstva krutých detailov z osudného kunvadaského trhu a preniká čoraz hlbšie k strojcom násilia. To, čo sa odohralo v Kunvadase, nebola nijaká sofistikovaná psychologická operácia. Bolo to hrubé násilie, ktoré bolo podnietené hrubými rečami. Keď sa nad tým zamyslíme, nie je to nič iné ako to, s čím sa denno-denne stretávame aj dnes. Zmenili sa možno médiá, prostredníctvom ktorých sa nenávisť šíri, no ona samotná zostáva rovnaká. A súčasnosť v mnohom pripomína aj riešenie, akým chcel svojim židovským spoluobčanom pomôcť Hadnagyov spolupracovník Gergely Kátai po tom, čo niekoľkých z nich zlynčovali na smrť: „Keďže teda ich prítomnosť v našej obci prekáža v upokojení situácie, čo najsúrnejšie… nie – do šiestich hodín nech sa láskavo presťahujú do inej osady.“
Po vstupe Maďarska do EÚ viac príležitostí pre mladých Slovákov v Maďarsku
29. apríla 2024 - (tasr)
Vstupom Maďarska do Európskej únie pred 20 rokmi sa otvorili väčšie možnosti pre mladých príslušníkov slovenskej národnosti v Maďarsku študovať na slovenských školách, pričom niektorí na Slovensku aj zostávajú pracovať. V rozhovore pre TASR pri príležitosti výročia vstupu do EÚ to uviedla predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková. „Dnes si všetci myslia, a mladá generácia v tom aj vyrastala, že je to prirodzené, že môžeme cestovať, že sa môžeme rozhodnúť pre prácu v zahraničí. To však neznamená, že sa odtiaľ už nemôžeme vrátiť, ako tomu bolo pred zmenou režimu,“ konštatovala predsedníčka. Popri výhodách voľného pohybu za prácou a vzdelania v zahraničí sa však objavili aj negatívne dopady. „Trh práce je otvorený, v niektorých profesiách sa prejavuje nedostatok pracovných síl aj preto, lebo napríklad lekári a ďalší vysokokvalifikovaní odborníci si nájdu finančné výhodnejšie zamestnania vo vyspelejších štátoch Európy,“ dodala. Tieto zmeny sa dotýkajú aj Slovákov žijúcich v Maďarsku. Mnohí z nich podľa jej slov nachádzajú pracovné príležitosti na Slovensku - otvorenosť trhu práce sa prejavuje aj v tom, že niektorí mladí Slováci žijúci v Maďarsku po ukončení štúdia na Slovensku zostávajú tam. „Je to teda prirodzené, že sa môže zamestnať doma, ale aj na Slovensku, lebo ovláda jazyk na patričnej úrovni. Nie je to ale masový jav, ako napríklad v prípade Slovákov zo Srbska, tam je trochu iná situácia,“ povedala Račková. „Pozitívom je, že tento jednotný spoločný priestor vytvára viac príležitostí pre mladých Slovákov v Maďarsku, aby išli študovať na Slovensko,“ podčiarkla. Po vstupe do Únie mali národnostné menšiny podľa nej viac možností zapájať sa napríklad do činnosti federatívnej únie európskych národností. „Začali sme spolupracovať so Slovákmi z rôznych krajín, čo malo korene už pred vstupom Maďarska do Únie, ale tie praktické prekážky, ktoré pri budovaní vzťahov boli, vstupom zanikli. Budovali sme kontakty so Slovákmi vo Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku, jednoducho v tých západných krajinách, s ktorými sme predtým nemali kontakty,“ uzavrela.
https://www.teraz.sk/slovensko/eu20-rackova-po-vstupe-madarska-do/791430-clanok.html
Z Valného zhromaždenia Zväzu Slovákov v Maďarsku
26. apríla 2024 v budapeštianskom Slovenskom inštitúte
Výstava fotografií Mariusa Bartoňa v Budapešti
25. apríla 2024 - (tasr)
Výstavu fotografií Mariusa Bartoňa pod názvom Polarity otvorili 25. apríla 2024 v priestoroch Slovenského inštitútu v Budapešti. Výstava je súčasťou programu Budapeštianskeho festivalu fotografie 2024 (Budapest Photo Festival 2024), uviedla riaditeľka SI Michaela Pánisová Ležáková. Kurátorom výstavy, ktorá sa koná pod záštitou veľvyslanca Slovenskej republiky v Maďarsku Pavla Hamžíka, je teoretik a historik fotografie Marián Pauer. Bratislavčan Marius Bartoň je slovenský profesionálny hudobník, basgitarista, ktorého verejnosť môže spoznať aj ako výborného fotografa. Podľa Pánisovej Ležákovej na tejto výstave milovníci kvalitnej modernej fotografie nájdu prekvapivú pestrosť čiernobielych fotografií, inovatívne koláže a netradičný uhol pohľadu na krásu všedného dňa, ukrytú v hre svetla a tieňov. Výstava je verejnosti prístupná do 31. mája 2024.
Výstava fotografií Mateja Skalnického v Galante
V neogotickom kaštieli v Galante 23. apríla 2024 Fotoklub Galanta a Mestské kultúrne stredisko s názvom „Príbeh hľadania (série)“ usporiadali vernisáž výstavy fotografií Mateja Skalnického, ktorá potrvá do 20. mája. / oSlovMa-Archív:
https://www.facebook.com/profile/100063680764740/search/?q=Skalnick%C3%A9ho
Milan Rastislav Štefánik v Slovenskom Komlóši?
Kto bola Štefánikova tajná maďarská láska
ktorá slovenskému hrdinovi predpovedala tragický osud
8. júla 2024 - (József Demmel - dennikn.sk)
V máji 1906 dostal 26-ročný mladík v Paríži list v maďarčine, ktorý mu z Uhorska poslalo o rok staršie dievča menom Emília Chovan. „Milý Milan!“ začína svoje riadky. „Moje myšlienky ma klamú len zriedka. Nebolo to inak ani tentoraz, keď som od Vás dlho nedostala list. Povedala som si: určite ste chorý. Inak, uhádnuť to vo Vašom prípade nie je ťažké, lebo sa vedome, ľahkovážne zabíjate tou nesmierne záhadnou vedou, ktorú človek v tomto živote aj tak celú nevyrieši. Radšej pracujte na tomto živote a skúmajte hviezdy, ktorých je aj v peknom Francúzsku neúrekom. Keby som bola Vašou mamou, za takéto konanie by som Vás zbila.“
Záhadný sen - Zrejme nie je ťažké uhádnuť, kto bol adresátom tohto listu, keďže začiatkom 20. storočia si vedeckú kariéru vo Francúzsku nebudovalo veľa mladých Slovákov. A tento s nadšením skúmal nielen hviezdy na oblohe, ale aj pozemšťanov, pretože mal povesť veľkého gavaliera, no zároveň to bol človek slabej fyzickej kondície, ktorý často chorľavel. Samozrejme, reč je o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi (1880 – 1919), podpredsedovi Československej národnej rady počas 1. svetovej vojny a zakladateľovi Československej republiky, ktorý v mladom veku zahynul pri leteckom nešťastí. Práve preto je mimoriadne vzrušujúce sledovať pokračovanie listu Emílie Chovan. Táto žena totiž píše: „Raz sa mi snívalo, že som videla obrovskú budovu kostola, niečo ako košický dóm, a na čiernej mramorovej doske na dverách bolo veľa popísaného v tótčine, s Vaším menom na úvod, akoby ste ju sám navrhli a potom ste umreli. Nesmejte sa, že sa púšťam do takéhoto babského výkladu snov, ale vtedy som si pomyslela, že ste vykonali čosi naozaj nesmrteľné.“
Štefánikov osud - Čítať tento list z roku 1906 je vzhľadom na Štefánikov neskorší osud a kariéru skutočne desivé. Príbeh je totiž dobre známy: mladý Slovák sa vďaka svojim akademickým kontaktom v Paríži zoznámi s francúzskou politickou elitou, prijme francúzske občianstvo a počas 1. svetovej vojny zohrá kľúčovú úlohu v tom, aby Francúzsko a štáty Dohody pristupovali k vzniku Československa vážne a zaradili ho medzi svoje vojnové ciele. Veď ako na to vo svojich výskumoch poukazuje napr. Michal Kšiňan, práve vďaka Štefánikovej sieti kontaktov prijali Tomáša Garrigua Masaryka a Edvarda Beneša kľúčoví francúzski činitelia a ním organizované československé légie boli jedným z najdôležitejších tromfov, vďaka ktorým Československá národná rada v exile mohla byť považovaná za seriózneho rokovacieho partnera. Takisto je známe, že po tom, čo aj vďaka Štefánikovi vzniklo Československo, tento 39-ročný muž, ktorý dosiahol hodnosť francúzskeho generála, pri svojej prvej ceste do nového štátu havaroval lietadlom neďaleko Bratislavy. Štefánik v boji za slovenský národ naozaj dosiahol nepredstaviteľné výsledky, bezprostredne nato skutočne zahynul a jeho pamiatku odvtedy pripomínajú mramorové tabule, sochy, ulice a námestia nielen v Košiciach, ale takmer v každom slovenskom meste. No kto mohla byť tá záhadná Maďarka a ako mohla vyše desať rokov vopred „predpovedať“ Štefánikov osud?
Láska z mladosti - Aby sme našli odpoveď na túto otázku, oplatí sa nahliadnuť do Štefánikovho zápisníka, do ktorého si v polovici 90. rokov 19. storočia ako študent gymnázia v dolnozemskom meste Sarvaš zapísal aj nasledujúcu báseň z roku 1897: „Videl som Ťa, videl / a to ešte vlany / Očarovalo ma / S Tvojima očkámi […] Uvrhla si ma Ty / Ach, v mne neznámy svet / Počal sa rozvínať / V srdcoch naších láski kvet […] Ja Ťa vždy viac ľubim / Ty ma nie, žial Bohu / Ty si v krasy plnej / Ja sa blížim k hrobu.“ - Táto ľúbostná báseň má názov Ku E. Ch. a za iniciálami sa neskrýva nik iný ako Emília Chovanová či Emília Chovan. Toto dievča bolo Štefánikovou prvou naozaj vážnou láskou. Hoci z básne datovanej 6. mája 1897 jasne vyplýva, že jeho dvorenie sa skončilo neúspechom, existuje množstvo dôkazov o tom, že ich vzťah bol veľmi zvláštny a emocionálne vyhrotený aj o desať rokov neskôr a že Emília Chovan mohla mať na Štefánikov život oveľa väčší vplyv, než sme tušili.
Zvláštny vzťah - Napriek tomu, že Štefánik dostal od dievčiny košom, ťažko na ňu zabúdal. Hoci o rok neskôr, v roku 1898, opustil Uhorsko a okrem krátkych návštev príbuzných sa už domov nevrátil, stále jej písal. Každoročne jej blahoželal k meninám, oznamoval jej, že bol chorý, a keď začal cestovať po svete ako študent univerzity a neskôr francúzsky astronóm, zo všetkých miest jej posielal pohľadnice. Ešte výpovednejšie sú niektoré záznamy v jeho osobnom zápisníku, keďže Štefánik takmer nikdy nepísal po maďarsky, po roku 1898 už tento jazyk ani nepoužíval a ovládal ho čoraz menej. Šesť rokov po citovanej básni a päť rokov po odchode z Uhorska si však do svojho denníka zapísal tri v tom čase veľmi známe zľudovené piesne. Všetky tri rozprávajú o mužovi, ktorý sa sklamal v láske a nevidí iné východisko než opustiť svoju vlasť, kde žije milovaná žena, čo zranila jeho srdce… Pre tieto záznamy v maďarčine zatiaľ neexistuje lepšie vysvetlenie ako to, že sa takto snažil vyrovnať s citmi, ktoré prechovával k svojej prvej láske. Uvedené záznamy zároveň naznačujú, že v rozhodnutí dospievajúceho Štefánika neštudovať ďalej v Uhorsku zohral svoju rolu aj tento faktor. Na margo Štefánikových pohľadníc treba poznamenať, že šlo o jednostrannú korešpondenciu: Emília mu takmer nikdy neodpísala. Aj v roku 1906 sa chopila pera len preto, aby ho požiadala o vrátenie portrétov, ktoré si vzal pri svojej poslednej návšteve u nej. V čase, keď písala tento list (v roku 1906), už bola zasnúbená a nechcela, aby sa jej portréty nachádzali u iného muža. Štefánik však fotografie, ktoré si od dievčaťa skôr vyprosíkal, než dostal do daru, nevrátil a ženu, ktorej manželstvo bolo – zrejme nezávisle od toho všetkého – nakoniec zmarené, nebral príliš vážne.
Výklad sna - Vyše desať rokov mala teda Emília Chovan so Štefánikom veľmi špecifický vzťah. Spočiatku sa s ním zahrávala, keďže jeho návrhy nikdy nebrala vážne, ale dlho mu nepovedala ani jasné nie a nechala ho, aby jej dvoril. Zrejme práve preto ju ani po tom, čo od nej dostal košom, nedokázal pustiť z hlavy a v myšlienkach k nej ostal ešte dlho pripútaný. Ale po čase sa situácia zmenila: z ohrdnutého nápadníka sa stal svetobežník a dobrodruh, ktorý mladej žene vypisoval napriek tomu, že s ňou jednoznačne nemal vážne úmysly. Aj tak sa jej však neustále pripomínal, posielal jej pohľadnice zo Švajčiarska, Sicílie, z Florencie, Francúzska a Ázie a spomínal na nich, že kedysi bol do nej zaľúbený – čo spolu s portrétmi, ktoré mal u seba a ktoré sa v tom čase neraz považovali za prejav lásky, jej situáciu s vydajom zjavne neuľahčovalo. Sen Emílie Chovan teda možno dešifrovať takto: so Štefánikom mala dlhoročný, pravdepodobne citovo vypätý vzťah; navyše ju trápili výčitky svedomia, že sa svojho času k nemu nezachovala najelegantnejšie (nepovedala Štefánikovi otvorene, že niet šance, aby jeho city opätovala). To všetko sa jej mohlo v sne prepojiť s ich aktuálnym vzťahom a s tým, čo o Štefánikovi vedela: že je presvedčený Slovák a že býva často chorý. V podvedomí Emílie Chovan sa tak sformoval sen – príbeh muža, ktorý vykonal pre Slovákov čosi veľké, no predčasne umrel, čo až desivo pripomína Štefánikov neskorší osud.
Z histórie sochy Milana Rastislava Štefánika v Šuranoch
18. apríla 2024 - (PaedDr. Helena Rusnáková - oslovma.hu)
Sochy či busty Milana Rastislava Štefánika sa nachádzajú v mnohých mestách a obciach Slovenska. K týmto mestám patria aj Šurany. Socha M. R. Štefánika sa nachádza na nádvorí Obchodnej akadémie. Táto socha má zaujímavú históriu. Šuriansky notár Jozef Bašnák navrhol na zasadnutí kultúrnej komisie v Šuranoch v roku 1928, aby sa pred novou meštianskou školou postavila reprezentačná socha. Navrhoval, aby socha bola financovaná z dobrovoľných príspevkov širokej verejnosti. Náklad na sochu činil 104 tisíc korún. Socha bola slávnostne odhalená 17. júna 1734, pri príležitosti 15. výročia úmrtia M. R. Štefánika. Autorom sochy bol akademický sochár Miroslav Motoška. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 sa predstavitelia Šurian rozhodli zapožičať sochu mestu Hlohovec, kde pretrvala roky II. svetovej vojny. Po skončení vojny sa socha dostala naspäť do Šurian. Jej odhalenie sa konalo 4. mája 1946. Začiatkom r. 1953 neznámi ľudia sochu strhli a odviezli na neznáme miesto. V roku 1968 predstavitelia Mestského národného výboru v Šuranoch iniciovali vytvorenie novej sochy M. R. Štefánika. Akademický sochár Jozef Pospíšil vytvoril novú sochu, takmer identickú s pôvodnou. Vzhľadom k tomu, že stranícke orgány (KSS) okresu a kraja zakázali sochu inštalovať, obyvatelia mesta sa rozhodli ukryť sochu do skladu Technických služieb. Predstavitelia mesta sa však nevzdávali myšlienky osadiť sochu na pôvodné miesto. Ich cieľ sa podarilo naplniť až po novembrových udalostiach 1989. Po 20 rokoch ukrývania bola socha slávnostne odhalená na nádvorí Obchodnej akadémie 1. decembra 1989. Tu stojí doposiaľ. Pri príležitosti výročí narodenia a úmrtia M. R. Štefánika sa tu konajú pravidelne spomienkové oslavy.
Staňte sa spolutvorcami Nášho kalendára na rok 2025!
Milí priaznivci slovenského slova v Maďarsku, stalo sa už tradíciou, že pred príchodom leta vás oslovujeme s prosbou, aby ste sa stali spolutvorcami našej ročenky, ktorá je už dlhé desaťročia obľúbeným čítaním Slovákov v Maďarsku. Vydavateľom publikácie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) je Nezisková verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm, s. r. o., jej hlavnými tvorcami sú redaktori týždenníka a portálu Ľudové noviny. Naším cieľom je, aby Náš kalendár na rok 2025 umožnil čitateľom nazrieť do rozmanitého života slovenskej národnosti v Maďarsku, prezentujúc tohtoročné udalosti zachytené objektívmi fotoaparátov, sériu politicko-spoločenských a kultúrnych podujatí, ako aj činnosť školákov a mládeže.
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/155-kultura1/1472-nkal2025
O Slovákoch v Maďarsku - Prezentácia knižnej tvorby
Verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm, Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Čabianska organizácia Slovákov a Univerzitná knižnica v Bratislave 25. apríla 2024 v prednáškovej sále UKB usporiadali prezentáciu knižnej tvorby. Slováci v Maďarsku nepretržite, teda aj v posledných desaťročiach a rokoch vydávajú nielen svoj týždenník, ale aj obľúbené ročenky a celý rad knižných publikácií, o ktoré je primeraný záujem aj na Slovensku. Tradičnú prezentáciu knižnej a publicistickej tvorby našich krajanov hodnotením Nášho kalendára na rok 2024 začala predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková. Šéfredaktorka Ľudových novín Eva Fábiánová upozornila na knižné vydanie prílohy týždenníka Slovákov v Maďarsku pre deti „LuDo“ a konateľ spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl predstavil najnovšiu knihu Gregora Papučka „Memoáre alias Pamäti rodáka starobylej dedinky Pleš (dnes Mlynky)“. V druhej polovici večierka predseda Čabianskej organizácie Slovákov Bence Püski-Liker zalistoval v ročenke Čabiansky kalendár 2024 a popredstavoval netradičnú kuchársku knižku „Dobrí apeťík! Láska, modzgóška, Čaba“ a „Čabjanskú podsťenkovú kňižočku“. Poslaním oboch publikácií je podpora lokálpatriotizmu a miestneho slovenského povedomia.
Z archívu:
Náš kalendár nesklamal svojho čitateľa ani v roku 2024
Memoáre Pilíšana v Budapešti
http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-literatura/31952-memoare-pili-ana-v-budape-ti
Obľúbená publikácia čabianskych Slovákov
http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/31819-vy-iel-abiansky-kalendar
Krst knižnej prílohy pre deti a mládež LuDo
„Dobrí apeťík!“ – Ozajstná čabianska kuchárska kniha
Nové publikácie Slovákov v Maďarsku na bratislavskej Bibliotéke
Dohoda o spolupráci vo voľbách
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/152-aktuality2/1540-koalicna-dohoda
Zväz Slovákov v Maďarsku, Únia slovenských organizácií v Maďarsku - Združenie a Slovenský spolok Identita 8. apríla 2024 v Budapešti podpísali Dohodu o spolupráci vo voľbách, zároveň schválili spoločnú celoštátnu volebnú listinu.
https://www.oslovma.hu/Archiv/VolebDoh.pdf
15. zasadnutie Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín
10. apríla 2024 - (tasr)
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár 10. apríla 2024 v súvislosti s podpísaním zápisnice z 15. zasadnutia medzivládnej Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín označil starostlivosť o slovenských občanov v zahraničí za jednu z priorít vlády SR. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Zástupcovia Slovenska a Maďarska sa v stredu v Budapešti zhodli v 54 opatreniach a odporúčaniach v oblasti kultúry, vzdelávania, hospodárstva či infraštruktúry. Cieľom je skvalitniť život Slovákov v Maďarsku a rovnako Maďarov žijúcich na Slovensku. Blanár dosiahnutie obojstrannej zhody vo viacerých témach označil za úspech diplomatických rokovaní a dôkaz záujmu o posilnenie slovensko-maďarskej spolupráce. Zároveň ocenil prácu slovensko-maďarskej komisie pre menšiny a osobitne jej spolupredsedov. Vzťahy medzi SR a Maďarsko sú podľa neho mimoriadne korektné a je dôležité pokračovať v ich rozvoji. „Toto silné bilaterálne partnerstvo má pozitívny vplyv na život národnostných menšín v oboch štátoch a prostredníctvom nich aj na vzťahy medzi našimi krajinami a zastupovanie spoločných záujmov,“ zdôraznil šéf slovenskej diplomacie. Podotkol, že vždy budú existovať otázky, na ktorých sa slovenská vláda nemusí s maďarskou stranou zhodnúť. „No úlohou diplomacie je pokračovať v dialógu a spolupracovať v témach, ktoré máme spoločné,“ dodal Blanár. Stredajšie rokovanie Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín viedol za slovenskú stranu spolupredseda Miroslav Mojžita a za maďarskú stranu jeho partner a ministerský splnomocnenec zodpovedný za rozvoj susedskej politiky Maďarska Ferenc Kalmár. Spoločne podpísali zápisnice, ktoré budú postúpené na schválenie vládam obidvoch štátov. Členovia komisie ocenili prijaté opatrenia a odporúčania pomáhajúce zachovať a rozvíjať kultúrnu i jazykovú identitu príslušníkov národnostných menšín. Medzivládna Zmiešaná slovensko-maďarská komisia bola ustanovená v roku 1998, aby pomáhala napĺňať Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ktorá bola podpísaná v roku 1995. Komisia sa zaoberá otázkami ochrany národnostných menšín a právami a slobodami osôb patriacich k týmto menšinám.
Tragédia na rely v Komárňansko-ostrihomskej župe: Auto vrazilo do ľudí
24. marca 2024 - (tasr)
Štyria ľudia zomreli a sedem ďalších utrpelo zranenia pri tragickej nehode počas rely v Maďarsku, keď jedno z vozidiel zišlo z cesty a narazilo do divákov. Nešťastie sa stalo medzi obcami Labátlan a Bajót v Komárňansko-ostrihomskej župe, uviedla tamojšia polícia. Dvojdňové preteky pod názvom Esztergom-Nyerges Rally okamžite prerušili a polícia vyšetruje okolnosti prípadu. Na miesto dorazili vrtuľníky, sanitky a ďalšie záchranné zložky. Zatiaľ nie je jasné, prečo auto zišlo z cesty a či diváci stáli na miestach, kde to bolo povolené.
Slováci v Maďarsku vstupom do NATO a EÚ cítili, že patria k Západu
27. marca 2024 - (tasr)
Vstup Maďarska do Severoatlantickej aliancie (NATO) v roku 1999, a neskôr aj do Európskej únie, vnímali príslušníci slovenskej národnosti žijúcej v Maďarsku a príslušníci ostatných národností rovnako ako väčšinová spoločnosť. V hlavách ľudí sa tieto dva akty spájajú s pocitom, že Maďarsko patrí k Západu. V rozhovore pre TASR to uviedla predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková. Podľa jej slov z uvedeného hľadiska išlo o zásadné rozhodnutie. „V Maďarsku bolo referendum o vstupe do NATO. Na plebiscite sa zúčastnilo takmer 50 percent oprávnených voličov, z ktorých 85 percent podporilo vstup Maďarska do NATO,“ povedala predsedníčka CSSM. „Vtedy na základe prieskumov rôznych inštitútov verejnej mienky sa zistilo, že ľudia spájajú tento krok s tým, že patríme k Západu, že vstup do NATO prispeje k tomu, aby sa bezpečnosť krajiny posilnila a zároveň to ľudia vnímali ako predpoklad hospodárskeho a spoločenského pokroku, ktorý prispeje k tomu, aby sa tu lepšie žilo,“ spresnila. Prieskumy tiež potvrdili, že v prípade malých krajín, ako Slovensko či Maďarsko, si samy neporadia s tým, aby sa v prípade potreby bránili proti agresorovi. „Preto ten pocit bezpečnosti aj v tomto smere vnímali tak, že je ho možné zabezpečiť len v prípade, keď patríme k nejakému zoskupeniu,“ uzavrela Alžbeta Hollerová Račková.
Video: https://www.teraz.sk/slovensko/nato20-slovaci-v-madarsku-vstupom-do/784221-clanok.html
https://www.teraz.sk/search?q=NATO
Slováci v Maďarsku volia
(nielen svoje národnostné samosprávy, ale aj svoju budúcnosť) - pod týmto názvom usporiadal Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) v dňoch 22. až 24. marca 2024 v Penzióne Gápeľ v Nízkych Tatrách Celoštátne stretnutie aktivistov ZSM. Po privítaní účastníkov predvolebného sústredenia predsedníčkou Zväzu Ruženkou Egyedovou Baránekovou konateľ Spoločnosti SlovakUm a tajomník Verejnoprospešnej nadácie ZSM Imrich Fuhl priblížil zrod samosprávnych zborov Slovače v Maďarsku v uplynulých desaťročiach prednáškou s názvom Pozrime sa do volebného zrkadla času. O pripravovanej koaličnej zmluve a o koaličných rokovaniach vedenia ZSM s predstaviteľmi ďalších dvoch celoštátnych občianskych organizácií Slovákov v Maďarsku s cieľom zostavenia spoločnej kandidátnej listiny do volieb Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) referovala Ruženka Egyedová Baráneková. Prítomní poslanci Valného zhromaždenia CSSM, nominanti Zväzu sa potom podelili o svoje skúsenosti z pôsobenia v najvyššom volenom zbore Slovákov v Maďarsku. Na trojdňovom stretnutí aktivistov ZSM na Slovensku právnym predpisom a povinnostiam notárov v súvislosti s blížiacimi sa voľbami miestnych a regionálnych národnostných samospráv sa venoval notár Samosprávy Novohradskej župy Dr. József Bagó. Voľby 2024 z pohľadu slovenskej národnosti prítomným priblížil parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik. O uplynulom a nastávajúcom päťročnom volebnom období na podujatí hovorila predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková. Záverečné diskusné fórum bolo vhodnou príležitosťou na výmenu názorov o prerokovaných a ďalších aktuálnych otázkach. Stretnutie aktivistov Zväzu sa skončilo priateľským posedením, spoločenským večierkom Slováci Slovákom za účasti ľudovej hudby z regiónu pod názvom Veselí chlapci z Horehronia.
SME - Literárny a kultúrnospoločenské časopis Slovákov v Maďarsku (1988-1992)
https://www.oslovma.hu/Archiv/Casopis-SME-1988-1992.pdf
Laureátmi Ceny Ondreja Štefanka sa stali K. Maruzsová Šebová a J. Varšo
Medzinárodná konferencia Dolná zem a kontext slovenskej kultúry
https://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/12231-dolna-zem-a-kontext-slovenskej-kultury
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vedie skúsená diplomatka
21. marca 2024 - (mzv.sk)
Minister Juraj Blanár odovzdal dekrét novej predsedníčke Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčekovej, ktorá v minulosti zastupovala Slovenskú republiku ako veľvyslankyňa v Rumunsku aj Srbsku, v štátoch, kde je významne zastúpená slovenská menšina. „Vďaka jej dlhoročným skúsenostiam a odborným znalostiam pozná úskalia, ťažkosti a potreby každodenného života našich komunít v zahraničí. Verím, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí získa pod jej vedením silnú motiváciu pomáhať našim krajanom,“ - zdôraznil šéf slovenskej diplomacie a doplnil, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí tento rok podporí aktivity Slovákov žijúcich v zahraničí sumou vo výške 2,8 milióna eur. Minister Juraj Blanár sa v rámci zahraničných návštev pravidelne stretáva aj so slovenskými krajanskými komunitami, s ktorými diskutuje o ich problémoch, ale aj mnohých pozitívnych skúsenostiach a návrhoch na zlepšenia. „Nesmierne ma teší ich aktivita a hrdosť, s ktorou sa hlásia k slovenskej národnosti, a to mnohokrát po dlhých rokoch strávených v zahraničí. Šíria našu slovenskosť, slovenskú kultúru, zvyky, tradície a vedú k nim aj ďalšie generácie, - uviedol J. Blanár.
Miloš Koterec odchádza z pozície predsedu ÚSŽZ
Príhovor Miloša Koterca, ktorým sa lúči s komunitou Slovákov žijúcich v zahraničí: - Je mi ľúto, že z osobných dôvodov musím svoju misiu predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí ukončiť. / Jedným z výsledkov je nová, veľmi podrobná smernica o dotačnom procese úradu, ktorá nám pomôže orientovať sa a podporovať tvorbu osobitne dôkladne pripravených, kvalitných a kreatívnych krajanských projektov. Dotačný proces si rovnako kladie za cieľ posilniť transparentnosť, systémovosť, analyzovať a aktualizovať priority, skrátka stať sa profesionálnym nástrojom podpory budovania slovenskosti v cudzom prostredí. / Okrem kľúčových spoluprác s mnohými inštitúciami sme začali vytvárať plány pre vylepšenie pozície úradu v rámci štátnej správy a hľadať ďalšie spôsoby financovania podpory Slovákov žijúcich v zahraničí aj v rámci podporných politík Európskej únie. / Slovenská republika potrebuje reštartovať a zintenzívniť prístup ku krajanskej problematike, väčšie prepojenie slovenského zahraničia so Slovenskom a aj krajanských komunít medzi sebou navzájom.
Koterec končí ako predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Miloš Koterec 13. marca 2024 skončil vo funkcii predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, vláda ho odvolala na základe jeho vlastnej žiadosti. Na post od 14. marca 2024 vláda zároveň vymenovala Dagmar Repčekovú, bývalú veľvyslankyňu SR v Srbsku, Rumunsku a v Moldavskej republike.
V Budapešti otvorili výstavu grafík z Východoslovenskej galérie
13. marca 2024 - (tasr)
Výstavu súčasnej grafiky zo zbierky Východoslovenskej galérie otvorili v utorok v priestoroch Slovenského inštitútu v Budapešti (SI). Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti. Podľa riaditeľky SI Michaely Pánisovej Ležákovej výstavný projekt predstavuje výber diel súčasného umenia zameraný na výtvarný druh grafiky. Prezentované grafiky zakúpili do zbierkového fondu galérie v rokoch 2020 – 2022. Súbor grafiky od súčasných umelcov realizovali aj ako podporu umelcov v čase pandémie. „Sú to autori, ktorí prevažne tvoria v kontexte východoslovenskej umeleckej platformy úzko spätej s Fakultou umení Technickej univerzity v Košiciach,“ dodala. V Budapešti svoju tvorbu prezentujú Lucia Dovičáková, Jana Duchoňová, Oskar Felber, Svetlana Fialová, Michal Machciník, Jarmila Mitríková, Dávid Demjanovič, Katarína Rybnická, Boris Sirka a Peter Valiska-Timečko. Kurátorom výstavy je Miroslav Kleban. Výstava bude prístupná verejnosti do 21. apríla 2024.
Slovenská nevesty v Maďarsku - O kráse, ktorú neodviali stáročia
https://www.zenskyweb.sk/slovenske-nevesty-v-madarsku/
Vzácny dokument o kráse a jedinečnosti svadobných krojov Slovákov v Maďarsku
https://oslovma.hu/Archiv/SvadKroj.pdf
Veľká detviansko-maďarská láska
Ruženka Baráneková s Ferdinandom Egyedom / Cezpoľné manželstvo / Ako riešili jazyky / Na čele Zväzu Slovákov v Maďarsku už skoro tridsať rokov
https://www.zenskyweb.sk/velka-detviansko-madarska-laska/
Slovensko a Slováci v Kongresovej knižnici
jednej z najvýznamnejších inštitúcií v USA (Library of Congress)
https://www.loc.gov/photos/?q=Slovak
Pred divadelným stretnutím Deti deťom 2024
Slovenské divadlo Vertigo usporiada v dňoch 10. - 11. mája 2024 v Sarvaši tradičné divadelné stretnutie - 29. ročník prehliadky Deti deťom. Na prehliadke uvidíme nové predstavenia, ako aj ukážky z produkcií minuloročného divadelného tábora. Novinkou tohto podujatia je plánovaný festival detských filmov, presnejšie filmov, ktoré natočili žiaci. Výzvu nájdete na strane divadlovertigo.hu (link: https://divadlovertigo.hu/sk/vyzva-pre-zakladne-skoly-na-nakrucanie-kratkych-filmov/). Ak na Vašej škole pôsobí dramatický krúžok, prípadne ak na hodinách slovenčiny alebo slovenskej vzdelanosti pripravujete /pripravili ste/ hoci aj krátku scénku, ktorú by ste chceli predstaviť účastníkom a divákom prehliadky Deti deťom, neváhajte a prihláste sa. V tomto prípade Vám včas zašleme prihlášku a všetky potrebné informácie. Prosíme Vás, aby ste záujem o účasť na prehliadke – buď s novým predstavením (môže byť aj scénická miniatúra, teda predstavenie s 1-3 hercami) alebo s filmom zahlásili do 20. marca 2024 na e-mailovej adrese:
Prezentácia najnovšej knihy Gregora Papučka
Memoáre alias Pamäti rodáka starobylej dedinky Pleš (dnes Mlynky)
Mlynky v archíve Ľudových novín
http://www.luno.hu/index.php/component/search/?searchword=Mlynk&searchphrase=all&Itemid=9999
Mlynčanka Juliana Pauleňáková (rod. Genská) robievala zaujímavé kraslice
Kvetná nedeľa a vyvolávanie nového leta
Slováci v zahraničí 40 - Zborník Krajanského múzea Matice slovenskej (2023)
https://www.oslovma.hu/Archiv/SlovZahr-2023.pdf
V Budapešti otvorili výstavu Živé cyrilo-metodské dedičstvo
12. februára 2024 - (tasr)
https://www.cyrilometodiada.sk/vystava-zive-cyrilometodske-dedicstvo-v-budapesti/
Filatelistickú výstavu Živé cyrilo-metodské dedičstvo pri príležitosti 1155. výročia smrti sv. Konštantína Cyrila otvorili 12. februára 2024 v priestoroch Materskej školy, základnej školy, gymnázia a internátu s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti. TASR o tom informovala predsedníčka občianskeho združenia CYRILOMETODIADA Daniela Suchá. Podľa jej vyjadrenia sa na 20 paneloch odvíja príbeh od príchodu solúnskych bratov k našim predkom až po vznik Slovenskej republiky v roku 1993. Na príprave výstavy sa popri OZ CYRILOMETODIADA podieľali Nadácia PRO PATRIA a Klub filatelistov 52-46 Močenok. Autorom výstavy je člen močenského klubu filatelistov Jozef Kútny. „S nápadom usporiadať takúto výstavu prišla vlani v novembri pani Suchá. Navrhla som jej priestory slovenskej školy, ktorej aulu zdobí súsošie sv. Cyrila a Metoda. Potom sa do príprav už zapojila aj škola,“ povedala pre TASR predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková. Dodala, že takisto ako súsošie v aule, aj táto výstava má za cieľ dostať cyrilo-metodské dedičstvo do povedomia najmladšej generácie, ale aj slovenskej verejnosti v Budapešti. Na slávnostnom otvorení boli prítomní aj parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik, konateľ Nadácie PRO PATRIA Anton Hrnko a bývalý generálny konzul SR v Békešskej Čabe Emil Kuchár. - Fotogaléria:
Spolupráca V4 bola úmyselne znefunkčnená, je to tragédia
https://www.teraz.sk/slovensko/fico-spolupraca-v4-bola-umyselne-znef/767776-clanok.html
Orbán prijal Fica v Budapešti so všetkými poctami
Okrem podpisovania bilaterálnych dohôd rokovali premiéri za zatvorenými dverami o rôznych témach vrátane cezhraničnej spolupráce či európskych záležitostí:
O tom, aké sú medzinárodné i vnútropolitické súvislosti schôdzky premiérov Slovenska a Maďarska hovorí pre Pravdu maďarský novinár Szabolcs Panyi:
Fico nepodporuje Orbána vo všetkom, píše Blikk.hu
https://www.teraz.sk/slovensko/fico-nepodporuje-orbana-vo-vsetkom-p/767565-clanok.html
Výzva ÚSŽZ na predkladanie žiadosti o dotáciu na rok 2024
Vzdelávanie, veda a výskum / Kultúra / Informácie / Médiá - Registrácia žiadostí do 31. marca 2024
https://www.uszz.sk/vyzva-uszz-na-predkladanie-ziadosti-o-dotaciu-na-rok-2024/
ÚSŽZ - Blíži sa termín uverejnenia výzvy
na predkladanie žiadostí o dotácie na rok 2024
https://www.uszz.sk/dotacie-uszz-2024/
O úprave Dotačného informačného systému ÚSŽZ
Dotačná výzva ÚSŽZ bude zverejnená koncom februára
https://www.uszz.sk/aktualne-informacie-o-uprave-dotacneho-informacneho-systemu-uszz/
ZÚČASTNITE SA krajanských kultúrnych programov na Slovensku
VÝZVA na organizáciu a umeleckú tvorbu krajanských kultúrnych programov
https://www.facebook.com/photo/?fbid=886214623511222&set=pb.100063680764740.-2207520000
Rozbehne sa príprava slovenských pedagógov na ELTE
Po niekoľkoročných snahách vedenia Fakulty elementárnej a predškolskej pedagogiky Univerzity Loránda Eötvösa (ELTE TÓK) sa od septembra 2024 začne príprava slovenských národnostných učiteľov pre nižší stupeň základných škôl v Budapešti. Na prvej univerzite Maďarska s prípravou národnostných pedagógov už majú skúsenosti. Tradične sa tu pripravujú pedagógovia pre inštitúcie nemeckej a srbskej národnosti. ELTE ponúka možnosť bakalárskeho štúdia pre záujemcov zo všetkých regiónov Maďarska. Ďalšie informácie nájdete na nasledujúcom odkaze:
Mr. Slovak - koreň ducha slovanského
Plody Slovenska v podobe kultúry, vzdelania, vedy a výskumu
Korene & kotvy – Pohľad do rodinnej kroniky
Pozoruhodné UDALOSTI / MIESTA / ĽUDIA a iné poklady v našej rodinnej histórii...
https://www.family-history-photo.net
Slováci z Maďarska – ich potomkovia…
https://www.koreneakotvy.eu/?p=22
Gádoros & Nagyszénás - Námet na film z temna slovensko-maďarských vzťahov
https://www.koreneakotvy.eu/?page_id=156
Pitvarošský „pochod smrti“ na Nagyszénás
https://www.koreneakotvy.eu/?p=127
Násilná evakuácia Pitvarošanov
Domov & domovina ako trensgeneračný skúsenosť
Osobnosť človeka do značnej miery formuje jeho domov a domovina
https://www.koreneakotvy.eu/?p=199
https://www.facebook.com/photo/?fbid=893594762773208&set=pb.100063680764740.-2207520000
Krstili novú zbierku 95-ročného Juraja (Antala) Dolnozemského
Zábery z prezentácie najnovšej básnickej zbierky 95-ročného Juraja (Antala) Dolnozemského Srdce a osud 8. marca 2024 v Slovenskom Komlóši
Na slovenskej evanjelickej bohoslužbe v Slovenskom Komlóši
Fašiangový ples pilíšskych Slovákov v Ostrihome
3. februára 2024 v Ostrihome
Video: https://youtu.be/3QO_JzhHlY0
Archív:
2023 - https://www.facebook.com/media/set/?vanity=oslovma&set=a.622072696592084
2020 - http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/28503-ples-pili-skych-slovakov-v-dorogu
2017 - http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/24678-fa-angy-sa-kra-a-u-sa-nenavra-a
2016 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.879010078864636.1073741981.147596498672668&type=3
2015 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.712242708874708.1073741934.147596498672668&type=3
2014 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.539752006123780.1073741886.147596498672668&%3Btype=3
2013 - https://www.facebook.com/media/set/?set=a.368733986558917.80735.147596498672668&type=3
Slovenské ľudové piesne z Mlynkov
Mlynky na starých pohľadniciach
Žánrové fotografie z pilíšskej obce Mlynky
Senváclav na starých pohľadniciach
Bezplatná právna pomoc Slovákom v Maďarsku
Neviete, kde môže mať vaša organizácia sídlo alebo ako treba postupovať pri registrácii zmien či zmene stanov na súde? S podobnými otázkami sa obráťte na Komunitnú kanceláriu právnej a odbornej pomoci, ktorá príslušníkom slovenskej národnosti v Maďarsku poskytuje svoje služby bezplatne.
https://mszka.hu/sk/kommunitna-kancelaria-pravnej-a-odbornej-pomoci
Rybníček / Plačkovo - Santov
+ oSlovMa-archív: https://www.facebook.com/oslovma/posts/3299548710144082 / https://www.facebook.com/oslovma/posts/pfbid02yz89RH8uAqJPVYbMaGa9oL4nxmRc8hSRAnE4zee8x53wB1f14txkfi26GZCBzRRwl
Santovská súťaž v plnení klobás
Tradičný zakáľačka (zabíjačka) v Pôtri
Príprava a rozdelenie práce / Chytanie kŕmnika, obáranie v koryte a opaľovanie / Rozoberanie, vykosťovanie, triedenie mäsa a výroba klobás / Tlačenka (šajt), jaternice (hurky), slanina, škvarky, kaša…
https://www.oslovma.hu/index.php/sk/historia/164-historia1/1536-zabijacka
Fotoalbum slovenských národnostných osád z Novohradskej a Hevešskej župy
TO SME MY - Stiahnite si:
https://www.oslovma.hu/Archiv/NovohrSl.pdf
Svadobné kroje Slovákov v Maďarsku
Stiahnite si - https://www.oslovma.hu/Archiv/SvadKroj.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/pfbid06HWimPW5b2VMQHGyVSUyLUMByym4NhCKdaW5LcwWxa7jiKhgwvPoBwgtt3RjDYYBl
Viete, čo je RECIPROCITA?
Reciprocita = vzájomnosť, zásada poskytovania rovnakých podmienok / Zjednodušene môžeme o reciprocite hovoriť ako o zásade „niečo za niečo“. V diplomacii sa s princípom reciprocity stretávame napríklad pri vyhostení diplomatov určitej krajiny. Na takýto krok reaguje druhá krajina recipročne - zvyčajne nariadením odchodu rovnakého počtu diplomatických pracovníkov. / Diplomatický slovníček: https://www.facebook.com/hashtag/diplomatickyslovnicek
Z archívu oSlovMa:
Slovenský svetový kalendár na rok 2026 v elektronickej podobe
https://www.oslovma.hu/Archiv/SSK-2026.pdf
Archív –
2025: https://www.slovenskykalendar.com/download/SSK-2025.pdf
2024: https://www.slovenskykalendar.com/download/SSK-2024.pdf
2023: https://www.slovenskykalendar.com/download/SSK-2023.pdf
2022: https://www.slovenskykalendar.com/download/SSK-2022.pdf
2021: https://www.slovenskykalendar.com/download/SSK-2021.pdf
2020: https://www.slovenskykalendar.com/download/SSK-2020.pdf
2019: https://www.slovenskykalendar.com/download/SSK-2019.pdf
2018: https://www.slovenskykalendar.com/download/SSK-2018.pdf
2017: https://www.slovenskykalendar.com/download/SSK-2017.pdf
Ľudové noviny / Týždenník Slovákov v Maďarsku
51-52/2024
https://www.luno.hu/images/pdf/2024/51-52-2024b.pdf
50/2024
https://www.luno.hu/images/pdf/2024/50-2024.pdf
49/2024
https://www.luno.hu/images/pdf/2024/49-2024.pdf
48/2024
https://www.luno.hu/images/pdf/2024/48-2024.pdf
47/2024
https://www.luno.hu/images/pdf/2024/47-2024.pdf
46/2024
https://www.luno.hu/images/pdf/2024/46-2024.pdf
45/2024
https://www.luno.hu/images/pdf/2024/45-2024.pdf
44/2024
https://www.luno.hu/images/pdf/2024/44-2024.pdf
43/2024
https://www.luno.hu/images/pdf/2024/43-2024.pdf
42/2024
https://www.luno.hu/images/pdf/2024/42-2024.pdf
41/2024
https://www.luno.hu/images/pdf/2024/41-2024.pdf
40/2024
https://www.luno.hu/images/pdf/2024/40-2024.pdf
39/2024
https://www.luno.hu/images/pdf/2024/39-2024.pdf
38/2024
https://www.luno.hu/images/pdf/2024/38-2024.pdf
Príloha Ľudových novín - týždenníka Slovákov v Maďarsku (Lúč, 38/2024)
https://www.luno.hu/images/pdf/2024/38-2024-priloha.pdf
37/2024
https://www.luno.hu/images/pdf/2024/37-2024.pdf
36/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/36-2024.pdf
35/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/35-2024.pdf
34/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/34-2024.pdf
33/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/33-2024.pdf
32/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/32-2024.pdf
31/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/31-2024.pdf
30/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/30-2024.pdf
29/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/29-2024.pdf
28/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/28-2024.pdf
27/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/27-2024.pdf
26/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/26-2024.pdf
25/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/25-2024.pdf
Príloha Ľudových novín - týždenníka Slovákov v Maďarsku (Lúč, 25/2024)
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/25-2024-priloha.pdf
24/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/24-2024.pdf
23/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/23-2024.pdf
22/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/22-2024.pdf
21/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/21-2024.pdf
20/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/20-2024.pdf
19/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/19-2024.pdf
18/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/18-2024.pdf
17/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/17-2024.pdf
16/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/16-2024.pdf
15/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/15-2024.pdf
14/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/14-2024.pdf
13/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/13-2024.pdf
12/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/12-2024.pdf
11/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/11-2024.pdf
10/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/10-2024.pdf
9/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/09-2024.pdf
8/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/08-2024.pdf
Príloha Ľudových novín - týždenníka Slovákov v Maďarsku (Lúč, 8/2024)
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/08-2024-priloha.pdf
7/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/07-2024.pdf
6/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/06-2024.pdf
5/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/05-2024.pdf
4/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/04-2024.pdf
3/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/03-2024.pdf
2/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/02_2024.pdf
1/2024
http://www.luno.hu/images/pdf/2024/01-2024.pdf
Oprášené fotografie z archívu Ľudových novín
Slovensko-maďarský odborný terminologický slovník
Slovníček a pomôcky pre našich aktivistov
Náš kalendár na stiahnutie
Z archívu KDCSM - http://sdc.slovaci.hu/index.php/konyvtar-2
+ 2026-2016:
www.oslovma.hu/XXX/NKal2026.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2025.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2024.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2023.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2022.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2021.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2020.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2019.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2018.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2017.pdf
www.oslovma.hu/XXX/NKal2016.pdf
Program Slovenského inštitútu v Budapešti
https://www.oslovma.hu/XXX/InstPpSk.pdf
Sídlo inštitútu: 1088 Budapešť, Rákóczi út 15. ○ https://www.facebook.com/sibudapest ○ https://www.mzv.sk/sibudapest ○
