Orbánove zákony vyhnali ľudí do ulíc - Dve knihy od Maďara, ktoré by si mal prečítať každý (hrdý) Slovák - Maďarská menšina má sté narodeniny - „Slováci a Maďari sú si bližší, ako by si pripustili“ - Poslancom NR SR by mal byť i zástupca Slovákov v zahraničí - V ústrety generačným výzvam - Historický kalendár
Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
http://www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ImroInfo/2018/Im18Slo4.rtf
oslovma.hu / facebook.com/oslovma
http://www.teraz.sk/tag/vianoce
http://www.vtedy.sk/tradicne-slovenske-vianocne-zvyky-a-obycaje
http://www.vtedy.sk/vianoce-tradicie-remesla-vysivky-kosiky-zvonce
http://www.vtedy.sk/vianoce-tradicie-zdiar-lendak-gorali
Ako sa Viktor Orbán zmocnil médií a ako s tým chce naložiť
https://www.postoj.sk/38916/sloboda-medii-po-madarsky
Maďarská opozícia proti autoritárskemu režimu pritvrdzuje
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-proti-vlade-a-prezidentovi-/368655-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/tisice-protestujucich-odkazali-prezid/368620-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-prezident-ader-podpisal-spo/368410-clanok.html
https://www.aktuality.sk/clanok/652523/eurokomisia-si-posvieti-na-nove-madarske-zakony/
https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/495828-za-demonstraciami-je-soros-znie-opat-z-orbanovej-vlady
https://www.omediach.com/tlac/14600-osobnostou-roka-podla-financial-times-je-george-soros
Niekoľko tisíc ľudí v Budapešti znovu demonštrovalo proti režimu Viktora Orbána. Menšie demonštrácie sa konali vo viacerých vidieckych mestách. Bezprostredným dôvodom protestov sú dva zákony prijaté minulý týždeň. - ÚTOK NA SÚDY - Prvým vláda zriadila nové správne súdy, ktoré budú rozhodovať o všetkých sporoch so štátom, s úradmi a s verejnými inštitúciami. Budú rozhodovať v politicky citlivých kauzách, v otázkach týkajúcich sa napríklad volieb, práva na informácie, na štrajk a zhromažďovanie sa. Sudcov týchto súdov bude priamo menovať minister spravodlivosti, od kandidátov na sudcov týchto súdov sa nepožaduje predchádzajúca súdna prax. Podľa kritikov zákon v podstate aj formálne ruší nezávislosť niektorých súdov, minister môže sudcovské posty obsadiť úradníkmi, ktorí sú od neho závislí a budú rozhodovať podľa potrieb vládnej moci. - OTROCKÉ NADČASY - Ešte väčší odpor však vo verejnosti vyvolala novela, ktorou sa počet povolených nadčasov zvýšil z 250 na 400 ročne. Podľa novely okamžite prekrstenej na „otrocký zákon” síce budú aj zvýšené nadčasy dobrovoľné, a zamestnávateľ sa na nich bude musieť dohodnúť so zamestnancom, no podľa kritikov bude táto dobrovoľnosť často iba formálna. Ak zamestnanec nechce prísť o prácu, v mnohých odvetviach a firmách nebude mať na výber a bude musieť so zvýšeným počtom nadčasov súhlasiť. Zákon sa priamo dotýka aj profesií, ktoré v Maďarsku roky zápasia s veľkým nedostatkom financií, a preto aj s nedostatkom pracovníkov. Ide o profesie, ako sú lekári, zdravotné sestry, policajti, hasiči a učitelia. Tí sa už teraz sťažujú nielen na to, že ich zamestnávatelia nútia k nelegálnym nadčasom, ale že im tieto nadčasy ani nezaplatia, alebo zaplatia iba s veľkým meškaním. Novela zákona zamestnávateľovi taktiež do budúcna umožňuje, aby svojim zamestnancom vyúčtovanie a uhradenie nadčasov odkladal až tri roky. Vládni politici tvrdia, že zvýšenie limitu povolených nadčasov si vyžiadali nadnárodné firmy pôsobiace v Maďarsku. Zmena bude vraj užitočná aj pre pracujúcich - môžu si viac zarobiť. Zástupcovia firiem však popreli, že by o takúto zmenu stáli. „Pre zamestnávateľov je pružnejší systém samozrejme výhodný, v takejto forme, ktorá je v súčasnom návrhu, o to však nemecké firmy určite nežiadali,” povedal ešte pred prijatím zákona denníku Népszava komunikačný riaditeľ Nemecko-maďarskej obchodnej komory Dirk Wölfer. Firmy podľa neho nemajú záujem, aby ich zamestnanci pracovali ako otroci, lebo môžu ľahko odísť k inej firme. Viacerí vysokí manažéri pri tejto príležitosti pripomenuli, že prepracovaný a unavený zamestnanec nemôže odvádzať dobrú prácu. - MALÉ, ALE PO NOVOM - Nešlo zďaleka o najmasovejšie demonštrácie, aké Maďarsko zažilo v posledných rokoch. V niečom však boli nové. Po prvý raz spoločne protestovali nevládni aktivisti, odbory a politici rôznych opozičných strán. Práve mimovládky a nové mimoparlamentné politické hnutia doteraz odmietali akúkoľvek spoluprácu s parlamentnými opozičnými stranami, a to nielen s krajne pravicovým Jobbikom. Aj strany a politikov takzvanej demokratickej opozície označovali aktivisti za skorumpovaných a nedôveryhodných. Po dlhom čase to boli prvé demonštrácie, pri ktorých hrali opoziční politici významnú úlohu. Prejavilo sa to najmä pri druhej špecialite súčasných protestov. Podľa analýzy najvýznamnejších nezávislých internetových novín index.hu opozícia po dlhom čase dokázala sformulovať jasné a zrozumiteľné požiadavky a vybrať všeobecne známe konkrétne symboly Orbánovho režimu, na ktoré môže útočiť. Nie náhodou v nedeľu tisíce demonštrantov skončili pred sídlom „verejnoprávnych” médií, ktoré sú v Maďarsku najznámejším symbolom vládnej propagandy, manipulácie a klamstiev. Opoziční politici z mimoparlamentných strán sa spolu s opozičnými poslancami parlamentu snažili dostať do budovy, aby mohli rokovať s vedením štátnych médií. Chceli v nich predniesť svoje požiadavky. Išlo o veľmi jednoduché veci. - 5 BODOV - Zoznam požiadaviek sformulovaný opozičným mimoparlamentným hnutím Momentum obsahoval iba päť bodov: odvolanie zákona o nadčasoch, menej nadčasov pre policajtov, nezávislé súdy, pripojenie sa Maďarska k dohode o európskej prokuratúre a nezávislé verejnoprávne médiá. Vedenie štátnej televízie a rozhlasu sa však s opozičnými politikmi a poslancami odmietlo stretnúť a schovalo sa pred nimi. Zabránilo im dokonca aj v tom, aby mohli hovoriť s pracovníkmi týchto médií. Opozičných politikov vrátane poslancov parlamentu nakoniec z budovy štátnych médií násilím vyhodila ochranka povolaná vedením televízie a rozhlasu. Hlavné slovo dostal hovorca Fideszu.
Otrocký zákon, ako odporcovia nazývajú novelu zákonníka práce, ktorou maďarský parlament minulú stredu výrazne nadstavil povolenú dĺžku nadčasov, odštartoval dávno nevídanú vlnu protestov proti vláde Viktora Orbána. Zlosť demonštrantov sa najnovšie sústreďuje na štátne elektronické médiá, ktoré zamlčiavajú ich požiadavky. Tie sa už týkajú nielen zrušenia „otrockého zákona”, ale aj zníženia nadčasov polície, obnovenia nezávislosti súdnictva i verejnoprávnych médií a pristúpenia Maďarska k vznikajúcemu Úradu európskeho prokurátora. / Na týchto piatich bodoch sa uzniesli demonštranti, ktorých sa v nedeľu večer pred sídlom parlamentu zišlo vyše desaťtisíc. Keďže Orbánovízia, ako kritici výsmešne označujú rádiotelevíziu MTVA, o ich požiadavkách neinformovala, dav sa spred parlamentu pohol smerom k jej sídlu. Muselo ho hnať veľmi silné pobúrenie, keď jeho účastníci boli ochotní dve hodiny pochodovať až do okrajovej štvrte Starého Budína a tam potom vo vyše päťstupňovom mraze sa hodiny dožadovať aspoň krátkeho vysielacieho času. Napriek úsiliu trinástich opozičných poslancov, ktorým sa podarilo vstúpiť do budovy a stráviť v nej celú noc, vedenie televízie ich požiadavky odmietlo zaradiť do vysielania a dvojicu najbojovnejších zákonodarcov pomocou ozbrojenej ochranky aj s použitím fyzického násilia dalo vyhodiť za dvere. Organizátori protestov preto na včera večer zvolali ďalšiu, v poradí už piatu demonštráciu, priamo k sídlu MTVA. / Maďarsko má od polovice minulého storočia dve dramatické skúsenosti s útokmi rozhorčeného davu na elektronické médiá. Dobytím rozhlasu šíriaceho propagandu komunistického režimu sa prakticky začala krvavá revolúcia v roku 1956. Sídlo televízie zase utrpelo vážne škody v septembri 2006, keď ho po priznaní vtedajšieho premiéra Ferenca Gyurcsánya, že jeho vláda klamala o stave ekonomiky krajiny, vypálili a vyplienili rozvášnení stúpenci pravice. / Medzičasom sa sídlo rádiotelevízie, ktoré sa predtým nachádzalo v blízkosti parlamentu, presunulo do bezpečnej vzdialenosti takmer desať kilometrov od centra Budapešti. Kým tam sprievod dorazil, budovu už obkolesili kordóny policajných ťažkoodencov. Demonštranti dávali hlasno na vedomie svoju požiadavku na živé vysielanie a MTVA skandovaním označovali za „továreň na lži”. Opozičným politikom sa pomerne dlho darilo držať na uzde vášne rozhnevanej masy. Na rozdiel od minulého týždňa, keď zopár nespratníkov pred parlamentom hádzalo na policajtov fľaše i dymovnice, tentoraz polícia dlho nemala zámienku na tvrdší zásah. Slzotvorný plyn použila až vtedy, keď sa dav pokúsil preraziť kordón ťažkoodencov. / Dramatické scény sa diali aj vnútri budovy. Poslanci na facebooku vysielali naživo zábery, ako ochrankári zvalili na zem a bili jedného opozičného poslanca. Na internete sa objavil aj videozáznam, ako pracovníci bezpečnostnej služby doslova vykopali z budovy dvojicu poslancov, pričom bolo počuť aj údiv jedného z policajtov, ktorý sa neveriacky opýtal: „To čo bolo?” / Vládna strana Fidesz zodpovednosť za všetky incidenty pripísala opozícii. Na Ml, spravodajskom prvom kanáli MTVA, ktorý odmietol dať slovo opozičným poslancom, hoci boli priamo v budove, prehovoril komunikačný riaditeľ Fideszu Balázs Hidvéghi. „Poslanecké právomoci ich neoprávňujú narúšať činnosť verejnoprávnej inštitúcie a zastrašovať jej novinárov,” vyhlásil. „Sú to známe spôsoby Sorosovej siete, ktorá podporuje prisťahovalectvo a ktorá chce zastrašovať každého, kto s ňou nesúhlasí,” dodal. Vedenie MTVA i opoziční poslanci už ohlásili, že na seba navzájom podajú žalobu. / Terajšie demonštrácie sú najbojovnejšie od apríla tohto roku, keď si Fidesz vo voľbách znova zabezpečil ústavnú väčšinu. Pozorovatelia však upozorňujú predovšetkým na to, že je to po prvý raz za osem a pol roka, čo je Orbán pri moci, že sa proti nemu spájajú občianski aktivisti, odborári i opozičné strany od ľavice až po krajnú pravicu. „Spravil niečo, čo nazlostilo veľkú časť spoločnosti, dokonca aj jeho stúpencov,” poznamenal pre rádio NPR Gábor Gylöri, analytik budapeštianskeho think-tanlcu Policy Solutions think-tank. Prieskum inštitútu Rublikon ukázal, že až 63 percent Orbánových stúpencov nesúhlasí s novelou zákonníka práce, ktorá limit povolených nadčasov posúva ročne z doterajších 250 na 400 hodín, obchádza odbory a kolektívne vyjednávania a zamestnávateľovi dáva lehotu až troch rokov, aby sa za odpracované nadčasy so zamestnancom finančne vyrovnal. Medzi kritikmi Orbána je miera odmietania „otrockého zákona” až 95-percentná. / „Súčasné demonštrácie sú vážnou výzvou pre Fidesz, ktorému sa doteraz darilo od seba izolovať rôzne druhy nespokojností. Teraz sa však spojil odpor študentov, odborov, mimovládnych združení a politických strán,” upozornil komentátor spravodajského portálu 24.hu Peter Petö.
http://www.teraz.sk/slovensko/madarski-demonstranti-blokovali-pruh/367762-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-ak-prezident-podpise-novelu/367818-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/fidesz-opozicia-zastrasuje-novinarov/367705-clanok.html
https://www.omediach.com/tv/14588-pred-madarskou-televiziou-bola-demonstracia-za-nezavisle-media
http://www.teraz.sk/zahranicie/verejnopravna-televizia-vykazala-z-bu/367665-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/protesty-proti-zakonniku-prace-i-orb/367583-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-demonstranti-pokracuju-v-p/367363-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-policia-zadrzala-v-stredu-a/367252-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/brief-madarska-policia-zasiahla-pred/366911-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/socialisti-zaluju-medialnu-radu-v-kau/365700-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/filozof-tamas-madarsko-je-v-zlej-situ/365472-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/madarsko-zmiernilo-navrh-novely-zakon/365164-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/ponad-dunaj-a-ipel-na-hranici-s-madars/366581-clanok.html
https://www.aktuality.sk/clanok/647763/stredoeuropska-univerzita-nevylucuje-zalobu-voci-madarsku/
http://www.teraz.sk/zahranicie/mti-kurz-stahovanie-ceu-do-viedne-zhod/365267-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/vyroky-osobnosti-pred-odchodom-stredoe/365137-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/vedenie-ceu-rozhodlo-univerzita-sa-sta/364741-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-vlada-chce-rozsirit-rame/364320-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/m-lajcak-sa-rozhodol-zostat-vo-funkc/365807-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/minister-lajcak-podal-demisiu/364282-clanok.html
REAKCIE KOALÍCIE
http://www.teraz.sk/slovensko/csefalvayova-odchod-m-lajcaka-by-b/364294-clanok.html
REAKCIE OPOZÍCIE
http://www.teraz.sk/slovensko/lajcak-demisia-opozicia-reakcie/364300-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-na-summite-sila-regionu-strednej/361630-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-skoncilo-sa-obdobie-osamelosti/361343-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/privatbankarhu-do-budapesti-pride/364291-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/timmermans-orban-pokracovanim-svojej/363810-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/i-pocza-madarsko-odmieta-motivovanie/364136-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/vz-osn-schvalilo-pakt-o-utecencoch-p/367861-clanok.html
Hrdinom tohto môjho roka je maďarský historik József Demmel. Poctivo skúma a dáva tým na frak mýtom o slovenských dejinách. Čím viac čítam o našich národných dejinách, tým viac si uvedomujem, že nášmu príbehu o tom, ako sa z nás stala krajina, niečo chýba. Fakty. Teda niežeby to, čo nás učili na škole, boli lži. Len ako krajina milujeme podstavce, na ktoré si ukladáme svoje osobnosti a radšej sa ich nikdy nepokúšame pochopiť, lebo by sa mohlo ukázať, že to tiež boli len ľudia, ktorí majú svoje muchy a chyby. Tu niečo zamlčíme, tu niečo pridáme. Ako keď vaša mama múči omáčku, aby pôsobila bohatšie. Pamätám sa, ako som pred troma rokmi jasal pri pozeraní dokumentu True Štúr, kde si snáď prvý krát na televíznych obrazovkách tvorcovia z Ľudovíta Štúra občas aj vystrelili. Bolo to také oslobodzujúce! Ale hrdinom môjho posledného roka je maďarský historik József Demmel, ktorému v slovenčine vyšli už dve knihy - Panslávi v kaštieli a Ľudovít Štúr. Možno vďaka nadhľadu Neslováka a možno len vďaka láske k faktom (ale treba povedať, že bez akýchkoľvek národnostných pohnútok) dáva na frak všetkým tým zažitým mýtom o slovenských dejinách len tým, že poctivo skúma, ako vznikli a na základe akých dôkazov. A nachádza diery ako rešeto - dokumenty, ktoré nikto nikdy neskúmal, protirečenia, ktoré nikto ani len nespomenul, slepé preberanie vyjadrení, ktoré už v momente vzniku jasne neboli pravdivé. Urobím presný opak toho čo Demmel vo svojich knihách, a povyberám pár perličiek:
MAĎARI vs. SLOVÁCI - Aj vy poznáte príbeh Slovákov v 19. storočí vo verzii, že starí skostnatelí Maďari bijú mladých progresívnych Slovákov a nútia ich používať maďarčinu? Demmel už v Panslávoch z kaštieľa podrobne preskúmal, že to s tým pomaďarčovaním v slovenských „kocúrkovských” podmienkach bolo všelijaké, aj Štúr, aj ďalší si s Maďarmi napríklad neraz pomáhali, aj sa navzájom podporovali.
Úplne najvtipnejšia perlička z knihy je príbeh o tom, ako Štúrovi k vydávaniu Slovenských národných novín dopomohlo svojimi podpismi 150 turčianskych šľachticov na čele so strýkom Lajosa Kossutha. Dôvod? Väčšina drobnej šľachty svoj záujem o maďarčinu ako jediný jazyk skôr predstierala, po maďarsky mnohí ani nevedeli a zmenám, ktoré diktovala Budapešť, sa bránili.
„Drobná a stredná šľachta so slovenskou materčinou vzdorujúca akýmkoľvek zmenám s radosťou podporila noviny, ktoré si mohla prečítať v národnom jazyku a o ktorých predpokladala, že im pomôžu do istej miery si zachovať vlastný svet,” píše Demmel. Ach tí krvilační slovakobijci!
BOJOVNÍK V UHORSKOM SNEME - Pamätáte sa ako nás v škole učili o Štúrovej slávnej činnosti v Uhorskom sneme, v ktorom sa snažil bojovať za slovenčinu? Ak budeme počúvať fakty, tak znejú takto: Štúr v sneme vystúpil jedenásťkrát, no vyslovene národnej otázke sa venoval len raz - ako jeden z posledných rečníkov v diskusii o maďarskom jazykovom zákone. Ako v reakcii na Štúrov prejav poznamenal jeden z poslancov Antal Josipovich: „Myslím si, že pán poslanec vystúpil preto, aby o jeho vystúpení informovali noviny; lebo keby chcel predniesť návrh, urobil by to na oblastnom zasadnutí, kde sa mal pokúsiť zistiť, či sa dá pre tento návrh získať väčšina.” - V skratke: Štúr vystúpil za slovenčinu len raz a to s veľmi vágnym návrhom v čase, keď už sa zákon nijako nedal zmeniť, aby potom mohol o svojom vystúpení napísať do novín. Populista? Na jeho obranu treba povedať, že si asi uvedomoval, že aj tak nemá šancu nič zmeniť.
SILA KOMUNITY - Je ľahké uveriť pocitu, že slovenská dedinská elita v 19. storočí sa nemohla počtom a silou ani len rovnať mocnej a veľkej maďarskej. Demmel venoval veľa času skúmaniu predplatiteľských zoznamov dobových periodík a kníh, a zistil, že „hoci slovenské národné hnutie malo oveľa obmedzenejšie možnosti, jeho publikácie vydávané prostredníctvom predplatiteľov mali rovnaký alebo vyšší počet zákazníkov ako podobne vydávané maďarské knihy” Ako je niečo také vôbec možné? Zafungovala zomknutá komunita a tiež to, že z pôvodne chudobných študentov, ktorí tvorili naše hnutie, sa za pár rokov stala elita, ktorá pôsobila po celom území a vplývala na ostatných. Zomknutosť Slovákov vyhrávala nad Maďarmi aj v ďalších veciach: ich komunita bola oveľa rôznorodejšia než maďarská a bolo v nej napríklad aj viac žien.
OSOBNÝ ŽIVOT - Sú to v konečnom dôsledku možno len detaily, ale aj tak je vtipné, že takmer nikto za 150 rokov neskúmal, z čoho Štúr vlastne žil - žiadna z funkcií, ktoré mu píšeme v životopisoch, totiž nevynášala, mnohé boli vyslovene neplatené. Z čoho teda? Odpoveď je prekvapivá: súkromné hodiny a vychovávateľstvo v bohatých rodinách. Bola to síce podradná práca pre človeka Štúrovho vzdelania, ale vynášala a poskytovala mu dosť času na jeho činnosť. A čo lásky? Zabudnite na Jar Adely Ostrolúckej a ďalšie „mýty”, ak preskúmame všetky existujúce dôkazy, je skôr pravdepodobné, že nič nebolo. Tak bol Štúr homosexuál? Ani na to nie sú žiadne dôkazy.
ŠTÚROV KULT - Celkom fascinujúci je aj príbeh, ako vznikol Štúrov kult. Keď zomrel, prakticky nikto jeho smrť neopisoval ako „národnú stratu”. Párriadkové nekrológy ho charakterizovali len ako spisovateľa. Desiatky rokov Štúra nikto nedával do popredia národnej idey. Žiaden pomník, v roku 1915 sa ani neoslavovala storočnica jeho narodenín. Reálny kult však vznikol až za prvej československej republiky, keď si ho osvojili prívrženci autonómie. A rozmach zažil až za komunizmu, keď si s neho urobili bojovníka proti útlaku ľudu.
Toto je len niekoľko perličiek, Demmelove knihy sú ich plné. A tiež informácii o tom, kde všade náš národný kánon tak trochu nehovorí pravdu. Ukazuje nám našu slovenskú malosť, ktorá miluje mýty, nerada vidí veci, ako naozaj sú, ale radšej má rozprávky. Nakoniec bude najlepšou metaforou, že my Slováci potrebujeme Maďara, aby sme lepšie pochopili svoje dejiny.
https://dennikn.sk/1309879/orbanova-politika-a-falsovanie-dejin-vedu-k-rastu-antisemitizmu
Slovenskí organizátori si už musia dať pozor, koho si z Maďarska pozvú na svoje akcie - Súčasťou Festivalu slobody organizovaného Ústavom pamäti národa bola aj diskusia osobností z bývalých komunistických krajín, ktoré doma protestovali proti invázii do Československa v roku 1968. Okrem známeho ruského disidenta Pavla Litvonova, jedného z „ôsmich statočných” demonštrujúcich na Červenom námestí v Moskve, a poľskej disidentky Joanny Helanderovej organizátori pozvali aj bývalého maďarského politika a dnes riaditeľa budapeštianskeho Výskumného ústavu a archívu pre históriu zmeny režimu Zoltána Bíróa. Diskusia potom vyznievala dosť čudne. Keď Litvonov a Helanderová na otázku moderátora hovorili o tom, ako ich po proteste poslali do vyhnanstva na Sibír alebo do väzenia, ako ich šikanovali tajné služby a ako boli napokon nútení emigrovať, od Bíróa sa poslucháči dozvedeli, že si za svoju akciu vyslúžil pokarhanie od univerzity, na ktorej študoval (a pokojne doštudoval). K svojmu ďalšiemu osudu povedal len toľko, že v Maďarsku vládli zložité pomery a že si napokon našiel prácu na ministerstve kultúry. Litvinov sa i v emigrácii venoval ochrane ľudských práv a počas diskusie vyjadril znepokojenie nad nedemokratickým vývojom v niektorých postkomunistických krajinách, v Rusku či v Maďarsku. Helanderová zdržanlivo, ale predsa kritizovala dnešné politické pomery v Poľsku. Biró naopak ako jediný z diskutujúcich vyjadril spokojnosť s režimom Viktora Orbána. Maďarsko podľa neho konečne má vládu, ktorá nepotlačuje kresťanstvo a národné cítenie. Podľa pozvánky to mala byť debata s ľuďmi, ktorí protestovali proti invázii do Československa a „za vyjadrenie svojho nesúhlasu tvrdo zaplatili”. To však v prípade Bíróa určite neplatí. Nemožno mu uprieť, že ak v roku 1968 naozaj protestoval proti invázii (mnohí to totiž spochybňujú), zachoval sa statočne. Má pravdu, že takéto vystúpenie nebolo bez rizika, lebo nebolo jasné, ako sa režim zachová. Ako vysvetľoval, všetci si ešte pamätali rok 1956 a to, čoho sú komunisti schopní.
ČUDNÝ DISIDENT - Bíróova zdržanlivosť pri opisovaní svojich ďalších osudov však bola pochopiteľná. Nemohol sa na pódiu vedľa Litvinova a Helanderovej pochváliť tým, že v skutočnosti verne slúžil režimu, proti ktorému údajne bojoval a ktorý ho mal prenasledovať. Na ministerstve kultúry si nenašiel len nejakú prácu, po väčšinu 70. rokov tam zastával post riaditeľa odboru. Po odchode z ministerstva, údajne „pre nesúhlas s politickým dianím”, ako sa píše na webe Festivalu slobody, sa stal riaditeľom budapeštianskeho literárneho múzea. Biró okrem toho bol až do roku 1988, keď ho vylúčili, členom komunistickej strany. Ani vtedy však nešlo o žiadny tvrdý postih, v tom istom roku získal povolenie na vlastný časopis. Pomery v Maďarsku boli v mnohých ohľadoch liberálnejšie ako v iných komunistických krajinách, ani tam však ozajstní odporcovia režimu nezastávali vysoké posty na ministerstvách, nestáli v čele dôležitých múzeí a nebolo im umožnené legálne vydávať časopis. Bíró skutočne mal konflikty s časťou komunistického vedenia, nešlo však o odpor voči režimu, skôr o súčasť sporu medzi rôznymi krídlami strany. Bíró patril k národniarskemu krídlu, ktorému neprekážal ani tak totalitný režim, chýbajúca demokracia a sloboda, ale to, že tento režim podľa nich dostatočne neprejavoval národného ducha a nestaral sa o krajanov v susedných štátoch. V tomto duchu pokračovala i Bíróova verejná kariéra po páde komunizmu. Stal sa jedným z lídrov národno-konzervatívneho Maďarského demokratického fóra, rýchlo sa však rozhádal s ostatnými a odvtedy o bývalých spolustraníkoch šíri konšpiračné teórie. V roku 2013 si ho Orbán vybral za šéfa čerstvo založeného Výskumného ústavu a archívu pre históriu zmeny režimu, jednej z vláde priamo podriadených nových „vedeckých” inštitúcií. Úlohou týchto dobre financovaných inštitúcií nie je seriózny a objektívny výskum minulosti, ale jej interpretácia v súlade s vládnym zadaním a poskytovanie argumentov pre vládnu propagandu. Tomu zodpovedá väčšina publikácií ústavu. Ťažko ich hodnotiť z odborného hľadiska, obvykle ide o účelovo selektívne vydávanie dobových dokumentov alebo o angažovanú a veľmi jednostrannú politickú publicistiku. A o posluhovanie meniacim sa potrebám vládnej politiky. Vo vlaňajšom poslednom čísle ústavného časopisu Rendszerváltó Archívum (Archív zmeny režimu) napríklad zaujme pochvalný článok o knihe vydavateľstva nacionalistického Svetového zväzu Maďarov, ktorej autor považuje za chybu, že Maďarsko osamostatnenie Ukrajiny nevyužilo na to, aby získalo späť Podkarpatskú Rus. Namiesto disidenta a človeka snažiaceho sa o poznanie minulosti tak organizátori na Festival slobody pozvali človeka slúžiaceho komunistickému režimu, šíriteľa konšpiračných bludov a niekoho, kto má dnes za úlohu falšovanie dejín podľa gusta vládnej moci. Napríklad tým, že z dejín maďarskej zmeny režimu vynechá liberálne orientovaný disent a vyzdvihuje len skupiny, z ktorých neskôr vyrástli národné konzervatívne strany a ku ktorých dedičstvu sa po rôznych premetoch prihlásil aj Orbán. Paradoxne sa pritom tieto skupiny, podobne ako sám Bíró, často nesnažili o zmenu komunistického režimu, ale o to, aby v rámci neho získali pozície a posunuli ho nacionálnym smerom.
FILM OD ANTISEMITU - Pozvanie Bíróa nie je jediný prípad, keď organizátori festivalu šliapli vedľa. V rámci festivalu sa premietol film o maďarskom študentovi Sándorovi Bauerovi, ktorý sa inšpiroval Janom Palachom a podpálil sa na protest proti okupácii Československa. Režisérom filmu je v Maďarsku známy nacionalista, extrémista a antisemita Gábor Matúz. Počas prvej Orbánovej vlády pracoval Matúz vo verejnoprávnej televízii a plnil tam podobnú úlohu ako Pavel Kapusta v mečiarovskej STV - robil vládnu propagandu a nevyberavo útočil na jej kritikov. V televízii zostal nejaký čas aj po Orbánovom odchode od moci. Musel však ísť, keď v roku 2004 vo svojej relácii poskytol široký priestor britskému popieračovi holokaustu, Hitlerovmu obdivovateľovi a súdne usvedčenému klamárovi Davidovi Irvingovi. Ten tam tvrdil, že maďarská revolúcia v roku 1956 bola v skutočnosti povstaním robotníkov proti židovskému útlaku. Potom Matúz pracoval v Echo TV šíriacej konšpiračné teórie a blízkej Orbánovmu Fideszu aj krajne pravicovému Jobbiku. Pozvanie Bíróa nám odporučil riaditeľ maďarského kultúrneho centra v Bratislave, povedal Denníku N riaditeľ Festivalu slobody a pracovník ÚPN Ján Mitáč, podľa ktorého sa na riaditeľa obrátili, pretože sami nemali dostatok informácií, koho z Maďarska pozvať. Organizátorom by asi ani nenapadlo, aby prípadných ruských účastníkov vyberali po konzultácii s ruskou ambasádou. Je jasné, že tá by presadzovala niekoho, kto by šíril fake news a obhajoval Putinov režim. Maďarsko ešte nie je Rusko, v rámci Európskej únie však má Orbánov režim k Putinovmu najbližšie a to sa prejavuje aj na fungovaní maďarských ambasád a kultúrnych centier v zahraničí. Nie je to nutne vina organizátorov, ak nevedeli, že si musia dať pozor. Nie je to nutne ani vina riaditeľa maďarského centra, ktorý by mohol prísť o miesto, ak by neodporučil niekoho v súlade s vládnou líniou. V lete prišla o post šéfka organizácie združujúcej maďarské kultúrne centrá v zahraničí práve preto, lebo v inštitúciách pod jej vedením ešte občas vystupovali umelci kritickí voči Orbánovmu režimu alebo centrum takýchto umelcov odporučilo napríklad zahraničným knižným festivalom (nič iné mu ani nezostávalo, o režimných „umelcov” Orbánovej vlády obvykle nebol záujem). To, ako naletel Festival slobody, je varovaním pre všetkých organizátorov podobných akcií na Slovensku. Maďarské vládne inštitúcie, či ide o kultúrne centrá, alebo vedecké ústavy, už nemajú za úlohu popularizovať kvalitnú maďarskú kultúru a v tomto duchu spolupracovať s partnerskými inštitúciami v zahraničí. Naopak čoraz častejšie sú, v sovietskom a ruskom duchu, len prevodovými pákami vládnej propagandy, nástrojom infiltrácie nedemokratickej ideológie a falšovania dejín. Ak teda organizátori slovenských festivalov a konferencií nechcú skončiť ako naivní pomocníci Orbánovho režimu, musia si poriadne premyslieť, či budú s týmito inštitúciami spolupracovať a aké kukučie vajcia si od nich nechajú podstrčiť.
http://www.teraz.sk/kultura/umrtie-vo-veku-70-rokov-zomrel-spisova/368017-clanok.html
https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/495814-lajos-grendel-tazil-z-minulosti-no-pisal-pre-sucasnost
https://dennikn.sk/1329896/zomrel-lajos-grendel
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-zhoreli-kancelarie-ustredia/361863-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/opozicna-dk-podala-zalobu-na-orbana/361564-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/nikola-gruevski-udajne-presiel-do-mad/361591-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/nepszava-kauzu-macedonskeho-expremie/361246-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-urad-vlady-macedonsky-exp/361142-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/macedonsko-bude-ziadat-zatknutie-expr/360981-clanok.html
https://dennikn.sk/1299581/skorumpovani-proruski-politici-sveta-utekajte-do-madarska
http://www.teraz.sk/slovensko/presadzovanie-zaujmov-madarov-zijuci/360667-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/ing-brexit-tvrdo-zasiahne-cesko-pols/360972-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-na-cestach-zomru-pri-nehod/361028-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/adventny-a-vianocny-trh-na-vorosmar/360149-clanok.html
https://svet.sme.sk/c/20955974/madarsko-vacsina-madarov-by-netrestala-bezdomovcov.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/v-orban-otvoril-v-budapesti-summit-n/359886-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-pocet-obyvatelov-moze-do/359798-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/prieskum-nezpont-fidesz-by-volilo-a/359792-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/hospodarstvo-inflacia-v-madarsku-zr/359664-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-opozicia-kritizuje-nvlady-z/359426-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-v-budapesti-demonstrovali-p/359186-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-opozicia-pozaduje-vcleneni/358918-clanok.html
Zabudnutý maďarský autor Antal Szerb napísal román o ženatom mužovi, ktorého viac ako láska k manželke ovláda nostalgia za strateným mladíckym životom.
https://dennikn.sk/1275146/v-nestastnom-manzelstve-pochopil-ze-mladost-sa-uz-nevrati/
https://www.dobrenoviny.sk/c/146699/jaguar-otvori-nove-vyvojove-centrum-v-budapesti
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-z-ministerstiev-zacali-prepusta/358031-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/hvg-kuciakovi-vrahovia-zrejme-kupili-z/357654-clanok.html
https://dennikn.sk/1275176/tajim-co-studujem-v-madarsku-sa-k-rodovym-studiam-bojim-verejne-hlasit
http://www.teraz.sk/slovensko/pred-100-rokmi-vzniklo-ceskoslovensko/357147-clanok.html
http://www.vtedy.sk/csr-ceskoslovensko-vznik-vyrocie
http://www.teraz.sk/ceskoslovensko-100-rokov-100-h
https://www.stoplusjednicka.cz/stalo-se-pred-100-lety-vznik-ceskoslovenska-minutu-po-minute
http://www.teraz.sk/zahranicie/v-madarsku-namerali-v-piatok-rekordne/358468-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/v-madarsku-i-jeho-metropole-padli/357702-clanok.html
https://ekonomika.sme.sk/c/20951482/lajcak-podporuje-dialog-v-spore-unie-s-madarskom-a-polskom.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/hovorca-madarskej-vlady-fidesz-sa-neo/360738-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-dostal-ultimatum-od-stubba-webe/358518-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-brusel-ovladaju-v-sucasnosti/356446-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/v-madarsku-sa-zacali-spomienkove-akci/356157-clanok.html
https://dennikn.sk/1270758/stredna-europa-este-nie-je-stratena
https://ekonomika.sme.sk/c/20936954/madarske-melony-a-husacia-pecen-s-privlastkom.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/predseda-rady-madarov-pre-autonomiu-o/352929-clanok.html
Pred prvou svetovou vojnou úrady evidovali ešte aj v Budapešti viac národne uvedomelých Slovákov než v Košiciach.
https://dennikn.sk/1270484/kosicki-slovaci-volili-radsej-madarov
Pred sto rokmi nevzniklo iba Československo. Vtedajšie udalosti znamenali aj vznik fenoménu, ktorého význam v slovenskej politike v posledných rokoch ako keby klesal a dnes vyvoláva oveľa menej napätia ako v medzivojnovom období alebo v prvých dvoch desaťročiach po novembri 1989. Nie však preto, lebo by sme túto otázku mohli považovať za vyriešenú a nemohla by sa kedykoľvek opäť vrátiť do stredu pozornosti. Sto rokov svojho vzniku, ak nie práve oslavuje, tak si aspoň pripomína aj maďarská menšina na Slovensku. Po založení republiky bola táto menšina až na druhom mieste za nemeckou, po vysídlení/vyhnaní Nemcov však zostali Maďari najpočetnejšou národnostnou menšinou v Československu a neskôr na Slovensku. A ešte ňou nejaký čas zostanú, i keď možno predpokladať, že časom túto pozíciu prevezmú Rómovia. Kým počet Maďarov na Slovensku klesá (medzi sčítaniami v rokoch 2001 a 2011 poklesol z 520-tisíc na 458-tisíc), počet Rómov rastie, aj keď presne nevieme, ako rýchlo - mnohí sa totiž k rómskej národnosti nehlásia. Treba, samozrejme, dodať, že samotný fenomén menšín ani zložitosť slovensko-maďarských vzťahov nevznikla spolu s Československom. To bolo rovnako mnohonárodnostným štátom ako Rakúsko-Uhorsko, vymenili sa v ňom však úlohy. - VÝMENA ÚLOH - Slováci sa stali vládnucim národom, Maďari v mnohých ohľadoch druhoradými občanmi a diskriminovanou menšinou. Čo, samozrejme, tomuto vzťahu tiež nijako neprispelo. Jedna strana mala pocit, že sa konečne môže revanšovať za minulé príkoria, a chcela neustále ukazovať svoju prevahu, druhá sa ťažko zmierovala so stratou vedúceho politického postavenia a privilégií, ktoré z toho plynuli. Slovenskí Maďari majú proti tunajším Rómom niekoľko výhod a tie si pravdepodobne udržia oveľa dlhšie ako výhodu počtovú. Sú národne uvedomelí, organizovaní, predstavujú samostatnú významnú politickú silu, majú svoju pomerne početnú intelektuálnu elitu, univerzitu a vedecké inštitúcie. Najvýznamnejšou maďarskou vedeckou inštitúciou na Slovensku je Fórum inštitút pre výskum menšín v Šamoríne. Práve ten zorganizoval tento rok pri príležitosti stého výročia dve konferencie pod názvom Situačná správa o maďarskej komunite na Slovensku. Prvá v máji mala podtitul Výzvy a stratégie, druhá v septembri Ekonomika a spoločnosť. Na oboch konferenciách zaznelo veľa zaujímavého a poučného. Podľa výkonného riaditeľa Fórum inštitútu Attilu Simona bolo pre postavenie menšiny vždy najdôležitejšie, nakoľko dokázala rozhodovať sama o sebe a nakoľko sa mohla aj v rámci menšiny prejavovať pluralita názorov. Za sto rokov napočítal len dve takéto obdobia, za prvej republiky a po roku 1989. Maďarskí politici prvej republiky podľa neho vyrastali v zásade v antidemokratickom uhorskom systéme, v Československu sa museli adaptovať na demokratickejšie občianske pomery. Maďarská komunita na Slovensku je dodnes v podstate rurálna, má veľmi slabú strednú triedu, chýba jej prirodzené politické a kultúrne centrum, veľké mesto, ktoré by udávalo tón. Vzťah k demokracii a občianskym hodnotám je v rámci menšinovej komunity dodnes zložitý, vidieť to napríklad na tom, ako sa posudzuje vývoj v Maďarsku. Právnik János Fiala-Butora analyzoval stav jazykových práv menšín na Slovensku. Chápanie jazykových práv je v našom regióne tradične veľmi zúžené. Štát síce nezakazuje používanie menšinových jazykov, nerobí však nič alebo robí len veľmi málo pre to, aby to právo nebolo iba formálne a aby menšiny skutočne mohli svoj jazyk používať v praxi napríklad v úradnom styku. Vo výsledku to potom nie je občan, ktorý rozhoduje o tom, či si svoje právo uplatní, ale úrad, ktorý rozhoduje, či mu to právo prizná a umožní mu ho využiť. Niektoré veci pritom musí riešiť štát, nikto iný napríklad nedokáže zaistiť platné úradné formuláre aj v menšinových jazykoch alebo dostatok ľudí v štátnej správe, ktorí jazyky menšín ovládajú. Na tejto logike fungovania štátu voči menšinám sa podľa neho od roku 1989 nič nezmenilo. - DEMOGRAFICKÝ ZDROJ - Nándor Bárdi z Ústavu pre výskum menšín Maďarskej akadémie vied hovoril o krajanskej politike maďarských vlád po roku 2010 - od návratu Viktora Orbána k moci. Vládna strana Fidesz podľa neho nemá skutočnú stratégiu voči Maďarom v susedných štátoch, jej stratégiou je v podstate predstieranie neustálej činnosti. Podľa Orbánovej vlády existuje jediný jednotný maďarský národ, ktorý sa musí podriadiť potrebám Budapešti. Krajanské komunity sú napríklad zdrojom, z ktorého možno kompenzovať úbytok obyvateľstva Maďarska. Dnešná situácia v Maďarsku už podľa Bárdiho nemôže byť vzorom pre krajanov. Záujmom menšín je decentralizácia, Fidesz naopak presadzuje centralizáciu vo všetkých oblastiach. Ku krajanom síce putuje z Maďarska ročne viac ako sto miliárd forintov (viac ako 330-miliónov eur), obvykle sa však nevie, na čo sa tieto peniaze skutočne použili. Podpora z Maďarska je navyše veľmi selektívna a časť sa jej do Pešti vracia vo forme provízií, pripomenul v diskusii Péter Hunčík. Kým prvá konferencia načrtla skôr vonkajší kontext, v ktorom menšina žije, druhá, ktorá sa konala 13. septembra, sa zamerala na jej vnútorné pomery, demografický vývoj, ekonomickú a sociálnu situáciu, ale napríklad aj na postavenie Rómov na juhu Slovenska. Najväčšiu pozornosť vyvolal hneď prvý prednášajúci. Bol ním podnikateľ, podľa iného hodnotenia najvýznamnejší maďarský oligarcha na Slovensku Oszkár Világi. Slovenská verejnosť ho pozná ako šéfa Slovnaftu. Pre tú maďarskú je dôležitejší ako majiteľ futbalového klubu DAC v Dunajskej Strede a tiež vďaka svojim regionálnym aktivitám. Világi podniká i v poľnohospodárstve a snaží sa propagovať miestne produkty Žitného ostrova. Juhoslovenské regióny sa podľa Világiho musia zamerať na poľnohospodárstvo a turistiku, priemysel v nich nikdy nebude hrať rozhodujúcu úlohu. Poľnohospodárstvo je však v kríze, malé hospodárstva pod tisíc hektárov nemôžu byť efektívne. Chýbajú koncepcie pre rozvoj regiónu, nefungujú vzťahy medzi producentmi a potravinárskym priemyslom, nefunguje výchova poľnohospodárskych odborníkov, komory sa zaoberajú tým, aby od štátu vybojovali viac dotácií, mali by skôr svojich členov pripravovať na moderný svet. Podľa Világiho sa nevyužíva turistický potenciál regiónu vrátane termálnych prameňov, chýbajú ďalšie doplnkové ponuky pre turistov, aby tu trávili dlhší čas, chýba infraštruktúra, vzájomné prepojenie cyklotrás a ich napojenie na európsku sieť. Juh Slovenska podľa neho treba naviazať na turistický priemysel v Maďarsku. - CHÝBA VZDELANIE - Podľa Gábora Lelkesa, výskumníka Fórum inštitútu, sú hlavnými problémami regiónu stav pracovnej sily, nedostatok konkurencieschopného vzdelania a veľká koncentrácia chudoby. Vďaka tomu tu chýba kapitál a záujem o kvalitnejšie služby a produkty, nie je práca, ľudia odchádzajú. Poľnohospodári sa držia pestovania kukurice a pšenice, pretože tomu rozumejú, to je však na malých hospodárstvach neudržateľné. V malom by podľa neho mohlo fungovať pestovanie ovocia, zeleniny, existuje i program na pestovanie liečivých bylín. Ich spracovanie však vyžaduje špecifické vedomosti a kapitál, ktoré obvykle chýbajú. Podľa Istvána Hajdú z gemerského občianskeho združenia Fundament síce do ich regiónu prichádza pomerne veľa peňazí, sociálne dávky však nie sú investície do rozvoja. Kritizoval štátne rozvojové inštitúcie, ktoré nerobia nič a ako vlastné dielo prezentujú projekty občianskych združení. Viackrát počas oboch konferencií zaznelo, že vedľa seba Slováci a Maďari žijú v jednom štáte ako keby v dvoch oddelených realitách - neexistuje prepojenie medzi slovenským a maďarským verejným diškurzom, medzi väčšinovou a menšinovou občianskou sférou. Dobrým príkladom toho je ostatne práve Fórum inštitút, o ktorého činnosti a výsledkoch slovenská verejnosť prakticky nič nevie. Prednášky z oboch konferencií by mali budúci rok vyjsť v spoločnom zväzku, ktorý by podľa organizátorov mohol poskytnúť dobrý obraz o situácii menšiny, o situácii južného Slovenska, o kontexte, v ktorom fungujú, ale aj o tom, ako maďarská komunita na Slovensku zmýšľa sama o sebe. Napriek tomu, že by mnohé z toho mohlo zaujímať i Slovákov, či dokonca prispieť k ich vlastnej sebareflexii, podľa doterajšieho zvyku asi nič z toho v slovenčine nebude dostupné.
http://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajina-vyhlasila-madarskeho-konzula/352587-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/szijjartoukrajina-zastrasuje-presuno/352778-clanok.html
https://www.bratislavskenoviny.sk/vystavba/51378-pribudne-dalsia-cyklotrasa
Legendárneho hosťa si na koncert prizvali Pavol Hammel a Prúdy
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-sprisneny-zakon-o-zhromaz/351955-clanok.html
https://www.aktuality.sk/clanok/628860/jobbik-zazaloval-orbana-za-lety-lietadlami-podnikatelov/
https://www.teraz.sk/zahranicie/opozicia-sa-v-parlamente-pytala-na-orb/352005-clanok.html
Stretnutie maďarského premiéra s ruským prezidentom
http://www.teraz.sk/zahranicie/komentar-m-kopcsaya-orban-chce-zmeni/350078-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/opozicia-protestuje-proti-vlade-viktor/348996-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-gyurcsany-vyzval-madarov-a/349024-clanok.html
Študujem jedálny lístok v jednom stredoslovenskom mestečku a objavujem tam jedlá „slovenskej kuchyne”. Šesť variantov bryndzových halušiek a ako siedma špecialita slovenského kulinárstva je uvedená huspenina... A to z údeného „bavorského kolena a moravského mäsa v rôsole”... Nebudem teraz uvažovať o tom, ako sa stane z bavorského kolena a moravského mäsa zvláštnosť slovenskej kuchyne, ale rád by som spomenul bryndzu. Za túto slovenskú špecialitu môžeme ďakovať migrantom. O tom, ako sa to stalo, neskoršie. Okrem iných sa „z ovčej bryndze” - čítam na internete (prečo, existuje aj iná než ovčia bryndza?) - teda z bryndze sa robieva aj známa slovenská bryndzová nátierka, „šmirkás”. Je to slovenské ľudové pomenovanie nátierky urobenej z bryndze s pridaním masla, červenej papriky a cibule. Samotný výraz, „šmirkás” je odvodený z nemeckého slova „Schmierkäse” (= roztierateľný syr). Medzi slovenskými ľudovými pomenovaniami toho istého jedla nájdeme aj „kerezet”, čo pochádza z maďarského „körözött”. Pred pár dňami som v jednom supermarkete na Slovensku medzi šalátmi objavil „budapeštiansku nátierku”, čo je vlastne tá istá bryndzová nátierka, teda „šmirkás”, aká sa vo Viedni a v Dolnom Rakúsku volá „Liptauer”. Teda pochádzajúca z Liptova. Odkiaľ sa bryndza dostala do Viedne, ale aj k nám, na južné Slovensko. Moja stará mama ju stále spomínala ako „liptovský tvaroh” („liptai túró”), čo bola vlastne bryndza, a pochádza z rumunského slova „brânză”. Udomácnili ju tu (aj produkt, aj názov) valašskí pastieri, ktorí postupne prichádzali z rumunských Karpát (Sedmohradsko) na severné územia dnešného Slovenska v priebehu 14. - 17. storočia. Koniec-koncov za bryndzu teda môžeme ďakovať migrantom svojej doby. Na základe výskumov Jána Podoláka a Rastislavy Stoličnej dnes už presne vieme, že s prídavkom bryndze - ktorá sa na slovenskej pôde udomácnila vďaka vtedajším migrantom - vo vysokohorských oblastiach Slovenska chudobnejšia vrstva už v 17. - 18. storočí konzumovala zemiakové halušky dochutené aj upraženou údenou slaninou. Na začiatku to bolo teda skôr jedlo regionálne, charakteristické pre chudobnejšie ľudové vrstvy, a pravdepodobne slovenskí autori 19. storočia aj v takom zmysle slova hovorili o bryndzových haluškách ako o slovenskom národnom jedle. Postupne, v priebehu 19. storočia, ale hlavne v 20. storočí sa z tohto jedla, s pomocou veľmi populárnych kuchárskych kníh stala špecialita pre slovenskú národnú kuchyňu. Je to podobný vývoj, aký v tom istom období zaznamenali maďarský guláš a české knedle... Soňa Kovačevičová, bývalá prvá dáma slovenskej etnológie, raz povedala, že „Slováci a Maďari sú si bližší, ako by si pripustili...” Určite mala pravdu aj na základe tohto malého, hore uvedeného príkladu, a tá pravda by sa dala rozšíriť aj v stredoeurópskom kontexte. Áno, stredoeurópske národy sú si bližšie, ako by pripustili... Aj so svojimi večnými migrantmi.
Stále častejšie politici útočia na mimovládne organizácie. V Maďarsku už prijímajú zákony na ich obmedzenie a kontrolu...
https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13062/169018
http://www.teraz.sk/zahranicie/hovorca-madarskej-vlady-nazorova-pr/351878-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-chybou-epp-bolo-ze-sa-nepodari/359762-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/migracnu-politiku-orbanovej-vlady-po/348824-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-politolog-proces-konca-orbanove/348485-clanok.html
https://dennikn.sk/1231120/uniove-sankcie-proti-madarsku-mozu-vyvolat-protireakciu/
http://brankof.blog.pravda.sk/2018/10/05/europa-po-prejavoch-orbana-a-junckera/
https://www.pluska.sk/plus7dni/reportaz/majstri-z-liptova.html
http://www.uszz.sk/sk/stranka/4628/stastne-a-vesele-vianoce-a-uspesny-novy-rok-2019
http://www.uszz.sk/sk/vyzva-na-predkladanie-ziadosti-odotaciu-na-rok-2018
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1807473192684982
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/27103-cena-ondreja-tefanka-2019
oSlovMa-Fotogaléria:
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1835387096560258
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí usporiadal v dňoch 26. a 27. októbra 2018 v Bratislave Stálu konferenciu Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2018. - Viac ako 80 zástupcov spolkov, organizácií a inštitúcií Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj ďalších osobností spoločensko-politického, vzdelávacieho, kultúrneho a duchovného krajanského života z 20 štátov Európy, Ameriky a Ázie.
Krajania z 20 štátov nastolili na Stálej konferencii 2018 v Bratislave nové výzvy, vrátane generačných, v procese posilňovania národného povedomia, jazykovej, kultúrnej a duchovnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí
www.oslovma.hu/XXX/StalKo18.pdf
Slováci žijúci v zahraničí volajú po svojom zástupcovi v Národnej rade SR. O tom, že je na túto tému potrebné začať dialóg, sa zhodli účastníci Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, ktorá sa 26. a 27. októbra konala v Bratislave. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) by mal na základe žiadosti z konferencie vypracovať komparatívnu analýzu toho, ako to vyzerá v iných krajinách. Podľa Vladimíra Skalského, predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí, sú krajania presvedčení o opodstatnenosti svojho zástupcu v parlamente. „Priamy zástupca Slovákov v zahraničí by vnášal do diskurzu na Slovensku dôležité témy, ktoré tam dosiaľ chýbajú. V zahraničí žije prinajmenšom 1,5 milióna osôb slovenského pôvodu, z toho najmenej 400.000 má slovenské občianstvo,“ upozornil Skalský. Delegáti konferencie takisto apelovali aj na zvýšenie komfortu volieb zo zahraničia. „Prihovárame sa napríklad za možnosť voliť aj na zastupiteľských úradoch,“ spresnil Skalský. V tejto súvislosti poukázal na to, že v predchádzajúcich parlamentných voľbách volilo zo zahraničia poštou asi 20.000 Slovákov, podľa odhadov združenia ich ďalších 30.000 pricestovalo a volilo na Slovensku. Medzi závermi a odporúčaniami, ktoré prijali na konferencii, patria rovnako návrhy opatrení v oblasti kultúry, školstva i financií. Krajania napríklad navrhujú, aby sa na jar 2019 uskutočnilo prvé stretnutie komisie ÚSŽZ pre kultúru a vypracoval sa návrh stratégie pre túto oblasť. V oblasti podpory krajanských médií navrhujú tiež vytvoriť poradný orgán - komisiu ÚSŽZ pre médiá. V oblasti školstva odporúčajú Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR zvýšiť počet vyslaných učiteľov na slovenské národnostné školy, žiadajú tiež hľadanie riešenia pre dlhodobé a pravidelné dodávanie učebníc na slovenské národnostné školy a vzdelávacie centrá v zahraničí. „V oblasti financií účastníci konferencie plne podporujú snahu ÚSŽZ o zvýšenie finančných prostriedkov určených na aktivity Slovákov žijúcich v zahraničí a na investičné projekty,“ doplnil Skalský.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák 26. októbra 2018 prijal v Palugyayovom paláci krajanov, ktorí sa v dňoch 26. a 27. októbra 2018 zúčastnili na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí. Tú organizuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a záštitu nad ňou prevzal práve šéf slovenskej diplomacie. M. Lajčák v príhovore akcentoval, že vždy pripisoval význam rozvoju vzťahov Slovenska s krajanskou komunitou. Zároveň ocenil jej aktívny prístup k uchovávaniu národnej identity a kultúry. „Vďaka patrí vám všetkým, ktorí ste aktívni, oboznamujete občanov svojich krajín so slovenskou kultúrou, zvyklosťami, tradíciami a tým prezentujete našu krajinu v tom najlepšom svetle,“ povedal minister. V súvislosti s aktuálnym rokom výročí ocenil významný podiel Slovákov žijúcich v zahraničí na týchto dejinných udalostiach a zdôraznil, že aj vďaka nim je dnes Slovensko rešpektovaným členom medzinárodného spoločenstva. „Slovenská republika chce byť aj naďalej nápomocná vo všetkých oblastiach života krajanských komunít, rozvíjať doterajšie vzťahy i formy spolupráce a taktiež aktívne pristupovať k novým výzvam v rámci našich vzájomných vzťahov,“ uviedol M. Lajčák.
Zástupcovia slovenských krajanov z Rumunska, Srbska, Írska, Spojených štátov amerických, Sýrie a mnohých ďalších krajín prišli 26. októbra 2018 do Bratislavy, kde sa konala konferencia s názvom Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2018. Každé dva roky ju organizuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), zúčastňuje sa jej viac ako 80 zástupcov spolkov, organizácií a inštitúcií zahraničných Slovákov a tiež osobností z 20 štátov. Účastníkov konferencie privítal svojím príhovorom predseda ÚSŽS Ján Varšo, ako aj predseda Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí Vladimír Skalský. Témou stretnutia sú Generačné výzvy pri posilňovaní národného povedomia Slovákov žijúcich v zahraničí. Podľa Skalského takáto výzva znamená zabezpečiť výmenu generácií, teda pokračovanie krajanských snáh. „Musíme nájsť témy a formy, ktoré mladú generáciu ku krajanskému životu pritiahnu, vytvoriť podmienky pre jej vlastnú iniciatívu, napríklad v oblasti vzdelávania detí či v kultúre,“ priblížil Skalský. Pripomenul tiež, že práve vznik Československa pred sto rokmi bol generačnou výzvou, v ktorej slovenskí krajania podľa neho mimoriadne obstáli. „Obstáli tí v Amerike pri podpise Clevelandskej a Pittsburskej dohody i pri lobovaní v prospech Washingtonskej deklarácie. Ale nielen tak. Krajanom bol vlastne i Milan Rastislav Štefánik, ktorý svoje výnimočné dielo vykonal v zahraničí,” pripomenul Skalský. V úvode konferencie si 20 osobností prevzalo Pamätnú medailu ÚSŽZ. Ocenení podľa úradu významne prispeli k upevňovaniu národného povedomia, rozvíjaniu spolkového krajanského života, podpore slovenskej vzdelanosti a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí. Pamätnú medailu získal napríklad Ivan Miroslav Ambruš, rodák z rumunského Nadlaku, ktorý vedie Kultúrnu a vedeckú spoločnosť Ivana Kraska. Spoločnosť sa venuje rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete. Počas konferencie sa konala aj fotografická výstava Slovenský svet, na ktorej sa predstaví 109 fotografií. ÚSŽZ verí, že tento ročník prinesie nový impulz v komunikácii so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Účastníkov prijal aj slovenský šéf diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý nad podujatím prevzal záštitu.
ARCHÍV:
Zborník: http://www.uszz.sk/data/5906c1c369b4c7398dd8a4a5279a5a43.pdf
www.oslovma.hu/XXX/VymeObyv-Vystav17.pdf
https://dianamarosz.blog.sme.sk/c/497280/miluj-jazyk-svojho-suseda.html
Diána Marosz: Na Slovensku maďarčinu, v Maďarsku slovenčinu / Megaromán a vulgarizmy / Časomiera a iné radosti / Prečo otravovať pubertiaka starou literatúrou
https://dianamarosz.blog.sme.sk/c/493734/madarizacia-na-domaci-sposob.html
https://dianamarosz.blog.sme.sk/c/492669/slovensko-ocami-netradicneho-madarskeho-turistu.html
Držiteľka Michelinskej hviezdy si ingrediencie zbiera na lúke / Eszter Palágyi je najlepšou šéfkuchárkou vo východnej Európe
Slovenské národnostné školstvo v srbskej Vojvodine hlási problémy. Kým tamojšie slovenské základné školy praskajú vo švíkoch, stredné naopak zívajú prázdnotou. Žiaci totiž odchádzajú po skončení základnej školy študovať na Slovensko. A s nimi odchádzajú aj rodičia. Tí si na Slovensku nachádzajú prácu aj bývanie. To má za následok úbytok slovenskej menšiny v Srbsku. - Video: https://youtu.be/xJiFkY74LQc
Správa fondov Gábora Bethlena (Bethlen Gábor Alapkezelő Zrt.) vypisuje súbehy na podporu aktivít národností v štyroch kategóriách. Podrobné informácie s rozpisom jednotlivých súbehov a prihlášky:
Dec. 2018 / Stredisko pilíšskych Slovákov / Fotogaléria:
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1911630405602593
16. decembra 2018 v miestnom pamätnom parku obce Mlynky usporiadala zapálenie 3. adventnej sviečky spojené s kultúrnym programom
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1906894606076173
14. decembra 2018 na adventnom stretnutí v Stredisku pilíšskych Slovákov v Mlynkoch si pozreli vianočný program žiakov 7. triedy miestnej základnej školy.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1903778629721104
Predstavitelia členských organizácií slovanskej sekcie Federálnej únie európskych národných menšín (FUEN) sa stretli v dňoch 18. až 20. októbra 2018 v Mlynkoch na tradičnom seminári, pričom navštívili aj Budapešť a Dabaš. Hostiteľom odborného rokovania bola Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku. / FUEN - Seminar of the Slavic Minorities
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1826008450831456
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1893555754076725
7. decembra 2018 v Stredisku pilíšskych Slovákov / Foto: Imrich Fuhl / Archív:
2017 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1455495807882724
2015 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=857360701029574
vo folkloristickej paráde v Šárišápe, Mlynkoch a Malej Tarči / 8. decembra 2018 v Stredisku pilíšskych Slovákov - Fotogaléria:
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1896741003758200
FS Púčik:
http://www.fs.pucik.cz/encyklopedie/objekty1.phtml?id=18993
Hudba, tanec, spev a úžitok zo vzájomného veselia:
14. novembra 2018 v knižnici budapeštianskej slovenskej školy / Vyše 40 súťažiacich zo základných škôl v Jášči, Dunaeďházu, Pitvarošu a Budapešti - Foto: I. Fuhl
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1864198517012449
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/26775-hudobne-popoludnie-slovakov-v-senondreji
Fotogaléria: https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1784044405027861
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/24574-slovaci-v-senondreji-si-zalo-ili-samospravu
Sympózium a literárne pásmo v Slovenskom inštitúte v Budapešti 18. októbra 2018 / oSlovMa-Fotogaléria:
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1823560911076210
www.oslovma.hu/XXX/Vyhonky-Reprint-Obal.pdf
www.oslovma.hu/XXX/Vyhonky-Reprint-2018.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1811909132241388
www.oslovma.hu/XXX/Vyhonky40.pdf
http://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk/sutaz-preco-mam-rad-slovencinu-c5.html
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1816130491819252
Jedinečný projekt Zväzu Slovákov v Maďarsku
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1797996113632690
V piatich turnusoch viac než 20 výchovno-vzdelávacích inštitúcií má príležitosť svoje „ratolesti“ zdokonaliť v slovenskom jazyku, ku ktorému sa bezvýhradne viaže prehĺbenie citovej spolupatričnosti k slovenskému národu, ako aj spoznávanie histórie, kultúry a prírodných krás krajiny.
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-deti-a-mladez/26770-o-noveho-v-kole-v-prirode
Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí JUDr. Ján Varšo, CSc. v Škole v prírode Zväzu Slovákov v Maďarsku „Poznaj svoje korene“ v Hronci /September 2018/ - (oSlovMa-video)
https://www.facebook.com/oslovma/videos/304787620311222/
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1811346018964366
Blahoželáme k 90. narodeninám Františka Bielika
5. a 6. októbra 2018 / Termálne kúpalisko Podhájska / Foto: www.oslovma.hu / Účasť dolnozemských Slovákov / Súťaž vo výrobe klobás / Súťaž vo varení gulášu, kapustnice, lekváru a pod. / Ochutnávka vína / Zabíjačkové špeciality / Pečenie koláčov, štrúdle a iných pekárenských výrobkov / Špeciality zo salaša / Súťaže pre deti / Kultúrny program
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1809442135821421
www.oslovma.hu/XXX/KlobRadV.pdf
15. decembra 2018 na charitatívnej akcii v detskom domove mesta Fót (pri Budapešti) - Fotogaléria:
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1904403532991947
Photo by Imro Fuhl (September 2018):
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1794317210667247
https://sk.wikipedia.org/wiki/Sedmohradsko
http://www.oslovma.hu/XXX/InstPpSk.pdf
József Demmel (1982) - maďarský historik zaoberajúci sa slovenskými dejinami 19. storočia a dejinám Slovákov na území dnešného Maďarska. Vyštudoval dejiny a slovakistiku na budapeštianskej Univerzite L. Eötvösa, pôsobí vo Výskumnom ústave Slovákov v Maďarsku, ktorý sídli v Békešskej Čabe. Skúma dejiny Uhorska v 19. storočí a v ich rámci sa zaujíma, ako sa formovala moderná slovenská národná spoločnosť. O Ľudovítovi Štúrovi napísal oceňovanú monografiu. Maďarský historik József Demmel tvrdí, že štúrovci dali národnému povedomiu Slovákov natoľko silný základ, aby dokázalo prežiť prísnu maďarizačnú politiku v Uhorsku po roku 1867.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1818669831565318
www.oslovma.hu/XXX/VymeObyv-Vystav17.pdf
Pilíšske regionálne stredisko Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku 17. októbra 2018 v Stredisku pilíšskych Slovákov v Mlynkoch usporiadalo vernisáž výstavy „Československo-maďarská výmena obyvateľstva očami Slovákov”. Kurátor výstavy: Anton Paulik
oSlovMa-foto: https://www.facebook.com/oslovma/posts/1821782491254052
+ Archív-video: https://www.facebook.com/oslovma/videos/1588268607938776/
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1806319696133665
Archív-2017: http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/25467-jedin-slovensk-t-dennik-v-ma-arsku-vychadza-60-rokov
Mal legendárny maďarsko-americký fotoreportér slovenskú DNA po matke z Veľkých Kapušian?
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1886930328072601
Pohľad zo Slovenska
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1826190154146619
Regionálne stredisko Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku a Ochotnícke divadlo Slovenského Komlóša usporiadali 17. novembra 2018 v Stredisku pilíšskych Slovákov v Mlynkoch divadelné predstavenie. Komlóšski ochotníci predniesli jednoaktovku s názvom Drotár, ktorá vznikla vo Veľkom Bánhedeši podľa námetu Márie Hajtmanovej a Márie Zanovej. - Fotogaléria:
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1867749183324049
Archív: http://sk.komlosania.hu/index.php?page=menupont&;oldal=223&hider=223
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1870801003018867
Slovenská národnostná samospráva XII. obvodu Budapešti 20. novembra 2018 vo vile Lívia usporiadala prezentáciu v Békešskej Čabe pred rokom vydanej publikácie „Naša Dolná zem“. Dvojjazyčnú literárnu antológiu južnodolnozemských slovenských autorov a autorov so slovenskými väzbami predstavila jej redaktorka Zuzana Lonovičová, spoluúčinkovali: predseda hostiteľskej samosprávy, prozaik a publicista Michal Hrivnák, básnici, prekladatelia a redaktori Alexander Kormoš a Imrich Fuhl.
Archív: https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1467275660038072
A dél-alföldi szlovák és szlovák kötődésű írók antológiájának margójára:
http://nemzetisegek.hu/repertorium/2018/01/belivek_46-49.pdf
Pohľad zo Slovenska / Ľudo Pomichal: Z diaľav, spoza horizontu šírej roviny, žiadna nádejná a talentovaná básnická omladina neprináša nové brieždenia?
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1886907168074917
Prezentácia zbierky Pozdrav z diaľavy 16. novembra 2018 v Slovenskom Komlóši - Fotogaléria:
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1867004760065158
Kruh priateľov Slovenského Komlóša a Slovenská samospráva II. obvodu Budapešti usporiadali 21. novembra 2018 v Apartmánovom dome Prémium oslavy 90. narodenín komlóšskeho básnika Juraja Dolnozemského spojené s vedomostnou súťažou gymnazistov. - Fotogaléria:
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1872618546170446
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-literatura/26986-ko-e-a-zo-slov
Spoločný stánok dolnozemských Slovákov a prezentácia v Literárnom centre 8. novembra 2018 / Úvodné pozdravy: predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková a predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo / Najnovšie vedecké publikácie z dielne Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku: Kapitoly z minulosti a súčasnosti Slovákov v Békešskej Čabe (predstavila Dagmar Maria Anoca), Konfesia a národ (predstavil Ľuboš Kačírek), Komlóšske priezviská (predstavila Iveta Valentová) / Korene, výhonky a pozdravy - jubileá slovenských literátov v Maďarsku: O znovu vydanej prelomovej antológii Výhonky (1978-2018) hovoril jej redaktor Michal Hrivnák / Juraj Dolnozemský: Pozdrav z diaľavy - jubilejnú zbierku 90-ročného básnika, Komlóšana predstavil redaktor publikácie, básnik a publicista Gregor Papuček. Moderovala: Mária Katarína Hrkľová. + oSlovMa-Fotogaléria:
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1855733804525587
2018-predbežne: https://www.facebook.com/oslovma/posts/1851400208292280
Archív: 2017 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1437840486314923
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-literatura/25654-slovenska-dolna-zem-na-biblioteke-2017
2016 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1078389765593332
https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/490871-v-bratislave-sa-zacal-knizny-veltrh-biblioteka-2018
http://www.teraz.sk/kultura/spolok-slovenskych-spisovatelov-udelil/359603-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/m-lubyova-moderne-knihy-pre-deti-obs/359582-clanok.html
3. novembra nás navždy opustila najstaršia obyvateľka Maďarska Katarína Béliková rodená Piláthová z Pilíšskej Čaby. V septembri oslávila svoje 111. narodeniny. O tejto významnej udalosti a o živote Kataríny Bélikovej ste sa mohli dočítať aj v týždenníku Slovákov v Maďarsku. Česť jej pamiatke
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-zena-a-spolocnost/26956-najstar-ia-obyvate-ka-ma-arska
Pracovitosť a veselá myseľ
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-zena-a-spolocnost/24339-pracovitos-a-vesela-myse
„To mi chýba, že nemôžem utekať“
111 éves korában meghalt a legidősebb magyar
https://444.hu/2018/11/04/111-eves-koraban-meghalt-a-legidosebb-magyar
Najväčšia slovenská spoločenská organizácia v Maďarsku 10. novembra 2018 v Budapešti oslávila 70. výročie svojho založenia. ● Súčasťou slávnostného programu bolo aj odovzdávanie vyznamenaní Za našu národnosť a premietanie filmového dokumentu o histórii ZSM s názvom Silný ako lipa. Nad podujatím, ktoré sa konalo v Osvetovom stredisku Attilu Józsefa v XIII. obvode Budapešti, prevzali záštitu ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková a vicepremiér Maďarska Zsolt Semjén. Medzi hosťami osláv bol aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo. V kultúrnom bloku nazvanom Slováci Slovákom vystúpil Folklórny súbor Železiar z Košíc. „Tristo rokov žijú Slováci v cudzom jazykovom prostredí. Postavili dediny, mestá, kostoly, školy a po 300 rokoch sú stále tu, stále hovoria po slovensky, stále majú svoje spolky, svoje súbory. Ten národnostný život ešte stále žije, a to je treba povedať, že všetkým tým, ktorí sa o toto zaslúžili alebo k tomu prispeli, tým patrí hlboká vďaka a úcta,” zdôraznila v slávnostnom prejave predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková. Predsedníčka vyzvala príslušníkov slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku, aby boli hrdí na to, že sú Slovákmi, a aby každý deň preto niečo urobili. „Každý deň povedzme svojmu dieťaťu alebo svojmu vnukovi či vnučke niekoľko slov po slovensky, zaspievajme mu uspávanku, pretože keď už nemáme tú slovenskú televíziu, o ktorú už niekoľko desaťročí bojujeme, ale nemáme ju, nemáme sa možnosť stretnúť so slovenským slovom v televízii, iba vďaka 'Našej domovine' (pozn.: národnostné vysielanie maďarskej verejnoprávnej televízie), ale iná možnosť nie je. Preto my musíme s tými našimi mladými hovoriť po slovensky a hovoriť o našej histórii, hovoriť im o našich krásnych slovenských piesňach, o nádhernej slovenskej prírode, o krásnom Slovensku, teraz úspešnom Slovensku, hovorme o tom, ako teraz je dobre byť Slovákom, treba sa hlásiť k slovenskej národnosti. Viem, že je to veľmi náročné byť dobrým štátnym občanom Maďarska a zároveň byť dobrým príslušníkom slovenskej národnosti,” povedala Egyedová Baráneková. / Súčasťou slávnostného programu bolo aj odovzdávanie vyznamenaní Za našu národnosť či premietanie filmového dokumentu o histórii ZSM s názvom Silný ako lipa. V kultúrnom bloku nazvanom Slováci Slovákom vystúpil Folklórny súbor Železiar z Košíc. / Predchodca súčasného ZSM - Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku (DZSM) - bol založený 19. decembra 1948. Pôsobiť začal ako nezávislá organizácia, ktorá niesla v sebe aj niektoré znaky kultúrnej autonómie. V rokoch 1948 až 1951 fungoval ako spoločenská organizácia, ktorá zastupovala záujmy Slovákov na politickom, hospodárskom a kultúrnom poli. Od januára 1949 sa zakladali jeho prvé miestne organizácie v Békešskej Čabe, Medeši, Poľnom Berinčoku, Veľkom Bánhedeši, Slovenskom Komlóši a Sarvaši a v decembri vznikla aj v Budapešti. Pod vedením zväzu sa pestovala a sprostredkúvala slovenská kultúra v rámci dvoch typov inštitúcií: v roku 1949 sa ako ústredné inštitúcie založil napr. súbor bábkarov, tanečný súbor a pri miestnych organizáciách vznikali divadelné, tanečné a spevácke zbory. Od 1. januára 1949 mal DZSM svoj vlastný týždenník, ktorý vychádzal pod titulom Naša sloboda a od 4. októbra 1957 pod menom Ľudové noviny, ktoré do roku 1996 patrili tejto občianskej organizácii. Po roku 1951 sa oblasť pôsobenia DZSM zúžila, jeho činnosť sa obmedzovala výlučne na oblasť kultúry. Už koncom 50. rokov Slováci v Békešskej župe navrhli zakladanie miestnych organizácií, ale tieto nároky sa v praxi začali uplatňovať až o jedno desaťročie neskôr. V čase spoločenských zmien síce vzniklo niekoľko nových, tzv. alternatívnych spoločenských organizácií s celoštátnou pôsobnosťou, ale najpočetnejším slovenským spolkom v Maďarsku zostal aj naďalej právny nástupca DZSM - Zväz Slovákov v Maďarsku. Od roku 1996 je predsedníčkou ZSM Ruženka Egyedová Baráneková.
Zabezpečiť vysielanie RTVS pre Slovákov žijúcich v Maďarsku, ako to už dlhé roky žiadajú, je veľmi problematické, aj keď ochota na slovenskej strane určite je. Pre TASR to v Budapešti uviedol 10. novembra 2018 predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSSZ) Ján Varšo v reakcii na kritiku, ktorá zaznela na podujatí osláv 70. výročia založenia Zväzu Slovákov v Maďarsku. Ján Varšo uviedol, že ÚSSZ a RTVS v tomto smere vyvíjajú určité úsilie, určité aktivity, ale faktom je, že aj súčasné televízne vysielanie ako také podlieha globalizačným faktorom a informačným technológiám, a čím ďalej, tým horšie sa dostáva na trh verejnoprávna televízia iných štátov. „Nechcem to rozoberať, ani sa sťažovať, ale sú to otázky jednak platieb za signály prenosové, ale potom hlavne pokiaľ ide o programy vysielacie, tak to je otázka autorských práv. Sám som mal zopár rokovaní v RTVS v Bratislave s generálnym riaditeľom o týchto otázkach, a situácia je veľmi komplikovaná. Diplomaticky povedané legálnymi spôsobmi je to problematické dosiahnuť, aj napriek ochote a úsiliu každého, asi by to išlo za veľké peniaze. Nelegálne spôsoby nie sú dovolené,” zdôraznil predseda ÚSSZ. / Ján Varšo v súvislosti s výročím ocenil, že ZSM zohráva ako mimovládna organizácia mimoriadnu úlohu, a to nielen doplnkovú vo vzťahu k tým oficiálnym štátnym orgánom, na čele ktorých je Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM). Pripomenul, že Slovenská republika v rámci svoje štátnej politiky vo vzťahu ku krajanom podporuje národné povedomie, kultúrnu identitu v štyroch oblastiach: vzdelávanie, duchovná svetská kultúra, vydavateľská činnosť a takisto médiá. „Keď si zoberiete, že ZSM bol pri zakladaní Ľudových novín svojho času po druhej svetovej vojne, noviny od roku 1948 fungujú. Zriadilo sa bábkové divadlo, tanečné súbory na centrálnej a potom aj na lokálnej úrovni, vlastne toto pretrváva dodnes. Základná úloha, ktorú zohráva ZSM, je ale podpora slovenského jazyka na školách, a najmä v rámci škôl v prírode, ktoré sa organizujú za pomoci a podpory SR pre žiakov, ktorí sú prihlásení na výučbu slovenského jazyka na Slovensku. Takisto sú to aj aktivity ZSM v oblasti folklórnych súborov Slovákov v Maďarsku,” uzavrel predseda ÚSSZ.
Fotogaléria:
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1857359061029728
TASR-video: www.oslovma.hu/XXX/ZvSlMa70.mp4
Domovina-video: https://www.mediaklikk.hu/video/domovina-eros-akar-a-harsfa-fejezetek-az-mszsz-7-evtizedebol
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1857168844382083
Príbeh hodný úcty generácií
http://www.uszz.sk/sk/stranka/4603/zvaez-slovakov-v-madarsku-oslavuje-70-rokov-spolu
Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku bol založený 19. decembra 1948. Za ten čas sa vryl do pamäti nielen Slovákov v Maďarsku, ale sa dostal do povedomia široko ďaleko za hranicami štátu. Najstaršia celoštátna spoločenská organizácia v súčasnosti má 65 pobočiek a viactisícovú členskú základňu. Zväz Slovákov v Maďarsku zohrával, a aj dnes zastáva dôležitú funkciu v národnostnom živote. Stál pri zakladaní Ľudových novín, ústavov, inštitúcií, sekcií, a roky pomáha tanečným súborom a speváckym zborom. V neposlednom rade sa svojou unikátnou a rozmanitou činnosťou pričinil o to, aby sa slovenčina nevytratila zo škôl a z občianskej sféry. Týmto sa ZSM stal pre ľudí akousi nezlomnou pomocnou silou, ktorú v erbe stelesňuje lipa ako symbol dlhovekosti, dôvery, pokoja a šťastia.
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/26983-zvaz-slovakov-v-ma-arsku-ma-70-rokov
Rok 2019 v znamení národnostných volieb / Financie pre študentov a viac pre vyznamenaných
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1883039175128383
Vyšla ročenka Náš kalendár na rok 2019, ktorej vydavateľom je Nezisková verejnoprospešná s. r. o. SlovakUm. Jedna z najvýznamnejších publikácií Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku je kronikou spoločensko-kultúrnych udalostí tunajších Slovákov. Cieľom tvorcov bolo, aby Náš kalendár umožnil čitateľom nazrieť do rozmanitého života slovenskej národnosti v Maďarsku - prezentujúc tohtoročné udalosti zachytené objektívom fotoaparátu, sériu politicko-spoločenských a kultúrnych podujatí, ako aj činnosť našich školákov a mládeže, a to s netajenými ambíciami, aby nová ročenka bola niečím viac než „iba“ kronikou našej Slovače. Tvorcovia sa snažili o to, aby Náš kalendár na rok 2019 bol obsahovo, tematicky a žánrovo pestrým, praktickým, zároveň hodnotným a podnetným čítaním. - Objednávka / Megrendelőlap: www.oslovma.hu/XXX/MegrendL-NasKal19.pdf
Čítajte a rozširujte / Ľudové noviny do každej rodiny!
www.oslovma.hu/XXX/LudNovOb.pdf http://www.luno.hu/redakcia-impressum
49/2018
http://www.luno.hu/images/pdf/2018/49-2018.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1910860225679611
48/2018
http://www.luno.hu/images/pdf/2018/48-2018.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1901259123306388
47/2018
http://www.luno.hu/images/pdf/2018/47-2018.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1891219004310400
46/2018
http://www.luno.hu/images/pdf/2018/46-2018.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1882992245133076
45/2018
http://www.luno.hu/images/pdf/2018/45-2018.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1872140982884869
44/2018
http://www.luno.hu/images/pdf/2018/44-2018.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1862855400480094
43/2018
http://www.luno.hu/images/pdf/2018/43-2018.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1853603324738635
42/2018
http://www.luno.hu/images/pdf/2018/42-2018.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1844125379019763
41/2018
http://www.luno.hu/images/pdf/2018/41-2018.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1831348453630789
40/2018
http://www.luno.hu/images/pdf/2018/40-2018.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1822365627862405
39/2018
http://www.luno.hu/images/pdf/2018/39-2018.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1813673788731589
38/2018
http://www.luno.hu/images/pdf/2018/38-2018.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1804399722992329
Lúč - Príloha Ľudových novín (3/2018)
http://www.luno.hu/images/pdf/2018/38-2018-priloha.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1808698549229113
37/2018
http://www.luno.hu/images/pdf/2018/37-2018.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1796868843745417
36/2018
http://www.luno.hu/images/pdf/2018/36-2018.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1788808681218100
Akademický maliar Pavol Lipták 80-ročný (2003) / Šára, prepánajána! - Aféra okolo školy (1993) / „Dróóótozni, fóóótozni!“ - V Malej Hute o zanikajúcom remesle (1973) / Dychovka, orchester a tanečný súbor v podpilíšskom Santove (1968)
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/26759-o-om-sme-pisali-2018-38
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1785085038257131
Vo Veňarci ochorel učiteľ slovenčiny, prestanú s jej výučbou /?/ (1968) / „Tessék-prosím“ - Čo na to starostovia z Pilíša a Dolnej zeme? (1998) / Sylvia Sebőková: Tanec je dielo, ktoré si človek sám vytvára (2003) / Život a dielo Jána Folytána: Láska, porozumenie, dobro a uznanie (2008)
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/26835-o-om-sme-pisali-2018-41
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1808860429212925
V. kongres Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku (1973) / Okolnosti, ktoré nie sú normálne (1998) / Dohorela svieca pána prof. dr. Augustína Drahoša (2003) / V Békešskej Čabe zastriekali tabule so slovenským názvom mesta (2008)
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/27008-o-om-sme-pisali-2018-47
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1866934413405526
Desať rokov slovenskej katedry na Vysokej škole pedagogickej (1959) / Hnutie a súťaž „Vyletel vták” - doteraz najväčšia akcia DZSM (1973) / Pri hrobe bývalého generálneho tajomníka DZSM Jána Šucha (2003)
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/26954-opra-ene-fotografie-2018-45
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1848747655224202
Nové perspektívy po prvom profesionálnom predstavení Vertiga (2003) / Kestúcki futbalisti si vystavili obliekareň neuveriteľne rýchlo (1973) / Čemerskí školáci s najnovšou škodovkou na výstave v Budapešti (1958)
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/26777-opra-ene-fotografie-2018-39
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1793634124068889
Živý odkaz minulosti vo Veňarci / Predvianočné oslavy jubilea (2008) / 120-členný tanečný súbor Panónia v Malej Tarči oslavoval (2003) / Denný domov pre starcov v Kestúci sa stáva čoraz krajším (1973)
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/27124-opra-ene-fotografie-2018-51
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1905311376234496
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-publicistika/27149-zapisky-hovorcu-52-2018
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-publicistika/27099-zapisky-hovorcu-50-2018
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-publicistika/27036-zapisky-hovorcu-48-2018
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-publicistika/26978-zapisky-hovorcu-46-2018
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-publicistika/26914-zapisky-hovorcu-44-2018
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-publicistika/26863-zapisky-hovorcu-42-2018
Archív:
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-publicistika/26810-zapisky-hovorcu-40-2018
„...na území našej vlasti sa šírenie a inštitucionalizácia kresťanskej viery nezačali pokrstením svätého Štefana...”
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1800224210076547
Anton Paulik (https://www.facebook.com/anton.paulik.92):
Ako parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku v novom roku mesačne raz poskytujem možnosť osobného stretnutia pre záujemcov - členov slovenskej komunity v Maďarsku:
- každý prvý piatok v mesiaci v Budapešti, v sídle CSSM (1114 Budapešť, Fadruszova 11/a) od 10.00 - do 14.00.;
- každý druhý piatok v mesiaci v Békešskej Čabe v budove Domu slovenskej kultúry (5600 Békešská Čaba, Kossuthova 10.) od 11.00 do 16.00.
To znamená, že v roku 2019 prvýkrát prijíma návštevy 4. 1. 2019 v Budapešti a 11. 1. 2019 v Békešskej Čabe.
http://dikda.eu/category/100-rocne-noviny/
Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorú pápež Pavol VI. vyhlásil v roku 1966 za hlavnú Patrónku Slovenska.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Sedembolestn%C3%A1_Panna_M%C3%A1ria
Zomrel vo Viedni fyzik, matematik a vynálezca v oblasti fotografie Jozef Maximilián Petzval. Ako prvý exaktne vypočítal konštrukciu fotografického portrétneho a krajinárskeho objektívu, objavil zákony, ktorými sa riadi optika a urobil matematický výpočet korekcie optických sústav. Narodil sa 6. 1. 1807 v Spišskej Belej.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Maximili%C3%A1n_Petzval
J. M. Petzval žil v XI. obvode Budapešti (v Novom Budíne), kde je po ňom pomenovaná ulica a nachádza sa tu aj pamätná tabuľa. - „Podmanil som svetlo, mám ho v hrsti, ale na svete je ešte stále veľa tmy.“
https://www.facebook.com/oslovma/posts/826108894154755
Zomrela v Budapešti grófka Terézia Brunšviková (Brunswicková), organizátorka detských opatrovní a ženského hnutia. Bola zakladateľkou prvej dievčenskej priemyselnej školy v Uhorsku, propagátorka polytechnickej výchovy žien. Rozvinula zásady, obsah a metódy predškolskej výchovy škótskeho pedagóga S. Wilderspina. Narodila sa 27. 7. 1775 v Bratislave.
v Bratislave umrel Ľudovít Jaroslav Hrdlička (narodil sa 15. 3. 1873 v Nadlaku) - Vynikajúci obranca národnostných práv dolnozemských Slovákov / Tŕňom v oku maďarským šovinistom / Obviňovaný z panslavizmu / Komlóšania sa chceli pripojiť k Rumunsku / Na kongrese menšín v Ženeve iba separátne
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1031288030303506
- Európsky deň jazykov vyhlásila Rada Európy počas Európskeho roka jazykov 2001
http://edl.ecml.at/Home/tabid/1455/language/sk-SK/Default.aspx
https://www.facebook.com/oslovma/posts/829893240442987
Zomrel maďarský hudobný skladateľ, klavirista, pedagóg a etnomuzikológ Béla Bartók / https://sk.wikipedia.org/wiki/B%C3%A9la_Bart%C3%B3k / Zbieral a študoval ľudové piesne okolitých národov / 15.000 záznamov ľudových piesní z rôznych krajín, z toho asi 3200 slovenských / Kombinoval ľudovú a tradičnú hudbu s modernistickými postupmi, z čoho vznikali unikátne hudobné diela...
http://www.teraz.sk/magazin/vyrocie-umrtia-skladatel-bela-bartok/157379-clanok.html
Szoborcsoport Bartók Béláról Rákoskeresztúron:
https://www.facebook.com/oslovma/posts/830058270426484
Meniny má Michal
bola podpísaná Mníchovská dohoda, ktorá je podľa medzinárodného práva neplatná od samého začiatku
https://sk.wikipedia.org/wiki/Mn%C3%ADchovsk%C3%A1_dohoda
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1800236420075326
Narodila sa v Polichne spisovateľka a dramatička Božena Slančíková-Timrava, popredná predstaviteľka kritického realizmu. Už svojou prvou novelou Skúsenosť vyvolala rozruch v národne orientovaných spoločenských kruhoch. Svoj kritický a realistický opis (bez pátosu) slovenskej reality predstavila aj vo svojich najznámejších dielach: Ťapákovci, Skon Paľa Ročku či Hrdinovia. Zomrela 27. 11. 1951.
Po stopách ságy rodu Slančíkovcov
https://www.facebook.com/oslovma/posts/832742843491360
Predsedovia vlád SR a Maďarska Robert Fico a Viktor Orbán v Mlynkoch spolu odovzdali do užívania Stredisko pilíšskych Slovákov / Ako sa vyvíjala kauza Mlynky? / Pilíšania, Slováci, toto ste chceli?
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1401422196623419
sa narodil historik a pedagóg PhDr. František Bielik, CSc., ktorý takmer sedemdesiat rokov sa zaoberal výskumom dejín Slovákov vo svete
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1811346018964366
Narodil sa v Oradei (Rumunsko) ostrihomský arcibiskup, kardinál, náboženský spisovateľ a zakladateľ Trnavskej univerzity Peter Pázmaň (Pázmány), vedúca osobnosť rekatolizácie v Uhorsku. Zomrel 19. 3. 1637 v Bratislave.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Pázmaň
Narodil sa vo Svätom kríži nad Váhom (dnes Považany) kardinál, náboženský spisovateľ Alexander Rudnai (Rudnay), ktorý sa otvorene hlásil k svojmu slovenskému pôvodu a patril k najvýznamnejším predstaviteľom prvej fázy slovenského národného obrodenia. Bol patrónom a aktívnym členom bernolákovského hnutia, zapojil sa do činnosti Slovenského učeného tovarišstva a zaslúžil sa o vydanie Bernolákovho 5-zväzkového Slovára a slovenského prekladu Biblie. Zomrel 13. 9. 1831.
„Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem.“
Ostrihomskú baziliku dal postaviť Slovák
https://www.facebook.com/oslovma/posts/832746160157695
v Budapešti zomrel Michal Žilinský, významný uhorský historik, politik, autor životopisov, monografií a štúdií z cirkevných aj všeobecných dejín, spolupracovník Slovenských novín a „prouhorského“ časopisu Vlasť a svet
Narodil sa v Šuranoch spisovateľ a autor literatúry faktu Laco Zrubec.
Priateľ Slovákov v Maďarsku
Laco Zrubec v obraze regionálnej literatúry
http://skolskyservis.teraz.sk/stredne-skoly/laco-zrubec/10410-clanok.html
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1043465462419096
bol založený portál oslovma.hu
http://www.oslovma.hu/index.php/sk
https://www.facebook.com/oslovma
bol založený jediný týždenník Slovákov v Maďarsku
Ľudové noviny (1996-2006) - Úryvky z diplomovej práce Z. Papučka
Zo svojich skúsenosti s tvorbou portálu luno.hu (Imrich Fuhl v r. 2010)
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/13/zo-svojich-skusenosti-s-tvorbou-portalu-lunohu
Portál luno.hu od 4. októbra 2004
http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/archiv-kaleidoskop/21922-dekada-portalu-www-luno-hu
Deň slovenských novinárov v Maďarsku
http://www.czsk.net/svet/clanky/svet/madarska_tlac.html
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1401553406610298
Zomrel v Budapešti prírodovedec, ornitológ a ichtyológ Ján Šalamún Petian (Petényi). Narodil sa 30. 7. 1799 v Ábelovej.
https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_%C5%A0alam%C3%BAn_Petian
Konferencia o Jánovi Šalamúnovi Petianovi
http://www.enviromagazin.sk/enviro2011/enviro2/13_konferencia.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698/1044257875673188
Zomrel v Dolnej Strehovej maďarský básnik a dramatik Imre Madách, autor svetoznámeho poeticko-dramatického diela Tragédia človeka. Narodil sa 21. 1. 1823.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/833159130116398
Narodila sa v Báčskom Petrovci maliarka Zuzana Medveďová. Zomrela 11. 2. 1985.
http://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/1721
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1044262715672704
Maďarsko si dňom národného smútku pripomína aradských mučeníkov:
http://www.hlavnespravy.sk/madarsko-si-dnom-narodneho-smutku-pripomenulo-aradskych-mucenikov/153142/
Aradi vértanúk: http://hu.wikipedia.org/wiki/Aradi_vértanúk
https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698/1807486119350356
Narodil sa v Kulpíne (Srbsko) architekt a staviteľ Milan Michal Harminc.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Milan_Michal_Harminc
Navrhol a naprojektoval také stavby ako napríklad stará a aj nová budova Slovenského národného múzea v Martine, evanjelické kostoly v Uhrovci a v Žiline, sanatóriá v Novom Smokovci či palác Tatra banky na námestí SNP v Bratislave. Zomrel 5. 7. 1964.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1808665422565759
Zrekonštruovaný most Márie Valérie cez Dunaj spájajúci Ostrihom so Štúrovom slávnostne odovzdali opäť do užívania za účasti premiérov oboch krajín, Mikuláša Dzurindu (SR) a Viktora Orbána (MR), ako aj komisára EÚ pre rozšírenie Güntera Verheugena.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Most_M%C3%A1rie_Val%C3%A9rie
sa v Gbeloch narodil katolícky kňaz, národovec, politik a publicista ThDr. Ferdinand Juriga. / Ako prvý rečnil v Uhorskom sneme po slovensky / „Žiadame sebaurčovacie právo pre slovenský národ!“
sa narodil osvetár, folklorista, národopisec a spisovateľ Štefan Lami (1925-2010) - Snáď najvýznamnejšia bola jeho osvetová činnosť. Zapojil sa do nej už v útlom veku. Bol významnou osobnosťou maďarského ľudového tanečného hnutia, tancoval vo viacerých profesionálnych tanečných súboroch. Aktívne sa zapájal aj do zberateľskej práce a vedeckého spracovania údajov o kultúre Slovákov v Maďarsku.
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/126
Roky obetované kultúre
Štefan Lami: Dedinské príbehy (1995)
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/stefan_lami_dedinske_pribehy.doc
Štefan Lami: Ľudové rozprávky Slovákov v Maďarsku (1983)
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/stefan_lami_ludove_rozpravky.doc
Štefan Lami: Rozprávky spod Pilíša (1982)
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/stefan_lami_rozpravky.doc
Zomrel v americkom Clevelande básnik a prekladateľ Karol Strmeň (vl. menom Karol Bekéni), predstaviteľ katolíckej moderny. (Ako deň úmrtia sa uvádza aj 15. alebo 21. október.) - Narodil sa 9. apríla 1921 v Slovenskom Mederi (dnes Palárikovo). - http://sk.wikipedia.org/wiki/Karol_Strme%C5%88
Narodil sa v Dunajskom Klátove vojvodca, poľný maršal a hlavný veliteľ cisárskych vojsk bojujúcich proti Turkom Andrej Hadík, potomok slovenského zemianskeho rodu. Zomrel 12. 3. 1790.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Andrej_Hadik
18. októbra 1984 - V Nových Zámkoch zomrel rodák z Békešskej Čaby, ľudový básnik a prozaik, autor divadelných hier Ján Gerči (nar.: 17. 02. 1909). - Patril k najplodnejším ľudovým autorom. Niet oblasti kultúrneho a osvetového života v B. Čabe, do ktorej by v 30. a 40. rokoch 20. storočia nezasiahol svojimi nápadmi a tvorivou prácou. V roku 1947 sa presťahoval na Slovensko. Aj tu pokračoval v osvetovej činnosti. Vydal divadelnú hru v čabianskom nárečí Vyslúžená žena (1935), ktorú bratislavskí herci uviedli v rozhlase (1938) a samostatnú zbierku básní vlastným nákladom pod názvom Zornička (1939). V rukopise zostali jeho ďalšie divadelné hry, filmová poviedka a román.
Ferdinand Juriga ako jediný slovenský poslanec v uhorskom sneme predniesol prejav, v ktorom deklaroval právo Slovákov na sebaurčenie ako slobodného a rovnoprávneho národa.
Narodil sa slovenský filológ, prekladateľ, spisovateľ, novinár, redaktor a znalec vtedajšej slovenčiny a češtiny Štefan Leška. Zomrel v Malom Kereši (Kiskőrös) 25. februára 1818.
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Le%C5%A1ka
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1183403305091977
Narodil sa v Svederníku maliar, grafik a ilustrátor Vincent Hložník, ktorého rozsiahle dielo sa stalo základom slovenského moderného výtvarného umenia. Zomrel 10. 12. 1997. /
https://sk.wikipedia.org/wiki/Vincent_Hlo%C5%BEn%C3%ADk
https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698/1826753527423615/?type=1&;theater
sa narodil vo vojvodinskej Padine insitný maliar Ján Bačúr
„Našiel som ti tému, tou je moje rodisko“
http://www.uszz.sk/sk/stranka/4449/jan-bacur-vyznamny-insitny-maliar-z-padiny-sa-doziva-osemdesiatky
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1416253038473668
100. výročie podpísania Clevelandskej dohody
Žiadali samostatnosť Čiech a Slovenska
https://sk.wikipedia.org/wiki/Clevelandsk%C3%A1_dohoda
Maďarsko si v týchto dňoch pripomína 62. výročie povstania z roku 1956, ktoré bolo rozdrvené sovietskymi tankami a prišli v ňom o život tisíce ľudí. Protikomunistické povstanie sa začalo 23. októbra 1956 demonštráciou na podporu protestov v Poľsku. - Proti tyranii, chudobe, cudzej okupácii a poručníctvu...
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1059498934149082
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1417818051650500
(Z rozpomienok na októbrové udalosti roku 1956)
A kesztölci köztársaság
http://index.hu/kultur/klassz/1023.1022/
Torz legenda a köztudatban
http://pestisracok.hu/kesztolci-emberek-56-os-hosei-akikrol-eloszor-mondtak-el-az-igazat/
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1059495467482762
Prehradenie Dunaja, ktoré si vyžiadalo budovanie sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros
http://www.vtedy.sk/prehradenie-dunaja-oktober-1992
Dôvody odporu Maďarska k vodnému dielu
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1060748024024173
Zomrel spisovateľ, publicista, scenárista a redaktor Vladimír Mináč, predseda Matice slovenskej. Medzi jeho najznámejšie diela patria napríklad romány Smrť chodí po horách, Dlhý čas čakania, Zvony zvonia na deň, Dúchanie do pahrieb. Narodil sa 10. 8. 1922.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Vladim%C3%ADr_Min%C3%A1%C4%8D
Zomrel v Berkeley (USA) popredný slovenský architekt svetového formátu Ladislav /Ladislaus Edward/ Hudec. Svoje najvýznamnejšie, architektonicky pôsobivé funkcionalistické diela vytvoril v Šanghaji, kde prežil, staval a tvoril takmer 30 rokov. - Narodil sa 8. 1. 1883 v Banskej Bystrici.
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/1/ladislaus-edward-hudec
L. Hudec má prvú monografiu v rodnom jazyku
v Kysáči sa narodil profesor Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade a Fakulty humanitných vied UMB v Banskej Bystrici Michal Harpáň
http://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/7019
- v Černovej pri Ružomberku došlo k ozbrojenému stretu. Slovenskí obyvatelia obce chceli zabrániť vysväteniu nového kostola maďarským kňazom. / Roman Holec: Ospravedlnenie za tragédiu, ktorá si vyžiadala 15 mŕtvych a desiatky zranených, by nebolo produktívne.
Masakra v Černovej šokovala svet a odhalila národnostný útlak v Uhorsku
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1062930373805938
- v Uhrovci sa narodil národný buditeľ Ľudovít Štúr, vedúca osobnosť slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/842637222501922
vznikol spoločný štát Čechov a Slovákov
https://sk.wikipedia.org/wiki/Vznik_%C4%8Cesko-Slovenska
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1063330930432549
Zomrel Ján Sirácky - Historik, prekladateľ, priekopník v organizovaní kultúrnych stykov so zahraničnými Slovákmi. (*29. mája 1925)
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1422513724514266
v Kovačici sa narodil insitný maliar Ján Glózik
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1065244856907823
- Martinská deklarácia ukončila manželstvo Slovákov s Maďarmi / „Ak si chcú Slováci uchovať svoju identitu, je nemysliteľné, aby sa tak stalo v štáte, kde tvoria majoritu Maďari. Najlepšie to konečne ukazuje aj tragický osud násilne pomaďarčenej polmiliónovej slovenskej menšiny v Maďarsku...“
https://www.facebook.com/oslovma/posts/844274822338162
sa narodil národnostný politik, trojjazyčný básnik Gabriel Hattinger-Klebaško (1958-2016) / 1958. október 30-án született Hattinger-Klebaskó Gábor, három nyelven alkotó költő, zenész, műfordító, publicista és nemzetiség-politikus.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1004269033005406
v Pitvaroši sa narodil učiteľ, zbormajster, rádioamatér a politik Ján Šutinský
Náš dolnozemský polyhistor
v Békešskej Čabe sa narodil genetik, mikrobiológ, pedagóg a krajanský aktivista Matej Šipický
Rozhovor s M. Šipickým:
Sviatok všetkých svätých
http://www.magnificat.sk/sviatok-vsetkych-svatych-a-pamiatka-zosnulych/
Ako sviatok vznikol?
Halloween či Dušičky?
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1425988997500072
- Prvá viedenská arbitráž
https://sk.wikipedia.org/wiki/Prv%C3%A1_viedensk%C3%A1_arbitr%C3%A1%C5%BE
Slovensko prišlo o južné územie, Podkarpatskú Rus a časť severnej Oravy a Spiša...
http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/884626-pred-76-rokmi-doslo-k-viedenskej-arbitrazi/
https://www.facebook.com/oslovma/posts/844283872337257
Zomrela učiteľka, krajanská pracovníčka, neúnavná organizátorka slovenských akcií v Békešskej Čabe Alžbeta Ančinová (1933-2016).
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1845335482232086
Spomienka na všetkých verných zosnulých (Dušičky)
Halloween či Dušičky?
Vplyv amerikanizácie
https://www.facebook.com/oslovma/posts/841502439282067
Pochovávať - sadiť! / Pokračovať, kde iní skončili / Spoločný jazyk / Naši starí - / Dvakrát umierajú... - Úryvky z básní slovenských autorov v Maďarsku - Alexandra Kormoša, Gregora Papučka, Imricha Fuhla a Gabriela Hattingera
https://www.facebook.com/oslovma/posts/841505992615045
sa narodil nemecký teológ, kazateľ a reformátor, zakladateľ protestantizmu Martin Luther. Zomrel 18. 2. 1546.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Martin_Luther
v Slovenskom Komlóši sa narodil básnik a zberateľ hmotnej kultúry Slovákov v Maďarsku Juraj Dolnozemský (vlastným menom Juraj Antal). V rodisku pôsobil ako predseda miestnej organizácie Zväzu Slovákov v Maďarsku a ako významný spolupracovník mesačníka Komlóšsky hlásnik. Bol zakladajúcim členom Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku, je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov. Dielo - básnické zbierky: Večerný dážď (1988), Ťarcha páperia (1994), November (1995), Doma (1998), Vernosť (2002), V okovách času (2006), Živé korene (2013), Pozdrav z diaľavy (2018).
„Naše dejiny neodškriepiteľné zostávajú verné, / do spomienok pradávnych zakorenené, / po svete roztrúsené, spiace v cintorínoch, / zvučiace v tuhých rýmoch.” (Už aj preto) - „Veď vernosť dopredu nádeje ženie. / Ja pevne verím v novuzrodenie!“ (Budapeštianskym Slovákom) - „Úspechy si sami musíme vydobyť / v najhlbšom vnútri ochraňovať vernosti zlatú niť!“ (Zlatá niť)
Literárny večierok pri príležitosti 85. narodenín Juraja Antala Dolnozemského - Prezentácia zbierky Živé korene (fotogaléria):
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.499366810162300.1073741865.147596498672668&;type=3
Zomrel v Bratislave historik Ladislav Deák. Hlavnou témou jeho bádania boli zahranično-politické problémy stredoeurópskych štátov v medzivojnovom období a vzťahy medzi Československom a Maďarskom. Narodil sa 13. 1. 1931.
Ladislav Deák: Poznámky k demografii Slovákov v Maďarsku
Deň boja za slobodu a demokraciu (1939)
Začiatok Nežnej revolúcie (1989)
http://sk.wikipedia.org/wiki/Ne%C5%BEn%C3%A1_revol%C3%BAcia
https://www.facebook.com/oslovma/posts/850494661716178
Tublatanka: Pravda víťazí
http://www.youtube.com/watch?v=wuGC3VhPmgg
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1865587660206868
V Nitre sa konalo zakladajúce valné zhromaždenie Hornouhorského maďarského vzdelávacieho spolku (FEMKE). Spolok mal dopomôcť k maďarizácii slovenského obyvateľstva horného Uhorska.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Ma%C4%8Fariz%C3%A1cia
Narodil sa v Békešskej Čabe priekopník letectva Andrej Kvas, dolnozemský Slovák, ktorý lietal na strojoch vlastnej konštrukcie, pričom 1. augusta 1908 absolvoval prvý medzimestský let na území súčasného Slovenska medzi Bratislavou a Trnavou (45 km) za 58 minút vo výške 50-70 metrov. - Zomrel v Budapešti 27. januára 1974.
Koch a Kvas - Zakladatelia letectva v Uhorsku
Oral history z Békešskej Čaby
http://pavolzibrita.blog.sme.sk/c/313122/Oral-history-z-Bekesskej-Caby.html
Narodil sa významný maďarský básnik Endre Ady, tvorca literárnej moderny. - Zbierky: Verše, Nové verše, Krv a zlato, Bol by som rád, keby ma milovali, Verše všetajomstiev, Na čele mŕtvych. - Zomrel 27. januára 1919
Ady Endre a szlovák irodalomban:
http://epa.oszk.hu/00000/00001/00231/pdf/itk_EPA00001_1963_03_391-392.pdf
„...magyar, oláh, szláv bánat / mindigre egy bánat marad.“
„Tak, herolde ty svitajúcich časov: / nám v jednu vôľu načim túžby zliať...“
(Pavol Országh-Hviezdoslav)
http://zlatyfond.sme.sk/dielo/273/Orszagh-Hviezdoslav_Dozvuky-II/7
Zomrel v Bratislave katolícky kňaz a politik Ferdinand (Ferdiš) Juriga, svojrázny predstaviteľ slovenského národného hnutia v Uhorsku na začiatku 20. storočia. Narodil sa 12. 10. 1874.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ferdi%C5%A1_Juriga
F. Juriga: Žiadame sebaurčovacie právo pre slovenský národ!
https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698/852760331489611/?type=1&;theater
Deň Kataríny - Veľké činy veľkej Jekateriny - Na svätú Katarínu schovaj sa pod perinu - Aká matka Katka, taká celebritka
https://www.woman.sk/lifestyle/lifestyle-aktualne/den-katariny-2/
Na tú svätú Katarínu
http://www.noveslovo.sk/c/Na_tu_svatu_Katarinu_I
http://www.noveslovo.sk/c/Na_tu_svatu_Katarinu_II
http://www.noveslovo.sk/c/Na_tu_svatu_Katarinu_III
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1089834347782207
Blahoželám všetkým Katkám! +- i.-25-11-´61
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1449049425194029
Pranostika na dnes: Katarína na ľade, Vianoce na blate.
Zomrel v Bratislave dramatik, básnik a spisovateľ Milan Ferko, autor literatúry pre deti a mládež, bývalý pracovník denníka Smena, Kultúrny život, Mladá tvorba, Slovenských pohľadov. Narodil sa 14. 12. 1929.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Milan_Ferko
Spisovateľ Milan Ferko a Slováci v Maďarsku
Narodil sa básnik a prekladateľ Vojtech Kondrót, autor viacerých zbierok ako napríklad Prázdniny šestnásťročného, Rovina stola, Zimopis, Letopis, Definície alebo Mám bosé srdce. - Prekladal z českej, no v drvivej väčšine z maďarskej poézie. - Viedol kútik poézie v Novom slove mladých, kde začínali uverejňovať svoje básne mnohí mladí slovenskí básnici. - Zomrel 19. januára 2003.
http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/vojtech-kondrot
Zomrela v Lučenci spisovateľka Božena Slančíková-Timrava, predstaviteľka kritického realizmu v slovenskej literatúre. Už svojou prvou novelou Skúsenosť vyvolala rozruch v národne orientovaných spoločenských kruhoch. Svoj kritický a realistický opis (bez pátosu) slovenskej reality predstavila aj vo svojich najznámejších dielach ako napríklad Ťapákovci, Skon Paľa Ročku či Hrdinovia. Narodila sa 2. 10. 1867.
Po stopách ságy rodu Slančíkovcov
Kým zakladateľ tohto významného novohradského rodu sa držal národného povedomia, rovnako aj jeho dcéry, ktoré zostali žiť v prostredí medzi pospolitým slovenským ľudom, ich bratia zastávajúci duchovné povolania a stretávajúci sa medzi vyššími vrstvami, chceli byť dobrými maďarskými vlastencami.
https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/680979925334320/?type=1&;relevant_count=1
Zomrel v Čemeri (Csömör - Maďarsko) tajný radca Márie Terézie a strážca kráľovskej koruny Anton Grasalkovič (Grassalkovich), zostal po ňom napríklad palác v Bratislave, ktorý je v súčasnosti sídlom prezidenta SR. Narodil sa 6. 3. 1694 v Mojmírovciach.
Po stopách šľachtica Antona Grasalkoviča:
Narodil sa básnik, prekladateľ, osvetový pracovník Karol Hrdlička. Ako evanjelický kňaz pôsobil v Békešskej Čabe a v Nadlaku. Je autorom náboženskej spisby a poézie. Prekladal z maďarčiny a nemčiny. Z diela: Falošní svätí alebo Nákaza Nazaretská a horké pilulky proti nej (zbierka, 1886).
Farár Karol Hrdlička vo Viniciach nad Jaminou:
Zomrel v Budapešti lekár, historik umenia a zakladateľ pamiatkovej starostlivosti v Uhorsku Imrich Henszlmann, ktorý v rámci svojho štúdia venoval veľa pozornosti gotike na východnom Slovensku, najmä košickému Dómu svätej Alžbety. Svoje publikácie písal po maďarsky. Narodil sa v októbri 1813 v Košiciach.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Imrich_Henszlmann
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1103315263100782
Sviatok sv. Mikuláša
http://www.teraz.sk/slovensko/krestania-si-6-decembra-pripominaju/232004-clanok.html
Ako to bolo naozaj?
https://mamaaja.sk/clanky/mama/sviatok-sv-mikulasa-ako-to-bolo-naozaj
Arcibiskup lykijskej Myry
http://grkatba.sk/6-decembra-svateho-mikulasa-divotvorcu/
https://www.facebook.com/oslovma/photos/p.1890541041044863/1890541041044863/?type=1&;theater
Panovník František Jozef podpísal tzv. národnostný zákon. Týkal sa obyvateľov Uhorska nemaďarskej národnosti s výnimkou Chorvátov, ktorí získali územnú a politickú autonómiu. Zákon vychádzal z doktríny jednotného politického národa a za štátny jazyk bola určená maďarčina. - Povinné vyučovanie maďarčiny / Neuplatňovanie národnostného zákona z roku 1868.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Ma%C4%8Fariz%C3%A1cia
https://www.facebook.com/oslovma/posts/858463607585950
Zomrel v Majcichove katolícky kňaz, dramatik a novinár Ján Palárik, autor hier Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Narodil sa 27. 4. 1822.
http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Pal%C3%A1rik
Zo študentských rokov Jána Palárika
http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/187-archiv-historia/742-zo-tudentskch-rokov-jana-palarika
Kompletné dielo Jána Palárika - http://zlatyfond.sme.sk/autor/1/Jan-Palarik
sa narodil Bjørnstjerne Martinius Bjørnson, nórsky spisovateľ, zástanca Slovákov, vďaka ktorému sa celý svet dozvedel o krutej maďarizácii Slovákov v Uhorsku a o masakre v Černovej.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Bjørnstjerne_Bjørnson
http://www.geocaching.com/seek/cache_details.aspx?guid=73b4b006-e92f-4124-bb9e-5163e054eb5a
https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698/1895984183833882/?type=1&;theater
Narodil sa v Detve básnik, spisovateľ, esejista a prekladateľ Imrich Kružliak, popredná osobnosť slovenského povojnového exilu, krajanský pracovník, organizátor kultúrneho a politického života.
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/205
V Balašských Ďarmotách zomrel slovenský matematik a zememerač Michal Algőver, autor prvej po slovensky písanej učebnice - príručky vydanej pod názvom „Počto- a meroveda“. - Aktívne sa zapájal do národno-kultúrneho pohybu - V publicistickej činnosti sa venoval širokému spektru národno-kultúrnych, politických, náboženských a školských problémov. - Narodil sa 19. januára 1826 v Šúre (Vesprímska stolica, Maďarsko).
Zomrel v Győri vynálezca, fyzik a matematik Štefan Anián Jedlík, priekopník elektrotechniky v Uhorsku. Narodil sa 11. 1. 1800 v Zemnom (okr. Nové Zámky).
http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Ani%C3%A1n_Jedl%C3%ADk
„Hoci vyrastal v maďarskom prostredí a maďarsky aj cítil, po svojich predkoch bol nesporne slovenského pôvodu.“
Zemné a jeho najvýznamnejší rodák Štefan Anián Jedlik
http://madari.sk/magazin/krajinka-magazin/zemne-a-jeho-najvyznamnejsi-rodak-stefan-anian-jedlik
https://www.facebook.com/oslovma/posts/860549467377364
Zomrel v Budapešti sochár Alojz Stróbl, ktorého socha Naša matka je evidovaná v parížskom Louvri medzi najdokonalejšími sochami sveta. Narodil sa 21. 6. 1856 v Kráľovej Lehote.
Kto bol Alojz Stróbl?
http://www.youtube.com/watch?v=lUrLmONRNkY
Sochár svetového významu
http://ucebnadejepisu.webnode.sk/tematicky-celok/osobnosti/alojz-strobl/
Alojz Stróbl sa narodil na Liptove
http://www.gmb.sk/sk/exhibition/detail/127
Zomrel v Budapešti rodák zo Slovenskej Ľupče, publicista a jazykovedec Samuel Czambel, kodifikátor modernej slovenčiny na začiatku 20. storočia. Narodil sa 24. 8. 1856.
http/sk.wikipedia.org/wiki/Samuel_Czambel
Czambelovo dielo sa stalo základom súčasnej spisovnej slovenčiny
http/www.teraz.sk/magazin/samuel-czambal-slovensky-jazyk-vedec/111022-clanok.html
Dal vedecký podklad spisovnému jazyku a slovenským jazykovým dejinám
http/zlatyfond.sme.sk/autor/186/Samuel-Czambel
Deň zimného slnovratu - je astronomický termín pre okamih, keď sa Slnko na oblohe najviac vzdiali od svetového rovníka smerom na juh. Stred slnečného kotúča sa vtedy nachádza nad obratníkom Kozorožca. Slnko dosahuje na pravé poludnie na južnej pologuli najväčšiu výšku nad obzorom a začína sa symbolicky vracať späť k obratníku Raka.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1474093879356250
a v novom roku dobré zdravie, veľa šťastia, radosti, pohody a pokoja želá portál oSlovMa.hu + /foto:/ I. Fuhl
Ten istý vinš takmer doslovne recitujú v Zemplínskom pohorí, v Bukových horách, v Novohrade, vo Vérteši, v Bakoni a, samozrejme, aj v pilíšskych obciach...
https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698/515904775175170/?type=3&;theater
https://www.facebook.com/oslovma/posts/865905643508413
https://babetko.rodinka.sk/mudrosti/rodina-vo-svete/vianoce-na-dolnej-zemi/
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1476221709143467
https://sk.wikipedia.org/wiki/Vianoce
Vianoce - sviatky pokoja a lásky začínajú na Štedrý deň sláviť asi dve miliardy kresťanov vo svete. Pripomínajú si narodenie Ježiša ako chudobného dieťaťa v betlehemských jasliach, jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu.
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tedr%C3%BD_de%C5%88
Slovenské vianočné zvyky
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1915497338549233